Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100294
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100294.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. E., právne zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Rosina, so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100527293/2024, č. 100536881/2024,
č. 100528720/2024, č. 100529447/2024, č. 100530571/2024 a č. 100532156/2024, všetky zo dňa 7.
februára 2024

r o z h o d o l :

I. Žalobu o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100527293/2024 zo dňa 7. februára 2024 z a m i e t a .

II. Žalobu o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100536881/2024 zo dňa 7. februára 2024 z a m i e t a .

III. Žalobu o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej

republiky č. 100528720/2024 zo dňa 7. februára 2024 z a m i e t a .

IV. Žalobu o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100529447/2024 zo dňa 7. februára 2024 z a m i e t a .

V. Žalobu o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100530571/2024 zo dňa 7. februára 2024 z a m i e t a .

VI. Žalobu o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100532156/2024 zo dňa 7. februára 2024 z a m i e t a .

VII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého

stupňa“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie
obdobia júl 2012 až december 2012, ktorá bola začatá dňa 31. júla 2015 na základe Oznámenia o
daňovej kontrole č. 201430084/2015 zo dňa 30. júna 2015. Správca dane daňovú kontrolu prerušil
Rozhodnutím č. 21171294/2015 zo dňa 4. novembra 2015 od 11. novembra 2015 z dôvodu zaslaniažiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej ako „MVI“). Oznámením č. 100010053/2018 zo dňa
3. januára 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 2. januára 2018 pominuli prekážky, pre ktoré
bola daňová kontrola prerušená. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol z daňovej

kontroly č. 101646822/2018 zo dňa 22. augusta 2018 (ďalej ako „Protokol“), vrátane výzvy na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu. K zisteniam
v Protokole sa žalobca vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 3. októbra 2018. Správca dane
vyrubovacie konanie prerušil Rozhodnutím č. 100157898/2019 zo dňa 14. januára 2019 od 17. januára
2019 z dôvodu zaslania žiadostí o MVI. Oznámením č. 100009554/2021 zo dňa 5. januára 2019 správca

dane oznámil žalobcovi, že dňa 4. januára 2019 pominuli prekážky, pre ktoré bolo vyrubovacie konanie
prerušené. Pripomienky žalobcu správca dane prerokoval na ústnom pojednávaní dňa 9. marca 2021.

2. Rozhodnutím č. 100430820/2021 zo dňa 15. marca 2021 určil správca dane žalobcovi rozdiel DPH
za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 3 480,00 eur, Rozhodnutím č. 111245/2021 zo dňa 15. marca
2021 určil správca dane žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 36 484,90

eur, Rozhodnutím č. 100433226/2021 zo dňa 15. marca 2021 určil správca dane žalobcovi rozdiel DPH
za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 26 661,87 eur, Rozhodnutím č. 100433144/2021 zo
dňa 15. marca 2021 určil správca dane žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2012
v sume 20 377,50 eur, Rozhodnutím č. 100433039/2021 zo dňa 15. marca 2021 určil správca dane
žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume 13 680,00 eur a Rozhodnutím

č. 100432947/2021 zo dňa 15. marca 2021 určil správca dane žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie
obdobie december 2012 v sume 3 420,00 eur. Proti uvedeným rozhodnutiam správcu dane podal
žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutiami č. 101185607/2021, č. 101185934/2021,
č.101186108/2021,č.327665/2021,č.101185797/2021,č.101186303/2021,všetkyzodňa9.júla2021,
tak, že rozhodnutia správcu dane potvrdil. Uvedené rozhodnutia žalovaného napadol žalobca správnymi

žalobami, o ktorých rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici v spojenom konaní Rozsudkom sp. zn.
73S/57/2021 zo dňa 23. februára 2023 tak, že napadnuté rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutiami
správcu dane zrušil a veci vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

3. Správca dane následne vydal Rozhodnutie č. 495093/2023 zo dňa 6. októbra 2023, ktorým určil

žalobcovirozdielDPHzazdaňovacieobdobiejúl2012vsume3480,00eur,Rozhodnutieč.495159/2023
zo dňa 6. októbra 2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume
36 484,00 eur, Rozhodnutie č. 495186/2023 zo dňa 6. októbra 2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel
DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 26 661,87 eur, Rozhodnutie č. 495224/2023 zo
dňa 6. októbra 2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume

20 377,50 eur, Rozhodnutie č. 102519346/2023 zo dňa 6. októbra 2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel
DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume 13 680,00 eur a Rozhodnutie č. 495262/2023
zo dňa 6. októbra 2023, ktorým určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2012
v sume 3 420,00 eur (všetky uvedené rozhodnutia spolu ako „rozhodnutia správcu dane“). Správca
dane v predmetných rozhodnutiach dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že boli splnené podmienky

oslobodenia od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do iného členského štátu Európskej únie v
zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Zákon o DPH“), nakoľko žalobcom predložené doklady stanovené v § 43 ods. 5 Zákona o DPH, t. j.
doklady – medzinárodné nákladné listy (ďalej ako „CMR“), považoval v nadväznosti na zistenia získané
prostredníctvom MVI, vypočutím svedkov a vykonaným dokazovaním za falošné.

4. Správca dane v rozhodnutiach uviedol, že žalobca v zdaňovacích obdobiach júl 2012 až december
2012 deklaroval oslobodenie dodania tovaru (kryštálového cukru) od DPH v zmysle § 43 Zákona o
DPH z faktúry č. OF12122, vznik daňovej povinnosti 27. júla 2012 v cene celkom 20 880,00 eur, z
faktúry č. OF12138, vznik daňovej povinnosti 2. augusta 2012 v cene celkom 20 880,00 eur, z faktúry

č. OF12144, vznik daňovej povinnosti 15. augusta 2012 v cene celkom 20 880,00 eur, z faktúry č.
OF12149,vznikdaňovejpovinnosti27.augusta2012vcenecelkom20880,00eur,zfaktúryč.OF12151,
vznik daňovej povinnosti 3. septembra 2012 v cene celkom 20 520,00 eur, z faktúry č. OF12165, vznik
daňovej povinnosti 11. septembra 2012 v cene celkom 20 520,00 eur, z faktúry č. OF12167, vznik
daňovej povinnosti 13. septembra 2012 v cene celkom 20 648,25 eur, z faktúry č. OF12170, vznik

daňovej povinnosti 18. septembra 2012 v cene celkom 20 520,00 eur, z faktúry č. OF12196, vznik
daňovej povinnosti 4. októbra 2012 v cene celkom 20 520,00 eur, z faktúry č. OF12197, vznik daňovej
povinnosti 11. októbra 2012 v cene celkom 20 520,00 eur, z faktúry č. OF12198, vznik daňovej povinnosti
16. októbra 2012 v cene celkom 20 520,00 eur, z faktúry č. OF12200, vznik daňovej povinnosti 22.októbra 2012 v cene celkom 20 520,00 eur, z faktúry č. OF12204, vznik daňovej povinnosti 29. októbra
2012 v cene celkom 19 665,00 eur, z faktúry č. OF12205, vznik daňovej povinnosti 31. októbra 2012 v
cene celkom 20 520,00 eur, z faktúry č. OF12206, vznik daňovej povinnosti 3. novembra 2012 v cene

celkom 20 520,00 eur, z faktúry č. OF12207, vznik daňovej povinnosti 6. novembra 2012 v cene celkom
20 520,00 eur, z faktúry č. OF12208, vznik daňovej povinnosti 9. novembra 2012 v cene celkom 20
520,00 eur, z faktúry č. OF122010, vznik daňovej povinnosti 20. novembra 2012 v cene celkom 20
520,00 eur a z faktúry č. OF12229, vznik daňovej povinnosti 18. decembra 2012 v cene celkom 20
520,00eurprespoločnosťPIEMONTETRADINGSRL,VIATICINESE2,28050POMBIANO,Taliansko,

IČ DPH: IT 01903280038 (ďalej ako „PIEMONTE TRADING SRL“). Podľa žalobcom predložených
dokladov a dôkazov získaných správcom dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
bol tovar (kryštálový cukor) dodávaný nasledovne: Euro-FOOD s.r.o. (v zdaňovacích obdobiach august
2012, september 2012 a október 2012 aj spoločnosť Falton s.r.o., v zdaňovacích obdobiach november
2012 a december 2012 len spoločnosť Falton s.r.o.) › Mal-Finance, s.r.o. › A. B. HOLZ-TRANS ›
PIEMONTE TRADING SRL. Žalobca sa aktívne nezúčastňoval na obchodnej činnosti s kryštálovým

cukrom, nezúčastňoval sa nakládky a vykládky tovaru, všetko podľa jeho vyjadrenia zabezpečoval pán
F. C. ako konateľ spoločnosti Mal-finance s.r.o., pričom sprostredkovanie obchodu so spoločnosťou
PIEMONTE TRADING SRL zabezpečovala spoločnosť SKITA GROUP s.r.o., ktorej konateľka G. H.
žalobcu nepoznala a jej výpoveďou nedošlo k preukázaniu žalobcom tvrdených skutočností. Štatutárny
zástupca spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL nepoznal p. F. C. a ani spoločnosť Mal-finance s.r.o.,

spoločnosť nemala žiadny obchodný vzťah so žalobcom a žiadne prijaté dodania od žalobcu ani
nepriznala. Správca dane mal za preukázané, že tovar nebol dodaný tak, ako to deklaroval žalobca
predloženými odberateľskými faktúrami a prepravnými dokladmi. Správca dane v rozhodnutiach ďalej
uviedol, že z údajov Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. bolo správcom dane zistené, že preprava
deklarovaného tovaru motorovými vozidlami s uvedeným konkrétnych ŠPZ podľa údajov k faktúram

priložených CMR nebola zaevidovaná (nebol zaevidovaný prejazd brány, mýtne transakcie a motorové
vozidlá neboli registrované). Správca dane dospel k záveru, že preprava tovaru nebola uskutočnená
tak, ako deklaroval žalobca a predložené CMR neodrážajú údaje v nich uvádzané. Konateľ spoločnosti
I. s.r.o. (prepravca) svedeckou výpoveďou síce potvrdil vykonanie prepravy zo Slovenska do Talianska,
avšakpreverovanímCMRuodberateľanebolopotvrdenéprevzatietovarusubjektomnanichuvedeným.

Štatutárny zástupca spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL poprel akékoľvek kontakty so žalobcom,
pričom spoločnosť žiadne prijaté dodania tovaru od žalobcu nepriznala a dodanie tovaru nebolo
potvrdené ani talianskou daňovou správou.

5. Správca dane ďalej uviedol, že žalobca v zdaňovacom období august 2012 deklaroval oslobodenie od

DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH faktúrami vystavenými pre spoločnosť KUPIOS, s.r.o., Drahobejova
1019/27, 190 00 Praha 9, Česká republika, IČ DPH: J. (ďalej ako „KUPIOS, s.r.o.“), a to faktúrou č.
OF12139, dátum dodania 10. augusta 2012 v sume 19 488,00 eur za kryštálový cukor, č. OF12140,
dátum dodania 10. augusta 2012 v sume 19 488,00 eur za kryštálový cukor, č. OF12141, dátum
dodania 15. augusta 2012 v sume 19 609,80 eur za kryštálový cukor, č. OF12146, dátum dodania 15.

augusta 2012 v sume 19 609,80 eur za kryštálový cukor a č. OF12147, dátum dodania 20. augusta
2012 v sume 19 488,00 eur za kryštálový cukor. Podľa žalobcom predložených dokladov a dôkazov
získaných správcom dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bol tovar (kryštálový
cukor) dodávaný nasledovne: Euro-FOOD s.r.o. / Falton s.r.o. › Mal-Finance, s.r.o. › A. B. HOLZ-TRANS
› KUPIOS, s.r.o. Žalobca o obchode so spoločnosťou KUPIOS, s.r.o. podľa správcu dane nevedel

nič podstatné, pri nakládke tovaru a vykládke tovaru sa osobne nenachádzal, nevedel sa vyjadriť
ku konkrétnym miestam nakládky, správcu dane odkázal na príslušné CMR, z ktorých tieto miesta
jasne vyplývajú. Žalobca neprišiel do styku so spoločnosťou KUPIOS, s.r.o., nekomunikoval s ňou,
pričom obchodnú spoluprácu dohadoval p. C.. Z Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej
s dodávateľom kryštálového cukru - spoločnosťou Mal-finance, s.r.o. vyplýva, že spoločnosť Mal-

finance s.r.o. zabezpečovala nákup tovaru, dojednávala odberateľov, prepravu tovaru až ku konečnému
zákazníkovi, zabezpečovala doručenie podpísaných prepravných dokladov, čo potvrdzuje aj záver
správcu dane, že žalobca sa aktívne nezúčastňoval na obchodnej činnosti s kryštálovým cukrom.
Žalobca sa nijakým spôsobom neuistil, či bol tovar riadne prepravený do iného členského štátu
Európskej únie a či tam bol tovar aj zdanený. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Mal-Finance,

s.r.o. spoločnosť Falton s.r.o. zabezpečila konečných odberateľov pre žalobcu a zabezpečovala aj
prepravu k nim, avšak konateľ K. C. L. vo svojej svedeckej výpovedi poprel, že by zabezpečoval
prepravu pre odberateľov žalobcu. Žalobca vo svojich vyjadreniach uvádzal, že prepravu k odberateľovi
KUPIOS, s.r.o. zabezpečoval priamo odberateľ, z čoho podľa správcu dane vyplýva jasný rozpor vtvrdeniach, kto zabezpečoval prepravu pre spoločnosť KUPIOS, s.r.o. Spoločnosť KUPIOS, s.r.o. je
dlhodobo nekontaktná, nereagovala na výzvy správcu dane, na predvolania správcu dane sa bez
ospravedlnenia nikto nedostavil. Správca dane nemal za preukázané, že predmetný tovar bol dodaný

tak, ako to deklaroval žalobca. Z odpovede českej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť KUPIOS,
s.r.o. v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2012 nepriznala nadobudnutie tovaru vo výške deklarovaných
obchodov a daň jej bola vyrubená z úradnej moci. Počas daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania
nebolo preukázané na koho náklady bola preprava uskutočnená a kto ju zabezpečoval. Zo zistení
správcu dane vyplynulo, že preprava sa neuskutočnila tak, ako je uvedené na CMR a žalobca ako

dodávateľ predloženými dokladmi nepreukázal naplnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 43 ods. 1
a 5 Zákona o DPH, že v dôsledku prepravy deklarovanej prostredníctvom CMR tovar fyzicky opustil
územie Slovenskej republiky. Keďže pre priznanie oslobodenia od DPH pri intrakomunitárnej dodávke
je premiestnenie tovaru zo štátu odoslania do štátu nadobudnutia základnou podmienkou, žalobcovi s
ohľadom na zistené skutočnosti toto právo vzniknúť nemohlo.

6. Správca dane ďalej uviedol, že žalobca v zdaňovacom období august 2012 deklaroval oslobodenie
od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH faktúrami vystavenými pre spoločnosť Focus Uni Trade s.r.o,
Revoluční 108/8, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ DPH: CZ24313777 (ďalej ako „Focus Uni
Trade s.r.o.“), a to faktúrou č. OF12142, vznik daňovej povinnosti 13. augusta 2012 v cene celkom
19 488,80 eur, č. OF12143, vznik daňovej povinnosti 15. augusta 2012 v cene celkom 19 609,80 eur

a č. OF12145, vznik daňovej povinnosti 15. augusta 2012 v cene celkom 19 488,00 eur. Žalobca o
obchode so spoločnosťou Focus Uni trade s.r.o. nevedel nič podstatné, pri nakládke tovaru a vykládke
tovaru sa osobne nenachádzal, nevedel sa vyjadriť ku konkrétnym miestam nakládky, správcu dane
odkázal na príslušné CMR, z ktorých tieto miesta jasne vyplývajú. Z Rámcovej zmluvy uzavretej so
spoločnosťou Mal-finance s.r.o. vyplýva, že spoločnosť Mal-finance s.r.o. zabezpečovala nákup tovaru,

dojednávala odberateľov, prepravu tovaru až ku konečnému zákazníkovi, zabezpečovala doručenie
podpísaných prepravných dokladov, čo potvrdzuje aj záver správcu dane, že žalobca sa aktívne
nezúčastňoval na obchodnej činnosti s kryštálovým cukrom, nezúčastňoval sa nakládky a vykládky
tovaru, nezabezpečoval prepravu, všetko podľa jeho vyjadrenia zabezpečoval pán C.. Žalobca sa
nijakým spôsobom neuistil, či bol tovar riadne prepravený do iného členského štátu Európskej únie a či

tam bol aj zdanený. Podľa vyjadrenia spoločnosti Mal-finance s.r.o. spoločnosť Falton s.r.o. zabezpečila
konečných odberateľov pre žalobcu a zabezpečovala aj prepravu k nim, avšak konateľ K. C. L. vo svojej
svedeckej výpovedi poprel, že by zabezpečoval prepravu pre odberateľov žalobcu. Žalobca uvádzal, že
prepravu k spoločnosti Focus Uni Trade s.r.o. zabezpečoval priamo odberateľ. Z uvedených vyjadrení
podľa správcu dane vyplýva jasný rozpor v tvrdeniach, kto zabezpečoval prepravu pre spoločnosť

Focus Uni Trade s.r.o. Konateľ spoločnosti Falton s.r.o. K. C. L. uviedol, že spoločnosť Falton s.r.o.
nezabezpečovala prepravu tovaru, ani jeho odberateľov a ani jeho odberateľov nesprostredkovala.
Svedok potvrdil dodanie kryštálového cukru pre spoločnosť Mal-finance s.r.o. do Galanty a Banskej
Bystrice, do iných miest dodanie jednoznačne nepotvrdil. Doklady, ktoré by to potvrdzovali, správcovi
danenepredložil.Svedoknepotvrdilsprostredkovanieprepravyaanikonečnéhoodberateľaprežalobcu.

K výpovedi M. A., bývalej konateľky spoločnosti Focus Uni Trade s.r.o., správca dane uviedol, že daná
výpoveď nijakým spôsobom nepreukázala obchodnú spoluprácu spoločnosti Focus Uni Trade s.r.o. so
žalobcom. O spoločnosti Focus Uni Trade s.r.o. nemala svedkyňa žiadne vedomosti. Správca dane
nemal za preukázané, že predmetný tovar bol dodaný tak, ako to deklaroval žalobca. Z odpovede českej
daňovej správy vyplýva, že spoločnosť Focus Uni Trade s.r.o. od dátumu registrácie nepodala žiadne

daňové priznanie a daň jej bola stanovená podľa pomôcok. Na základe odpovede na žiadosť o MVI
týkajúcej sa prepravcu N. O. a KATOLIK Sp. Zo.o. ako aj vykonaným preverovaním mýtnych transakcií
sa nepreukázalo, že tovar bol prepravený do Českej republiky spoločnosti Focus Uni Trade s.r.o. Na
základe vyššie uvedených skutočností správca dane neuznal oslobodenie dodania tovaru od DPH z
dôvodu nesplnenia podmienok v zmysle § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 43 ods. 5 Zákona o DPH.

7. Správca dane ďalej uviedol, že žalobca v zdaňovacom období september 2012 deklaroval
oslobodenie od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH faktúrami vystavenými pre spoločnosť TIDEON
s.r.o., Holečkova 789/49, 150 00 Praha 5, Česká repblika, IČ DPH: CZ24291161 (ďalej ako „TIDEON
s.r.o.“), a to faktúrou č. OF12163, dátum dodania 4. septembra 2012 v sume 19 440,75 eur, č. OF12164,

dátum dodania 6. septembra 2012 v sume 19 440,75 eur, č. OF12166, dátum dodania 7. septembra
2012 v sume 19 440,75 eur a č. OF12168, dátum dodania 12. septembra 2012 v sume 19 440,75
eur. Podľa žalobcom predložených dokladov a dôkazov získaných správcom dane v priebehu daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania bol tovar (kryštálový cukor) dodávaný nasledovne: Euro-FOOD s.r.o. /Falton s.r.o. › Mal-Finance, s.r.o. › A. B. HOLZ-TRANS › TIDEON s.r.o. Žalobca podľa správcu dane o
obchode so spoločnosťou TIDEON s.r.o. nevedel nič podstatné, pri nakládke tovaru a vykládke tovaru
sa osobne nenachádzal, nevedel sa vyjadriť ku konkrétnym miestam nakládky, správcu dane odkázal

na príslušné CMR, z ktorých tieto miesta jasne vyplývajú. Žalobca neprišiel do styku so spoločnosťou
TIDEON s.r.o., obchodnú spoluprácu dohadoval p. C. s tým, že za danú spoločnosť konal C. P..
Z Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej so spoločnosťou Mal-finance, s.r.o. vyplýva,
že spoločnosť Mal-finance s.r.o. zabezpečovala nákup tovaru, dojednávala odberateľov, prepravu
tovaru až ku konečnému zákazníkovi, zabezpečovala doručenie podpísaných prepravných dokladov,

čo potvrdzuje aj záver správcu dane, že žalobca sa aktívne nezúčastňoval na obchodnej činnosti s
kryštálovým cukrom, nezúčastňoval sa nakládky a vykládky tovaru, nezabezpečoval prepravu. Žalobca
bol konečným daňovým subjektom na území Slovenskej republiky, kde si uplatnil odpočítanie DPH a
zároveň deklaroval dodanie tovaru oslobodené od DPH. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Mal-
Finance,s.r.o.spoločnosťFaltons.r.o.zabezpečilakonečnýchodberateľovprežalobcuazabezpečovala
aj prepravu k nim, avšak K. C. L. vo svojej svedeckej výpovedi poprel, že by zabezpečoval prepravu

pre odberateľov žalobcu. Žalobca vo svojich vyjadreniach uvádzal, že prepravu k spoločnosti TIDEON
s.r.o. zabezpečoval priamo odberateľ. Z uvedených vyjadrení podľa správcu dane vyplýva jasný rozpor
v tvrdeniach, kto zabezpečoval prepravu pre spoločnosť TIDEON s.r.o. Z odpovede na žiadosť o MVI
vyplynulo,žespoločnosťTIDEONs.r.o.jenekontaktná,sosprávcomdanenespolupracuje,počaskrátkej
doby zmenila niekoľkokrát sídlo spoločnosti, majiteľov a konateľov. Správca dane uviedol, že CMR č.

SK M3779049 (súčasť faktúry č. OF12166), č. SK 8037901 (súčasť faktúry č. OF12163) č. SK 8037903
(súčasť faktúry č. OF12164) a č. SK8037913 (súčasť faktúry č. OF12168) nezodpovedajú získaným
dôkazom správcu dane z elektronického mýtneho systému a nebola preukázaná preprava tovaru do
Českejrepubliky.PrepravutovarudoČeskejrepublikymalavykonaťprepravnáspoločnosťKATOLIKSp.
Z.o. o., ale nebolo preukázané, kto túto dopravu zabezpečil a na koho náklady bola vykonaná. Zo zistení

správcu dane (údajov poskytnutých Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s.) vyplynulo, že preprava sa
neuskutočnila tak, ako je uvedené na prepravných dokladoch a žalobca ako dodávateľ predloženými
dokladmi nepreukázal naplnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, že v
dôsledku prepravy deklarovanej predloženými CMR tovar fyzicky opustil územie Slovenskej republiky.

8. Správca dane v rozhodnutiach konštatoval, že žalobca nepredložil vierohodné a relevantné dôkazy,
ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku a vyvrátili by pochybnosti
správcu dane, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane. Žalobca podľa správcu dane nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od
DPH v zmysle § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Zo zistení správcu dane vyplýva,

že preprava nebola uskutočnená tak, ako ju deklaroval žalobca na základe dokladov predložených k
daňovej kontrole, pričom údaje v nich uvedené nie sú odrazom reálneho skutkového stavu. Žalobca
nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúrach.
Správca dane nespochybňoval predloženie dokladov (faktúry, dodacie listy, CMR doklady, objednávky),
ale pravdivosť údajov na nich uvedených. K preukázaniu, že došlo k splneniu zákonných podmienok na

uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, je podľa správcu dane potrebné
preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách, pričom orgány správy daní sú oprávnené a
zároveňpovinnévierohodnosťapravdivosťúdajovuvedenýchvtýchtodôkazochpreverovať.Žalobcasa
k neúplnosti, resp. nezrovnalostiam uvedeným v listinných dôkazoch vyjadroval všeobecne odvolávajúc
sa na svojho dodávateľa – spoločnosť Mal-finance, s.r.o. Ani z odpovede na MVI sa nepreukázalo, že

zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to deklaroval žalobca. Správca dane konštatoval, že žalobca
nepredložil také dôkazy, ktoré by ho bezpochyby oprávňovali uplatniť oslobodenie od DPH pri dodaní
tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi. Správca dane mal za to, že doklady
CMR, ktoré predložil žalobca na preukázanie odoslania, resp. prepravy tovaru do iného členského štátu
Európskej únie, je možné považovať za falošné doklady, t.j. sú v nich uvádzané nepravdivé údaje. Z

dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od DPH
pri dodaní tovaru do iného členského štátu Európskej únie, správca dane vyhodnotil predmetné dodania
tovaru ako dodania tovaru bez odoslania alebo prepravy. Miestom odoslania tovaru v tuzemsku bez
odoslaniaaleboprepravyjepodľa§13ods.1písm.c)ZákonaoDPHmiesto,kdesatovarnachádza,keď
sa jeho dodanie uskutočňuje. Podľa zistení správcu dane je toto miesto tuzemsko. Správca dane preto

žalobcovi neuznal oslobodenie dodania tovaru pre spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL, KUPIOS,
s.r.o., Focus Uni Trade s.r.o. a TIDEON s.r.o. z dôvodu nesplnenia podmienok na dodanie tovaru s
oslobodením od DPH v zmysle § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 43 ods. 5 Zákona o DPH a preklasifikoval
dodanie tovaru (kryštálového cukru) na dodanie tovaru v zmysle § 8 a 19 Zákona o DPH.9. O odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutiami č.
100527293/2024, č. 100536881/2024, č. 100528720/2024, č. 100529447/2024, č. 100530571/2024 a

č. 100532156/2024, všetky zo dňa 7. februára 2024 (ďalej spolu ako „rozhodnutia žalovaného“) tak, že
rozhodnutia správcu dane potvrdil. V rozhodnutiach žalovaný popísal obsah odvolaní žalobcu, podstatný
obsah a závery rozhodnutí správcu dane a skonštatoval, že nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil
od relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodneniach rozhodnutí správcu dane, pričom sa
s nimi stotožňuje v celom rozsahu a považuje posúdenie vecí správcom dane za správne.

10. K námietkam žalobcu ohľadom prekročenia lehoty na vyrubenie dane a vykonanie daňovej kontroly
zo strany správcu dane žalovaný uviedol, že dĺžka prerušenia daňovej kontroly bola ovplyvnená
predovšetkým Žiadosťou o MVI č. 1568831/2015 zo dňa 20. októbra 2015 (týkajúca sa spoločnosti
PIEMONTE TRADING SRL, Taliansko), pričom konečná odpoveď bola správcovi dane doručená až
dňa 2. januára 2018. Z dôvodu žiadosti správcu dane o MVI bola daňová kontrola prerušená od 11.

novembra 2015 do 2. januára 2018, pričom podľa § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „Daňový poriadok“) ak je daňové konanie prerušené, lehoty neplynú. V čase prerušenia konania
je prerušená aj lehota na zánik práva vyrubiť daň. Žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/46/2015 zo dňa 27. júla 2016, Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. IV. ÚS 116/2013 zo dňa 28. februára 2013, Rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-186/20 HYDINA SK zo dňa 30. septembra 2021 a Rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/14/2021 zo dňa 19. októbra 2022 s tým, že lehoty ustanovené
Nariadením Rady EÚ č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom
v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „Nariadenie“) pre orgány finančnej správy v súvislosti

so žiadosťou o MVI nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy a v nadväznosti na uplatnenie
inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých
prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov, resp. že márne uplynutie lehôt
na poskytnutie informácie v režime MVI má za následok pominutie prekážok pokračovania v daňovej
kontrole.Prerušeniedaňovejkontrolybolovdanomprípadepodľažalovanéhodôvodné,pretožesprávca

dane z odpovede talianskej daňovej správy na žiadosť o MVI zistil dôležité skutočnosti týkajúce sa
odberateľa PIEMONTE TRADING SRL, pričom jednotlivé skutkové zistenia správca dane vyhodnotil vo
vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi v Protokole a napadnutých rozhodnutiach. Daňová kontrola bola
prerušená 783 dní, pričom po odpočítaní doby jej prerušenia trvala celkom 356 dní (od 31. júla 2015
do 11. novembra 2015 – 103 dní a od 02. januára 2018 do 12. septembra 2018 – 253 dní), teda bola

v súlade s § 46 ods. 10 v spojení s § 61 Daňového poriadku. Podľa žalovaného tak bola dĺžka výkonu
predmetnej daňovej kontroly v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Maximálnu dĺžku lehôt pre
poskytnutie informácií v rámci MVI Daňový poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neurčuje.

11.Kodvolacímnámietkamžalobcu,žesprávcadanevovyrubovacomkonanínedodržalzákonnúlehotu

na vydanie rozhodnutia o vyrubení dane podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku v nadväznosti na § 61
ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že sú nedôvodné. Správca dane vo vyrubovacom
konaní považoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie na základe pripomienok predložených
žalobcom k zisteniam uvedeným v Protokole a z tohto dôvodu zaslal Žiadosť o MVI č. 130000017646/18
do Poľskej republiky. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky listom č. 102138290/2018, ktorý bol

doručený dňa 6. novembra 2018, lehotu vo vyrubovacom konaní predĺžilo o tri mesiace. Žalobca bol
o predĺžení lehoty písomne oboznámený listom č. 100037199/2021 zo dňa 12. januára 2021. Správca
dane dňa 14. januára 2019 vydal Rozhodnutie č. 100157898/2019, ktorým prerušil daňové konanie vo
veci vyrubovacieho konania po daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobia júl 2012 až december
2012, pričom v rozhodnutí uviedol, že konanie správca dane prerušil z dôvodu zaslania žiadosti o MVI.

Dňa 30. decembra 2020 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď na žiadosť o MVI. Následne
bolo dňa 7. januára 2021 žalobcovi zaslané Oznámenie č. 10009554/2021 zo dňa 5. januára 2021, v
ktorom správca dane oznámil, že dňa 4. januára 2021 pominuli dôvody, pre ktoré sa vyrubovacie konanie
po daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 až december 2012 prerušilo. Žalovaný popísal
následný priebeh konania až do vydania rozhodnutí správcu dane a poukázal na svoju predchádzajúcu

argumentáciu (bod 10. tohto rozsudku), ktorá je aplikovateľná aj na vyrubovacie konanie so záverom,
že správca dane dodržal všetky lehoty v zmysle Daňového poriadku.12. K nesúhlasu žalobcu so záverom správcu dane, že nedošlo k dodaniu kryštálového cukru pre
spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL podľa ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o DPH, čím žalobca
nesplnilpodmienkuuplatneniaoslobodeniaodDPH,nakoľkodokladyCMRpreukazujúcedodanietovaru

do iného členského štátu Európskej únie sú falošné, žalovaný uviedol, že G. H. nebol správcom dane
vypočutý ako svedok v daňovej kontrole a ani vo vyrubovacom konaní. K svedeckej výpovedi C. G. H.,
konateľky spoločnosti SKITA group s.r.o., žalovaný uviedol, že daná osoba o preverovanom obchode
nevedela uviesť žiadne konkrétne skutočnosti. Nebolo preukázané konanie C. G. H. so zástupcami
spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL, námietky žalobcu týkajúce sa výsluchu danej osoby sú preto

podľa žalovaného nedôvodné. Správca dane pri vyhodnotení jednotlivých skutočností zistených zo
svedeckej výpovede postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a odpovede nevytrhával z kontextu.
Vo vzťahu k odpovedi talianskej daňovej správy k žiadosti správcu dane o MVI žalovaný uviedol, že
štatutárny zástupca talianskej spoločnosti (Giovanni Montagnin) nepoznal žalobcu a ani G. H., pričom
CMR sú falošné, dokumentáciu podľa jeho názoru vypracovali slovenské spoločnosti a osoby, ktoré
nie sú presne identifikované, za účelom získania výhody na škodu spoločnosti PIEMONTE TRADING

SRL. Q. C. vo svojom vyhlásení tiež uviedol, že na všetkých 31 dokladoch CMR sa nachádza podpis
úplne odlišný od jeho vlastnoručného podpisu. Na podporu svojich tvrdení si nechal Q. C. vypracovať
grafologický posudok. Talianska daňová správa v odpovedi na MVI dodanie tovaru pre spoločnosť
PIEMONTE TRADING SRL nepotvrdila. Do odpovede na predmetnú žiadosť správcu dane o MVI
vrátane príloh nahliadol žalobca dňa 6. augusta 2018, a teda vedel o tom, že súčasťou odpovede

je vyjadrenie zástupcu talianskej spoločnosti a že medzi prílohami sa nenachádzal žiadny znalecký
(grafologický) posudok. Z výpovede G. H. vyplynulo, že bol osobou, ktorá vkladala hotovosť na účet
žalobcu, pričom nepoznal Q. C. a nepreukázal vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou PIEMONTE
TRADING SRL. K námietke žalobcu, že v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku má právo
klásť pri ústnom pojednávaní svedkom otázky, čo pri MVI nebolo zabezpečené, žalovaný uviedol, že

legislatíva nie všetkých krajín umožňuje, aby bol pri výsluchu svedka prítomný kontrolovaný daňový
subjekt, pričom správca dane nemal vedomosť o vnútroštátnej legislatíve krajiny, do ktorej svoju
žiadosť zasielal. Podstatné skutočnosti vyhodnocované správcom dane z odpovede na MVI neboli
obsahom žiadnej svedeckej výpovede, ale boli obsahom vyhlásenia štatutárneho zástupcu spoločnosti
PIEMONTE TRADING SRL. Podľa žalovaného konateľ spoločnosti I. s.r.o. (prepravná spoločnosť)

síce potvrdil vykonanie prepravy zo Slovenska do Talianska v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach,
avšak k nepravdivým údajom na CMR dokladoch sa nevedel vyjadriť. Preverovaním CMR u odberateľa
nebolo potvrdené prevzatie tovaru subjektom na nich uvedeným s poukázaním na falošnosť týchto
prepravných dokladov. Spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL uviedla, že doklad CMR má v bode 24 s
názvom„Prijatýtovar“povinneobsahovaťmiesto,dátum,podpisapečiatkupríjemcu,pričomvovšetkých

31. dokladoch CMR vyhotovených umelo za účelom predstierania predaja cukru tejto spoločnosti
sa v bode 24 nachádza odtlačok odlišnej pečiatky, ako aj podpis úplne odlišný od vlastnoručného
podpisu zástupcu spoločnosti. Žalovaný poznamenal, že zistenia z odpovede na MVI sú v zmysle
24 ods. 4 Daňového poriadku zákonne získaným a procesne použiteľným dôkazom. Správca dane
nespochybňoval predloženie dokladov (faktúry, dodacie listy, CMR doklady, objednávky), ale pravdivosť

údajov uvedených na dokladoch predložených žalobcom. Správca dane prijal správny záver, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 43 ods.
5 Zákona o DPH, a teda si oslobodenie od DPH z deklarovaného dodania tovaru do iného členského
štátu Európskej únie uplatnil neoprávnene.

13. K námietke žalobcu ohľadom Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 2. mája 2012
uzatvorenej s dodávateľom Mal-finance, s.r.o. žalovaný uviedol, že je nedôvodná, pretože správca dane
v odôvodnení rozhodnutí uvádza len konštatovanie, že zmluva „bola správcovi dane predložená ako
príloha vyjadrenia k protokolu, teda počas daňovej kontroly ju nepredložil“. K námietke žalobcu ohľadom
nevysporiadania sa so závermi Protokolu č. 9601402/5/5036290/2014/Žák zo dňa 13. novembra 2014

z daňovej kontroly vykonanej u spoločnosti Mal-finance, s.r.o. zo strany správcu dane žalovaný uviedol,
že nepadnuté rozhodnutia neboli založené na spochybnení dodania kryštálového cukru spoločnosti
Mal-finance, s.r.o. od jej subdodávateľov, ale na nepreukázaní splnenia podmienok na uplatnenie
oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. K tvrdeniu žalobcu, že podal oznámenie o podozrení,
že bol spáchaný trestný čin, ktorého obeťou sa stal žalobca, žalovaný uviedol, že tvrdené skutočnosti

nemajú vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane. K poukazu žalobcu na Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-409/04 Teleos a na citáciu z metodického pokynu Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky k aplikácii § 43 Zákona o DPH žalovaný uviedol, že správca dane
sa k predmetnému rozsudku vyjadril v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100402273/2021 dňa 9.marca 2021 a žalobcom uvádzaná citácia len potvrdzuje správnosť postupu správcu dane. Pre právne
posúdenie veci je rozhodujúci faktický stav a nie stav formálne vykázaný.

14. K námietke žalobcu, že správca dane musí tvrdenie týkajúce sa falošnosti CMR dokladov aj
preukázať,nestačílenspochybniťpravosťCMRdokladov,pričomsprávcomdanezistenéavyhodnotené
skutočnosti nie sú dostatočným dôvodom, aby dospel k záveru o falošnosti predložených CMR, žalovaný
uviedol, že z napadnutých rozhodnutí vyplýva viacero skutočností, ktoré vo svojom súhrne správca dane
vyhodnotil tak, že predložené CMR doklady považuje za doklady falošné. Žalobca predložil k výkonu

daňovej kontroly CMR doklady, ktoré podľa jeho vyjadrenia vypisoval väčšinou pán C., niekedy žalobca
potvrdil p. C. len prázdne CMR s tým, že všetko potrebné doplní p. C.. Správca dane už počas daňovej
kontroly poukazoval na neúplnosť niektorých žalobcom predložených listinných dôkazov (na niektorých
CMR dokladoch chýba dátum nakladania tovaru, miesto nakladania tovaru), pričom žalobca sa
k neúplnosti, resp. nezrovnalostiam uvedeným v listinných dôkazoch vyjadroval všeobecne, odvolávajúc
sa na svojho dodávateľa spoločnosť Mal-finance, s.r.o. Z odpovede na MVI týkajúcej sa spoločnosti

PIEMONTE TRADING SRL vyplýva, že falošnosť predložených medzinárodných nákladných dokladov
CMR potvrdil aj deklarovaný odberateľ. Všeobecné a ničím nepodložené spochybnenie funkčnosti
mýtneho systému žalovaný nepovažoval za spôsobilé spochybnenie deklarovanej prepravy správcom
dane vyvrátiť. Nezrovnalosti týkajúce sa CMR dokladov je možné v kontexte iných skutočností a zistení
správcu dane považovať za dostatočne závažné na to, aby správca dane spochybnil vierohodnosť

prepravných dokladov a následne vyvodil v rozhodnutiach prijatý záver o ich falošnosti. Žalobca podľa
žalovaného žiadnym spôsobom nekonkretizoval, aké doklady svedčiace v prospech žalobcu správca
dane nevyhodnotil, resp. ktoré doklady správca dane opomenul.

15. K nesúhlasu žalobcu so záverom správcu dane, že nedošlo k dodaniu kryštálového cukru pre

spoločnosť KUPIOS, s.r.o. podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH a že nesplnil podmienku uplatnenia
oslobodenia od dane, nakoľko bolo preukázané, že doklady CMR potvrdzujúce dodanie tovaru do
iného členského štátu Európskej únie sú falošné, žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom
nekonkretizoval, prečo by nemali byť údaje v odpovedi na Žiadosť o MVI č. 1575891/2015 týkajúcej sa
spoločnosti KUPIOS, s.r.o. dostatočne overené. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že v prípade

osoby O. R. (bývalý konateľ spoločnosti KUPIOS, s.r.o.) ide o nestotožnenú osobu, poukaz na Rámcovú
zmluvu o obchodnej spolupráci so spoločnosťou Mal-finance s.r.o. žalobca uviedol správcovi dane
až vo svojom vyjadrení k Protokolu, správca dane vo vyrubovacom konaní preveroval prepravcov
tovaru, o čom bol žalobca oboznámený a sám nahliadal do spisu z vyrubovacieho konania, kde si z
preverovania vyhotovoval fotokópie. K faktúre č. OF12146, ktorá bola vystavená dňa 15. augusta 2012,

žalovaný uviedol, že tovar (kryštálový cukor) bol spoločnosťou Mal-finance s.r.o. žalobcovi dodaný dňa
16. augusta 2012, avšak podľa CMR č. SK0238839 sa mal tovar nakladať pre deklarovaného odberateľa
žalobcu už 14. augusta 2018. K údajom z elektronického mýtneho systému žalovaný uviedol, že údaje
na CMR č. SK 0238837 (súčasť faktúry č. OF12147), č. SK 0238839 (súčasť faktúry č. OF12146), č. CZ
C 2409862 (súčasť faktúry č. OF12140) a č. SK0238817 (súčasť faktúry č. OF12141) nezodpovedajú

získaným dôkazom správcu dane z elektronického mýtneho systému a z odpovede na žiadosť o MVI
týkajúcej sa prepravcu N. O.. K. C. L., (konateľa spoločnosti Falton s.r.o.) správca dane vypočul dňa 5.
novembra 2018, pričom svedok nepotvrdil sprostredkovanie prepravy a ani konečného odberateľa pre
žalobcu. Žalovaný tiež popísal obsah výpovede svedka A. E. (konateľa spoločnosti Euro-FOOD s.r.o.)
s tým, že svedok nepotvrdil sprostredkovanie prepravy a ani konečného odberateľa pre spoločnosť Mal-

finance s.r.o. V konaní nebolo preukázané, na koho účet bola preprava do Českej republiky vykonaná.
Ani e-mailová komunikácia, na ktorú žalobca poukázal, podľa žalovaného nepreukazuje, že tovar bol
prepravený tak, ako žalobca deklaroval. Prepravu tovaru do Českej republiky spoločnosti KUPIOS, s.r.o.
žalobca preukazoval prostredníctvom CMR, avšak zo zistení správcu dane vyplynulo, že preprava sa
neuskutočnila tak, ako je uvedené na príslušných CMR a ide o falošné doklady. Z dokladov je zrejmé,

že existuje viacero CMR na prepravu motorovým vozidlom 4Z18619 dňa 16. augusta 2012.

16. K nesúhlasu žalobcu so záverom správcu dane, že nedošlo k dodaniu kryštálového cukru pre
spoločnosť Focus Uni Trade s.r.o. podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH a že nesplnil podmienku uplatnenia
oslobodenia od dane, nakoľko bolo preukázané, že doklady CMR potvrdzujúce dodanie tovaru do iného

členského štátu Európskej únie sú falošné, žalovaný poukázal na závery správcu dane z napadnutého
rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia august 2012, pričom uviedol ich podstatný obsah.
Žalobca sa počas daňovej kontroly nevedel vyjadriť k miestam nakládky. Uviedol, že spoločnosť Falton
s.r.o. zabezpečovala konečných odberateľov a prepravu k nim, čo je v rozpore tvrdeniami konateľaspoločnosti Falton s.r.o. uvádzanými v jeho svedeckej výpovedi. Žalovaný považoval za nekonkrétne
námietky žalobcu, že správca dane na strane 13 Protokolu nesprávne vyhodnotil získané informácie. Na
základe odpovede na žiadosť o MVI týkajúcej sa prepravcu N. O. a vykonaným preverovaním mýtnych

transakcií sa nepreukázalo, že tovar bol prepravený do Českej republiky spoločnosti Focus Uni Trade
s.r.o. tak, ako to žalobca deklaroval, a teda v prípade CMR ide o falošné doklady bez materiálneho
základu, napr. v prípade faktúry č. OF12145 bol tovar podľa prepravných dokladov prepravený skôr ako
mal byť žalobcovi dodaný.

17. K nesúhlasu žalobcu so záverom správcu dane, že nedošlo k dodaniu kryštálového cukru pre
spoločnosť TIDEON s.r.o. podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH a že nesplnil podmienku uplatnenia
oslobodenia od dane, nakoľko bolo preukázané, že doklady CMR potvrdzujúce dodanie tovaru do iného
členského štátu Európskej únie sú falošné, žalovaný uviedol, že žalobca sa nevedel vyjadriť k miestam
nakládky, pričom spoločnosť Falton s.r.o. zabezpečovala konečných odberateľov a prepravu k nim,
čo je v rozpore tvrdeniami konateľa spoločnosti Falton s.r.o. C. L. uviedol, že spoločnosť Falton s.r.o.

nezabezpečila konečných odberateľov pre žalobcu a ani nezabezpečovala prepravu k nim. Správca
dane vo vyrubovacom konaní preveroval prepravcov tovaru, t.j. spoločnosť KATOLIK Sp. Zo.o. ako aj
N. O., o čom bol žalobca oboznámený a sám nahliadal do spisu z vyrubovacieho konania. Správca
dane požiadal dňa 17. októbra 2018 prostredníctvom Žiadosti o MVI č. 102066873/2018 o informácie
týkajúce sa spoločnosti KATOLIK Sp. Z.O.O., ul. Mickiewicza 62, 48-130 Kietrz, IČ DPH: PL7481560867

(prepravca). V konečnej odpovedi poľská daňová správa oznámila, že p. I. P. ako svedok okrem iného
uviedol, že si na prepravu nespomína, uplynulo už 7 rokov a veľa vecí sa zmenilo, nepamätal si, či bola
prepravavykonanávlastnýmizamestnancamialebosubdodávateľmi,ktoobjednalazaplatilzaprepravu,
ako bola preprava dohodnutá. Za preverované mesiace nebol žalobca uvedený v evidencii predajov
a nákupov spoločnosti AGROCOMMODITY Sp. z o.o. (predchádzajúci názov - KATOLIK Sp. z o.o.).

Správca dane ďalej zistil, že v súvislosti s deklarovanými prepravami, ktoré popísal, neboli motorové
vozidlá registrované, nebol evidovaný prejazd mýtnymi bránami, neboli zaznamenané žiadne mýtne
transakcie, prípadne nebolo uvedené ŠPZ vozidla, ktoré prepravu vykonalo, vozidlo bolo registrované
na inú spoločnosť ako na prepravcu podľa CMR, resp. miesto určenia tovaru pri dodávke žalobcovi
od spoločnosti Mal-finance s.r.o. nezodpovedalo miestu nakládky podľa CMR. Nebolo preukázané,

že tovar, ktorý deklarovaný odberateľ prijal, zaúčtoval a priznal, je tovar, ktorého dodanie žalobca
deklaroval. Predložené CMR doklady nie sú vystavené na reálnom materiálnom podklade a v súvislosti
s preukázaním prepravy tovaru pre spoločnosť TIDEON s.r.o. ich možno považovať za falošné doklady.

18. Odvolaciu námietku žalobcu, že správca dane vo vyrubovacom konaní porušil § 3 ods. 1, § 3

ods. 2 a § 3 ods. 7 Daňového poriadku, pretože dňa 9. marca 2021 pri spísaní Zápisnice o ústnom
pojednávaní č. 100402273/2021 uviedol svoje stanovisko k námietkam žalobcu, ale splnomocnenému
zástupcovi odmietol poskytnúť akúkoľvek lehotu na podanie vyjadrenia, pričom ukončil dokazovanie v
rozpore s § 24 Daňového poriadku a zároveň nekonal v súčinnosti s Daňovým poriadkom a svoje nové
závery neprerokoval so žalobcom, žalovaný rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Spísaniu Zápisnice

o ústnom pojednávaní č. 100402273/2021 zo dňa 9. marca 2021 vo veci prerokovania pripomienok
žalobcu k Protokolu predchádzalo Oznámenie č. 100037199/2021 zo dňa 12. januára 2021, ktorým
správca dane žalobcu oboznámil so skutočnosťami zistenými vo vyrubovacom konaní po daňovej
kontrole DPH za zdaňovacie obdobia júl až december 2012. Správca dane v predmetnom oznámení
uviedol, že žalobca sa môže k zisteniam uvedeným v oznámení vyjadriť v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia. Žalobca nahliadol do spisu správcu dane dňa 18. februára 2021. Žalovaný mal za
to, že správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor na vyjadrenie sa k jednotlivým úkonom
správcu dane a k vykonanému dokazovaniu. Žalobca bol v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konaniaoboznámenýsovšetkýmizískanýmidôkazmi,vprípadevypočutiasvedkovbolžalobcapritýchto
výpovediach prítomný, žalobca nahliadol do spisu z vyrubovacieho konania dňa 26. septembra 2018, 12.

decembra 2018 a 18. februára 2021, pričom si vyhotovoval fotokópie z mýtnych transakcií. K námietke
ohľadom nepokračovania dokazovania vo veci preverenia bankového účtu spoločnosti INGLEWOOD
Trade s.r.o. (od 13. augusta 2012 do 3. januára 2013 Focus Uni Trade s.r.o.) žalovaný uviedol, že dňa
5. novembra 2018 bola ako svedok vypočutá p. M. A., ktorá bola v období od 13. júla 2012 do 15.
septembra 2012 konateľkou spoločnosti Focus Uni Trade s.r.o. Žalobca počas ústneho pojednávania

dňa 5. novembra 2018, z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102150112/2018,
navrhol požiadať banku o poskytnutie identifikačných údajov disponentov bankového účtu spoločnosti
Focus Uni Trade s.r.o. vedeného v Tatra banke. Správca dane predmetný dôkaz vykonal (Úradný
záznam číslo 100289416/2021 zo dňa 19. februára 2021). Námietky týkajúce sa nepokračovaniasprávcu dane v dokazovaní po zistení disponentov bankového účtu spoločnosti INGLEWOOD Trade
s.r.o. nie sú dôvodné, pretože správca dane už počas ústneho pojednávania dňa 9. marca 2021
oboznámil žalobcu so skutočnosťou, že nebola preukázaná preprava tovaru do priestorov spoločnosti

FocusUniTrades.r.o.AnisamotnávýpoveďbývalejkonateľkyM.A.nepreukázalaobchodnúspoluprácu
žalobcu so spoločnosťou INGLEWOOD Trade s.r.o. Správca dane nepokračoval v dokazovaní, nakoľko
už mal preukázané, že podľa odpovede českej daňovej správy je daňový subjekt pre správcu dane
dlhodobo nekontaktný a nepodal žiadne daňové priznanie od dátumu svojej registrácie. K námietke
neprerokovania záverov správcu dane vo vyrubovacom konaní nasledujúcom po zrušení skôr vydaných

rozhodnutísprávcudanesprávnymsúdomžalovanýuviedol,ževdanomvyrubovacomkonanínebolozo
strany správcu dane vykonané nové dokazovanie a súčasne ani žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy
a pripomienky, z ktorých by vyplývala potreba realizovať ďalšie úkony. Správca dane v napadnutých
rozhodnutiach vyhodnotil skutočnosti s prihliadnutím na dôkazy, s ktorými bol žalobca už oboznámený
a v odôvodnení rozhodnutí doplnil vyhodnotenie dôkazov v zmysle právneho názoru správneho súdu.

19. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach zhrňujúco konštatoval, že námietky a dôvody uvádzané
žalobcom v odvolaniach nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutých rozhodnutí správcu
dane. V napadnutých rozhodnutiach správca dane uviedol vykonané dokazovanie, výsledky zistení
z vykonaného dokazovania a odôvodnil z nich vyplývajúce závery, pričom žalobca v odvolaniach
nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej

kontrole zistený a vo vyrubovacom konaní vyhodnotený.

Správne žaloby

20. Žalobca sa správnymi žalobami podanými v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutých
rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí správcu dane za zdaňovacie obdobia júl až december
2012. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane za

nezákonné z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistený skutkový stav je nepostačujúci na riadne
posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s
administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, a že v konaní žalovaného došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení Daňového poriadku, ktoré mali za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

21. Žalobca namietal, že pri všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplynula lehota piatich
rokov na vyrubenie dane. Podľa žalobcu bol Protokol správcom dane vydaný a doručený po zákonom
stanovenej lehote, ktorá je prekluzívnou lehotou a nie je možné ju predĺžiť. Správca dane nedodržal
§ 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku v nadväznosti na Nariadenie, pretože lehotu na prerušenie

daňovej kontroly prekročil nad zákonom stanovený rozsah. Protokol tak podľa žalobcu získal povahu
nezákonne získaného dôkazného prostriedku, v dôsledku čoho je celé daňové konanie zaťažené vadou
nezákonnosti a rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, sú rovnako nezákonné.
Orgány správy daní mali na uvedené skutočnosti prihliadať ex offo. Žalovaný bol podľa názoru
žalobcu povinný vydať jedine rozhodnutie o zastavení daňového konania. Správca dane podľa žalobcu

nerešpektoval § 46 ods. 10 Daňového poriadku a ani judikatúru, pričom poukázal na rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/41/2010, sp. zn. 1Sžf/1/2016, sp. zn. 4Sžfk/70/2017,
sp. zn. 8Sžfk/18/2016, sp. zn. 5Sžfk/14/2016, sp. zn. 4Sžfk/62/2018 a sp. zn. 3Sžf/1/2009 a na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29. júna 2010. Žalobca tvrdil, že
správca dane ho nikdy neupozorňoval na to, že mu neposkytuje potrebnú súčinnosť, pričom zákaz

prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne. Daňová
kontrola bola podľa žalobcu prerušená viac ako dva celé roky, resp. viac ako dvojnásobok zákonom
stanovej lehoty na jej vykonanie. Pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je podľa
žalobcu v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v čl.
10 Nariadenia, v zmysle ktorého žiadaný orgán má poskytnúť informácie tak rýchlo ako je to možné,

najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti. Lehota na prerušenie daňovej kontroly mohla byť podľa
žalobcu max. 3 mesiace (92 dní). Žalobca tvrdil, že správca dane tak prerušením daňovej kontroly
od 11. novembra 2015 do 2. januára 2018 postupoval v rozpore s § 61 ods. 4 Daňového poriadku
a tiež v rozpore s Nariadením, pričom nerešpektoval zásadu proporcionality, účelnosti a primeranejrýchlosti konania. Orgány správy daní tak zároveň porušili aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní (§ 3 ods. 1 a
2 Daňového poriadku). Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality)

zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 3 ods. 2, § 44 ods. 1 veta druhá
Daňového poriadku). Vychádzajúc z § 68 ods. 1 Daňového poriadku je podľa žalobcu možné vydať
rozhodnutie vo vyrubovacom konaní len v prípade, ak predtým bol zákonným spôsobom vydaný protokol
o výsledku daňovej kontroly. Žalobca mal za to, že na prerušenie daňovej kontroly nemožno prihliadať,
ak je toto prerušenie nezákonné. O čas, po ktorý bola daňová kontrola nezákonne prerušená, sa lehota

na ukončenie daňovej kontroly nepredlžuje. Žalobca tvrdil, že správca dane až zarážajúcim spôsobom
prekročil v danom prípade lehotu na prerušenie daňovej kontroly o 689 dní.

22. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný odvolaciu námietku žalobcu o nezákonnosti vykonanej daňovej
kontroly z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty na jej výkon vyhodnotil ako neopodstatnenú, čím porušil
§ 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Žalovaný mal podľa žalobcu prerušiť odvolacie konanie,

pretože mal vedomosť o začatí konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ktorá
bola relevantná pre rozhodnutie o odvolaní, a ktorou bolo položenie prejudiciálnych otázok Najvyšším
súdom Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie vo veci kasačnej sťažnosti podanej
sťažovateľom HYDINA SK s.r.o. Žalovaný podľa žalobcu predčasným rozhodnutím o odvolaniach proti
rozhodnutiam správcu dane, pretože v čase vydania rozhodnutí nebolo rozhodnuté o predmetných

prejudiciálnych otázkach, zasiahol závažným spôsobom do práv žalobcu na spravodlivé konanie a právo
vlastniť majetok. Žalovaný podľa žalobcu v dôsledku uvedenej skutočnosti ani riadne a vyčerpávajúcim
spôsobomneodôvodnilnámietkužalobcuonezákonnostiprerušeniadaňovejkontroly.Žalobcapoukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 226/06, sp. zn. III. ÚS 283/2010
a sp. zn. I. ÚS 238/06.

23. Žalobca namietal, že v odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly správca dane uviedol,
že správne určenie dane za kontrolované zdaňovacie obdobia je možné len po získaní informácií z
daňových správ iných členských štátov Európskej únie bez toho, aby správca dane uviedol, ktoré
konkrétne skutočnosti považoval za sporné a čo malo byť konkrétne informáciami z dožiadaných

členských štátov zistené. Prerušenie daňovej kontroly musí byť podľa žalobcu vykonané vždy v súlade
so zákonom, t.j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi
dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe, a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných
skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná. Žalovaný namietal, že správca dane
„absolútne nezdôvodnil“, aký konkrétny prínos malo mať prerušenie daňového konania z dôvodu

zaslania žiadostí do iných členských štátov EÚ a najmä aké konkrétne okolnosti sa mali vykonanými
dožiadaniami zistiť. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžfk/47/2020 zo dňa 8. decembra 2020.

24. Obdobne ako v prípade prerušenia daňovej kontroly žalobca namietal aj prerušenie vyrubovacieho

konania, keďže správca dane prerušil vyrubovacie konanie z dôvodu zaslania žiadosti o MVI v zmysle
Nariadenia od 14. januára 2019 do 4. januára 2021, t.j. na necelé dva roky. Podľa žalobcu správca
dane ani vo vyrubovacom konaní nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia o vyrubení dane
podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku v nadväznosti na § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku a
judikatúry súdov Slovenskej republiky. Žalobca mal za to, že postupom žalovaného a správcu dane je

vystavovaný nepretržitému zásahu do jeho práv a právom chránených jeho záujmov zo strany štátu od
31. júla 2015 (začatie daňovej kontroly) do 15. marca 2021 (rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane),
a to v rozsahu viac ako 5 rokov a 7 mesiacov.

25. Žalobca nesúhlasil so záverom správcu dane a žalovaného, že nedošlo k dodaniu kryštálového

cukru spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL, pričom zistenie skutkového stavu orgánmi správy daní
považoval za nedostatočné pre riadne posúdenie veci. Žalobca tvrdil, že správcovi dane predložil
okrem faktúr, prepravných dokladov a úhrad na bankový účet žalobcu aj ďalšie dôkazy (e-mailové
správy, fotografiu vozidla s talianskou poznávacou značkou DW084PZ, na ktorom prišli zástupcovia
spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL pri nakládke tovaru, doklady k preprave tovaru prepravcom

HADVIČÁK). Ďalej žalobca tvrdil, že spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL ako obchodného partnera
mu sprostredkovala spoločnosť SKITA GROUP s.r.o., pričom poukázal na svedeckú výpoveď jej
konateľky G. H. a p. G. H.. Svedkyňa G. H. mala objasniť okolnosti obchodov a označiť osoby, s
ktorými jednala za spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL. Žalobca v súvislosti so zistením správcudane o popretí dodávok tovaru od žalobcu zástupcom spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL podal
orgánom činným v trestnom konaní trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci podvodu.
Sprostredkovateľ (SKITA s.r.o.) nevedel poskytnúť alebo zatajil poskytnutie úplných informácií o

sprostredkovanom obchode a o osobách, ktoré sa z talianskej strany na tomto obchode zúčastnili.
Žalobca nepovažoval vyjadrenie zástupcu PIEMONTE TRADING SRL za vierohodné, nebol predložený
žiadny znalecký posudok, na ktorý sa správca dane odvoláva pri tvrdení, že spoločnosť PIEMONTE
TRADING SRL nikdy predmetné listiny o prevzatí tovaru nepodpísala. Podľa žalobcu je tvrdenie
žalovaného a správcu dane o existencii znaleckého posudku (grafologického posudku) vypracovaného

pre spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL v rozpore s daňovým spisom, pretože sa v ňom nenachádza
žiadny znalecký posudok. Žalobca namietal, že v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku
má daňový subjekt právo klásť svedkom a znalcom otázky, čo pri MVI nebolo zabezpečené. Tvrdenie
žalovaného, že správca dane nemal vedomosť o vnútroštátnej legislatíve krajiny, do ktorej posielal
žiadosť o MVI, je podľa žalobcu nedostatočným odôvodnením pre konanie správcu dane v rozpore s
Daňovým poriadkom. Správca dane vyhodnotil informácie poskytnuté v rámci MVI za pravdivé, pričom

v konaní vyšli najavo aj iné skutočnosti, ktoré svedčia v prospech tvrdení žalobcu (výpoveď G. H.,
potvrdenievykonanejprepravyspoločnosťouHADVIČÁK,ajkeďsivodičipripodanísvedeckejvýpovede
už nepamätali podrobnosti). Hodnotenie dôkazov a odôvodnenie vykonané žalovaným a správcom dane
nie je podľa žalobcu v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn.
8Sžfk/1/2018 zo dňa 27. septembra 2018 a Ústavného súdu Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. I.

ÚS 241/07. Podľa žalobcu nemožno prijať záver, že správca dane preukázal, že nedošlo k dodaniu
tovaru (kryštálového cukru) pre spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL. Skutočnosť, že odpoveď na
žiadosť o MVI vo veci preverenia spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL bola vybavená až po uplynutí
25 mesiacov, nenasvedčuje tomu, že táto talianska spoločnosť je kontaktná, spoľahlivá a bezvýhradne
komunikuje so správcom dane. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný a správca dane argumentovali

aj tým, že žalobca nebol osobne pri prevzatí jednotlivých dodávok, či od svojho dodávateľa alebo k
odberateľovi, avšak táto podmienka nie je zakotvená v žiadnom právnom predpise a takúto podmienku
nie je možné ani fyzicky zvládnuť. Je bežnou súčasťou obchodovania, že účastníci obchodu sa ho
fyzicky nezúčastňujú a jednotlivé dodávky zabezpečujú na diaľku. Práve pri dodávkach pre spoločnosť
PIEMONTE TRADING SRL sa žalobca zúčastnil preverenia dodávky kryštálového cukru, a to v sklade

Vlkanová pri Banskej Bystrici, o čom správcovi dane predložil aj vyhotovenú fotodokumentáciu. Konateľ
spoločnosti HADVIČÁK s.r.o. svedeckou výpoveďou potvrdil vykonanie prepravy zo Slovenska do
Talianska a zároveň predložil aj dôkazy, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
100599701/2018. S argumentáciou žalovaného žalobca nesúhlasil, pretože prepravnej spoločnosti
neurčil trasu, po ktorej sa majú vozidlá pohybovať. Žalobca zároveň poznamenal, že mýtny systém v

roku 2012 nefungoval bezchybne.

26. Žalobca namietal, že skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých
rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Vo vzťahu k vyjadreniu
zástupcu spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL žalobca tvrdil, že nebol predložený žiadny znalecký

posudok, na ktorý sa správca dane odvoláva pri tvrdení, že spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL nikdy
„predmetné listiny o prevzatí tovaru“ nepodpísala. Tvrdenie žalovaného a správcu dane o existencii
znaleckého posudku vypracovaného pre spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL je v rozpore s daňovým
spisom, pretože sa v ňom nenachádza. Žalobca ďalej tvrdil, že správca dane zavádzajúcim spôsobom
hodnotil dôkazy, keď uviedol, že G. H. nevidel tovar pre odberateľa PIEMONTE TRADING SRL. Svedok

uviedol, že nakládok cukru sa zúčastnil raz alebo dvakrát v roku 2012, teda obchody medzi týmito
subjektmiaexistenciutovarunepoprel.Taktiežvyjadrenie,žeosobup.C.,ktorájekonateľomspoločnosti
PIEMONTE TRADING SRL, nikto nepozná, je podľa žalobcu zavádzajúce, pretože svedkovia G. H.,
G. H., F. C. a aj žalobca poznali p. C. Q., ktorý pred nimi vystupoval v mene spoločnosti PIEMONTE
TRADING SRL. a v mene tejto spoločnosti aj uhrádzal faktúry za osobnej účasti p. H. a p. H..

Tvrdenie, že svedkyňa p. H. nevedela, koho C. Q. zastupuje, nie je podľa žalobcu pravdivé, nakoľko
svedkyňa potvrdila, že táto osoba bola na Slovensku, že od neho preberala peniaze, ktoré v mene
spoločnosti PIEMONTE TRADING STL vložila na bankový účet žalobcu alebo v prípade jej otca G. H.
pre spoločnosť HOLZ TRANZ, s.r.o. Vedela a musela vedieť, že C. Q. vystupuje v týchto obchodných
vzťahoch za spoločnosť PIEMONTE TRADING STL. Vedel to aj G. H., ktorý realizoval vo februári

úhrady faktúr vkladom na bankový účet, a vedel to aj F. C., ktorý s ním komunikoval po taliansky. Pri
osobnom stretnutí so žalobcom C. Q. vystupoval v mene spoločnosti PIEMONTE TRADING STL. Podľa
žalobcu taktiež nie je pravda, že G. H. nepoznala žalobcu. Z jej vyjadrenia vyplýva, že ho osobne
nepozná, ale bola si vedomá skutočnosti, že sprostredkovanie vykonávala pre jeho firmy. Svedkyňanikdy nepoprela, že by nevedela pre koho sprostredkovala obchod a medzi kým ho sprostredkovala.
Spôsob, akým žalovaný a správca dane hodnotili jednotlivé dôkazy, ako vytrhli jednotlivé odpovede
alebo zistené skutočnosti z kontextu, podľa žalobcu svedčí o zaujatom a neobjektívnom postupe, čo

je porušením § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku. Tvrdenie žalovaného, že žalobca sa vôbec aktívne
nezúčastňoval na obchodnej činnosti s kryštálovým cukrom, pričom obchody zabezpečoval pán C. a p.
H., sú v rozpore so zistenými skutočnosťami, pretože žalobca v konaní pred správcom dane uviedol,
že sa osobne zúčastnil nakládky tovaru v sklade Vlkanová za účasti p. H. a zástupcu spoločnosti
PIEMONTE TRADING SRL, o čom správcovi dane predložil aj fotodokumentáciu. Svedkyňa G. H.

potvrdila, že jej spoločnosť sprostredkovala obchody a potvrdila aj faktúry, ktoré vystavila jej spoločnosť
za sprostredkovateľské služby. Vodiči, ktorí prepravovali kryštálový cukor do Talianska, mali na p.
H. ako prekladateľku telefónne číslo, ona od p. Q. vedela adresu vykládky a od p. C. mala kontakt
na šoféra. Svedkyňa pri vypočutí dňa 4. januára 2019 na otázku žalobcu odpovedala „My sme mali
talianskeho záujemcu, hľadali sme slovenského dodávateľa...“, z čoho je podľa žalobcu zrejmé, že
odberateľa kryštálového cukru pre žalobcu sprostredkovala p. H.. Žalobca k predmetným dodávkam pre

spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL predložil prepravné doklady. Spoločnosti Mal-finance, s.r.o. boli
správcomdanepovykonanídaňovejkontrolyzazdaňovacieobdobiaII.aIII.štvrťrok2012uznanévšetky
nákupy dodávok kryštálového cukru od dodávateľa Euro-FOOD s.r.o. K tvrdeniu žalovaného, že konateľ
spoločnosti Euro-FOOD s.r.o. si v čase podania svedeckej výpovede v r. 2018 nepamätal dodávateľov
kryštálového cukru z roku 2012 a týchto ani neskôr nedoložil, žalobca poukázal na šesťročný časový

odstup od uskutočnenia dodávok tovaru, preto je pochopiteľné, že svedok si skutočnosti nepamätal.
V zmysle Zákona o účtovníctve mala daná spoločnosť povinnosť uchovávať účtovné doklady do roku
2017, pričom výpoveď svedka p. A. E. sa uskutočnila v r. 2018. Spoločnosť Euro-FOOD s.r.o. navyše
v r. 2014 zanikla rozdelením.

27. Vo vzťahu k deklarovanému dodaniu tovaru odberateľovi KUPIOS, s.r.o. (zdaňovacie obdobie
august 2012) žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného a správcu dane, že nedošlo k dodaniu tovaru.
Informácie získané na základe žiadosti správcu dane o MVI považoval žalobca za nedostatočne
overené. Správca dane nepredvolal konateľa spoločnosti KUPIOS, s.r.o. O. R., občana Slovenskej
republiky, čím ukončil dokazovanie predčasne napriek tomu, že žalobca žiadal, aby bol ako svedok

vypočutý vo vyrubovacom konaní. K zmene sídla spoločnosti došlo až neskôr dňa 25. januára
2013. Žalobca ďalej tvrdil, že podľa bodu 1.3. Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej s
dodávateľom Mal-finance, s.r.o. sa žalobca zaväzuje uhradiť dodávateľovi Mal-finance, s.r.o. kúpnu
cenu za dodaný tovar až potom, keď bude mať odberateľ tovar uhradený od konečného zákazníka
uvedeného na objednávke, ktorého „dojednal a preveril spoľahlivosť a oprávnenosť na vykonanie

podnikateľskej i obchodnej činnosti dodávateľ tejto zmluvy, a to vo výške účtovanej podľa platobných
podmienok dohodnutých v objednávke. Dodávateľ sa v zmluve zaväzuje dohliadať na prepravu dodávky
až ku konečnému zákazníkovi podľa objednávky a doručiť odberateľovi riadne podpísaný prepravný
doklad CMR“. Spoločnosť Mal-finance, s.r.o. žalobcovi odovzdala prepravné doklady k jednotlivým
dodávkam tovaru a žalobca nemal žiadne pochybnosti o správnosti prepravných dokladov. Správca

dane a žalovaný podľa žalobcu vyhodnotili v jeho neprospech skutočnosť, že úhrady faktúr pre
dodávateľa Mal-finance, s.r.o. boli vykonané v ten istý deň ako bola prijatá úhrada od zákazníka,
avšak táto podmienka úhrad je zmluvne dohodnutá a vyplýva z podmienok Rámcovej zmluvy o
obchodnej spolupráci (čl. I. a II.). Spoločnosti Falton s.r.o. a Euro-FOOD s.r.o. boli preverované v
rámci výkonu daňovej kontroly za III. a IV. štvrťrok 2012 vykonávanej v spoločnosti Mal-finance, s.r.o. s

výsledkom, že všetky deklarované dodávky boli zdanené v poriadku. Žalobca poukázal na ďalší dôkaz,
ktorý bol ním predložený správcovi dane, a to e-mail zo dňa 10. augusta 2012 o zaslaní faktúry č.
12139 na adresy [email protected], [email protected], [email protected]. Správca dane
a žalovaný spochybnili správnosť predloženej faktúry, avšak žalobca tieto nezrovnalosti vysvetlil, keď
uviedol, že faktúra č. OF12146 bola vystavená pre odberateľa dňa 15. augusta 2018 „z dôvodu úhrady

faktúry, prepravný doklad potvrdzuje prevzatie tovaru odberateľom KUPIOS s.r.o. dňa 16.08.2018“.

28. Vo vzťahu k deklarovanému dodaniu tovaru odberateľovi Focus Uni Trade s.r.o. (zdaňovacie obdobie
august 2012) žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného a správcu dane, že nedošlo k dodaniu tovaru.
Informácie získané na základe žiadosti správcu dane o MVI považoval žalobca za nedostatočne

overené. Konateľka spoločnosti Focus Uni Trade s.r.o. M. A. ako svedkyňa uviedla, že obchodnú činnosť
v spoločnosti mal na starosti p. S. a pán K.. Správca dane obdržal odpoveď od banky o preverení
účtu tejto spoločnosti s údajmi o disponentoch, medzi inými aj o p. K.. Správca dane napriek tejto
vedomosti a žiadosti žalobcu, aby predvolal týchto svedkov, nekonal, čím dokazovanie podľa žalobcuukončil predčasne. K zmene sídla spoločnosti došlo až neskôr dňa 3. januára 2013. Žalobca ďalej tvrdil,
že podľa bodu 1.3. Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej s dodávateľom Mal-finance,
s.r.o. sa žalobca zaväzuje uhradiť dodávateľovi Mal-finance, s.r.o. kúpnu cenu za dodaný tovar až

potom, keď bude mať odberateľ tovar uhradený od konečného zákazníka uvedeného na objednávke,
ktorého„dojednalapreverilspoľahlivosťaoprávnenosťnavykonaniepodnikateľskejiobchodnejčinnosti
dodávateľ tejto zmluvy, a to vo výške účtovanej podľa platobných podmienok dohodnutých v objednávke.
Dodávateľ sa v zmluve zaväzuje dohliadať na prepravu dodávky až ku konečnému zákazníkovi podľa
objednávky a doručiť odberateľovi riadne podpísaný prepravný doklad CMR“. Spoločnosť Mal-finance,

s.r.o. žalobcovi odovzdala prepravné doklady k jednotlivým dodávkam tovaru a žalobca nemal žiadne
pochybnosti o správnosti prepravných dokladov. Správca dane a žalovaný podľa žalobcu vyhodnotili
v jeho neprospech skutočnosť, že úhrady faktúr pre dodávateľa Mal-finance, s.r.o. boli vykonané v ten
istý deň ako bola prijatá úhrada od zákazníka, avšak táto podmienka úhrad je zmluvne dohodnutá
a vyplýva z podmienok Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci (čl. I. a II.). Spoločnosti Falton
s.r.o. a Euro-FOOD s.r.o. boli preverované v rámci výkonu daňovej kontroly za III. a IV. štvrťrok 2012

vykonávanej v spoločnosti Mal-finance, s.r.o. s výsledkom, že všetky deklarované dodávky boli zdanené
v poriadku. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane a žalovaný spochybnili správnosť predložených
faktúr, avšak žalobca tieto nezrovnalosti vysvetlil, keď k faktúre č. OF12142 uviedol, že dodávateľ Mal-
finance, s.r.o. na faktúre nesprávne uviedol dátum dodania, pričom dodacom liste je uvedený dátum
tak, ako bol potvrdený dátum prevzatia tovaru odberateľom Focus Uni Trade s.r.o., teda dodávka tovaru

od dodávateľa Mal-finance, s.r.o. predchádza dodaniu spoločnosti Focus Uni Trade s.r.o. K faktúre č.
OF12145 žalobca uviedol, že faktúra bola vystavená pre odberateľa dňa 15. augusta 2018 z dôvodu
úhrady faktúry a prepravný doklad potvrdzuje prevzatie tovaru odberateľom Focus Uni Trade s.r.o. dňa
16. augusta 2018. K záveru správcu dane, že jednotlivé vyjadrenia účastníkov obchodu sú protichodné,
žalobca uviedol, že správca dane nesprávne vyhodnotil vyjadrenia ohľadom dodávok od spoločnosti

Falton s.r.o., nakoľko spoločnosť Mal-finance, s.r.o. do zápisnice zo dňa 12. októbra 2015 o miestnom
zisťovaní uviedla: „Od spoločnosti Falton s.r.o. spoločnosť odoberala tovar vrátane prepravy napr. do
Banskej Bystrice, alebo do Šelpíc pri Trnave...“. Spoločnosť Mal-finance, s.r.o. uviedla miesta dodávok
len demonštratívne, nie taxatívne.

29. Vo vzťahu k deklarovanému dodaniu tovaru odberateľovi TIDEON s.r.o. (zdaňovacie obdobie
september 2012) žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného a správcu dane, že nedošlo k dodaniu
tovaru. Žalobca uviedol, že k informáciám získaným v rámci MVI žalovanému, resp. správcovi dane
predložil dôkazy o overení si spoločnosti TIDEON s.r.o. dostupnými prostriedkami a predložil dôkazy (e-
mail zo dňa 4. septembra 2012 potvrdzujúci, že overoval platnosť registrácie platiteľa TIDEON s.r.o.,

oznámenie od p. C. (e-mail zo dňa 4. septembra 2012) o oznámení e-mailovej adresy odberateľa na
zaslanie odberateľskej faktúry a e-mail zo dňa 23. septembra 2012 od p. P. /konateľ spoločnosti TIDEON
s.r.o./, v ktorom žiadal zaslať originály faktúr na adresu: C. P., R. I. XXX, XXXXX). Žalobca ďalej tvrdil,
že podľa bodu 1.3. Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej s dodávateľom Mal-finance,
s.r.o. sa žalobca zaväzuje uhradiť dodávateľovi Mal-finance, s.r.o. kúpnu cenu za dodaný tovar až

potom, keď bude mať odberateľ tovar uhradený od konečného zákazníka uvedeného na objednávke,
ktorého„dojednalapreverilspoľahlivosťaoprávnenosťnavykonaniepodnikateľskejiobchodnejčinnosti
dodávateľ tejto zmluvy, a to vo výške účtovanej podľa platobných podmienok dohodnutých v objednávke.
Dodávateľ sa v zmluve zaväzuje dohliadať na prepravu dodávky až ku konečnému zákazníkovi podľa
objednávky a doručiť odberateľovi riadne podpísaný prepravný doklad CMR“. Spoločnosť Mal-finance,

s.r.o. žalobcovi odovzdala prepravné doklady k jednotlivým dodávkam tovaru a žalobca nemal žiadne
pochybnosti o správnosti prepravných dokladov. Správca dane a žalovaný podľa žalobcu vyhodnotili
v jeho neprospech skutočnosť, že úhrady faktúr pre dodávateľa Mal-finance, s.r.o. boli vykonané v ten
istý deň ako bola prijatá úhrada od zákazníka, avšak táto podmienka úhrad je zmluvne dohodnutá a
vyplýva z podmienok Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci (čl. I. a II.). K záveru správcu dane

a žalovaného, že jednotlivé vyjadrenia účastníkov obchodu sú protichodné, resp. v rozpore s údajmi
uvedenými na CMR, žalobca uviedol, že správca dane nesprávne vyhodnotil vyjadrenia ohľadom
dodávok od spoločnosti Falton s.r.o., nakoľko spoločnosť Mal-finance, s.r.o. do zápisnice zo dňa 12.
októbra 2015 o miestnom zisťovaní uviedla: „Od spoločnosti Falton s.r.o. spoločnosť odoberala tovar
vrátane prepravy napr. do Banskej Bystrice, alebo do Šelpíc pri Trnave...“. Spoločnosť Mal-finance, s.r.o.

uviedla miesta dodávok len demonštratívne, nie taxatívne. K faktúre č. OF12166 žalobca počas daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania uviedol, že faktúra bola vystavená pre odberateľa dňa 7. septembra
2018 z dôvodu úhrady faktúry, prepravný doklad potvrdzuje prevzatie tovaru odberateľom TIDEON s.r.o.
dňa 10. septembra 2018, dodací list bol taktiež vystavený dňa 7. septembra 2018 spolu s vystavenímfaktúr. Spoločnosť TIDEON s.r.o. za III. štvrťrok 2012 podala daňové priznanie, v ktorom priznala
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu Európskej únie. K údajom z elektronického mýtneho
systému a konkrétnej trase pri preprave tovaru mohol relevantné informácie poskytnúť prepravca,

pričom žalobca vychádzal z údajov, ktoré boli potvrdené na CMR, odhliadnuc od skutočnosti, že vozidlo
mohlo využiť cestné komunikácie bez poplatkovej povinnosti. Skutkový stav nebol podľa žalobcu zistený
„úplným a preukázateľným spôsobom“.

30. Žalobca namietal, že Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci uzavretá s dodávateľom žalobcu

Mal-finance, s.r.o. dňa 2. mája 2012 bola správcovi dane predložená dňa 14. augusta 2012, čo
je jednoznačne uvedené v Potvrdení o zapožičaní dokladov č. 96004/5/2204939/2012/Hro, a preto
argument žalovaného je v rozpore s daňovým spisom. Ďalej žalobca tvrdil, že zamestnanci správcu dane
mali prístup k daňovému spisu z vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2012, a preto
argumentácia o účelovosti predloženej Rámcovej zmluvy je neopodstatnená. Bolo povinnosťou správcu
dane po tejto argumentácii spis doplniť, pretože v zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku nie je potrebné

dokazovať skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti.

31. K preverovaniu žalobcových dodávateľov, subdodávateľov, odberateľov a prepravcov žalobca
podotkol, že Daňový úrad Banská Bystrica vykonal v spoločnosti Mal-finance, s.r.o. daňovú kontrolu
DPH za zdaňovacie III. štvrťrok 2012 a IV. štvrťrok 2012 a o výsledku vyhotovil Protokol č.

9601402/5/5036290/2014/Žák zo dňa 13. novembra 2014. Správca dane v plnom rozsahu uznal
uplatnenéodpočítanieDPHznákupukryštálovéhocukruodspoločnostíFaltons.r.o.aEuro-FOODs.r.o.,
pričom žalobca popísal skutkové okolnosti danej veci. V čase výkonu miestneho zisťovania v spoločnosti
Euro-FOOD s.r.o. v rámci výkonu daňovej kontroly v spoločnosti Mal-finance, s.r.o., boli správcovi dane
predložené dodávateľské faktúry, čo je v rozpore s tvrdením žalovaného, že tieto správcovi dane v

roku 2018 predložené neboli. Správca dane a ani žalovaný neuviedli, ako tieto skutočnosti vyhodnotili
v reťazci dodávok pre žalobcu.

32. Žalobca v správnych žalobách uviedol, že v podaných odvolaniach proti rozhodnutiam správcu
dane poukázal na jeho Oznámenie o podozrení, že bol spáchaný trestný čin, ktoré podal dňa 24. júla

2019 Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Banská Bystrica, pričom popísal niektoré skutočnosti
vyplývajúce z danej trestnej veci. Výpoveďami osôb vypočutých v danej trestnej veci by malo dôjsť k
objasneniu, či osoba, ktorá vystupovala v mene spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL, bola oprávnená
konať za túto spoločnosť alebo sa jednalo o podvod podľa § 221 Trestného zákona, ktorého obeťou
sa stal žalobca.

33. Žalobca namietal, že žalovaný poukázal na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C 439/04 Kittel a C 440 Recolta Recycling SPRL s tým, že za dobromyseľného možno považovať
len takého dodávateľa, ktorý skutočne prijal všetky rozumné opatrenia, aby sa uistil, že plnenie,
ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/31/2016. Žalovaný a ani správca dane nepreukázali,
že by žalobca vedel alebo mohol vedieť o daňovom podvode, a zároveň „nepoukázali na opatrenia,
ktoré žalobca opomenul urobiť, aby zabránil svojej nevedomej účasti na daňovom podvode“. Žaloba
nemal žiadne pochybnosti o zákonnosti uskutočnených obchodov s odvolaním sa na Rámcovú zmluvu
so spoločnosťou Mal-finance, s.r.o. a osobnú známosť s jej konateľom p. C., ktorého poznal ako

bezúhonného a spoľahlivého.

34. Žalobca v správnych žalobách poukázal na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C
409/04 Teleos plc., z ktorého citoval vybrané časti, a citoval časť z metodického pokynu Finančného
riaditeľstvaSlovenskejrepublikykaplikácii§43ZákonaoDPH.Žalobcamázato,ženebolopreukázané,

že by si ako predávajúci nesplnil povinnosti ustanovené zákonom, keďže predložil doklady o preprave
tovaru do iného členského štátu Európskej únie inému platiteľovi dane, ktorú vykonal prepravca, žalobca
zaplatil sprostredkovateľskej spoločnosti, ktorá obchod sprostredkovala, objednal a zaplatil za prepravu
tovarudoinéhočlenskéhoštátuEurópskejúnie,prijalnabankovýúčetúhradyzadodanýtovaru.Zároveň
nebolo preukázané, že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu.

S poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30. júna
2011 žalobca tvrdil, že žalovaný dôkaznú povinnosť preniesol na žalobcu a požadoval od neho, aby
predložil dôkazy, ktorými by preukázal, že nie je účastníkom daňového podvodu, resp. aby preukázal,
že nevedel alebo nemohol vedieť, že sa zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou daňového podvodu.Žalobca tiež poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/51/2016 zo
dňa 6. júna 2017. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o
tom, že by si bol pred dodaním tovaru, či po vykonaní deklarovanej prepravy, akýmkoľvek spôsobom

preveril, aké je miesto určenia tovaru a či sa preprava do tohto miesta naozaj uskutočnila. Žalobca tvrdil,
že uhradil faktúry spoločnosti SKITA s.r.o. za sprostredkovanie obchodu so spoločnosťou PIEMONTE
TRADING SRL a uhradil aj faktúry za vykonanie prepravy spoločnosťou HADVIČÁK s.r.o., pričom
obdržal od prepravnej spoločnosti prepravné doklady, ktoré boli potvrdené prepravcom a odberateľom.
Úhrady od spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL prijal na bankový účet, tovar v sklade v Banskej

Bystrici skontroloval za osobnej účasti zástupcov talianskeho odberateľa. Namietal, že žalovaný sa
„týmto argumentom nezaoberal“ napriek skutočnosti, že sú známe pobyty osôb, ktoré sa zúčastnili
obchodovania s kryštálovým cukrom pre taliansku spoločnosť, najmä p. Q. C., ktorý vystupoval v mene
spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL.

35. Žalobca v správnych žalobách namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom

verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré vzhliadal v tom,
že správca dane vo vyrubovacom konaní porušil zásadu súčinnosti, zásadu rovnosti a zásadu
zákonnosti konania. Dňa 9. marca 2021 správca dane oboznámil žalobcu so svojimi závermi z daňovej
kontroly a z vyrubovacieho konania, pričom žalobcovi odmietol poskytnúť akúkoľvek lehotu na podanie
vyjadrenia. Správca dane len popísal jednotlivé skutočnosti, ale ich nevyhodnotil a urobil tak až v

záverečnej zápisnici dňa 9. marca 2021. Správca dane neposkytol žalobcovi dostatočný časový priestor
na vyjadrenie sa k záverom správcu dane uvedeným v zápisnici zo dňa 9. marca 2021, čím porušil
právo žalobcu na spravodlivý proces. Ďalej žaloba namietal, že správca dane ukončil dokazovanie v
rozpore s § 24 Daňového poriadku, keď v prípade preverenia bankového účtu spoločnosti INGLEWOOD
Trade s.r.o. o disponentoch tohto účtu nepokračoval v dokazovaní. Účelom žiadosti o MVI bolo získať

informácie o osobách, ktoré s účtom disponujú a následne tieto vypočuť ako svedkov v súvislosti so
svedeckou výpoveďou p. M. A.. Ak správca dane začal preverovať informácie o disponentoch, pričom
po ich získaní ďalej nekonal, je otázne z akého dôvodu tak neurobil, ak tieto informácie sám považoval
za dôležité.

36. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia správcu dane za zdaňovacie obdobia júl 2012 až
september 2012 za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správca dane
uviedol nesprávnu citáciu § 43 ods. 5 Zákona o DPH, ktorá bola „platná“ až od 1. októbra 2012.
Žalovanýpodľažalobcuvnapadnutýchrozhodnutiach(zdaňovacieobdobiajúl2012ažseptember2012)
nesprávne uviedol, že citácia, ktorú uviedol správca dane, bola „platná“ od 1. októbra 2010, avšak táto

bola „platná“ až od 1. októbra 2012. Žalobca má za to, že žalovaný „nepreukázal skutočnosť, že správca
dane rozhodoval podľa ustanovení v pôvodnom znení zákona platnom pre dané obdobie, pretože
jedným z hlavných dôkazov, na ktorom správca dane spochybnil dodanie spoločnosti PIEMONTE
TRADING SRL je grafologický posudok, ktorý mal preukazovať, že podpis uvedený na prepravných
dokladoch o prevzatí tovaru nepatrí konateľovi spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL“. Povinnosť

preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie dokladom, ktorý je potvrdený
odberateľom alebo osobou ním poverenou na prevzatie tovaru v inom členskom štáte Európskej únie,
nebola podľa žalobcu v tom čase „platná“. Rozhodnutia správcu dane ako aj rozhodnutia žalovaného
preto zostávajú pre žalobcu v tejto časti nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

37. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutia žalovaného spolu
s rozhodnutiami správcu dane zrušil a veci vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň žalobca
požadoval, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

38. Žalovaný vo vyjadreniach k podaným správnym žalobám zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú
v napadnutých rozhodnutiach. K námietkam nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí správcu dane
a žalovaného v správnych žalobách k zdaňovacím obdobiam júl až september 2012 uviedol, že v jeho
rozhodnutiach sa žiadne také citácie, na aké poukazuje žalobca, nenachádzajú. Žalovaný uvádza

v napadnutých rozhodnutiach vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam júl až september 2012 správnu citáciu
§ 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2012. Žalovaný záverom poukázal
na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/49/2020 zo dňa 15. apríla 2021, ktorý
sa týkal skutkovo obdobného prípadu, pričom krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.Žalovaný uviedol, že skutočnosti uvádzané v správnych žalobách nezakladajú dôvody na zrušenie
rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí správcu dane. Žalovaný navrhoval správne žaloby zamietnuť a
žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho.

39. Žalobca nevyužil právo podať repliky k vyjadreniam žalovaného k správnym žalobám.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

40. Správny súd Uznesením sp. zn. 1Sf/25/2024-83 zo dňa 10. decembra 2025 rozhodol tak, že spája na
spoločné konanie veci vedené na správnom súde pod sp. zn. 1Sf/21/2024, 1Sf/22/2024, 1Sf/23/2024,
1Sf/24/2024, 1Sf/25/2024 a 1Sf/26/2023 s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. 1Sf/25/2024, a to z

dôvodu, že zistil splnenie podmienok na spojenie vecí v zmysle § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“), pretože veci spolu skutkovo
súvisia (jedná sa o vyrubenie rozdielu DPH za zdaňovacie obdobia júl až december r. 2012) a týkajú
sa tých istých účastníkov konania.

41. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný
súd podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutiami
správcu dane vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru,
že správne žaloby nie sú dôvodné. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez
nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali správny súd o nariadenie pojednávania a

jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 7. novembra 2025. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 11. decembra 2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

42.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

43. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je

ustanovené inak.

44. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

45. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

46. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na

ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

47. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2012 platiteľ je povinný
preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný
preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a

a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,

že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.48. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom od 1. októbra 2012 platiteľ je povinný preukázať,
že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

49. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku (1) daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

50. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu

podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

51. Podľa § 61 ods. 1 až 5 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je

potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
(2) Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.
(3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými

prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(4)Správcadanepokračujevdaňovomkonanízvlastnéhopodnetualebonapodnetúčastníkadaňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené
finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.52. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane vrátane postupu, ktorý
ich vydaniu predchádzal, výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
v správnych žalobách. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie

rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný
jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych žalobách uplatnené. Žalobca
musí v zákonom stanovenej lehote uviesť žalobné body, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia orgánu verejnej správy za
nezákonné, a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo

doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej
na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy,
proti ktorému žaloba smeruje). Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou
samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov
verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných
dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie,

či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či
rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

53. Žalobca sa včas podanými správnymi žalobami domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí
žalovaného spolu s rozhodnutiami správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za

zdaňovacie obdobia júl až december 2012, a to v dôsledku nepreukázania splnenia podmienok pre
oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru (kryštálového cukru) do iného členského
štátu Európskej únie podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH deklarovaným odberateľom PIEMONTE
TRADING SRL (zdaňovacie obdobia júl až december 2012), KUPIOS, s.r.o. (zdaňovacie obdobie august
2012), Focus Uni Trade s.r.o. (zdaňovacie obdobie august 2012) a TIDEON s.r.o. (zdaňovacie obdobie

september 2012). Splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH žalobca preukazoval predloženými
dokladmi CMR o preprave tovaru deklarovaným odberateľom do iného členského štátu Európskej únie,
ktoré správca dane považoval v nadväznosti na zistenia vyplývajúce z ním vykonaného dokazovania
a odpovedí na žiadosti správcu dane o MVI za falošné, pričom neboli vystavené na reálnom materiálnom
podklade. Žalobca síce formálne predložil doklady (CMR), avšak na základe neúplných CMR alebo

falošných CMR s nepravdivými údajmi nemožno konštatovať, že žalobca uniesol svoje dôkazné
bremeno preukázania splnenia podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH
dokladmi podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Správca dane podrobne popísal zistenia, ktoré ho viedli
k záveru o falošnosti, prípadne neúplnosti žalobcom predložených CMR v odôvodneniach svojich
rozhodnutí (str. 25 až 31 rozhodnutia za zdaňovacie obdobie júl 2012 /CMR č. SK 5946707/, str. 62 až

76 rozhodnutia za zdaňovacie obdobie august 2012 /CMR č. SK5946704, SK 5946706, SK 5946705,
SK 0238817, SK 0238837, AA 0802043, SK 0238839, CZ C0238817, CZ C2409862, SK 0226756, CZ
C2409854, SK0238838/, str. 43 až 53 rozhodnutia za zdaňovacie obdobie september 2012 /CMR č.
SK 0238833, SK 5946701, SK 5946702, SK 0238836, SK M3779049, SK 8037913, SK 8037903, SK
8037901/, str. 30 až 37 rozhodnutia za zdaňovacie obdobie október 2012 /CMR č. SK 5871732, SK

587172931, SK 5871730, SK 0238828, SK 5871729, k faktúre č. OF12205 nebol doložený CMR/, str.
29 až 36 rozhodnutia za zdaňovacie obdobie november 2012 /CMR č. SK 5871735, SK 5871734, SK
5871733, SK 5871738/, str. 26 až 32 rozhodnutia za zdaňovacie obdobie december 2012 /CMR č. SK
5871737/).

54.PokiaľsidaňovýsubjektuplatňujeoslobodenieodDPHpriintrakomunitárnomdodanítovarudoiného
členského štátu Európskej únie, je jeho zákonnou povinnosťou preukázať, že sú splnené podmienky
stanovené v Zákone o DPH, a to dokladmi ustanovenými v § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Následne je
správca dane oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných
postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti potrebné pre správne určenie dane

a splnenie podmienok na uplatnené oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Skutočnosti
vymedzené v § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu v prípade
uplatneného oslobodenia od DPH. Je teda práve na žalobcovi ako platiteľovi DPH, aby v prípade, keď
v daňovom priznaní uplatnil oslobodené dodanie tovaru z dôvodu jeho vývozu do iného členského štátu
Európskej únie, vedel preukázať, že tovar bol dodaný (odoslaný alebo prepravený) do iného členského

štátu nadobúdateľovi, ktorý je osobou identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte, a to niektorým
z dokladov uvedených v § 43 ods. 5 Zákona o DPH (v závislosti od toho, či prepravu vykoná samotný
dodávateľ alebo odberateľ, alebo či prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ treťou osobou
alebo je tovar odoslaný poštovým podnikom). V preskúmavaných prípadoch medzi účastníkmi konanianebolo sporné, že nadobúdateľmi tovaru boli osoby identifikované pre daň v inom členskom štáte
Európskej únie. Zákon o DPH ukladá povinnosť predloženia dokladu o preprave tovaru v znení účinnom
do 30. septembra 2012 v prípade uvedenom v § 43 ods. 5 písm. a) a v znení účinnom od 1. októbra 2012

v prípade uvedenom v § 43 ods. 5 písm. b). Žalobca na preukázanie prepravy tovaru do iného členského
štátu Európskej únie predložil (CMR). CMR je doklad o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva
medzi odosielateľom alebo prijímateľom a dopravcom o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý
obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o
mieste dodania tovaru v inom členskom štáte. Jedná sa o nákladný list, ktorý sa v zmysle čl. 4 Dohovoru

o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) publikovaného vo vyhláške
ministrazahraničnýchvecíč.11/1975Zb.(ďalejako„Dohovor“)považujezadokladouzavretíprepravnej
zmluvy. Predložením CMR je v prípade uvedenom v § 43 ods. 5 písm. a) Zákona o DPH (v znení účinnom
do 30. septembra 2012), resp. v § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH (v znení účinnom od 1. októbra 2012)
splnená povinnosť platiteľa preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od DPH a v prípade, ak CMR
obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Pokiaľ CMR nemá všetky podstatné

náležitosti vyplnené, správca dane nemusí považovať za relevantný tento dôkaz o preprave tovaru a v
takomto prípade môže pristúpiť k overovaniu dôkazov prepravy ďalšími podpornými dôkazmi ako napr.
dodacími listami, objednávkami, mailovou poštou a pod. Pokiaľ má nákladný list všetky vyžadované
podstatné náležitosti, považuje sa v zmysle čl. 9 ods. 1 Dohovoru za vierohodný doklad o uzavretí a
obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom, nakoľko nejde o doklady, ktoré môže

vyhotoviť výlučne odberateľ alebo výlučne dodávateľ.

55. O splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu Európskej únie teda v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH platí, že ak platiteľ dane
svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane musí

vykonaným dokazovaním vyvrátiť platiteľom dane predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej
podmienky alebo preukázať jeho účasť na podvode v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, a to nielen
vedomú, ale aj nevedomú (nedostatok obozretnosti a primeranej odbornej starostlivosti podnikateľa).
Uvedený záver vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-409/04 Teleos plc). Žalobca
(okrem predložených faktúr) predložením CMR síce prvotne vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie

skutočnosti o dodaní tovaru (kryštálového cukru) odberateľom uvedeným v týchto prepravných
dokladoch (spoločnostiam PIEMONTE TRADING SRL, KUPIOS s.r.o., Focus Uni Trade s.r.o. a TIDEON
s.r.o.), avšak správca dane na základe iných zistených skutočností nadobudol pochybnosti o splnení
tejto podmienky, pričom po prenose dôkazného bremena vykonaným dokazovaním (vrátane získania
informácií prostredníctvom MVI) preukázal, že išlo o falošné doklady. Falošný doklad CMR, prípade

neúplný CMR doklad s chýbajúcimi náležitosťami v zmysle čl. 6 Dohovoru, nemožno považovať za
doklad podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH preukazujúci splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH
pri dodaní tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH. Správca
dane v jednotlivých rozhodnutiach o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobia júl až december
2012 osobitne a podrobne vyhodnotil jednotlivo a aj vo vzájomných v súvislostiach v zmysle jeho

zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania jednotlivé žalobcom predložené CMR (bod 53. tohto
rozsudku, konkrétne zistenia správcu dane k jednotlivým CMR správny súd pre prehľadnosť tohto
rozsudku na tomto mieste neuvádza a odkazuje na odôvodnenia jednotlivých rozhodnutí správcu dane),
pričom dospel k logickému a argumentačne podloženému záveru, že sa jedná o falošné doklady,
teda doklady, prostredníctvom ktorých žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od

DPH z deklarovaných obchodov. Oboznámením žalobcu so zisteniami správcu dane prešlo dôkazné
bremeno na vyvrátenie zistení správcu dane opätovne na žalobcu, avšak žalobca nepredložil správcovi
dane žiadne také dôkazy, resp. nenavrhol ich vykonanie, ktorými by záver správcu dane vyvrátil
a preukázal, že ním predložené doklady CMR sú pravé, obsahujú všetky náležitosti v zmysle čl. 6
Dohovoru a údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť, teda majú materiálny základ. Správca dane

preto v napadnutých rozhodnutiach v súlade so zákonom rozhodol o vyrubení rozdielu DPH žalobcovi
za jednotlivé zdaňovacie obdobia júl až december 2012. Žalovaný sa so závermi správcu dane stotožnil,
a teda správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného rovnako netrpia z tohto dôvodu vadou
nezákonnosti, čo by odôvodňovalo ich zrušenie správnym súdom.

56. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách vyjadril nesúhlas so záverom správcu dane a žalovaného,
že nedošlo k dodaniu tovaru (kryštálového cukru) spoločnostiam PIEMONTE TRADING SRL, KUPIOS,
s.r.o., Focus Uni Trade s.r.o. a TIDEON s.r.o., pričom zistenie skutkového stavu orgánmi správy daní
považoval za nedostatočné s tým, že v správnych žalobách uviedol vlastné hodnotenie správcomdane vykonaného dokazovania, z takto formulovaných tvrdení žalobcu správny súd nemôže dospieť
k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Správny súd podotýka,
že v zmysle § 134 ods. 1 SSP je viazaný žalobnými bodmi tak, ako ich žalobca formuloval

a nemôže dôvody nezákonnosti namiesto žalobcu vyhľadávať a ani žalobcom formulované žalobné
body dopĺňať. Tvrdeniam žalobcu v správnych žalobách vo vzťahu k skutkovým otázkam a hodnoteniu
dôkazov zo strany orgánov správy daní chýba zrozumiteľná a určitá argumentácia odôvodňujúca,
že napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon (premetom konania je preskúmanie zákonnosti
napadnutýchrozhodnutí).Všeobecnénamietanienedostatočnéhozisteniaskutkovéhostavualeboiných

vád rozhodnutí nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o ich nezákonnosti. V prípade, ak
žalobca v správnych žalobách vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu orgánmi správy daní relevantne
nespochybnil ich záver, že žalobcom predložené CMR, ktorými preukazoval splnenie podmienok pre
oslobodenie dodania tovaru od DPH deklarovaným odberateľom v iných členských štátoch Európskej
únie podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH, sú falošné, ale len vyjadril nesúhlas s hodnotením jednotlivých
dôkazov zo strany správcu dane (a žalovaného), pričom s hodnotením dôkazov viedol polemiku

prezentovaním vlastného hodnotenia dôkazov odlišného od hodnotenia správcu dane a žalovaného,
z takto formulovaných žalobných bodov nemožno dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých
rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Nepostačuje, ak žalobca v správnych žalobách uviedol
selektívne len svoje hodnotenie k niektorým vybraným dôkazom a skutkovým okolnostiam, ktoré je
odlišnéodhodnoteniasprávcudanebeztoho,abyuviedol,včomjehodnoteniejednotlivéhovykonaného

dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne, v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou.
Len jednostranné závery, hodnotenia, domnienky a konštatovania žalobcu samé osebe nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí neosvedčujú. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia
založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.

57. Pre úplnosť ale správny súd k tvrdeniam žalobcu v správnych žalobách uvádza, že vo vzťahu
k deklarovanému odberateľovi PIEMONTE TRADING SRL poukaz žalobcu, že správcovi dane predložil
okrem faktúr, prepravných dokladov a úhrad na bankový účet žalobcu aj ďalšie dôkazy, sám osobe
nevyvracia záver orgánov správy daní, na ktorom boli založené napadnuté rozhodnutia, t. j. že žalobca
predložením falošných CMR nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 43

ods. 1 Zákona o DPH v nadväznosti na § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Pokiaľ žalobca namietal, že
spoločnosťPIEMONTETRADINGSRLmuakoobchodnéhopartnerasprostredkovalaspoločnosťSKITA
GROUP s.r.o. a prepravu zabezpečoval pán C. (konateľ spoločnosti Mal-finance, s.r.o.), správny súd
poukazuje na to, že splnenie Zákonom o DPH stanovených podmienok pre oslobodenie dane pri dodaní
tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európske únie je povinný preukázať platiteľ, a to bez

ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných
partnerov. Pokiaľ žalobca namietal vierohodnosť vyjadrenia zástupcu PIEMONTE TRADING SRL a
poukazoval na absenciu znaleckého (grafologického) posudku spomínaného v jeho vyjadrení, správny
súd poukazuje na to, že len samotné tvrdenie žalobcu o nedostatočnej vierohodnosti vyjadrenia
štatutárneho zástupcu deklarovaného dodávateľa bez ďalšieho nepostačuje na vyvrátenie záveru

správcu dane (a žalovaného), ku ktorému dospel po vyhodnotení zadovážených dôkazov. Taliansky
orgán správy daní v rámci odpovede na žiadosť o MVI na konkrétne otázky správcu dane odpovedal
s odvolaním na prílohu obsahujúcu vyjadrenie Q. C., štatutárneho zástupcu deklarovaného odberateľa
PIEMONTE TRADING SRL, ktorý poprel, že by poznal žalobcu a poprel aj pravdivosť všetkých
podľa neho umelo vytvorených CMR, na ktorých sa nachádzal odtlačok odlišnej pečiatky ako používa

spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL, ako aj podpis odlišný od jeho vlastnoručného podpisu, pričom
poukázal aj na neúplné vyplnenie predmetných CMR (napr. absenciu údajov o mieste a dátume dodania
tovaru). Skutočnosť, že obsahom administratívneho spisu správcu dane nie je štatutárnym zástupcom
deklarovaného odberateľa spomínaný grafologický posudok, je zrejmá, keďže súčasťou odpovede
na MVI správcu dane nebol a zmienil sa o ňom len Q. C. vo svojom písomnom stanovisku. Táto

skutočnosť však nemá za následok, že správca dane nemohol prihliadnuť na odpoveď na MVI od
talianskej daňovej správy a hodnotiť ju ako každý iný dôkaz jednotlivo a v kontexte s inými dôkazmi.
Pokiaľ žalobca namietal, že v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku má daňový subjekt
právo klásť svedkom a znalcom otázky, čo pri MVI nebolo zabezpečené, správny súd podotýka, že je
v plnej kompetencii dožiadaného zahraničného orgánu, akým procesným spôsobom v zmysle svojich

vnútroštátnych postupov zabezpečí administratívne vyšetrovanie potrebné na získanie požadovaných
informácií na účely odpovede na žiadosť v rámci MVI. Vzhľadom k tomu, že talianska daňová správa
v danom prípade nevykonala ústne pojednávanie, neuskutočnila ani výsluch svedka, resp. znalca, ale
v rámci svojej odpovede poukázala na písomné vyjadrenie, ktoré jej predložil žalobcom deklarovanýodberateľ, správca dane nemohol tento procesný postup nijako ovplyvniť a nezákonne tak zasiahnuť
do práv žalobcu. Správny súd preto námietku porušenia práva žalobcu v podľa § 45 ods. 1 písm.
e) Daňového poriadku považuje za neopodstatnenú. K námietke žalobcu, že správca dane bez

akéhokoľvekobjektívnehoposúdeniavyhodnotilinformácieposkytnutévrámciMVIzapravdivé,správny
súd uvádza, že poznatky získané z MVI možno považovať za zákonne získaný a procesne použiteľný
dôkaz. V tomto kontexte treba poukázať na § 24 ods. 4 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že
ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov
s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie a uvedený dôkaz posudzoval
vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi v daňovom konaní, a to aj s dôkazmi, na ktoré poukázal
žalobca (výpoveď svedka G. H., potvrdenie prepravy prepravcom HADVIČÁK s.r.o.). Zároveň informácie
získané v rámci MVI neboli jediným dôkazom, na základe ktorého správca dane dospel k záveru

o nepreukázaní podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH zo strany
žalobcu v dôsledku falošnosti predložených CMR. Tvrdenie žalobcu v správnych žalobách, že odpoveď
na žiadosť o MVI vo veci preverenia spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL bola vybavená až po
uplynutí 25 mesiacov, čo nenasvedčuje tomu, že táto talianska spoločnosť je kontaktná, spoľahlivá a
bezvýhradne komunikuje so správcom dane, ďalej to, že je bežnou súčasťou obchodovania, že účastníci

obchodu sa ho fyzicky nezúčastňujú a jednotlivé dodávky zabezpečujú na diaľku, konateľ spoločnosti
HADVIČÁK s.r.o. svedeckou výpoveďou potvrdil vykonanie prepravy zo Slovenska do Talianska a
zároveň predložil aj dôkazy, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100599701/2018,
ďalej tvrdenie, že prepravnej spoločnosti neurčil trasu, po ktorej sa majú vozidlá pohybovať, sú
len vyjadrením vlastného hodnotenia a názoru žalobcu a samé osobe nie sú spôsobilé spochybniť

zákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že správca dane
dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalobca nebol
osobne pri prevzatí jednotlivých zásielok pre spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL, nemá oporu
v administratívnom spisoch, v ktorých je opakovane uvádzané, že žalobca niekedy bol osobne pri
nakládke kryštálového cukru. Žalobca však neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť

napadnutých rozhodnutí. Žalobca v správnych žalobách vyjadril svoj nesúhlas s argumentáciou správcu
daneuvedenouvjehojednotlivýchrozhodnutiach,vzmyslektorejprepravamotorovýmivozidlaminebola
zaevidovaná v mýtnom systéme tak, ako to deklaroval žalobca. Podľa žalobcu preprava bola potvrdená
konateľom spoločnosti HADVIČÁK s.r.o., pričom argumentoval nie bezchybným fungovaním mýtneho
systému. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že správca dane (a žalovaný) v

odôvodneniach napadnutých rozhodnutí pri spochybnení deklarovanej prepravy a aj deklarovaného
dodania tovaru odberateľovi v Taliansku vychádzal nielen z údajov z Národnej diaľničnej spoločnosti,
a.s., ktoré uskutočnenia prepravy nepreukázali, ale poukázal aj na nezrovnalosti, resp. na neúplnosť
žalobcom predložených dokladov o preprave tovaru (napr. existencia dvoch rozdielnych CMR na
jednu prepravu, rozdielne miesta nakládky tovaru uvedené v CMR a faktúre dopravcu) a na výsledky

preverovania prostredníctvom MVI. Všeobecné ničím nepodložené spochybnenie funkčnosti mýtneho
systému správny súd nepovažoval za spôsobilé takéto spochybnenie deklarovanej prepravy správcom
dane vyvrátiť. Skutočnosť, že konateľ prepravcu HADVIČÁK s.r.o. ako svedok potvrdil vykonanie
prepravy pre žalobcu, neznamená, že správca dane je povinný považovať svedeckú výpoveď za
pravdivú a bezvýhradne osvedčujúcu tvrdené skutočnosti, keďže svedecká výpoveď je rovnako ako

ktorýkoľvek iný dôkaz predmetom hodnotenia orgánom verejnej správy jednotlivo a v súvislostiach
s inými dôkazmi, pričom ak sú tvrdenia uvádzané svedkom inými dôkazmi spochybnené, orgán verejnej
správyknimnemusíprisvojomhodnoteníprihliadať.Obdobnetvrdeniažalobcuvsprávnychžalobáchvo
vzťahu k osobe C. Q., ktorý mal vystupovať pri obchodovaní v mene spoločnosti PIEMONTE TRADING
SRL, ako aj hodnotenie výpovede p. H. zo strany žalobcu, sú len prezentáciou vlastného hodnotenia

dôkazov a nesúhlasnou polemikou s hodnotením orgánov správy daní, čo nie je spôsobilé spochybniť
zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách tvrdil, že spoločnosti Mal-
finance, s.r.o. (dodávateľ žalobcu) boli správcom dane po vykonaní daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobia II. a III. štvrťrok 2012 uznané všetky nákupy dodávok kryštálového cukru od dodávateľa Euro-
FOOD s.r.o., nie je zrejmé, aký majú tvrdené skutočnosti vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí,

keďže orgány správy daní preverovali splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru
do iného členského štátu Európskej únie a nie splnenie podmienok pre odpočet DPH z dodania tovaru
žalobcovi jeho dodávateľom.58. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu ohľadom dodania tovaru deklarovanému odberateľovi KUPIOS, s.r.o.
a Focus Uni Trade s.r.o. (zdaňovacie obdobie august 2012) správny súd uvádza, že žalobca opätovne
len vyjadril svoj nesúhlas s čiastkovým záverom správcu dane a žalovaného, že nedošlo k dodaniu

kryštálového cukru pre uvedených odberateľov. Ako nedôvodné správny súd posúdil námietky žalobcu,
v ktorých len všeobecne namietal, že na základe odpovedí na žiadosť o MVI, ktoré správca dane dostal,
súzískanéinformácieotýchtoodberateľochžalobcunedostatočneoverené. Taktovšeobecneuplatnený
dôvod nie je spôsobilý spochybniť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Ako nedôvodnú správny
súd posúdil aj námietku žalobcu, v ktorej namietal predčasné ukončenie dokazovania správcom dane

z dôvodu, že nezabezpečil predvedenie svedka O. R., ktorý bol v čase uskutočnenia preverovaných
zdaniteľných plnení konateľom spoločnosti KUPIOS s.r.o., a to z dôvodu, že z administratívneho spisu
vyplýva, že Operačné stredisko Kriminálneho úradu finančnej v odpovedi č. 692617/2018 zo dňa 11.
decembra 2018 uviedlo, že sa jedná o nestotožnenú osobu, t.j. osobu, ktorej adresa pobytu nebola
zistená. Žalobca ďalej polemizoval so závermi daňových orgánov ohľadne vyhodnotenia Rámcovej
zmluvy o obchodnej spolupráci (uzatvorenej medzi žalobcom a jeho dodávateľom Mal-finance, s.r.o.)

a úhrad faktúr na základe nej vystavovaných. Rovnako bez ďalšej argumentácie smerujúcej k
spochybneniu zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalobca poukazoval na ďalšie dôkazy preložené
žalobcom v konaní a na závery daňovej kontroly v spoločnosti Mal-finance, s.r.o. za tretí a štvrtý štvrťrok
roku 2012, čo samé osebe nepostačuje na vyslovenie nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ
žalobca k faktúre č. OF12146 uviedol, že nezrovnalosti s ňou súvisiace vysvetlil, bez toho, aby žalobca

uviedol, aký to má vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, nemožno také tvrdenie považovať za
relevantnú žalobnú námietku. Ako nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku žalobcu, v ktorej namietal
predčasné ukončenie dokazovania správcom dane z dôvodu, že správca dane nezabezpečil výsluch
svedkovG.S.aM.K.,ktorívzmyslevyjadreniaM.A.,konateľkyspoločnostiFocusUniTrades.r.o.počas
kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, mali zabezpečovať obchodnú činnosť v spoločnosti Focus Uni

Trade s.r.o. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí august 2012 poukázal na to, že vykonanie výsluchu
týchto svedkov nebolo dôvodné, nakoľko správca dane už počas ústneho pojednávania dňa 9. marca
2021 oboznámil žalobcu so skutočnosťou, že nebolo preukázané, že tovar opustil územie Slovenskej
republikyabolprepravenýdopriestorovtohtoodberateľa.Dokazovanievdaňovomkonanívzmysle§24
ods. 2 Daňového poriadku vedie správca dane, ktorý rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a

čivôbecdokazovaniedoplní.AkoopakovanevosvojichrozhodnutiachjudikovalNajvyššísúdSlovenskej
republiky (napr. R 6/2020 alebo sp. zn. 2Sžf/122/2014) správca dane nemá povinnosť viesť dokazovanie
dovtedy, dokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním
v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Z ustanovenia § 24
ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane za účelom čo najúplnejšieho

zistenia skutočností nevyhnutných na účely správy daní. Nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov, čo znamená, že nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, pokiaľ ich nevykonanie
odôvodní a zároveň môže vykonať aj také dôkazy, ktoré neboli kontrolovaným daňovým subjektom
navrhnuté. Svedecká výpoveď je v zmysle § 24 ods.4 Daňového poriadku len jedným z dôkazov,
ktorý môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ktorý

správca dane (aj žalovaný) hodnotí podľa svojej úvahy, a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach
s ostatnými vykonanými dôkazmi (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Orgány správy daní uvedeným
spôsobom postupovali, a preto ich postup nemožno vyhodnotiť ako podstatné porušenie ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
Žalobca rovnako polemizoval so závermi správcu dane ohľadne vyhodnotenia Rámcovej zmluvy o

obchodnej spolupráci (uzatvorenej medzi žalobcom a jeho dodávateľom Mal-finance, s.r.o.) a úhrad
faktúr na základe nej vystavovaných. Rovnako bez ďalšej argumentácie smerujúcej k spochybneniu
zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalobca poukazoval na závery daňovej kontroly v spoločnosti Mal-
finance,s.r.o.zatretíaštvrtýštvrťrokroku2012,čosaméosebenepostačujenavyslovenienezákonnosti
napadnutých rozhodnutí. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí nevyplýva ani z konštatovania žalobcu,

že vysvetlil nezrovnalosti na faktúrach č. OF12142 (na ktorej dodávateľ Mal-finance, s.r.o. uviedol
nesprávny dátum dodania tovaru) a č. OF12145 (v ktorej mal byť dátum vystavenia dňa 15. augusta
2018 /správne má byť 2012/ uvedený z dôvodu úhrady faktúry). Údaje na CMR č. CZ C2409854
(súčasť faktúry č. OF12142) a SK0226756 (súčasť faktúry č. OF12145) nezodpovedajú správcom dane
získaným dôkazom z elektronického mýtneho systému a z odpovede na žiadosť o MVI.

59. V žalobe, predmetom ktorej je preskúmavanie rozhodnutí správcu dane a žalovaného za zdaňovacie
obdobie september 2012 žalobca vyjadril svoj nesúhlas aj s čiastkovým záverom žalovaného a správcu
dane, že nedošlo k dodaniu kryštálového cukru pre spoločnosť TIDEON s.r.o. a namietol, že v danomprípade zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci. Žalobca aj v tomto prípade polemizoval so závermi daňových orgánov ohľadne vyhodnotenia
Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci (uzatvorenej medzi žalobcom a jeho dodávateľom Mal-

finance, s.r.o.) a úhrad faktúr na základe nej vystavovaných. Rovnako bez ďalšej argumentácie
smerujúcej k spochybneniu zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalobca poukazoval na ďalšie dôkazy
preložené žalobcom v konaní a na závery daňovej kontroly v spoločnosti Mal-finance, s.r.o. za tretí
a štvrtý štvrťrok roku 2012, čo samé osebe nepostačuje na vyslovenie nezákonnosti napadnutých
rozhodnutí. Ako polemiku, resp. vyslovenie nesúhlasu s hodnotením dôkazov správcom dane bez

uvedenia vplyvu tejto námietky na zákonnosť napadnutých rozhodnutí správny súd posúdil aj žalobcom
uvádzané vlastné hodnotenie správcom dane vykonaných dôkazov (vyjadrenia spoločnosti Mal-
finance, s.r.o. a faktúry č. OF12166). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že údaje na CMR
č. SK M3779049 (súčasť faktúry č. OF12166) nezodpovedajú získaným dôkazom správcu dane z
elektronického mýtneho systému a z odpovede na žiadosť o MVI. Argumentácia žalobcu, že vozidlo
mohlo využiť cestné komunikácie bez poplatkovej povinnosti, nebola zo strany žalobcu podložená

žiadnym dôkazom, a preto ju správny súd vyhodnotil len ako vyslovenie nesúhlasu s hodnotením
dôkazov uskutočneným žalobcom a správcom dane, čo nemá vplyv na zákonnosť napadnutých
rozhodnutí.

60. Ako dôvodnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane

a žalovaného správny súd nemohol vyhodnotiť ani poukaz žalobcu na Rámcovú zmluvu o obchodnej
spolupráci uzavretú s dodávateľom žalobcu Mal-finance, s.r.o. dňa 2. mája 2012, ktorá bola podľa
žalobcu správcovi dane predložená dňa 14. augusta 2012, čo je jednoznačne uvedené v Potvrdení o
zapožičaní dokladov č. 96004/5/2204939/2012/Hro, pričom zamestnanci správcu dane mali prístup k
daňovému spisu z vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2012. Uvedený dôkaz daňové

orgány zobrali do úvahy, zaoberali sa ním a aj ho vyhodnotili v súlade s jeho obsahom, pričom dospeli
k záveru, že spoločnosť Mal-finance s.r.o. zabezpečovala nákup tovaru, dojednávala odberateľov,
prepravu tovaru až ku konečnému zákazníkovi, zabezpečovala doručenie podpísaných prepravných
dokladov, čo potvrdzuje záver správcu dane, že žalobca sa aktívne nezúčastňoval na obchodnej činnosti
s kryštálovým cukrom. Tvrdenie žalobcu, že predmetnú Rámcovú zmluvu daňové orgány spochybnili

z dôvodu, že bola žalobcom predložená až spolu s vyjadrením k Protokolu, nemá oporu v odôvodní
napadnutých rozhodnutí. Predovšetkým však správny súd zdôrazňuje, že uvedenej námietke žalobcu
chýba argumentácia smerujúca k vplyvu žalobcom namietanej skutočnosti na zákonnosť napadnutých
rozhodnutí.

61. K poukazu žalobcu na daňovú kontrolu DPH v spoločnosti Mal-finance, s.r.o. za zdaňovacie III.
štvrťrok 2012 a IV. štvrťrok 2012, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 9601402/5/5036290/2014/
Žák zo dňa 13. novembra 2014, pričom správca dane v plnom rozsahu uznal uplatnené odpočítanie DPH
z nákupu kryštálového cukru od spoločností Falton s.r.o. a Euro-FOOD s.r.o., avšak správca dane a ani
žalovaný neuviedli, ako tieto skutočnosti vyhodnotili v reťazci dodávok pre žalobcu, správny súd uvádza,

že hoci daňové orgány na základe zistení pochybností o pravdivosti údajov uvedených na dokladoch
predložených žalobcom k daňovej kontrole preverovali celý reťazec dodávateľov, subdodávateľov
odberateľov a prepravcov kryštálového cukru, napadnuté rozhodnutia neboli založené na spochybnení
dodania kryštálového cukru spoločnosti Mal-finance, s.r.o. od jej subdodávateľov Falton s.r.o. a Euro-
FOOD s.r.o., ale na nepreukázaní splnenia podmienok na uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle § 43

Zákona o DPH zo strany žalobcu, t.j. že žalobca dokladmi podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH nepreukázal,
že tovar (kryštálový cukor) skutočne opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný deklarovaným
odberateľom v inom členskom štáte Európskej únie, na ktorých prešlo právo nakladať s tovarom ako
vlastník.

62. Poukaz žalobcu v správnych žalobách, že v podaných odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane
odkázal na jeho Oznámenie o podozrení podané dňa 24. júla 2019 Okresnému riaditeľstvu Policajného
zboru Banská Bystrica s tým, že bol spáchaný trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona,
ktorého obeťou sa stal žalobca, je vo vzťahu k dôvodu, na ktorých sú založené napadnuté rozhodnutia
správcu dane a žalovaného, bezpredmetný. Ak si žalobca v podaných daňových priznaniach uplatnil

oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru odberateľom do iného členského štátu Európskej únie, bol
povinný sám splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 43 Zákona o DPH
preukázať. Tejto povinnosti sa žalobca nemôže zbaviť tvrdením, že sa stal obeťou trestného činu
spáchaného inými osobami, a to bez ohľadu na výsledok trestného stíhania.63. Tvrdenie žalobcu v správnych žalobách, že žalovaný poukázal na Rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C 439/04 Kittel a C 440 Recolta Recycling SPRL, je v rozpore s odôvodneniami

rozhodnutí žalovaného. Rozhodnutia žalovaného a rovnako aj rozhodnutia správcu dane neboli
založené na tom, že žalobca sa dopustil, alebo bol súčasťou (či už vedome alebo nevedome) daňového
podvodu, ale na nepreukázaní splnenia podmienok pre oslobodenie dane pri dodaní tovaru žalobcom
odberateľom do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 Zákona o DPH. Tvrdenie žalobcu, že
nebolo preukázané, že by si ako predávajúci nesplnil povinnosti ustanovené zákonom, keďže predložil

doklady o preprave tovaru do iného členského štátu Európskej únie inému platiteľovi dane, ktorú vykonal
prepravca, žalobca zaplatil sprostredkovateľskej spoločnosti, ktorá obchod sprostredkovala, objednal a
zaplatil za prepravu tovaru do iného členského štátu Európskej únie, prijal na bankový účet úhrady za
dodaný tovaru, nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov správy daní,
keďže vecne nereaguje na dôvod, na ktorom boli napadnuté rozhodnutia založené (body 53. až 55. tohto
rozsudku). Rovnako tvrdenie žalobcu, že žalovaný preniesol dôkaznú povinnosť na žalobcu a požadoval

od neho, aby predložil dôkazy, ktorými by preukázal, že nie je účastníkom daňového podvodu, resp.
aby preukázal, že nevedel alebo nemohol vedieť, že sa zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou daňového
podvodu, nekorešponduje s obsahom napadnutých rozhodnutí žalovaného, keďže tieto neboli založené
na účasti žalobcu na daňovom podvode a prípadnej nedostatočnej obozretnosti žalobcu pri preverovaní
okolností týkajúcich sa deklarovaných obchodov.

64. Poukazy žalobcu v správnych žalobách na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C
409/04 Teleos plc., z ktorého citoval vybrané časti, ďalej na časť z metodického pokynu Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky k aplikácii § 43 Zákona o DPH a viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky tak, ako ich žalobca formuloval, nie sú

spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Správny súd
uvádza, že súdne rozhodnutia nepredstavujú v právnom systéme Slovenskej republiky prameň práva
a sú záväzné len v tej individuálnej veci, v ktorej boli vydané. Rozhodnutia súdov môžu slúžiť ako
argumentačnápodpora,avšakbeztoho,abyžalobcakonkretizoval,čijeskutkovýaprávnystavvdaných
veciach zhodný, resp. obdobný s predmetnou prejednávanou vecou, a to, ako sú v nich uvedené

závery aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci, je takéto poukázanie bezpredmetné.
Nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s nimi, resp. s ich vybranými časťami.
Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť ich právny a
skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona,
relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Výňatky odôvodnení súdnych rozhodnutí takéto kritériá nespĺňajú. Ako už správny súd uviedol, v zmysle
§ 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom žalobných bodov žalobcu a preto nemôže namiesto žalobcu
konkretizovať závery súdov uvedené v odkazovaných rozhodnutiach na prejednávanú vec ani v prípade,
ak sú mu známe. Obdobne aj vo vzťahu k citácii metodického pokynu žalovaného je potrebné podotknúť,
že metodické pokyny orgánov verejnej správy nie sú prameňom práva a bez vlastnej argumentácie

žalobcu v správnych žalobách vo vzťahu k zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov správy daní
nemožno poukaz na metodický pokyn žalovaného považovať za relevantnú žalobnú námietku.

65. Námietka žalobcu v správnych žalobách, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci

samej tým, že správca dane porušil § 46 ods. 10 Daňového poriadku a prekročil lehotu na vykonanie
daňovej kontroly, v dôsledku čoho je Protokol a aj následný procesný postup správcu dane a žalovaného
nezákonný, je nedôvodná. Daňová kontrola DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia júl až december
2012 začala u žalobcu dňa 31. júla 2015 na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 30. júna
2015. Správca dane daňovú kontrolu prerušil Rozhodnutím č. 21171294/2015 zo dňa 4. novembra 2015,

v ktorom uviedol, že daňovú kontrolu prerušuje podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že
začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - zaslania žiadostí o MVI do
iných členských štátov Európskej únie (Talianska a Českej republiky). Daňová kontrola bola prerušená
dňom 11. novembra 2015. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že doba prerušenia daňovej
kontroly bola ovplyvnená najmä Žiadosťou o MVI č. 1588831/2015 zo dňa 20. októbra 2015, ktorá sa

týkala spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL. Správcom dane boli v pravidelných intervaloch zasielané
urgencie do žiadaného členského štátu Európskej únie (dňa 29. februára 2016, 30. mája 2016, 26.
augusta 2016, 21. novembra 2016, 20. februára 2017, 11. mája 2017, 7. augusta 2017, 2. novembra
2017), pričom konečná odpoveď na žiadosť o MVI bola správcovi dane doručená dňa 2. januára 2018.Oznámením č. 100010053/2018 zo dňa 3. januára 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 2.
januára 2018 pominuli dôvody, pre ktoré daňovú kontrolu u žalobcu prerušil. Z uvedeného vyplýva, že
daňová kontrola bola prerušená od 11. novembra 2015 do 2. januára 2018, t. j. celkovo 781 dní, pričom

s poukazom na § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sa v zmysle § 46 ods. 10 veta druhá Daňového
poriadku primerane použije na prerušenie daňovej kontroly, počas prerušenia daňovej kontroly lehoty
podľa Daňového poriadku neplynú. Daňová kontrola bola ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. a)
Daňového poriadku dňa 12. septembra 2018 doručením Protokolu žalobcovi. Vychádzajúc z celkového
času trvania daňovej kontroly po zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená,

správny súd konštatuje, že celkový čas trvania daňovej kontroly nepresiahol zákonom stanovenú
jednoročnú lehotu v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku (daňová kontrola prebiehala v období od
31. júla 2015 do 11. novembra 2015 - 103 dní a od 2. januára 2018 do 12. septembra 2018 - 253 dní,
čo je celkovo 365 dní).

66. Žalobca námietku nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly a nezákonnosti jej vykonania

odôvodňoval čl. 10 Nariadenia, podľa ktorého žiadaný orgán má poskytnúť informácie najneskôr 3
mesiace po dni prijatia žiadosti, pričom tvrdil, že v súvislosti so slovným spojením „pominutia dôvodov“,
pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly, je § 61 ods. 4 Daňového poriadku potrebné vykladať v
kontexte čl. 10 Nariadenia tak, že prerušenie daňovej kontroly je ohraničené maximálnou dĺžkou lehoty
3 mesiacov, uplynutím ktorej pominú dôvody prerušenia daňovej kontroly. Z uvedeného žalobca vyvodil,

že pokiaľ správca dane prerušil daňovú kontrolu od 11. novembra 2015 do 2. januára 2018, postupoval
v rozpore s § 61 ods. 4 Daňového poriadku a čl. 10 Nariadenia a podľa žalobcu porušil aj zásadu
proporcionality a účelnosti a primeranú rýchlosť konania, čím porušil čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej ako „Dohovor“). Správny súd vo vzťahu k namietanému
porušeniučl.6Dohovorukonštatuje,ževprejednávanýchveciachpredmetomdaňovéhokonanianebolo

administratívne trestanie, ani vyvodzovanie zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu žalobcom,
ale výrokom rozhodnutí správcu dane bol určený rozdiel DPH za príslušné zdaňovacie obdobia, ktorý
svojou podstatou nie je trestného charakteru. Rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva
a Ústavného súdu Slovenskej republiky ustálila, že na administratívne konanie vedené vo veciach
netrestného charakteru sa zásady upravené v čl. 6 Dohovoru neaplikujú, čo vyplýva z Nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18. septembra 2008. Pre úplnosť správny súd
poukazuje na to, že zabezpečenie práv účastníkov daňových konaní na spravodlivý proces dostatočne
garantujú zásady na spravodlivý a zákonný proces zakotvené v čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy
Slovenskej republiky a v ustanoveniach Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenia
Nariadenia, správny súd konštatuje, že Nariadenie stanovuje lehoty na vybavenie žiadosti o MVI, resp.

na poskytnutie informácií uvedených v čl. 7 a 9, tieto lehoty sú však záväzné pre dožiadaný orgán iného
členského štátu Európskej únie. To, že dožiadaný orgán pri vybavovaní žiadosti o MVI nepostupuje v
súlade s Nariadením a nedodrží maximálnu lehotu na vybavenie žiadosti neznamená, že správca dane
je povinný po márnom uplynutí lehoty stanovenej Nariadením pokračovať v daňovej kontrole. Takáto
povinnosť správcovi dane nevyplýva ani z ustanovení Daňového poriadku a ani z ustanovení samotného

Nariadenia. Dodržanie lehôt dožiadaným orgánom iného členského štátu Európskej únie správca dane
navyšeaninemôžeovplyvniť.Daňovýporiadokneustanovujev§61maximálnumožnúlehotuprerušenia
daňového konania, vrátane daňovej kontroly, na ktorú sa § 61 Daňového poriadku o prerušení daňového
konania v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku primerane použije. Daňový poriadok s prekročením
lehoty uvedenej v čl. 10 Nariadenia nespája žiadne účinky. Z § 61 ods. 4 Daňového poriadku preto

nemožno vyvodiť, že po uplynutí 3 mesačnej lehoty stanovenej v čl. 10 Nariadenia pominú dôvody
prerušenia daňovej kontroly. Súdny dvor Európskej únie k uvedenej problematike zaujal stanovisko vo
veci C 186/20 HYDINA SK s.r.o., v ktorej rozhodol, že „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo
7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v
spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie

môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského
štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie“. V odôvodnení rozsudku Súdny dvor
Európskej únie zdôraznil, že Nariadenie neupravuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly a ani podmienky
prerušenia takejto kontroly, ak sa začne postup výmeny informácií stanovený Nariadením. Preto sa
zdaniteľná osoba nemôže odvolávať na Nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej

kontroly, ktorá sa jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia. Z uvedených dôvodov správny
súd považoval postup správcu dane, ktorý prerušil daňovú kontrolu za účelom adekvátneho zistenia
skutkového stavu a preverenia skutočností uvádzaných žalobcom a deklarovaných predloženými
dokladmi, za správny a súladný s účelom daňovej kontroly, pričom smeroval k tomu, aby správca danespoľahlivo zistil skutkový stav pre správne určenie a vyrubenie dane. Správcovi dane nemožno vytýkať
dĺžku trvania prerušenia kontroly, keďže na postup dožiadaných daňových orgánov členských štátov
Európskej únie nemal vplyv a o urýchlenie odpovede sa usiloval v rámci svojich možností zaslaním

piatich urgencií. Uvedené skonštatoval aj Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
v Rozsudku sp. zn. 19Svs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024. V zmysle § 61 ods. 5 Daňového poriadku sa
prerušením daňovej kontroly prerušujú, resp. neplynú lehoty podľa Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca
namietal, že daňová kontrola bola prerušená 781 dní, čím bolo zasiahnuté do práv žalobcu, správny súd
uvádza, že počas prerušenia daňovej kontroly nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu, pretože správca

dane nevykonával žiadne úkony, t.j. nezaťažoval žalobcu a povaha a obsah informácií získaných z MVI
predstavovala proporcionálny zásah do práv žalobcu za účelom zistenia rozhodných skutočností pre
správne posúdenie veci. Prerušenie daňovej kontroly bolo vykonané v súlade so zákonom (dodržanie
zásady zákonnosti), t. j. bolo účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré neboli
správcovi dane známe v čase prerušenia daňovej kontroly a ktoré mali relevantný vplyv na zistenie
potrebných skutočností. Keďže daňová kontrola bola vykonaná v lehote stanovenej v § 46 ods. 10

Daňového poriadku, Protokol nemožno považovať za nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý by
v daňovom konaní nebolo možné použiť. Protokol bol žalobcovi doručený v zákonom stanovenej lehote
a daňová kontrola bola ukončená dňom jeho doručenia žalobcovi.

67. Pokiaľ žalobca namietal predčasné vydanie napadnutých rozhodnutí žalovaným a ich nezákonnosť

z dôvodu, že žalovaný jeho námietky o nezákonnosti daňovej kontroly pre prekročenie zákonnej lehoty
na jej výkon vyhodnotil ako neopodstatnené a rozhodol o odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane
pred ukončením konania vedenom na Súdnom dvore Európskej únie vo veci C 186/20 HYDINA SK
s.r.o., správny súd takúto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže je v zjavnom rozpore s obsahom
rozhodnutí žalovaného. Konanie o prejudiciálnych otázkach položených Najvyšším súdom Slovenskej

republiky na Súdnom dvore Európskej únie, na ktoré žalobca v správnych žalobách poukazoval, bolo
v čase rozhodovania žalovaného o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam správcu dane už ukončené
(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v predmetnej veci bol vydaný dňa 30. septembra 2021)
a sám žalovaný v napadnutých rozhodnutiach svoj záver o nedôvodnosti odvolacích námietok žalobcu
odôvodnil mimo iného aj záverom Súdneho dvora Európskej únie v predmetnej veci tak, ako to uviedol

aj správny súd v bode 66. tohto rozsudku.

68. Námietka žalobcu v správnych žalobách, že prerušenie daňovej kontroly musí byť účelné a
nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej
kontroly známe, pričom správca dane podľa jeho názoru v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly

neuviedol, čo konkrétne malo byť informáciami z dožiadaných členských štátov Európskej únie zistené,
je rovnako nedôvodná. Správny súd podotýka, že prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupuje
do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu verejnomocenské oprávnenia a
ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej
kontroly. Naopak, správca dane plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy

daní, t. j. s využitím inštitútu MVI overuje podklady potrebné pre správne a úplné určenie dane. Ide o
legitímnučinnosťsprávcudane,prostredníctvomktorejsadojehodispozičnejsférydostanúinformácieo
odberateľovi/odberateľoch žalobcu, prípadne o prepravcovi/prepravcoch tovaru. Hranice v tomto smere
určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný
v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj

povahuaobsahinformácií,ktorémôžubyťpotenciálnezískanéprostredníctvomMVI.Vpreskúmavanom
prípade správca dane vyššie uvedeným spôsobom postupoval. Správca dane mohol vykonať a aj
vykonal také úkony vo vzťahu k dožiadaným orgánom členských štátov Európskej únie, že urgoval
odpovede na žiadosti o MVI, a to aj opakovane. Ďalej správny súd podotýka, že účelnosť prerušenia
daňovej kontroly z dôvodu potreby vyžiadania si informácií prostredníctvom inštitútu MVI nemožno

vykladať tak, že už správca dane musí mať ešte pred podaním žiadostí o MVI vopred vedomosť, či
odpovede na jeho žiadosti o MVI budú využiteľné v konaní a či dostane úplnú a vyčerpávajúcu odpoveď
na požadované otázky. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v Rozsudku sp.
zn. 19Svs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024 v tejto súvislosti uviedol: „Účelnosť medzinárodnej výmeny
informácií je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu informácií, ktoré sa správca

dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu EÚ získať. Nie je pritom rozhodujúca
presnosť otázok smerom k získaniu optimálnych informácií, dôležité je, či sa správca dane pýta k meritu
veci, ktorú má posúdiť. Ak môžu byť požadované informácie relevantné pre rozhodnutie o daňovej
povinnosti, potom je nutné hľadieť na uplatnenie MVI a na prerušenie daňovej kontroly ako na efektívne.Merať účelnosť MVI jej výsledkom, teda či a do akej miery boli získané informácie pri následnom
rozhodovaní použiteľné alebo dokonca použité v argumentácii, je nesprávne. Nemožno totiž vylúčiť, že
dôvodne uplatnená žiadosť o MVI je neúspešná (dožiadanému orgánu sa z rôznych dôvodov nepodarí

získať požadované informácie), prípadne po podaní žiadosti dôjde k zmene skutkových zistení a preto
sa informácie získané z MVI stanú nepoužiteľnými. To však už je vecou hodnotenia dôkazov a právneho
posúdenia, nie zákonnosti prerušenia daňovej kontroly“.

69. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalobcu v správnych žalobách vo vzťahu k prerušeniu

vyrubovacieho konania. Z administratívnych spisov vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní
považoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, nutnosť ktorého vyplynula z pripomienok žalobcu
predložených k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane taktiež Žiadosťou č. 102107292/2018
zo dňa 23. októbra 2018 požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o predĺženie lehoty
vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobia júl až december 2012.
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky listom č. 102138290/2018 zo dňa 5. novembra 2018 lehotu vo

vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku predĺžilo o tri mesiace. Dňa 14. januára 2019
správca dane vydal Rozhodnutie č. 100157898/2019, ktorým dňom 17. januára 2019 prerušil daňové
konanie vo veci vyrubovacieho konania po daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia júl až december 2012 podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, a to do dňa získania
potrebných informácií iného členského štátu (Poľskej republiky). Konečná odpoveď na žiadosť o MVI

bola správcovi dane doručená až dňa 30. decembra 2020. Oznámením č. 10009554/2021 zo dňa 5.
januára 2021, správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 4. januára 2021 pominuli dôvody, pre ktoré sa
vyrubovacie konanie prerušilo. Z uvedeného vyplýva, že vyrubovacie konanie bolo v preskúmavanom
prípade prerušené od 17. januára 2019 do 4. januára 2021, t.j. celkovo 718 dní, pričom s poukazom na
§ 61 ods. 5 Daňového poriadku počas prerušenia konania lehoty podľa Daňového poriadku neplynuli.

Pokiaľ ide o právne účinky prerušenia daňového konania správcom dane za účelom získania informácií
prostredníctvom MVI, správny súd odkazuje na argumentáciu uvedenú v bode 66. tohto rozsudku k
otázke prerušenia daňovej kontroly. Vychádzajúc z celkového času trvania vyrubovacieho konania a
po zohľadnení času, počas ktorého bolo konanie prerušené v zmysle § 61ods. 1 písm. b) Daňového
poriadku, správny súd konštatuje, že celkový čas trvania vyrubovacieho konania nepresiahol predĺženú

lehotu v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku.

70. Ako už správny súd v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku opakovane uviedol, v prípade,
ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa Daňového poriadku v zmysle § 61 ods. 5 Daňového
poriadku neplynú. Keďže v čase prerušenia konania neplynú lehoty podľa Daňového poriadku, neplynie

ani lehota na zánik práva vyrubiť daň, resp. rozdiel dane v zmysle § 69 Daňového poriadku. Táto
lehota na neplynula ani počas správneho súdneho konania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici,
ktorý preskúmaval zákonnosť skôr vydaných rozhodnutí správcu dane a žalovaného a vo veci rozhodol
Rozsudkom sp. zn. 73S/57/2021 zo dňa 23. februára 2023, keďže podľa § 71 ods. 1 SSP „Ak osobitný
predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje

lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto
zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov,
ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest,
mestských častí a samosprávnych krajov“. Vzhľadom k tomu, že v posudzovaných prípadoch v dôsledku
prerušenia daňovej kontroly a v dôsledku prerušenia vyrubovacieho konania lehoty podľa Daňového

poriadku neplynuli a lehota na zánik práva vyrubiť daň, resp. rozdiel dane v zmysle § 69 Daňového
poriadku, neplynula ani počas správneho súdneho konania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici,
nedošlo ku dňu 6. októbra 2023, kedy boli vydané napadnuté rozhodnutia správcu dane k uplynutiu
prekluzívnej5ročnejlehoty(počítanejodkoncaroka,vktoromžalobcovivzniklapovinnosťpodaťdaňové
priznanie) na vyrubenie dane, resp. rozdielu dane, a preto správny súd námietku podstatného porušenia

ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúceho v zániku práva vyrubiť daň žalobcovi,
vyhodnotil ako nedôvodnú.

71. Ako nedôvodnú správny súd posúdil aj žalobnú námietku, v ktorej žalobca namietal, že došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok

vydanie nezákonných rozhodnutí z dôvodu, že správca dane vo vyrubovacom konaní porušil zásadu
súčinnosti tým, že ho dňa 9. marca 2021 oboznámil s tým, že trvá na svojich zisteniach uvedených
v Protokole, uviedol svoje stanoviská k námietkam a návrhom žalobcu k zisteniam uvedeným v
Protokole, pričom jeho splnomocnenému zástupcovi správca dane odmietol poskytnúť akúkoľvek lehotuna podanie vyjadrenia. Žalovaný k uvedenej námietke v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že spísaniu
predmetnej zápisnice predchádzalo zaslanie oznámenia žalobcovi, ktorým ho správca dane oboznámil
so skutočnosťami zistenými vo vyrubovacom konaní, poskytol mu možnosť vyjadriť sa k nim a následne

mu správca dane umožnil aj nahliadnuť do administratívnych spisov a urobiť si z nich kópie. Na základe
uvedeného mal žalovaný za to, že žalobca bol o jednotlivých úkonoch správcu dane informovaný a
správca dane mu poskytol dostatočný priestor na vyjadrenie sa k jednotlivým úkonom a k vykonanému
dokazovaniu. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že správca dane v priebehu vyrubovacieho
konania oboznámil žalobcu so všetkými získanými dôkazmi, žalobca bol prítomný na výsluchoch

svedkov a bolo mu opakovane umožnené nahliadnuť do administratívnych spisov, a teda žalobca už
mal z predchádzajúceho priebehu vyrubovacieho konania vedomosť o pochybnostiach správcu dane
týkajúcich sa dodania tovaru oslobodeného od dane z tuzemska deklarovaným odberateľom do iného
členského štátu Európskej únie. Z toho, že správca dane na ústnom pojednávaní dňa 9. marca 2021,
na ktorom žalobca neuviedol nové skutočnosti a ani nepreložil nové dôkazy, neposkytol žalobcovi
ďalšiu lehotu na vyjadrenie sa, nemožno podľa názoru správneho súdu vyvodzovať záver, že takýto

postup správcu dane mal za následok porušenie zásad správy daní. K porušeniu práv žalobcu, a teda k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, by mohlo dôjsť len v takom
prípade, ak by sa závery daňových orgánov v priebehu daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania
menili a žalobcovi by nebolo umožnené, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril, čo správny súd v
danej veci nezistil. Pokiaľ žalobca v správnych žalobách namietal, že správca dane vo vyrubovacom

konaní ukončil dokazovanie v rozpore s § 24 Daňového poriadku, keď v prípade preverenia bankového
účtu spoločnosti INGLEWOOD Trade s.r.o. o disponentoch tohto účtu nepokračoval v dokazovaní,
správny súd konštatuje, že aj uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 24 ods. 2
Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správa dane v zmysle citovaného ustanovenia Daňového poriadku sám vedie dokazovanie, ktorého
účel je zákonne vymedzený tak, aby boli čo najúplnejšie zistené skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní a nie akékoľvek skutočnosti, ktoré považuje za dôležité daňový subjekt, ktorého návrhmi
nie je podľa výslovného znenia zákona viazaný. Pokiaľ mal teda správca dane za to, že v prípade
preverenia bankového účtu spoločnosti INGLEWOOD Trade s.r.o. o disponentoch tohto účtu nie sú

dané skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré pristúpil k vyrubeniu
rozdielu dane, nemusel v dokazovaní pokračovať. Žalobca v tejto súvislosti v správnych žalobách
naviac vôbec neuviedol, aké skutočnosti spôsobilé preukázať ním uplatňovaný nárok sa mali vykonaním
navrhovaného dokazovania preukázať, resp. ako by vyvrátili záver správcu dane, ku ktorému dospel
na základe dovtedajšieho dokazovania a jeho vyhodnotenia, s ktorým bol žalobca správcom dane

oboznámený. Z takto formulovanej žalobnej námietky v správnych žalobách správny súd nemohol
dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov správy daní.

72. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného k zdaňovacím
obdobiam júl až september 2012, keď mali podľa jeho tvrdenia v odôvodneniach svojich rozhodnutí

uviesť citáciu znenia § 43 ods. 5 Zákona o DPH účinného až od 1. októbra 2012, nie je dôvodná, keďže
nekorešponduje s obsahom odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Tak správca dane ako aj žalovaný
v rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacích období júl až september 2012 uviedli citáciu § 43 ods. 5
Zákona o DPH správne v znení účinnom v predmetných zdaňovacích obdobiach, teda v znení účinnom
do 30. septembra 2012.

73. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí
správcu dane a žalovaného, vrátane konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutiažalovanéhoasprávcudanezdôvodovuvedenýchvsprávnychžalobáchniejemožnézrušiť,
a preto s poukazom na § 190 SSP správne žaloby ako nedôvodné zamietol.

74. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

75. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o

správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorýrozhodoloriadnomopravnomprostriedkupodanomvočirozhodnutiualeboopatreniusprávcudane
(§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia

správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Písomné vyhotovenie rozsudku nepodpísali členky senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr.
Darina Štoffová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania (§ 141
SSP).