Uznesenie – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123437203
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:6123437203.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: A.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
V. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát so sídlom Baštová 5/A,
085 01 Bardejov, proti žalovanému: E. H. L., súdny exekútor, so sídlom R. XXX/X, XXX XX R., A.: XX
XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089

01 Svidník, o zaplatenie 12.303,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č.k. 7C/20/2024-170 zo dňa 31. marca 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie o trovách konania právne posúdil ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením. Žalobca navrhol uplatnenie ustanovenia § 257 C.s.p., podľa ktorého

výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Skutkovo
zástupca žalobcu uplatnenie tohto ustanovenia vymedzil na pojednávaní dňa 31.03.2025 tak, že na
základe jedného dokumentu súd zastavil dve exekúcie a to nebolo spôsobené vinou žalobcu. Uvedená
skutočnosť nezakladá dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý umožňuje súdu aplikáciu ustanovenia §
257 C.s.p.. Uvedené skutkové tvrdenie netvorí výnimočné okolnosti a ani dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by umožnili súdu nepriznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Sociálne

dôvody žalobcom tvrdené neboli a predmetná vec druhovo a ani procesnou situáciou nepredstavovala
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa.

4. Proti výroku II. o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby Krajský súd
v Prešove v zmysle § 388 C.s.p. zmenil napadnutý výrok rozsudku o trovách konania tak, že neprizná
žiadnej strane právo na náhradu trov konania. Žalobca bol toho názoru, že súd pri rozhodovaní o trovách

konania mal aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p.. V danom prípade došlo k výnimočnej situácii, kedy
exekučný súd na základe jedného a toho istého dokumentu oprávneného zo dňa 31.08.2018 a následnepodaného návrhu na zastavenie exekúcie žalovaným ako súdnym exekútorom súdu, zastavil exekučný
súd dve exekučné konania. Žalovaný vykonával exekúciu (podľa značky súdneho exekútora) č. EX
177/2014 a č. EX 178/2014. Podaním oprávneného zo dňa 31.08.2018 navrhoval oprávnený zastavenie

exekúcie voči žalobcovi a to v exekučnom konaní, v ktorom na strane povinných vystupovali povinní: 1/
O. P., 2/ Z. S. a 3/ H. Y.. V tak označenej exekučnej veci označených (uvedených) účastníkov exekúcie
prislúchaločísloEX178/2014.Žalovanýbeztoho,abysodbornoustarostlivosťousioverilobsahpodania
oprávneného zo dňa 31.08.2018 v časti označenia účastníkov exekučného konania, podal návrh na
zastavenieexekúcieč.EX177/2014,vktorejvystupovalipovinní:1/K.Y.,2/H.Y.a3/Z.S..Exekúciabola

uznesením súdu právoplatne zastavená 31.12.2018. Žalobca kontaktoval súdneho exekútora ohľadom
nesprávneho zastavenia exekúcie, avšak bezvýsledne a tak podal na súd v exekučnej veci č. EX
178/2014 návrh na zastavenie exekúcie a v tomto podaní zdôraznil, že návrh na zastavenie exekúcie zo
dňa 31.08.2018 zo strany oprávneného smeruje voči exekúcii č. EX 178/2014. Exekučný súd napokon
exekúciu č. EX 178/2014 uznesením zo dňa 05.01.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.02.2023
zastavil§57ods.1písm.c)Exekučnéhoporiadku,atonapodkladetohoistéhopodaniaoprávnenéhozo

dňa 31.08.2018, ktoré súd napokon vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie č. EX 178/2014, teda
podľa jeho obsahu. Žalovaný ako súdny exekútor odo dňa 31.08.2018 až do právoplatného skončenia
exekučného konania č. EX 178/2014 vykonával zrážky zo mzdy oprávneného za rozhodné obdobie,
kedy žalovaný ako súdny exekútor viedol iba túto jednu exekúciu č. EX 178/2014 voči žalobcovi ako
povinnému 2/. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že súdny exekútor vyvolal taký stav, ktorý

viedol k tomu, že exekučný súd najprv zastavil exekúciu č. EX 177/2014 (exekúcia bola uznesením
súdu právoplatne zastavená v 31.12.2018) a následne, po dožadovaní sa žalobcu voči žalovanému
súdnemu exekútorovi a exekučnému súdu exekučný súd zastavil exekúciu č. EX 178/2014 uznesením
zo dňa 05.01.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.02.2023. Žalovaný ako súdny exekútor odo dňa
31.08.2018 až do právoplatného skončenia exekučného konania č. EX 178/2014 vykonával zrážky zo

mzdy oprávneného, ktoré vykonávať z tejto exekúcie nemal, pretože exekučný súd napokon exekúciu
zastavil.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súdu“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
ustanovenia § 34 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v jeho
napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení
§ 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (k tomu pozri Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Z obsahu pripojeného spisu vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 2Er/81/2009 vyplýva,
ženávrhomdoručenýmsúdnemuexekútorovi(vdanomčaseH..K.G.)dňa17.03.2009začaloexekučné

konanie proti povinným 1./ K. Y., 2./ H. Y., 3./ A.. Z. S.. Okresný súd Bardejov ako exekučný súd vydal
súdnemu exekútorovi poverenie č. XXXX XXXXXX*. Uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn.
2Er/81/2009-99 zo dňa 08.08.2014 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a
vykonaním exekúcie pôvodne vedenej u súdneho exekútora E.. K. G. poveril súdneho exekútora E..
H. L. (žalovaný). Uvedená exekúcia bola u žalovaného ako súdneho exekútora vedená pod sp. zn. EX

177/2014. V uvedenom exekučnom konaní Okresný súd Bardejov uznesením sp. zn. 2Er/81/2009-127
zo dňa 16.11.2018 (právoplatný 31.12.2018) zastavil exekúciu voči povinnému v 2./ rade a to vzhľadom
na podanie oprávneného zo dňa 31.08.2018, doručené súdnemu exekútorovi v exekučnej veci EX
177/2014 proti povinným 1./ O. P., 2./ A.. Z. S., 3./ H. Y., ktorým oprávnený žiadal o zastavenie exekúcie
voči povinnému A.. Z. S. a o zrušenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy,

ktorý bol vydaný dňa 25.06.2018.

9. Z obsahu pripojeného spisu vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4Er/177/2004 vyplýva,
ženávrhomdoručenýmsúdnemuexekútorovi(vdanomčaseH..K.G.)dňa24.05.2004začaloexekučnékonanie proti povinným 1./ O. P., 2./ A.. Z. S., 3./ H. Y.. Okresný súd Bardejov ako exekučný súd
vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. XXXX XXXXXX*. Uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn.
4Er/177/2004-227 zo dňa 08.08.2014 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora

a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej u súdneho exekútora E.. K. G. poveril súdneho exekútora E..
H. L. (žalovaný). Uvedená exekúcia bola u žalovaného ako súdneho exekútora vedená pod sp. zn. EX
178/2014. V uvedenom exekučnom konaní Okresný súd Bardejov uznesením sp. zn. 4Er/177/2004-291
zo dňa 05.01.2023 (právoplatný 07.02.2023) zastavil exekúciu voči povinnému v 2./ rade a to vzhľadom
na podanie oprávneného zo dňa 31.08.2018, doručené súdnemu exekútorovi v exekučnej veci EX

177/2014 proti povinným 1./ O. P., 2./ A.. Z. S., 3./ H. Y., ktorým oprávnený žiadal o zastavenie exekúcie
voči povinnému A.. Z. S. a o zrušenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy,
ktorý bol vydaný dňa 25.06.2018.

10. Z obsahu žaloby doručenej súdu dňa 31.10.2023 vyplýva, že žalobca požadoval, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 12.303,59 eura s príslušenstvom, pričom žalobu odôvodnil tým, že

žalovaný ako súdny exekútor vykonával zrážky zo mzdy žalobcu v rámci exekúcie sp.zn. EX 178/2014
a to napriek návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie voči žalobcovi zo dňa 31.08.2018.

11. Z vykonaného dokazovanie súd prvej inštancie nezistil protiprávnosť konania žalovaného ako
súdneho exekútora a nezistil porušenie žiadnej povinnosti exekútora ustanovenej v zákone. Žalobca v

konaní tiež nepreukázal samotnú škodu, ktorá mu mala byť spôsobená. Súd prvej inštancie teda založil
svoje zamietané rozhodnutie na zistení, že žalobca v konaní nepreukázal naplnenie všetkých zákonných
predpokladom zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone činnosti súdneho exekútora.

12. Žalobca na pojednávaní dňa 31.03.2025 navrhol, aby súd prvej inštancie v prípade, žeby bol žalobca

neúspešný, prihliadol na ustanovenie § 257 C.s.p., pretože na základe jedného dokumentu súd zastavil
dve exekúcie, a to nebolo spôsobené vinou žalobcu.

13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadnil aj žalobcom
navrhované ustanovenie § 257 C.s.p. a to tak, že dôvod uvádzaný žalobcom nezakladá dôvod hodný

osobitného zreteľa, ktorý by umožnil súdu aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.. Taktiež uviedol, že
ani sociálne dôvody tvrdené žalobcom neboli a predmetná vec druhovo a ani procesnou situáciou
nepredstavovala zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

15. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

16. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 C.s.p.).
Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu
trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je
to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za
výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má

aj nepochybný význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu (k tomu
pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2022, s. 1024).

17. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od

zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu
trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto
trovy nahradila protistrane. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a

výnimočných okolností, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie
nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax (k tomu pozri Števček M., Ficová S.,
Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. 2.
vydanie. Praha: C.H. Beck, 2022, s. 1042).18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žaloba žalobcu bola zamietnutá pre
nepreukázanie naplnenia všetkých zákonných predpokladom zodpovednosti žalovaného za škodu

spôsobenú pri výkone činnosti súdneho exekútora, tzn. žalobca nepreukázal ani protiprávnosť konania
žalovaného a ani samotnú škodu, ktorá mu mala byť spôsobená. V zhode so súdom prvej inštancie
odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že exekučný súd zastavil dve rôzne exekúcie na základe jedného
dokumentu nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanému ako úspešnej
strane konania nemali byť priznané trovy konania. Rozhodnutie o priznaní trov konania žalovanému ako

úspešnejstranesporunepredstavujeneprimeranútvrdosťvočižalobcoviakoneúspešnejstranekonania
a v konaní tiež nebol preukázaný podiel žalovaného na vzniku a priebehu sporu. Aplikáciu ustanovenia §
257 C.s.p. nevyžaduje ani povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky,
či zložitosť prípadu z pohľadu výkladu medzinárodnej zmluvy. V konaní tiež žalobca nepreukázal, resp.
ani netvrdil okolnosti odôvodňujúce použitie ustanovenia § 257 C.s.p. z dôvodu jeho osobných pomerov,
či nízkeho príjmu.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo
rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania

mu žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nevznikol.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).