Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-21S/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200308
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,
PhD., v právnej veci žalobcu: AG-AUTO-GROUP s.r.o., IČO: 36 559 440, so sídlom: Karpatské námestie
10A, 831 06 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s. r. o., IČO:
47 239 948, so sídlom: Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, za ktorú koná JUDr. Edita Balážiková,
advokátka a konateľka, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500,
so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100901811/2019 zo dňa 16.04.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, voči žalobcovi n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú

kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie január až
december 2011 a január až august 2012. Daňová kontrola začala v zmysle § 46 ods. 3 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly
dňa 03.10.2012 a skončila dňa 02.03.2018 doručením Protokolov, obsahujúcich zistenia z daňovej
kontroly, žalobcovi (konkrétne išlo o Protokol č. 100452273/2018 zo dňa 27.02.2018 a Protokol č.
100452274/2018 zo dňa 27.02.2018). Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutiami správcu dane č.

9400401/5/56311/2013 zo dňa 07.01.2013 a č. 104313677/2016 zo dňa 16.11.2016.

2. Dňa 17.12.2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 102609965/2018 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume
3 933,33 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 s tým, že daň vyrubená daňovým priznaním
doručeným dňa 25.05.2012 predstavovala výšku 2 324,41 Eur a daň zistená správcom dane vo
vyrubovacom konaní výšku 6 257,74 Eur. Dodatočnú daňovú povinnosť správca dane žalobcovi vyrubil,

keď na základe vykonaného dokazovania v danej veci dospel k záveru, že neboli splnené hmotnoprávne
podmienky podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„zákonoDPH“)tak,akožalobcadeklarovalvdaňovýchdokladochvovzťahuknadobudnutému
použitému tovaru (ojazdené motorové vozidlá).3. Na základe odvolania žalobcu, podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný rozhodnutím
č. 100901811/2019 zo dňa 16.04.2018 (správne malo byť 16.04.2019 – poznámka správneho súdu),

ďalej len „napadnuté rozhodnutie“, podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil.

II.
Žaloba

4. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou v zákonom stanovenej lehote dňa
21.06.2019 na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), pôvodne vedenou pod sp.
zn. 11S/45/2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane (ďalej spolu aj „preskúmavané
rozhodnutia“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z.

Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, nedostatočného zistenia skutkového stavu a z dôvodu podstatného porušenia
ustanovení o konaní pred daňovými orgánmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.

5. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca čiastočne zhrnul priebeh daňovej kontroly a správcovi dane
vytkol porušenie ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku, keďže podľa neho prekročil zákonom
stanovenú jednoročnú lehotu na jej vykonanie, z ktorého dôvodu je potom Protokol z nej získaný
nezákonným dôkazom. Dodal, že lehota uvedená v označenom ustanovení Daňového poriadku je pre
daňové orgány záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. V tejto

súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. III. ÚS
24/2010 zo dňa 29.06.2010, v ktorom sa ÚS SR zaoberal prekročením lehoty na vykonanie daňovej
kontroly a jej následkami. Žalobca ďalej zdôraznil, že správcovi dane v priebehu daňovej kontroly
poskytoval maximálnu potrebnú súčinnosť a jej priebeh žiadnym spôsobom nemaril.

6. V ďalšej časti žalobnej argumentácie žalobca poukázal na to, že daňová kontrola bola dvakrát
prerušená podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, avšak jej prerušenie nebolo v súlade so
zákonom, keďže správca dane v rozhodnutí o prerušení daňového konania vôbec nešpecifikoval, aké
informácie,odakéhodaňovéhoorgánuzčlenskéhoštátuEurópskeúnieanaoverenieakýchskutočností
je potrebné v rámci medzinárodnej výmeny informácií informácie získať. Uvedené je možné zistiť len

z obsahu administratívneho spisu. Zásadný dôvod nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly však
žalobca videl v jeho dĺžke, ktorá je v rozpore s § 3 ods. 2 Daňového poriadku, teda v rozpore so
zásadou konať bezodkladne a bez zbytočných prieťahov. Táto zásada platí pre celé daňové konanie
a zamedzuje zneužitiu inštitútu prerušenia daňového konania. Žalobca uznal, že zo strany správcu dane
došlo k prerušeniu daňovej kontroly zo zákonných dôvodov, keď bolo potrebné získať informácie z iných

členských štátov, avšak toto prerušenie nemôže trvať neobmedzene a neprimerane dlho. Poukázal
na čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti DPH, v zmysle ktorého je príslušný orgán povinný poskytnúť informácie
bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od prijatia žiadosti. Žalobca vyjadril názor, že ak
nie je dodržaná uvedená lehota, je správca dane povinný sa informovať, prečo a z akých dôvodov

nedostal odpoveď na žiadosť, a urgovať ju. Žalobca dodal, že z administratívneho spisu síce vyplýva, že
správca dane opakovane zasielal urgencie žalovanému, avšak nie je zrejmé, či bol zo strany žalovaného
kontaktovaný a urgovaný aj dožiadaný orgán. Daňovú kontrolu nie je možné nedôvodne predlžovať
a jej neprimeranosť ospravedlňovať nečinnosťou orgánu z iného členského štátu. Pokiaľ správca dane
nevedel získať informácie v primeranej lehote, bol povinný pokračovať v konaní aj bez nich. Nečinnosť

dožiadaných orgánov nemôže ísť na ťarchu daňového subjektu.

7. Žalobca zdôraznil, že posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií sa vôbec
netýkala zdaňovacieho obdobia apríl 2012, vo vzťahu ku ktorému pominul dôvod prerušenia konania
najneskôr dňa 20.06.2013, kedy správca dane obdržal odpoveď týkajúcu sa subjektu TRUCK-BOSS

TRADE KFT., keďže v predmetnom zdaňovacom období predal iba vozidlá dodané touto spoločnosťou.
Žalobca dodal, že v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo 07.01.2013 nebol v rozpore s § 61 ods.
3 Daňového poriadku uvedený deň, od ktorého mala byť daňová kontrola prerušená, a teda je otázne,
či k jej prerušeniu vôbec došlo.8. Na dôvažok žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci daňovými orgánmi, podľa ktorých
žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy zdaňovania pri predaji použitého tovaru

v tuzemsku podľa § 66 ods. 2 zákona o DPH, a mal za to, že bol povinný osobitnú úpravu zdaňovania
uplatniť. Vysvetlil, že tým, že správca dane nepreukázal nadobudnutie vozidiel žalobcom v režime
oslobodenia od dane a zároveň potvrdil existenciu materiálneho plnenia, nie je možné akceptovať názor,
že žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania. Režim zdanenia podľa
§ 22 ods. 1 zákona o DPH pri predaji použitého tovaru, ako to tvrdí správca dane, by bolo možné

použiť len v tom prípade, ak by žalobca nadobudol dotknutý tovar v režime oslobodenia od dane, t. j.
z iného členského štátu od subjektu, ktorý je platiteľom DPH v tomto inom členskom štáte, a ktorý by
predal použitý tovar v režime oslobodenia od DPH, čo však v rámci daňovej kontroly preukázané nebolo.
Daňovou kontrolou sa zistilo, že dotknutí dodávatelia neboli identifikovaní pre daň v inom členskom
štáte ani v tuzemsku, a preto bol žalobca povinný uplatniť osobitnú úpravu, keďže nadobudol tovar
od osoby neidentifikovanej pre daň. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že daňový subjekt v daňovom

konaní nezaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa jeho dodávateľov. Podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/9/2011 platiteľ dane musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Dôkazné bremeno v tomto smere žalobca
jednoznačne uniesol, keď preukázal existenciu materiálneho plnenia, ktorú nespochybnil ani správca
dane. Žalobca preto nemôže znášať prípadné negatívne dôsledky vyplývajúce z podvodného konania

jeho dodávateľa, o ktorom žalobca vedieť nemohol.

9. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť a priznať mu náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu

10. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému
súdu dňa 08.10.2019, v ktorom uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, poukazuje

na jeho odôvodnenie a dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Dodal, že žalobca neuviedol
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Konštatoval,
že správca dane postupoval v súlade so zákonom a daň správne vyrubil, pričom neprekročil zákonom
stanovenú lehotu na ukončenie daňovej kontroly. Žalovaný podrobne popísal vykonanie úkonov
týkajúcich sa prerušenia daňovej kontroly vrátane urgencií a uzavrel, že prerušenie daňovej kontroly

bolo nevyhnutné a účelné a v žiadnom prípade nedošlo k umelému predlžovaniu jej výkonu. Ďalej
žalovaný s poukazom na výsledky daňovej kontroly zdôraznil, že žalobca nesplnil zákonné podmienky
osobitnej úpravy uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru v tuzemsku z dôvodu nepreukázania
osoby, ktorá dodala predmetný použitý tovar. Žalobca síce predložil dodávateľské faktúry, ale správca
dane zistil, že zdaniteľné obchody tak, ako boli deklarované, sa neuskutočnili. Napriek tomu, že sa

preukázala existencia materiálneho plnenia, teda existencia ojazdených vozidiel, neznamená to, že
došlo k reálnemu obchodu. Žalobca správcovi dane nepredložil žiadne relevantné dôkazy o osobe
dodávateľa. V súvislosti s dôkazným bremenom žalovaný poukázal na § 24 ods. 1 Daňového poriadku
a na povinnosť žalobcu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, k čomu v danej veci nedošlo. S poukazom
na § 22 ods. 1, § 8 ods. 1 písm. a) a na § 19 ods. 1 zákona o DPH uzavrel, že žalobca bol povinný

daň riadne odviesť.

11. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal znášaním trov
konania zo svojho.

12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu 13.11.2019
(replika). Zotrval na žalobnej argumentácii, ktorú čiastočne zopakoval, zotrval na podanej žalobe ako
celku a žiadal preskúmavané rozhodnutia ako nezákonné zrušiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
13. Duplika zo strany žalovaného nebola podaná.

IV.
Rozsudok krajského súdu, kasačné konanie14. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11S/45/2019-82 zo dňa 01.04.2020 (ďalej len
„rozsudok krajského súdu“), ktorým preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil správcovi dane na
ďalšie konanie, za súčasného priznania náhrady trov konania žalobcovi. V odôvodnení rozhodnutia

(body46.,47.,49.rozsudku)krajskýsúduviedol:„Vust.§61ods.3vyššiecitovanéhozákonajevýslovne
zakotvené, že konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania a proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Správca dane teda správne postupoval, keď v predmetnej veci
vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, jednoznačne však pochybil v tom, že neuviedol deň jej
prerušenia, pričom uvedenie tohto dňa treba podľa názoru súdu, vzhľadom na dikciu zákona, považovať

za obligatórnu náležitosť rozhodnutia. Bez uvedenia konkrétneho dňa prerušenia daňovej kontroly
priamo v rozhodnutí o jej prerušení, nie je možné určiť deň, kedy bola daňová kontrola prerušená, teda
kedy prestala plynúť lehota na jej vykonanie. Za deň prerušenia daňovej kontroly nemožno považovať
deň, kedy bolo rozhodnutie o jej prerušení doručené daňovému subjektu (t. j. 15. 01. 2013), ani deň
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (t. j. 15. 01. 2013), nakoľko v ust. § 61 ods. 3 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov je výslovne uvedené, že konanie (v tomto prípade daňová kontrola) je prerušené
dňom uvedeným v rozhodnutí. Správca dane pri prerušení daňovej kontroly vo svojom rozhodnutí zo
dňa 07. 01. 2013 neuviedol dátum, resp. deň, ktorým je konanie prerušené, čo znamená, že rozhodnutie
o prerušení daňovej kontroly bolo neúčinné a nemohlo vyvolať účinné prerušenie daňovej kontroly,
v dôsledku čoho lehota na jej vykonanie ďalej plynula a uplynula dňom 03. 10. 2013. V tejto lehote

správca dane preukázateľne neukončil daňovú kontrolu, ale pokračoval v jej výkone, pričom protokol z
daňovej kontroly spísal dňa 27. 02. 2018 a tento bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa
02. 03. 2018. Deň doručenia protokolu o daňovej kontrole treba považovať za deň ukončenia daňovej
kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 9 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Z uvedeného vyplýva, že daňová
kontrola u žalobcu trvala od 03. 10. 2012 do 02. 03. 2018, čo je neprípustné a v rozpore so zákonom.

Na tomto nič nemení ani tá skutočnosť, že správca dane vydal dve rozhodnutia o prerušení konania.
Rozhodnutím zo dňa 07. 01. 2013 nebola daňová kontrola účinne prerušená, v dôsledku čoho nedošlo
k spočívaniu lehoty na jej vykonanie, ale táto lehota ďalej plynula a uplynula dňa 03. 10. 2013. Ďalšie
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 16. 11. 2016 (v ktorom správca dane už uviedol,
že daňová kontrola sa prerušuje od 22. 11. 2016) správca dane teda vydal už po uplynutí lehoty na

vykonanie daňovej kontroly, nakoľko v dôsledku neúčinného prerušenia daňovej kontroly rozhodnutím
zo dňa 07. 01. 2013 nedošlo k jej prerušeniu a k spočívaniu lehoty na jej vykonanie, ale jednoročná
lehota na vykonanie daňovej kontroly ďalej plynula (od 03. 10. 2012) a uplynula dňa 03. 10. 2013 ...
Protokol z daňovej kontroly, ktorá bola ukončená po zákonom stanovenej lehote dňa 02. 03. 2018, nemá
povahu zákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý by bolo možné použiť podľa ust. § 24 ods. 4

zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov v daňovom konaní. Pretože daňové orgány takýto dôkaz použili, celé
daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti a rovnako nezákonné sú potom i ich rozhodnutia, teda
rozhodnutie správcu dane ako i rozhodnutie žalovaného, pretože vychádzajú zo skutočností zistených
počas nezákonnej daňovej kontroly. Nezákonnou sa daňová kontrola stala v dôsledku toho, že bola

vykonávaná i po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie (teda od 04. 10. 2013 až do 02.
03. 2018), nakoľko rozhodnutím zo dňa 07. 01. 2013 nedošlo k jej účinnému prerušeniu rozhodnutie zo
dňa 16. 11. 2016 už bolo vydané po uplynutí zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a taktiež
nemohlo v predmetnej veci vyvolať žiadne právne účinky. Žalobná námietka žalobcu o porušení ust. §
46 ods. 10 vyššie citovaného zákona a prekročení jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly

je teda dôvodná...“.

15. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného podanej proti rozsudku krajského súdu Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn.
8Sžfk/61/2020zodňa30.03.2023,právoplatnýmdňa22.05.2023(ďalejlen„rozsudokkasačnéhosúdu“),

zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia
NSS SR uviedol (body 20., 21., 23., 24.): „Úvodom kasačný súd uvádza, že spornou právnou otázkou
medzi účastníkmi konania bolo, či neuvedenie dňa prerušenia daňovej kontroly v rozhodnutí správcu
dane o prerušení daňovej kontroly spôsobuje neúčinnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k pozastaveniu
plynutia jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Ak by tomu tak bolo, v prejednávanej veci by

to spôsobilo prekročenie tejto lehoty, a súčasne aj nezákonnosť a nepoužiteľnosť protokolu z daňovej
kontroly, ako podstatného podkladu pre vydanie namietaného rozhodnutia sťažovateľa v spojení s
rozhodnutím správcu dane. Kasačný súd zistil, že s rovnakou otázkou ako je tu v prejednávanej veci
sa vo veciach žalobkyne a sťažovateľa zaoberal kasačný súdu už v rozsudkoch sp. zn. 1Sžfk/42/2020zo dňa 22. júna 2021, sp. zn. 1Sžfk/61/2020 zo dňa 22. júna 2021, sp. zn. 1Sžfk/75/2020 zo dňa
22. júna 2021, sp. zn. 1Sžfk/76/2020 zo dňa 22. júna 2021, sp. zn. 1Sžfk/19/2020 zo dňa 22. júna
2021 a sp. zn. 8Sžfk/73/2020 zo dňa 16.02.2022. Dospel pritom k nasledujúcim záverom, s ktorými sa

kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto aj v plnom rozsahu odkazuje (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/61/2020 zo dňa 22. júna 2021, obdobne tiež ďalšie vyššie
spomínané rozsudky): „Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v
rozhodnutíoprerušeníkonania.Tentodeňnemôžebyťskoršíakodeň,kedybolorozhodnutieodovzdané
na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia

zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Z prvej vety citovaného ustanovenia Daňového poriadku plynie,
že okamih prerušenia konania tento zákon spája s dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení. Hneď
v nasledujúcej vete však zákonodarca limituje stanovené pravidlo tým, že prerušenie nemôže nastať
skôr, ako správca dane rozhodnutie o tom odošle resp. doručí adresátovi. Ak by teda správca dane za
deň prerušenia konania v rozhodnutí určil dátum predchádzajúci dňu odoslania, resp. doručenia tohto

rozhodnutia, nešlo by o rozhodnutie nulitné, nespôsobujúce právne následky spočívajúce v prerušení
konania.Stalobysalento,žezadeňprerušeniakonaniabysanepovažovaldeňurčenývrozhodnutí,ale
deň odovzdania rozhodnutia na poštovú prepravu alebo jeho odoslania elektronickými prostriedkami; v
prípade jeho doručovania zamestnancami správcu dane by týmto dňom bol deň doručenia rozhodnutia.
Správca dane samozrejme môže v rozhodnutí určiť za deň prerušenia konania i neskorší dátum ako deň

odoslania alebo doručenia rozhodnutia; potom je konanie prerušené dňom stanoveným v rozhodnutí.
Uvedenývýkladjevsúladeisúčelompredmetnejprávnejúpravy,ktorýmjeokremzabezpečeniaprávnej
istoty účastníkov konania predovšetkým zamedziť, aby účinky prerušenia konania mohli nastať skôr, ako
o tom správca dane vydá rozhodnutia a odošle ho, resp. doručí adresátovi. Cez prizmu tohto logického
a teleologického výkladu je nutné hľadieť i na situáciu, keď správca dane v rozhodnutí vôbec neurčí

deň prerušenia konania, ako tomu bolo v prípade rozhodnutia o prvom prerušení daňovej kontroly zo
dňa 07.01.2013. Kasačný súd je toho názoru, že ide nepochybne o procesný nedostatok na strane
správcu dane, pretože zákon s týmto údajom v rozhodnutí počíta a viaže naň právne následky. Ak
tak ale neurobí, potom platia spomenuté všeobecné pravidlá pre nadobudnutie účinkov prerušenia
konania, ktoré sú spojené s odoslaním, resp. doručením rozhodnutia. V dôsledku neuvedenia dňa

prerušenia konania preto rozhodnutie zo dňa 07.01.2013 nemožno rozumne považovať zmätočné a
hľadieť naň, ako keby nebolo vydané. Nejde totiž prehliadnuť, že výrok predmetného rozhodnutia je
inak jednoznačný a určitý pokiaľ ide o označenie konania, ktorého sa týka, jeho účastníkov, právneho
dôvodu a použitých zákonných ustanovení, a najmä zamýšľaného procesného následku, ktorý týmto
rozhodnutím správca dane mienil dosiahnuť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a tým i právnu

záväznosť pre všetkých, ktorých sa týka. Jeho obsah i dôvody teda boli nepochybné, rozhodnutie
bolo žalobcovi riadne doručené a ten proti nemu neuplatnil žiadne formálne ani neformálne námietky.
Správca dane od vydania rozhodnutia až do pominutia dôvodov prerušenia ďalej v daňovej kontrole
nepokračoval, to znamená nepožadoval od žalobcu splnenie povinností spojených s priebehom kontroly,
ani nijako inak nezasahoval do jeho právnej sféry. Pokračovanie v daňovej kontrole po pominutí dôvodov

prerušenia správca dane žalobcovi taktiež oznámil. Z uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje, že
právoplatné rozhodnutie správcu dane o prerušení daňovej kontroly bolo aj bez uvedenia dňa prerušenia
jednoznačné čo do obsahu a právne záväzné čo do formy, pričom jeho účinky i podľa sťažovateľa
nenastali skôr, ako bolo doručené žalobcovi, ktorému bolo určené. V rovine subjektívnych práv žalobcu
kasačný súd nevidel žiadne rozumné dôvody pre pochybnosti o tom, že chýbajúci údaj o začiatku

prerušenia daňovej kontroly v rozhodnutí správcu dane zo 07.01.2013 vecne nezasiahol do práv alebo
právom chránených záujmov žalobcu. Z hľadiska zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia zastáva
kasačný súd názor, postup správcu dane nespôsobil právne následky, ktoré konštatoval správny súd, a
tedaúčinkyprerušeniadaňovejkontrolynastalidňom15.01.2013,kedybolorozhodnutieotomdoručené
žalobcovi,čímmožnopovažovaťzanaplnenýajúčelrelevantnejprávnejúpravy...Kasačnýsúdpovažuje

za zrozumiteľnú argumentáciu sťažovateľa, že nakoľko žalobca v odvolacom daňovom konaní nenastolil
otázku následkov neuvedenia dňa prerušenia daňovej kontroly v rozhodnutí správcu dane zo dňa
07.01.2013, sťažovateľ ako odvolací orgán sa touto otázkou v preskúmavanom rozhodnutí osobitne
nezaoberal, keďže považoval daňovú kontrolu za prerušenú doručením rozhodnutia správcu dane zo
dňa 07.01.2013 žalobcovi. Podľa názoru kasačného súdu uvedený postup sťažovateľa bol v medziach

zákona a odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia z tohto hľadiska netrpelo nedostatkom niektorej
zo zákonom vyžadovaných náležitostí (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku).“ ... Po zistení dôvodnosti
kasačnej sťažnosti kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, keďže vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia následkov neuvedenia dňa prerušeniadaňovej kontroly v rozhodnutí správcu dane o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07.01.2013 vo vzťahu
k maximálnej dĺžke daňovej kontroly (§ 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.). V ďalšom
konaní bude úlohou krajského súdu vysporiadať sa s ostatnými námietkami žalobkyne, ktoré uplatnila

v správnej žalobe. Vo vzťahu k námietke vplyvu lehôt obsiahnutých v čl. 10 nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti
dane z pridanej hodnoty na prerušenie daňovej kontroly dáva kasačný súd do pozornosti správneho
súdu rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 30. septembra 2021, HYDINA SK s.r.o. proti
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, C-186/20 podľa ktorého: „Článok 10 nariadenia Rady

(EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25. sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“

16. Po vrátení na ďalšie konanie veci bola na krajskom súde pridelená nová sp. zn. 21S/47/2023.

V.
Relevantná právna úprava

17. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

21. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

22. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

23. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán

môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac
o 12 mesiacov.

24. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať

informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o
prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na
poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia

zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.26. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

27. Podľa § 64 ods. 2 Daňového poriadku pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré
a) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje
aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) bolo vydané omylom inej osobe,

c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

28. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie
tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý
dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

29. Podľa § 66 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto ustanovenia
a) umeleckými dielami a zberateľskými predmetmi sú predmety uvedené v prílohe č. 5,
b) starožitnosťami sú predmety iné ako umelecké diela alebo zberateľské predmety, ktoré sú staršie
ako sto rokov,

c) použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v
nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé
kovy a drahé kamene,
d) obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z
inéhočlenskéhoštátualebodovážanaúčelyďalšiehopredajapoužitýtovar,umeleckédiela,zberateľské

predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na
účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja,
e) predajom použitého tovaru je aj odovzdanie použitého tovaru nájomcovi na základe nájomnej zmluvy
s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom bez zbytočného odkladu po ukončení doby nájmu
má prejsť vlastnícke právo k predmetu nájmu z prenajímateľa na nájomcu.

30. Podľa § 66 ods. 2 zákona o DPH obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov,
starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať
osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané
a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,

b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru
bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v
inom členskom štáte,
c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného
v inom členskom štáte.

31. Podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel
medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1
písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú
povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

32. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal
Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave
(ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne

vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 21S/47/2023, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvomspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.
NR-21S/47/2023.

33. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie
podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto vec preskúmal bez nariadenia pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku formou vyvesenia jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na
úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 druhá veta, ods. 4 SSP). Termín a čas verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 27.08.2025

(oznámenie bolo vyvesené od 27.08.2025 do 11.12.2025), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota
v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 11.12.2025.

34. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods.
1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím daňových orgánov, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v

rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a pri viazanosti právnym názorom kasačného súdu, vysloveným
v rozsudku kasačného súdu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

35. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí daňových
orgánov, ktorými bol žalobcovi na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubený rozdiel na DPH za

zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 3 933,33 Eur oproti podanému daňovému priznaniu s výškou
dane 2 324,41 Eur, a to z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok § 66 zákona o DPH tak,
ako žalobca deklaroval v daňových dokladoch. Hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu
v rokoch 2011 a 2012 bol v zmysle zistení z daňovej kontroly nákup a predaj ojazdených motorových
vozidiel, pričom v zdaňovacom období apríl 2012, ktorého sa týkajú preskúmavané rozhodnutia, žalobca

nadobudol tovar od dvoch zahraničných dodávateľov, a to CIRPACI IOSIF (so sídlom v Taliansku) a
TRUCK-BOSS TRADE KFT. (so sídlom v Maďarsku).

36. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu i administratívneho
spisusprávcudaneažalovanéhoadospelkzáveru,žežalobcaneuviedolžiadnerelevantnéskutočnosti,

ktorýmibyspochybnilzákonnosťpreskúmavanýchrozhodnutívzmysleuplatnenýchžalobnýchdôvodov.
Pokiaľ ide o konkrétne žalobcom uplatnené námietky, správny súd, viazaný v zmysle § 469 SSP
právnym názorom kasačného súdu, poukazuje na právne závery vyjadrené v rozsudku kasačného súdu,
podľa ktorého „...v dôsledku neuvedenia dňa prerušenia konania preto rozhodnutie zo dňa 07.01.2013
nemožno rozumne považovať zmätočné a hľadieť naň, ako keby nebolo vydané. Nejde totiž prehliadnuť,

že výrok predmetného rozhodnutia je inak jednoznačný a určitý pokiaľ ide o označenie konania, ktorého
sa týka, jeho účastníkov, právneho dôvodu a použitých zákonných ustanovení, a najmä zamýšľaného
procesného následku, ktorý týmto rozhodnutím správca dane mienil dosiahnuť. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a tým i právnu záväznosť pre všetkých, ktorých sa týka. Jeho obsah i dôvody teda boli
nepochybné, rozhodnutie bolo žalobcovi riadne doručené a ten proti nemu neuplatnil žiadne formálne

ani neformálne námietky...Z uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje, že právoplatné rozhodnutie
správcu dane o prerušení daňovej kontroly bolo aj bez uvedenia dňa prerušenia jednoznačné čo
do obsahu a právne záväzné čo do formy, pričom jeho účinky i podľa sťažovateľa nenastali skôr,
ako bolo doručené žalobcovi, ktorému bolo určené. V rovine subjektívnych práv žalobcu kasačný
súd nevidel žiadne rozumné dôvody pre pochybnosti o tom, že chýbajúci údaj o začiatku prerušenia

daňovej kontroly v rozhodnutí správcu dane zo 07.01.2013 vecne nezasiahol do práv alebo právom
chránenýchzáujmovžalobcu.Zhľadiskazákonnostipreskúmavanéhorozhodnutiazastávakasačnýsúd
názor, postup správcu dane nespôsobil právne následky, ktoré konštatoval správny súd, a teda účinky
prerušenia daňovej kontroly nastali dňom 15.01.2013, kedy bolo rozhodnutie o tom doručené žalobcovi,
čím možno považovať za naplnený aj účel relevantnej právnej úpravy...Podľa názoru kasačného súdu

uvedený postup sťažovateľa bol v medziach zákona a odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia
z tohto hľadiska netrpelo nedostatkom niektorej zo zákonom vyžadovaných náležitostí (§ 63 ods.
5 Daňového poriadku)...“. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č.
9400401/5/56311/2013 zo dňa 07.01.2013 je potrebné bez ohľadu na absentujúci dátum prerušenia
daňovej kontroly v ňom považovať za právne záväzné a také, ktoré netrpí nedostatkom niektorej zo

zákonom stanovených náležitostí v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd sa s týmto
záverom kasačného súdu stotožňuje a v plnom rozsahu na jeho odôvodnenie tak, ako bolo uvedené
v predchádzajúcich častiach rozsudku, odkazuje. Dodáva, že rozhodnutia vydané v daňovom konaní,
ktoré sú nulitné, teda nemajú právne účinky a hľadí sa na ne, akoby neboli vydané, sú len rozhodnutiaspĺňajúce predpoklady podľa § 64 ods. 2 Daňového poriadku, čo však nie je prípad rozhodnutia
o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07.01.2013.

37. Ďalej, pokiaľ ide o údaje, ktoré v zmysle žalobných námietok mali byť podľa žalobcu súčasťou
rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07.01.2013, konkrétne: aké informácie, od akého
daňového orgánu z členského štátu Európske únie a na overenie akých skutočností je potrebné v rámci
medzinárodnej výmeny informácií informácie získať, správny súd uvádza, že tieto nie sú obligatórnou
náležitosťou takéhoto typu rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ani podľa § 61 ods.

1, ods. 3 Daňového poriadku, a teda nie sú podmienkou zákonnosti ich vydania. Uvedené skutočnosti
vyplývajú zo žiadosti o poskytnutie informácií, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, pričom až
výsledok tejto žiadosti, teda poskytnutá informácia (odpoveď dopytovaného orgánu), sú z hľadiska
vplyvu na daňové konanie pre žalobcu relevantné. Správny súd poukazuje na to, že sám žalobca
v žalobe uviedol, resp. uznal, že k prerušeniu daňovej kontroly došlo zo zákonných dôvodov (bod 6.
rozsudku), teda zákonnosť samotného prerušenia nespochybňoval. Vzhľadom na uvedené je potrebné

predmetné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly považovať za vydané v súlade so zákonom, čo
platí aj o rozhodnutí správcu dane o prerušení daňovej kontroly č. 104313677/2016 zo dňa 16.11.2016,
ktoré obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 63 ods. 5, § 61 ods. 1, ods. 3 Daňové poriadku
vrátane uvedenia dňa prerušenia daňovej kontroly a ktoré žalobca osobitne nespochybňoval.

38. K ďalším žalobným námietkam správny súd uvádza, že totožná daňová kontrola a jej výsledky boli už
predmetom prieskumu v rámci iných konaní, vedených tak pred krajským súdom, ako aj pred kasačným
súdom, a to vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam tej istej daňovej kontroly (daňová kontrola bola
vykonaná za obdobie január až december 2011 a január až august 2012, pričom v prejednávanej
veci ide o zdaňovacie obdobie apríl 2012). Správny súd poukazuje na závery, ktoré boli vo vzťahu

k daňovej kontrole prijaté a ktoré sa týkajú totožných účastníkov konania a skutkovo aj právne totožných
skutkových okolností, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje:

39. Krajský súd v Nitre žalobu zamietajúcim rozsudkom č. k. 21S/117/2021-273 zo dňa 26.04.2022,
proti ktorému bola žalobcom neúspešne podaná kasačná sťažnosť a NSS SR rozhodol rozsudkom sp.

zn. 3Sfk/121/2022 zo dňa 30.01.2023 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol, vyslovil (body 44. -
58.): „Tunajšiemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že už prebehlo u neho súdne konanie, v
ktorom vystupovali rovnakí účastníci konania a jeho predmetom bolo preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutiažalovanéhoakoisprávcudane,ktorévychádzalizdaňovejkontrolyužalobcuzazdaňovacie
obdobie január 2011 až december 2011 a január 2012 až august 2012 začatej dňa 03. 10. 2012. Jednalo

sa o konanie vedené pod sp. zn. 26S/39/2018, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia marec 2012. Správny
súd vydal rozsudok č.k. 26S/39/2018-108 zo dňa 05. 09. 2019, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Z tohto
rozsudku je zrejmé, že žalobca v žalobe, ktorá bola predmetom konania vedeného na tunajšom súde
pod sp. zn. 26S/39/2018 uviedol rovnaké žalobné námietky (predovšetkým namietal trvanie daňovej

kontroly tvrdiac, že bola prekročená zákonom stanovená lehota na jej vykonanie, v dôsledku čoho
je protokol z takejto daňovej kontroly nezákonne získaným dôkazom a že v rozhodnutí o prerušení
daňovej kontroly zo dňa 07. 01. 2013 nie je uvedený deň jej prerušenia)...Vzhľadom na námietku žalobcu
týkajúcu sa neprimeranej dĺžky trvania daňovej kontroly ako celku sa súd v predmetnej veci následne
zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011 až december 2011 a január 2012 až august
2012, nakoľko v prípade, ak by správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly,
porušil by tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke jej trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu
zákonnosti pri správe daní ... Z administratívneho spisu správny súd zistil, že predmetná daňová kontrola
u žalobcu sa začala 03. 10. 2012, pričom žalobca v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach deklaroval

nákup a dovoz tovaru (ojazdených motorových vozidiel) od dodávateľov z iných členských štátov a jeho
následný predaj na území SR. S poukazom na ust. § 66 ods. 2 písm. a/, b/, c/ zákona č. 222/2004
Z.z. pri predaji použitého tovaru, medzi ktorý patria aj ojazdené motorové vozidlá sa uplatňuje osobitná
úprava zdaňovania v prípadoch, ak sú splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení zákona a túto
osobitnú úpravu si žalobca i uplatnil ... Správca dane vypracoval a v januári 2013 zaslal prostredníctvom

žalovaného tri žiadosti pre taliansku finančnú správu, ktorými žiadal o poskytnutie informácií ohľadne
daňových subjektov EFFEMME AUTO S.N.C., AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C.
s.n.c. a CIRPACI IOSIF (všetky so sídlom v Taliansku). Uvedené daňové subjekty mali žalobcovi dodať
osobné automobily, príp. iný tovar. Ďalšie dve žiadosti (z januára 2013) správcu dane o medzinárodnúvýmenu informácií boli zaslané prostredníctvom žalovaného maďarskej finančnej správe a týkali sa
deklarovaných dodávateľov žalobcu, t.j. daňových subjektov so sídlom v Maďarsku, a to TOURNIER
CAR KFT. (zdaňovacie obdobie 3. a 4. štvrťrok 2011 a nadobudnutý tovar v hodnote 172.600,- eur) a

TRUCK-BOSS TRADE KFT. (zdaňovacie obdobie 1. a 2. štvrťroku 2012 a nadobudnutý tovar v hodnote
159.700,- eur), ktoré mali taktiež dodať žalobcovi automobily, príp. iný tovar v rokoch 2011 a 2012. Je
plne v kompetencii správcu dane v odôvodnených prípadoch požiadať o poskytnutie medzinárodnej
výmeny daňových informácií v zmysle priamo aplikovateľného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo
07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty

(prepracované znenie), ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012 (ďalej aj nariadenie č. 904/2010 alebo
nariadenie). Rozhodnutím zo dňa 07. 01. 2013 správca dane prerušil predmetnú daňovú kontrolu u
žalobcu podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. z dôvodu, že je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (napríklad zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej
pomociaspolupráciprisprávedaní,nariadenieRady(EÚ)č.904/2010)azaslalžiadostiomedzinárodnú
výmenu daňových informácií, ktoré v odôvodnení rozhodnutia identifikoval uvedením čísla žiadosti

(jednalo sa o tri žiadosti do Talianska a dve žiadosti do Maďarska). Podľa názoru súdu bolo prerušenie
daňovej kontroly, vzhľadom k potrebe preverenia žalobcom predložených dokladov, dôvodné. Účinky
prerušeniadaňovejkontrolynastalidňom15.01.2013(45.bodtohtorozsudku),čokonštatovalikasačný
súd, nakoľko v tento deň bolo rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly doručené splnomocnenému
zástupcovi žalobcu. Daňová kontrola bola teda prerušená od 15. 01. 2013 do obdobia, kedy správca

dane obdrží odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a správca
dane bude v kontrole pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré bola prerušená. Dňa 09. 04. 2013
bola správcovi dane zo strany žalovaného doručená odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa
daňového subjektu TOURNIER CAR KFT.. Odpoveď talianskej finančnej správy týkajúca sa daňového
subjektu EFFEMME AUTO S.N.C. bola správcovi dane doručená dňa 15. 04. 2013 a odpoveď týkajúca

sa daňového subjektu CIRPACI IOSIF mu bola doručená dňa 27. 05. 2013. V podaniach zo dňa 10.
06. 2013 správca dane urgoval u žalovaného žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa
daňového subjektu TRUCK-BOSS TRADE KFT. (Maďarsko) a daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI
GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. (Taliansko). Dňa 20. 06. 2013 bola správcovi dane doručená
odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu TRUCK-BOSS TRADE KFT.. V

podaní zo dňa 30. 09. 2013, 16. 01. 2014, 28. 04. 2014, 03. 09. 2014, 12. 12. 201423. 03. 2015,
15. 07. 2015, 24. 11. 2015, 29. 02. 2016 a 09. 06. 2015 správca dane urgoval u žalovaného žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI
GIUSTO SANTE & C. s.n.c. (Taliansko). Odpoveď talianskej finančnej správy bola správcovi dane
doručená dňa 05. 08. 2016 a následne v podaní zo dňa 18. 08. 2016 správca dane oznámil žalobcovi,

že dňa 05. 08. 2016 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a pokračuje sa v jej výkone. Uvedené
znamená, že daňová kontrola bola prerušená od 15. 01. 2013 do 05. 08. 2016 vrátane. Na základe výzvy
správcu dane zo dňa 05. 10. 2016 na predloženie dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru - ojazdených
motorových vozidiel dodávateľom TRUCK-BOSS TRADE KFT., žalobca v podaní zo dňa 25. 10. 2016
navrhol výsluch konateľov tejto spoločnosti a taktiež navrhol získať účtovnú evidenciu spoločnosti a

listinné doklady preukazujúce dodanie tovaru. Následne (opätovne na základe výzvy správcu dane
zo dňa 02. 11. 2016 na oznámenie identifikačných údajov konateľov uvedenej spoločnosti) žalobca v
podaní zo dňa 14. 11. 2016 uviedol, že nedisponuje technickými ani informačnými prostriedkami na
zistenie údajov o konateľoch spoločnosti, ale možnosť získať údaje, predvolať a vypočuť konateľov,
zadovážiť účtovnú evidenciu a doklady preukazujúce dodanie tovaru má správca dane. Správca dane

v novembri 2016 vypracoval a zaslal žalovanému pre maďarskú finančnú správu ďalšiu žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií, ktorou žiadal o výsluch A. B. ako štatutárneho zástupcu spoločnosti
TRUCK-BOSS TRADE KFT., pričom formuloval konkrétne otázky pre neho. Rozhodnutím zo dňa 16.
11. 2016 správca dane opätovne prerušil daňovú kontrolu u žalobcu podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/
zákona č. 563/2009 Z.z. od 22. 11. 2016 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa

osobitného predpisu, a to nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010) a zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu
daňových informácií, ktorú v odôvodnení rozhodnutia identifikoval uvedením čísla žiadosti. Čiastočná
odpoveď maďarskej finančnej správy bola doručená správcovi dane dňa 21. 02. 2017 a v podaní zo dňa
30. 05. 2017, 04. 09. 2017 a 14. 12. 2017 správca dane urgoval podanú žiadosť o medzinárodnú výmenu
daňových informácií. Konečná odpoveď bola doručená správcovi dane dňa 02. 01. 2018 a následne

v podaní zo dňa 04. 01. 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 02. 01. 2018 pominuli dôvody
prerušenia daňovej kontroly a pokračuje sa v jej výkone. Uvedené znamená, že daňová kontrola bola
druhýkrát prerušená od 22. 11. 2016 do 02. 01. 2018. V ust. § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. je
upravené pokračovanie v daňovom konaní (teda i v daňovej kontrole s poukazom na ust. § 46 ods.10 vyššie tohto zákona) tak, že správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo
na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Správca
dane takto i postupoval a vo vykonávaní daňovej kontroly v prípade jej prvého prerušenia pokračoval

od 06. 08. 2016, nakoľko dňa 05. 08. 2016 mu bola doručená odpoveď na poslednú zo žiadostí o
medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré zaslal v januári 2013. V prípade druhého prerušenia
daňovejkontrolysprávcadanepokračovalvjejvykonávaníod03.01.2018,nakoľkodňa02.01.2018mu
bola doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Predmetná daňová
kontrola u žalobcu tak prebiehala od 03. 10. 2012 do 14. 01. 2013 vrátane (t.j. 104 dní), prerušená bola

od 15. 01. 2013 do 05. 08. 2016 vrátane, potom prebiehala od 06. 08. 2016 do 21. 11. 2016 vrátane
(t.j. 108 dní), ďalej bola prerušená od 22. 11. 2016 do 02. 01. 2018 (vrátane) a pokračovala od 03. 01.
2018 do 02. 03. 2018 vrátane (t.j. 59 dní), kedy bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly a
tento deň sa v zmysle ust. § 46 ods. 9 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. považuje za deň ukončenia
daňovej kontroly začatej dňa 03. 10. 2012. Výkon daňovej kontroly trval 271 dní (104 dní + 108 dní
+ 59 dní), čo znamená, že zákonom stanovená lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly

nebola prekročená a daňová kontrola bola ukončená v lehote ustanovenej zákonom. K námietkam
žalobcu, ktoré uviedol v IV. časti žaloby (kde zároveň uznal, že k prerušeniu daňovej kontroly došlo
zo zákonných dôvodov, pretože bolo potrebné získať informácie z iných členských štátov) je potrebné
zdôrazniť, že žalobca neoznačil žiadne ustanovenie príslušného zákona, z ktorého by pre správcu dane
mala vyplývať povinnosť v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly špecifikovať, aké informácie, od

ktorého daňového orgánu z členských štátov EÚ a na overenie akých skutočností je potrebné získať v
rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií. Prerušenie daňového konania je upravené v ust. §
61 zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré sa použije i na prerušenie daňovej kontroly, čo vyplýva z ust. § 46 ods.
10 veta druhá tohto zákona. Ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. (v zmysle ktorého správca
dane pri prerušení predmetnej daňovej kontroly postupoval) dáva správcovi dane možnosť prerušiť

daňové konanie a rovnako aj daňovú kontrolu, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej
pre vydanie rozhodnutia alebo, ak je potrebné získať informácie prostredníctvom príslušného orgánu v
zahraničí. Náležitosti rozhodnutia sú upravené v ust. § 63 zákona č. 563/2009 Z.z. a toto ustanovenie
možno primerane použiť i v prípade náležitostí procesného rozhodnutia o prerušení daňového konania,
resp. daňovej kontroly. Z ust. § 61 zákona č. 563/2009 Z.z., ale ani z ust. § 63 tohto zákona nemožno

žiadnym ich výkladom vyvodiť povinnosť správcu dane uvádzať v rozhodnutí o prerušení daňovej
kontroly špecifikáciu, ktorej sa domáhal žalobca v správnej žalobe. Súd je toho názoru, že rozhodnutie
správcu dane zo dňa 07. 01. 2013 o prerušení daňovej kontroly s poukazom na právny názor kasačného
súdu uvedený najmä v bode 20 rozsudku v konaní pod sp. zn. 5Sžfk/27/2020 zo dňa 27. 10. 2021
(ktorým bol správny súd v predmetnej veci viazaný) bolo vydané v súlade s ust. § 61 ods. 1 písm. b/

zákona č. 563/2009 Z.z. a ust. § 63 tohto zákona. Neuvedenie dátumu prerušenia daňovej kontroly v
rozhodnutí zo dňa 07. 01. 2013 je procesným nedostatkom (čo konštatoval i kasačný súd), ale obsah
a dôvody tohto rozhodnutia boli nepochybné, a preto rozhodnutie vyvolalo právne účinky prerušenia
daňovej kontroly dňom 15. 01. 2013. Vo výrokovej časti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo
dňa 07. 01. 2013 správca dane jednoznačne uviedol, že daňovú kontrolu prerušuje podľa ust. § 61

ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu do obdobia, kedy obdrží odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu
daňových informácií a v kontrole bude pokračovať, ak pominú dôvody jej prerušenia. V odôvodnení tohto
rozhodnutia uviedol, že dňa 03. 01. 2013 a 04. 01. 2013 zaslal päť žiadostí o medzinárodnú výmenu
daňových informácií, ktoré žiadosti špecifikoval uvedením ich čísla. Všetky tieto žiadosti sa nachádzajú

v administratívnom spise a je z nich zrejmé, finančnej správe ktorého členského štátu (Taliansko,
Maďarsko) boli určené, ktorého obdobia sa týkali (roky 2011 a 2012) a čo nimi správca dane preveroval
(dodanie ojazdených motorových vozidiel, resp. iného tovaru žalobcovi na základe faktúr v období rokov
2011 a 2012). Pokiaľ by žalobca mal záujem, mohol do spisu týkajúceho sa predmetnej daňovej kontroly
nahliadnuť a overiť si dôvod jej prerušenia ako i preverované údaje. Takáto požiadavka žalobcu však

z predloženého administratívneho spisu nevyplýva. Odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa
daňového subjektu TOURNIER CAR KFT. bola správcovi dane doručená dňa 09. 04. 2013, odpoveď
talianskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu EFFEMME AUTO S.N.C. bola správcovi dane
doručená dňa 15. 04. 2013 a odpoveď týkajúca sa daňového subjektu CIRPACI IOSIF mu bola doručená
dňa 27. 05. 2013. Odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu TRUCK-BOSS

TRADE KFT. bola správcovi dane doručená dňa 20. 06. 2013 po predchádzajúcej urgencii zo dňa 10.
06. 2013 a odpoveď talianskej finančnej správy týkajúca sa daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI
GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. bola správcovi dane doručená až dňa 05. 08. 2016, čomu
predchádzali urgencie správcu dane zo dňa 10. 06. 2013, 30. 09. 2013, 16. 01. 2014, 28. 04. 2014, 03.09. 2014, 12. 12. 2014, 23. 03. 2015, 15. 07. 2015, 24. 11. 2015, 29. 02. 2016 a 09. 06. 2015. Následne
bol žalobca v podaní správcu dane zo dňa 06. 09. 2016 oboznámený so zistenými skutočnosťami a
okrem iného i s tým, že informácie zistené v rámci žiadosti týkajúcej sa daňových subjektov EFFEMME

AUTO S.N.C. a AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c. nemajú vplyv na výsledný
stav daňovej kontroly. I keď pre výsledok daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia október 2011 (v
ktorom období žalobca podľa ním predložených dokladov predal na domácom trhu dve ojazdené
motorové vozidlá Peugeot 407, ktoré mu mal dodať maďarský daňový subjekt TOURNIER CAR KFT.
v septembri 2011 podľa faktúry č. 379-011 a v októbri 2011 podľa faktúry č. 482-011) bola rozhodujúca

odpoveď maďarskej finančnej správy doručená správcovi dane dňa 09. 04. 2013 týkajúca sa daňového
subjektu TOURNIER CAR KFT., nemohol správca dane pokračovať v predmetnej daňovej kontrole po
doručení tejto odpovede, teda v apríli 2013. Predmetná daňová kontrola sa týkala zdaňovacích období
január 2011 až december 2011 a január 2012 až august 2012, v ktorých žalobca deklaroval nákup
ojazdených motorových vozidiel od dodávateľov z iných členských štátov a ich následný predaj na
domácom trhu, teda správca dane musel preveriť všetkých žalobcom deklarovaných dodávateľov vo

všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a pokiaľ mu nebola doručená i posledná odpoveď
na jeho žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, nemohol pokračovať v jej výkone. Nie
je potom dôvodná námietka žalobcu v žalobe, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2011
mal pokračovať v daňovej kontrole. Zodpovedá skutočnosti, že už dňa 09. 04. 2013 mal správca dane
k dispozícii všetky relevantné informácie týkajúce sa vyššie uvedeného dodávateľa a zdaňovacieho

obdobia október 2011, ale napriek tomu nemohol pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly. Správca
dane za účelom adekvátneho zistenia skutkového stavu a preverenia skutočností uvádzaných žalobcom
v daňových priznaniach za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia využil i inštitút medzinárodnej
výmenydaňovýchinformáciíadaňovúkontroluprerušilaždoobdobia,kedyobdržíodpovedenazaslané
žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Takýto postup bol zákonný a súladný s účelom

daňovej kontroly a smeroval k tomu, aby správca dane spoľahlivo zistil skutkový stav pre správne
určenie a vyrubenie dane v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Nemožno spochybniť
právo správcu dane, aby mu na základe jeho žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií
boli v súlade s nariadením č. 904/2010 poskytnuté také informácie, po preverení ktorých v spojení s
inými dôkazmi bude možné určiť daňovú povinnosť kontrolovaného daňového subjektu s konečnou

platnosťou. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že zo žiadosti správcu dane o medzinárodnú
výmenu daňových informácií ohľadne daňového subjektu AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO
SANTE & C. s.n.c. vyplýva, že správca dane potreboval preveriť nadobudnutie ojazdených motorových
vozidiel žalobcom od tohto dodávateľa za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroku 2011 v hodnote 22.200,- eur,
prípadne i ďalšie oddania tovaru v roku 2011 a 2012 od tohto dodávateľa, pričom predmetom daňovej

kontroly boli zdaňovacie obdobia január 2011 až december 2011 a január 2012 až december 2012.
Správca dane teda správne vyčkal na doručenie všetkých odpovedí (teda aj poslednej odpovede dňa
05. 08. 2016) na jeho päť žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré boli dôvodom pre
vydanie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07. 01. 2013, a to i za situácie, že odpoveď
talianskejfinančnejsprávyvovecidaňovéhosubjektuAUTODEMOLIZIONIGIUSTODIGIUSTOSANTE

& C. s.n.c. nebola poskytnutá v lehote podľa nariadenia č. 904/2010 a netýkala sa zdaňovacieho obdobia
október 2011, ale iných zdaňovacích období, ktoré boli predmetom daňovej kontroly. Informácie získané
z odpovede talianskej finančnej správy doručenej dňa 05. 08. 2016, nemali vplyv na výsledný stav
daňovej kontroly, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní správcu dane zo dňa 06. 09. 2016 a správca
dane ich následne využil v zdaňovacom období január 2011 až september 2011, kedy nebol zistený

rozdiel medzi daňou vyrubenou žalobcom v daňovom priznaní za tieto zdaňovacie obdobia a daňou
zistenou správcom dane po daňovej kontrole, čo vyplýva i z protokolu z daňovej kontroly zo dňa 27.
02. 2018 za zdaňovacie obdobie január 2011 až september 2011. Podstatné v predmetnej veci bolo to,
že správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole po doručení odpovede týkajúcej sa daňového
subjektu TOURNIER CAR KFT., nakoľko daňová kontrola bola prerušená až do obdržania odpovede na

zaslané žiadosti (teda všetky žiadosti) o medzinárodnú výmenu daňových informácií s tým, že sa v nej
budepokračovaťlenčopominúdôvodyprerušenia.Tietodôvodypominuliaždňa05.08.2016,kedybola
správcovi dane doručená posledná z odpovedí na jeho žiadosti a daňová kontrola bola prerušená od 15.
01. 2013 až do 05. 08. 2016, čo znamená, že neplynula ani lehota na jej vykonanie. Prerušenie daňovej
kontroly znamenalo, že správca dane vo vzťahu k žalobcovi nerealizoval žiadne kontrolné úkony, ktoré

by žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt svojou podstatou zaťažovali, a tým ho v jeho slobode a
základných právach obmedzovali. Žalobca ani netvrdil, že by zo strany správcu dane počas prerušenia
daňovej kontroly k takýmto aktivitám správcu dane dochádzalo. Správca dane teda počas prerušenia
daňovej kontroly nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu, neuplatňoval voči nemu svoje právaa ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej
kontroly. Nemá oporu v zákone č. 563/2009 Z.z. (ani v naradení č. 904/2010) a ani v inom právnom
predpise tvrdenie žalobcu, že správca dane mal pokračovať v daňovej kontrole aj bez požadovaných

informácií, ktoré nezískal v primeranej lehote, resp. ich nezískal v lehote určenej v čl. 10 nariadenia
č. 904/2010 a daňovú kontrolu mal ukončiť na podklade tých informácií, ktoré mal k dispozícii. Lehota
na poskytnutie informácií podľa čl. 10 tohto nariadenia je lehotou stanovenou pre dožiadaný orgán
iného členského štátu, nie pre správcu dane, ktorý žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií podal.
Správca dane napokon ani nemohol dodržanie lehoty príslušným dožiadaným orgánom iného členského

štátu relevantným spôsobom ovplyvniť, čo v predmetnej veci nepochybne vyplýva z administratívneho
spisu, keď správca opakovane a bez zjavného výsledku urgoval poskytnutie informácií. Podľa názoru
správneho súdu nemohol správca dane daňovú kontrolu ukončiť bez poskytnutia odpovede na všetky
jeho žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, nakoľko by nemal potrebné podklady pre
správne zistenie a určenie daňovej povinnosti žalobcu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
správny súd dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť žalobou

napadnutého a preskúmavaného rozhodnutia správcu dane i žalovaného za zdaňovacie obdobie
október 2011. Rovnako tak bolo dôvodné i druhé prerušenie daňovej kontroly rozhodnutím správcu dane
zo dňa 16. 11. 2016, ku ktorému správca dane pristúpil z podnetu žalobcu, pričom v tejto súvislosti
správny súd poukazuje na 48., 49. a 50. bod tohto rozsudku. Rozhodnutie správcu dane zo dňa 16. 11.
2016 o prerušení daňovej kontroly bolo vydané v súlade s ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009

Z.z. a ust. § 63 tohto zákona. Vo výrokovej časti tohto rozhodnutia správca dane už jednoznačne uviedol,
že daňovú kontrolu prerušuje podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. od 22. 11. 2016
z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to do obdobia,
kedy získa podklady pre správne určenie dane a v daňovej kontrole bude pokračovať, len čo pominú
dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že dňa 15. 11. 2016

zaslalžiadosťomedzinárodnúvýmenudaňovýchinformácií,ktorúšpecifikovaluvedenímjejčísla.Ajtáto
žiadosťsanachádzavadministratívnomspiseajeznejzrejmé,finančnejsprávektoréhočlenskéhoštátu
(Maďarsko) bola určená, ktorého obdobia sa týka (roky 2011 a 2012) a čo ňou správca dane preveroval
(dodanie ojazdených motorových vozidiel, resp. iného tovaru žalobcovi na základe faktúr v období
rokov 2011 a 2012). Naviac táto žiadosť bola podaná práve z podnetu žalobcu, ktorý v podaní zo dňa

25. 10. 2016 navrhol vypočutie konateľov spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE KFT., získanie účtovnej
evidencie tejto spoločnosti a listinných dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru touto spoločnosťou. Ani
v tomto prípade z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca mal požiadavku o
nahliadnutie do neho a overenia si dôvodu prerušenia daňovej kontroly ako i preverovaných údajov.
Je pravdou, že daňová kontrola bola týmto rozhodnutím druhýkrát prerušená a správca dane zisťoval

údaje, ktoré sa netýkali dodávateľa TOURNIER CAR KFT., ani zdaňovacieho obdobia október 2011,
ale správca dane nevykonával samostatnú daňovú kontrolu tohto zdaňovacieho obdobia, ale vykonával
kontrolu, v ktorej kontroloval viacero zdaňovacích období a táto procesná situácia mu nedovoľovala
pokračovať v jej výkone následne potom ako dňa 09. 04. 2013 získal informácie potrebné pre správne
určenie dane za zdaňovacie obdobie október 2011. Podstatnou námietkou žalobcu v podanej žalobe

bolo tvrdenie o prekročení zákonom stanovenej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, z
ktorého dôvodu je protokol z takejto daňovej kontroly nezákonne získaným dôkazom. V tejto súvislosti
správny súd dáva do pozornosti žalobcu uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. III. ÚS
726/2016 zo dňa 25. 10. 2016, v ktorom ústavný súd reagoval na obdobné námietky a konštatoval, že
„daňová kontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku

so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako
materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými
právami a slobodami“ a ďalej zdôraznil, že „počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nebol
oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje
zasahujúce do jej základných práv a slobôd. Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno

uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový
subjektzaťažujú,atýmhovjehoslobodeazákladnýchprávachobmedzujú“.Správcadanepodľanázoru
súdu postupoval pri výkone daňovej kontroly v predmetnej veci účelne a ukončil ju v zákonnej lehote
jedného roka, pričom obdobia, kedy bola daňová kontrola prerušená, sa do lehoty daňovej kontroly
nepočítajú a po ukončení prerušenia daňovej kontroly jednotlivé kroky daňovej kontroly nasledovali po

sebe v primeraných časových intervaloch. Daňová kontrola teda nemohla trvať takmer päť rokov, ako to
tvrdí žalobca v podanej žalobe, nakoľko bola zákonným spôsobom a dôvodne prerušená od 15. 01. 2013
do 05. 08. 2016 (vrátane) a od 22. 11. 2016 do 02. 01. 2018 (vrátane). Všetky žiadosti správcu dane o
medzinárodnú výmenu informácií ako i odpovede na ne sa nachádzajú v predloženom administratívnomspise a žalobca bol s ich obsahom oboznámený. Taktiež sa v spise nachádzajú i odpovede talianskej
finančnej správy týkajúce sa dodávateľov žalobcu (EFFEMME AUTO S.N.C. a AUTODEMOLIZIONI
GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. s.n.c.), z ktorých správca dane vyvodil záver v prospech žalobcu,

keď uznal dodanie tovaru uvedenými dodávateľmi ako preukázané a žalobcovi v podaní zo dňa 06.
09. 2016 oznámil, že informácie zistené v rámci žiadostí týkajúcich sa týchto dodávateľov nemajú vplyv
na výsledný stav daňovej kontroly. Správca dane vo svojom rozhodnutí zo dňa 25. 04. 2018 uviedol
všetky zistenia, ktoré vyplývali z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií a
týkali sa daňového subjektu TOURNIER CAR KFT. ako dodávateľa žalobcu, pričom tieto zistenia mali

vplyv na posúdenie daňovej povinnosti žalobcu, ktorému nebolo uznané dodanie tovaru - ojazdených
motorových vozidiel od deklarovaného dodávateľa v zdaňovacích obdobiach september a október 2011.
Účelom správneho súdnictva je poskytovať ochranu v konaní a rozhodovaní správneho, resp. daňového
orgánu pred takou nezákonnosťou, ktorá materiálne poškodzuje individuálnu sféru žalobcu tvorenú jeho
základnými právami a slobodami. S poukazom na uvedený postup daňových orgánov správny súd
nezistilukrátenienaprávachžalobcuanámietkužalobcuspočívajúcuvnedodržanízákonomstanovenej

lehoty na vykonanie daňovej kontroly vyhodnotil ako nedôvodnú. Počas dvoch prerušení daňovej
kontroly lehota na jej vykonanie neplynula a skutočnosť, že taliansky správca dane neposkytol žiadané
informácie v lehote určenej v čl. 10 nariadenia č. 904/2010 a ani na základe početných opakovaných
urgencií správcu dane, ale až dňa 05. 08. 2016, nemožno vyhodnotiť v neprospech správcu dane.
Postup správcu dane v súvislosti so žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií pre taliansku a

maďarskú finančnú správu, prerušeniami daňovej kontroly a ich ukončením bol podľa názoru správneho
súdu v súlade so zákonom, v dôsledku čoho potom nemožno protokol z daňovej kontroly považovať
za nezákonný, ako to tvrdil žalobca. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že žalobca v priebehu
daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, ani v podanom odvolaní zo dňa 21. 05. 2018 proti rozhodnutiu
správcu dane zo dňa 25. 04. 2018 nevzniesol námietku týkajúcou sa prerušenia daňovej kontroly, dĺžky

trvania jej prerušenia a dĺžky trvania samotnej daňovej kontroly, preto ani žalovaný vo svojom žalobou
napadnutom rozhodnutí zo dňa 08. 08. 2018 nemohol reagovať na neexistujúce námietky.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, podstata ktorej
spočívala v dĺžke prerušenia daňovej kontroly, resp. v trvaní daňovej kontroly. S touto námietkou sa
správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch tejto časti svojho rozsudku, pričom

uviedol dôvody, pre ktoré považoval prerušenie daňovej kontroly za potrebné a trvanie tohto prerušenia
za dôvodné a zákonu zodpovedajúce. Obdobie prerušenia daňovej kontroly bolo správcom dane
vymedzené do obdržania odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií
(v prípade prerušenia rozhodnutím zo dňa 07. 01. 2013), resp. do obdobia, kedy správca dane získa
podklady pre správne určenie dane (v prípade prerušenia rozhodnutím zo dňa 16. 11. 2016), pričom

toto obdobie sa v prípade prvého prerušenia daňovej kontroly skončilo dňa 05. 08. 2016 a v prípade
druhého prerušenia daňovej kontroly sa skončilo dňa 02. 01. 2018, kedy boli správcovi dane poskytnuté
požadovanéinformácie.Ažnazákladetýchtoodpovedívšakbolomožnépristúpiťskonečnouplatnosťou
k určeniu daňovej povinnosti žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobia. Medzinárodná výmena
informácií týkajúca sa zisťovania a preverovania daňových údajov u daňových subjektov v inom

členskom štáte Európskej únie predstavuje administratívne aj časovo zdĺhavý proces, v dôsledku čoho
je dôvodné i prerušenie daňovej kontroly, nakoľko v prípade jej neprerušenia reálne hrozí nedodržanie
lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a
ukončil ju v zákonnej lehote jedného roka, pričom obdobie, kedy bola daňová kontrola prerušená sa
do lehoty daňovej kontroly nepočíta. Je potrebné vychádzať z legitímneho účelu inštitútu prerušenia

daňového konania, resp. daňovej kontroly, ktorým je potreba získania informácií slúžiacich na preverenie
priznanej daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočítania dane a zároveň mať na zreteli, že zákon
č. 563/2009 Z.z. úpravou dĺžky trvania daňovej kontroly a úpravou jej prerušenia (ktoré nie je konkrétne
časovo ohraničené) nespája žiadne právne účinky s prekročením procesných lehôt stanovených na
uskutočnenie medzinárodnej výmeny daňových informácií. Pravidlá, podmienky a postupy pri výmene

daňových informácií medzi správnymi orgánmi v členských štátoch upravuje Nariadenie Rady (EÚ) č.
904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej
hodnoty (prepracované znenie), ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012 a ktorým bolo zrušené Nariadenie
Rady (ES) č. 1798/2003, pričom v článkoch 10 až 12 tohto nového nariadenia sú upravené lehoty pre
poskytovanie informácií tak, že žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to len možné, no

najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti s tým, že pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať
na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak
neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Z vyššie citovaného nariadenia
č. 904/2010 teda priamo vyplýva možnosť, že vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu daňovýchinformácií môže trvať i dlhšie ako je to uvedené v nariadení, pričom treba mať na zreteli skutočnosť, že
daňový orgán z členského štátu, ktorý o informácie žiada, nedisponuje takými relevantnými právnymi
prostriedkami, aby mal reálnu, resp. praktickú možnosť vynútiť si dodržanie lehoty uvedenej v nariadení

na vybavenie jeho žiadosti v inom členskom štáte.
V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Súdneho dvora EÚ (desiata komora)
vo veci C-186/20 zo dňa 30. 09. 2021, ktorý sa týkal slovenského daňového subjektu, t.j. HYDINA
SK s.r.o. c/a Finančné riaditeľstvo SR. Súdny dvor rozhodol tak, že „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane

z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením“. Obdobné rozhodnutia
vo vzťahu k totožným účastníkom konania a ďalším zdaňovacím obdobiam tej istej daňovej kontroly
s rovnakým výsledkom boli vydané aj v konaniach vedených na NSS SR napr. pod sp. zn. 2Sfk/29/2022

(vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/99/2021-269 zo dňa 10.11.2021, zdaňovacie
obdobie 11/2011), sp. zn. 4Sfk/120/2022 (vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.
21S/46/2021-262 zo dňa 12.04.2022, zdaňovacie obdobie 8/2012), sp. zn. 1Sfk/36/2022 (vo vzťahu
k rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/100/2021-262 zo dňa 10.11.2021, zdaňovacie obdobie
5/2012).

40. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyššie uvedenými závermi krajského súdu a NSS
SR, na ktoré v súlade s § 140 SSP v podrobnostiach poukazuje, a zároveň rezultuje, že daňová
kontrola v predmetnej veci bola vykonaná v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku, daňové orgány
lehotu na jej vykonanie neprekročili, keď ju dvakrát prerušili z dôvodu potreby získania informácií,

nevyhnutných pre výsledok daňovej kontroly. Daňová kontrola trvala v časovom rozpätí od 03.10.2012
do 02.03.2018 s dvoma prerušeniami, počas ktorých lehota spočívala, celkovo 271 dní. Zabezpečovanie
informácií v rámci medzinárodnej výmeny, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, považuje správny
súd s ohľadom na uvedené za účelné, dĺžku daňovej kontroly za primeranú a protokoly z nej získané
za zákonné dôkazné prostriedky a v tejto súvislosti považuje za primeraný aj postup daňových orgánov,

ktoré opakovane žiadosti urgovali. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že posledná odpoveď na žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií sa vôbec netýkala zdaňovacieho obdobia apríl 2012, správny súd
rovnako poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu krajského súdu a NSS SR, v zmysle ktorej sa
stotožňuje s tým, že daňové orgány mohli pokračovať vo výkone daňovej kontroly po jej prerušení až
po tom, ako obdržali všetky odpovede, nakoľko daňová kontrola bola vykonávaná vo vzťahu k viacerým

zdaňovacímobdobiamnaraz.Akodpovedenažiadostineboliskompletizované,nebolomožnévdaňovej
kontrole pokračovať len vo vzťahu k jednému zdaňovaciemu obdobiu. Takisto správny súd zastáva
názor, že vzhľadom k charakteru odpovedí tak, ako boli vyššie popísané a špecifikované, aj s ohľadom
na obsah preskúmavaných rozhodnutí, nebolo možné v konaní pokračovať bez nich, ako to namietal
žalobca.

41. Vo vzťahu k námietke vplyvu lehôt obsiahnutých v čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa
7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty
na prerušenie daňovej kontroly správny súd poukazuje na to, že v rozsudku kasačného súdu dal NSS
SR do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 30.09.2021 HYDINA SK s.r.o. proti

Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, C-186/20, podľa ktorého: „Článok 10 nariadenia Rady
(EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25. sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované

v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ Inými slovami,
nedodržanie lehoty 3 mesiacov zo strany dožiadaného orgánu na poskytnutie informácií v rámci ich
medzinárodnej výmeny, nie je dôvodom na konštatovanie prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie
daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

42. Správny súd ďalej poukazuje na to, že v rámci žalobných námietok neboli žalobcom spochybnené
dôkazy, ktorými daňové orgány podložili svoje závery v preskúmavaných rozhodnutiach. Žalobca svoje
námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu formuloval len ako námietky týkajúce sa nezákonnosti
protokolov, preto sa správny súd ďalej nezaoberal zákonnosťou a úplnosťou ostatných dôkazovzískaných v priebehu daňovej kontroly a vzal ich bez ďalšieho hodnotenia do úvahy. Vo vzťahu
k výsledkom medzinárodnej výmeny informácií správny súd podotýka, že tieto boli v predmetnej veci
základom pre konštatovanie záverov daňových orgánov, pričom v poradí druhé prerušenie daňovej

kontroly rozhodnutím zo dňa 16.11.2016 sa týkalo zisťovania informácií práve ohľadom dodávateľa
TRUCK-BOSS TRADE KFT. Prerušenie daňovej kontroly tak splnilo svoj účel, ktorý sa prejavil aj
v argumentácii daňových orgánov uvedenej v preskúmavaných rozhodnutiach.

43. Vzhľadom na uvedené nie je možné považovať námietky žalobcu vznesené podľa § 191 ods. 1 písm.

e), písm. g) SSP za opodstatnené.
44. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ani
túto správny súd nepovažuje za opodstatnenú. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že od dodávateľa
CIRPACI IOSIF žalobca v predmetnom zdaňovacom období apríl 2012 nadobudol ojazdené motorové
vozidlá v celkovej výške 69 600 Eur. Z odpovede z medzinárodnej výmeny informácií správca dane
zistil, že k predaju vozidiel skutočne došlo, avšak dodávateľ pri predaji použitého tovaru nepoužil

osobitnú úpravu uplatňovania dane, ale uplatnil oslobodenie od dane, a teda na strane žalobcu takéto
dodanie nemalo podliehať osobitnej úprave pri použitom tovare, keďže sa jednalo o nadobudnutie tovaru
v tuzemsku z iného členského štátu a žalobca mal v tomto prípade použiť bežný režim zdanenia.
Vo vzťahu k dodávateľovi TRUCK-BOSS TRADE KFT. bolo vykonaným dokazovaním správcu dane,
vrátane získania odpovede z medzinárodnej výmeny informácií, zistené, že spoločnosti TRUCK-BOSS

TRADE KFT. bolo zrušené IČ DPH dňom 07.02.2012 a v čase vykonávania daňovej kontroly prebiehalo
konanie o zrušenie spoločnosti. Označená spoločnosť podala daňové priznanie k DPH len za obdobie
2. štvrťrok 2010 bez uvedenia akýchkoľvek transakcií a na adrese sídla sa nenachádzala, teda sporná
bola osoba dodávateľa. Pri predaji nadobudnutých vozidiel žalobca uplatnil osobitnú úpravu pri použitom
tovare a odviedol daň v zmysle § 66 zákona o DPH, hoci na to neboli splnené podmienky s poukazom

na nepreukázanie osoby, ktorá dodala použitý tovar. Správca dane uzavrel, že žalobca bol povinný pri
predaji nadobudnutého tovaru odviesť daň zistenú v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH. Daňové orgány
tak uzavreli, že neboli splnené podmienky aplikácie § 66 zákona o DPH vo vzťahu k použitému tovaru
od dodávateľov CIRPACI IOSIF a TRUCK-BOSS TRADE KFT. za zdaňovacie obdobie apríl 2012.

45.SprávnysúdvsúvislostisdodávateľomCIRPACIIOSIF,vovzťahukuktorémubolozistené,ževštáte
zdanenia neaplikoval osobitnú úpravu uplatňovania dane pre použitý tovar, ale uplatnil oslobodenie
od dane, poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/97/2014 zo dňa
29.06.2016 (R 28/2016), podľa ktorého „Podstata osobitného režimu zdanenia pri predaji použitého
tovaru v tuzemsku spočíva v tom, že platiteľ dane má právo uplatniť tento režim zdanenia len v prípade,

ak na predchádzajúcom stupni nebola daň z pridanej hodnoty uplatnená, čo vyplýva z § 66 ods. 2
zákona o DPH, kde sú zakotvené podmienky pre použitie osobitného režimu zdanenia. Pre posúdenie
veci je rozhodujúci postup, ktorý použili zahraniční dodávatelia vo vzťahu k žalobcovi ako kupujúcemu.
V prípade, ak použili bežný režim zdanenia (nič iné nebolo v danom prípade preukázané), takýto
režim s určením základu dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH bol povinný pri predaji ojazdených

motorových vozidiel použiť i žalobca. Ak napriek tomu žalobca pri predaji ojazdených motorových
vozidiel použil postup podľa § 66 ods. 2 a 3 zákona o DPH bez toho, aby na použitie tohto režimu
zdanenia boli splnené zákonné podmienky, dôsledky potom nutne dopadajú na jeho ťarchu. Ak by
zahraniční dodávatelia žalobcu použili osobitný režim zdanenia, ktorý spočíva v zdanení rozdielu medzi
predajnou cenou a kúpnou cenou tovaru, boli by povinní túto skutočnosť uviesť v texte faktúry, a to

s poukazom na ustanovenie článku 226 bod 11 a 14 Smernice Rady 2006/112/ES.“ Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že žalobca bol, s ohľadom na postup použitý zahraničným dodávateľom CIRPACI
IOSIF, povinný vo vzťahu k nadobudnutému tovaru od predmetného dodávateľa použiť bežný režim
zdanenia, nie režim podľa § 66 zákona o DPH, pretože nepreukázal splnenie podmienok aplikácie tejto
osobitnej úpravy. V tomto smere tak nedošlo k nesprávneho právnemu posúdeniu danej veci zo strany

daňových orgánov. Správny súd dodáva, že žalobcom uplatnené námietky sú vzhľadom na uvedené
skutočnosti irelevantné a z ich formulácie nie je zrejmé, či vôbec smerujú proti právnemu posúdeniu veci
vo vzťahu k dodávateľovi CIRPACI IOSIF.

46. Pokiaľ ide o dodávateľa TRUCK-BOSS TRADE KFT., daňovými orgánmi bolo zistené, že tento

v zdaňovacom období apríl 2012 nebol registrovaný pre DPH, v rozhodnom období bol v procese
zrušenia a za toto obdobie nevykázal žiadne transakcie, pričom predstavitelia uvedenej spoločnosti
nevedeli potvrdiť dodanie tovaru žalobcovi. Hoci správca dane nespochybnil existenciu dodaného
tovaru ako takú, mal za to, že osoba dodávateľa nespĺňa podmienky § 66 ods. 2 zákona o DPH,keďže toto ustanovenie vyžaduje, aby dodanie tovaru bolo uskutočnené osobou, ktoré je identifikovaná
pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, alebo obchodníkom, teda zdaniteľnou osobou
v rámci jej podnikateľskej činnosti, ktorá uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy, prípadne osobou,

ktorá síce nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, ale ide o osobu
nepodnikateľa alebo podnikateľa bez registrácie pre DPH, čo však nie je prípad danej veci, navyše
tento dodávateľ realizáciu obchodu so žalobcom ani dodatočne nepotvrdil. K žalobným námietkam
nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd uvádza, že tieto skôr smerujú k spochybneniu
aplikácie § 22 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca neuviedol relevantnú argumentáciu vo vzťahu k splneniu

podmienok § 66 zákona o DPH. Na dôvažok správny súd poukazuje na to, že vo veci totožnej daňovej
kontroly, avšak pre iné zdaňovacie obdobia, bolo splnenie podmienok osobitného režimu zdanenia vo
vzťahu k dodávateľovi TRUCK-BOSS TRADE KFT. už predmetom iných konaní, napr. konania vedené
na NSS SR pod sp. zn. 4Sfk/120/2022, 1Sfk/36/2022 (viď bod 44. rozsudku), v ktorých boli zamietnuté
kasačné sťažnosti žalobcu proti žalobu zamietajúcim rozsudkom krajského súdu.

47. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu správny súd podotýka, že vzhľadom k záverom o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok § 66 zákona o DPH dôkazné bremeno ťažilo primárne žalobcu, ktorý
ho v danom konaní neuniesol, pričom žalobca nespochybnil prenos dôkazného bremena podľa § 46
ods. 5 Daňového poriadku. Existencia materiálneho plnenia automaticky neznamená, že boli splnené
hmotnoprávne podmienky pre osobitný režim zdanenia. Správcu dane zaťažuje dôkazné bremeno len

vo vzťahu k inštitútom daňového podvodu a zneužitia práva, čo však v danej veci nebolo zistené ani
konštatované. Ak teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že ním uskutočnené obchody
spĺňali podmienky pre aplikáciu osobitného režimu zdanenia podľa § 66 zákona o DPH, musel niesť
následky v podobe dorubenia dane daňovými orgánmi.

48. Správny súd uzatvára, že žalovaný nepochybil, ak dospel k záveru, že boli dané dôvody na postup
podľa § 68 ods. 5, § 74 ods. 4 Daňového poriadku, teda na vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2012 z dôvodu, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky ustanovenia
§ 66 zákona o DPH. Správny súd nezistil existenciu nesprávneho právneho posúdenia v danej veci
zo strany daňových orgánov, ani ich pochybenia, ktoré by v zmysle žalobných námietok odôvodňovali

existenciu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g) SSP.
Daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, zistili skutkový stav veci s dôrazom na dôkazné
bremeno ťažiace žalobcu, ktorý bol povinný preukazovať všetky skutočnosti, majúce vplyv na uplatnenie
jeho nárokov (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Dôkazy získané v daňovom konaní boli dostatočné pre
prijatie formulovaných záverov v preskúmavaných rozhodnutiach, ktoré správny súd považuje za vecne

správne.

49. Správny súd s ohľadom na uvedené žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.

50. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 SSP (a contrario) v spojení s § 467 ods. 3 SSP

a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania,
pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo požadovať.

51. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),
a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.