Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/84/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200822
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1317200822.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek

senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Nemocnica Dr.
Vojtecha Alexandra v Kežmarku n.o., Huncovská 1788/42, 060 01 Kežmarok, IČO: 37 886 436, zast.
MINAT Law s. r. o., Prievozská 6A, 821 09 Bratislava, IČO: 53 204 786, proti žalovanému v 2. rade:
MEDLINE s. r. o., Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 45 866 031, v 3. rade:
CARELINE s. r. o., Rustaveliho 4, 831 06 Bratislava, IČO: 45 236 712, obaja zastúpení: Capitol Legal
Group, advokátska kancelária s. r. o., Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 47 257
211, o určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.

23Cb/14/2017-1078 zo dňa 12. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/14/2017-1078 zo dňa 12.
decembra 2022 p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 2. a v 3. rade majú proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným
v 2. a 3. rade v plnom rozsahu náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V odôvodnení rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.01.2017
domáhal, aby súd určil neplatnosť mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1.
rade dňa 04.01.2010 vrátane jej dodatku č. 1 zo dňa 03.02.2012, zmluvy uzatvorenej podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 03.12.2012 a zmluvy
o postúpení časti práv a povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1.
rade a žalobcom na jednej strane a žalovanými v 2. a 3. rade na druhej strane dňa 04.04.2011.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 23Cb/14/2017-836 zo dňa 10.10.2018, ktorým
žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným v 1. až 3. rade v plnom rozsahu náhradu trov
konania.

3.NazákladeodvolaniapodanéhožalobcomKrajskýsúdvBratislaveuznesenímč.k.4Cob/87/2019-927
zo dňa 20.08.2020 rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 23Cb/14/2017-836 zo dňa 10.10.2018 zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že žalobca v konaní namietal, že znenie dodatku
č. 1 k mandátnej zmluve je priveľmi vágne, neisté a pochybné, nie je presne špecifikované, čo sa
rozumie pod pojmom „značná námaha“, v dôsledku čoho nemožno tento prejav vôle považovať zaurčitý, čoho následkom je neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 OZ. Taktiež namietal, že výška odplaty
dojednaná v dodatku č. 1 je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Súd prvej inštancie sa uvedenými
námietkamižalobcunezaoberalažiadnymspôsobomsasniminevysporiadal.Hocisúddospelkzáveru,

že žalobca spolupôsobil pri reštrukturalizácii žalobcu, neustálil, či žalobca pritom vynaložil „značnú
námahu“ažiadnymspôsobomnedalodpoveďnaotázku,čojepotrebnépovažovaťpodpojmom„značná
námaha“. Súd prvej inštancie sa teda v napadnutom rozsudku opomenul vysporiadať so skutočnosťou,
či je predmet dodatku č. 1 vymedzený dostatočne určito, t.j. či je dostatočne zrejmé, k čomu sa zmluvné
strany uzavretím tohto dodatku zaviazali.

V dôsledku uvedeného považoval odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný,
nakoľko chýba jeho relevantné odôvodnenie. Okrem toho súd prvej inštancie neskúmal ani žalobcom
namietanú výšku odplaty určenej dodatkom č. 1 a jej súlad so zásadou poctivého obchodného styku,
resp. s dobrými mravmi, a to i napriek tomu, že podľa Dohody o zmene splatnosti odmeny zo dňa
27.05.2013 (čl. 40-41) mal žalovanému v 1. rade za rok 2012 v zmysle čl. III mandátnej zmluvy (v
znení dodatku č. 1) vzniknúť nárok na zaplatenie sumy 1.486.175,04 eur (1.235.979,20 eur bez DPH),

predstavujúci 50 % odmenu zlepšeného finančného toku.
Ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozsudku nevysporiadal so všetkými dôkazmi (napr. svedeckou výpoveďou B.. D., obsahom predbežnej
správy z finančnej kontroly, listinnými dôkazmi, ktoré žalobca pripojil k vyjadreniu zo dňa 07.02.2018).
Podľa názoru odvolacieho súdu mal súd v rámci presvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

aspoň uviesť ako tieto dôkazy vyhodnotil, resp. z akých dôvodov na uvedené dôkazy neprihliadal,
nakoľkojezrejmé,ženajmäpredbežnásprávazfinančnejkontrolybolazhľadiskaargumentáciežalobcu
jedným z hlavných prostriedkov jeho procesného útoku.
Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá § 220 ods. 2 CSP,
nakoľko sa súd nevysporiadal s otázkou určitosti predmetu dodatku č. 1 k mandátnej zmluve a súladom

odmeny dohodnutej týmto dodatkom s dobrými mravmi a neuviedol, ako vyhodnotil relevantné dôkazy
predložené žalobcom, rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, v dôsledku
čoho
je nepreskúmateľné.
Vo vzťahu k znaleckému posudku znaleckej organizácie ATLC, k.s., ktorý žalobca predložil ako dôkaz

až v odvolacom konaní odvolací súd uviedol, že keďže žalobca tento dôkaz nepredložil v konaní pred
súdom prvej inštancie, ale až v odvolacom konaní a nejde o prípady uvedené v § 366 písm. a) až d)
CSP, dospel k záveru, že predmetný znalecký posudok nebol predložený včas, preto na tento dôkaz
neprihliadal.

4. Po zrušení pôvodného rozhodnutia odvolacím súdom sa v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie
vyjadrili žalobca i žalovaní v 2. a 3. rade. Žalobca dňa 14.04.2022 žiadal o pripustenie zmeny žaloby,
ktorú súd prvej inštancie uznesením č.k. 23Cb/14/2017-1042 zo dňa 24.08.2022 nepripustil.

5. Súd prvej inštancie uviedol, čo zistil zo svedeckej výpovede B.. G. D. a B.. B. E., z obsahu predbežnej

správy z finančnej kontroly ako aj zo správy nezávislého audítora z overovania riadnej individuálnej
účtovnej závierky neziskovej organizácie ku dňu 31.12.2020 z apríla 2021. Zároveň v bode 35. a 36.
rozsudku vysvetlil, z akých dôvodov neprihliadal na Znalecký posudok č. 5/2019 predložený žalobcom
ani na Znalecký posudok č. 4/2019 predložený žalovanými v 2. a 3. rade.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 266 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 2 ods. 1, 2, 3, 4, § 5a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.
o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií), § 47a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1, §
262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

7. Súd prvej inštancie mal za to, že ním vydaný napadnutý rozsudok č.k. 23Cb/14/2017- 836 zo
dňa 10.10.2018 v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č.k. 4Cob/87/2019-922 zo dňa
19.08.2020 je v rámci právneho názoru a hodnotenia skutkového stavu správny, okrem otázky určitosti
predmetu Dodatku č. 1 k Mandátnej zmluve a súladu odmeny dohodnutej týmto dodatkom s dobrými

mravmi s potrebou uviesť vyhodnotenie relevantných dôkazov predložených žalobcom. V ostatnom
- teda otázke neplatnosti mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade -
(spoločnosťou PP PARTNERSHIP s. r. o., IČO: 35 891 696) dňa 04.01.2010 zmluvy uzatvorenej podľa
ust. § 269 ods. 2 OBZ medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 03.12.2012 a zmluvy opostúpení časti práv a povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1.
rade a žalobcom na jednej strane a žalovanými v 2. a 3. rade na druhej strane dňa 04.04.2011, odkázal
na odôvodnenie rozsudku č.k. 23Cb/14/2017-836 zo dňa 10.10.2018 v zmysle zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu č.k. 4Cob/87/2019-922 zo dňa 19.08.2020.

8. K otázke určitosti predmetu Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve súd uviedol: Žalobca a žalovaný v
1. rade (spoločnosť PP PARTNERSHIP s. r. o.) uzavreli dňa 03.02.2012 Dodatok č. 1 k mandátnej
zmluve zo dňa 04.01.2010. Predmetom tohto Dodatku č. 1 bola zmena mandátnej zmluvy zo dňa

04.01.2010 v čl. III ods. 1 tak, že nové znenie tohto zmluvného dojednania znelo „Zmluvné strany sa
dohodli, že PP PARTNERSHIP s. r. o. z dôvodu značnej námahy vynaloženej za účelom ozdravenia
zariadeniaprostredníctvomsúdompovolenejreštrukturalizáciemánárok,vprípadezánikuzmluvypodľa
čl. VII bod 1, bod 2 alebo bod 3, na odmenu vo výške 50 % z rozdielu medzi pohľadávkami žalobcu
ku dňu 31.12.2011 a pohľadávkami, ktoré budú veriteľom skutočne vyplatené vo výške podľa súdom
potvrdeného reštrukturalizačného plánu žalobcu.“ Súd prvej inštancie zaujal právne stanovisko, že takto

špecifikovaný predmet Dodatku č. 1 je vymedzený dostatočne určito tzn., je dostatočne zrejmé, k čomu
sa zmluvné strany uzavretím tohto Dodatku č. 1 zaviazali vzhľadom na vymedzený pojem „značná
námaha“. Keďže na predmetnú mandátnu zmluvu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka z
dôvodov, uvedených v zrušenom rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa však odvolací súd stotožnil,
súd prvej inštancie použil na výklad Dodatku č. 1 ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 266

ods. 1 OBZ sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu,
že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Aplikácia tohto
interpretačného pravidla prichádza do úvahy vtedy, ak je nesporné, že konajúca osoba mala úmysel
prejaviť určitú vôľu. Ak by osoba, ktorej bol právny úkon určený, popierala, že jej úmysel konajúceho
bol známy, prejav vôle je podľa úmyslu možné interpretovať len vtedy, ak je nesporné, že taký úmysel

tu bol a preukáže sa, že osobe, ktorej bol určený, musel byť známy. V prípade, že prejav vôle nie je
možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, podľa ust. § 266 ods. 2 OBZ sa vykladá podľa významu, ktorý
by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený. Ide o určitú objektivizáciu
adresáta právneho úkonu. Pri výslovnom prejave vôle, sa prejavená vôľa vykladá aj podľa výrazov,
ktoré sa použijú v obchodnom styku. Súd prvej inštancie mal preto za to, že pre vznik nároku na

odmenu nie je nevyhnutné vykonať a preukazovať vynaloženie „značnej námahy“, nakoľko tento nárok
je podmienený akoukoľvek činnosťou mandatára, ktorá bola vykonaná za účelom ozdravenia žalobcu
ako predmetu samotnej mandátnej zmluvy. Uviedol, že úmysel, ktorý bol vyjadrený pri uzatváraní
Dodatku č. 1, teda dojednanie odmeny mandatára za činnosť vynaloženú za účelom ozdravenia
žalobcu na základe reštrukturalizácie, bol v konaní dostatočne preukázaný, okrem iného aj výpoveďou

reštrukturalizačného správcu Ing. Vladimíra Šatníka, ktorý potvrdil, že spoločnosť PP PARTNERSHIP
s. r. o. ako mandatár mu poskytovala súčinnosť nielen pred vypracovaním reštrukturalizačného plánu,
ale aj po začatí reštrukturalizácie, zúčastňovala sa rokovaní s veriteľmi, podieľala sa na príprave a
posudzovaní podkladov mesačných správ aj schvaľovacej schôdze. Reštrukturalizačný správca taktiež
uviedol, že žalobcu v reštrukturalizačnom konaní zastupovala spoločnosť PP PARTNERSHIP s. r.

o na základe mandátnej zmluvy. Právnou praxou je stanovisko, že jedným zo základných princípov
výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy pred takým výkladom, ktorý vedie k
neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie
zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia
zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Súd prvej inštancie teda majúc za to,

že zmluvná voľnosť daná Obchodným zákonníkom sa plne premietla do uzavretia Dodatku č. 1, ktorý
nebol uzavretý v tiesni, ale naopak slobodne a vážne, ako v ňom zmluvné strany konštatovali, takže
nemožno tento Dodatok č. 1 považovať za uzavretý v rozpore s § 37 a § 39 OZ. Navyše súd prvej
inštancie odkázal na § 266 ods. 4 OBZ, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci
rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz

použila. Predmetný Dodatok č. 1 k mandátnej zmluve, rovnako samotnú mandátnu zmluvu pripravoval a
ich návrh predkladal žalobca (ktorý neuvádzal opak týkajúci sa predkladania návrhu mandátnej zmluvy
a jej dodatku č. 1) a ktorý sám použil výraz „značná námaha“, ktorého neurčitosť a vágnosť v konaní
napadol, takže tento výraz je nutné vykladať na ťarchu žalobcu.

9. K súladu odmeny dohodnutej Dodatkom č. 1 s dobrými mravmi súd prvej inštancie zaujal právne
stanovisko, že odmena mandatára podľa Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve nie je v rozpore so
zásadou poctivého obchodného styku a dobrými mravmi, pretože žalobca nepreukázal v konaní, že
takto dohodnutá odmena mandatára negatívne ovplyvnila hospodársky výsledok žalobcu, tým došlok prehlbovaniu jeho straty, v dôsledku čoho bol žalobca nútený vstúpiť do reštrukturalizácie, pričom
dôvodom pre vstup do reštrukturalizácie boli záväzky žalobcu, ktoré nebol schopný uhradiť z bežnej
prevádzky zariadenia nemocnice. Tu súd prvej inštancie konštatoval, že výška odmeny podľa čl. III

mandátnej zmluvy bola dohodnutá tak, že „zmluvné strany sa vzájomne zaväzujú, že v okamihu,
kedy opatrenia prijaté v súvislosti s vykonávaním mandátnych činností povedú k takému zvýšeniu
ekonomickej efektivity zariadenia, že dôjde zo strany NKK k zlepšovaniu finančného toku (tzv. bežná
likvidita), bude odmena PPP navýšená o 50 % + DPH tohto zlepšeného finančného toku. Zúčtovacím
obdobím tejto odmeny je kalendárny rok s tým, že ak dochádza k zlepšovaniu bežnej likvidity v priebehu

roka je vyplácaná štvrťročná záloha tejto odmeny vo výške 80 %. Na základe auditovanej ročnej
uzávierky dôjde k ročnému zúčtovaniu. Odmena je vyplatená na základe faktúry, ktorej súčasťou je
výpočet zlepšenia bežnej likvidity.“ V zmysle výročnej správy žalobcu výpočet finančnej odmeny za
rok 2012 vychádza z porovnania stavu ku dňu 31.12.2011 a stavu ku dňu 31.12.2012, pričom rozdiel
predstavuje zlepšenie finančného toku a v zmysle citovaného ustanovenia mandátnej zmluvy 50 %
predstavuječiastkuvovýške1.235.979,20eur.Podľavýročnejsprávyzarok2012avzmysleustanovení

mandátnej zmluvy bol výpočet bežnej likvidity - 2.523.284,- eur, čo bola bežná likvidita za rok 2011 a +
51.326,- eur, čo bola bežná likvidita za rok 2012. Odmena podľa Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve bola
dohodnutá tak, že „Zmluvné strany sa dohodli, že PPP z dôvodu značnej námahy vynaloženej za účelom
ozdravenia zariadenia prostredníctvom súdom povolenej reštrukturalizácie má nárok, v prípade zániku
zmluvy podľa čl. VII bod 1, bod 2 alebo bod 3, na odmenu vo výške 50 % z rozdielu medzi pohľadávkami

NKKkudňu31.12.2011apohľadávkami,ktorébudúveriteľomskutočnevyplatenévovýškepodľasúdom
potvrdeného reštrukturalizačného plánu NKK.“ Súd prvej inštancie tak výšku odmeny podľa Dodatku
č. 1 nepovažoval za odporujúcu zásade poctivého obchodného styku podľa § 265 OBZ, resp. dobrým
mravom podľa § 37 a 39 OZ. Rovnako aj pri dohodnutej odmene v Dodatku č. 1 mal súd prvej inštancie
za to, že zmluvná voľnosť daná Obchodným zákonníkom sa plne premietla do uzavretia Dodatku č. 1,

ktorý nebol uzavretý v tiesni, ale naopak slobodne a vážne, ako v ňom zmluvné strany konštatovali,
takže nemožno tento Dodatok č. 1 považovať za uzavretý v rozpore s § 37 a § 39 OZ. Navyše súd
prvej inštancie opätovne odkázal na § 266 ods. 4 OBZ, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje
výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v
konaní tento výraz použila. Predmetný Dodatok č. 1 k mandátnej zmluve, rovnako samotnú mandátnu

zmluvupripravovalaichnávrhpredkladalžalobca(ktorýneuvádzalopaktýkajúcisapredkladanianávrhu
mandátnej zmluvy a jej dodatku č. 1) a ktorý sám navrhol výšku odmeny mandatára, ktorej výšku v
konaní napadol, takže výšku tejto odmeny je nutné vykladať na ťarchu žalobcu.

10. Žalobca ďalej tvrdil, že nakoľko dňa 10.10.2018 došlo k zániku spoločnosti PP PARTNERSHIP s.

r. o. ako mandatára, týmto dňom zanikla aj mandátna zmluva. Zánik mandátnej zmluvy niektorým zo
spôsobov uvedených v čl. VII je v zmysle Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve spojený so vznikom nároku
na odmenu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, nakoľko mal za to, že nedošlo
k zániku spoločnosti PP PARTNERSHIP s. r. o. ako mandatára, pretože síce ako subjekt práva zanikol,
avšak s právnym nástupcom, ktorým je žalovaný v 2. rade, ktorý vstúpil do práv a povinností spoločnosti

PP PARTNERSHIP s. r. o. ako mandatára, čím sa sám stal mandatárom.

11. Žalobca v konaní ďalej tvrdil, že „Dodatok č. 1 je neúčinný z dôvodu, že v rozpore s ust. § 47a OZ
nebol nikdy zverejnený, a teda sa považuje za neuzavretý.“ Súd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, majúc za to, že neúčinnosť Dodatku č. 1 z dôvodu jeho nezverejnenia v rozpore s § 47a ods.

4 OZ nie je daná vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že ide v zmysle § 47a
ods. 1 OZ o povinne zverejňovanú zmluvu, pretože ju neuzatvorila povinná osoba v zmysle § 2 zákona
č. 211/2000 Z. z.

12. Žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, keďže podľa súdu prvej inštancie nebol daný ani

jeden z tvrdených dôvodov neplatnosti tak Mandátnej zmluvy zo dňa 04.01.2010 ani jej Dodatku č. 1 zo
dňa 03.02.2012, rovnako ako dohody o postúpení práv a povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy
a dohody uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade zo dňa 03.12.2012, keďže
platnosť alebo účinnosť tak mandátnej zmluvy, ako aj jej Dodatku č. 1 nebola podmienená súhlasom
mestského zastupiteľstva mesta Kežmarok z dôvodu, že žalobca ako aj žalovaný v 1. rade (spoločnosť

PP PARTNERSHIP s. r. o.) predstavovali v čase ich uzavretia samostatné právne subjekty, pričom v
súvislosti s výkonom ich činnosti mohli nezávisle od vôle iných subjektov v rámci zásady zmluvnej
voľnosti vstupovať do záväzkových vzťahov. Mandátna zmluva, ako aj jej Dodatok č. 1 obsiahli všetky
zákonom požadované podstatné náležitosti. Zo strany žalobcu nebolo preukázané také konanie p. F.,ktorým by porušil zákaz konkurencie podľa ust. § 27 zákona č. 213/1997 Z. z. s tým, že následok
porušenia takéhoto zákazu by nemal za následok neplatnosť mandátnej zmluvy, ako aj jej Dodatku č. 1,
ale zodpovednosť uvedenej osoby za škodu, ktorú porušením tohto zákazu spôsobila. Rovnako nebol

žalobcom preukázaný tvrdený dôvod neplatnosti Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve, ktorým malo byť čo
najväčšie odčerpanie finančných prostriedkov žalovaným v 1. rade, teda že právny úkon žalovaného v
1. rade absentoval vážnu vôľu (simulovaný právny úkon). Rovnako nebol žalobcom preukázaný tvrdený
dôvod neplatnosti Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve, ktorým mala byť neurčitosť jeho predmetu, ktorý
bol dostatočne určitý, mandatárom vykonaný a na ťarchu žalobcu vykladaný, čo platí aj pre žalobcom

tvrdenýdôvodneplatnostiDodatkuč.1kmandátnejzmluvespočívajúcivneprimeranejodmene.Žalobca
zároveň neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by dohoda uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a
žalovaným v 2. rade bola neplatná.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol konajúci súd v súlade s princípom úspechu v konaní
tak, že žalovaným v 2. a 3. rade ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP.

15. Namietal, že súd prvej inštancie pri tvorbe odôvodnenia rozsudku vychádzal najmä z opisu
doterajšieho priebehu súdneho konania, pričom „vlastnej tvorbe“ venoval minimum strán. Napríklad,
súd sa dôvodom neplatnosti Dodatku č. 1 venuje až od ods. 53. rozsudku, pričom medzitým opätovne
bez akejkoľvek reakcie na argumenty žalobcu len opakuje a kopíruje svoje predchádzajúce stanoviská
z pôvodného rozsudku, ktoré sa v podstatnej časti ani len netýkajú dôvodov neplatnosti Dodatku

č. 1. Súd výrok rozsudku odôvodňuje v ods. 53 len kopírovaním argumentov žalovaných, pričom
žiadnym spôsobom nereaguje na tvrdenia žalobcu ohľadne neurčitosti Dodatku č. 1 (viď napr. ods. 7
až 18 vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.07.2022). V argumentácii súdu pritom zjavne absentujú základné
princípy logiky, keď určitosť Dodatku č. 1 odôvodňuje skutkovými okolnosťami nesúvisiacimi s určitosťou
právneho úkonu, napr. výpoveď svedka B.. H. Š.Á. o tom, ako údajne spoločnosť PP PARTNERSHIP

s. r. o. poskytovala súčinnosť v rámci reštrukturalizácie. Súd svoj názor o určitosti Dodatku č. 1 opieral
hlavne o výkladové pravidlá stanovené v Obchodnom zákonníku, avšak bez toho, aby citované právne
normy aplikoval na posudzovaný prípad a viacmenej len s odkazom na citované relevantné ustanovenia
bez bližšieho vysvetlenia dospel ku kategorickému záveru, že Dodatok č. 1 je určitý. Súd sa tak v
otázke určitosti Dodatku č. 1 žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu spočívajúcimi v

nemožnosti identifikovať plnenie, ktoré mala spoločnosť PP PARTNERSHIP s. r. o. podľa Dodatku č.
1 plniť. Súd zároveň žiadnym spôsobom nereagoval ani na tvrdenia žalobcu o potrebe posudzovania
skutkového a právneho stavu vo vzájomných súvislostiach, t.j. pri zohľadnení takto naformulovanej
povinnosti spoločnosti PP PARTNERSHIP s. r. o. v kontexte dojednanej odmeny a kontexte odmeny
správcu (viď ods. 18 vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.07.2022). Súd rovnako ako pri posudzovaní určitosti

Dodatku č. 1, tak aj pri posudzovaní súladu dojednanej odmeny v Dodatku č. 1 s dobrými mravmi, úplne
odignoroval akékoľvek argumenty žalobcu a nepovažoval za potrebné sa k nim akokoľvek vyjadriť. Mal
za to, že dôvodením súladu dojednanej odmeny podľa Dodatku č. 1 s dobrými mravmi výkladovými
pravidlami súd ignoruje základné pravidlá logiky, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku o to viac
nezrozumiteľné. Súd sa v otázke súladu odmeny dojednanej v Dodatku č. 1 s dobrými mravmi žiadnym

spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, že nemôže byť za akýchkoľvek okolností za asistenciu
pri reštrukturalizácii dohodnutá odmena niekoľkonásobne vyššia, ako je odmena osoby s licenciou
reštrukturalizáciu vykonávať - správcu. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal za to, že napadnutý
rozsudok neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu a neobsahuje
odpovede, na skutočnosti a argumentáciu žalobcu, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné. Rozsudok je tak ako celok nepreskúmateľný, nepresvedčivý a arbitrárny.

16. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nemohol Znalecký posudok č. 5/2019 zo
dňa 24.06.2019 akceptovať z dôvodu, že názor odvolacieho súdu v otázke jeho pripustenia je preprvostupňový súd záväzný. Odvolací súd totiž vo svojom rozhodnutí neuviedol svoj právny názor o
tom, či po vrátení veci môže byť znalecký posudok použitý alebo nie. Odvolací súd len uviedol, že
nakoľko nebolo tvrdené a tým pádom ani preukázané splnenie podmienok novôt v súdnom konaní podľa

ust. § 366 CSP, on sám na tento znalecký posudok neprihliadal. Žalobca považoval za neprijateľné,
aby napriek existencii dôkazu svedčiacemu jednoznačne v jeho prospech, ktorého vykonanie žalobca
viackrát navrhoval, ho súd odmietol odkazujúc na uplatnenie sudcovskej koncentrácie, a to obzvlášť v
prípade, keď vykonanie tohto znaleckého posudku nebolo časovo náročné a jeho jednotlivé časti už
aj tak boli v vo vyjadreniach žalobcu viackrát citované. Žalobca mal za to, že odmietnutie vykonania

navrhovaného dôkazu - znaleckého posudku - titulom použitia sudcovskej koncentrácie bolo v rozpore
so zásadou spravodlivosti civilného procesu, a preto sa súd dopustil pochybenia, keď vykonanie
predmetného znaleckého posudku odmietol.

17. Žalobca nesúhlasil so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, podľa ktorého návrh Mandátnej
zmluvy ako aj návrh Dodatku č. 1 pripravoval a predkladal žalobca. Zdôraznil, že v priebehu súdneho

konania nebolo zo strany žalobcu ani zo strany žalovaného nikdy ani len tvrdené, kto pripravoval
uvedené návrhy. Súd nikde v rozsudku neuviedol, ako k tomuto záveru dospel, rovnako ako pri závere,
že výšku odmeny pre spoločnosť PP PARTNERSHIP s.r.o. navrhol žalobca, s ktorým tvrdením odvolateľ
taktiež nesúhlasil. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že tak návrh Mandátnej zmluvy ako aj návrh Dodatku
č. 1 vrátane výpočtu odmeny v ňom dojednanej vyšiel a bol pripravený zo strany p. F., resp. spoločnosti

PP PARTNERSHIP s. r. o., ktorá ako v každom štandardnom vzťahu z pozície poskytovateľa služieb
pripravila a predložila svoje návrhy zmluvných dokumentov. Poukázal i na nesprávne skutkové zistenie
súdu,kdevsúvislostisvýkladomDodatkuč.1uvádza,žeúmyselvyjadrenýDodatkomč.1bolzmluvným
stranám známy, čo údajne vyplynulo z výsluchu B.. H. Š., t.j. reštrukturalizačného správcu, ktorý však
nebol zmluvnou stranu Dodatku č. 1. Reštrukturalizačný správca zároveň vo svojej výpovedi opisuje len

konanie jednej zo zmluvných strán Dodatku č. 1, t.j. spoločnosti PP PARTNERSHIP s. r. o. a z jeho
výsluchu preto ani objektívne nie je možné zistiť vedomosť druhej strany - žalobcu o úmysle vyjadreného
Dodatkom č. 1.

18. Nestotožnil sa s právnym posúdením súdu o určitosti Dodatku č. 1 a namietal, že súd sa

nevysporiadal s argumentáciou žalobcu o neurčitosti Dodatku č. 1. Súd sa pri výklade Dodatku č. 1
vôbec nezaoberal okolnosťami súvisiacimi s uzatváraním Dodatku č. 1, ani okolnosťami súvisiacimi
s uzatváraním Mandátnej zmluvy a rovnako ani následným správaním zmluvných strán, pričom toto
správanie a reálne plnenie povinností z Mandátnej zmluvy spoločnosťou PP PARTNERSHIP s. r. o.
preukazuje Znalecký posudok č. 5/2019 zo dňa 24.06.2019, ktorý však súd odmietol ako dôkaz vykonať.

Žalobca zdôraznil, že od začiatku tohto súdneho konania poukazuje na konflikt záujmov zhmotnený
v osobe p. F., pričom súd túto skutkovú okolnosť pri svojich právnych úvahách vôbec nezohľadňoval,
a to napriek tomu, že má na merito veci zásadný význam. V tejto súvislosti zdôraznil, že iniciátorom
uzatvorenia tak Mandátnej zmluvy, ako aj jej Dodatku č. 1 bol v práve p. F.. Tvrdil, že pokiaľ súd hodnotil
Dodatok č. 1 z pohľadu jeho určitosti prostredníctvom výkladových právnych noriem Obchodného

zákonníka, mal aplikovať všetky výkladové pravidlá, t.j. vrátane § 266 ods. 3 OBZ. Nestotožnil sa
so záverom súdu, že dané ustanovenie Dodatku č. 1 je potrebné vykladať tak, že na vznik nároku
spoločnosti PP PARTNERSHIP s. r. o. na odmenu postačí vynaložiť akúkoľvek činnosť za účelom
ozdravenia zariadenia - žalobcu, keď nie je zrejmé, ako súd k takémuto právnemu záveru dospel.
Žalobca zároveň v súvislosti s neurčitosťou Dodatku č. 1 uviedol, že pojem značná námaha treba

vnímať aj v kontexte celého citovaného ustanovenia, pričom poukázal najmä na výšku dohodnutej
odmeny. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že súd určitosť Dodatku č.
1 nesprávne právne posúdil, a to jednak z dôvodu, že pri právnom posúdení vychádzal z nesprávne
zisteného skutkového stavu, a jednak z dôvodu, že neaplikoval relevantnú právnu normu (§ 266 ods. 3
OBZ), pričom právne posúdenie určitosti realizoval súd bez súvislosti so súladom dohodnutej odmeny

s dobrými mravmi, a to napriek tomu, že v danom prípade sú tieto 2 vady Dodatku č. 1 neoddeliteľne
späté. Žalobca zastával názor, že Dodatok č. 1 je neurčitý, v dôsledku čoho je absolútne neplatný.

19. Za nesprávne považoval aj právne posúdenie súladu odmeny dohodnutej v Dodatku č. 1 s dobrými
mravmi,keďsúdprvejinštancievychádzalznesprávnychskutkovýchzistení,ato:(i)ženávrhDodatkuč.

1 vypracoval a predložil žalobca, (ii) že odmenu dohodnutú v Dodatku č. 1 navrhol žalobca. Poukázal na
to,žesúdsanevysporiadalsvytknutýmnedostatkomzostranyodvolaciehosúduvbode34.zrušujúceho
uznesenia. Považoval za absurdné, aby za akýchkoľvek okolností bola v súlade s dobrými mravmi taká
dohoda, podľa ktorej si zmluvné strany za asistenciu pre reštrukturalizácii dohodnú odmenu násobnevyššiu ako je odmena osoby s licenciou reštrukturalizáciu vykonávať - správcu. To, že v prejedávanom
prípade bol p. F. v zjavnom konflikte záujmov (na jednej strane ako konateľ veriteľov - žalovaní v 2.
a 3. rade, na druhej strane ako konateľ spoločnosti - PP PARTNERSHIP s.r.o., ktorej cieľom bolo

ozdraviť žalobcu, t.j. znížiť záväzky žalobcu v čo najväčšom rozsahu a zároveň predsedom správnej
rady žalobcu) je už len „čerešničkou na torte“ celého prípadu a zároveň ďalším argumentom svedčiacim
v prospech tvrdenia žalobcu, že tak Mandátna zmluva, ako aj Dodatok č. 1 boli uzavreté žalobcom v
dôsledku omylu vyvolanom p. F., resp. spoločnosťami, za ktoré konal.

20. Žalobca ďalej namietal nesprávne posúdenie povinnosti žalobcu zverejniť Dodatok č. 1. Poukázal
na to, že otázka či žalobca bol povinnou osobou podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., resp.
otázka, či Dodatok č. 1 bol povinne zverejňovanou zmluvou podľa § 47a ods. 1 OZ, resp. § 5a ods. 1 a 2
zákona č. 211/2000 Z. z., sú otázkami právnymi a nie skutkovými. Žalobcovi nebolo zrejmé, aké dôkazy
mal súdu predkladať, aby preukázal, že Dodatok č. 1 bol povinne zverejňovanou zmluvou podľa ust. §
47a ods. 1 OZ. Uviedol, že žalobca je neziskovou organizáciou založenou výlučne Mestom Kežmarok,

čím spĺňa definičné pojmy „povinnej osoby podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Vzhľadom
na skutočnosť, že Dodatok č. 1 sa v súlade s § 5a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. týka nakladania
s majetkom povinnej osoby - žalobcu, pričom v žiadnom prípade podľa názoru žalobcu sa nejedná o
bežný obchodný styk v rozsahu jeho činnosti, mal žalobca za to, že Dodatok č. 1 možno považovať za
povinne zverejňovanú zmluvu podľa zákona č. 211/2000 Z. z.

21. Za nesprávne odvolateľ považoval aj právne posúdenie platnosti Mandátnej zmluvy z dôvodu
uvedenia žalobcu do omylu, keď súd argumentáciu žalobcu v tomto smere odignoroval. Mal za to,
že spoločnosť PP PARTNERSHIP s. r. o. pri uzatváraní mandátnej zmluvy úmyselne uviedla žalobcu
do omylu v otázke vôli a schopnosti spoločnosti PP PARTNERSHIP s. r. o. plniť činnosti, na ktoré sa

zaviazala v Mandátnej zmluve a Dodatku č. 1, pričom v skutočnosti mala táto spoločnosť, resp. osoba
za ňu konajúca, záujem len vytvoriť právny rámec, ktorý by jej umožňoval vo veľkom rozsahu čerpať
finančné prostriedky patriace žalobcovi. Z uvedeného dôvodu v nadväznosti ust. § 49a OZ mal žalobca
za to, že Mandátna zmluva a následne aj Dodatku č. 1 sú v dôsledku omylu na strane žalobcu neplatné.

22. Žalobca ďalej uviedol, že prioritne zastáva právny názor, že Mandátna zmluva vrátane všetkých na
ňu nadväzujúcich právnych úkonov je absolútne neplatná z dôvodu absencie vôle na strane obidvoch
zmluvných strán (žalobcu a spoločnosti PP PARTNERSHIP s. r. o.) reálne vstúpiť do zmluvného vzťahu
a predstavovala len formálny právny rámec na vyvádzanie finančných prostriedkov z dispozície žalobcu.
Zároveň uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o dôvod absolútnej neplatnosti právnych úkonov,

ktoré sú súdy povinné skúmať v priebehu celého súdneho konania ex offo, táto námietka neplatnosti
je vznesená včas a riadne a je nevyhnutné, aby sa s ňou súdy vysporiadali. S poukazom na uvedené
žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi prizná
právo na náhradu trov konania voči žalovaným v celom rozsahu. Pokiaľ odvolací súd bude mať za to,
že neexistujú dôvody na zmenu, žalobca navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové

konanie a rozhodnutie.

23. K odvolaniu žalobu sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 08.02.2023. Podľa
názoru žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie reaguje v odôvodnení rozsudku na skutkové tvrdenia
žalobcu ako aj žalovaných, avšak len na tie, ktoré boli procesné prípustné, čo však neplatí pre Znalecký

posudok č. 5/2019, ktorý žalobca nepredložil včas. Pokiaľ ide o posúdenie určitosti predmetu Dodatku
č. 1 a súladu dohodnutej odmeny s dobrými mravmi, žalovaný v 2. rade sa plne stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku a mal za to, že ani jeden z odvolacích dôvodov nie je daný. Okrem toho sa
pridržal svojej doterajšej argumentácie a žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal
žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

24. Podaním doručeným súdu dňa 01.03.2023 žalovaný v 3. rade súd informoval, že vyjadrenie zo dňa
08.02.2023 sa považuje aj za vyjadrenie žalovaného v 3. rade.

25. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.05.2023. Zdôraznil,

že odvolací súd vo svojom rozhodnutí neuviedol svoj právny názor o tom, či po vrátení veci môže
byť Znalecký posudok č. 5/2019 použitý alebo nie, bolo na vôli súdu prvej inštancie, či použije alebo
nepoužije sudcovskú koncentráciu na ten ktorý dôkaz, pričom podľa názoru žalobcu v zmysle § 153
CSP po vrátení veci súd prvej inštancie mohol a mal prijať predmetný znalecký posudok ako dôkaz. Malza to, že odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu - Znaleckého posudku č. 5/2019 bolo v rozpore
so zásadou spravodlivosti civilného procesu.

26. Dňa 30.08.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, označené ako „Doplnenie argumentácie
odvolania žalobcu“, v ktorom uviedol, že Mesto Kežmarok v nadväznosti na svoju žiadosť obdržalo od
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky stanovisko zo dňa 26.07.2024 (ďalej len „Stanovisko“),
ktorého obsah je relevantný aj pre posúdenie dôvodnosti odvolania. Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky v Stanovisku reagovalo na 3 otázky položené Mestom Kežmarok, ktoré je

zriaďovateľom žalobcu, a to konkrétne na nasledujúce otázky: Bola nezisková organizácia založená
mestom v období rokov 2011 - 2013 povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 infozákona (zákon č. 211/2000
Z. z.)? je povinná osoba povinná zverejniť dodatok k zmluve uzavretý po 1.1.2011, ak bola zmluva
uzavretá do 31.12.2010? Ak je odpoveď na otázku č. 2 áno, spôsobuje nezverejnenie takéhoto dodatku
následky predpokladané v § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka? Vzhľadom na závery Stanoviska k
otázke súvisiacej s povinnosťou zverejniť Dodatok č. 1, mal žalobca za to, že keďže Dodatok č. 1 nebol

zverejnený ani do 3 mesiacov od jeho uzatvorenia, možno ho v súlade s ustanovením § 47a ods. 4 OZ
považovať za neuzavretý, a teda neúčinný, a teda na jeho základe nemohli vzniknúť jeho zmluvným
stranám žiadne práva a povinnosti.

27. K podaniu žalobcu doručenému súdu dňa 30.08.2024 sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním

doručeným súdu dňa 01.10.2024. Podľa žalovaného v 2. rade nie je možné na Stanovisko prihliadať,
nakoľko ho žalobca ako dôkaz nepredložil v rámci zákonnej koncentrácie konania na súde prvej
inštancie a v odvolacom konaní nemôže byť prezentované ani ako novota, pretože žalobca sa na MS
SR mohol obrátiť so žiadosťou o poskytnutie stanoviska už práve počas prvoinštančného konania.
Vo vzťahu k samotnému Stanovisku uviedol, že odpoveď MS SR na druhú otázku vychádza z

nedostatočne zisteného skutkového a právneho stavu, nakoľko Mesto Kežmarok evidentne neposkytlo
MSSR spomínaný štatút žalobcu. Pokiaľ by sa tak stalo, logicky by MS SR reagovalo inak aj na
tretiu otázku týkajúcu sa následkov nezverejnenia Dodatku č. 1 Mandátnej zmluvy podľa § 47a ods.
4 OZ. Stanovisko MS SR tak nepredstavuje dôkaz o neúčinnosti Dodatku č. 1 Mandátnej zmluvy pre
nesplnenie si povinnosti zverejniť ho podľa zákona č. 211/2000 Z. z.

28. Dňa 1.12.2025 (t.j. v čase, keď odvolací súd rozhodol o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku
v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP) bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalobcu označené ako
oznámenie o zmene právneho zastúpenia a doplnenie argumentácie odvolania žalobcu.
V podaní advokátska kancelária MINAT Law s. r. o., Bratislava, IČO: 53 204 786 oznámila prevzatie

právneho zastúpenia dňom 19.11.2025.
Súčasne žalobca poukázal na zápisnicu z výsluchu C. G. zo dňa 3.6.2025 v trestnom konaní vedenom
na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Prešove pod ČVS: KRP-22/2-VIS-PO-217, ktoré sa vedie
pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 273 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Žalobca poukázal na obsah zápisnice,

kde podľa argumentácie žalobcu C. G. uviedol, že podpísal to, čo mu predložil p. F. a môže byť, že
podpísal všetky zmluvy.
Navrhovateľ predloženú zápisnicu z výsluchu svedka považuje za novotu v súdnom konaní, o ktorej
nemal vedomosť a nedisponoval jej znením. Žalobca má za to, že zmluvy sú absolútne neplatné z
dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi a trvá na svojom odvolacom návrhu v celom rozsahu.

Podanie žalobcu zo dňa 1.12.2025 bolo odvolaciemu súdu doručené bez príloh, t.j. bez dokladov
preukazujúcich vyššie uvedené.

29. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379

a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s rozsudkom súdu prvej inštancie a podaniami sporových strán
odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli naplnené odvolacie dôvody.

30. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.31. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/14/2017-l 078 zo dňa 12. decembra 2022,
pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi

skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred
súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

32. Odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nemohol Znalecký posudok č. 5/2019 zo dňa
24.06.2019 akceptovať z dôvodu, že názor odvolacieho súdu v otázke jeho pripustenia je pre súd prvej
inštancie záväzný. Mal za to, že odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu - znaleckého posudku -
titulom použitia sudcovskej koncentrácie bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti civilného procesu, a
preto sa súd dopustil pochybenia, keď vykonanie predmetného znaleckého posudku odmietol. Odvolací
súd konštatuje, že odvolateľ v tejto súvislosti dôvodne poukazoval na to, že odvolací súd vo svojom

zrušujúcomrozhodnutíneuviedolsvojzáväznýprávnynázorotom,čipovrátenívecisúduprvejinštancie
môže byť znalecký posudok použitý alebo nie, odvolací súd len uviedol, že nakoľko nebolo tvrdené a
tým pádom ani preukázané splnenie podmienok prípustnosti novôt v odvolacom konaní podľa ust. § 366
CSP, odvolací súd na tento znalecký posudok neprihliadal. Bolo na úvahe súde prvej inštancie zvážiť, či
po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie, v nasledujúcom procesnom

postupe sa rozhodne Znalecký posudok č. 5/2019 zo dňa 24.06.2019 predložený žalobcom akceptovať,
vykonať ako dôkaz a na jeho závery prihliadnuť, alebo využije sudcovskú koncentráciu konania a na
tento dôkaz neprihliadne.

33. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bod 35. rozsudku) je zrejmé, že súd prvej inštancie

na uvedený znalecký posudok neprihliadol. Poukázal na to, že žalobca zdôvodnil nepredloženie
Znaleckého posudku č. 5/2019 do vydania pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie tým, že tento
znalecký posudok bol vypracovaný až dňa 24.06.2019, teda po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie.
V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že toto súdne konanie je vedené od januára 2017. Súd
prvej inštancie mal pritom zo znenia Znaleckého posudku č. 5/2019 za to, že zakladateľ žalobcu

ako jeho zadávateľ si objednal jeho vypracovanie až dňa 19.03.2019, teda viac ako 5 mesiacov po
vynesení pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie, čím sám žalobca preukázal, že si tento dôkaz
zabezpečil až po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie, navyše keď nešlo o dôkaz, ktorého potrebu
predloženia by nebolo možné predvídať žalobcom už pri podaní žaloby dňa 24.01.2017. Keďže však
išlo o dôkaz, ktorého vypracovanie mohol žalobca zabezpečiť aj v priebehu dokazovania a ešte pred

vynesením pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie, v čom mu nebránila žiadna objektívna prekážka,
alebo žalobca existenciu takejto objektívnej prekážky súdu prvej inštancie nepreukázal, nemožno
vytknúť súdu prvej inštancie, že na tento žalobcom predložený dôkaz s poukazom na § 153 CSP
neprihliadal. V ustanovení § 153 ods. 1, 2, 3 CSP je zakotvená sudcovská koncentrácia konania
a v čl. 8 CSP je všeobecne vyjadrená povinnosť riadneho vedenia sporu tak, že strany sporu sú

povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom
hospodárnosti. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť
zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom
sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými
procesnými úkonmi. Ustanovenie § 153 o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením

základného princípu zakotveného v článku 5 CSP, podľa ktorého môže súd odmietnuť procesné
úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej
procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti
predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia

predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 CSP, pričom procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu
mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko).

34. Čo sa týka odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie po zrušení pôvodného
rozsudku odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie, v zmysle pokynu Krajského súdu v

Bratislave, sa zaoberal otázkou určitosti predmetu Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve a súladom odmeny
dohodnutej týmto Dodatkom č. 1 s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi. Skutočnosť
na ktorú poukazoval odvolateľ, a síce, že napadnuté rozhodnutie je značne obsiahle a obsahuje ajpredchádzajúce stanoviská konajúceho súdu z pôvodného (zrušeného) rozsudku, nespôsobuje jeho
nesprávnosť.

35. K otázke určitosti predmetu Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve súd prvej inštancie zaujal stanovisko,
že takto špecifikovaný predmet Dodatku č. 1 je vymedzený dostatočne určito, tzn. je dostatočne zrejmé,
k čomu sa zmluvné strany uzavretím tohto dodatku zaviazali vzhľadom na vymedzený pojem „značná
námaha“. Konajúci súd pritom uviedol, ako pojem „značná námaha“ v danom prípade, vzhľadom na
okolnosti prejednávanej veci, vyložil. Odvolateľ s uvedeným záverom súdu nesúhlasil a trval na tom,

že Dodatok č. 1 je neplatný z dôvodu nemožnosti identifikovať plnenie, ktoré mala spoločnosť PP
PARTNERSPIIP s.r.o. podľa Dodatku č. 1 plniť. Odvolateľ v tomto smere poukazoval na nesprávnosť
záveru konajúceho súdu, ktorý uviedol, že predmetný Dodatok č. 1 k mandátnej zmluve, rovnako
samotnú mandátnu zmluvu pripravoval a ich návrh predkladal žalobca. Žalobca uviedol, že návrh
Mandátnej zmluvy a Dodatku č. 1 nepripravoval on, ale p. F., resp. spoločnosť PP PARTNERSPIOP
s.r.o. Odvolací súd pripúšťa, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho

mal súd prvej inštancie za to, že predmetný Dodatok č. 1 k mandátnej zmluve, rovnako ako samotnú
mandátnu zmluvu pripravoval a ich návrh predkladal žalobca. Napriek tomu uvedený nedostatok
nespôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v konaní neboli preukázané
také okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany
medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán v zmysle § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka,

ktoré by svedčali v prospech uvedenej argumentácie, súd prvej inštancie pristúpil k interpretácii prejavu
vôle v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz
pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní
tento výraz použila. Keďže touto osobou bol práve žalobca (napadol neurčitosť a vágnosť použitého
výrazu „značná námaha“), aplikáciou uvedeného výkladového pravidla obsiahnutého v ustanovení §

266 ods. 4 Obchodného zákonníka, možno dospieť k záveru, že tento výraz je nutné vykladať na ťarchu
žalobcu, ako konštatoval súd prvej inštancie v bode 53. napadnutého rozsudku. Zároveň, ako správne
uviedol súd prvej inštancie, jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý
nevedie k neplatnosti zmluvy pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú
obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. V aplikačnej praxi je totiž

nevyhnutné dôsledne zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s
jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky. Týmto spôsobom je vyjadrený a podporovaný
princíp autonómie zmluvných strán.

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že z judikatúry súdov vyplývajú požiadavky, aby dôvody pre vyslovenie

absolútnej neplatnosti právnych úkonov boli kriticky skúmané a aby takýto záver súdy vyslovovali len
v materiálne odôvodnených prípadoch. Takéto skúmanie nesmie byť formalistické alebo mechanické.
Táto požiadavka vyplýva zo zásady zmluvnej autonómie. Zásah štátu do súkromnoprávneho vzťahu
prostredníctvom vyslovenia jeho absolútnej neplatnosti zo strany súdu má byť výnimočným opatrením
- súd musí prihliadnuť ku všetkým vzájomným vzťahom jednotlivých, do úvahy prichádzajúcich

argumentov a posúdiť ich váhu v konkrétnom prípade s ohľadom na špecifiká danej kauzy. Súd nesmie
tieto kritériá aplikovať mechanicky. Takýto postup dáva prioritu výkladu nielen právnych úkonov, ale aj
samotných zákonných ustanovení ktorý ne vyvodzuje absolútnu neplatnosť zmluvy (právneho úkonu),
pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, pokiaľ sú možné oba výklady.

37. Ďalšou otázkou, ktorou sa mal súd prvej inštancie po zrušení pôvodného rozsudku odvolacím
súdom zaoberať, bol súlad odmeny dohodnutej Dodatkom č. 1 s poctivým obchodným stykom, resp.
dobrými mravmi. Súd prvej inštancie po opätovnom preskúmaní veci výšku odmeny podľa Dodatku
č. 1 nepovažoval za odporujúcu zásade poctivého obchodného styku podľa ust. § 265 Obchodného
zákonníka,resp.dobrýmmravompodľaust.§37a39Občianskehozákonníka.Odvolacísúdsastotožnil

s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluvná voľnosť daná Obchodným zákonníkom sa plne
premietla do uzavretia Dodatku č. 1, ktorý nebol uzavretý v tiesni, ale naopak slobodne a vážne, ako v
ňom zmluvné strany konštatovali. Konajúci súd pritom poukázal na skutočnosť, že odmena mandatára
podľa Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve nie je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku
a dobrými mravmi, pretože žalobca nepreukázal v konaní, že takto dohodnutá odmena mandatára

negatívne ovplyvnila hospodársky výsledok žalobcu, tým došlo k prehlbovaniu jeho straty, v dôsledku
čoho bol žalobca nútený vstúpiť do reštrukturalizácie, pričom dôvodom pre vstup do reštrukturalizácie
boli záväzky žalobcu, ktoré nebol schopný uhradiť z bežnej prevádzky zariadenia nemocnice.38. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne povinnosti zverejniť Dodatok č. 1, kedy žalobca na podporu
svojej argumentácie ako prílohu podania zo dňa 30.08.2024 doložil do súdneho spisu „Odpoveď zo
dňa 26.07.2024, na podanie vo veci povinných osôb a povinného zverejňovania zmlúv podľa zákona č.

211/2000 Z. z. zo dňa 05.06.2024“ poskytnutú zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
dňa 26.07.2024, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tento dôkaz mohol
uplatniť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, a to v konaní
pred súdom prvej inštancie, nemožno dospieť k záveru, že by tento dôkaz uplatnil včas. I keď samotné
stanovisko je datované 26.07.2024, žalovaný v 2. rade dôvodne poukazoval na to, že žalobca mohol

takéto stanovisko vyžiadať už skôr, a to v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade nejde o
novotu v odvolacom konaní, ktorá by bola prípustná v zmysle ustanovenia § 366 CSP, preto naň odvolací
súd neprihliadal.

39. Odvolateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie platnosti mandátnej zmluvy z dôvodu
uvedenia žalobcu do omylu zo strany spoločnosti PP PARNERSHIP s.r.o. pri uzatváraní mandátnej

zmluvy v otázke jej vôle a schopnosti plniť činnosti, na ktoré sa zaviazala, pričom podľa tvrdení
žalobcu v skutočnosti mala táto spoločnosť záujem len vytvoriť právny rámec, ktorý by jej umožňoval
vo veľkom rozsahu čerpať finančné prostriedky patriace žalobcovi. Ako žalobca sám uviedol, ide o novú
argumentáciu, ktorá nebola v doterajšom priebehu súdneho konania, až do vyjadrenia žalobcu zo dňa
21.07.2022, posudzovaná. Odvolací súd uvedenú argumentáciu vyhodnotil ako účelovú, keď je zrejmé,

že žalobca po tom, čo sa jeho predošlá argumentácia sa v konaní preukázaná ako nedôvodná, účelovo
mení a dopĺňa tvrdené dôvody neplatnosti predmetnej mandátnej zmluvy, avšak ide len o domnienky
žalobcu bez ich náležitého preukázania. Za nepodložené, a teda nepreukázané, odvolací súd považoval
i tvrdenie žalobcu ohľadne neplatnosti mandátnej zmluvy a súvisiacich právnych úkonov z dôvodu
absencie vôle na strane obidvoch zmluvných strán.

40. K argumentácii prezentovanej žalobcom v poslednom podaní zo dňa 1.12.2025 k namietanej vade
vôle odvolací súd uvádza, že vadou vôle je napríklad fyzické alebo psychické násilie, alebo duševná
porucha konajúceho, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo.
Jepotrebnépoukázaťnaskutočnosť,žezáujmyapostojeúčastníkov,t.j.stránsporuvpriebehusúdneho

konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. To znamená, že
obsah právneho úkonu nemôže súd vykladať podľa toho, ako sa v priebehu súdneho konania správajú
jeho účastníci.
Na to, akú mali účastníci pri uzavretí zmluvy vôľu alebo aké tu boli ďalšie skutočnosti rozhodné pre
výklad prejavu vôle podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je potrebné usudzovať predovšetkým

podľa okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá. Zmyslom výkladu prejavu vôle nie je zisťovať, čo si
konajúci s niekoľkoročným odstupom času myslí a ako svoje názory postupne mení, ale objasniť, čo
bolo skutočne prejavené.
Odvolací súd opäť poukazuje na zásadu, že výklad, ktorý robí ustanovenie zmluvy platným či účinným,
má prednosť pred výkladom vedúcim k záveru o neplatnosti, či neúčinnosti tohto ustanovenia. Z toho

vyplýva, že v prípade pochybnosti o platnosti či neplatnosti zmluvného ustanovenia je potrebné dať
prednosť výkladu, že dohodnuté ustanovenie je platné (in favorem contractus).

41. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. (Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. augusta 2004)

42. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k.
23Cb/14/2017-1078 zo dňa 12. decembra 2022 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaní v 2. a 3. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

44. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).