Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200095
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200095.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NR-15S/31/2019

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov
senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, E., právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom,
so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, so
sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1. Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o, so sídlom Horné

lúky 4540/1, Nitra, IČO: 48 302 392, právne zastúpený: advokátska kancelária CMS Cameron McKenna
Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., so sídlom Národní 138/10, Praha, Česká republika, IČO: 256 02
381, za ktorú koná organizačná zložka: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., so
sídlom Pribinova 34, Bratislava, IČO: 51 034 166, 2. Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, 3. Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 36
561 690, 4. DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 5. F. F.
A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, G., 6. A. H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, K., 7. L. M. F.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom N. O. X, E., 8. N. P., nar. XX. XX. XXXX, so sídlom M. X, E., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2018/041645 zo dňa 30. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

NR-15S/31/2019

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania v 1/ až 8/ rade právo na náhradu trov konania n e p

r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

NR-15S/31/2019

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Dňa28.júna2018bolanastavebnýúrad(OkresnýúradNitra,odborstarostlivostioživotnéprostredie)
doručená žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia navrhovateľa spoločnosti Jaguar Land Rover
Slovakia s.r.o., pričom stavba bola označená ako „Automotive Nitra Project, v rozsahu stavebnýchobjektov: SO 741.1 Vodovodný rozvod- 3. časť kolaudácie, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody - 3.
časť kolaudácie, SO 752.1 Dažďová kanalizácia- 3. časť kolaudácie, SO 753 Dažďová zaolejovaná
kanalizácia - 1. časť kolaudácie, SO 753.1 Dažďová zaolejovaná kanalizácia - 1. časť kolaudácie, SO

754 ORL - v rozsahu ORL 1 + technologické vybavenie – 1. časť kolaudácie, SO 754.6 ORL6, SO 754.7
ORL7,SO754.9ORL9,SO754.10ORL10,SO754.17ORL17,SO760.1Splaškovákanalizácia-2.časť
kolaudácie, SO 762 Čerpacia stanica splaškovej kanalizácie 2 - 2. časť kolaudácie a SO 763 Čerpacia
stanica splaškovej kanalizácie – 3-2. časť kolaudácie, SO 751 Retenčné nádrže - 3. časť kolaudácie ,
SO 751.11 Retenčná nádrž + vsakovací objekt, SO 751.12 Retenčná nádrž + vsakovací objekt, miesto

- areál závodu Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. Nitra, katastrálne územie G. H. O..

2. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ako príslušný správny orgán podľa § 5
zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z.z.“) a ako príslušný

orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“), na základe žiadosti podanej stavebníkom
Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2018/028770-13/F47 dňa 31. augusta
2018 vydal povolenie na tam uvedené vodné stavby do trvalého užívania pre zrealizovanú investíciu

„Automotive Nitra Project“ v kat. území O. H. G.. Zároveň v rozhodnutí uviedol podmienky povolenia
a rozhodol o námietkach účastníkov konania, žalobcu a ďalšieho účastníka konania 2. Združenia
domových samospráv, o.z. tak, že ich považoval za nedôvodné, neopodstatnené, resp. bezpredmetné.
Konštatoval, že v rámci kolaudačného konania rieši stavebný úrad stavby, ktoré sú uvedené v žiadosti
stavebníka, a nie je jeho povinnosťou skúmať, prečo stavebník nepodal žiadosť o kolaudáciu aj iných

stavieb. Predmetom kolaudačného konania nie sú stavby, ktoré by sa nachádzali na pozemku vo
vlastníctve žalobcu, t. j. parcela č. XXXX k. ú. G..

3. Proti stavebnému kolaudačného rozhodnutiu podal žalobca dňa 09. októbra 2018 odvolanie, v ktorom
poukázal na svoju argumentáciu a vyjadrenia, ktoré podal v priebehu konania, a ktorých sa pridržiaval.

Bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a
nezohľadnil ich. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a zrušil rozhodnutie vydané
v kolaudačnom konaní.
4. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OOP3-2018/041645 zo dňa 30. novembra
2018 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 31. augusta 2018. V

odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania začatého
na základe žiadosti stavebníka o vydanie kolaudačného rozhodnutia pre vodné stavby obsiahnuté v
tam uvedených objektoch vybudované v rámci stavby „Automotive Nitra Project“ na parcelách v k. ú.
O. H. G., pričom sa stotožnil s postupom stavebného úradu pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia
na predmetné vodné stavby. Citoval príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„stavebný zákon“) a vodného zákona, v zmysle ktorých bolo potrebné v predmetnom konaní postupovať.

5.Vďalšejčastisvojhorozhodnutiasažalovanýpodrobnezaoberaldôvodmiodvolaniažalobcu.Uviedol,

že nezistil porušenie medzinárodných a ani vnútroštátnych právnych noriem, na ktoré poukazoval
žalobcu v podanom odvolaní a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/23/2011 zo
dňa 20. júna 2012. Prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konaniaadalimmožnosť,abysvojeprávaazáujmymohliobhajovať,vyjadriťsakpredmetnémukonaniu
auplatniťsvojenávrhy.Konštatoval,žeúčastnícizisťovaciehokonanianavrhovanejčinnosti„Automotive

Nitra project“, v rámci ktorej sa budujú predmetné vodné stavby, boli v zmysle § 24 ods. 2 zákona č.
24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o posudzovaní vplyvov“) účastníkmi tohto kolaudačného
konania.

6. Uviedol, že prvostupňový správny orgán dodržal § 80 ods. 1 stavebného zákona, keď oznámil
účastníkom konania a dotknutých orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym
pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. Žalobca možnosť podať námietky využil, keď listomdoručeným 06. augusta 2018 uplatnil svoje pripomienky, čím nebola oslabená jeho pozícia v správnom
konaní.

7. K námietke žalobcu, že dažďová zaolejovaná kanalizácia prechádza parcelou č. XXXX k. ú. G., ktorej
je žalobca vlastníkom, žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzaný objekt SO 753.1 a parcela č. XXXX
nie sú predmetom kolaudačného konania vodných stavieb.

8. Pokiaľ ide o správnu žalobu podanú žalobcom na správny súd proti rozhodnutiu zo dňa 27. októbra

2016, v ktorom žalovaný zamietol jeho odvolanie vo veci vodoprávneho konania, teda konania, ktoré
je teraz predmetom kolaudačného konania žalovaný uviedol, že sa správny orgán touto námietkou
zaoberal, nevyhovel jej z dôvodu, že v tejto veci zatiaľ Krajský súd v Nitre nerozhodol a tiež nevydal
rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Dodal, že stavebný úrad je viazaný
právoplatnými rozhodnutiami.

9. K námietke žalobcu o nepríslušnosti správneho orgánu na vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol,
že táto námietka je neopodstatnená, pretože napadnuté rozhodnutie vydal Okresný úrad Nitra, odbor
starostlivosti o životné prostredie s pôsobnosťou na území okresu Nitra, odvolacím orgánom je Okresný
úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov ako osobitný organizačný útvar podľa § 4 ods. 4 zákona č.
180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z.z.“).

10. Žalovaný sa vysporiadal aj so žiadosťou žalobcu, že bolo potrebné konanie prerušiť až do vyriešenia
otázky týkajúcej sa zámeru EIA Automotive Nitra Project v zisťovacom konaní, teda do právoplatného
skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre, teda do právoplatného skončenia konania

vedeného na správnom súde o jeho žalobe proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania, alebo aj vo
veci zamietnutia jeho odvolania vo veci vodoprávneho konania. K uvedenej žiadosti žalobcu žalovaný
opakovane uviedol, že je viazaný právoplatnými rozhodnutiami.

11. Ako neopodstatnenú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že mu ako vlastníkovi dotknutých pozemkov

neboli doručené osvedčenia o významnej investícii, týkajúcej sa zámeru stavby Automotive Nitra Project
a uviedol, že je vlastníkom parc. č. XXXX k. ú. G., ktorého sa týka osvedčenie o významnej investícii
vydané pre spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. K tomu žalovaný uviedol, že žalobcom
uvádzaný objekt SO 753.1 a parcela XXXX nie sú predmetom kolaudačného konania vodných stavieb.

12. K nevydaniu územného rozhodnutia žalovaný uviedol, že toto je riešené v súlade s § 32 ods. 2
stavebného zákona, nakoľko bolo vydané osvedčenie o významnej investícii a plánovaná činnosť a
uskutočneniepredmetnýchstaviebjevsúladesúzemnýmplánommestaNitra.Vodnéstavbysúvsúlade
s platnými územno-plánovacími dokumentáciami obcí v katastrálnych územiach, v ktorých sa budú
realizovať a územnoplánovacia dokumentácia spĺňa podmienky ustanovené v § 32 ods. 2 stavebného

zákona.

13. K námietke žalobcu, že nie je uvedená požiadavka na zmenu parametrov cesty 1/64 v úseku Nitra
Zobor – Šindolka, a preto požaduje posúdiť parametre cesta 1/64 nielen v úseku v kat. území O., ale v
celom úseku tejto cesty po napojenie sa cestu R1A v súvislosti s nárastom intenzity dopravy vyvolanou

prevádzkou navrhovanej činnosti, žalovaný uviedol, že predmetom kolaudácie vodných stavieb sú
stavby nachádzajúce sa v kat. území G. H. O., pričom žalobca je vlastníkom pozemkov v kat. území I.. Je
teda zrejmé, že pozemky v jeho vlastníctve nebudú predmetnou stavbou priamo dotknuté a nejde ani o
susedné pozemky. Dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti sa neriešia v tomto kolaudačnom konaní.

14. K námietke žalobcu, že samotný strategický park z hľadiska vplyvov na životné prostredie
posudzovaný nebol, a že v tomto prípade územné konanie neprebehlo, ale podľa žalobcu prebehnúť
malo a muselo, žalovaný uviedol, že pojem strategický park vyplýva z osvedčenia Ministerstva
hospodárstva SR o významnej investícii pre stavbu vybudovanie strategického parku, ktorej
uskutočnenie je vo verejnom záujme, preto uvedenú námietku považoval za nedôvodnú, keďže sú

splnené podmienky, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a
na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenia o významnej
investícii.15. K nerešpektovaniu § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2009 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2009 Z.z.“), teda že
v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého

súboru stavieb, nebol predložený zastavovací plán celého súboru, ako aj k vyjadreniu zamestnanca
stavebného úradu Bc. Behúla, že takáto dokumentácia nebola stavebnému úradu predložená, žalovaný
uviedol, že je viazaný právoplatnými rozhodnutiami a stavebný úrad rozhoduje len o námietkach
uplatnených v tomto konaní. Nerozhoduje o námietkach uplatnených v zisťovacom konaní, alebo o tých,
o ktorých už rozhodol príslušný orgán v rámci zisťovacieho konania.

II.
Žaloba

16. Podanou žalobou zo dňa 26. februára 2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. OU-NR-OOP3-2018/041645 zo dňa 30. novembra 2018, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého

stupňa. Žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich zákonných právach a súčasne došlo k porušeniu
viacerých relevantných ustanovení zákonov, ako aj k zásahu do práva na ochranu životného prostredia
a povolenie užívania predmetnej stavby je v rozpore so zákonom a má vážny dopad na porušenie práva
na ochranu životného prostredia.

17. Ďalej namietal, že s poukazom na znenie § 59 ods. 1 správneho poriadku mal odvolací orgán
(žalovaný), preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a teda mal
vziať na zreteľ všetky nesprávnosti, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté. Odvolací orgán
nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale i jeho správnosť, resp. konanie, ktoré rozhodnutiu
predchádzalo. Žalovaný mal zohľadniť aj porušenie, keď došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných

ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov.

18. Rovnako tak poukázal na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., súčasne
zdôrazňujúc, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia
prvej stavby celého súboru stavieb, tvoriacich strategický park, zastavovací plán celého súboru stavieb,

predložený nebol. Tvrdil, že táto skutočnosť sama o sebe činí aj napádané rozhodnutie v kolaudačnom
konaní vadným a nezákonným.

19. Následne poukázal na znenie zákona o posudzovaní vplyvov, a zdôraznil, že v rámci strategického
parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa tohto zákona, čo konštatovalo napríklad Ministerstvo

dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v rozhodnutí zo dňa 01. júna 2016, sp. zn. 15863/2016/B
625-SV/36045/GE. Dodal, že pojem strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako
je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Samotný strategický
park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.

20. V ďalšej časti dal do pozornosti ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 175/1999 Z. z.“), v zmysle ktorého sa za
významnú investíciu považuje aj príprava územia na realizáciu strategického parku, ak výstavbu
zabezpečuje podnik so 100% majetkovou účasťou štátu a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie

je vo verejnom záujme. Z tohto pohľadu stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa
vzťahujú osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR je významnou investíciou, a teda v zmysle platnej
legislatívy sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť, ktorá podlieha administratívnemu konaniu podľa
zákona o posudzovaní vplyvov. Pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby
Vybudovanie strategického parku nebola posúdená podľa zákona o posudzovaní vplyvov, nemôžu

byť legitímne ďalšie stavby - významné investície. Uvedenému výkladu podľa žalobcu nasvedčuje aj
skutočnosť, že obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park Haniska sa bude posudzovať
v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov.

21. Rovnako tak poukázal na článok „Veľa otáznikov ohľadne kumulatívneho posudzovania vplyvov

na životné prostredie“ v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2017/02, v spojitosti s ktorým uviedol,
že v prípade výstavby automobilového závodu Jaguar Land Rover je absolútne nedostatočné, že
došlo k procesu EIA len vo vzťahu k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ bez súčasného -
kumulatívneho posúdenia v rámci procesu EIA aj samotnej investície v podobe Výstavby strategickéhoparku. Následne poukázal na ustanovenie § 140c ods. 6 stavebného zákona, ktorý aj citoval. Podľa
žalobcu stavebný úrad v tejto veci porušil toto ustanovenie a to tak, že pokiaľ žalobca namietal
skutočnosť, že strategický park posudzovaný nebol a mal byť posudzovaný podľa osobitného predpisu,

tak správny orgán na základe tejto skutočnosti v predmetnom administratívnom konaní nepostupoval v
zmysle citovanej právnej normy.

22. V podanej žalobe taktiež namietal nezákonnosť celého administratívneho procesu a to z dôvodu, že
stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie. Uviedol, že v prípade kolaudovaných stavieb,

v čase, keď boli povoľované na základe stavebného povolenia, vôbec nešlo o prípad predpokladaný
hypotézou § 32 ods. 2 stavebného zákona v tom zmysle, že by sa malo jednať o stavbu spadajúcu pod
pojem umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku, tak
ako to upravuje zmieňovaná právna norma v § 32 ods. 2 stavebného zákona.

23. Zdôraznil, že všetky stavebné konania, ktoré súvisia s výstavbou automobilového závodu Jaguar

Land Rover sú rozdelené podľa toho, či je stavebníkom spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá stavia
samotnýstrategickýpark,vrámciprípravytohtoúzemiaasamotnejrealizáciestrategickéhoparku,alebo
keď je stavebníkom spoločnosť Jaguar Land Rover s.r.o., ktorá si stavia svoj automobilový závod, ktorý
je však len jednou investíciou z viacerých, ktoré sa v predmetnom strategickom parku budú realizovať.
Zdôraznil rozdiel medzi strategickým parkom a investíciou, ktorá sa v rámci strategického parku bude

realizovať. V ďalšej časti žaloby citoval pojem strategického parku, ako i významnej investície zo zákona
č. 175/1999 Z. z. Tvrdil, že investícia a významná investícia nie sú samotným strategickým parkom,
ale sa jedná len o stavebné činnosti pre priemyselnú výrobu, ktoré sú realizované v strategickom parku
ako takom. S prihliadnutím na uvedené, teda aj samotný strategický park môže mať povahu významnej
investície, ale vždy to bude povahovo a aj z hľadiska právneho režimu iná stavebná investícia, ako sú

ostatné investície, ktoré budú v samotnom strategickom parku realizované. Mal teda za to, že § 32 ods.
2 stavebného zákona upravuje prípad, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje, avšak len a výlučne
v prípade stavby/stavieb na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciou
strategického parku.

24. Žalobca zároveň v podanej žalobe vzniesol aj občianskoprávnu námietku, s ktorou sa mali
správne orgány vysporiadať. Namietal, že v tomto konaní je preukázaná existencia rozporov v otázke
vlastníckych vzťahov a súvisiacej nevyriešenej otázke majetkoprávneho vysporiadania vlastníctva
k pozemku, na ktorom je realizovaná povoľovaná stavba. Predmetnú námietku odôvodnil stálou
existenciou jeho výlučného vlastníckeho práva k pozemku, konkrétne k parcele č. XXXX k. ú. G. a

neexistenciou právneho titulu stavebníka k pozemku v zmysle § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1
stavebnéhozákona.VtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.8Sžp/6/2011
zo dňa 19. januára 2012 v obdobnej veci.

25. Napokon uviedol, že v prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napádaného

rozhodnutia, sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického
(priemyselného) parku v Nitre, keď sa jedná o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je samozrejme
spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. V tomto smere je potrebné prihliadnuť
aj na medzinárodnú zmluvu, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná a vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na

rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský
dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z. z. V tejto súvislosti citoval čl.
9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Uviedol, že s prihliadnutím na účel Aarhuského dohovoru je citovaný
článok nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu
napadnutieúkonovorgánovverejnejmociniejelenniečoformálne,alevprípadezrejmýchnezákonností

rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia musí byť v rámci tohto aj reálne
zabezpečená náprava. Mal za to, že v tomto konaní napádaným rozhodnutím práve tento účel nebol
rešpektovaný, keďže s jeho relevantnými námietkami sa žalovaný nevysporiadal alebo vysporiadal len
vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných
nedostatkoch.

III.
Vyjadrenie žalovaného26. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10. júna 2019 navrhol, aby správny súd podanú žalobu
zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú.

27. Uviedol, že žalovaný v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia preskúmal rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo.
K námietke, týkajúcej sa posudzovania strategického parku z hľadiska vplyvov na životné prostredie,
doriešenie dopravného napojenia, resp. vyústenia dopravy, uviedol, že doterajší navrhovatelia

navrhovaných činností v rámci strategického parku predložili svoje zámery príslušným orgánom
posudzovania vplyvov na životné prostredie a viedli konania v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov
(napr. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie a Ministerstvo životného prostredia
SR). Orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie posudzuje predložený zámer navrhovanej
činnosti navrhovateľom z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zisťovacom konaní resp. v povinnom
hodnotení podľa prahových hodnôt uvedených v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov. Cit. zákon

neustanovuje, či sa majú navrhované činnosti posudzovať ako celok alebo po častiach. Žalovaný ďalej
uviedol, že predmetom tohto kolaudačného povolenia bolo povolenie na uvedenie vodných stavieb
do trvalého užívania a nie dopravné napojenie resp. vyústenie dopravy. Nerešpektovanie príslušných
ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov sa nezakladá na pravde z dôvodu, že prvostupňový správny
orgánpredvydanímrozhodnutiasizabezpečilzáväznéstanoviskopríslušnéhoorgánuOkresnéhoúradu

Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. 2018/31858 zo dňa 30. júla 2018, podľa ktorého
kolaudované predmetné vodné stavby sú v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov a v súlade
s rozhodnutím vydanom v zisťovacom konaní č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.
októbra 2015 (právoplatné dňa 28. decembra 2015).

28. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, sa vyjadril, že uvedená námietka je irelevantná,
nakoľko nebola predmetom kolaudačného konania a následne rozhodnutia. Uvedená námietka sa týka
stavebného povolenia a konania, ktoré bolo právoplatne ukončené.

29. Relevanciu nepriznal ani námietke, že v rámci strategického parku, v ktorom sa nachádza
investícia „Automotive Nitra Project“, neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní
vplyvov. Žalovaný zdôraznil, že predmetom tohto konania je povolenie uvedenia vodných stavieb v
rámci výstavby „Automotive Nitra Project“ do trvalého užívania. Navrhovaná činnosť „Automotive Nitra
Project“ bola predmetom zisťovacieho konania v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov s výsledkom,

že navrhovaná činnosť sa nebude ďalej posudzovať.

30. Ohľadom námietky nesprávnej aplikácie ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona žalovaný
uviedol, že v tomto prípade sú splnené podmienky podľa predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého:
„Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia

na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa
osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie
je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.“
Dodal, že kolaudované vodné stavby sú súčasťou stavby: „Výstavba nového automobilového výrobného
podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre na ktorú bolo vydané Osvedčenie Ministerstva

hospodárstva SR č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. januára 2016, podľa ktorého je významnou
investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Na stavbu „Vybudovanie Strategického parku“
Ministerstvo hospodárstva SR vydalo Osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015,
ktoré bolo následne dopĺňané osvedčeniami č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 a č.
08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. februára 2017, podľa ktorých je významnou investíciou a jej

uskutočnenie je vo verejnom záujme.

31. Ďalej uviedol, že žalobca v podanej žalobe vzniesol občianskoprávnu námietku, s ktorou sa mali
správne orgány vysporiadať. Odôvodnil ju stálou existenciou výlučného vlastníckeho práva k pozemku
parc. č. XXXX v k. ú. G. a neexistenciou právneho titulu (vzťahu) stavebníka k pozemku v zmysle § 58

ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný konštatoval, že parcela č. XXXX v k. ú.
G. nebola predmetom napadnutého kolaudačného konania.

IV.Konanie na správnom súde

32. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Predmetná právna vec bola
v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení jeho Dodatku č. 1
účinného od 01. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 1S a bola jej pridelená
sp. zn. NR-15S/31/2019. Následne na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu
v Bratislave na rok 2024 s účinnosťou odo dňa 21. mája 2024 bola predmetná právna vec náhodným
výberom pridelená senátu 8S, ktorého predsedníčkou sa v zmysle uvedeného dodatku stala Mgr. Jana
Ondrejková a riadnou členkou senátu sa stala JUDr. Michaela Machová Ph.D. Podľa Dodatku č. 6

k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave účinného v relevantnej časti odo dňa 01. októbra 2024
sa riadnou členkou senátu stala Mgr. Miroslava Fodor. Na základe rozhodnutia predsedníčky súdu č.
k. NR-15S/31/2019-244 zo dňa 28. februára 2025 bola JUDr. Michaela Machová Ph.D. vylúčená z
prejednávania a rozhodovania vo veci a následne bol náhodným výberom určený nový člen senátu
JUDr. Lukáš Gallo. Napokon v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na

rok 2025 účinného od 01. júla 2025 sa zastupujúcim členom senátu stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD.,
LL.M. a sudkyňa JUDr. Michaela Machová Ph.D. prestala byť členkou senátu 8S rozhodujúceho vo
veci. Správny súd poukazuje na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn.
4Sfk/42/2024 zo dňa 21. mája 2025, ktorý konštatoval, že momentom, keď zastúpený sudca prestal byť
členom senátu rozhodujúceho vo veci, zaniklo členstvo v senáte zastupujúceho sudcu. Preto s ohľadom

na skutočnosť, že dňom 01. júla 2025 členstvo JUDr. Michaely Machovej Ph.D. v senáte 8S zaniklo
a zastupujúcim členom senátu sa stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M., predmetnú právnu vec
prejednal a rozhodol senát 8S na pojednávaní dňa 18. decembra 2025 v zložení Mgr. Jana Ondrejková,
Mgr. Miroslava Fodor a JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

V.
Pojednávanie

33. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré

mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa
18. decembra 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ako aj
právneho zástupcu ďalšieho účastníka 1. Žalovaný, ako aj ďalší účastníci konania v 2. až 8. rade boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie
pojednávania.

VI.
Relevantné právne predpisy

34. Podľa § 32 ods. 1 stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť

využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým
je
a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b/ rozhodnutie o využití územia,
c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,

d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere.

35. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a

funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo z územného plánu zóny.36. Podľa § 47 písm. a/ stavebného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas
životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli
zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby

a/ stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi
zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili
negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa
obmedzili na prípustnú mieru.

37. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné
užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby
vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

38. Podľa § 77 stavebného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné
povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.

39. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

40. Podľa § 80 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie

je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného
konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním.

41.Podľa§80ods.2stavebnéhozákona,voznámeníozačatíkolaudačnéhokonaniaupozornístavebný
úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom

pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.

42. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či
sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom

rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

43. Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na

určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.

44. Podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona, v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť
podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných
nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu

na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a
bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel;
inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.

45. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch

letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných
komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách
na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom,
a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri
stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach

územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch
podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady").

46. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona,
pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len

na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý
overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva,
špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne
príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určenýchúzemným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním
územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

47. Podľa § 26 ods. 1 vodného zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na
uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby.
Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak
sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so
stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu

štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno
uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný
predpis. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej
vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.

48. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2 vodného zákona okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej

vodnej správy
a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o
2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch
alebo viacerých obvodov.

49. Podľa § 60 ods. 2 vodného zákona v prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný
na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo
nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov.

50. Podľa § 61 písm. a/ vodného zákona okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy

a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, §
22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, §
39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55
ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a
vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným

orgánom štátnej vodnej správy.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

51. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda

či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi.

52. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj

procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané
procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom

postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.

53. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2018/028770-13/F47 dňa 31. augusta

2018 vydal povolenie do trvalého užívania na stavbu označenú ako „Automotive Nitra Project, v rozsahu
stavebných objektov: SO 741.1 Vodovodný rozvod- 3. časť kolaudácie, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody
- 3. časť kolaudácie, SO 752.1 Dažďová kanalizácia- 3. časť kolaudácie, SO 753 Dažďová zaolejovaná
kanalizácia - 1. časť kolaudácie, SO 753.1 Dažďová zaolejovaná kanalizácia - 1. časť kolaudácie, SO754 ORL - v rozsahu ORL 1 + technologické vybavenie – 1. časť kolaudácie, SO 754.6 ORL6, SO 754.7
ORL7,SO754.9ORL9,SO754.10ORL10,SO754.17ORL17,SO760.1Splaškovákanalizácia-2.časť
kolaudácie, SO 762 Čerpacia stanica splaškovej kanalizácie 2 - 2. časť kolaudácie a SO 763 Čerpacia

stanica splaškovej kanalizácie – 3-2. časť kolaudácie, SO 751 Retenčné nádrže - 3. časť kolaudácie , SO
751.11Retenčnánádrž+vsakovacíobjekt,SO751.12Retenčnánádrž+vsakovacíobjekt,miesto-areál
závodu Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. Nitra, katastrálne územie G. H. O.. Žalovaný rozhodnutím č.
OU-NR-OOP3-2018/041645 (formou verejnej vyhlášky) zo dňa 30. novembra 2018 zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 31. augusta 2018. Úlohou súdu v danom

prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu i rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám
logického myslenia a tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným
postupom.

54. Správny súd sa v prvom rade zaoberal ustálením okruhu účastníkov konania, a to s ohľadom

na skutočnosť, že lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že ďalší účastník konania 9. N. B., dňa
XX. XXXXXXX XXXX zomrel. Vo vzťahu k tejto skutočnosti poukazuje na závery plynúce z rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/1/2023 zo dňa 29. mája 2025, ktorý vyslovil: „Kasačný súd
zistil, že v priebehu kasačného konania dňa XX.XX.XXXX zomrel ďalší účastník konania pán N. B., nar.
XX.XX.XXXX. Nadväzujúc na túto skutočnosť kasačný súd zvažoval, či je potrebné pribrať do konania

dedičovtohtoúčastníkakonaniapodľa§63Civilnéhosporovéhoporiadkuvspojenís§25SSP,prípadne
iné osoby. Pretože pán B. bol účastníkom administratívneho konania i tohto nadväzujúceho súdneho
konania v postavení zainteresovanej verejnosti, dospel kasačný súd k záveru, že jeho účastníctvo v
tomto verejno-právnom konaní neprešlo na dedičov. Okrem toho ďalší účastníci konania L. M. F. a N. P.
naďalej reprezentujú rovnakú zainteresovanú (dotknutú) „Verejnosť mestských častí (OBČANIA MESTA

NITRA)“. Kasačný súd preto pre stratu procesnej subjektivity ďalej nekonal s pánom B., dôsledkom čoho
je aj to, že ho neuvádza v záhlaví tohto rozsudku.“ Keďže v prejednávanej veci sa s účastníctvom N. B.
spájajú totožné skutkové okolnosti, správny súd pre stratu procesnej subjektivity ďalej nekonal s pánom
B. a taktiež ho neuviedol v záhlaví tohto rozsudku (bližšie odsek 35. odôvodnenia rozsudku kasačného
súdu).

55. Správny súd dáva do pozornosti, že vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5
správneho poriadku a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom
stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na
osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná

sa kolaudačné, resp. o vodoprávne konanie) je vodný zákon, ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej
vodnej správy tak, že v § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v § 61 určuje pôsobnosť
okresného úradu. V § 61 písm. a/ vodného zákona je ustanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej
vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú
tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a medzi nimi i § 21 a § 26. Správny orgán prvého

stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a
vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 31. augusta 2018 uviedol,
že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 vodného zákona (v predmetnej veci
rozhodoval práve podľa § 26 tohto zákona) a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 staveného
zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr.

i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi,
medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány
vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“.

56. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor

starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 31. augusta 2018 ako príslušný správny
orgán prvého stupňa, a to i s poukazom na § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. Z tohto ustanovenia
vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie
podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený
zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01. júla 2004, ktorý je potom potrebné považovať
za osobitný predpis, i keď priamo v § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. nie je naň odkaz, ale je potrebné
vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách.57. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné
prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 31. augusta 2018

rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle 4 ods. 1 zákona č. 525/2003
Z. z. vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v
ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom
obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i

v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. novembra 2018, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil
na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s § 4
ods. 4 vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia.

58. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci
rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.

59. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby,
pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle 134 ods. 1 SSP, nakoľko v predmetnej
veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v § 134 ods. 2 SSP. Podľa názoru správneho súdu však
ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30. novembra

2018, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia netýkala.

60. Správny súd sa ďalej zaoberal skúmaním aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Hoci
žalobca v podanej žalobe tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom

nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť
žalobou napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté. Rovnako tak nevymedzil, k akému
neoprávnenému zásahu a k akému porušeniu práva na ochranu životného prostredia malo vydaním
rozhodnutí o povolení užívania stavieb dôjsť.

61. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol účastníkom konania v predmetnej
veci podľa § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, resp. i podľa § 73 ods. 3 veta tretia vodného
zákona, t. j. ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon o
posudzovaní vplyvov, teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného
zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona a

podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý
predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, čo nebolo medzi účastníkmi konania
sporné (a čo vyplýva i z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o
životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015, ktoré sa nachádza v administratívnom spise

a ktoré je právoplatné).

62. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok dospel správny súd k záveru, že žalobca
podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho
námietky, spočívajúcej v tvrdení, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba,

ktorá je predmetom kolaudačného konania v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná
z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Žalobná legitimácia
zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne
upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo
veci prejudiciálnej otázky C- 240/09.

63. Žalobca v podanej žalobe taktiež namietal, že odvolací orgán mal preskúmať rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, pričom ako príklad uviedol, že mal skúmať, že nedošlo
k posudzovania z hľadiska vplyvov na životné prostredie strategického parku, nebolo doručené
dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy. Uvedenú námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Z

rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. novembra 2018 je zrejmé, že sa zaoberal všetkými námietkami
žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti prvostupňovému orgánu. Žalovaný sa v tomto konaní
nemohol zaoberať tým, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie strategického
parku, pretože bol viazaný právoplatným rozhodnutím vydaným Okresným úradom Nitra, odboromstarostlivosti o životné prostredie, oddelením ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015. Táto argumentácia by mohla
poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné

prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti
s touto námietkou správny súd uvádza, že kolaudačnému a stavebnému konaniu v predmetnej veci
predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie,
oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť

„Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a
obchodu, po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o posudzovaní
vplyvov (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou
v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom
konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru
opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo

dňa 14. decembra 2015. Predmetné rozhodnutie je záväzné pre správny orgán prvého stupňa, ktorý
v predmetnej veci rozhodoval dňa 31. augusta 2018, ako i pre žalovaného, ktorý vo veci rozhodoval
dňa 30. novembra 2018. Žalovaný sa tiež nemohol zaoberať otázkou dopravného napojenia a vyústenia
ciest, pretože to nebolo predmetom kolaudačného konania, a okrem toho by ani nebol vecne príslušný,
ako špeciálny stavebný úrad riešiť otázku stavieb pozemných komunikácií, kde je vecne príslušným

správnym orgánom iný špeciálny stavebný úrad, ako rozhodoval v prvom stupni v preskúmavanej veci.
64.Knámietkežalobcu,týkajúcejsanepredloženiazastavovaciehoplánuvzmysle§9ods.2vyhláškyč.
453/2000 Z. z., správny súd uvádza, že stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania kolaudačného
rozhodnutia - povolenia užívania vodných stavieb, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné
povolenia celého strategického parku, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejedná o povolenie (resp.

užívanie) prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí
obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil
žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú.

65. K ďalšej námietke žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že k strategickému parku neprebehlo zisťovacie

konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov, správny súd uvádza, že v tomto konaní je predmetom
súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa - povolenie na užívanie vodných stavieb vybudovaných v rámci stavby „Automotive
Nitra Project“. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že príslušný orgán posudzovania
vplyvom na životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 30. júla 2018 k predmetnému

kolaudačného rozhodnutiu uviedol, že predmetná stavba je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho
konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015 a jeho podmienkami. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. decembra 2015 a je záväzné pre správne orgány, ako i
pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní.

66. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zákona
o posudzovaní vplyvov ako celok sa vysporiadal správny súd v konaní vedenom na Krajskom súde
v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016, v ktorom žalobu žalobcu zamietol. Následne Najvyšší správny súd SR
rozsudkom sp. zn. 1Svk/15/2022 zo dňa 31. mája 2023 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti tomuto
rozsudku správneho súdu.

67. Správny súd v súvislosti s touto námietka žalobcu dáva do pozornosti, že cit. zákon nepozná pojem
strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa
týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických
dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp.

konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe
poukazoval na § 18 ods. 2 písm. b/ zákona o posudzovaní vplyvov, pričom tvrdil, že v zmysle platnej
legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť
zisťovacie konanie. Z ustanovenia § 18 ods. 2 písm. b/ zákona o posudzovaní vplyvov vyplýva, že
predmetomzisťovaciehokonaniaoposudzovanívplyvovnavrhovanejčinnostialebozmenynavrhovanej

činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v
častiB.Vpríloheč.8(Zoznamnavrhovanýchčinnostípodliehajúcichposudzovaniuichvplyvunaživotné
prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne:9. Infraštruktúra, Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné)
(zisťovacie hodnotenie) konanie)
15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov.

68. V prejednávanej veci je však podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého
rozhodnutia zo dňa 30. novembra 2018 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha),
existovalo právoplatné rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015
zo zisťovacieho, ktoré bolo preskúmané aj v rámci odvolania podaného, okrem iného, i žalobcom a

druhostupňovým správnym orgánom bolo potvrdené a nadobudlo právoplatnosť dňa 28. decembra
2015. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní
z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné, a to s poukazom na § 40 správneho
poriadku. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy
existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre
správny súd, a to s poukazom na § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i

vychádzal.

69. V predmetnom súdnom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou,
či predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle § 18
ods. 1 písm. a/ zákona o posudzovaní vplyvov, nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania v

inomsúdnomkonaní(sp.zn.26S/3/2016)vedenomnaKrajskomsúdevNitrenazákladežalobyžalobcu.

70. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom
konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre
rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní,

a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné
preskúmať správnym súdom a tieto boli predmetom samostatného súdneho konania vedeného na
tunajšom súde (sp. zn. 26S/3/2016). O tom, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú
predložil navrhovateľ -Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu sa podľa § 29 zákona
o posudzovaní vplyvov po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať, bolo právoplatne

rozhodnuté v správnom konaní rozhodnutím zo dňa 08. októbra 2015 (ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
zo dňa 14. decembra 2015) a z tohto dôvodu nie je možné túto otázku posudzovať ako predbežnú,
resp. prejudiciálnu. Ako dôvod na prerušenie správneho konania nebolo možné podľa názoru súdu
posudzovať ani konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. 26S/3/2016. Otázka, ktorá sa riešila v
konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 podľa názoru súdu nie je prejudiciálnou otázkou pre toto súdne

konanie, nakoľko súd v predmetnej veci vychádza zo stavu v čase právoplatnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia zo dňa 30. novembra 2018, t. j. zo stavu ku dňu 01. decembra 2018.

71. Rovnako tak žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť procesu vydávania stavebného
povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 od 2 stavebného zákona (teda na vydanie

stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie
rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje
funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje
podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná.
72. Námietka žalobcu, týkajúca sa porušenia § 32 ods. 2 stavebného zákona v dôsledku absencie

územného rozhodnutia, bola zo strany správneho súdu vyhodnotená ako nedôvodná z dôvodu, že táto
otázka už bola riešená v konaní o vydaní stavebného povolenia. Správny súd navyše uvádza, že právny
názor žalobcu v danom prípade nemá oporu v zákonnom texte. V zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona
sa územné rozhodnutie nevyžaduje nielen na umiestnenie strategického parku, ale ani na prípravu
územianarealizáciustrategickéhoparku,naktorébolovydanéosvedčenieovýznamnejinvestícii(podľa

§ 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z.), ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie
územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného
plánu zóny. Prípravou územia sú podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. činnosti nevyhnutné na
zabezpečenie realizácie strategického parku, vrátane výstavby alebo pokračovania výstavby súvisiacich
a doplnkových stavieb a zariadení a iných obdobných prípravných činností.

73. V danom prípade osvedčenie o významnej investícií na umiestnenie strategického parku vyplývalo
z osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015 a č.
20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 vydaných pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“pre spoločnosť MH Invest s.r.o. (navyše bolo vydané aj osvedčenie č. 13489/2016-1000-02437 zo
dňa 14. januára 2016 pre spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. pre vybudovanie stavby
automobilového projektu v rámci strategického parku). Tieto považuje správny súd na účely splnenia

prvej podmienky § 32 ods. 2 stavebného zákona za dostatočné, pretože v prejednánavej veci
kolaudované stavby sa takisto nachádzajú na území strategického parku, a sú súčasťou prípravy
objektov v rámci územia strategického parku, hoci ich aj realizuje ako stavebník spoločnosť Jaguar Land
Rover s.r.o. avšak opäť len v rámci územia strategického parku. Správny súd je teda v zhode s názorom
žalovaného v tom, že umiestnenie kolaudovaných stavieb spadalo pod rozsah ustanovenia § 32 ods.

2 stavebného zákona, pretože priestorovo i z hľadiska účelu ich umiestnenia na ne dopadá výnimka z
potreby územného rozhodnutia, vyplývajúca z citovaných osvedčení o významnej investícii.

74. Splnená pritom bola aj ďalšia zákonná podmienka § 32 ods. 2 stavebného zákona,
pretože umiestnenie výstavby strategického parku nebolo v rozpore s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou mesta Nitra, keďže vyplývalo z územného plánu mesta (bez potreby vypracovania

územného plánu zóny pre priestorovo funkčný celok Dražovce), ktorý bol schválený Všeobecne
záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5. Samotná skutočnosť, že v
územnom pláne sú príslušné lokality označené s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a nie
„strategický park“ je bez právneho významu, keďže územný plán bol v danom rozsahu prijatý skôr, než
bol termín „strategický park“ normatívne zavedený (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

6Sžk/19/2021 zo dňa 29. septembra 2022).

75. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rovnaké právne posúdenie predmetnej otázky aj v iných
rozhodnutiach vrátane rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/48/2020 zo dňa 16.
februára 2022 (bod 50 odôvodnenia), ktorý prešiel aj testom ústavnosti v uznesení Ústavného súdu SR

č. k. I. ÚS 416/2022-21 zo dňa 17. augusta 2022. Totožný právny záver kasačného súdu, i keď k iným
stavbám, je ďalej obsiahnutý aj v rozsudku sp. zn. 10Sžk/40/2020 zo dňa 23. februára 2022 (bod 49
odôvodnenia) a rozsudku sp. zn. 8Sžk/42/2020 zo dňa 24. novembra 2021 (bod 34 odôvodnenia).

76. Žalobca v podanej žalobe namietal i skutočnosť, že v konaní bola jasne preukázaná existencia

rozporov v otázke vlastníckych vzťahov súvisiacich s nevyriešením otázky neexistujúceho majetko-
právneho vysporiadania vlastníctva k pozemku, na ktorom má byť, podľa žalobcu, realizovaná
povoľovaná stavba, ktorej je vlastníkom - parcela č. XXXX v k. ú. G.. K uvedenej námietke súd uvádza,
že nakoľko žiadna zo stavieb, ktorých užívanie bolo povolené žalobou napadnutým rozhodnutím, nie je
umiestnená na uvedenom pozemku, ktorý je t. č. vo vlastníctve žalobca (po zrušení rozhodnutia o jeho

vyvlastnení), je nutné považovať uvedenú námietku na irelevantnú.

77. Žalobca v podanej žalobe taktiež poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods.
3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom

administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného kolaudačného konania
ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával
námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i
zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 31. augusta 2018 (kolaudačné
rozhodnutie) zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe je odvolania proti stavebnému

povoleniu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 30. novembra 2018. Nakoľko v
správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť
v zmysle SSP predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych
orgánov.

78. V súvislosti s uvedenými tvrdeniami žalobcu správny súd dáva do jeho pozornosti rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. februára 2017, v zmysle ktorého „zo
žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych
združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania
vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na

rozhodovacomprocese,akoajprístupekspravodlivostivzáležitostiachživotnéhoprostrediazaručených
týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z
oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol vodbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.

79. Nebola teda dôvodná námietka žalobcu, spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu
predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru, a že správne orgány sa s jeho
relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia
podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho
vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na

základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd
dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi
námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán
správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym
súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže
vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie

len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach
všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým,
ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho
súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.

80. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru,
že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu
správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho

orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by musel
prihliadať z úradnej povinnosti.

81. V tomto smere správny súd dáva do pozornosti, že rovnako bolo rozhodnuté aj rozsudkom

Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/34/2022 zo dňa 29. februára 2024, ktorým tento zamietol
kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/62/2019-287 zo dňa 06.
októbra 2021.

82. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy

konanianepriznal,pretožezobsahuspisunevyplýva,žebymutrovykonaniavznikli,pričomžalovanému
orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

83. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalších účastníkov konania postupoval podľa § 169 SSP
tak, že im náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie.

Ďalším účastníkom súdneho konania správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením
ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto
účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením,
že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení
vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalších účastníkov konania, ktoré môžu, ale aj

nemusia využiť a pre súd jeho plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom
konaní správny súd ďalším účastníkom neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody
hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom konania priznať
právo na náhradu trov konania. Správny súd v tejto súvislosti na podporu svojho záveru poukazuje na
uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/35/2023 zo dňa 20. decembra 2023, v zmysle

ktorého vlastný úspech ďalšieho účastníka v konaní nie je možné bez ďalšieho považovať za dôvod
hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by mu mala byť priznaná náhrada trov konania. Naopak,
kasačný súd v rámci svojej rozhodovacej praxe ustálil, že ustanovenie § 169 SSP nepriznáva ďalšiemu
účastníkovi konania právo na náhradu trov konania cez právnu prizmu úspechu v konaní.

84. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 SSP).Poučenie:

NR-15S/31/2019

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).