Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/109/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200542
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200542.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Košičovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom
Farská40,94901Nitra,protižalovanému:ÚradpreúzemnéplánovanieavýstavbuSlovenskejrepubliky,
Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti 1/ MH Invest,
s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený Chrenek,
Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r. o. so sídlom Těšnov 1/1059, Praha, Česká republika
konajúcu prostredníctvom organizačnej zložky Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r.

o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56, 811 06 Bratislava, IČO: 53 650 441, 2/ Gestamp Nitra, s.
r. o., so sídlom Cez panské 1332/11, 951 41 Lužianky, IČO: 47 255 374, 3/ Nitra Invest s.r.o., so sídlom
Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 36 561 690, 4/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, 950 06 Nitra, 5/ F. G. H.,
bytom I. J. X, XXX XX E., 6/ I. K., bytom G. X, XXX XX E., 7/ G. B., bytom E. L. XX/XX, E. – J., 8/ K. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, E. - M., 9/ I. B., bytom E. L. XX/XX, E. – Diely (ďalší účastník v 7 -
9 rade ako právny nástupcovia po neb. I. B., zomrelom dňa 31.01.2025 naposledy bytom I. J. XX, E.), 10/
Združenie domových samospráv, so sídlom Rovniankova 14, Bratislava, P.O.BOX 218, IČO: 31 820 174,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20383/2019/SV/58206 zo dňa 05. 08.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad v zmysle §
117b zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších prepisov (ďalej aj ako „zák. č. 50/1976 Zb.“ alebo „stavebný zákon“) rozhodnutím č. OU-
NR_OVBP2-2019/010815-009 zo dňa 21.03.2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 66
stavebného zákona povolil stavbu „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu stavebného
objektu: SO 645 Verejné osvetlenie pre chodník medzi BUS a Dolné hony v priemyselnom parku Nitra,
v k. ú. N. O. H. umiestnená na pozemkoch KN „C“ k. ú. N. parc. č. XXXX/X a k. ú. H. – parc. č. XXXX/
XXX, M. XXXX/XXX pre stavebníka MH Invest, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy č. 44/A, 821 09 Bratislava,
IČO: 36 724 530 v zastúpení PROMT s. r. o., so sídlom Robotnícka 1A, 036 01 Martin, IČO: 36 401 391.

Zároveň stanovil na uskutočnenie stavby záväzné podmienky pod písm. A) bod 1 až 21 a pod písm. B)
podmienky vyplývajúce zo stanovísk a rozhodnutí dotknutých orgánov.2. V zmysle prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad v konaní overil, že uskutočnenie
predmetnej stavby ako významnej investície je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia
na vybudovanie strategického parku v Nitre, vychádzajúc pri tom z osvedčenia Ministerstva

hospodárstva SR o významnej investícií na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického
parku“ č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 v znení doplnenia osvedčenia pod č.
20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 schváleným uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa
08.07.2015 v bode B.1 a v znení doplnenia uznesením vlády SR č. 413/2015 z 21.07.2015
v bode D.1. Stavebný úrad mal za to, že predmetná stavba bola umiestnená v súlade s platnou

územnoplánovacou dokumentáciou obce Lužianky a mesta Nitra, v katastrálnych územiach, v ktorých
a má stavba realizovať. Projektová dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov,
predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany života a zdravia ľudí, zodpovedá všeobecným
technickým požiadavkám na výstavbu. V projektovej dokumentácii boli zohľadnené podmienky uložené
v rozhodnutí Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa
04.11.2016 – záverečnom stanovisku, v ktorom ministerstvo súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti.

Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím ministra životného prostredia
č. 2930/2017-9.2 zo dňa 13.01.2017, ktorým zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie –
záverečné stanovisko. V konaní bolo obstarané aj záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 4 písm. c) zák. č. 24/2006 Z. z., ktoré bolo vydané dňa 19.06.2017
a z ktorého vyplýva, že z koncepčného hľadiska je predložený návrh stavebníka v súlade so zákonom

č. 24/2006 Z. z. a rozhodnutiami vydanými ministerstvom životného prostredia podľa tohto zákona a ich
relevantnými podmienkami.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Ministerstva
dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby č. 20383/2019/SV/58206 zo dňa 05.08.2019

zmietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“).
Odvolacie námietky sú obdobné ako námietky k predmetnému stavebnému konaniu. Žalovaný sa
stotožnil s právnym názorom stavebného úradu uvedeným v preskúmavanom rozhodnutí, ktorý
vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Mal za to, že v konaní boli stavebným úradom
zabezpečené stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, boli posúdené námietky účastníkov konania

a bolo o nich rozhodnuté, pričom boli aj patrične odôvodnené.

4. Žalovaný vo vzťahu k odvolacím námietkam zastal názor, že v konaní boli riadne zabezpečené
a dodržané všetky procesné práva účastníkov konania, vrátane žalobcu. Boli splnené podmienky
uvedené v § 61 ods. 2 stavebného zákona. Obsahom záverečného stanoviska ministerstva životného

prostredia sú stavebný úrad ako aj žalovaný viazaní a nie sú oprávnení preskúmavať správnosť jeho
záverov. Ďalej uviedol, že zo zák. č. 175/1999 Z. z. a ani z iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť
doručiťosvedčeniežalobcovi,navyšežalobcatútonámietkuvstavebnomkonaníaninevzniesol.Doplnil,
že osvedčenie nie je rozhodnutím v zmysle správneho poriadku a ani sa ním nerozhoduje o právach
alebo povinnostiach žalobcu. Pre stavebné orgány je však záväzné. Žalovaný upozornil žalobcu, že

v konaní neprebehlo zisťovacie konanie, ale konanie o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti,
v ktorom bolo vydané rozhodnutie – záverečné stanovisko a rozhodnutie o rozklade. Námietky vznesené
žalobcom v konaní proti záväznému stanovisku vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné vzhľadom na ich
zmätočnosť. Žalovaný dal do pozornosti, že v konaní boli vydané súhlasné stanoviská dotknutých
orgánov, podmienky plynúce z týchto záväzných stanovísk, ktoré sú premietnuté do stavebného

povolenia ako záväzné podmienky. Ďalej vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcu sa dopravného
napojenia uviedol, že dopravné napojenie nie je predmetom tohto konania (je predmetom samostatného
konania), preto stavebný úrad nebol oprávnený sa v tomto konaní touto námietkou zaoberať ani ju nijako
hodnotiť. V tej súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetná stavba sa má realizovať v k.
ú. N., pričom žalobca vlastní pozemky v k. ú. P., pozemky v jeho vlastníctve tak nebudú predmetnou

stavbou priamo dotknuté, nejedná sa ani o susedné pozemky. Záverom žalovaný konštatoval, že sa
námietkami smerujúcimi k predchádzajúcim ukončeným stavebným konaniam iných stavieb (aj keď
v rámci územia predmetného priemyselného parku) a ani k námietkam, ktoré súvisia s ukončenými
konaniami vo veci predmetnej stavby podľa zák. č. 24/2006 Z. z., 211/2000 Z. z., 175/1999 Z. z.
nezaoberal, pretože predmetné stavebné konanie je samostatným konaním týkajúcim sa povoľovacieho

procesu konkrétneho objektu (SO 645) stavby „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“.

II.Rozsah a dôvody správnej žaloby
(Argumentácia žalobcu)

5. Žalobca sa včas podanou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 18.10.2019,
domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvého
stupňa z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov
konania.

6. Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, výslovne v žalobe založil na nasledovných
žalobných dôvodoch, ktoré podľa neho preukazujú, že žalovaný porušil ustanovenie § 59 správneho
poriadku, podľa ktorého má žalovaný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,
keďže v odvolacom konaní sa uplatňuje úplný apelačný princíp. Z toho pohľadu mal za to,
že žalovaný mal okrem skutočností uvedených v odvolaní zohľadniť aj porušenie, keď došlo k zrejmému

nerešpektovaniu príslušných ustanovení zák. č. 24/2006 Z. z.

7. Žalobca poukázal na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.
453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. V stavebnom konaní,
v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb

tvoriacich strategicky park, zastavovací plán celého súboru stavieb nebol predložený.

8. Žalobca namietal, že k predmetnej stavbe neprebehlo zisťovacie konanie podľa zák. č. 24/2006 Z.
z. Zdôraznil, že za predpokladu realizácie predmetnej stavby v rámci strategického parku, neprebehlo
v rámci strategického parku zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov, resp. na

stavbu Príprava Strategického parku neprebehlo konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov, čo
skonštatovalo napríklad Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01.06.2016. V tejto súvislosti argumentoval,
že pojem „Strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „Automotive Nitra
Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania (v podrobnostiach odkázal žalobca na súdny spis

krajského súdu sp. zn. 26S/3/2016, ktorý navrhol pripojiť). Samotný strategický park teda z hľadiska
vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.

9. S poukazom na znenie § 18 ods. 2 písm. b) zák. č. 24/2006 Z. z. pri uplatnení prílohy č. 8, časť
9 Infraštruktúra, položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov,

kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia, ktorých je v zmysle danej právnej normy
§ 18 ods. 2 písm. b) zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, žalobca argumentoval, že práve
v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez
limitu“. Z toho je podľa názoru žalobcu zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie
stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších

determinantov. Následne považuje žalobca za nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zák. č. 24/2006 Z.
z., podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska,
alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha
rozhodovaniu podľa tohto zákona.

10. V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca na § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (zákon účinný do 31.10.2021), v zmysle ktorého sa za významnú investíciu
považujeajprípravaúzemianarealizáciustrategickéhoparku,akvýstavbuzabezpečujepodnikso100%
majetkovou účasťou štátu (ako v „predmetnom“ prípade je to MH Invest, s. r. o.) a vláda o nej rozhodla,

že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme (ako sú to žalobcom poukazované osvedčenia o významnej
investícii, a to osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.7.2015,
č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.7.2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.2.2017). Z tohto
pohľadu potom stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú uvádzané osvedčenia
ministerstva hospodárstva (ako sa v týchto osvedčeniach explicitne uvádza), je významnou investíciou,

a teda v zmysle platnej legislatívy ide o tzv. navrhovanú činnosť (§ 3 písm. f/ zák. č. 24/2006 Z. z.), ktorá
podľa žalobcu podlieha a musí podliehať administratívnemu konaniu podľa zák. č. 24/2006 Z. z.11. Ďalej žalobca namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu
porušenia § 32 ods. 2 stavebného zákona z dôvodu, že tomuto konaniu nepredchádzalo územné
konanie. Žalobca je presvedčený o tom, že aplikácia právneho režimu podľa § 32 ods. 2 stavebného

zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe
výstavby strategického parku ako takého, ale nie už prípade povoľovanie stavieb tvoriacich jednotlivé
ďalšie významné investície, na základe samostatného osobitného osvedčenia o významnej investícii
(vydaného v inom právnom režime) alebo investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického
parku. Keďže nebola naplnená hypotéza normy § 32 ods. 2 stavebného zákona, nutne muselo

stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie.

12.Žalobcaďalejnamietal,ževoznámeníozačatístavebnéhokonaniaabsentujeúdajotom,žečivôbec
a prípade s akým výsledkom prebehlo vo vzťahu k povoľovanej stavbe konanie podľa zák. č. 24/2006
Z. z., čo považuje za zásadný nedostatok, ktorý postihuje zákonnosť celého ďalšieho procesu v tejto
veci. V nadväznosti na uvedené taktiež namieta aj skutočnosť, že z tejto písomnosti nevyplýva dôvod

aplikácie § 117b stavebného zákona ohľadom vecnej a miestnej príslušnosti Okresného úradu Nitra,
teda, že sa jedná o výstavbu významnej investície.

13.Zprocesnýchpochybenížalobcanamietalnedodržaniepostupukonajúcimsprávnymorgánompodľa
§ 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože je v rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom

podklade pre rozhodnutie dozvedá, nie vlastnou vinou, len priamo z rozhodnutia vo veci a ak mu pred
vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgánu daná možnosť, aby sa vyjadril
k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie. Na podporu oprávnenosti uvedenej
námietky poukázal žalobca na citáty právnych záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Szd 7/2009 z 23. marca 2010 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

2S/60/2012.

14. Záverom považoval žalobca za potrebné uviesť, že v danom prípade ide o rozhodovací proces
súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, v ktorom ide o investíciu
extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. V tomto

smere apeloval na potrebu prihliadnuť a aplikovať Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský
dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z., citujúc z jeho obsahu cieľ
Aarhuského dohovoru v čl. 1 a zakotvené právo verejnosti na prístup k správnemu alebo súdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,

ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia v čl. 9 ods. 3 uvedeného
dohovoru. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že prístup k spravodlivosti je vždy potrebné chápať nie len
vo formálnej, ale aj v materiálnej rovine, teda že sa s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné
orgány pôsobiace na úseku životného prostredia aj relevantne budú zaoberať, k čomu v tomto prípade
nedošlo.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 16.06.2020, navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

16. K dôvodom žaloby uviedol, že sú totožné s námietkami, ktoré žalobca uplatnil v prvostupňovom

konaní ako aj v konaní o odvolaní. V tejto súvislosti žalovaný vyjadril názor, že sa s námietkami žalobcu
v rozhodnutí o odvolaní vysporiadal v súlade so zákonom.
17. Uviedol, že stavebnému konaniu predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov stavby na životné
prostredie v ktorom ministerstvo životného prostredia, ako príslušný správny orgán vydal podľa
zákona č. 24/2006 Z. z. záverečné stanovisko zo dňa 04.11.2016. Stavebné orgány sú obsahom

citovaného záverečného stanoviska rozhodnutia o rozklade viazané a nie sú oprávnené preskúmavať
správnosť záverov v nich obsiahnutých. Taktiež bolo v danom prípade vydané záväzné stanovisko
ministerstvaživotnéhoprostrediazodňa19.06.2017,kdeministerstvokonštatovalo,ženávrhstavebníkaje z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom a s rozhodnutiami ministerstva podľa tohto zákona
a ich relevantnými podmienkami.

18. Ďalej žalovaný konštatuje, že zastavovací plán bol súčasťou projektovej dokumentácie predloženej
k stavebnému povoleniu na prvý stavebný objekt areálu. Predmetná stavba je umiestnená v súlade
s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce Lužianky a mesta Nitra. Územnoplánovacia
dokumentácia spĺňa zákonné kritériá. V územnom pláne mesta Nitra je riešené funkčné využitie plôch
tzv. funkčné usporiadanie. V spojitosti s § 32 ods. 2 stavebného zákona sa aplikuje aj ustanovenie

§ 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona. Vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie
priestoru t. j. strategického parku vyplýva z osvedčenia a zo zastavovacieho plánu predloženého
k stavebnému povoleniu na prvý stavebný objekt areálu, čím sa predmetný zastavovací plán stal
záväzným pre priestorové usporiadanie dotknutého územia. Vo vzťahu k námietkam ohľadne vecnej
a miestnej príslušnosti Okresného úradu sám žalovaný vo svojom rozhodnutí nevyjadril vzhľadom na to,
že žalobca tieto námietky neuplatnil v rámci svojich námietok odvolaní. Má však zato, že rozhodnutie

bolo vydané príslušným stavebným úradom, ktorým bol Okresný úrad Nitra. V záujme urýchlenia
výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sa novelou (zák. č. 540/2008 Z. z.) zmenila vecná
príslušnosť na konanie o umiestnení stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorá prešla z obce
na Krajský stavebný úrad. Touto úpravou sa dosiahla časová úspora v konaní, pretože tieto stavby
vždy presahujú katastrálne územie jednej obce ako stavebného úradu. Zákonom č. 345/2012 Z. z.

s účinnosťou od 01.01.2013 prešla pôsobnosť krajských stavebných úradov na obvodné úrady v sídlach
krajov a odvolacím orgánom voči rok rozhodnutia obvodného úradu v sídle kraja na úseku územného
konania aj ministerstvo výstavby a dopravy od 1. októbra 2013 (účinnosťou zák. č. 180/2013 Z. z.)
pôsobnosť obvodných úradov v sídle kraja vykonávajú okresné úrady v sídle kraja (odbor výstavby
a bytovej politiky). Odvolacím orgánom voči rozhodnutiam Okresného úradu v sídle kraja vydaným podľa

tohto ustanovenia na úseku územného konania je Ministerstvo výstavby a dopravy SR. V súvislosti
s námietkou že neprebehlo relevantné konanie o posudzovaní vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z.
z., pretože prebehlo iba pre stavebnú činnosť „Automotive Nitra projekt“, a nie pre „Automotive Nitra
Projekt - Fáza 2“ žalovaný poukázal na relevantnú časť odôvodnenia stavebného povolenia. Vo
všeobecnosti však konštatoval, že stavba je viazaná na pozemky, na ktorých bola umiestnená nie

na účastníkov konania. V súlade s § 70 stavebného zákona stavebné povolenie je záväzné a tým
platné aj pre právnych nástupcoch konania. K namietanému porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku
žalovaný poukázal na to, že účastníci konania boli listom zo dňa 03.05.2019 upovedomení o obsahu
odvolania s výzvou na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu žalobcu taktiež boli upovedomení o tom,
že odvolanie bolo spolu so spisovým materiálom predložené odvolaciemu orgánu. V tej súvislosti

žalovaný upozornil, že zákon o správnom konaní neprikazuje vyzvať účastníkov konania v čase
pred vydaním rozhodnutia v odvolacom konaní k vyjadreniu sa k podkladom z ktorých toto rozhodnutie
vychádza (samozrejme, pokiaľ nedošlo k predloženiu nových dôkazov). Žalobca ako účastník konania
malprístupkpodkladomprerozhodnutiemalmožnosťsavyjadriťktýmtopodkladom,prípadnenavrhnúť
ich doplnenie a súčasne mu bola stanovená lehota na uplatnenie námietok, pričom bol žalobca poučený

o následkoch ich neuplatnenia a teda uvedené právo bolo zachované V odvolacom konaní nedošlo
k predĺženiu nových dôkazov a ani iných nových podstatných skutočností, ktoré by mohli mať vplyv
na rozhodnutie odvolacieho orgánu vo veci. V súvislosti s odvolávaním sa žalobcu na údajné porušenie
a Aarhuského dohovoru žalovaný konštatoval, že žalobca má právo predkladať námietky a pripomienky
týkajúce sa vplyvov na životné prostredie v konaní podľa zákona číslo 24/2006 Z. z., ktorého výsledkom

je záverečné stanovisko dotknutého orgánu Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 19.06.2017.
Z obsahu spisového materiálu je zrejmé že stavebný úrad dňa 14.01.2019 oznámil začatie stavebného
konania aj ministerstvu životného prostredia ako príslušnému dotknutému orgánu a zároveň ho vyzval,
aby v lehote siedmich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia uplatnil námietky a pripomienky,
nakoľko sa ministerstvo nevyjadrilo a nedoplnilo svoje stanovisko zo dňa 19.06.2017 v danej veci

Okresný úrad v súlade s príslušnou legislatívou zohľadnil citované stanovisko, v ktorom ministerstvo
životného prostredia uviedlo, že stavba ako aj predložený návrh stavebníka z koncepčného hľadiska
sú v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. a rozhodnutiami vydanými ministerstvom životného prostredia
podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.

19. Ďalší účastník v 4. rade – mesto Nitra sa vo svojom vyjadrení k žalobe z 04.11.2020 plne stotožnil
s právnym názorom žalovaného a nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.20. Ďalší účastník v 1. rade – MH Invest, s.r.o. vo svojom vyjadrení z 21.12.2020 navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že žalovaný postupoval podľa zákona a odvolaním žalobcu
sa riadne zaoberal a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil. V konaní nebola zistená žiadna vada,

ktorá by odôvodňovala zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Správne orgány vydali
svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, tieto i riadne,
zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnili a dôsledne sa vysporiadali s námietkami, ktoré žalobca
v priebehu administratívneho konania predložil. Stotožňuje sa so závermi žalovaného uvedené
v odôvodnení, považuje ich za správne a zákonné. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný venoval

aj námietkam žalobcu týkajúcich sa vypustenia dopravy ako i posudzovania vplyvov na životné
prostredie, žalobca v žalobe žiadne nové argumenty neuvádza. Za nedôvodnú považuje aj námietku
týkajúcu sa údajného nerešpektovania § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Zastavovací plán
bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové
usporiadanie strategického parku. Vydaním stavebného povolenia pre prvý stavebný objekt areálu
sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia a teda projektová

dokumentácia v tejto veci nemusela obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb na dotknutom
území. Odkázal na rovnaký záver ku ktorému dospel Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn.
11S/220/2017 z 15.05.2019, bod 44. V otázke zisťovacieho konania podľa zák. č. 24/2006 Z. z.
odkázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v tejto časti. Zdôraznil však, že správne orgány
boli záverečným stanoviskom ako i záväzným stanoviskom MŽP SR v konaní viazané, museli z nich

vychádzať, neboli oprávnení preskúmať správnosť a zákonnosť záverov v nich obsiahnutých a to
poukazom na ust. § 40 ods. 1 Správneho poriadku. Odkázal na rovnaký záver ku ktorému dospel
Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 11S/220/2017 z 15.05.2019, bod 47. V roku 2015 bola posúdená
činnosť „Priemyselný park Nitra – Sever“ podľa zák. č. 127/1994 Z. z. ktorej zámer sa zhoduje s účelom
vybudovania Strategického parku, ktorým je majetkovo právne vysporiadanie pozemkov a príprava

komplexnej infraštruktúry pre vytvorenie strategickej investície. Zákon o posudzovaní vplyvov nepozná
pojem strategický park upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich
vplyvov, resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.
Ako nedôvodné vyhodnotil tvrdenia žalobcu vo vzťahu k porušeniu § 32 ods. 2 stavebného zákona.
Konštatuje, že na aplikáciu predmetného ustanovenia boli splnené všetky predpokladané a normatívne

stanovené podmienky. Odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, ktorý sa s rovnakou námietkou
vysporiadal vo svojom rozhodnutí sp. zn. 11S/236/2016 zo dňa 12.09.2018, bod 36. K námietke, že
jednotlivé stavby nie sú významnou investíciou ďalší účastník poukázal na potrebu aplikácie § 39a
ods. 3 písm. d) Stavebného zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na
stavby umiesťované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné

ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Ako nedôvodné vyhodnotil ďalší účastník aj ďalšie
procesnénámietkyžalobcu.Vsúvislostisporušením§33ods.2Správnehoporiadkuuviedol,žežalobca
mal možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia ako i k spôsobu jeho zistenia, mal možnosť navrhovať
doplnenie čo žalobca aj aktívne využil. Ak odvolací orgán nevykoná ďalšie dokazovanie a vychádza
len zo spisového materiálu nie je povinný aplikovať § 33 ods. 2 Správneho poriadku pred vydaním

odvolacieho rozhodnutia. Ďalší účastník konania namietané nezohľadnenie Aarhuského dohovou a jeho
čl. 9 ods. 3 považuje za zmätočnú. Nie je totiž zrejmé čoho sa žalobca odkazom na čl. 9 ods. 3 dohovoru
domáha a ani nekonkretizuje, aké konkrétne práva mali byť porušené a akým konkrétnym spôsobom.
Celá časť žaloby je formulovaná ako všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia
s účelom Aarhurskeho dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

21. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“)
a svoju činnosť začal 1. júna 2023.

22. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc

správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.23. Podľa ust. § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania začaté a neskončené do
30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f
tým nie je dotknuté.

24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu
existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), za splnenia

procesných podmienok vec prejednal na pojednávaní dňa 16.12.2025 (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) bez
účasti účastníkov konania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

25. Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení účinnom v rozhodnom čase, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického
parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o

významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné
využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z
územného plánu zóny.

26. Podľa § 39a ods. 3 písm. d) zák. č. 50/1976 Zb., rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na

stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné
ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru.

27. Podľa § 59 ods. 1 písm. c) zák. č. 50/1976 Zb., účastníkmi stavebného konania sú ďalšie osoby,
ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní

alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

29. Podľa § 61 ods. 2 zák.č.50/1976 Zb., od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania
môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný

podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

30.Podľa§61ods.3zák.č.50/1976Zb.,stavebnýúradoznámiúčastníkomzačatiestavebnéhokonania
najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak
stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a

upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

31. Podľa § 140 zák. č. 50/1976 Zb., ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

32. Podľa § 140b ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

33. Podľa § 140b ods. 6 1 zák. č. 50/1976 Zb., ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona
smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko
k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie
spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je

nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného
stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.34. Podľa § 117b veta prvá zák. č. 50/1976 Zb., ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty
alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, 10ja) vykonáva
pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle

kraja.
35. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. v znení účinnom
v rozhodnom čase, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru,
projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru
stavieb vrátane zariadenia staveniska.

36. Podľa §6a ods. 1 zák. č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, dotknutá verejnosť pri
posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem
o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením.

37. Podľa 6a ods. 2 písm. a) zák. č. 24/2006 Z. z. medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov

strategických dokumentov patrí fyzická osoba staršia ako 18 rokov.

38. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z. z. dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach
uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti
alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva

z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila
záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť
povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo
jej zmeny priamo dotknuté.

39. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 24/2006 Z. z., výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti
alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre
ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov podľa § 18 ods.
1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante

odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

40. Správny súd sa úvodom zaoberal posúdením otázky, či žalobu podal aktívne legitimovaný subjekt,
pričom dospel k záveru, že žalobca podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť v zmysle § 178 ods.
3 v spojení s § 42 SSP. Postavenie žalobcu ako zainteresovanej verejnosti súd odvodzuje z ust. § 24
ods. 2 zák. č. 24/2006 Z. z., pretože vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo posudzovanie

vplyvov navrhovanej činnosti, v rámci ktorej žalobca uplatnil záujem na konaní podaním odôvodneného
písomného stanoviska k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Projekt – Fáza 2“ podľa zák.
č. 24/2006 Z. z., čím mu zo zákona vzniká postavenie účastníka konania v následnom povoľovacom
konaní k navrhovanej činnosti, t. j. aj v konaní o vydanie stavebného povolenia. Správne orgány
konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného

zákona. Podrobnejšie dôvody k otázke aktívnej žalobnej legitimácie v obdobnej veci žalobcu sú uvedené
v rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/6/2019-238 z 18. októbra 2022 v spojení s rozsudkom
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/14/2023 z 27. júna 2024.

41. Správny súd považuje námietku žalobcu napádajúcu, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa

rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb, nebol v rozpore s §
9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. predložený zastavovací plán, za irelevantnú. Predmetom
stavebného konania nebola žiadosť o vydanie stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb,
ale žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Príprava strategického parku Nitra - Fáza 2“
v rozsahu stavebného objektu SO 645 Verejné osvetlenie pre chodník medzi BUS a Dolné hony.

Posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v rámci celého súboru stavieb realizovaných v rámci
predmetnej významnej investície. Žalobca namieta nepredloženie zastavovacieho plánu v stavebnom
konaní, ktoré nebolo predmetom povoľovacieho konania podľa § 66 stavebného zákona na základe
žiadosti stavebníka z 08.01.2019 a posudzované v tomto správnom súdnom konaní.42. Nad rámec uvedeného správny súd poukazuje na to, že zastavovací plán bol súčasťou projektovej
dokumentácie predloženej k stavebnému povoleniu na prvý stavebný objekt areálu, pričom vydaním

stavebného povolenia (v rámci prvej stavby celého súboru stavieb) sa zastavovací plán stal záväzným
pre priestorové usporiadanie dotknutého územia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa s predmetnou námietkou
v obdobných veciach žalobcu vysporiadal (sp. zn. 1 Sžk44/2020 zo dňa 30.11.2022 a sp. zn. 6 Sžk
17/2020 zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 1Sžk/41/2021 zo dňa 21.07.2023, sp. zn. 4Sžk/21/2021 zo dňa

26.10.2023).

43. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodný aj žalobný bod napádajúci nezákonnosť postupu stavebného
úradu, ktorý predchádzal vydaniu predmetného stavebného povolenia, pretože podľa tvrdenia žalobcu
neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov (zákona č. 24/2006 Z. z. v znení
neskorších predpisov). V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti obsah administratívneho spisu

a odôvodenie napadnutých rozhodnutí oboch stupňov, v ktorých sa konajúce správne orgány touto
námietkou, vznesenou žalobcom v stavebnom konaní a v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu,
zaoberali. Stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo vydanie záverečného stanoviska
Ministerstva životného prostredia SR z 04.11.2016 pod č. 4783/2016-1.7/pl, v ktorom ministerstvo ako
príslušný orgán na základe výsledkov posudzovania vykonaného podľa jednotlivých ustanovení zákona

o posudzovaní vplyvov, vydalo záverečné stanovisko a uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je
vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar Land Rover
v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti
externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o. Táto spoločnosť je
stavebníkom aj v predmetnom stavebnom konaní. Záverečné stanovisko nadobudlo právoplatnosť

dňa 18.01.2017 a je záväzné pre správne orgány ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe
žalobcu v tomto konaní. Opodstatnenosť námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný
podľa zák. č. 24/2006 Z. z., ako celok posudzoval Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod spisovou
značkou26S/3/2016.Správnysúdvsúvislostistoutonámietkoužalobcudávadopozornosti,žecitovaný
zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci

tohto konania, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie
o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh
plánu alebo programu), respektíve konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní
strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na ustanovenie 18 ods. 2 písm. b) zákona číslo
24/2006 Z. z., pričom tvrdil, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci

strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie. Z ustanovenia § 18 ods. 2
písm. B tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej
činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe číslo
8 v časti B v prílohe číslo 8 (zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu
na životné prostredie) je uvedený, okrem iných i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra, pol.

Činnosť, objekty a prahové hodnoty číslo zariadenia časť a časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie)
konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priamych zelených parkov.
V zmysle toho postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „Automotív Nitra Projekt
- fáza 2“ posudzoval v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. a dňa 04.11.2016 vydal záverečné stanovisko
(rozhodnutie), v ktorom posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie.

Pre predmetné konanie je podstatné to, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia existovalo
právoplatné rozhodnutie zo dňa 04.11.2016, ktoré bolo vydané podľa zák. č. 24/2006 Z. z. (právoplatnosť
nadobudlo podľa vyznačenia dňa 18.01.2017), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím
zo dňa 13.01.2017 a taktiež bolo vydané aj záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR
zo dňa 19.06.2017, z ktorého vyplývalo, že z koncepčného hľadiska je predložený návrh stavebníka

v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. a rozhodnutiami vydanými ministerstvom životného prostredia
podľa tohto zákona aj s relevantnými podmienkami. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní
ako i žalovaný v odvolacom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné,
a to s poukazom na § 40 zák. č. 71/1967 Z. z o správnom konaní.

44. Námietka žalobcu týkajúca sa nesplnenia podmienok na vydanie stavebného povolenia bez
predchádzajúceho územného konania v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona bola predmetom
posúdenia správnymi súdmi a kasačným súdom (Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky;
ďalej v texte rozsudku aj „NSS SR“, príp. „najvyšší správny súd“ a Najvyšším súdom Slovenskejrepubliky; ďalej v texte rozsudku aj „NS SR“, príp. „najvyšší súd“) vo viacerých súdnych konaniach
iniciovaných žalobcom v obdobných veciach spadajúcich pod realizáciu predmetnej významnej
investície „Vybudovanie strategického parku“, pričom právny záver zostal rovnaký, a síce, že v daných

prípadoch povoľovaných stavieb bolo konajúcim stavebným úradom správne aplikované ustanovenie §
32 ods. 2 stavebného zákona. V tejto súvislosti správny súd i pre účely ustálenia záveru o nedôvodnosti
námietky napádajúcej absenciu územného konania pred povolením predmetnej stavby poukazuje na
právne závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/42/2020 z 24.
novembra 2021 (body 34 a 35), týkajúceho sa iných stavieb Automotive Nitra Project aj v kat. území N.:

„Podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo územného plánu zóny.
34. K sťažovateľom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona

kasačný súd uvádza, že nie je relevantná vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu. V zmysle
vyššie citovaného ustanovenia stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia
a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením vyplýva z územného plánu

obce alebo územného plánu zóny. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, a to na základe zákona č.
254/2015 Z. z. z 30. septembra 2015, ktorým bolo do stavebného zákona zavedené ustanovenie §
35 ods. 2. Na výstavbu automobilového výrobného podniku v rámci strategického parku v Nitre bolo
vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. januára 2016 podľa
§ 3 ods. 2 zákona o významných investíciách. V uvedenej právnej veci je zrejmé, že stavba, ktorá sa

realizuje v rámci stavebného povolenia v k. ú. N., je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou Obce Lužianky, v ktorej je riešené funkčné využívanie územia. Ohraničenie plochy
strategického parku vyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorové usporiadania
strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na
prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre

priestorové usporiadanie územia.
35. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v predmetnej veci je nepochybné, že stavebné
povolenie sa týkalo stavby „Automotive Nitra - Project - E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov, teda
výstavby, ktorá sa realizuje za účelom výstavby nového automobilového výrobného podniku (v rámci
strategického parku v Nitre). Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo dňa 22. júla 2015

osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia
v súlade s ust. § 1 ods. 12 zákona o významných investíciách, s tým, že výstavbu bude zabezpečovať,
spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. Následne po vydaní osvedčenia
bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02436
dňa 14. januára 2016 pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci

strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude realizovať Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. a táto
stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 2 vyššie
citovaného zákona.“

45. V súvislosti s namietanou absenciou údajov v oznámení o začatí stavebného konania správny súd

poukazuje na to, že podstatné náležitosti oznámenia o začatí správneho konania možno vyvodiť z §
61 a § 62 stavebného zákona. Malo by byť z jeho obsahu zrejmé označenie stavebného úradu, ktorý
konanievedie,označeniestavebníka,presnéoznačeniestavby,miestostavby,druhkonania,oznámenie
o ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní, výzva účastníkom konania, poučenie účastníkov konania,
spôsob doručovania. Oznámenie o začatí konania nemusí povinne obsahovať informáciu, že prebehlo

konanie podľa zák. č. 24/2006 Z. z. a pokiaľ ju aj obsahuje, ide len o informatívny údaj, nie zákonnú
náležitosť. Taktiež vecná a miesta príslušnosť konajúceho stavebného úradu nemusí byť odôvodňovaná
v samotnom oznámení o začatí stavebného konania, vyplýva zo stavebného zákona (§ 117 až §
119) a určuje sa podľa druhu stavby (vecná príslušnosť) a miesta, kde a stavba nachádza (miestna
príslušnosť). Oznámenie o začatí stavebného konania zákonom požadované náležitosti obsahuje, preto

je námietka žalobcu nedôvodná.

46. Čo sa týka nerešpektovanie § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny súd ani túto námietku
žalobcu nevyhodnotil ako dôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané,že stavebný úrad v preskúmavanom stavebnom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 61
ods. 1 stavebného zákona, keď oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 14.01.2019 doručil
účastníkom konania do vlastných rúk (žalobcovi dňa 08.02.2019) spolu s informáciou, že stavebnú

úrad upúšťa z dôvodu, že sú mu dobre známe pomery staveniska, od miestneho zisťovania a ústneho
konania. Zároveň stavebný úrad v uvedenom oznámení v súlade s ustanovením § 61 ods. 3 stavebného
zákona poučil účastníkov predmetného stavebného konania o možnosti podať (uplatniť) námietky
a pripomienky v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, s poučením, že inak sa na tieto
neprihliadne. Z oznámenia o začatí stavebného konania taktiež vyplýva, že stavebný úrad pred vydaním

rozhodnutia vo veci samej oznámil všetkým účastníkom konania, že je možné nahliadnuť do spisového
materiálu priamo na Okresnom úrade Nitra, odbore výstavby a bytovej politiky (s uvedením adresy
úradu, kontaktného zamestnanca a telefónneho čísla ako aj časového rozmedzia stanoveného v rámci
úradných hodín). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si svoje právo uplatnil, v konaní predložil písomné
námietky z 19.02.2019, zároveň je zrejmé, že využil aj svoje právo nahliadnuť do spisu (nahliadol dňa
22.01.2019, dňa 25.02.2019 a 22.03.2019). Žalobca tak mal priestor na uplatnenie svojich procesných

práv, preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nedodržaní postupu stavebným úradom podľa §
33 ods. 2 správneho poriadku neumožnením žalobcovi vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia
v úradnom spise a navrhovať ich doplnenie. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že postup podľa §
61 ods. 1 až 3 stavebného zákona je konkrétnejšou a špeciálnou úpravou procesného práva účastníkov
stavebného konania byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia vo veci samej ako aj práva uplatniť

námietky, s dôrazom na rigoróznu úpravu koncentračnej zásady ovládajúcu stavebné konanie, v zmysle
ktorej na oneskorene podané námietky (po lehote stanovenej stavebným úradom podľa § 61 ods. 1
a 3 stavebného zákona) stavebný úrad neprihliada. S prihliadnutím na ustanovenie § 140 stavebného
zákona,jehosubsidiárnepoužitievovzťahukmožnostiuplatniťvkonanínámietky,ješpeciálnouúpravou
koncentračnej zásady obmedzené, s čím je úzko spojená aj aplikácia ustanovenia § 33 ods. 2 správneho

poriadku v rámci stavebného konania.

47. Zákonodarca v právnej norme § 61 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje právo účastníkom
stavebného konania predložiť svoje námietky najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na
ne neprihliadne. V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne

určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a
stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí
zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie
ich pripomienok a námietok. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie
určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok,

ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5
Sžp/6/2012 z 28.02.2013)

48. Nedôvodná je i námietka žalobcu, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním
nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami

nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Naopak,
v rozpore s tvrdením žalobcu správny súd z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí
zistil, že žalobca mal v preskúmavanom správnom konaní postavenie účastníka konania podľa § 59 ods.
1 písm. c) stavebného zákona, teda z titulu jeho účasti v konaní o posudzovaní vplyvov podľa zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom v oboch konaniach žalobca aktívne uplatňoval

svoje procesné práva v postavení dotknutej, resp. zainteresovanej verejnosti a konajúce správne
orgány sa jednak v rámci zisťovacieho konania ako aj v rámci preskúmavaného stavebného konania
pripomienkami a námietkami žalobcu vecne zaoberali. Rovnako tak žalobca využíval riadne opravné
prostriedky a prostriedky súdnej ochrany (podaním správnych žalôb) proti rozhodnutiam vydaným ako
v zisťovacom konaní, tak aj v stavebnom konaní (čoho dôkazom je aj súdne konanie v tejto veci).

Na základe uvedených skutočností nie je možné prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu o nenaplnení účelu
Aarhuského dohovoru v preskúmavanom stavebnom konaní vydaním napadnutého rozhodnutia vo veci
samej.

49. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/89/2015 z 23. februára 2017, v zmysle ktorého „...zo žiadneho
zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení
a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na
životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacomprocese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto
dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti
životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej

vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011).“

50. Správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí ako aj postupu
predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil pochybenia namietané žalobcom ako majúce za následok

nezákonnosť preskúmavaných administratívnych rozhodnutí, a vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

51. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, pretože zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

52. O trovách ostatných účastníkov súdneho konania v 1/ až 10/ rade rozhodol správny súd tak, že im
náhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich
priznanie. Týchto ďalších účastníkov súdneho konania označil žalobca už v podanej žalobe, pretože boli
účastníkmi stavebného konania. Správny súd im však neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením

ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto
účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak
tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci
a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalších účastníkov konania, ktoré môžu, ale aj nemusia
využiť a pre súd ich plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny

súd ďalším účastníkom neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného
zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších
trov konania.

53. Správny súd za zaoberal otázkou právneho nástupníctva v konaní na strane žalovaného orgánu

verejnej správy, založenej na právnej skutočnosti, že dňa 01.06.2022 došlo k zriadeniu Úradu pre
územné plánovanie a výstavbu SR a dňom 01.01.2023 prešli na tento úrad kompetencie Ministerstva
dopravy SR na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia.

54. V preskúmavanej veci bol žalovaným (správny orgán konajúci v druhom stupni) v zmysle § 58 ods. 1

správneho poriadku v spojení s § 2 písm. b) zák. č. 608/2003 Z. z. a § 8 ods. 1 písm. j) zák. č. 575/2001
Z. z. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

55. Podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy v znení neskorších predpisov pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky

v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných
predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

56. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy
pre územné plánovanie (okrem ekologických aspektov), výstavbu a vyvlastnenie a ako druhostupňový

správny orgán je príslušný na konanie v tejto veci.

57. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od

doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Opomenutý sťažovateľ musí podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o
rozhodnutí správneho súdu dozvedel, najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.