Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200515
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200515.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Kuruca a z členov senátu

JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., s miestom podnikania:
B. XX, XXX XX B., IČO: 30302013, právne zastúpeného: JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom, so
sídlom: Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102109364/2022 zo dňa 28.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 102109364/2022 zo dňa 28.07.2022, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou, č.

100546206/2022 zo dňa 22.03.2022 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový
správny orgán“) rozhodnutím č. 100546206/2022 zo dňa 22.03.2022 podľa § 68 ods. 6 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu
1.970,- eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2017 tak, že znížil
nadmerný odpočet zo sumy 2.784,61 eur na sumu 814,61 eur.

2. Žalobca si v zdaňovacom období marec 2017 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 20170302 od

dodávateľa SLOVPOL – AGRO spol. s r. o. (ďalej aj „dodávateľ“), dátum dodania 31.03.2017, za
vykonané služby v poľnohospodárskej výrobe, smykovanie a bránenie trvalo trávnatých porastov s
podsevom tráv, základ dane 9. 850,- eur, daň 1.970,- eur, spolu 11.820,- eur s DPH. Žalobca predložil
ku kontrole faktúry od dodávateľa bez zmlúv, objednávok či dodacích listov. K faktúre sa žalobca na
výzvu správcu dane vyjadril, že fakturované služby boli realizované dvakrát z dôvodu poškodenia pôdy
diviačou zverou na ploche vo výmere 140,49 ha na šiestich parcelách. Približná cena 42,1 eur na 1
ha zahŕňala amortizáciu vozidiel, obstaranie palív a mazív dodávateľom, zabezpečenie pracovnej sily

dodávateľom. Vypočutý svedok: C. D. E., A. (konateľ dodávateľa) zase uviedol, že sa jednalo o 10 ha, bol
obhospodarovaný jeden celok, cena za takéto služby sa v uvedenom roku pohybovala na úrovni 1.000
eur za jeden hektár, čo zodpovedá fakturovanej sume. Správca dane poukázal na obrovské rozdiely v
tvrdeniach oboch zúčastnených strán (čo do množstva, jednotkovej ceny a počtu opakovaní). Takistotvrdenie svedka o nájme stroja a nákupe semena trávy zostalo v rovine nepreukázaných tvrdení. V
kontrolných výkazoch spoločnosti SLOVPOL – AGRO, spol. s r. o. sa žiadna faktúra od F. E. za prenájom
stroja a ani faktúra za nákup semien od spoločnosti Marex, s.r.o. nenachádzala.

3. Na návrh žalobcu správca dane vypočul dňa 14.10.2021 svedka D. G., ktorý bol v roku 2017 jedným
z členov kontrolnej skupiny Poľnohospodárskej platobnej agentúry SR, ktorá vykonávala kontrolu na
mieste u žalobcu, ktorý potvrdil, že práce boli dodávateľom pre žalobcu vykonávané a podľa svedka
dodávateľ mal aj stroje potrebné na výkon prác a mal aj zamestnancov, ktorí tieto práce vykonávali.

Správca dane uzavrel, že svedok pri týchto prácach nebol a tvrdenie, že dodávateľ mal stroje a
zamestnancov nebolo pravdivé, keďže to vyplýva zo samotnej výpovede konateľa dodávateľa C. D.
E., A.. Správca dane porovnaním svedeckej výpovede konateľa dodávateľa C. D. E., A. zistil zásadné
rozdiely v porovnaní s tvrdeniami konateľa žalobcu, že práce mohol pre dodávateľa vykonávať aj niekto z
rodinných príslušníkov konateľa, ako aj sám konateľ a taktiež živnostníci, ktorým spoločnosť mohla platiť
v hotovosti. Neboli predložené relevantné dôkazy o vykonaní deklarovaných prác dodávateľom, nebolo

preukázané ani zo strany dodávateľa, ani zo strany odberateľa, konkrétne kto, kedy a čo presne vykonal.
Neboli predložené také dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné vykonanie prác dodávateľom v zmysle
predložených faktúr. Dodávateľ v podaných daňových priznaniach a kontrolných výkazoch nedeklaroval
žiadnych dodávateľov (za celý rok 2017 uviedol v časti B2 iba jednu došlú faktúru), ani nemal materiálne,
technické a personálne zabezpečenie na to, aby mohol reálne uskutočniť preverované zdaniteľné

obchody. Tvrdenie o prenajatých strojoch, ani náklady na naftu sa nepreukázali ako pravdivé, a to,
že práce mohli vykonať živnostníci, ktorí neboli platiteľmi dane považoval správca dane za špekuláciu
zo strany žalobcu. Správca dane následne dňa 15.11.2021 vyhotovil z daňovej kontroly protokol č.
102265065/2021.

4. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie tohto rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení
ustanovení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. zákona o dani
zpridanejhodnoty(ďalejaj„zákonodanizpridanejhodnoty“alebo„zákonoDPH“),nakoľkomalsprávca
dane na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca nepostupoval s riadnou zodpovednosťou
počas uskutočňovania predmetných zdaniteľných obchodov, pretože je zjavné, že ani na samotných

faktúra nie sú dostatočne popísané predmety dodávok, prípadne sú na nich zjavne nepravdivé a
nesprávne údaje. Žalobca si vedomý týchto nezrovnalostí nepožiadal o opravu faktúr svojho dodávateľa
a k uvedenému nepristúpil ani keď jeho dodávateľ si neplnil zákonné povinnosti a štatutárny orgán
dodávateľa sa neriadil právnymi predpismi, a tak žalobca mohol z objektívnych okolností vedieť, že sa
prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s nezákonnou činnosťou, prípadne daňovým

únikom.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
102109364/2022 zo dňa 28.07.2022 (napadnuté rozhodnutie) tak, že rozhodnutie správcu dane ako
vecne správne potvrdil.

6. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými a právnymi zisteniami správcu dane.
Rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej správca dane neuznal daňovému subjektu uplatnené
právo na odpočítanie dane bolo, že zistenia správcu dane spochybnili reálne dodanie fakturovaných
služieb, a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľov daňového subjektu z titulu dodania služieb, z

čoho následne vyplynulo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane z preverovaných faktúr od
dodávateľa SLOVPOL – AGRO, spol. s r. o. z dôvodu porušenia ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona
o dani z pridanej hodnoty, nakoľko žalobcom nebolo preukázané, že fakturované plnenia, z ktorého si
uplatnil odpočítanie dane, bolo reálne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúrach. V súvislosti s
fakturovanými službami nebolo preukázané, že prijaté plnenia použil žalobca na ďalšie dodávky tovarov

a služieb.

7. Žalovaný uviedol, že žalobca uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov preukazoval
len predložením faktúr, pričom z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že predloženým dokladom
absentuje reálny základ a pochybnosti správcu dane o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných

obchodov neboli daňovým subjektom odstránené. V okamihu, kedy správca dane spochybní
dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že
k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo tak, ako ho deklaruje predloženými daňovými dokladmi.
Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné obchodyboli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach, pričom dôkazné bremeno je na daňovom subjekte.
Správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď D. G. tak, že svedok neposkytol správcovi dane také
informácie, ktoré by boli spôsobilé zmeniť rozhodujúce skutkové zistenia správcu dane. Svedok potvrdil

skutočnosti, pri ktorých nebol (realizované práce), a taktiež potvrdil skutočnosti, ktoré sa ukázali ako
nepravdivé v nadväznosti na ostatné zistené skutočnosti, a to že dodávateľ (SLOVPOL — AGRO, spol.
s r. o.) mal všetky stroje potrebné na výkon takýchto prác a mal aj zamestnancov, ktorí tieto práce
vykonávali. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom
stanovených podmienok. Ak by postupoval s primeranou obozretnosťou v súvislosti s objektívnymi

skutočnosťami, vedel by vierohodne preukázať všetky okolnosti zdaniteľného obchodu a samozrejme
tým aj podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.

II.
Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov konania

8. Správnou žalobou zo dňa 07.10.2022, doručenou dňa 11.10.2022 pôvodne Krajskému súdu v
Prešove (ďalej aj „krajský súd“) žalobca navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.
102109364/2022 zo dňa 28.07.2022 a zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy
konania v celom rozsahu..

9.Vžalobežalobcanamietal,ženapadnutérozhodnutievychádzaloznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a žalovaný pri svojom
rozhodovaní zistil skutkový stav nedostačujúcim spôsobom na riadne posúdenie veci. Žalobca sa
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) zákona č. 162/2015 Z.z.

Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“).

10. Žalobca poukázal na to, že správca dane vykonal len jednu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január – máj 2017, júl – december 2017, a to na základe oznámenia o daňovej
kontrole z 05.11.2020, pričom vydal deväť rozhodnutí o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu a o

znížení nadmerného odpočtu a o povinnosti vrátiť sumu nadmerného odpočtu. Poukázal na zmätočnosť
a nepreskúmateľnosť jednotlivých rozhodnutí, pretože žalovaný vo svojom rozhodnutí z 28.07.2022
niekoľkokrát uvádza všeobecné tvrdenia, ktoré sa vzťahujú na všetky zdaňovacie obdobia, ale samotné
rozhodnutie je v tomto prípade za mesiac marec 2017. Správca dane týmto svojím konaním spôsobil
zmätočnosť všetkých rozhodnutí, pretože sú nejasné a nepresné, vo väčšom rozsahu sú opísané

všeobecné tvrdenia, ktoré platia pre všetky zdaňovacie obdobia a údaje, ktoré sú v nich uvedené potom
nemusia súvisieť s jednotlivými konkrétnymi faktúrami a zdaňovacími obdobiami jednotlivých mesiacov
roku 2017. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je zmätočné, nepostačujúce, a preto
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

11. Žalovaný v rozhodnutí na strane 10 tvrdí, že „z došlých faktúr nebolo možné jednoznačne určiť
rozsah a druh dodaných služieb a ani ich časové prevedenie, hoci sa jednalo o fakturáciu vo vyšších
sumách“, pričom vo faktúre č. 20170302 zo dňa 31.03.2017 je presne určený druh a rozsah dodaných
služieb a taktiež je určené aj časové prevedenie. Rozhodnutie z 28.07.2017 pojednáva len o jednej
faktúre, a to faktúre č. 20170302 zo dňa 31.3.2017 a nie o viacerých faktúrach a keďže žalovaný svoje

rozhodnutie odvodzuje z protokolu z daňovej kontroly zo dňa 25.11.2021, v ktorom bolo rozhodované
o viacerých zdaňovacích obdobiach a viacerých faktúrach, tak toto rozhodnutie logicky a systematicky
nenaväzuje na protokol z daňovej kontroly zo dňa 25.11.2021, a preto je toto rozhodnutie zmätočné
a nezrozumiteľné. Žalovaný vo svojom rozhodnutí na strane 9 tvrdí, že „faktúry neboli vyhotovené v
zmysle § 71 zákona o DPH“, ale žalovaný vôbec neuviedol v čom, v ktorom konkrétnom bode faktúry

malo dôjsť k pochybeniu žalobcu podľa § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty.

12. Dodanie služby dodávateľom na základe faktúry č. 20170302 zo dňa 31.03.2017 sa pre žalobcu
uskutočnilo na základe písomnej objednávky zo dňa 01.03.2017 a uskutočnilo sa aj v jej rozsahu.
Písomná objednávka bola súčasťou doručenej faktúry č. 20170302 zo dňa 31.3.2017, a preto žalobca

nemal pochybnosti, prečo je táto faktúra vystavená, na ktoré konkrétne dodávky služieb a tovarov je
vystavenáažalobcamalzato,žetátoobjednávkajesúčasťoufaktúryakojejdodacílist,pretožedodávky
tovarov a služieb sa uskutočnili presne v rozsahu písomnej objednávky a faktúra spolu s písomnou
objednávkou presne a vecne odrážala stav skutočne zrealizovaného plnenia. Svedeckou výpoveďou ajC. D. E., A. výslovne potvrdil zhodu údajov pre fakturáciu a zhodu údajov reálne vykonaných služieb a
dodaných tovarov, ktoré boli vystavené na reálnom materiálnom podklade pre žalobcu. K predmetnej
faktúre svedok potvrdil, že smykovanie, bránenie a podsev tráv na trvalých trávnatých porastoch, ktoré

obhospodaroval žalobca vykonal dodávateľ. Konkrétne uviedol, že sa jednalo o práce v rozsahu troch
dní, keď sa raz pobránilo, raz posmykovalo a raz vysialo s tým, že aj konkrétne uviedol, kto mal túto
prácu vykonávať a že to konkrétne bol jeho otec H. D. E..

13. K rozporom, na ktoré žalovaný poukazoval vo svojom rozhodnutí a na vysvetlenie toho, prečo došlo k

rozporom medzi údajmi uvedenými v objednávke a vo faktúre vystavenej dodávateľom žalobca navrhol
vypočuť konateľa C. D. E., A., ale správca dane ho nepredvolal na dovypočutie a ani nedal dostatočné
vysvetlenie z akého dôvodu vypočutie nevykoná alebo čo mu bráni toto vypočutie vykonať. Žalovaný tak
pri svojom rozhodovaní nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci, pretože
na návrh žalobcu nevypočul C. D. E. A. po jeho prepustení z väzby a toto konanie žalovaného nie je
štandardným postupom, ktorý by mal objasniť činnosť dodávateľa a rozhodovanie správcu dane, pretože

správca dane mal mať zreteľné a jasné podklady a musel vypočuť navrhovaného svedka, a to na jeho
dovypočutie k jednotlivým skutočnostiam, ktoré vyplynuli v priebehu dokazovania, keď samotný správca
dane spochybnil jeho svedeckú výpoveď len na základe ďalších správcom dane získaných podkladov,
ktoré svedok nemal v čase jeho výsluchu k dispozícií a tieto nemal k dispozícií počas výsluchu tohto
svedka ani žalobca, najmä písomné objednávky, ktoré sa nachádzali v spise z daňovej kontroly. Prvé

vypočutie C. D. E. A. nenavrhoval žalobca a aj keď mu to bolo oznámené včas, že bude vykonávať
takýto výsluch, výsluch svedka sa uskutočnil vo väzbe, bez toho, aby mal svedok prístup k jednotlivým
podkladom a nebolo mu ani umožnené do podkladov nahliadnuť s prihliadnutím na skutočnosť, v akom
prostredí sa výsluch svedka vykonával, keď bol svedok vo väzbe.

14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.03.2023 zotrval na správnosti a preukázanosti svojich záverov
v napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, a navrhol, aby
správny súd správnu žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. Žalovaný reagujúc na výhrady žalobcu ohľadom zmätočnosti a neurčitosti rozhodnutia poukázal na

to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacia obdobia január –
máj 2017, júl – december 2017 a vo vyrubovacom konaní postupoval v intenciách príslušných právnych
predpisov. Správca dane vydal v zmysle § 68 daňového poriadku v rámci vyrubovacieho konania deväť
rozhodnutí (jedno pre každé zdaňovacie obdobie), ktorými určil rozdiel dane. Keďže v zmysle § 68
daňového poriadku sa vyrubovacie konanie začína len v prípade zistenia rozdielu dane, tak správca

dane vydáva samostatné rozhodnutie za každé zdaňovacie obdobie zvlášť.

16. Tvrdenie žalobcu, že faktúra č. 20170302 bola predložená spoločne s prislúchajúcou objednávkou
nekorešpondovalo s výpoveďou svedka C. D. E., A., konateľa dodávateľa, ktorý výslovne potvrdil, že na
poskytnutí služieb sa so žalobcom dohodol ústne. Žalobca prijal od dodávateľa faktúru za poskytnutie

služieb, konkrétne smykovanie a bránenie trvalo trávnatých porastov s podsevom tráv, na ktorej však
nebol uvedený druh a rozsah poskytnutých prác. Prílohou faktúry neboli ani záznamy o prevádzke
mechanizmov, ktoré mali byť pri týchto prácach použité, neboli poskytnuté konkrétne mená osôb, ktoré
mali práce vykonávať, a z ktorých by bolo zrejmé kto, kedy a v akom rozsahu práce vykonal. V zmysle
s § 74 ods. 1 písm. f) zákona o dani z pridanej hodnoty faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej

služby. Podmienkou, aby správca dane mohol overiť existenciu služby ako zdaniteľného plnenia podľa
vystavenej faktúry je, že vo faktúre je obsah a rozsah služby stanovený určito. Z predloženej faktúry
však nebolo možné identifikovať rozsah a druh dodaných služieb ani ich časové prevedenie, hoci išlo o
služby v hodnote viac ako 10.000,- eur. Žalobca mohol neúplnú faktúru od svojho dodávateľa odmietnuť
alebo vrátiť, no žalobca ju zaúčtoval a uplatnil si z nej nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

17. Žalovaný považoval požiadavku žalobcu na opätovné vypočutie svedka C. D. E., A. za
neopodstatnenú. K námietke žalobcu, že správca dane nepodal uspokojujúce vysvetlenie, z akého
dôvodu nevykonal opätovné vypočutie svedka žalovaný uviedol, že tieto dôvody oznámil správca dane
žalobcovi už vo svojom vyjadrení zo dňa 07.10.2021 počas daňovej kontroly. Žalovaný poukázal na

to, že pri výsluchu svedok na otázku žalovaného, ako došlo k objednaniu služieb odpovedal, že na
objednaní služieb sa so žalobcom dohodol ústne. Na základe uvedenej skutočnosti preto správca
dane nepovažoval za potrebné predložiť svedkovi písomnú objednávku a tým mu dať priestor pre
pozmeňovanie svojej výpovede. Výsluchu svedka sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu,ktorý mohol klásť svedkovi otázky, konfrontovať jeho odpovede, prípadne predložiť svedkovi písomné
podklady, ku ktorým sa svedok mohol vyjadriť, čo neurobil.

18. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky v otázke dokazovania a presúvania dôkazného bremena medzi
správcom dane a daňovým subjektom. Správca dane spochybnil, že spoločnosť SLOVPOL – AGRO
spol. s r.o. bola skutočným dodávateľom, pričom žalobca neoznačil iného dodávateľa a skutočný
dodávateľ nebol identifikovaný. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade správca dane spochybnil, kto

fakturované plnenia reálne vykonal, a teda spochybnil hmotnoprávnu podmienku na odpočítanie dane a
to, že skutočným dodávateľom predmetu zdaniteľného obchodu bola zdaniteľná osoba, pričom žalobca
následne v predmetnom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal opak.

19. Následne žalobca v replike zo dňa 29.03.2023 naďalej zotrval na svojej právnej argumentácii
uvedenej v správnej žalobe a k vyjadreniu žalovaného nad rámec v žalobe uvádzaných tvrdení

uviedol, že žalovaný nepripustil viackrát žalobcom navrhované vypočutie svedka C. D. E. (konateľa
dodávateľa), a tvrdošijne odmietal jeho vypočutie. K neuneseniu dôkazného bremena žalobca uviedol,
že v konaní žalobca nemohol využiť svoje zákonné oprávnenie na preukázanie svojich tvrdení a
žalovaný mu nezákonným spôsobom neumožnil využiť žalobcovo zákonné oprávnenie a unesenie
dôkazného bremena, nakoľko žalovaný nepovolil a neumožnil žalobcom navrhovaný výsluch C. D. E.

A.. Žalobca preto navrhol vypočuť svedka správnym súdom. Žalovaný v zápisnici z výsluchu svedka zo
dňa 24.03.2021 uviedol, že vypočul svedka H. I. resp. H. J. D. E., a preto v súvislosti s tým, žalovaný u
žalobcu vzbudil vážne pochybnosti či v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Prešov bol v skutočnosti vypočúvaný C. D. E. A.. Prvé vypočutie svedka nenavrhoval žalobca. Svedok
nemal prístup k jednotlivým podkladom a nebolo mu ani umožnené do podkladov nahliadnuť a svedok

bol zrejme prvýkrát vo väzbe a výsluch sa konal v dobe, keď sa svedok viac ako 16 mesiacov nachádzal
vo väzbe. Pri vypočutí mu správcom dane boli dané k dispozícií len vystavené faktúry spoločnosťou
SLOVPOL – AGRO, spol. s r. o. bez objednávok od žalobcu, hoci sám viackrát pri svojej výpovedi
uviedol, že k vypočutiu potrebuje podklady týkajúce sa spoločnosti SLOVPOL – AGRO, spol. s r.o., ktoré
sa nachádzajú na farme v Ladomírovej, nakoľko bolo viac ako 3 roky po plnení prezentovaných dodávok

a služieb, a svedok bol konateľom v 17 spoločnostiach, ktoré vykonávali poľnohospodársku činnosť, a
preto z týchto dôvodov si konkrétnosti ohľadom faktúr už celkom presne nepamätal.

20. Žalovaný v duplike zo dňa 21.04.2023 naďalej zotrval na správnosti a preukázanosti svojich záverov
v napadnutom rozhodnutí a na svojom vyjadrení zo dňa 31.03.2023. K pochybnostiam žalobcu ohľadom

osoby svedka na výsluchu svedka konaného dňa 24.03.2021 v Ústave na výkon väzby a na výkon trestu
odňatia slobody Prešov sa zúčastnil skutočne C. D. E., ktorý bol konateľom dodávateľa od 5.11.2008
do 11.6.2020. Túto skutočnosť potvrdil sám svedok, keď na položenú otázku správcu dane odpovedal,
že za spoločnosť konal sám ako konateľ a zároveň podrobne vypovedal o ekonomickej, materiálnej
a personálnej činnosti spoločnosti. K skutočnosti, že na zápisnici sú uvedené pred menom svedka aj

iné tituly ako H. a J. žalovaný uviedol, že svedok si uvádza rôzne tituly pred svojím menom. Výsluchu
svedka sa zúčastnil aj právny zástupca žalovaného, ktorý túto pochybnosť počas výsluchu nevzniesol
a podpísal zápisnicu z ústneho pojednávania bez toho, aby predniesol akékoľvek námietky či návrhy
k obsahu zápisnice.

III.
Konanie na správnom súde

21. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach.
Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov.

22. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Prešove vedené pôvodne pod sp. zn. 6S/60/2022.
Po prechode výkonu súdnictva na Správny súd v Košiciach je vec vedená pod sp. zn. PO-6S/60/2022
a bola pridelená na rozhodovanie do senátu 2S. Oznámenie o zmene senátu bolo následne doručené
účastníkom konania.23. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 zákon SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP,
keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil
dňa 16.12.2025 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm.
c) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako

aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na
ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

IV.
Relevantná právna úprava

24. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

25. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:
a. skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b. skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c. vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti

všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi

a doklady k nim.

27. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

28. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

29. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

30. Podľa § 65 ods. 3 daňového poriadku, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže
vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový
subjekt.

31. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote

určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predloženýchdôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty

určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

32. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o dani
z pridanej hodnoty“), predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu
v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

33. Podľa § 9 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane:

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe

zákona.

34. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,

ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi.

35. Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

37. Podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:
a.vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b. ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c. ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d)
zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona čo dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa

§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.

39. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

40. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom41. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č. 102109364/2022
zo dňa 28.07.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.

100546206/2022 zo dňa 22.03.2022 a určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 1.970,- eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017, tak že znížil nadmerný odpočet zo sumy 2.784,61
eur na sumu 814,61 eur.

42. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

43. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom vrámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného
rozsahučisprávneposúdilzákonnosťasprávnosťodvolanímnapadnutéhorozhodnutia.Správnaúvaha,
resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu,

ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu
úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým
samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré
okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.

44. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého

súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017).
Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia
v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide, okrem

iného, aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 5 daňového
poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z

odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.

45. Žalobca v žalobe namietal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je zmätočné, nepostačujúce,
a preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko správca dane vykonal len jednu daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január – máj 2017, júl – december 2017, pričom
vydal deväť rozhodnutí o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu a o znížení nadmerného odpočtu

a o povinnosti vrátiť sumu nadmerného odpočtu a žalovaný vo svojom rozhodnutí niekoľkokrát uvádza
všeobecné tvrdenia, ktoré sa vzťahujú na všetky zdaňovacie obdobia. Preskúmavané rozhodnutie
žalovaného pojednáva len o jednej faktúre, a to faktúre č. 20170302 zo dňa 31.3.2017 a nie o
viacerých faktúrach a keďže žalovaný svoje rozhodnutie odvodzuje z protokolu z daňovej kontroly zo dňa25.11.2021, v ktorom bolo rozhodované o viacerých zdaňovacích obdobiach a viacerých faktúrach, tak
toto rozhodnutie logicky a systematicky nenaväzuje na protokol z daňovej kontroly zo dňa 25.11.2021,
a preto má byť podľa názoru žalobcu rozhodnutie zmätočné a nezrozumiteľné.

46. Súd sa však s touto námietkou žalobcu nestotožnil a má za to, že v procesnom postupe správnych
orgánov pri vyhotovovaní protokolu z daňovej kontroly a následne pri vydávaní jednotlivých rozhodnutí
nedošlo k porušeniu zákona a zároveň takýto postup nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia
z dôvodu, že by logicky a systematicky rozhodnutie správcu dane č. 100546206/2022 zo dňa 22.03.2022

nenaväzovalo na protokol z daňovej kontroly, tak ako to namietal žalobca. Ak z oznámenia o daňovej
kontrole jednoznačne vyplýva, že sa bude vykonávať kontrola na dani z pridanej hodnoty za viac
zdaňovacích období, správca dane môže v rámci jednej kontroly (jedného konania) preskúmať i viac
období, musí to však jasne vyplývať z oznámenia správcu dane. Daňový poriadok ani zákon o dani z
pridanej hodnoty nevylučuje, aby následne podľa § 68 a nasl. daňového poriadku pre každé zdaňovacie
obdobie prebehlo samostatné vyrubovacie konanie a boli vydané samostatné rozhodnutia za jednotlivé

zdaňovacie obdobia. Nahliadnutím do administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že
správca dane v Oznámení o daňovej kontrole zo dňa 05.11.2020 oznámil žalobcovi výkon daňovej
kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až máj 2017 a júl až december
2017. Správca dane následne dňa 15.11.2021 vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 102265065/2021.
V zmysle § 68 daňového poriadku sa vyrubovacie konanie začína len v prípade zistenia rozdielu

dane v jednotlivom zdaňovacom období, o ktorom správca dane vydáva samostatné rozhodnutie za
každé zdaňovacie obdobie. V prejednávanom prípade následne vychádzajúc z protokolu z daňovej
kontroly správca dane vydal vo vyrubovacom konaní samostatné rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane
za zdaňovacie obdobia január až máj 2017 a júl až december 2017, nakoľko v týchto zdaňovacích
obdobiach zistil rozdiel dane.

47. Správny súd ďalej posudzoval dôvodnosť žalobnej námietky žalobcu týkajúcu sa (ne)unesenia
dôkazného bremena (resp. prenosu dôkazného bremena), keď správca dane odmietol vykonať dôkaz
opakovane navrhovaný žalobcom, a to výsluch konateľa dodávateľa žalobcu C. D. E., A..

48. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je
harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty.
Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým
Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
(ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu, k aplikácii národných predpisov sa automaticky

pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných
Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“).

49. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie

dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu, alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to,
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu
či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane. V prejednávanom prípade bolo dôvodom
vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty u žalobu práve nesplnenie hmotnoprávnych podmienok.

50. K nesplneniu hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona o DPH
hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú: (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho
dodaniezdaniteľnouosoboua(III)použitiedodanýchtovarovaslužiebdaňovýmsubjektomnaúčelyjeho
ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a

povinnosťsvojetvrdeniedokázať.PovinnosťtvrdiťspočívavsamotnomuplatneníprávanaodpočetDPH
a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu
dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však
musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež

doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).51. Splnenie hmotnoprávnych podmienok preukazuje daňový subjekt, ktorý ich musí preukázať
spôsobom, aký predpokladá v prípade uplatnenia odpočtu na dani z pridanej hodnoty daňový poriadok.
Rozsah a spôsob dokazovania je upravený v § 24 daňového poriadku.

52. Daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24
ods. 1 daňového poriadku jednak skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, ďalej skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňovej kontroly alebo daňového konania a v neposlednom rade aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť
evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo
službyplatiteľom,ktorýfaktúruakododávateľvystavil.Totoustanoveniejednoznačneurčuje,žezákonné
bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene
a za zákonom stanovených podmienok. Následné dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na
verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie

tovaru bolo realizované konkrétnym dodávateľom, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto
tvrdeniu, pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.

53. Je nevyhnutné uviesť, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty je výsostne viazané na obchodný
vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter

zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného
platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, čo znamená, že daňový subjekt, ktorý si uplatní
odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť taký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby
boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre.

54. Správny súd taktiež považuje za dôležité poukázať na tú skutočnosť, že odpočítanie dane nenastáva
priamo zo zákona, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania
zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Na vznik nároku na odpočítanie dane zákon o dani z pridanej
hodnoty vyžaduje súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt
musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne

odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v
nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. Samotná skutočnosť, že daňový doklad má všetky atribúty
účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je ipso facto dôkazom
o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

55. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý
podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar resp. službu dodal. Je však
použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Vzhľadom na to,
že ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou, ich vierohodnosť je
potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím

a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj
odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie
považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav
deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade,
že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov,

avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov,
ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená,
preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena
späť na daňový subjekt.

56. Zároveň na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že výsledok verifikácie musí byť dostatočne
podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane,
že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené
tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v
prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby

správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré
vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje
dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane
daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodnespochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový
subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda

prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.

57. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára
2015 vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na
svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového

konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí
zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
Zásadaobjektívnejpravdyovládajúcadaňovékonanienepredstavujeabsolútnupovinnosťsprávcudane
viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu

ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko
daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie
a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu
a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu

konania k dispozícii.

58. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100481016/2021 zo dňa 24.03.2021 o výsluchu svedka C. D.
E., A. (v tom čase konateľa deklarovaného dodávateľa SLOVPOL – AGRO, spol. s r. o.), ktorého sa
zúčastnil aj žalobca vyplýva, že dodávateľ žalobcu od svojho založenia, ako aj v roku 2017 vykonával

poľnohospodársku prvovýrobu a poskytoval služby v poľnohospodárskej prvovýrobe iným subjektom.
Stroje si prenajímal iba od svojich vlastných spoločností, v ktorých mal asi 124 kusov techniky v
17 spoločnostiach, kde bol konateľom on alebo jeho otec. Vo vzťahu k žalobcovi (jeho konateľovi)
uviedol, že s ním bol v dlhodobom podnikateľskom vzťahu viac ako 10 rokov a keďže mal málo
poľnohospodárskejtechniky,hlavnápodnikateľskáaktivitaspočívalavposkytovanípoľnohospodárskych

služieb a v predaji niektorých poľnohospodárskych strojov a náradí, ktoré už neboli potrebné. Uviedol,
že išlo o spoluprácu viac ako 10 rokov, avšak v čase výsluchu je vo väzobnom stíhaní 16 mesiacov, a
s odstupom času nevie konkretizovať dané poľnohospodárske služby, ktoré sa vykonali v jednotlivých
rokoch alebo poľnohospodárskych sezónach. V prípade nahliadnutia do jednotlivých faktúr by vedel
potvrdiť alebo bližšie uviesť predmet činnosti, ktorý bol obsahom fakturovanej služby alebo dodávky

stroja. Po nahliadnutí do jednotlivých faktúr k faktúre č. 20170302 zo dňa 31.03.2017 svedok uviedol,
že vykonaná služba bola v danom mesiaci za pomoci sejačky Vaderstadt s dodatkom na výsev
drobných semien tráv, ktorá bola vo vlastníctve jeho matky F. E.. K výsevu predchádzalo smykovanie a
bránenie trvalo trávnatých porastov, túto službu pravdepodobne vykonal svedkov otec H. D. E.. Faktúra
predstavovala sumu za obhospodárenie cca 10 ha trvalo trávnatých porastov pri cene 1.000,- eur za

1ha. Jednalo sa o práce v rozsahu troch dní v k.ú. B. F. K..

59. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101936197/2021 zo dňa 14.10.2021 o výsluchu svedka D.
G. (osoba, ktorá bola v roku 2017 jedným z členov kontrolnej skupiny Poľnohospodárskej platobnej
agentúry SR, ktorá vykonávala kontrolu na mieste u žalobcu), ktorého sa zúčastnil aj žalobca vyplýva, že

predmetom kontroly bola obrobenosť a výmera pozemkov u žalobcu. Uviedol, že práce boli dodávateľom
(SLOVPOL – AGRO, spol. s r. o.) pre žalobcu vykonávané, nakoľko predtým vykonával kontrolu
u dodávateľa žalobcu a spoznal stroje, ktoré obrábali pôdu u žalobcu, keďže dodávateľ mal všetky stroje
potrebné na výkon takýchto prác a mal aj zamestnancov, ktorí tieto práce vykonávali. Uviedol, že v roku
2017 boli vykonané viaceré predbežné kontroly z ktorých je vypracovaná samostatná správa z každej

kontroly.

60. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu z daňovej kontroly zistil, že na faktúre
č. 20170302 zo dňa 31.03.2017 dodávateľ žalobcovi fakturoval za vykonané služby v žalobcovej
poľnohospodárskej prvovýrobe v mesiaci marec 2017 – smykovanie a bránenie trvalo trávnatých

porastov s podsevom tráv s uvedením ceny 9.850,- eur/ha spolu s 20% DPH (1.970,- eur) celkom
11.820,- eur. Z písomnej objednávky zo dňa 01.03.2017 medzi žalobcom a dodávateľom vyplýva, že si
žalobca u dodávateľa objednal v termíne od 01.03.2017 do 31.01.2027 služby (opakovane) smykovaniea bránenie trvalo trávnatých porastov na výmere 140,49 ha s cenou 42,10 eur sa 1 ha s rozpisom
jednotlivých výmer parciel.

61. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.10.2021 reagujúc na vyjadrenie správcu dane navrhol k rozporom
vypočuť (dovypočuť) C. D. E., A. k tvrdeniam ohľadom ceny vykonaných služieb, chybne uvedenej ceny
za ha na faktúre a k existencii písomnej objednávky.

62. Žalobca následne vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2021 k zisteniam správcu dane uvedených

v protokole č. 102265065/2021 zo dňa 15.11.2020 opätovne navrhol k rozporom a zisteniam správcu
dane uvedených v protokole vypočuť (dovypočuť) C. D. E., A. a doplnil, že pri výsluchu nemal prístup
k žiadnym materiálom a podkladom, pričom sa už nenachádzal v Ústave na výkon väzby mohol
by doniesť relevantné podklady potvrdzujúce tvrdenia žalobcu. V zápisnici o ústnom pojednávaní
č. 100262230/2022 zo dňa 08.02.2022 vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených
žalobcom k protokolu správca dane uviedol, že považoval vypočutie svedka zo dňa 24.03.2021 za

dostatočné. Správca dane vyhodnotil požiadavku kontrolovaného daňového subjektu tak, že opakované
vypočutie svedka nebude realizovať.

63. Správca dane následne v rozhodnutí zo dňa 22.03.2022 k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania
vypočutím C. D. E., A. k zisteným rozporom uviedol, že výsluch svedka zo dňa 24.03.2021 bol vykonaní

v súlade s § 25 ods. 4 daňového poriadku, pričom pri výsluchu bol prítomný žalobca a jeho právny
zástupca a mohol klásť svedkovi otázky a konfrontovať jeho odpovede. Správca dane mal za to, že ak by
písomné objednávky reálne existovali pred dodaním služieb, boli by súčasťou faktúr a dodávateľ by mal
o nich vedomosť a pravdepodobne by dodávateľ na faktúrach uviedol „v zmysle objednávky“. Aj preto
sa písomné objednávky javia správcovi dane ako formálne vyhotovené žalobcom pre účely daňovej

kontroly s cieľom preukázať druh a rozsah dodaných služieb, nakoľko to z obsahu faktúr od dodávateľa
nijako nevyplývalo, a tak požiadavku na opakované vypočutie svedka považoval za neopodstatnenú
a uzavrel, že reálne dodanie služieb deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané.

64. Následne žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k odvolacej námietke žalobcu, ktorý v odvolaní

naďalej trval na výsluchu C. D. E., A. k zisteným rozporom nijakým spôsobom nereagoval, hodnotil len
svedeckú výpoveď žalobcom navrhnutého svedka D. G. v súvislosti s niektorými tvrdeniami C. D. E.,
A. pri jeho výpovedi. Zároveň žalovaný uviedol, že uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov
preukazoval žaloba len predložením faktúr, čo je v rozpore s administratívnym spisom, ako aj zisteniami
správcu dane, nakoľko žalobca predložil aj písomné objednávky na základe výzvy správcu dane zo dňa

25.01.2021.

65. Žalobca opakovane navrhoval vypočuť ako svedka konateľa dodávateľa, pričom uviedol, z akých
dôvodu chce svedka opätovne vypočuť, a to najmä za účelom konfrontácie svedka ohľadom formy
objednávkyzaslužbyacenámza1ha.Nahliadnutímdoadministratívnehospisumalsúdzapreukázané,

že ani žalovaný, ani správca dane sa s uvedeným návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania v tomto
smere riadne nevysporiadali a svoj postup neodôvodnili tak, aby bolo z neho dostatočne zrejmé, z akých
dôvodov návrhu žalobcu na výsluch tohto svedka nevyhoveli.

66. Žalobca navrhoval vykonanie opakovaného výsluchu D. E. ihneď po tom, čo mu boli známe

pochybnosti správcu dane a nakoľko došlo k spochybneniu aj svedeckej výpovede D. G., pričom obaja
svedkovia zhodne potvrdili dodanie služieb. Návrh žalobcu bol tak reakciou na spochybnenia správcu
dane ohľadom splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane, kedy žalobca po výsluchoch
svedkov a doložení faktúr a objednávok mal za to, že preukázal dodanie služieb deklarovaným
dodávateľom. Podľa názoru správneho súdu, v danom štádiu konania bolo viac ako žiadúce zo

strany správcu dane a následne žalovaného dostatočným spôsobom konkretizovať, prečo navrhnutý
dôkaz nebolo potrebné vykonať a nie iba prijať záver, tak ako správca dane, že ak by písomné
objednávky reálne existovali pred dodaním služieb, boli by súčasťou faktúr a dodávateľ by mal o nich
vedomosť a pravdepodobne by dodávateľ na faktúrach uviedol „v zmysle objednávky“ a domnievať
sa, že písomné objednávky boli formálne vyhotovené žalobcom pre účely daňovej kontroly s cieľom

preukázať druh a rozsah dodaných služieb. A žalovaný sa k predmetnej odvolacej námietke žalobcu
ani vôbec nevyjadril. Je tak nevyhnutné konštatovať, že odôvodnenie nevyhovenia návrhu na vykonanie
dokazovania správcom dane nebolo dostatočné. A z vyššie uvedeného, je potrebné konštatovať, že
žalovaný sa udržateľným spôsobom nevysporiadal s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania. Vdôsledku uvedeného, mal správny súd za to, že správna žaloba je v rozsahu tohto žalobného bodu
dôvodná.

67. Podľa názoru správneho súdu, tak vo svetle vyššie uvedeného, v danom štádiu konania bol
predčasný aj záver správcu dane s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, že žalobcom nebolo preukázané
v zmysle § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, že fakturované plnenia, z ktorých si žalobca
uplatnil odpočítanie dane bolo reálne dodané práve deklarovaným dodávateľom, a že v súvislosti
s fakturovanými službami nebolo preukázané, že prijaté plnenia použil žalobca na ďalšie dodávky

tovarovaslužiebpodľa§49ods.2zákonaodanizpridanejhodnoty,nakoľkožalobcaneuniesoldôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Podľa správnych orgánov bolo nespochybniteľné, že daňový
subjekt nekonal s primeranou obozretnosťou, pričom ak by postupoval s primeranou obozretnosťou v
súvislosti s objektívnymi skutočnosťami, vedel by vierohodne preukázať všetky okolnosti zdaniteľného
obchodu a samozrejme tým aj podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.

68. Na záver, správny súd poukazuje aj na to, že podľa konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít
zároveň tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré
majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Z práva na spravodlivú
súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na

vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

69. Z vyššie uvedených dôvodov, správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) a vec
vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

70.Povinnosťousprávcudanebudepovrátenívecivnovomkonanídôslednesariadiťprávnymnázorom
správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku tak, ako to súd uviedol vyššie, pri posúdení zisteného
skutkového stavu dôsledne rešpektovať platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania
odpočtu dane z pridanej hodnoty, dôsledne sa zároveň vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými

v odvolaní, ako aj v správnej žalobe a svoje rozhodnutie vo vyššie uvedenom odôvodniť tak, aby bola
z neho zrejmá správna úvaha, ktorou sa riadil pri rozhodovaní o námietkach, aby bolo odôvodnenie
rozhodnutie jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym
názorom správneho súdu.

71. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý
vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán
verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny
súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých
istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy

pokutu.

72. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2

SSP).

73. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
(§ 445 ods. 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť

do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo

konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.