Rozsudok – Ostatné – Vlastnícke právo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34C/181/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208817
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123208817.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobkýň 1. A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. a 2. E. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX
G., H. D., obe zast.: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti
žalovanému I. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX G. – K. L., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam: (-) pozemok parcela registra C KN
č. XXX, o výmere 89 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, (-) pozemok parcela registra C
KN č. XXX, o výmere 266 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, (-) rodinný dom so súpisným

č. XXXX, postavený na parcele registra C KN č. XXX; nachádzajúcim sa v katastrálnom území K. L.,
obec G., okres G. a evidovaným na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor.

II. Vyporiadava toto zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku I.
prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1. primeranú náhradu vo výške 14.000 EUR; a to v mesačných

splátkach vo výške 200 EUR, splatných vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2. primeranú náhradu vo výške 14.000 EUR; a to v mesačných
splátkach vo výške 200 EUR, splatných vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

V. Žalobkyniam priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou doručenou dňa XX.X.XXXX domáhali voči žalovanému zrušenia a vyporiadania
ich vzájomného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam: (-) pozemok parcela registra CKN č.
XXX, o výmere 89 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj ako „Pozemok XXX“), (-)
pozemok parcela registra CKN č. XXX, o výmere 266 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

(ďalej aj ako „Pozemok XXX“), (-) rodinný dom so súpisným č. XXXX, postavený na Pozemku XXX (ďalej
aj ako „Nová časť RD“); nachádzajúcimi sa v katastrálnom území K. L., obec G., okres G. a evidovanými
na LV č. XXX vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor (Pozemok XXX, Pozemok XXX a Nová
časť RD ďalej spoločne aj ako „Nehnuteľnosti“).1.1.Žalobuodôvodnilitým,žesúspolusožalovanýmpodielovýmispoluvlastníkmiNehnuteľností,pričom
žalobkyňa 1. je podielovou spoluvlastníčkou Nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/6 z

celku, žalobkyňa 2. o veľkosti 1/6 z celku a žalovaný o veľkosti 2/3 z celku.

1.2. Keďže podielové spoluvlastníctvo a spoločné užívanie Nehnuteľností nie je vzhľadom na vzťahy
medzi stranami sporu možné, žalobkyne vyzývali žalovaného na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctvadohodou.Žalovanýnapísomnúvýzvureagovallenvosobnejkonverzáciisožalobkyňou

1., z ktorej vyplynulo, že nemá záujem riešiť problémy súvisiace s podielovým spoluvlastníctvom
Nehnuteľností.

1.3. Na základe Vyjadrenia k trhovej cene Nehnuteľností realitnou kanceláriou M. C., so sídlom C. XX,
XXX XX G., IČO: XX XXX XXX zo dňa XX.X.XXXX (ďalej aj ako „Vyjadrenie RK“) bola všeobecná
hodnota Nehnuteľností stanovená na sumu 90.000 EUR, a teda hodnota spoluvlastníckych podielov

žalobkyne 1. a 2. predstavuje sumu 15.000 EUR pre každú žalobkyňu zvlášť.

1.4. Reálne rozdelenie Nehnuteľností nie je so zreteľom na vzájomné vzťahy strán sporu a väčší
počet podielových spoluvlastníkov možné, a tak žalobkyne navrhli, aby boli Nehnuteľnosti prikázané do
výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý Nehnuteľnosti užíva, s tým, že ten by každej zo žalobkýň za jej

ustupujúci podiel vyplatil sumu 14.000 EUR, a teda spolu by im vyplatil sumu 28.000 EUR.

2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa XX.XX.XXXX spolu s Uznesením č. k. XXX/XXX/XXXX-XX
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd žalovaného vyzval, aby v lehote 15 dní od jeho doručenia (-) písomne
sa vyjadril k žalobe, (-) uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočností na svoju obranu, (-) pripojil listiny,

na ktoré sa odvoláva a (-) označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

2.1. Žalovaný na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval.

3. V zmysle § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych

predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo
v dňoch XX.XX.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „Pojednávanie“). Zároveň
dňa XX.XX.XXXX súd vykonal obhliadku Nehnuteľností (ďalej aj ako „Obhliadka“).

3.1. Na Pojednávaní (X.X.XXXX) žalovaný uviedol, že hodnota Nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto

konania, je cca 90.000 až 100.000 EUR.

3.2. Na Pojednávaní (XX.X.XXXX) žalovaný uviedol, že s vyporiadaním veci v podstate súhlasí. Súhlasí
s tým, aby sa Nehnuteľnosti prikázali jemu, lebo inak nemá kde bývať. Je to jeho obydlie. Zároveň
uviedol, že podľa jeho názoru sa za Nehnuteľností berie len polovica domu zosnulej. Ďalej uviedol,

že Nehnuteľnosti nie sú deliteľné, nakoľko je to jeden rodinný dom, jedna stavba s jedným vchodom.
K svojím majetkovým pomerom uviedol, že jeho mesačný príjem je vo výške 750 EUR a jeho výdavky
vo výške 400 EUR, pričom jeho disponibilný mesačný príjem po odrátaní výdavkov predstavuje čiastku
450 EUR. Úspory má vo výške 2000 EUR a vlastní 25 ročné auto. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Nemá
žiadne záväzky v podobe úverov, pôžičiek a pod.

3.3. Napokon uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. K.
L., a to pozemok parcely registra CKN XXX o výmere 93 m2, zastavená plocha a nádvorie a stavby
rodinného domu so súp. č. XXXX postavenej na parcele CKN XXX (ďalej aj ako „Stará časť RD“), pričom
tieto nehnuteľnosti sú bez ťarchy. Vo vzťahu k Starej časti RD žalovaný uviedol, že ide o vedľajšiu, resp.

spojenú stavbu, ktorá však s rodinným domom (Novou časťou RD), ktorý je predmetom tohto konania,
tvorí funkčný celok, má jedno súpisné číslo a ide o rodinný dom ako celok.

3.4.NaPojednávaní(XX.XX.XXXX)žalovanýuviedol,žechce,abytoišlopodľatoho,akomamanechala
závet. Zároveň chce, aby Nehnuteľnosti patrili jemu.

3.5. Na Obhliadke žalovaný uviedol, že hodnota Starej časti RD (pozn. na Obhliadke použitý pojem
„pôvodná časť“) je 30.000 EUR a hodnota Novej časti RD (pozn. na Obhliadke použitý pojem „prístavba“)je 40.000 EUR. Ďalej uviedol, že jeho finančné možnosti na prípadné sa vyrovnanie s ostatnými
spoluvlastníkmi, sú vo výške 400 EUR mesačne.

4. Žalovaný sa napokon prvý krát písomne vyjadril k žalobe, resp. k nárokom uplatnenými žalobkyňami
v tomto konaní, až po Pojednávaní (XX.XX.XXXX) v podaní doručenom dňa XX.X.XXXX, pričom uviedol,
že podľa neho, je ocenená aj nehnuteľnosť, ktorá nie je predmetom ded. konania. Tú dostal do daru od
babky M. J., rod. N., aj s pozemkom, ktorí k nehnuteľnosti patrí.

5. V podaní doručenom dňa XX.X.XXXX žalovaný uviedol, že majetok po jeho nebohej matke je zle
pochopený. Nehnuteľnosť na ulici I. X nevlastnila celú, ale len polovicu z novej časti. Od roku XXXX,
čo zomrel otec sa o celú nehnuteľnosť stará sám. Dal opraviť a vymeniť viacero veci. K tomu sa staral
o mamu.

6. Vzhľadom na postoj žalovaného k súdnemu konaniu (prvotné odmietanie akceptovať súdne konania

a samotnú žalobu, riadne plnenie si procesných povinnosti, ako aj spôsob uvádzania tvrdení) súd
osobitné a písomne žalovaného v zmysle § 160 ods. 2 CSP poučil, že má právo zvoliť si na jeho
zastupovanie v tomto konaní advokáta, a taktiež má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
Žalovaný si však advokáta nezvolil a ani sa neobrátil na Centrum právnej pomoci.

7. Z písomných vyjadrení strán, Pojednávania, Obhliadky a vykonaného dokazovania listinnými
dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

7.1. V zmysle stranami výslovne uvedených skutkových tvrdení považoval súd tieto skutočností za
nesporné:

- Nová časť RD spolu so Starou časťou RD tvoria jeden funkčný celok rodinného domu, ktorý užíva
žalovaný so svojou rodinou.

7.2. Súd v zmysle § 151 CSP (Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.) považoval
za nesporné aj tieto skutočností:

- Podielové spoluvlastníctvo a spoločné užívanie Nehnuteľností nie je vzhľadom na vzťahy medzi

stranami sporu možné.
- Žalobkyne vyzývali žalovaného na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou.
Žalovaný na písomnú výzvu reagoval len v osobnej konverzácii so žalobkyňou 1., z ktorej vyplynulo, že
nemá záujem riešiť problémy súvisiace s podielovým spoluvlastníctvom Nehnuteľností.

7.3. Z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K. L. vyplýva, že majetkovú podstatu tvoria: (-)
pozemok parcelné č. XXX, ktorý je pozemkom parcely registra „C" druhovo vymedzeným ako zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 93 m2 s evidovaným spôsobom využívania ako pozemok, na ktorom je
postavená bytová budova označená súpisným číslom; a (-) stavba (rodinný dom) so súpisným č. XXXX
postavenánapozemkuparcelnéč.XXX(pozn.StaráčasťRD).Zčasti(B)predmetnéhoLVďalejvyplýva,

že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností s evidovaným titulom nadobudnutia
(Darovacia zmluva J./XX-XXX.J..XX/XX a O. XXXX/XX-X XXX/XX-XXX.J..XXX/XX). Na tomto LV ďalej
nie sú zapísané žiadne ťarchy a pod.

7.4. Z Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie K. L. vyplýva, že majetkovú podstatu tvoria: (-)

pozemok parcelné č. XXX, ktorý je pozemkom parcely registra „C" druhovo vymedzeným ako zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 89 m2 s evidovaným spôsobom využívania ako pozemok, na ktorom je
postavená bytová budova označená súpisným číslom (pozn. Pozemok XXX); (-) pozemok parcelné č.
XXX, ktorý je pozemkom parcely registra „C" druhovo vymedzeným ako zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 266 m2 s evidovaným spôsobom využívania ako pozemok, na ktorom je dvor (pozn. Pozemok

XXX); a (-) stavba (rodinný dom) so súpisným č. XXXX postavená na pozemku parcelné č. XXX (pozn.
Nová časť RD).7.5. Z časti (B) Listu vlastníctva č. XXX ďalej vyplýva, že (-) žalobkyňa 1. je podielovým spoluvlastníkom
k predmetným nehnuteľnostiam o veľkostí spoluvlastníckeho podielu 1/6 a s evidovaným titulom
nadobudnutia (O. XXXX/XXXX - P. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX - číslo zmeny XXX/

XXXX), (-) žalobkyňa 2. je podielovým spoluvlastníkom k predmetným nehnuteľnostiam o veľkostí
spoluvlastníckeho podielu 1/6 a s evidovaným titulom nadobudnutia (O. XXXX/XXXX - Uznesenie
XXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX - číslo zmeny XXX/XXXX) a (-) žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom k predmetným nehnuteľnostiam o veľkostí spoluvlastníckeho podielu 2/3 a s
evidovaným titulom nadobudnutia (J. XXX/XXXX - Darovacia zmluva - G..XX/XX; O. XXXX/XXXX -

Potvrdenie H./XX o určení súpisného čísla - pvz. XX/XXXX; O. XXXX/XXXX - Uznesenie XXX/XXX/
XXXX zo dňa XX. XX. XXXX - číslo zmeny XXX/XXXX). Na tomto LV ďalej nie sú zapísané žiadne ťarchy
a pod.

7.6. Z Notárskej zápisnice č. K. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný nadobudol ako
obdarovaný od M. J., rod. M., nar.XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „stará mama žalovaného“) ako darkyne

spoluvlastnícky podiel o veľkostí 1/2 k nehnuteľnostiam: v kat. území K. L.. Q. XXX R. XXX/X-
XXXXXXXXX plocha o výmere 473m. EN XXX/X - záhrada o výmere 2.133 m2. pod B. v 1/2, čo v prírode
tvorí polovicu z rodinného domu č. súp. XXXX. nachádzajúci sa na parcele R. XXX/X, na ul. I. X. s prísl.,
oplotenia. vonkajších úprav. studne. porastov a pozemkov.

7.7. Z Osvedčenie o dedičstve vydané notárom S. J. H. č. k. T. XXX/XX zo dňa XX. XXXX XXXX v
dedičskej veci po poručiteľovi S. J., nar. XX.X.XXXX (ďalej aj ako „otec strán sporu“) vyplýva, že (-)
žalovaný nadobudol ideálnu polovicu rodinného domu č.s. XXXX na parcele U. XXX/X /stará časť/ a
ideálnu polovicu pozemku, kde táto stavba stojí; (-) J. J. r. J., nar. XX.X.XXXX (ďalej aj ako „matka
strán sporu“) nadobudla ideálnu polovicu rodinného domu č.s. XXXX na parcele KN XXX/X /nová časť/,

ideálnu polovicu pozemku, kde táto stavba stojí, ideálnu polovicu dvora, a studne, oplotenia, vonkajších
úprav, porastov.

7.8. Z Uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XXXX XXXX v dedičskej
veci po poručiteľke matke strán sporu vyplýva, že strany sporu nadobudli ideálnu polovicu rodinného

domu č. XXXX postaveného na parcela XXX o výmere 89m2 v podieloch 1/3 pre každého z dedičov.

7.9. Z Obhliadky mal súd za preukázané, že Nová časť RD spolu so Starou časťou RD tvoria jeden
funkčný celok rodinného domu.

7.10. Z potvrdenia o príjme žalovaného za obdobie XXXX/XX – XXXX/XX vyplýva, že jeho čistý mesačný
príjem je vo výške 852,55 EUR (s výnimkou mesiaca XXXX/XX, kedy bol príjem vo výške 1.413,72 EUR
a mesiaca XXXX/XX, kedy bol príjem vo výške 1.062,99 EUR). Priemerný mesačný príjem žalovaného
predstavuje sumu vo výške 928,40 EUR.

8. Súd dospel k záveru, že všeobecná hodnota Nehnuteľností (Pozemok XXX, Pozemok XXX a Nová
časť RD) je spolu vo výške 90.000 EUR, pričom túto výšku určil s ohľadom na tieto skutočností:

8.1. Z Vyjadrenia RK vyplýva, že všeobecná hodnota Nehnuteľností bola stanovená na sumu 90.000
EUR. Aj keď je vyjadrenie realitnej kancelárie datované k dňu XX.X.XXXX, tak žalobkyne, akceptujúc,

že ceny nehnuteľností vo všeobecnosti za obdobie od vyhotovenia Vyjadrenia RK do dňa vyhlásenia
tohto rozsudku (cca 2 a pol roka) vzrástli, tak nepožadovali a ani nenavrhovali doplnenie dokazovanie
vo vzťahu k výške Všeobecná hodnota Nehnuteľnosti.

8.2. Vyjadrenie RK uvádza len hodnotu nehnuteľností: Pozemok XXX, Pozemok XXX a Nová časť RD,

ktoré sú predmetom tohto konania. Vyjadrenie RK pritom neuvádza hodnotu Starej časti RD.

8.3. Žalovaný na Pojednávaní (X.X.XXXX) prvotne uviedol, že hodnota nehnuteľností je cca 90.000 až
100.000 EUR. Na Obhliadke následne uviedol, že hodnota Starej časti RD je 30.000 EUR a hodnota
Novej časti RD je 40.000 EUR. Vo vzťahu k svojím tvrdeniam však žalovaný nepredložil žiadne dôkazy

a ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov.

8.4. Súd si je pritom vedomý, že Vyjadrenie RK nie je aktuálne, nakoľko súd je povinný vychádzať zo
všeobecnej hodnoty Nehnuteľností v čase zrušenia a vyporiadania. Dokazovania v sporovom konaníje však ovládané prejednacou zásadou. CSP zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a
obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. Strany majú povinnosť tvrdenia,
ako aj dôkaznú povinnosť. Sú povinné predniesť také skutkové tvrdenia, ktoré zodpovedajú hypotéze

im priaznivej právnej normy, t. j. právnej normy, z ktorej pre seba vyvodzujú určité právne následky
a aplikácie ktorej sa dožadujú. V rámci dokazovania platí zásada, že ak sa strana dovoláva určitého
právneho následku, musí preukázať skutkové predpoklady, s ktorými právna norma tento následok
spája.

8.5. Napokon výška hodnoty Nehnuteľností sa súdu javí vo vzťahu k danému miestu, času a aktuálnej
trhovej hodnote ako primeraná.

9. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k
dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) §
142 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako

„Občiansky zákonník“) a (-) § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
aj ako „Katastrálny zákon“).

10. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie

uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

11. Žalovaný sa vo vzťahu k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k Nehnuteľnostiam vyjadril tým spôsobom, že „chce, aby to išlo podľa toho, ako mama nechala závet“
a že on je vlastníkom celého rodinného domu, a teda aj Novej časti RD.

12. Vychádzajúc z tvrdení žalovaného a aplikujúc pravidlo v zmysle § 124 CSP (každé podanie sa
posudzuje podľa jeho obsahu) súd vychádzal z toho, že žalovaný svoju procesnú obranu, resp. nesúhlas
so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam, založil na tom, že
spochybnil vlastnícke právo žalobkýň k ich spoluvlastníckym podielom k Nehnuteľnostiam. Na základe

uvedeného sa tak súd ako tzv. predbežnou otázkou zaoberal otázkou vlastníckeho práva žalobkýň
k Nehnuteľnostiam.

12.1. Námietku týkajúcu sa vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam žalovaný odôvodnil tým, že on je
vlastníkom celej Novej časti RD.

12.2. Žalovaný však svoje tvrdenia žiadnym spôsobom bližšie nevysvetlil, pričom na preukázanie svojich
tvrdení v zmysle predchádzajúceho odseku predložil súdu tieto listinné dôkazy: (-) Notárska zápisnica č.
K. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX, (-) Osvedčenie o dedičstve vydané notárom S. J. H. č. k. T. XXX/XX zo dňa
XX. XXXX XXXX, (-) Uznesenie Okresného súdu Prešov, prostredníctvom notára S. J. H., povereného

funkciou súdneho komisára, č. k. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XXXX XXXX, (-) Darovacia zmluva
z XX.X.XXXX a (-) Posledná vôľa matky strán sporu bez datovania.

12.3. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti

rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení

dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je

pravdivá.

12.4.Vzmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho zákonasúúdaje katastra uvedené v § 7 súhodnoverné,ak
sa nepreukáže opak. V katastri nehnuteľností sú pritom ako spoluvlastníci k Nehnuteľnostiam, ktoré súpredmetom tohto konania (Nová časť RD, Pozemok XXX a Pozemok XXX) evidované strany sporu, a to
(-) žalobkyňa 1. o veľkostí spoluvlastníckeho podielu 1/6, (-) žalobkyňa 2. o veľkostí spoluvlastníckeho
podielu 1/6, a (-) žalovaný o veľkostí spoluvlastníckeho podielu 2/3.

12.5. Aj napriek žalovaným pomerne vágnemu spochybneniu vlastníckeho práva žalobkýň
k Nehnuteľnostiam (len tvrdením, že všetko je moje a bez uvedenia ďalších relevantných tvrdení), tak
sa súd zaoberal genézou nadobudnutia vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam.

12.6. Titulom darovania (Notárska zápisnica č. K. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX) nadobudol žalovaný
ako obdarovaný od starej mamy žalovaného ako darkyne spoluvlastnícky podiel o veľkostí 1/2 k
nehnuteľnostiam: v kat. území K. L.. LV XXX R. XXX/X-XXXXXXXXX plocha o výmere 473 m2. R. XXX/
X - záhrada o výmere 2133 m2. pod B. v 1/2. čo v prírode tvorí polovicu z rodinného domu č. súp. XXXX.
nachádzajúci sa na parcele EN XXX/X. na ul. I. X. s prísl., oplotenia. vonkajších úprav. studne. porastov
a pozemkov (pozn. Stará časť RD a nová časť RD).

12.7. Titulom dedenia (Osvedčenie o dedičstve vydané notárom S. J. H. č. k. T. XXX/XX zo dňa XX.
XXXX XXXX) v dedičskej veci po otcovi strán sporu a v zmysle schválenej dohody dedičov (-) žalovaný
nadobudol ideálnu polovicu rodinného domu č.s. XXXX na parcele U. XXX/X /stará časť/ a ideálnu
polovicu pozemku, kde táto stavba stojí; (-) matka strán sporu nadobudla ideálnu polovicu rodinného

domu č.s. XXXX na parcele KN XXX/X /nová časť/, ideálnu polovicu pozemku, kde táto stavba stojí,
ideálnu polovicu dvora, a studne, oplotenia, vonkajších úprav, porastov.

12.8. Titulom dedenia (Uznesenie Okresného súdu Prešov, prostredníctvom notára S. J. H., povereného
funkciou súdneho komisára, č. k. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XXXX XXXX) v dedičskej veci po

poručiteľke matke strán sporu a v zmysle schválenej dohody dedičov nadobudli strany sporu ideálnu
polovicu rodinného domu č. XXXX postaveného na parcela XXX o výmere 89m2 (pozn. Nová časť RD)
v podieloch 1/3 pre každého z dedičov, teda žalobkyňa 1 – 1/3, žalobkyňa 2. – 1/3 a žalovaný – 1/3.

12.9. Sumarizujúc vyššie uvedené súd uzatvára, že (-) Darovaním od starej mamy strán sporu dňa

XX.X.XXXX nadobudol žalovaný Novú časť RD a Starú časť RD v podiele 1/2. Po tomto darovaní sa
tak stal žalovaný podielovým spoluvlastníkom Starej časti RD a Novej časti RD a veľkosti jeho podielu
1/2. (-) Dedením po otcovi strán sporu v roku XXXX žalovaný nadobudol Starú časť RD v podiele 1/2
a matka strán sporu nadobudla Novú časť RD v podiele 1/2. Po tomto dedení sa tak stal žalovaný
výlučným vlastníkom Starej časti RD a podielovým spoluvlastníkom Novej časti RD spolu so svojou

matkou a veľkosťou podielov pre každého 1/2. (-) Dedením po matke strán sporu v roku XXXX žalovaný
nadobudol Novú časť RD v podiele 1/6 a žalobkyne nadobudli Novú časť RD v podiele 1/6 pre každú.
Po tomto dedení tak bol žalovaný podielovým spoluvlastníkom Novej časti RD spolu so žalobkyňami,
pričom žalovaný s veľkosťou podielu 2/3 (4/6) a žalobkyne s veľkosťou podielov pre každú 1/6.

12.10. Darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX žalobkyňa 1. ako darca darovala žalovanému ako
obdarovanému nehnuteľnosť: zapísaná na LV č. XXX, ako zastavaná plocha, parcelné č. XXX/X
o výmere 211 m2 pre katastrálne územie K. L.. Uvedená nehnuteľnosť XXX/X (v súčasnosti parcela č.
XXX) však nie je predmetom tohto konania. Na doplnenie súd poznamenáva, že v tejto darovacej zmluve
je uvedené, že žalovaný zachová možnosť vstupu obvyklým spôsobom svojej matke a spoluvlastníčke

rodinného domu. Teda k dňu XX.X.XXXX žalovaný minimálne mal vedomosť o tom, príp. akceptoval
stav, že matka strán sporu je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu (bez uvedenia, či Starej časti
RD alebo Novej časti RD).

12.11. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil predbežnú právnu otázku ohľadom vlastníctva

spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnostiam tak, že žalobkyniam svedčí vlastnícke právo v podiele 1/6
k Nehnuteľnostiam pre každú, a teda sú aj aktívne legitimovanými subjektmi na podanie žaloby.

13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.14. Z povahy podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže požiadať súd

o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že
nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to
z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva
a jeho vyporiadanie súdom, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobca nemusí tvrdiť ani

preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené.

15. V prejednávanej veci sú podielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľností žalobkyne a žalovaný, pričom
tento záver vyplýva z odpovede na predbežnú otázku, tak ako je odôvodnené vyššie.

16. Platné právo v citovanom ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje záväzné

poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Prednostným spôsobom vyporiadania
je preto reálne rozdelenie veci.

17. Súd sa tak ďalej zaoberal otázkou, či reálne rozdelenie Nehnuteľností je dobré možné.

17.1. K reálnemu rozdeleniu sa vyjadrili strany zhodne, že toto nie je možné, pričom s reálnou deľbou
vyjadrili nesúhlas.

17.2. Žalobkyne ďalej uviedli, že spoločné užívanie Nehnuteľností nie je vzhľadom na vzťahy medzi
stranami sporu možné. Uvedené tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval.

17.3. Nová časť RD (predmet vyporiadania v tomto konaní) a Stará časť RD spolu tvoria jeden funkčný
celok, a to rodinný dom, v ktorom žalovaný žije so svojou rodinou. Novej časti RD a Starej časti RD je
zároveň pridelené totožné súpisne číslo (č. XXXX). Pozemok XXX je pritom zastavaný Novou časťou
RD a Pozemok XXX tvorí bezprostredné okolie celého rodinného domu (Nová časť RD a Stará časť RD).

17.4. Vychádzajú z vyššie uvedených skutočností tak podľa názoru súdu reálna deľba Nehnuteľností
nie je dobré možná.

18. V tomto konkrétnom prípade tak prvý spôsob (reálna deľba) nie je možný. Na základe uvedeného

tak bolo dôvodné, aby súd pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a
to k zrušeniu tohto podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu prikázaním veci spoluvlastníkovi
za primeranú náhradu.

18.1. Žalobkyne navrhli, aby boli Nehnuteľností prikázané žalovanému.

18.2. Žalovaný uviedol, že súhlasí s tým, aby sa Nehnuteľnosti prikázali jemu, lebo inak nemá kde bývať.
Je to jeho obydlie

19. Zákon určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné
využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská (napokon, aj zo jazykového vyjadrenia
posudzovanej právnej normy vyplýva, že súd na ne „iba“ prihliadne), súd prihliada i na iné okolnosti
prípadu. Rozhodujúcimi tak nebudú izolovane jednotlivé okolnosti, ale všetky relevantné okolnosti vo
svojom súhrne, súd vždy komplexne posúdi celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný

iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu
pritom nie je rozhodujúca. (U., E. § 142 [Zrušenie spoluvlastníctva súdom]. In: L., E., T., M., B., S., V., E.,
C., V., W., E. a kol. F. O. A. X. J.. G.: X. N. B., XXXX, s. XXXX, marg. č. X.). Následne tak pri vyporiadaní
súd prihliadol na veľkosť podielov, účelné využitie Nehnuteľností a iné nižšie uvedené okolnosti prípadu.

19.1. Veľkosť podielov strán je (-) každá zo žalobkýň 1/6 a (-) žalovaný 4/6.

19.2. Účelnosť: Žalovaný je výlučným vlastníkom Starej časti RD, ktorá je vedľajšou, resp. spojenú
stavbu, ktorá však s rodinným domom (Novou časťou RD) tvorí funkčný celok. Nová časť RD (predmetvyporiadania v tomto konaní) a Stará časť RD spolu tvoria jeden funkčný celok, a to rodinný dom, v
ktorom žalovaný žije so svojou rodinou. Novej časti RD a Starej časti RD je zároveň pridelené totožné
súpisne číslo (č. XXXX). Pozemok XXX je pritom zastavaný Novou časťou RD a Pozemok XXX tvorí

bezprostredné okolie celého rodinného domu (Nová časť RD a Stará časť RD).

19.3. Iné okolnosti: Žalovaný celý čas rodinný dom ako celok obýval so svojou rodinou, udržiaval ho
a vykonával v ňom opravy. Zároveň sa počas života v podstatnej miere staral o matku strán sporu.

19.4.Súdsaprizvažovanípredmetnéhospôsobuvyporiadania(prikázanievecijednémualeboviacerým
spoluvlastníkov) musí zaoberať otázkou, či spoluvlastníci, ktorým by vec mala byť prikázaná, disponujú
potrebnými finančnými prostriedkami, resp. či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť
primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkov. Súd za týmto účelom môže povoliť plnenie v splátkach.
Prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý nie je schopný poskytnúť primeranú náhradu, by nebolo možné
označiť za účelné.

19.5. Žalovaný k svojím majetkovým pomerom uviedol, že jeho mesačný príjem je vo výške 750 EUR
a jeho výdavky vo výške 400 EUR, pričom jeho disponibilný mesačný príjem po odrátaní výdavkov
predstavuje čiastku 450 EUR. Úspory má vo výške 2000 EUR a vlastní 25 ročné auto. Iné nehnuteľnosti
(mimo Starej časti RD) nevlastní. Nemá žiadne záväzky v podobe úverov, pôžičiek a pod. Ďalej uviedol,

že jeho finančné možnosti na prípadné sa vyrovnanie s ostatnými spoluvlastníkmi, sú vo výške 400
EUR mesačne. Z potvrdenia o jeho príjme vyplýva, že jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu
vo výške 928,40 EUR. Súd tak dospel k záveru, že u žalovaného existujú predpoklady na splnenie
povinnosti poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkov (vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty
Nehnuteľností, ako uvádza súd nižšie).

19.6. V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody, ako aj to, že predmetný spôsob vyporiadania navrhli aj
samotné žalobkyne, a keďže žalovaný s takýmto postupom súhlasil a reálne rozdelenie veci nebolo
ani možné, súd ich návrhu vyhovel, spoluvlastníctvo strán zrušil a Nehnuteľností prikázal v celosti
do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou zaplatiť primeranú náhradu žalobkyniam ako

odstupujúcim spoluvlastníkom.

20. Vo vzťahu k primeranej náhrade za odstupujúce spoluvlastnícke podiely a vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu súd dospel k záveru, že všeobecná hodnota Nehnuteľností (Pozemok XXX, Pozemok
XXX a Nová časť RD) je vo výške 90.000 EUR.

20.1. Následne potom pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalobkýň
vychádzal súd z veľkosti ich spoluvlastníckych podielov v rozsahu 1/6 pre každú.

20.2. Primeraná náhrada pre žalobkyne ako odstupujúcich spoluvlastníkov by mala zodpovedať spolu

vo výške 30.000 EUR, keďže na každú zo žalovaných pripadá suma vo výške 15.000 EUR (podiel
všeobecnej hodnoty Nehnuteľností a výšky spoluvlastníckeho podielu: 90.000 ÷ 1/6 = 15.000).

20.3. Žalobkyne pritom požadovali náhradu len vo výške 14.000 EUR pre každú, a teda za rozdiel vo
výške 1.000 EUR náhradu priznať nežiadali. S uvedeným spôsobom vyporiadania tak žalobkyne vyjadrili

súhlas, a tak súd stanovil primeranú náhradu pre žalobkyne ako odstupujúcich spoluvlastníkov spolu vo
výške 28.000 EUR, teda 14.000 EUR pre každú zo žalobkýň samostatne.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k Nehnuteľnostiam a
vyporiadal ho ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyniam

primeranú náhradu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Žalovaný napokon požiadal o prípadne splnenie si povinnosti zaplatiť žalobkyniam za odstupujúce
spoluvlastnícke podiely v splátkach.

22.1. Súd za účelom splnenia povinnosti poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkov môže
povoliť povinnému spoluvlastníkovi plnenie v splátkach.22.2. Žalovaný k svojím majetkovým pomerom uviedol, že jeho mesačný príjem je vo výške 750 EUR
a jeho výdavky vo výške 400 EUR, pričom jeho disponibilný mesačný príjem po odrátaní výdavkov
predstavuje čiastku 450 EUR. Úspory má vo výške 2000 EUR a vlastní 25 ročné auto. Iné nehnuteľnosti

nevlastní. Nemá žiadne záväzky v podobe úverov, pôžičiek a pod. Ďalej uviedol, že jeho finančné
možnosti na prípadné sa vyrovnanie s ostatnými spoluvlastníkmi, sú vo výške 400 EUR mesačne.

22.3. Žalobkyne so zaplatením sumy za odstupujúce spoluvlastnícke podiely v splátkach nesúhlasili.

22.4. V nadväznosti vyššie uvedené a na žiadosť žalovaného o splnenie si povinnosti zaplatiť
žalobkyniam za odstupujúce spoluvlastnícke podiely v splátkach súd rozhodol tak, že povolil splnenie
uloženej povinnosti v splátkach, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalovaný navrhoval
splátku vo výške 400 EUR spoločne, teda pre každú so žalobkýň vo výške 200 EUR, a to z dôvodu
jeho finančnej situácie. Nakoľko súhlas žalobkýň s povolením plniť priznanú sumu v splátkach nie je
zákonnou podmienkou vyhovenia takémuto návrhu, tak súd aj bez ich súhlasu a v nadväznosti na

vyššie uvedené dôvody návrhu vyhovel, keďže považoval žalovaným navrhnutú sumu mesačnej splátky
za dostatočnú a spravodlivú. Z uvedených dôvodov súd povolil žalovanému uhradiť priznanú sumu v
mesačnýchsplátkachvovýške200EURprekaždúsožalobkýň,tovšetkopodtzv.hrozboustratyvýhody
splátok (nezaplatením čo i len jednej splátky v lehote splatnosti sa stane splatným celý zvyšok dlhu).

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore.

23.1. Žalobkyne mali v spore plný úspech, a preto majú vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, ktorý im súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

23.2. Rozhodnutie, podľa ktorého žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v spore
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sťažovateľov a žalovanej, ktorá na výzvy
sťažovateľov pred podaním žaloby nereagovala, k žalobe sa nevyjadrila a na pojednávania sa bez
ospravedlnenia nedostavila, pričom toto rozhodnutie vychádzalo z toho, že pravidlom v obdobnom spore

je to, že každý´ zo spoluvlastníkov si bude svoje náklady sporu znášať sám a náhradu trov konania
strane možno priznať, len ak by boli dané „zvláštne dôvody“, je mimo rámca úpravy v § 255 Civilného
sporového poriadku, čo zakladá porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. A.. Y. XXX/
XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX).

23.3. Pri určení úspechu žalobkýň v tomto spore tak súd vychádzal z toho, že tie dosiahli v súdnom
konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva k Nehnuteľnostiam autoritatívnym rozhodnutím súdu
s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšali so žalovaným ako ostatným
spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhli v súdnom konaní (obdobne Uznesenie Najvyššieho

súdu SR č. k. X E. X. XX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX). Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania súd prihliadol aj na správanie sa žalovaného pred podaním žaloby, ako aj na jeho správanie
sa počas súdneho konania (žalovaný na predžalobné výzvy nereagoval, k žalobe sa pôvodne nevyjadril
a neplnil si riadne všetky procesné povinnosti).

23.4. O výške náhrady všetkých trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisova s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.