Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124353350
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124353350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej
veci žalobcu: OKNO-STAV, s.r.o., so sídlom Hečkova 2534/30, 010 01 Žilina, IČO: 47 337 001, právne
zastúpený: Mgr. Lukáš Kysucký, advokát so sídlom Kamenná 3607/29, 010 01 Žilina, proti žalovanému:
A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 2.633,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46Csp/80/2024 - 115 zo dňa 19.03.2025
v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 46Csp/80/2024 – 131 zo dňa 01.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
prvým výrokom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a druhým výrokom žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanej istinu vo výške 2.569,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 2.569,- Eur od 11.4.2024 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 1940,-
Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím uznesením č. k. 46Csp/80/2024 – 131 zo dňa
01.04.2025 rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané nasledovné
skutočnosti: Medzi stranami sporu došlo k uzavretiu záväzkového vzťahu na základe objednávky
žalovanej a cenovej ponuky žalobcu č. 2024/06, kedy celková suma tovaru bola dohodnutá vo výške
5.202,- Eur. Uvedené bolo medzi stranami nesporné. Rovnako nesporné bolo, že žalovaná uhradila
dňa 19.02.2024 sumu 2.569,- Eur titulom zálohovej platby na predmet objednávky. Uvedené zároveň
vyplýva z detailu platby na č.l. 29 spisu. Okresný súd prednostne ustálil, že záväzkový vzťah medzi
stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko žalobca je v postavení dodávateľa a žalovaná

ako fyzická osoba v postavení dlžníka. Okresný súd ďalej uviedol, že z emailovej komunikácie medzi
stranami sporu vyplýva, že dňa 14.02.2024 došlo k objednávke tovaru na základe ponuky žalobcu zo
dňa 12.02.2024 (č.l. 22 rub - 23). Z cenovej ponuky č. 2024/06 zo dňa 12.02.2024 (č.l. 28) vyplýva, že
celková cena objednaných prác a tovarov je 5.202,- Eur (č.l. 28). Ponuka je na meno p. D. E., faktúra
na meno žalovanej. Medzi stranami bolo nesporné, že záväzkový vzťah vznikol medzi žalobcom ako
dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom, nakoľko tieto skutočnosti žalovaná nepoprela. D. E. bol
osoba poverená žalovanou na komunikáciu so žalobcom. Rovnako nesporné bolo, že dodanie a montáž

okien prebehla dňa 02.- 03.03.2024.
1.2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z reklamácie žalovanej zo dňa 10.03.2024 (č.l. 23 rub)
vyplýva, že žalovaná si uplatnila reklamáciu tovaru objednaného u žalobcu na základe objednávky
a cenovej ponuky č. 2024/06. Dôvodom reklamácie bolo nesprávne zameranie a osadenie okien,chybná montáž, kde komplexne uviedla vady veci. Doručovanie vyplýva z podacieho lístku (č.l. 60).
Doručenie protistrana nenamietala, a tak ho má okresný súd za nesporné. Z fotografii (č.l. 36 - 48)
vyplýva zobrazenie okien osadených žalobcom u žalovanej. Uvedené je nesporné. Na pojednávaní dňa

19.03.2025 žalovaná súdu predložila v rámci svojej výpovede fotografiu, z ktorej vyplýva porovnanie
veľkosti okien vyhotovených žalobcom a inou formou. Z fotografie je zrejmý veľkostný rozdiel, t.j. okná
vyrobené žalobcom sú voľným okom badateľne menšie (č.l. 114). Žalobca reklamáciu vybavil pod č.
RK 24-01 dňa 22.03.2024 (č.l. 25 rub), v ktorej uviedol dôvody zamietnutia reklamácie a žalovanú
odkázal na možnosť obrátiť sa na znalca či súd. V odôvodnení žalobca tvrdil, že požiadavka pri

zameraní okien nebola zachovať pôvodné rozmery okien a súčasne bola požiadavka, aby okná neboli
osadené do vnútra miestnosti a tiež nezasahovali do zateplenia vonkajšej špalety okolo okien. Súčasťou
zamietavej reklamácie nesporne nie je odborné posúdenie. Vybavenie reklamácie je súčasťou mailu zo
dňa 22.03.2024 (čl. 27). Z faktúry č. 24/05 zo dňa 22.03.2024, splatnej 29.03.2024 (č.l. 12), vyplýva,
že žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 2.633,- Eur titulom z dodania kompletného tovaru a vykonania
všetkých prác podľa súpisu z objednávky č. 2024/06 a zo dňa 22.02.2024. Z odstúpenia od kúpnej

zmluvy a vyjadrenia k namietaniu reklamácie zo dňa 24.03.2024 (č.l. 19) vyplýva, že žalovaná odstúpila
od kúpnej zmluvy. V dôvodoch uviedla, že dňa 12.03.2024 si uplatnila reklamáciu inštalovaných okien,
dňa 13.03.2024 bola realizovaná obhliadka. Následne bola zo strany žalovaného vybavená reklamácia
zamietavým stanoviskom bez odborného vyjadrenia, a tak žalovaná od zmluvy so žalobcom odstúpila.
V závere žiadala o vrátenie plnenia v sume 2.569,- Eur na ňou uvedený bankový účet. Doručovanie

vyplýva z podacieho lístku (č.l. 54). Doručenie protistrana nenamietala, a tak ho mal okresný súd za
nesporné. Následne dňa 26.03.2024 žalovaná vyzvala žalobcu na odstránenie predmetu zmluvy (č.l.
20 rub), a to z dôvodu odstúpenia od zmluvy. V odôvodnení tiež uviedla, že dňa 02.04.2024 dôjde
k inštalácii okien od nového dodávateľa. Na výzvu reagoval listom zo dňa 27.03.2024 žalobca (č.l.
21), v ktorom považoval odstúpenie za neplatné a nezákonné a požiadavku na odstránenie predmetu

zmluvy neakceptoval. V závere žalovanú upozornil na technické okolností týkajúce sa pások na oknách.
Doručovanie vyplýva z podacieho lístku (č.l. 51). Doručenie protistrana nenamietala, a tak ho mal
okresný súd za nesporné. Dňa 29.03.2024 žalovaná reagovala na list žalobcu (č.l. 21 rub) a uviedla,
že ho vyzýva na demontáž okien, upozornila na prípadnú demontáž bez súčinnosti žalobcu a vyzvala
na oznámenie miesta, kde majú byť okná dovezené. Upozornila ho na možnosť uskladnenia. V závere

opätovne žalobcu vyzvala na vrátenie plnenie v sume 2.569,- Eur. Zo znaleckého vyjadrenia č. 15/2024
(č.l. 66) vyplýva, že na základe obhliadky zo dňa 12.03.2024 na adrese C. XXX u žalovanej bolo
zistené, že súbehom nekvalitne vykonanej montáže spolu 11 ks okien je vytvorený predpoklad vzniku
poruchy stavby nedodržaním podmienok doporučenej normy STN 733134/2014 stavebné práce – styk
okennej konštrukcie a obvodového plášťa budovy. Znalec zistil, že nie sú osadené riadne kotviace prvky,

niektoré sú vedené do tehly a niektoré v časti neodstránenia omietky, čo znižuje statické ukotvenie okien
s trojskom. Doporučená špára okien bola v každom otvore väčšia, čo dokazuje chybne vyhotovené
okná, nebola dodržaná normovaná šírka špáry ktorá má byť pri bielom tvrdenom PVC max 10 mm.
Navyšeješpárovanievyplnenépolystyrénomsnajnevhodnejšjoucharakteristikouzvýšenéhonasávania
vlhkosti, neboli zistené žiadne použité tesniace komprimované pásky Purenitu, Temopanu a pod. Znalec

konštatoval, že doporučovaná veľkosť špár je do 10 mm, pričom namerané boli špáry od 25 do
70 mm. Z faktúry č. 15/2024 zo dňa 11.03.2024, splatnej 12.03.2024 (č.l. 65) vyplýva, že hodnota
odborného vyjadrenia znalca je 500,- Eur, čo bolo vyúčtované na meno žalovanej. Z faktúry č. 2024005
zo dňa 27.09.2024, splatnej 11.10.2024 (č.l. 35) vyplýva, že žalovanej bola vyúčtovaná cena skladného
za mesiace 4-9/2024 v sume 1.440,- Eur. Predžalobnou výzvou zo dňa 15.05.2024 žalobca vyzval

žalovanú na doplatenie sumy 2.633,- Eur s DPH na základe faktúry č. 24/05 zo dňa 22.03.2024, splatnej
29.03.2024 (č.l. 9). Zásielka bola doručená žalovanej, nakoľko doručovanie vyplýva z podacieho lístka
a odpovede žalovanej zo dňa 21.05.2024 (č.l. 11). V odpovedi žalovaná uvádza, že žalobca reklamáciu
zamietol bez odborného vyjadrenia, a tak odstúpila od zmluvy a vyzvala žalobcu na plnenie. Poukázala
na závery znaleckého vyjadrenia a vyzvala žalobcu na vrátenie zálohovej platby a prevzatie okien.

Doručovanie vyplýva z podacieho lístka (č.l. 64 rub). Doručenie protistrana nenamietala, a tak ho má súd
za nesporné. Z výsluchu strán sporu vyplynuli nesporné skutočnosti týkajúce sa okolnosti objednávky
a zamerania okien. Žalobca uviedol, že zameranie bolo vykonané u manželov E. vo C., pričom až
následne pri akceptácii objednávky zistil, že objednávateľom je žalovaná. Okresný súd mal z vyjadrení
strán za nesporné, že pokyny týkajúce sa objednávky vykonával pán E. so súhlasom žalovanej, t.j.

ide o osobu poverenú žalovanou na komunikáciu so žalobcom. Rovnako zo zhodných vyjadrení strán
sporu vyplynulo, že po zameraní žalovaná súhlasila so zákazkou, nakoľko mala za to, že išlo o zákazku
realizovanú odborne spôsobilou osobu. Sporné však ostalo, či pokyny poverenej osoby – pána E. boli
vhodné na vykonanie objednávky. Žalobca mal za to, že okná boli zamerané v zmysle pokynov pána E.,ktorý výslovne uviedol, že okná majú byť vysunuté (v počte 8 kusov) smerom do miestnosti, preto pri
osadení vznikla medzera. Na otázku súdu žalobca uviedol, že takéto osadenie je v poriadku, nakoľko
k obdobnej situácii dochádza napr. pri kaslíkových oknách v starých chalupách, kde vzniknú väčšie

medzery. Žalobca tiež potvrdil, že po osadení okien zvnútra vznikla logicky medzera pri stavebnom
otvore a okne. Rovnako žalobca nepovažoval vzniknutú medzeru za prekvapivú, ale bežnú a mal
v úmysle ju zaizolovať polystyrénom, ktorý išiel zakúpiť. Žalovaná uviedla, že prvýkrát žalobcu videla
v druhý deň montáže. Pri montáži okien bolo zistené, že okná sú vyhotovené zhruba o 10 cm menšie,
nakoľko na každej strane išlo asi o odobratie asi 5 cm, čo spôsobilo aj stratu svetelných možnosti, resp.

svetelnosti jednotlivých miestností v dome. Nakoľko k dohode o náprave so žalobcom nedošlo, uplatnila
si reklamáciu a nechala vyhotoviť znalecké posúdenie, pričom následne si objednala nové okná, ktoré
boli namontované a okná od žalobcu demontované bez jeho súčinnosti. Žalovaná zdôraznila, že preto
sa obrátila na odbornú firmu, aby táto zamerala tieto okná, nakoľko za iných okolností by si mohla okná
zamerať sama. Preto sa obrátila na odborníka a domnievala sa, že ten to urobí štandardne.
1.3. Okresný súd konštatoval, že zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je

vyhotovenie diela za odplatu. Ide o dvojstranný právny úkon, v ktorom sa strana, ktorej bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela) zaväzuje, že ho vykoná na vlastné nebezpečenstvo a druhá strana (objednávateľ diela)
sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú cenu. Pre platnosť zmluvy zákon
nevyžaduje písomnú formu. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutom
čase. Vykonať dielo riadne znamená, že zhotoviteľ musí pri jeho vykonávaní postupovať odborným

spôsobom tak, aby výsledok diela zodpovedal tomuto postupu. V zmysle § 648 Občianskeho zákonníka
platí, že ak je zmluva o zhotovení veci na zákazku spotrebiteľskou zmluvou, podľa ktorej je predmetom
zhotovenia akákoľvek hnuteľná vec vrátane veci s digitálnymi prvkami (§ 119a ods. 1), vzťahuje sa na
zmluvu úprava spotrebiteľskej kúpnej zmluvy podľa § 613 až 626. Okresný súd v prejednávanej veci
ustálil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalobca konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti

a žalovaná si vec objednala ako spotrebiteľ – fyzická osoba. S ohľadom na uvedené platí, že na daný
právny vzťah je možné aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia § 613 až 626 ako aj
príslušné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. účinného v rozhodnom čase,
t.j. do 30.6.2024. Rovnako v danej veci platí podľa § 613 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. ak si vec
vyžaduje montáž alebo inštaláciu predávajúcim, vec sa považuje za dodanú až dokončením montáže

alebo inštalácie. Zároveň platí (§ 619 Občianskeho zákonníka), že predávajúci zodpovedá za akúkoľvek
vadu, ktorú má predaná vec v čase jej dodania a ktorá sa prejaví do dvoch rokov od dodania veci.
V danej veci žalovaná nesporne uhradila zálohu na objednaný tovar, t.j. sumu 2.633,- Eur. Podľa §
621 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo kupujúcemu – žalovanej, právo odoprieť zaplatiť kúpnu cenu
alebo jej časť, kým si predávajúci nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady,

ibaže kupujúci je v čase vytknutia vady v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny alebo jej časti. Kupujúci
zaplatí kúpnu cenu bez zbytočného odkladu po splnení povinností predávajúcim. V prejednávanej veci
mal okresný súd za to, že žalovaná si uplatnila právo odoprieť kúpnu cenu alebo jej časť do odstránenia
vytýkanej vady. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná de facto uplatnila nároky z vád, najprv
na základe vzájomnej ústnej komunikácie a následne podanou reklamáciou zo dňa 10.03.2024, ktorú

vybavil žalobca dňa 24.03.2024, a to zamietnutím reklamácie bez znaleckého odborného posúdenia,
pričom táto povinnosť vyplýva žalobcovi z § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Súd prvej inštancie poznamenal, že na predmetný spor sa daná právna úprava vzťahuje aj v zmysle
§ 53 ods. 3 nového zákona o ochrane spotrebiteľa č. 108 /2024 Z.z. Z uvedeného je teda zrejmé, že
žalobca porušil svoju zákonnú povinnosť. Následkom porušenia tejto povinnosti žalovaná listom zo dňa

26.03.2024 odstúpila od zmluvy.
1.4. Súd prvej inštancie ako prejudiciálnu otázku vyhodnocoval platnosť odstúpenia od zmluvy, ktorú
vyhodnotil v kontexte vykonaného dokazovania a v zmysle príslušnej právnej úpravy. Okresný súd
uviedol, že v zmysle § 624 Občianskeho zákonníka má kupujúci právo na odstúpenie zmluvy, ak
predávajúci vec neopravil ani nevymenil. V danej veci žalobca v rozpore so zákonom vybavil reklamáciu

žalovanej (zamietavým stanoviskom bez odborného vyjadrenia), čo malo za následok, že reálne vec
neopravil ani nevymenil. Súd prvej inštancie mal za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že predmet zmluvy – okná a ich montáž, bola v zmysle znaleckého vyjadrenia F. G. č. 15/2024 montáž
okien vykonaná v rozpore s technickou normou a tiež z jej obsahu vyplynulo, že špáry na zhotovených
oknách sú v rozsahu 25 až 70 mm, pričom doporučená je veľkosť 10 mm. Taktiež znalec konštatoval

zlé prípravné práce, nesprávnu voľbu izolácie, čo má vplyv aj poruchu stavieb. Takouto montážou okien
nie je dodržaná škárová nepriepustnosť v prípade náporového dažďa. Okresný súd mal za to, že
pokiaľ žalobcom požadované znalecké dokazovanie na posúdenie správnosti či nesprávnosti výroby
a montáže okien bolo neúčelné, nakoľko v súčasnosti sú v dome žalovanej namontované nové okná.Nemožno totiž od žalovanej očakávať, že bude pri rekonštrukcii domu vyčkávať na vyriešenie situácie
so žalobcom a nebude realizovať rekonštrukčné práce, o to viac, že ide okná, ktoré majú zásadné
stavebno-technické funkcie (uzatvorenie stavby). Žalobcovi nič nebránilo (naopak, zákon o ochrane

spotrebiteľa mu ukladal povinnosť pri zamietnutí reklamácie pri reklamácii do 12 mesiacov, nechať
vyhotoviť znalecké posúdenie), aby si dal včas vyhotoviť znalecký posudok, t.j. po podaní reklamácie.
V súčasnosti je nesporné, že túto svoju povinnosť porušil a reálne posudok na dané účely nie je
možné vyhotoviť. Porušenie povinnosti žalobcu má za následok jeho zodpovednosť. Súd prvej inštancie
navyše uviedol, že pokiaľ aj pokyny osoby poverenej žalovanou mali viesť k nesprávnemu zameraniu

okien a následne montáži, na tieto skutočnosti mal žalobca ako zhotoviteľ a odborne spôsobilá osoba
povinnosť v zmysle § 637 Občianskeho zákonníka povinnosť poučiť objednávateľa, že ním uvedené
pokyny sú nevhodné. Naopak, žalobca na výslovnú otázku súdu uviedol, že osadenie okien menších
rozmerov je podľa jeho názoru obvyklé (ako príklad uviedol kaslíkové okná). Pokiaľ teda žalovanou
poverená osoba žiadala vyhotovenie menších okien, bolo povinnosťou žalobcu poučiť ho o následkoch,
čo nesporne žalobca neučinil. Zároveň v tomto bode dáva súd do pozornosti konštatovanie znalca, že

špára pri montáži zhotovených okien bola väčšia, PUR pena zo stavebných otvorov nebola odstránená,
stavebná škára nebola penetrovaná, špárovanie polystyrénom malo za následok zvýšené nasávanie
vlhkosti a podobne. Okresný súd mal tiež za to, že ani výsluch prípadných svedkov o pokynoch pána
E. nezbavuje žalobcu ako objednávateľa zodpovednosti o poučení o následkoch nesprávnych pokynov
apredovšetkýmvýsluchsvedkovnemôžepreukázaťsprávnosťpostupupriizoláciiokien,nakoľkoznalec

jednoznačne označil izolačný materiál použitý žalobcom za nevhodný.
1.5. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal okresný súd za to, že odstúpenie žalovanej od
zmluvy je platné, nakoľko vyplýva z § 624 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie tiež poukázal na
právo žalovanej ako spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v zmysle § 19 zákona č. 108/2024 Z.z. Žalobný
nárok žalobcu na doplatenie kúpnej ceny je preto nedôvodný, a tak ho okresný súd zamietol. Naopak,

vzájomný návrh žalovanej na vrátenie uhradenej sumy vo výške zaplatenej zálohy – 2.569,- Eur, ktorý
žalovaná nesporne uhradila, je dôvodný. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od
zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka zároveň platí, že ak je
zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa
nej dostal. S ohľadom na uvedené je žalobca povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.569,- Eur, uhradenú

dňa 19.02.2024. Žalovaná si zároveň uplatnila nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej
sumy od 11.04.2024, t.j. od dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia od zmluvy. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo doručenie odstúpenia od zmluvy dňa 11.03.2024, avšak žalovaná žiadala priznať
úrok z omeškania až od 11.04.2024. Súd prvej inštancie v zmysle zásady, že nemožno priznať viac, ako
žalobca (s ohľadom na vzájomnú žalobu žalovanej) žiada, priznal žalovanej nárok na úrok z omeškania

z dlžnej sumy od 11.04.2024 do zaplatenia. Výška úrokovej sadzby v čase omeškania je súdu známa
z jeho činnosti (od 20.09.2023 je úroková sadzba zákonného úroku z omeškania 9,5 % ročne). Žalovaná
si zároveň uplatnila náklady, ktoré je vznikli v súvislosti s podanou vzniknutou vadou, čo súd vyhodnotil
zmysle § 621 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Predmetné náklady pozostávali z nákladov znaleckého
vyjadrenia vyúčtovaného znalcom v sume 500,- Eur, čo vyplýva z faktúry č. 15/2024 zo dňa 11.3.2024,

splatnej12.03.2024(č.l.65).Ďalšímnákladomsúnákladyspojenésuskladnenímdemontovanýchokien,
ktoré žalovaná žiadala na základe faktúry č. 2024005 zo dňa 27.09.2024, splatnej 11.10.2024 (č.l. 35)
za mesiace 4-9/2024 vo výške 1.440,- Eur. Pokiaľ teda žalobca na výzvu žalovanej zo dňa 26.03.2024
a následne zo dňa 29.03.2024 nereagoval a okná nedomontoval a neprevzal, má žalovaná nárok na
náklady spojené s ich odstránením a uskladnením.

1.6.Súdprvejinštancievzávereibapreprehľadnosťuviedol,žežalobužalobcuakonedôvodnúzamietol
a vzájomnej žalobe žalovanej vyhovel tak, že žalobcu zaviazal, aby žalovanej zaplatil sumu 2.569,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.569,- Eur od 11.4.2024 do zaplatenia,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 1940,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
1.7. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol dopĺňacím uznesením s poukazom na § 255 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") tak, že žalovanej priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2.Protipredmetnémurozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanievytýkajúc
súdu prvej inštancie vady podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd

rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové konanie
a nové rozhodnutie.2.1. V úvode odvolania žalobca považoval za nevyhnutné uviesť, že okresný súd odmietol vykonať
dokazovanie v rozsahu ako bolo navrhnuté z jeho strany, kedy takýto postup je absolútne neprijateľný a
došlo k porušenia práva na spravodlivé súdne konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa je predčasným,

nakoľko okresný súd nezistil skutkový stav tak, aby mohol vyvodiť záver uvedený v rozsudku. Mal za to,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie o vzniku práva žalovanej na odstúpenie od zmluvy je predčasné.
Právo na odstúpenie od zmluvy zákon neviaže výlučne na neposkytnutie odborného vyjadrenia, ale
v prvom rade na splnenie podmienky, že sa jedná o záručnú vadu predanej veci, ktorú je možné
reklamovať a za ktorú zodpovedá žalobca. Zodpovednosť za vady veci vzniká iba v prípade existencie

vád, na ktoré sa vzťahuje záruka. Prípadné nevybavenie reklamácie poskytnutím odborného vyjadrenia
nezakladá automaticky vznik nároku žalovanej na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu, že sa súd musí
existenciou žalovanej tvrdených vád zaoberať a následne vyhodnotiť, či došlo zo strany žalovanej k
účinnému zrušeniu zmluvy. Uplatnené právo zo zodpovednosti za vady veci je dôvodné iba vtedy,
ak je reklamovaná vada skutočne vadou, vyskytla sa u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo
zodpovednosti za vady a má takú povahu, aká je pre uplatnenie žalovanej zvoleného práva vyžadovaná.

Preto je nevyhnutné, aby sa súd vždy zaoberal samotnou existenciou vady, určením, či v konkrétnej
veci ide o tzv. „reklamačnú vadu“. Okresný súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré
bolo navrhnuté zo strany žalobcu, a ktoré malo preukázať, že v danom prípade nejestvovali žiadne
„reklamačné vady“, ktoré sú nevyhnutným predpokladom k tomu, aby súd mohol ustáliť, či žalobca
bol povinný zamietnúť reklamáciu poskytnutím odborného vyjadrenia. V danom prípade žalobca dodal

tovar žalovanej, tak ako bol medzi stranami sporu dojednaný, kedy žalovaná potvrdila, že poverila na
celú spornú záležitosť práve osobu: D. E., nakoľko ide o osobu, ktorá vystupovala v celom procese
za žalovanú, riešil jednak objednávku, ako aj samotnú montáž okien a vie sa ku všetkému vyjadriť,
kedy súd odmietol vykonať tento dôkaz, kedy práve tento svedok je tým svedkom, ktorý má o celej veci
vedomosť a nie žalovaná, ktorá viac menej nebola pri ničom prítomná. Ďalej súd nevykonal výsluch

svedka - H. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol pri všetkých tvrdených skutočnostiach prítomný, nakoľko
táto osoba zároveň riešila fasádu žalovanej, čo bolo úzko späté aj s oknami. Výsluch svedka - I. E.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol prítomný pri montáži, osádzal okná pre žalobcu a F. I., XX.XX.XXXX, ktorý
bol prítomný pri montáži aj pri zameraní, osádzal okná pre žalobcu. Žalobca mal za to, že v danom
prípadesajednáosvedkov,ktorísavediavyjadriťkcelejmontážiokien,akoajkpožiadavkámžalovanej,

kedy je odmietnutím spravodlivosti, keď prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k
spornej montáži okien osôb, ktoré boli prítomné pri montáži, ale vychádzal len z klamlivých informácií,
ktoré uvádza žalovaná ako strana sporu v súdnom konaní (strana sporu v konaní nevypovedá pod
svedeckou prísahou a teda môže uvádzať klamlivé informácie), kedy taktiež je nevyhnutné uviesť, že
znalecký posudok, ktorý predložila žalovaná do konania vychádza práve z informácií, ktoré znalcovi

poskytla žalovaná, a ktoré nie sú pravdivé, na základe čoho je aj tento znalecký posudok dôkazom,
ktorý nezachytáva objektívny skutkový stav. Súd prvého stupňa rozhodol na základe tohto znaleckého
posudku, kedy žalobcovi znemožnil, aby tohto znalca vypočul a mohol tak klásť tomuto otázky, ktoré by
preukázali práve to, že žalovaná uvádza nepravdivé informácie, ktoré majú dopad na samotné závery
plynúce zo znaleckého posudku – žalobca navrhol výsluch znalca F. J. G., okresný súd toto odmietol

vykonať. Žalobca v rámci písomnej komunikácie vyslovene žiadal žalovanú v prípade, že táto bude
obstarávať znalecký posudok, aby mu to oznámila za účelom jeho prítomnosti pri znalcovi, aby posudok
vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu, čo sa nestalo a následne súd znemožnil žalobcovi vypočuť
tohto znalca, ktorý nemal dostatočné informácie, nakoľko tieto mu poskytla žalovaná, ktorá nebola
prítomná doslova „pri ničom“. Žalovaná reklamovala to, čo ani nebolo predmetom zmluvy, a teda znalec

nemal dostatočné informácie na posúdenie. Žalobca uviedol, že tovar bol dodaný podľa požiadaviek
žalovanej, kedy nie je pravdou, že okná boli nainštalované neodborne z hľadiska statiky a ich tesnosti,
kedy za týmto účelom navrhli vykonať dokazovanie, ktoré súd prvého stupňa odmietol. Žalobca poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 100/2018, sp. zn. 5Cdo 202/2018.
2.2. Žalobca ďalej namietal, že okresný súd sa absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadal s

namietanou skutočnosťou, na ktorú poukázal žalobca v rámci svojho prednesu záverečnej reči –
synalagamtická povaha záväzku. Uviedol, že nárok účastníka neplatnej (zrušenej) zmluvy na vrátenie
ceny je nárokom podmieneným zo zákona povinnosti vrátiť druhému účastníkovi to, čo získal za
kúpnu cenu, ktorej vrátenia sa teraz domáha. V dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a
povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka) je aj procesné uplatnenie a

uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie ceny diela) viazané na uspokojenie obdobného
práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie predmetu diela) a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná
na rovnakú povinnosť druhej. Žiadna z nich teda nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie,poskytnuté podľa zrušenej zmluvy, lebo § 457 Občianskeho zákonníka upravuje nielen spôsob, ale aj
rozsah vzájomného plnenia. So zreteľom na uvedené sa žalovaná
v prejednávanej veci mohla domáhať na súde vrátenia svojho plnenia bez toho, aby vo svojom návrhu

vyjadrila podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len ak by sami neboli povinní vrátiť plnenie
žalobcovi. Vzhľadom na to sa žalovaná nemohla domáhať samostatného plnenia, ale mala vyššie
uvedenú vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov primerane vyjadriť v petite žaloby.
Keďže žalovaná v petite žaloby túto vzájomnú viazanosť reštitučných povinností účastníkov nevyjadrila
a súd je viazaný jej žalobným návrhom, nemohla byť jej žaloba už z tohto dôvodu úspešná. Za daného

skutkového stavu nebolo možné vyhovieť vzájomnému návrhu žalovanej, ktorá nezodpovedá § 457
Občianskeho zákonníka a ani prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch
účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenia.
2.3. Žalobca uzavrel, že konaním prvostupňového súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
princípu rovnosti sporových strán, princípu právnej istoty, predvídateľnosti práva. Žalobca ďalej poukázal
na to, že predmetný rozsudok je arbitrárny, kedy arbitrárny je taký rozsudok, ktorý je založený na

svojvôli súdu, neopierajúci sa o zákon, založený na ľubovôli súdu. Arbitrárnosť rozsudku je v danom
prípade založená na skutočnosti, že prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal vo svojom
rozhodnutí s argumentáciou žalobcu prečo nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré majú podstatný vplyv
na rozhodnutie vo veci a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s námietkou synalagmatickej povahy
záväzku a z toho plynúcich procesných následkov. Žalobca v tomto smere poukázal na rozhodnutia

Ústavného súdu SR.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že odôvodnenie vydaného rozhodnutia súdu
prvej inštancie považujem za riadne odôvodnené. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s návrhmi na
vykonanie dokazovania navrhnutými žalobcom. Žalovaná mala za to, že pokiaľ mal žalobca záujem o
vypracovanie vlastného odborného vyjadrenia, mohol tak učiniť, obhliadka mu bola sprístupnená. Okná

boli demontované až dňa 02.04.2024, o čom bol e-mailovou komunikáciou žalobca riadne informovaný
a viackrát vyzývaný, aby si prišiel okná demontovať a odviesť. Tieto výzvy žalobca ignoroval. Pokiaľ
sa týka tvrdenia, že pokyny od žalovanej boli nesprávne, toto žalovaná od začiatku konania popierala,
nakoľko nedávalo logiku, že by si niekto dal dobrovoľne zmenšiť okná, každé o cca. 10 cm, čo v jednej
miestnosti vzalo svetlo pri štyroch oknách o minimálne 40 cm. Rovnaké pokyny ako pán žalobca dostal

aj nový dodávateľ okien, ktorého okná sú momentálne na rodinnom dome nainštalované a okná sú
rovnakých rozmerov ako pôvodné a veľkostný rozdiel medzi novými oknami a oknami inštalovanými
žalobcom je zreteľný z fotodokumentácie, ktorú predložila na pojednávaní dňa 19.03.2025. Nie každé
nevykonanie dôkazu je dôvodom na konštatovanie porušenia práva na spravodlivé súdne konanie.
Okresný súd zamietol vykonanie dokazovania navrhnutého žalobcom z dôvodu, že argument, podľa

ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu bol navrhnutý dôkaz bol bez relevantnej
súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú
skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Žalovaná tiež tvrdila, že
navrhnutédokazovaniežalobcomjenadbytočné.NepovažovalarozsudoksúduI.inštanciezapredčasný
a mala za to, že boli dodržané všetky podmienky riadneho vedenia konania, ako strany sporu mali

dostatočný časový priestor na produkovanie ich tvrdení. Žalovaná mala ďalej za to, že ako spotrebiteľ
si riadne uplatnila reklamáciu, ktorá bola vybavená žalobcom spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom
- bez odborného posúdenia. Čo sa týka navrhnutého svedka pána E., jeho výsluch by bol nadbytočný,
nakoľko on dohadoval celý proces objednávky a inštalácie okien, ale nie je osobou odborne spôsobilou
na posúdenie ničoho v tomto procese.

3.1. Mala za to, že rozmerové požiadavky sú základnou požiadavkou pri výrobe okien a správne
zameranie okien je rozhodujúce pre výrobu okien a následne pre správnu montáž.
Z vykonaného dokazovania - najmä fotodokumentácie a odborného vyjadrenia bolo jednoznačne
zistené, že u žalobcu, resp. jeho pracovníkov nedošlo k riadnemu a kvalitnému zameraniu nových okien,
pričom tvrdenie, že okná boli vyrobené v súlade s objednávkou, nie je dôvodom na ich ospravedlnenie,

z dôvodu, že zodpovednosť za správne zameranie okien bola na pracovníkoch žalobcu, ako odborných
pracovníkoch, pretože za uvedeným účelom žalovaná zverila výmenu okien špecializovanej firme. Za
dôležitú skutočnosť považovala žalovaná aj to, že nové okná sú rovnakých rozmerov, v takých v akých
boli pôvodné 20-ročné okná a pri ich inštalácii nebolo potrebné vykonať žiadne stavebné úpravy ostenia
a iných súčastí. Mala za to, že vykonanie výsluchov oboch ďalších navrhovaných svedkov - p. H. a pána

E. by bolo nadbytočné. Ďalej mala za to, že jej vyjadrenia sú od prvotného stretnutia so žalobcom, cez
podanie reklamácie, odstúpenia od zmluvy, všetkej komunikácie so žalobcom, jeho právnym zástupcom
a počas celého súdneho konania konštantné a podložené relevantnými dôkazmi. Znalecké vyjadrenie
považovala za relevantný dôkaz. Dala ho vypracovať ešte v čase, kedy boli vstavané okná, ktoréinštaloval žalobca. Pokiaľ chcel žalobca dokazovať, že okná boli nainštalované odborne z hľadiska
statiky a tesnosti, mohol tak urobiť v súvislosti s vybavením reklamácie, tak ako mu to ukladá zákon.
3.2. K synalagmatickému charakteru vzťahu žalobcu a žalovanej, žalovaná uviedla, že v čase od

odstúpenia od zmluvy po vydanie samotného súdneho rozhodnutia opakovane vyzývala žalobcu na
prevzatie vzájomného plnenia – okien. Dokonca počas celého konania a aj v tomto čase sú okná
uskladnené a sú pripravené na prevzatie pre žalobcu. Nedáva žiadny zmysel, aby v petite návrhu
navrhovala, aby súd zaviazal žalovanú na odovzdanie okien žalobcovi, keď bol opakovane vyzývaný
aj cestou svojho právneho zástupcu. Pripravenosť vrátiť predmet plnenia žalobcovi vyplýva aj zo

skutočnosti, že okná boli demontované dňa 02.04.2024 a do dnešného dňa žalovaná hradí skladné za
ich uskladnenie. Zároveň poukázala na skutočnosť, že opakovane žalobcovi zdôrazňovala, že ide o jeho
majetok. Na opakované výzvy na odovzdanie vzájomných plnení žalobca vôbec nereagoval. V tomto
konkrétnom prípade ide o vrátenie 11 ks okien. Pokiaľ by išlo o vrátenie inej veci, ktorú by bolo možné
poslať poštovou prepravou, zaslala by vzájomné plnenie žalobcovi už po odstúpení od zmluvy.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t.j. žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté,
keďže súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol (výrok I.) a uložil mu povinnosť zaplatiť žalovanej istinu
vo výške 2.569,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.569,- Eur od
11.04.2024 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 1940,- Eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok II.), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s dopĺňacím uznesením v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi
podľa ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto

pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade sa
stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe

žalobcu ako aj o vzájomnom návrhu žalovanej, v tejto časti vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v tejto časti
vecne správne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
7. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, odvolací súd východiskovo poukazuje na to, že právo na spravodlivý proces je v Ústave
Slovenskej republiky garantované v siedmom oddiele v Druhej hlave (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym
ustáleným východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov verejnej moci SR
príslušných na poskytovanie jeho ochrany a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Priestor pre ňu vytvára čl. 46 ods. 4 Ústavy
SR, podľa ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným
ústavnoprávnym limitom je čl. 51 odsek 1 Ústavy SR, podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa čl.
46 Ústavy SR len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (porovnaj napríklad I. ÚS
56/01, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Základné právo na súdnu ochranu garantované v čl. 46 odsek 1 Ústavy

SR zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia pred
nezávislým a nestranným súdom, t.j. právo na spravodlivý proces (napríklad IV. ÚS 233/04, IV. ÚS
95/07). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že základné právo podľa
čl. 46 odsek 1 Ústavy SR nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania (procesná
strana)predvšeobecnýmsúdomúspešný,tedaabybolorozhodnutévsúladesjehopožiadavkami,resp.

s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky považovať za porušenie
základného práva. Základné právo na spravodlivý proces tvorí jeden z významných princípov právneho
štátu. Toto právo je subjektívnym verejným právom každého účastníka právom upraveného konania vočištátu (jeho orgánov), ktorého podstata spočíva v tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo
na spravodlivý výsledok konania.
7.1. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a – ako to

potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu SR – patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv
a princípov, ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na
nezávislý a nestranný súd) alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené,
základné právo na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným pravidlom pre všetky

procesné poriadky ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného
súdu vykladať a používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených
zákonom v súlade s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto
interpretácia a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne
chápanie spravodlivosti tak, ako je to vyjadrené v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
7.2. Z § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry
ESĽP.
7.3. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, a aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie významný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija
c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, číslo 303-A, strana 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 09. decembra 1994, séria A, číslo 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).
7.4. Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie

aj v Náleze III. ÚS 119/03-13. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS
115/03).

7.5. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je
povinný ho riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak súd prijme skutkové a právne závery,
ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach,
potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku. Odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu
v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 CSP,
je nepreskúmateľné.
7.6. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými

dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva
strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,

že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, treba
preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo
ak v ňom absentuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne
ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie
ako celok je nepresvedčivé (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2019 sp.

zn. 6Cdo/98/2017).
7.7. S poukazom na uvedené k odvolacej námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení ako aj
arbitrárnosti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Ikeď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesné
práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru

odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne
zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri svojom rozhodnutí
vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za rozporné
s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého
skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, z akých ustanovení právnych

predpisov jeho rozhodnutie vychádzalo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá

v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd
prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto

odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol
také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP nie je daný.

9. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku smerujúcu proti nesprávnemu zisteniu skutkového stavu, odvolací
súd v prvom rade uvádza, že nedostatok predpokladaný v § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. záver súdu prvej
inštancie založený na nesprávnych skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, má
povahu skutkovej vady. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový
základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená

nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané.
9.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal výlučne zo
skutočností preukázaných vykonaným dokazovaním, prípadne zo skutočností, ktoré počas konania vyšli

najavo a neignoroval žiadne relevantné skutočnosti zistené z dôkazov. Skutkové závery súdu pritom
nie sú výsledkom nesprávneho či nelogického hodnotenia dôkazov, hodnotenie dôkazných prostriedkov
je konzistentné, bez vnútorných rozporov a zodpovedá kritériám závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a
vierohodnosti, ako to vyžaduje § 191 CSP. Odvolací súd preto konštatuje, že dokazovanie pred súdom
prvej inštancie bolo vykonané v rozsahu dostatočnom na riadne právne posúdenie sporu a na vydanie

meritórneho rozhodnutia.
9.2. Odvolací súd zároveň podotýka, že súd nie je povinný rozhodovať podľa skutkového či právneho
názoru sporovej strany. Procesné stanovisko strany sporu samo osebe nevyvoláva povinnosť súdu
bez ďalšieho dokazovania prevziať jej návrhy, akceptovať jej procesné úkony či obsah opravných
prostriedkov a rozhodovať v ich intenciách. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Z uvedených dôvodov nemožno
odvolací dôvod uplatnený žalobcom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP považovať za dôvodný.
10. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že súd nevykonal všetky navrhované dôkazy, predovšetkým výsluch
svedkov, výsluch znalca, odvolací súd k odvolacej námietke uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej
inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).
Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré

znavrhovanýchdôkazovvykoná.Okresnýsúdvbode8.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutiauviedol,
prečonavrhnutédôkazynevykonal.Zuvedenýchdôvodovnemožnoodvolacídôvoduplatnenýžalobcom
podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP považovať za dôvodný.11. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa synalagmatickej povahy záväzku odvolací súd uvádza, že
výklad ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka nemôže byť formalistický ani mechanický, ale musí
vychádzať z individuálnych okolností konkrétneho prípadu a smerovať k spravodlivému usporiadaniu

vzťahov medzi stranami sporu. Tento záver je v súlade aj s právnym názorom vysloveným v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/170/2019 zo dňa 26.10.2020. V prejednávanej
veci odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaná síce žalobcovi okná fakticky nevrátila, avšak
preukázateľne prejavila vôľu ich vrátiť, pričom žalobca ich prevzatie odmietol. Ochota žalovanej splniť
povinnosť vrátiť predmet plnenia vyplýva z listinných dôkazov založených v súdnom spise na č. l. 49, 55

a 64. S poukazom na uvedené vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu za nedôvodnú.
12. Základným znakom civilného sporového konania je kontradiktórnosť konania v spojitosti s
povinnosťou strán sporu predložiť a zabezpečiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rozdelenie
dôkazného bremena medzi sporové strany sa odvíja od hmotnoprávnej úpravy práv a povinností
účastníkov, pričom všeobecne platí, že žalobca je povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti zakladajúce
existenciu ním uplatňovaného, ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, prípadne právom

chráneného záujmu. Naopak, žalovaný je v prípade, že sa domáha úspechu v spore, povinný tvrdiť a
preukázať skutočnosti, ktoré uplatnené právo žalobcu vylučujú, oslabujú alebo zanikajú.
13. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy nemôže viazať na
neposkytnutie odborného vyjadrenia, ale výlučne na existenciu záručnej vady, odvolací súd poukazuje
na body 39. a 40. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Okresný súd posúdil odstúpenie od zmluvy ako platné, pričom vychádzal z ustanovenia § 624
Občianskeho zákonníka a zo záverov vykonaného dokazovania,
z ktorého vyplynulo, že žalobca vec neopravil ani nevymenil. Platnosť odstúpenia tak okresný súd
neopieral o skutočnosť, že žalobca nezabezpečil vypracovanie znaleckého posudku, resp. odborného
vyjadrenia, ale o nesplnenie povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady.

S poukazom na uvedené odvolací súd považoval uvedené tvrdenie žalobcu za nedôvodné.
14. Odvolací súd po prejednaní veci prijal záver, že súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke
posúdil a riadne zistil skutkový stav, pričom jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, odstúpenie žalovanej od
zmluvy je platné, keďže je v súlade s ustanovením

§ 624 Občianskeho zákonníka, a to aj s prihliadnutím na § 19 zákona č. 108/2024 Z. z., z uvedeného
dôvodu je nárok žalobcu na doplatenie kúpnej ceny nedôvodný.

15. Pokiaľ ide o priznané náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 1.940,- Eur a tiež
o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania (dopĺňacie

uznesenie č. k. 46Csp/80/2024 – 131 zo dňa 01.04.2025.), žalobca neprodukoval žiadne odvolacie
námietky, ktoré by mohli byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené,
konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s dopĺňacím uznesením podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.

1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v celom
rozsahu úspešná a vznikol jej tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej v súvislosti s
konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd tak žalovanej priznal náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
V Žiline dňa 18. decembra 2025
JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková
člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu
(z dôvodu čerpania rehabilitácie JUDr. Vladimír Topoľančík nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia
podpísať/§ 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)