Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 23Csp/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125326943
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:6125326943.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803 právne zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská
časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. D.. E. XXX/X, XXX
XX C. C. A., za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného: OMBUDSPOT, Združenie na ochranu
práv spotrebiteľov, so sídlom Šrobárova 2676/30, 058 01 Poprad, IČO: 37 872 117, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kuzmányho 29, 040
01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 437,27 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu rov konania n e p r i z n á v a .

III. Osobitný subjekt m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica 29.05.2025 domáhal
zaplatenia sumy vo výške 437,27 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu porušenia
záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi pôvodným veriteľom (Ahoj,

a.s., IČO: 48 113 671) a žalovaným v právnom postavení dlžníka – spotrebiteľa.

2. Žalobu dôvodil tým, že 27.12.2024 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému špecifikovanej
v zmluve o postúpení pohľadávok.

3. Žalobca tvrdil, že 23.08.2021 uzavrel jeho právny predchodca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2108008580. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 500

eur.

4. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať dlh riadne a včas žalobca výzvou na zaplatenie – 3.
upomienka z 25.08.2023 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok vo výške 28,44 eur a upozornil
ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru.

5. Žalovaný dlh nezaplatil včas a riadne, a preto pôvodný žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru

k 21.09.2023, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.

6. Do podania žaloby žalovaný dlh, ktorý je predmetom sporu nezaplatil.7. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2108008580
z 23.08.2021.

8. Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli peňažné prostriedky vo výške 500 eur.

9. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal žalovaný splácať dlh v 96 mesačných splátkach vo výške
9,48 eur. Do podania žaloby žalovaný na svoj dlh zaplatil 199,08 eur.

10. Ročná úroková sadzba bola stranami dohodnutá na úrovni 18,25 %.

11. Celkové náklady žalovaného v postavení spotrebiteľa predstavujú sumu vo výške 410,08 eur.

12. RPMN v zmluve bola dojednaná na úrovni 18,25 %.

13. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná 20.09.2021. Ďalšie splátky sa žalovaný zaviazal splácať k 20.
dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci.

14. 3. upomienka – výzva na zaplatenie z 25.08.2023 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na
úhradu omeškaných splátok vo výške 28,44 eur. Zároveň upozornil, že v prípade ak neuhradí ani splátku

úveru splatnú 20.06.2023 vo výške 9,48 eur najneskôr do 20.09.2023, bude ako veriteľ oprávnený
vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru.

15. Prevzatie výzvy žalovaným žalobca nepreukázal.

16. Listom z 25.09.2023 právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval
žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 462,15 eur.

17. Listom zo 07.01.2025 právny predchodca žalobcu (postupca) oznámil žalovanému postúpenie
pohľadávky na žalobcu (postupníka). Žalobca nepreukázal doručovanie tohto oznámenia žalovanému.

18. K žalobe sa vyjadril osobitný subjekt na strane žalovaného, ktorý namietol nepreukázanie dostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku v konaní. Postúpenie
pohľadávky, ktoré v sebe zahŕňa zmenu na strane veriteľa, podlieha zákonným podmienkam podľa
všeobecnej právnej úpravy, obsiahnutej v zákone č. 40/1964 Zb. Občianskom zákonníku. Vzhľadom

na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu podlieha zároveň osobitnej právnej úprave obsiahnutej
v príslušných právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa (napríklad v zákone č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch). Žalovaný upriamuje pozornosť súdu na to, že predmetné postúpenie
pohľadávky nespĺňa zákonné podmienky pre jeho platnosť ani podľa všeobecnej ani podľa osobitnej
právnej úpravy upravujúcej postúpenie.

19. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka je veriteľ oprávnený pohľadávku postúpiť aj bez súhlasu
dlžníka, avšak na to, aby došlo k platnému a účinnému postúpeniu pohľadávky musia byť splnené všetky
zákonné predpoklady, bez ktorých je postúpenie neplatné a nevyvolávajúce právne účinky. Žalovaný
upriamilpozornosťsúdunaskutočnosť,ževpredmetnomprípadenebolasplnenáanijednazuvedených

podmienok, pričom poukazuje na nasledovné skutočnosti.

20. K postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu malo dôjsť údajne na podklade Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.12.2024. V súvislosti s uvedenou zmluvou o postúpení je však
potrebné uviesť, že v samotnej zmluve o postúpení pohľadávok sa nikde ani len nespomína postúpenie

tejto konkrétnej pohľadávky. Bod 3.1 predmetnej zmluvy o postúpení uvádza len veľmi všeobecné a
neurčité vymedzenie, podľa ktorého: „Predmetom tejto Zmluvy je postúpenie Pohľadávok Postupcu voči
Dlžníkom...“, avšak jednotlivé pohľadávky nie sú v tejto zmluve špecifikované. Predmetná zmluva má
odkazovať na akýsi zoznam pohľadávok, avšak takýto zoznam nie je súčasťou spisovej dokumentácie
a osobitnému subjektu na strane žalovaného doposiaľ nie je známy. Zároveň uviedol, že ak by aj takýto

zoznam skutočne existoval, aj napriek tomu len takýto akýsi zoznam nemôže nahradiť špecifikáciu
pohľadávky, ktorú vyžaduje zákonná úprava a rozhodovacia prax v prípade postúpenia ako podstatnú
náležitosť takejto zmluvy uzatvorenej podľa ustanovenia § 524 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka. Ani dokument označený ako „Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok“nemôže nahradiť splnenie podstatnej náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávok, keď ani samotná
zmluva o postúpení na túto prílohu žiadnym spôsobom neodkazuje. Navyše táto príloha absolútne
neobsahuje špecifikáciu postupovanej pohľadávky, ale len akúsi neurčitú identifikáciu „prípadu“, pričom

predmetná „príloha“ neobsahuje žiadne podpisy tak postupcu, ako ani postupníka, preto tento dokument
nezodpovedá zákonnej podmienke platného postúpenia a pôsobí prinajmenšom veľmi nedôveryhodne.

21. V súvislosti s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poukázal na to,
že pôvodný dodávateľ pred uzavretím predmetnej zmluvy nedostatočným spôsobom skúmal schopnosť

spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, pričom v tejto súvislosti odkázal na ďalšie vo svojom podaní,
kde sa touto problematikou podrobnejšie zaoberá. Jednou zo sankcií za porušenie tejto povinnosti
podľa ustanovenia § 11 ods. 2) tohto zákona je nemožnosť dodávateľa požadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, čiže dodávateľ nemôže takýto spotrebiteľský úver platne
zosplatniť. Zosplatnenie úveru pred riadnym konečným termínom splatnosti spotrebiteľského úveru je
pritom jednou z podmienok pre platné a účinné postúpenie pohľadávky veriteľa na tretiu osobu podľa

citovaného ustanovenia § 17 ods. 1) tohto zákona. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal splnenie
vyššie uvádzanej povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver
podľa ustanovenia § 7 tohto zákona, nebol ani oprávnený úver zosplatniť. Právny úkon, ktorým tak
urobil je neplatným právnym úkonom, ktorý následne nemohol slúžiť splneniu povinnosti podľa § 17 ods.
1) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené má za následok takisto absolútnu

neplatnosťpostúpeniapohľadávky,atedanedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuvtomtokonaní.

22. Ďalej uviedol, že jednou z povinností dodávateľa pri poskytovaní spotrebiteľského úveru je jeho
povinnosť pred uzavretím takejto zmluvy s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať úver. Dodávateľ je za týmto účelom povinný zabezpečiť si od spotrebiteľa najmä údaje o

jeho čistých príjmoch, o jeho nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb, o jeho iných
záväzkoch, o jeho rodinnom stave ako aj údaje z príslušných databáz alebo registrov a tieto náležite a
s odbornou starostlivosťou analyzovať. Nesplnenie tejto povinnosti je v zmysle ustanovenia § 11 ods.
2) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považované za hrubé porušenie povinností
veriteľa, ktoré má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. V prejednávanom

prípade si dodávateľ vyššie uvádzané povinnosti evidentne nesplnil, o čom svedčí aj tá skutočnosť,
že zo zmluvy ani z predložených dokumentov splnenie tejto povinnosti žiadnym spôsobom nevyplýva.
Teda dodávateľ pred uzavretím predmetnej úverovej zmluvy nepostupoval správne a hrubo porušil svoje
povinnosti posudzovať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver.

23.Žalobcavrepliketvrdil,žeZmluvaopostúpenípohľadávoknebolanikdysúdmivyhlásenázaneplatný
právny úkon a nemožno tak na ňu ani nazerať. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru aj v prípade
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok (čo v tomto prípade podľa názoru žalobcu nenastalo),
by mal na základe oznámenia o postúpení pohľadávky aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie
pohľadávkyvtomtokonaní–keďžeúčinkomoznámeniaopostúpenípohľadávkyjeskutočnosť,žedlžník

(žalovaný)môžedocieliťzánikzáväzkuplnenímpostupcovi,akoajpostupníkovi(bezohľadunaplatnosť,
alebo neexistenciu zmluvy o postúpení pohľadávky), a to bez obavy, že by jeho plnenie predstavovalo
bezdôvodné obohatenie jedného z takto domnelých veriteľov (v prípade nejasností ohľadom platnosti
postúpenia pohľadávky).

24. K skúmaniu bonity žalobca tvrdil, že konkrétnom prípade postupoval veliteľ nasledovne: žalobca v
prílohe predkladá výstup z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho
overenia schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľa o úver. Overovanie schopnosti splácať úver
prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti
o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré

v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do
priloženého výstupu.

25. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov, ktoré boli použité pri
posudzovaní bonity a) výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa – z úverového registra mal veriteľ

informáciu, že žalovaný v čase poskytnutia úveru nemal žiadne mesačné úverové zaťaženie. Nový úver
bol poskytnutý s mesačnou splátkou 9,48 eur. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa boli spolu
vo výške 9,48 eur, b) celková výška čistých príjmov spotrebiteľa – veriteľ počítal s mesačným čistým
príjmom vo výške 391,10 eur, ktorý bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne, žalovanýpoberal dôchodok, c) výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa - v
rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum
spotrebiteľa a vyživovaných osôb v celkovej sume 218,06 eur.

26. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným
minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie
boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40 %

- teda 69,21 eur (391,10 eur - 218,06 eur) * 40%). Celková výška nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 287,27 eur (218,06 eur + 69,21 eur).

27. Žalobca priložil odpis z podacie hárku, dáta dopytu z 20.08.2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne
zo 03.12.2020.

28. Osobitný subjekt v duplike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach k aktívnej vecnej legitimácii
žalobcu. Ďalej uviedol, že nesúhlasí ani s tvrdeniami žalobcu o tom, že pred uzavretím samotnej
úverovej zmluvy jeho právny predchodca riadnym spôsobom skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať
poskytnutý úver. Uvedené vyplýva najmä z toho, že žalovaný nepreukázal, či a akým spôsobom skúmal
skutočné, pravidelné, mesačné výdavky žalovaného. Uvedené potvrdzuje aj samotný žalobca, ktorý vo

svojompodanísámuvádza,ževychádzalvýlučnezúverovýchpeňažnýchzáväzkovspotrebiteľa.Takáto
situácia však nemôže obstáť, a to najmä s ohľadom na to, že každý človek musí na svoj život vynakladať
určité výdavky, na základe čoho tieto pravidelné mesačné výdavky (iné než úverové) nie je možné
prehliadať.Právnypredchodcažalobcutakcelkomevidentneneprihliadalnaostatné–bežnépravidelné,
mesačné výdavky žalovaného, čím nepochybne porušil svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou

skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver.

29. Okrem uvedeného je však potrebné podotknúť, že v doterajšom priebehu konania takisto nebolo
relevantným spôsobom preukázané, že by právny predchodca žalobcu pred uzavretím úverovej zmluvy
riadnym spôsobom skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver aj s prihliadnutím na údaje

vyplývajúce z príslušných databáz a registrov, tak ako sme na to poukázali už v rámci podaného
vyjadrenia zo dňa 21.10.2025. Na doplnenie pritom poukazujeme na ustanovenie § 7 ods. 16 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré zakotvuje dôkazné bremeno na strane
dodávateľa v otázke preukázania týchto skutočností. Aj s ohľadom na uvádzané tvrdenia je zrejmé, že
žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, na základe čoho bolo potrebné voči nemu vyvodiť procesnú

zodpovednosť v podobe zamietnutia predmetnej žaloby.

30. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje

1 000 eur.

31. Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne
pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, teda ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné.

32. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, ktoré sa nachádzajú
v súdnom spise a s vyjadreniami osobitného subjektu na strane žalovaného a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

33. Právne vzťahy sporových strán sa riadia ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

34. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné

hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Táto zmluva medzi
stranami bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Právnyvzťah medzi stranami sporu je založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou
úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

35. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podpisu
zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa

na tieto úvery nevzťahuje.

36. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

37. Podľa § 879y ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy
vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov

sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

38. Podľa § 879y ods. 2 OZ ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami §
53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka
podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú.

39. Nakoľko obchodník začal s uplatňovaním práva zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024, preto je potrebné postupovať podľa ustanovení
v znení účinnom do 31.10.2024.

40. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
(ust. § 497 Obchodného zákonníka).

41. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

42. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.

43. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.44. Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom
alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj
prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.

45. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim
záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.

46. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník

uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. (ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka).

47. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ

použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (ust. § 565 Občianskeho zákonníka).

48. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (ust. § 517 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).

49. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ust. § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka).

50. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

51. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva.

52. Zmluva je spotrebiteľskou i podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (Smernica Rady 93/19/EHS z

05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákona o spotrebiteľských úveroch
akoajpodľaust.§52Občianskehozákonníka).Právnypredchodcažalobcuuzatváralzmluvuvprávnom
postavení obchodníka, žalovaný v postavení spotrebiteľa s tým, že obsah zmluvy bol daný obchodníkom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, a preto je potrebné uvedený právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

53. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol zmluvou o
spotrebiteľskom úvere občiansky záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého boli žalovanému v právnom
postavení dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 500 eur. Túto mal žalovaný splácať v
pravidelnýchmesačnýchsplátkach.Keďžežalovanýdlhnesplácalriadneavčas,žalobcaúverzosplatnil.

54. Medzi stranami nebolo sporné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný na svoj dlh zaplatil sumu
v celkovej výške 199,08 eur.

55. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru (ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
spotrebiteľskej zmluvy).

56. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom (ust. § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).57. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 (ust. § 11 ods. 2

Zákona č. 129/2010 Z. z.).

58. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods.
1 Zákona č. 129/2010 Z. z. nenavrhol žiaden prostriedok procesného útoku.

59. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti

na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto obchodník musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť

alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

60. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ

pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

61. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia
na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,

abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.

62. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho

parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií
(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel
by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej
zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli
veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať

svoje zmluvné povinnosti.

63. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v

zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.

64. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou
veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku

na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne
odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,
C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).65. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer
Finance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom

zmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základe
ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným
vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky
overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.

66. V prejednávanom spore žalobca ani netvrdil, žeby jeho právny predchodca vôbec posúdil schopnosť
žalovaného splácať spotrebiteľský úver.

67. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ust. § 132
ods. 1 CSP).

68. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ust. § 132
ods. 2 CSP).

69. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť

týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie
splnenia esenciálnej zákonnej povinnosti neuplatnil žiaden prostriedok procesného útoku.

70. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

71. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúcesasporu.Žalobcavžalobenesplnilzákladnúpovinnosťpravdivo
a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak ako mu to ukladá ust.

§ 150 ods. 1 CSP.

72. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

73. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,
kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

74. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela.

75. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho

dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym
dôkazným bremenom.

76. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení
objektívneho dôkazného bremena.

77. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi
spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,
možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

78. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo
(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť (v prejednávanom spore
v časti uplatnenej pohľadávky).

79. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia
a dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú
povinnosť však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné
dôkazy, ktoré boli súčasťou pomerne rozsiahlej prílohy.

80. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností
súvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy so
žalovaným, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie
sú ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet).

81. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe
dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z. z.

82. Možno preto uzavrieť, že pôvodný veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou

pri posúdení schopnosti žalovaného v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
keď vychádzal z jeho objektívne nedoloženého osobného vyhlásenia o osobných, zárobkových a
majetkových pomeroch uvedených stručne v zmluve.

83. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované

informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník
veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka
zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti).
Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom
publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a

tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho
príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).

84. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy uviedol, že je starobným dôchodcom s čistým mesačným príjmom za
posledné 3 mesiace vo výške 391,10 eur, s mesačnými finančnými výdavkami vo výške 10 eur. Žalovaný

neuviedol, žeby mal akékoľvek záväzky. Toto vyhlásenie žalovaného pôvodný veriteľ vôbec neskúmal
a neoveroval.

85. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ sa pri uzatváraní úverovej zmluvy zameral, (aj to veľmi formálne)
len na zistenie pomerov žalovaného a jeho schopnosť splácať úver komplexne neskúmal. V priebehu

konania žalobca nepreukázal, žeby ako veriteľ mal snahu s odbornou starostlivosťou zisťovať celkovú
zadlženosť žalovaného a teda jeho schopnosť platiť poskytnutý úver. Žalobca pri uzatváraní úverovej
zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, obozretne ani so zaužívanou praxou a
zvyklosťami pri poskytovaní úverov.

86. Veriteľ tak hrubo porušil povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010, a preto je
úver poskytnutý žalovanému úverom bezúročným a bez poplatkov.

87.Pôvodnýveriteľpohľadávkynesplnilpovinnosťpodľaust.§7ods.1Zákonač.129/2010Z.z.,apreto
i z tohto dôvodu nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (ust. § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

88. Veriteľ pohľadávky si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom odporujúcim vyššie
citovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť je zrejmá z vykonaného dokazovania. Vyhlásenie
predčasnej splatnosti je tak právnym úkonom neplatným, keďže je v rozpore so zákonom (ust. § 39 OZ).

89. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie pokračuje
do splatnosti poslednej splátky (t. j. 20.08.2029).90. Pôvodný veriteľ však so žalobcom v právnom postavení postupníka uzavrel zmluvu o postúpení
pohľadávky nepochybne pred splatnosťou poslednej splátky.

91. Právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádza a veriteľ ho nemôže previesť
na tretiu osobu, to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (táto zákonná podmienka v danom prípade splnená nebola) (ust. § 17 ods. 1

Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

92. Je zrejmé, že v danom prípade veriteľ pohľadávky porušil ustanovenie § 17 ods. 1 Zákona č.
129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Túto zmluvu
je tak potrebné kvalifikovať ako právny úkon neplatný.

93. V dôsledku posledne uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v právnom postavení postupníka
pohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je aktívne vecne
legitimovaným, a preto žalobu zamietol. (výrok II.)

94. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ust. § 255 ods. 1 CSP).

95. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (ust. § 262 ods. 1 CSP).

96. Žalobca bol v konaní neúspešný, avšak žalovanému v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne

trovy konania nevznikli a žiadne nevyplývajú ani z obsahu spisu, a preto bolo rozhodnuté tak, že sa mu
právo na ich náhradu nepriznáva (výrok II.).

97. V konaní bol úspešný osobitný subjekt, a preto mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

98. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.