Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/142/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124212505
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124212505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a
členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku,
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, pobytom u matky,
dieťa rodičov:

matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, pobytom E. XXXX/X, XXX XX F.,
otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. I. XXXX/XXX, XXX XX B., t. č. bytom J. XXXX/X, XXX
XX B., zastúpený: JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca,
IČO: 50 473 522,
za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, Moyzesova 20, 011 04 Žilina,
v konaní o návrhu navrhovateľa (starého otca): K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXXX/X,
XXX XX F.,

na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 5P/188/2024-95 zo dňa 19.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 5P/188/2024 - 95 zo dňa 19.02.2025 Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd
prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:

I. Maloleté dieťa A. B., nar. X.X.XXXX sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca L. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. XXXX/X, F..
II. Starý otec je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú A. v rovnakom rozsahu, v akom ju
vykonávajú rodičia, sústavne a dôsledne sa starať o jej výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj.
Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok má iba v bežných veciach.
III. Matka maloletého dieťaťa je povinná prispievať na výživu maloletej sumou 30 % zo sumy životného
minima na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Čadca, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletej v sume 180 eur mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Čadca, počnúc dňom nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Súd návrh otca na zverenie maloletej A. do jeho osobnej starostlivosti zamieta.
VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že maloleté dieťa bolo už dlhodobo v každodennej
starostlivosti starého otca, ktorý mu zabezpečoval stabilné, bezpečné a podnetné prostredie. Zo správykolíznehoopatrovníkavyplynulo,ževdomácnostistaréhootcanebolizistenéžiadnenedostatkyvoblasti
hygieny, stravy, oblečenia ani denného režimu, pričom maloleté dieťa pôsobilo pokojne, spokojne a
bolo v rodine dobre adaptované. Starý otec zabezpečoval všetky jeho potreby, ktoré boli vzhľadom

na zdravotný stav maloletého dieťaťa nadštandardne náročné. Medzi maloletým dieťaťom a starými
rodičmi existovalo výrazné citové puto. Matka nebola schopná osobnú starostlivosť vykonávať pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý ju obmedzoval v každodenných činnostiach; maloleté dieťa
navštevovala a podľa svojich možností mu pomáhala materiálne. S návrhom starého otca na zverenie
maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti súhlasila.

Na strane otca mal súd prvej inštancie preukázané, že o maloleté dieťa dlhodobo nejavil záujem.
Posledný kontakt s maloletým dieťaťom uskutočnil približne rok pred napadnutým rozhodnutím, o jeho
zdravotný stav a školskú dochádzku sa aktívne nezaujímal a neplnil si ani svoju vyživovaciu povinnosť;
bolo voči nemu vedené exekučné aj trestné konanie. Súd vychádzal aj z predchádzajúceho súdneho
konania, v rámci ktorého bolo preukázané, že otec je osobou odkázanou na pomoc inej fyzickej osoby,
trpí zdravotnými obmedzeniami, ktoré samy osebe vylučovali schopnosť vykonávať osobnú starostlivosť

o maloleté dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, a má za sebou opakované trestné konania i
psychiatrickú hospitalizáciu. Z posudkov odborných orgánov vyplývalo, že nie je psychicky ani fyzicky
spôsobilý opatrovať maloleté dieťa. Keďže neboli preukázané žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvolali
odlišné právne hodnotenie, súd prvej inštancie návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho
osobnej starostlivosti opätovne posúdil ako nedôvodný.

Vo vzťahu k výživnému súd prvej inštancie konštatoval, že matka vzhľadom na svoj zdravotný stav
nebola schopná podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa vo väčšom rozsahu, keďže sama trpela
sústavnými a vážnymi zdravotnými ťažkosťami, bola často hospitalizovaná a jej schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť bola výrazne obmedzená. Preto jej určil výživné v minimálnom zákonnom rozsahu.
Pri otcovi súd prvej inštancie dôvodil tým, že na jeho strane nebola preukázaná žiadna zmena pomerov

oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, ktorým mu bolo určené výživné v rovnakej výške. Otec tvrdil, že
je bez príjmu a čaká na posúdenie žiadosti o dôchodok, avšak v konaní nepreukázal, že si oň skutočne
požiadal, nepredložil žiaden podklad o svojom zdravotnom stave, ktorý by mu objektívne bránil pracovať,
a nepreukázal ani reálnu snahu o získanie aspoň čiastočného príjmu. Súd prvej inštancie pripomenul,
že vyživovacia povinnosť rodiča má prednosť pred inými výdavkami s tým, že rodič je povinný vyvinúť

primerané úsilie na získanie príjmu, z ktorého môže vyživovaciu povinnosť plniť. Keďže otec svoje
tvrdenia o neschopnosti pracovať ničím nepreukázal a v minulosti opakovane uvádzal rozporné a
účelové tvrdenia o príjme, súd prvej inštancie vychádzal z jeho potenciálneho zárobku tak, ako bol
ustálený v predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí, a výživné určil v rovnakej výške ako naposledy.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol návrhu starého otca vyhovel a návrh otca zamietol

ako nedôvodný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

3. Otec vo včas podanom odvolaní napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Rozhodnutie
považoval za vecne aj právne nesprávne. Uviedol, že náhradná osobná starostlivosť prichádza do

úvahy len vtedy, ak rodičia nie sú schopní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom
podľa jeho názoru túto starostlivosť zabezpečovať môže aj chce. Tvrdil, že jeho predchádzajúce návrhy
na zverenie neboli účelové a o maloleté dieťa mal záujem, avšak zo strany starého otca mu nebolo
umožňované stretávať sa s ním.
Namietal, že starý otec nespĺňa predpoklady na výkon náhradnej osobnej starostlivosti; poukazoval na

jeho vek, údajné zdravotné obmedzenia a trestnú minulosť. Podľa otca súd prvej inštancie nedostatočne
skúmal fyzické a psychické schopnosti starého otca, najmä s ohľadom na informácie, ktoré mali vyplývať
zo správy odborného lekára o jeho vlastných zdravotných ťažkostiach. Uviedol, že súd prvej inštancie
nesprávne hodnotil správy školy a lekárky maloletého dieťaťa, lebo podľa neho nepreukazovali vysokú
úroveň starostlivosti, ale naopak, naznačovali zhoršovanie vedomostí, nedostatočnú domácu prípravu

a existenciu problémového správania u maloletého dieťaťa.
Otec ďalej namietal, že súd prvej inštancie opomenul upraviť styk s maloletým dieťaťom, hoci bolo
zrejmé, že dohoda so starým otcom nie je možná a absentujúca úprava ho podľa jeho tvrdenia
diskriminovala. Zdôraznil, že najlepším záujmom maloletého dieťaťa je byť s biologickým rodičom, a
preto malo byť dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti.

Vo vzťahu k výživnému otec uviedol, že súd jeho finančné pomery vôbec neskúmal. Tvrdil, že je bez
príjmu, čaká na rozhodnutie o invalidnom dôchodku, a vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný
pracovať ani na znížený úväzok. K nedoplatkom na výživnom uviedol, že vznikli z dôvodov v jeho
majetkovej sfére, nezapríčiňoval ich úmyselne a nemožno ich posudzovať ako nezáujem o dieťa. Tvrdil,že má vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť, má zabezpečené bývanie a stabilné výchovné
prostredie pre maloletú.
Otec dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentmi, nedostatočne zistil

skutkový stav a nevykonal dokazovanie potrebné pre posúdenie predpokladov náhradnej osobnej
starostlivosti, schopností starého otca aj jeho vlastných možností. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Okresná prokuratúra Čadca sa vo svojom vyjadrení stotožnila s napadnutým rozsudkom. Uviedla, že

je síce pravdou, že rozhodnutie o náhradnej osobnej starostlivosti je nutné považovať za krajný spôsob
riešenia starostlivosti o maloleté dieťa, pričom primárne sú to vždy rodičia maloletého dieťaťa, ktorí by
mali zabezpečovať riadnu starostlivosť.
Uvedené však podľa jej názoru neznamená, že pokiaľ má dieťa rodiča, ktorý verbalizuje záujem o jeho
starostlivosť, súd túto skutočnosť vezme ako fakt. Naopak, aj v prípade prezentovaného záujmu o
vykonávanie starostlivosti o maloleté dieťa niektorým z rodičov musí skúmať, či je v jeho schopnostiach

a možnostiach sa o dieťa riadne starať. V negatívnom prípade môže v záujme maloletého dieťaťa
rozhodnúť o jeho zverení aj inej osobe tak, ako tomu bolo aj v danom prípade. Okresná prokuratúra mala
za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal a vyhodnocoval možnosť zverenia maloletej otcovi,
a svoje rozhodnutie maloletú mu nezveriť náležite odôvodnil. U otca nedošlo k zásadným zmenám,
ktoré by nastali od posledného rozhodovania, kedy otec žiadal zverenie maloletej do jeho osobnej

starostlivosti. Uvedené podľa prokuratúry podporuje aj otcom predložená časť posudku, ktorým bol
uznaný za ťažko zdravotne postihnutého.
Výšku výživného na maloletú okresná prokuratúra ponechala na uvážení súdu. K stretávaniu otca
s maloletou uviedla, že táto nemusí byť obligatórne upravená súdom, otec má právo stretávať sa
s maloletou a v prípade, že mu to umožnené nebude, má právo domáhať sa úpravy styku súdnou

cestou. Záverom uviedla, že ani súd ani okresná prokuratúra neuverila tvrdeniam, podľa ktorým je
záujem otca o maloletú úprimný. Otec nepodnikol žiadne kroky, ktorými by sa pokúsil zabezpečiť výkon
predchádzajúceho rozhodnutia súdi o upravene styku a jeho tvrdenia považoval za tendenčné.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že maloleté dieťa je osobou s ťažkým zdravotným

postihnutím a podľa odborných posudkov je odkázané na nepretržitý dohľad, keďže má narušenú
komunikačnú schopnosť, stredne ťažké mentálne postihnutie a stupeň odkázanosti na pomoc inej
osoby na najvyššom stupni. Podľa jeho názoru bolo vylúčené, aby maloleté dieťa prebrala do osobnej
starostlivosti osoba, ktorá sama podľa predložených lekárskych podkladov patrila do rovnakého stupňa
odkázanosti a mala obmedzenú schopnosť vykonávať základné úkony sebaobsluhy či fungovania v

domácnosti.Kolíznyopatrovníkzdôraznil,žeotecsaomaloletédieťadlhodobonezaujímal,neprejavoval
aktívny záujem o kontakt, neplnil si vyživovaciu povinnosť a v konaní nepreukázal žiadne kroky
smerujúce k riešeniu prípadného zamedzovania styku. Uviedol tiež, že vzhľadom na zdravotný
stav maloletého dieťaťa je jej domáca príprava špecifická a spočíva najmä v nácviku základných
sebaobslužných zručností, pričom v rodine starého otca nikdy neboli zistené nedostatky v starostlivosti.

Hoci starý otec mal v minulosti problémy so zákonom, v súčasnosti podľa vykonaného šetrenia viedol
riadny a usporiadaný život, poskytoval maloletému dieťaťu stabilnú a kvalitnú starostlivosť a vytváral
bezpečné prostredie, v ktorom sa maloleté dieťa cítilo prijaté, pokojné a v ktorom malo vytvorené
pevné citové väzby. Z uvedených dôvodov kolízny opatrovník odporučil potvrdiť rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako rozhodnutie zodpovedajúce záujmu maloletého dieťaťa.

6. Okresná prokuratúra Čadca považovala napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Zdôraznila, že
súd prvej inštancie mal dostatočne preukázané, že maloleté dieťa bolo už dlhodobo v každodennej
starostlivosti starých rodičov, ktorí zabezpečovali jej potreby bez nedostatkov a poskytovali jej láskyplnú,
stabilnú a bezpečnú starostlivosť. Pripomenula, že rozhodovanie o náhradnej osobnej starostlivosti síce

predstavuje krajné riešenie, avšak jej použitie je odôvodnené vtedy, ak rodič síce prejavuje záujem,
ale nie je schopný vykonávať každodennú starostlivosť o dieťa. Podľa prokuratúry súd prvej inštancie
správne posúdil, že u otca nedošlo k žiadnej zmene pomerov oproti predchádzajúcim konaniam, v
ktorých bol jeho návrh na zverenie maloletého dieťaťa zamietnutý. Uviedla, že aj z časti predloženého
posudku vyplývalo, že otec má obmedzenú schopnosť zabezpečovať základné úkony bežného života a

je sám odkázaný na pomoc inej osoby, čo znemožňuje, aby vykonával náročnú starostlivosť o maloleté
dieťa so zdravotným postihnutím.
7. Poukázala aj na to, že otec nepreukázal schopnosť zabezpečiť pravidelnú výživu maloletého dieťaťa a
jehovlastnétvrdeniaonemožnostipracovaťvyvolávajúpochybnostiotom,akobyzabezpečovalcelkovústarostlivosť o maloleté dieťa. K otázke styku uviedla, že právna úprava nevyžaduje, aby úprava styku
bola nevyhnutne súčasťou rozhodnutia o náhradnej osobnej starostlivosti, pričom otec sám nepodnikol
žiadne kroky na výkon už upraveného styku, čo spochybňuje jeho tvrdený záujem o maloleté dieťa. Z

uvedených dôvodov navrhla odvolanie otca zamietnuť a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

8. Otec v replike doručenej 24.04.2025 reagoval na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a okresnej
prokuratúry. V podstatnej časti zotrval na argumentácii uvedenej už v odvolaní, najmä v tvrdeniach o
tom, že o maloleté dieťa mal záujem, chcel zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť, bránilo sa mu

v styku a podľa jeho názoru neboli splnené zákonné predpoklady náhradnej osobnej starostlivosti.
Opakovane uviedol, že dlhodobá absencia kontaktu s maloletým dieťaťom bola zapríčinená nepriazňou
rodiny matky. Naviac uviedol, že nevedel o možnosti obrátiť sa na orgán sociálnoprávnej ochrany detí
so sťažnosťou na obmedzovanie styku a považoval takéto očakávanie za nerelevantné. Tvrdil, že súd
prvej inštancie dostatočne neskúmal jeho majetkové, finančné ani bytové pomery, pričom zdôraznil, že
má zabezpečené bývanie a priestor pre maloleté dieťa. Rozvinul aj argumentáciu o svojom zdravotnom

stave a namietal, že súd ho posudzoval prísnejšie ako zdravotné pomery starého otca. Uviedol, že starý
otec mal vážne zdravotné ťažkosti, fajčí a vytvára pre maloleté dieťa nevhodné prostredie. Tvrdil tiež,
že starý otec zvažoval dlhodobé umiestnenie maloletého dieťaťa do psychiatrickej liečebne, čo podľa
neho spochybňovalo jeho schopnosť starať sa o dieťa. Opätovne poukazoval aj na údajné nesprávne
nakladanie s opatrovateľským príspevkom a na vlastnú schopnosť vytvoriť maloletému dieťaťu podľa

svojich predstáv priaznivejšie rozvojové prostredie.

9. Krajská prokuratúra v Žiline, ktorá vstúpila do odvolacieho konania, v odvolacej duplike zo dňa
29.04.2025 sa stotožnila s vyjadrením kolízneho opatrovníka a považovala rozhodnutie súdu prvej
inštancie za vecne správne. Uviedla, že skutkové zistenia kolízneho opatrovníka potvrdzovali, že bolo

v záujme maloletého dieťaťa zostať v doterajšom prostredí, kde má zabezpečenú riadnu starostlivosť,
stabilné zázemie a vytvorené citové väzby. Podľa prokuratúry v konaní nebolo preukázané, že by otec
nemal kontakt s maloletým dieťaťom v dôsledku bránenia zo strany matky alebo starého otca, ani že
by prejavil sústavný a úprimný záujem o maloleté dieťa, keďže ho nekontaktoval ani pri dôležitých
udalostiach a neurobil žiadne reálne kroky na vykonávanie upraveného styku. Uviedla, že súd prvej

inštancie správne vyhodnotil aj otázku výživného, keďže otec nepreukázal žiadnu zmenu pomerov,
neposkytoval súčinnosť a nedoložil svoje tvrdenia o nemožnosti pracovať či inej zmene majetkových
pomerov. Zdôraznila, že samotná veľkosť bytu nie je rozhodujúca a je potrebné posudzovať celkové
podmienky pre starostlivosť o dieťa, ktoré mal starý otec zabezpečené na primeranej úrovni. Prokuratúra
dospela k záveru, že neboli splnené predpoklady na zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti otca a

že zdravotný stav starého otca nebránil poskytovaniu kvalifikovanej starostlivosti. Z uvedených dôvodov
navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

10. V podaní z 12.06.2025 otec oznámil, že deň predtým si po dohode so starým otcom prevzal maloleté
dieťa do svojej domácnosti, kde sa malo podľa jeho tvrdenia cítiť dobre a vyjadriť vôľu nevracať sa do

predchádzajúcej domácnosti. Uviedol, že maloleté dieťa v danom týždni školu nenavštevovalo z dôvodu
prestavby učebných priestorov a podľa jeho informácií o chvíľu končí dochádzku v špeciálnej škole. Otec
tvrdil, že v jeho domácnosti prebieha výučba hygienických a sebaobslužných návykov, pričom podľa
jeho názoru si maloleté dieťa tieto návyky u starého otca neosvojovalo.
11. Žiadal, aby boli tieto udalosti považované za nové skutočnosti významné pre odvolacie konanie.

Navrhoval vykonať opätovné šetrenie kolíznym opatrovníkom s odôvodnením, že rozhodnutie musí
vychádzať z aktuálneho skutkového stavu. V ostatných častiach otec v podaní len zotrval na tvrdeniach
uvedenýchvodvolaníareplike,najmäpokiaľišloonamietanénedostatkystarostlivostistaréhootca,jeho
vlastné schopnosti dieťa vychovávať a posúdenie zdravotného a bytového stavu rodinných pomerov.

12. Okresný súd Žilina dňa 03.07.2025 oznámil odvolaciemu súdu, že mu po odoslaní spisu boli
dodatočne doručené nové podania a listiny, ktoré prikladá. Uviedol, že všetky sa týkali správania
otca voči maloletému dieťaťu po podaní odvolania a po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie postúpil najmä neodkladné opatrenie zo 18.06.2025, uznesenie o nariadení výkonu
rozhodnutia z 24.06.2025, zápisnicu o odňatí maloletého dieťaťa z 24.06.2025, správu kolízneho

opatrovníka o priebehu výkonu rozhodnutia, ako aj návrh otca vedený pod spisovou značkou
5P/73/2025.13. Otec návrhom zo dňa 19.06.2025, podaným pôvodne na Mestský súd Bratislava II, žiadal nariadiť
neodkladnéopatrenie,ktorýmbymaloletédieťabolobezodkladnezverenédojehoosobnejstarostlivosti.
Tvrdil, že od 11.06.2025 žije maloleté dieťa v jeho domácnosti v Bratislave spolu s jeho manželkou,

ktorá mu pomáha so starostlivosťou. Podľa neho sa matka dieťaťa vzdala, dlhodobo sa oň nestarala
a zanedbávala jeho potreby. Tvrdil, že maloletá je u starého otca zanedbávaná, týraná, bez potrebnej
zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti.
Otec uvádzal, že dieťa sa po dvoch dňoch v jeho domácnosti odmietlo vrátiť do F., malo strach zo starého
otca, nechcelo s ním odísť a pri kontakte so sociálnymi pracovníčkami sa pomočilo. Podľa neho sa v

jeho domácnosti cíti šťastne, bezpečne a prejavuje pokrok v hygienických a sociálnych návykoch. Ako
dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia uviedol údajné zhoršenie zdravotného a psychického
stavu dieťaťa v predchádzajúcom prostredí. Tvrdil tiež, že matka v minulosti žiadala o umiestnenie
maloletej do ústavnej starostlivosti.
Navrhol dočasnezveriťmaloletédieťadojehoosobnejstarostlivosti,pričomstykmatkyžiadalneupraviť.

14. Neodkladným opatrením zo dňa 18.06.2025 súd prvej inštancie nariadil, aby otec okamžite odovzdal
maloleté dieťa starému otcovi do dočasnej starostlivosti až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej. Vyhodnotil, že otec si dňa 11.06.2025 dieťa ponechal a nevrátil ho v dohodnutom čase, prestal
komunikovať, neposkytol dieťaťu predpísané lieky, dieťa nepripravoval na školu a tým ohrozil jeho
zdravie a vývoj. Súd prvej inštancie považoval vec za naliehavú, keďže dieťa je ťažko zdravotne

postihnuté, potrebuje dennú medikáciu a stabilné prostredie. Z predchádzajúcich rozhodnutí mal
preukázané, že otec nie je schopný vykonávať osobnú starostlivosť pre vlastný zdravotný a psychický
stav, ako aj pre svoju minulosť a nedostatok schopností samostatne fungovať.

15. Uznesením o nariadení výkonu rozhodnutia zo dňa 26.05.2025 súd prvej inštancie rozhodol o

nútenom vykonaní neodkladného opatrenia, pretože otec dieťa dobrovoľne neodovzdal; uviedol, že ho
nevráti, a dokonca zmenil trvalý pobyt dieťaťa bez súhlasu matky či starého otca. Otec podľa súdu
prvej inštancie nerešpektoval vykonateľné rozhodnutie a konal spôsobom, ktorý dieťa ohrozoval: dieťa
nemalo lieky, nenavštevovalo školu, bolo mimo stabilného prostredia, otec je sám osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím a dlhodobým problémom so závislosťou. Preto nariadil výkon rozhodnutia bez

ďalších výziev.

16. Zo zápisnice o odňatí dieťaťa z 24.06.2025 vyplýva, že po príchode do domácnosti otca
bolo dieťa nájdené v mokrom oblečení a pomočené. Otec aj manželka bránili výkonu rozhodnutia,
vykrikovali, nerešpektovali pokyny súdu a polície; otec filmoval priebeh napriek zákazu. Dieťa spočiatku

nereagovalo, po príchode starého otca však dobrovoľne odišlo, spolupracovalo, nasadlo do auta a
pôsobilo pokojne. Sudkyňa uložila obom dospelým poriadkové pokuty pre rušenie výkonu. Dieťa bolo
odovzdané starému otcovi.

17. V správe kolízneho opatrovníka z priebehu výkonu rozhodnutia tento uviedol, že dieťa bolo počas

odňatia v rovnakom oblečení ako pri predchádzajúcom zásahu, bolo celé mokré, dezorientované,
neskôr však po príchode starého otca spolupracovalo. Po návrate domov bolo dieťa podľa starého
otca dehydrované, hladné, schudnuté, malo začervenanie na ramene, bolo psychicky rozladené a
prejavovalo agresivitu. Nezaznamenal žiadne pochybenia starého otca.

18. V podaní doručenom 14.07.2025 otec uviedol ďalšie skutočnosti, ktoré podľa neho spochybňujú
vhodnosť náhradnej osobnej starostlivosti starého otca. Tvrdil, že podľa výpisu zdravotnej poisťovne
predpísané psychiatrické lieky maloletého dieťaťa neboli dlhodobo vyzdvihované, pričom posledný výdaj
mal byť evidovaný 30.04.2024. Túto skutočnosť prezentoval ako ohrozenie zdravia maloletého dieťaťa
a ako argument proti ponechaniu dieťaťa v starostlivosti starého otca. Uviedol tiež, že v súvislosti s tým

podal trestné oznámenie. Ďalej otec informoval, že trestné stíhanie voči nemu vedené pre zanedbanie
povinnej výživy bolo zastavené, pretože dlžné výživné uhradil v celom rozsahu. V ostatných častiach
zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach, najmä v namietanej nevhodnosti starostlivosti starého
otca a vo vlastnej schopnosti zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa.

19. Na výzvu odvolacieho súdu boli doručené tieto vyjadrenia:

20. Kolízny opatrovník vo svojej správe z 27.08.2025 uviedol, že vykonal neohlásené sociálne
šetrenie v domácnosti starých rodičov dňa 21.08.2025. Počas šetrenia bola v domácnosti zistenápokojná a radostná atmosféra, vysoká úroveň čistoty a hygieny a dostatočné materiálne zabezpečenie
maloletého dieťaťa vrátane obuvi, oblečenia a špecializovaných ortopedických pomôcok. Maloleté
dieťa bolo čisté, upravené a podľa vysvetlenia starých rodičov vykonávalo bežný denný rituál. Podľa

kolízneho opatrovníka starí rodičia dieťaťu zabezpečujú pravidelné lekárske kontroly, vrátane kontroly
u pedopsychiatra 04.08.2025, pričom predpísaný liek Quentiax dieťa pravidelne užíva. Po návrate od
otca bola podľa starých rodičov zaznamenaná prechodná zmena psychického stavu maloletej, ktorá
sa následne stabilizovala. Kolízny opatrovník tiež konštatoval, že starí rodičia sa dieťa snažia viesť
k sebaobslužným návykom, pravidelne s ním trávia voľný čas a poskytujú mu láskyplné prostredie.

Zdravotný stav starého otca bol podľa najnovších posudkov označený ako vyhovujúci. Doplnil, že otec si
neplní vyživovaciu povinnosť a od výkonu rozhodnutia súdu dieťa nekontaktoval. Počas šetrenia neboli
zistené žiadne nedostatky v oblasti starostlivosti, starí rodičia nevykazovali známky požívania alkoholu
a dieťa bolo v domácom prostredí riadne zaopatrené a chránené. Odporučil maloleté dieťa ponechať
v starostlivosti starých rodičov.

21. C. C. J. vo svojej správe zo dňa 01.09.2025 uviedla, že maloleté dieťa bolo v jej sledovaní od roku
2017 pre ťažké oneskorenie mentálneho vývinu a výrazné oneskorenie vývinu reči. Podľa jej údajov sa
od roku 2021 objavovali aj sťažnosti rodičov na agresívne správanie dieťaťa. Po rozpade partnerského
vzťahu rodičov bolo dieťa zverené do starostlivosti starého otca, ktorý ho podľa jej záznamov pravidelne
privádzal na kontroly. Uviedla, že dieťa bolo v minulosti prechodne liečené liekom na zníženie agresivity,

ktorý bol predpisovaný aj v roku 2024.
Lekárka poznamenala, že nie je v jej možnostiach zisťovať, či dieťa lieky skutočne užívalo, pretože
samotná pacientka nekomunikuje. Počas všetkých predchádzajúcich vyšetrení pôsobila pokojne, bola
čistá, upravená a bez známok zanedbávania. K prejavom agresivity došlo prvýkrát až pri kontrole
04.08.2025, keď dieťa poštípalo sestričku; následne bol opätovne nasadený rovnaký liek a bol

vyzdvihnutý v lekárni. Potvrdila, že dieťa bolo v ambulancii vždy vedené ako upravené, pokojné a bez
vonkajších prejavov zanedbania starostlivosti.

22. Krajská prokuratúra vo svojom vyjadrení z 04.09.2025 uviedla, že nedisponuje informáciami o
tom, ako presne je podávanie liekov zabezpečované, avšak poukázala na výsledky dokazovania v

konaní, z ktorého vyplynul poznatok o kvalitnej a stabilnej starostlivosti starého otca. Zdôraznila, že aj
keby existovali nezrovnalosti v otázke podávania liekov, išlo by o riešiteľnú situáciu, ktorá sama osebe
neodôvodňuje nezverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. K úhrade dlžného výživného a
zastaveniu trestného stíhania uviedla, že táto skutočnosť nepreukazovala schopnosť otca zabezpečiť
každodennú starostlivosť o maloletú. Pripomenula, že otec už v minulosti žiadal o zverenie dieťaťa,

avšak jeho návrh bol právoplatne zamietnutý a okolnosti odôvodňujúce zamietnutie pretrvávajú. Zotrvala
na tom, že zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca sa zachová
životná stabilita, rodinné väzby a kvalita starostlivosti.

23. Krajská prokuratúra dňa 09.09.2025 reagovala na výzvu odvolacieho súdu, aby oznámila, či sa

v súvislosti s nariadeným neodkladným opatrením a konaniami vedenými pred súdom prvej inštancie
vedú trestné veci, a v akom sú štádiu. Uviedla prehľad všetkých trestných konaní podaných oboma
stranami. Konštatovala, že trestné oznámenie otca namierené proti matke a starému otcovi pre údajné
zanedbávaniezdravotnejacelkovejstarostlivostibolo10.12.2024odmietnuté.Rovnakoboloodmietnuté
aj trestné oznámenie starého otca proti otcovi pre podozrenie z únosu, neskôr prekvalifikované na

marenievýkonuúradnéhorozhodnutia,keďotecodmietolodovzdaťmaloletédieťanaprieknariadenému
neodkladnému opatreniu. Poukázala na to, že prebiehali ďalšie konania pre podozrenie z marenia
výkonu úradného rozhodnutia zo strany otca, ktoré boli postúpené podľa miestnej príslušnosti na
Okresnú prokuratúru Žilina, a taktiež trestné konania vyplývajúce z podaní otca pre podozrenie z
krivej výpovede a z týrania zverenej osoby zo strany starého otca. V týchto dvoch veciach prebiehali

úkony smerujúce k rozhodnutiu. Prokuratúra doplnila, že v ďalšom konaní bolo preverované marenie
výkonu úradného rozhodnutia otcom, keď opätovne odmietol odovzdať maloleté dieťa starému otcovi
podľa platného rozhodnutia. Po oboznámení sa s listinami predloženými súdom prvej inštancie krajská
prokuratúra výslovne zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Zdôraznila, že aj priebeh
výkonu rozhodnutia z júna 2025 potvrdzoval pevný vzťah dieťaťa k starému otcovi. Krajská prokuratúra

dospela k záveru, podľa ktorého zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca je
naďalej najvhodnejším riešením, ktoré rešpektuje jej potreby, rodinné väzby a zdravotný stav.24. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca vo svojom podaní z 10.10.2025 informoval odvolací súd,
žeprešetrilsťažnosťtýkajúcusapostupuúraduvovecimaloletéhodieťaťa.Uviedol,žepodľaoznámenia
od matky otec naďalej neprispieva na výživu dieťaťa.

25. Všetky vyjadrenia boli zaslané ostatným účastníkom konania a ich zástupcom na vedomie. Žiadne
ďalšie vyjadrenia k veci zaslané neboli.

26. Dňa 15.12.2025 otec odvolaciemu súdu doručil nahrávku telefonického hovoru zo dňa 04.10.2025

a potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline o odmietnutí veci – podozrenia zo
spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia.
27. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu.

28. Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie,
ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom
o rodine týkajúcich sa úpravy náhradnej osobnej starostlivosti o dieťa vrátane úpravy výkonu
rodičovskýchprávapovinností(§44,§45 Zákonaorodine).Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP), pričom
uvádza, že otec v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový
alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

K náhradnej osobnej starostlivosti

29. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti starého otca správne a v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Zo
zistených skutočností vyplýva, že v domácnosti starých rodičov je dlhodobo zabezpečená stabilná,

predvídateľná a riadna starostlivosť, ktorá reflektuje zdravotný stav maloletého dieťaťa a jeho špecifické
potreby. Maloleté dieťa pôsobí v starostlivosti starých rodičov pokojne, upravene a neboli zistené žiadne
nedostatky v oblasti hygieny, režimu ani materiálneho zabezpečenia. Citové väzby medzi maloletým
dieťaťom a starými rodičmi sú silné a pretrvávajúce, pričom v tomto prostredí je dieťa dlhodobo
adaptované a prijaté.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že maloleté dieťa trpí závažným zdravotným postihnutím, ktoré významne
obmedzuje jeho komunikačné a sebaobslužné schopnosti a vyžaduje pravidelné lekárske sledovanie,
liečebný režim a špecifický každodenný dohľad. Z predložených správ vyplýva, že starí rodičia tieto
požiadavky primerane napĺňajú, reagujú na zdravotné potreby dieťaťa a zabezpečujú mu stabilitu

a bezpečie. Naproti tomu u otca nebola preukázaná schopnosť zabezpečiť porovnateľnú úroveň
starostlivosti, a to ani po predložení dodatočných tvrdení v odvolacom konaní.

31. Odvolací súd sa dôsledne zaoberal aj novými skutočnosťami, ktoré otec uvádzal až v odvolacom
konaní. Aj keď Civilný mimosporový poriadok umožňuje na novoty prihliadať, v prejednávanej veci

odvolací súd vyhodnotil, že nemajú vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie o tom, že
starý otec maloletému dieťaťu dlhodobo nepodáva predpísanú medikáciu, nebolo potvrdené, pričom
aktuálne lekárske správy preukazujú opätovné nastavenie liečby a jej pravidelné podávanie. Tvrdenia
otca o dočasnom pobyte maloletého dieťaťa v jeho domácnosti odvolací súd vyhodnotil ako účelové,
keďže tento pobyt bol ukončený neodkladným opatrením a jeho vykonaním, pričom stav dieťaťa pri

odňatí vyvolával vážne pochybnosti o schopnosti otca zabezpečiť riadne podmienky pre jeho vývoj.
Úhrada dlžného výživného v trestnom konaní nepreukazuje zmenu pomerov v tom smere, že by otec
reálne zvládal dlhodobú komplexnú starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím.

32. Odvolací súd podčiarkuje, že konanie otca, ktorý si maloleté dieťa ponechal napriek dohode o vrátení

a následne nerešpektoval vykonateľné neodkladné opatrenie, je jasným prejavom účelového postupu,
ktorý nie je vedený najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
33. Priebeh výkonu rozhodnutia odhalil nielen zásadnú neochotu otca spolupracovať, ale aj
nedostatočnú starostlivosť o základné potreby dieťaťa počas jeho pobytu u otca. Takéto správaniepotvrdzuje, že otec nie je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť v rozsahu, ktorý zdravotný stav
maloletého dieťaťa vyžaduje.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky vykonané dôkazy, vrátane nových listín predložených v
odvolacom konaní, potvrdzujú, že maloleté dieťa má v starostlivosti starých rodičov stabilné, bezpečné
a kvalitné výchovné prostredie, ktoré primerane reaguje na jeho zdravotné potreby a podporuje jeho
rozvoj v medziach jeho možností. Otec nepreukázal, že by disponoval osobnostnými, zdravotnými alebo
materiálnymi predpokladmi potrebnými pre poskytovanie takejto starostlivosti, a naopak jeho správanie

vzbudzuje vážne pochybnosti o schopnosti zabezpečiť riadnu výchovu. Odvolací súd preto dospel k
záveru, podľa ktorého zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca je
naďalej v súlade s jeho najlepším záujmom, predstavuje najstabilnejšie možné riešenie a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správny.

K absencii úpravy styku otca s maloletým dieťaťom

35. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že styk otca s maloletým dieťaťom už bol právoplatne
upravený v minulosti, a to rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 5P/159/2022 – 44 zo dňa 11.05.2023.
Totorozhodnutiejenaďalejúčinnéavykonateľné,atoaždookamihu,kýmnebudezmenenévosobitnom
konaní podľa zákona. Z uvedeného vyplýva, že otec mal počas celého konania o náhradnej osobnej

starostlivosti zachované právo styku s dieťaťom na základe existujúceho právneho titulu a v tomto
rozsahu bol oprávnený styk realizovať.

36. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že počas konania pred súdom prvej inštancie o náhradnej osobnej
starostlivosti otec neuplatnil návrh na úpravu styku, nepredložil alternatívny ani eventuálny petit pre

prípad, ak by súd prvej inštancie jeho návrhu na zverenie dieťaťa nevyhovel a dieťa zveril do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľa. Nevyužil ani procesný priestor podať samostatný návrh podľa
osobitných ustanovení o úprave styku. Podľa názoru odvolacieho súdu nemal preto súd prvej inštancie
zákonný podklad na to, aby v tomto konaní otázku styku riešil, keďže zákon v týchto prípadoch vyžaduje
rozhodovanie len na návrh. Ustanovenie § 45 ods. 6 Zákona o rodine o náhradnej osobnej starostlivosti

výslovne upravuje, že ak sa rodičia s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, nedohodnú o výkone styku, súd
rozhoduje na návrh rodiča alebo tejto osoby. V tejto veci však taký návrh podaný nebol.
Vo väzbe na uvedené odvolací súd podčiarkuje, že v odvolacom konaní nemožno nahrádzať nedostatok
takéhoto návrhu tým, že otec v podanom odvolaní namieta absenciu úpravy styku v napadnutom
rozhodnutí. Tieto námietky pôsobia skôr účelovým dojmom, keďže počas riadneho konania otec otázku

styku neotváral a súd prvej inštancie nemal dôvod ani možnosť konať z úradnej povinnosti. Už existujúce
rozhodnutie o styku zároveň zabezpečovalo otcovi právny rámec pre realizáciu kontaktov počas celého
konania.

37. Odvolací súd podotýka, že samotné zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

príbuzného predstavuje zmenu pomerov na strane dieťaťa a jeho rodinného zázemia. Ak po
právoplatnosti odvolacieho rozhodnutia vzniknú medzi otcom a osobou vykonávajúcou náhradnú
osobnú starostlivosť spory o rozsah alebo realizáciu styku, môže podať návrh na jeho úpravu v
osobitnom konaní.
Toto konanie je procesne oddelené od konania o náhradnej osobnej starostlivosti, a je na otcovi, aby

svoje právo uplatnil riadnym spôsobom.

38. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie nepochybil, keď o styku v tomto konaní
nerozhodoval. Vzhľadom na absenciu riadne uplatneného návrhu na jeho úpravu, na existenciu
predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o styku a na zákonnú úpravu, ktorá rozhodovanie o styku

podmieňuje návrhom, nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie riešiť túto otázku v rámci konania o
náhradnej osobnej starostlivosti. Právo otca na styk zostalo zachované v rozsahu skoršieho rozsudku
a jeho ďalšia modifikácia je možná len v osobitnom konaní.

K úprave výživného

39. Čo sa týka otca, odvolací súd pripomína, že naposledy bola jeho vyživovacia povinnosť upravená
rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 5P/9/2023 – 46 zo dňa 30.03.2023 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 12CoP/27/2023 zo dňa 28.11.2023. Týmito rozhodnutiami bolo výživnéurčené vo výške 180 eur mesačne počnúc 18.01.2023. Pri tejto úprave súdy vychádzali z pomerov
otca, ktorý sa v konaní o úpravu styku prezentoval ako osoba s pravidelným príjmom 750 eur mesačne
z podnikania alebo zárobkovej činnosti, nemal žiadne preukázané objektívne obmedzenia pracovnej

schopnosti a nevykazoval taký zdravotný alebo sociálny stav, ktorý by mu bránil vykonávať primeranú
zárobkovú činnosť. Otec už v tých konaniach uvádzal obdobné tvrdenia o psychickej záťaži a funkčných
obmedzeniach, avšak bez odborného medicínskeho podkladu, ktorý by opodstatňoval zníženie jeho
vyživovacej povinnosti alebo preukazoval dlhodobú neschopnosť vykonávať akúkoľvek zárobkovú
činnosť. Z tohto dôvodu bolo výživné určené z jeho potenciálneho príjmu 750 eur mesačne podľa § 75

ods. 1 Zákona o rodine.

40. Podľa názoru odvolacieho súdu od uvedenej právoplatnej úpravy výživného neboli preukázané
žiadne nové okolnosti na strane otca, ktoré by zakladali zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona
o rodine. Zo spisu ani z odvolania nevyplýva žiadna zmena pomerov na strane otca, ktorá by mala
vplyv na rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Listiny predložené otcom v odvolacom konaní samy

osebe neodôvodňujú zníženie vyživovacej povinnosti ani nepreukazujú jeho neschopnosť vykonávať
primeranú zárobkovú činnosť.

41. Z komplexného posudku úradu práce konkrétne vyplýva, že otec bol posúdený ako fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy v rozsahu 50 % podľa zákona č. 447/2008 Z.

z.; zároveň bola jeho manželke odporučená možnosť peňažného príspevku na opatrovanie. Konkrétne
bola otcovi diagnostikovaná stredne ťažká organická porucha osobnosti s epizódou ľahkej depresie;
súčasne však bol otec posúdený ako orientovaný a mobilný. Podľa názoru odvolacieho súdu, aj
s poukazom na mieru postihnutia, tieto diagnózy nevylučujú pracovné uplatnenie ani neosvedčujú
dlhodobú pracovnú neschopnosť, ktorá by otcovi objektívne bránila vykonávať primeranú zárobkovú

činnosť. Odvolací súd upozorňuje, že posudzovanie odkázanosti podľa uvedeného zákona má sociálny
charakter a jeho účelom je hodnotiť potrebu pomoci v každodenných činnostiach. Účelom tohto
posudzovania nie je hodnotiť pracovnú schopnosť osoby, ale vytvoriť podklad pre vznik nároku na
sociálne dávky – najmä na príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, vrátane
peňažného príspevku na opatrovanie. Takéto posúdenie nevypovedá o pracovnej schopnosti fyzickej

osoby a nie je prepojené s posudzovaním invalidity podľa zákona o sociálnom poistení.

42. O uznaní invalidity rozhoduje výlučne Sociálna poisťovňa na základe posudku o poklese pracovnej
schopnosti. Otec však nepredložil žiadne rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného
dôchodku ani o uznaní poklesu schopnosti pracovať, hoci podľa ním predloženého potvrdenia požiadal

o invalidný dôchodok ešte 26.11.2024.

43. Otcom predložené listiny naproti tomu skôr preukazujú, že zdravotný stav otca je nezlučiteľný
s výkonom každodennej náročnej osobnej starostlivosti o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím,
čo podporuje správnosť záverov, pre ktoré nebola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti.

Avšak nemožno z nich vyvodiť záver o dlhodobej neschopnosti pracovať. Otec nepreukázal odborným
lekárskym dôkazom, že jeho zdravotný stav mu bráni v akomkoľvek pracovnom uplatnení, nepredložil
posudok o poklese pracovnej schopnosti ani doklad o objektívnej zmene zdravotného stavu oproti
predchádzajúcemu obdobiu. Navyše, aj pri trvajúcom potenciáli dosahovať príjem vo výške 750 eur
mesačne,zktoréhosúdyvychádzalipriostatnomrozhodnutí,ideopríjemnižšínežjesúčasnáminimálna

mzda, ktorá od 1. januára 2025 dosahuje 816 eur mesačne. Príjem 750 eur teda naďalej zodpovedá
možnostiam a schopnostiam otca. Odvolací súd dodáva, že musel prihliadnuť aj na zvýšené výdavky
ťažko postihnutej maloletého dieťaťa, ako aj veľmi nepriaznivú zdravotnú situáciu matky. Odvolací súd
teda dospel k záveru, že predložené skutočnosti nepreukazujú zmenu pomerov v zmysle § 78 Zákona
o rodine. V odvolacom konaní nebol predložený žiadny nový relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval

odlišnéposúdenieschopnostíamožnostíotca.Výživnéotcapretozostávaurčenévdoterajšomrozsahu.

44. Pokiaľ ide o matku maloletého dieťaťa, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil jej osobné, zdravotné a majetkové pomery a stanovil výživné v rozsahu zodpovedajúcom
jej schopnostiam a možnostiam. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že matka je dlhodobo osobou

so závažným zdravotným postihnutím, odkázaná na pravidelnú dialyzačnú liečbu, pričom jej zdravotný
stav je zhoršený aj v dôsledku ťažkej poruchy zraku. Matka nie je schopná vykonávať zárobkovú
činnosť, jej príjmom je invalidný dôchodok, z ktorého hradí nielen svoje životné potreby, ale aj časť
nákladov maloletej podľa svojich možností. Jej pomery boli riadne preskúmané už v predchádzajúcichkonaniach, a z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by naznačovala zmenu okolností na jej
strane. Zdravotný stav matky pretrváva v rovnakom, resp. zhoršenom rozsahu, príjem matky sa nezvýšil
spôsobom, ktorý by jej umožnil širšie podieľanie sa na výžive dieťaťa, a náklady spojené s jej liečbou sú

vysoké a pravidelné. Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od záverov prvostupňového súdu a výživné
určené matke preto potvrdzuje ako vecne správne a primerané jej možnostiam.

45. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na spoľahlivé zistenie rozhodujúcich skutočností, správne vyhodnotil pomery maloletého

dieťaťa i rodičov a svoje právne závery oprel o ustálenú judikatúru aj zákonný rámec. Z vykonaných
dôkazov vyplýva, že maloleté dieťa je dlhodobo v starostlivosti starého otca, ktorý mu zabezpečuje
riadnu, stabilnú a komplexnú každodennú starostlivosť; matka vzhľadom na svoj závažný zdravotný stav
pomáha podľa svojich možností a jej pomery sú dlhodobo nemenné. Otec počas konania nepreukázal
schopnosť zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom skutkové okolnosti spojené s jeho
neoprávneným ponechaním si dieťaťa, nerešpektovaním neodkladného opatrenia a správaním počas

výkonu rozhodnutia potvrdzujú jeho nespôsobilosť poskytovať náročnú starostlivosť ťažko zdravotne
postihnutému dieťaťu. Novoty predložené v odvolacom konaní potvrdzujú len doterajšie závery o
jeho obmedzenej schopnosti vykonávať opatrovanie, nepreukazujú však žiadnu relevantnú zmenu
v jeho pracovnej schopnosti, a nemajú preto vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti. Otec sa
počas celého konania nedomáhal úpravy styku, a vzhľadom na existenciu právoplatnej úpravy styku v

predchádzajúcom konaní súd prvej inštancie nepochybil, keď o styku nerozhodoval. Odvolací súd sa
zaoberalvšetkýmiodvolacíminámietkamiotca,vyhodnotilichakonedôvodné,mnohéúčelovéaniektoré
v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním; v celkovom súhrne napadnutý rozsudok zodpovedá
najlepšiemu záujmu dieťaťa.
46. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že sa zaoberal ajzvukovými nahrávkami telefonických rozhovorov,

ktoré otec doručil deň pred vyhlásením rozsudku, a dospel k záveru, že tieto nemožno použiť ako
dôkaz. Z obsahu podania a samotnej formy nahrávok je zrejmé, že boli vyhotovené bez vedomia a
súhlasu druhej osoby, a teda získané v rozpore so zákonom. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na čl. 11 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd pri prejednávaní a rozhodovaní
veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané nezákonným spôsobom. Zároveň nie je

možné overiť, či sa na nahrávkach skutočne nachádza hlas matky maloletého dieťaťa, v akom čase
boli vyhotovené ani či neboli následne technicky upravované. Ide preto o dôkaz, ktorý nemá preukaznú
hodnotu. Odvolací súd dodáva, že aj keby boli nahrávky procesne použiteľné, nemali by vplyv na
rozhodnutie, keďže o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nerozhoduje obsah telefonických
rozhovorov účastníkov, ale objektívne zistený skutkový stav v súlade s najlepším záujmom maloletého

dieťaťa. Odvolací súd preto uzatvára, že uvedené zvukové záznamy sú neprípustné aj bez hodnotenia
obsahu, a v konaní sa na ne neprihliadalo.

47. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP.

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).