Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/152/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201078
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov
senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu:
JHS, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 10, Martin, IČO: 36 382 094, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, Bratislava, IČO: 36 861 227, proti
žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, v

konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17711/2020/153/RK zo dňa 27. mája 2020,
takto

r o z h o d o l :

2

Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č.
17711/2020/153/RK zo dňa 27.05.2020 spolu s rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 17711/2020/153 zo dňa 13.03.2020 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie.

I. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

2

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán listom zo dňa 10. septembra 2019 vyzval žalobcu na
poskytnutie súčinnosti pri výkone dohľadu a predložil mu rovnopis znaleckého posudku č. 408/2019.
2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 17711/2020/153 zo dňa 13. marca 2020
žalobcovi uložil úhrnnú sankciu – pokutu vo výške 15.000,- eur podľa § 26 ods. 3 písm. a/ zákona č.
382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z.z.“) za spáchanie viacerých iných správnych
deliktov, a to
- v bode 1 trváci iný správny delikt podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z.,
- v bode 2 pokračovací trváci iný správny delikt podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z.,- v bode 3 iný správny delikt podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z.,

spočívajúcich na skutkovom základe, že

I. v lehote 20 dní od doručenia listu žalovaného č. 43572/2019/153 zo dňa 10. septembra 2019,
doručeného 13. septembra 2019, nepredložil správnemu orgánu rovnopis znaleckého posudku č.
408/2019, pričom po uplynutí stanovenej lehoty túto povinnosť nesplnil v období od 4. októbra 2019 do
17. novembra 2019, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.;

II. v lehote 30 dní nezapísal do elektronicky vedeného denníka číslo úkonu, dátum vyžiadania úkonu,
dátum, do ktorého sa má úkon vykonať, označenie zadávateľa, druh úkonu, účel a predmet úkonu,
údaje o preddavku, požadované znalečné a dátum vykonania znaleckých úkonov č. 41/2019 - 587/2019,
vypracovaných v období odo dňa 21. januára 2019 do dňa 14. augusta 2019 a neurobil tak minimálne
do dňa 16. septembra 2019, čím porušil povinnosti týkajúce sa vedenia denníka, vyplývajúce z § 14 ods.

1 zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. a § 18 ods. 1 a 2 vyhlášky č.
228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 228/2018
Z. z.“);

III. v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 408/2019, vypracovaného v Martine 11. júna 2019,
pre zadávateľa Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., Nám. Ľ. Štúra 2, Bratislava, IČO:
36 861 227, vo veci posúdenia možnosti vyčlenenia 4,52 % podielu zo stavby so súpisným č. 123,
stojacej na parcele č. 1097/3, druh stavby 13, popis stavby: hotel SLOVAN, zapísanej na LV č. XXXXX,
vedenom pre k. ú. A. B., vo forme nebytového priestoru v nebytovej budove podľa zákona č. 182/1993 Z.

z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ďalších otázok, ktoré boli
vymedzené v objednávke zadávateľa z 2. apríla 2019, priloženej k predmetnému znaleckému posudku:
a) na strane 2 (časť úvod) uviedol v bode „2. Účel znaleckého posudku“, že účelom vypracovania
znaleckého posudku je „zápis spoluvlastníckych podielov do katastra nehnuteľností“, čo nie je v súlade
so znením priloženej objednávky, podľa ktorého má byť znalecký posudok použitý na účely konania

vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 23C/347/2004, vedeného vo veci zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú
činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 17 ods. 5 a
§ 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 2 časti „úvod"
prílohy č. 6 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.,

b) na strane 2 (časť úvod) uviedol bod „4. Dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba ohodnocuje“,
hoci uvedenie takéhoto bodu nevyplýva z osnovy znaleckého posudku a úlohou znaleckej organizácie
nebolo stanovenie všeobecnej hodnoty (ďalej len „VŠH“) pozemku alebo stavby, čím porušil povinnosť
vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení
s § 17 ods. 5 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a časťou

„úvod“ prílohy č. 6 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.,
c) na strane 2 (časť úvod) uviedol v bode 6 ako použitý právny predpis vyhlášku č. 492/2004 Z. z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 492/2004
Z. z.“), hoci úlohou znaleckej organizácie nebolo stanovenie VŠH majetku, v dôsledku čoho uvedený
právny predpis nemal byť použitý a ani nebol použitý, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť

riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm.
e/ zákona č. 382/2004 Z.z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 4 časti „úvod“ prílohy č. 6
k vyhláške č. 228/2018 Z. z.,
d) na strane 3 (časť posudok) uviedol v bode 1 písm. c/ „miestna obhliadka spojená s miestnym šetrením
vykonaná dňa xxx.2019 za účasti zástupcov zadávateľa znaleckého posudku, zameranie vykonané dňa

xxx.2019, fotodokumentácia vyhotovená xxxx.2019", čiže neuviedol dátumy predmetných úkonov, čím
porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17
ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z.,
e) na stranách 24 a 25 (časť posudok) vypočítal plochu nebytových priestorov nebytovej budovy pre
obchod a služby, súp. č. XXXX (5 653 m2), ktorú pripočítal k podlahovej ploche nebytových plôch

priestorov hotela SLOVAN, súp. č. XXX (12 036,63 m2), na základe čoho na strane 37 (časť posudok)
vykonal vyčlenenie podlažných plôch podľa vlastníckeho práva ako 4,52 % súčtu podlahových plôch
zmienených stavieb (17 689,63 m2), hoci znalecká organizácia sa nemala zaoberať aj nebytovou
budovou pre obchod a služby, súp. č. XXXX, ktorá je podľa priloženého listu vlastníctva č. XXXXvo výlučnom vlastníctve spoločnosti Interhouse Košice, a.s., ktorej podlahová plocha nemohla byť
pripočítaná k podlahovej ploche hotela SLOVAN a vynásobená číslom 0,0452, keďže spoločnosť MERK
REALITY, a.s. mala spoluvlastnícky podiel 452/10000 len k hotelu SLOVAN, čím porušila povinnosť

vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č.
382/2004 Z.z.,
f) na stranách 34 a 35 (časť posudok) vypočítal plochu spoločných priestorov nebytovej budovy pre
obchod a služby, súp. č. XXXX (1401,32 m2), ktorú pripočítal k podlahovej ploche spoločných plôch
priestorov hotela SLOVAN, súp. č. XXX (6 417,42 m2), hoci žalobca sa nemal zaoberať aj nebytovou

budovou pre obchod a služby, súp. č. XXXX, ktorá je podľa priloženého listu vlastníctva č. XXXX vo
výlučnom vlastníctve spoločnosti Interhouse Košice, a.s., ktorej plocha spoločných priestorov nemohla
byť pripočítaná k ploche spoločných priestorov hotela SLOVAN, keďže spoločnosť MERK REALITY, a.s.
mala spoluvlastnícky podiel 452/10000 len k hotelu SLOVAN, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú
činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z.,
g)nastrane39(časťzáver)uviedol,že„znaleckýúkonbolvypracovanýkolektívominternýchaexterných

pracovníkov znaleckej organizácie pod vedením konateľa C. D. E.“, z čoho nie je zrejmé, ktoré osoby
vypracovali znalecký posudok, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z §
16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004
Z.z. a § 16 ods. 2 vyhlášky č. 228/2018 Z. z.,
h)nastrane39(časťzáver)uviedol,že„vysvetlenieadoplneniekznaleckémuúkonujeoprávnenýpodať

C. F. G.“, hoci v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „zoznam“) je zapísaná jediná
osoba s uvedeným menom a priezviskom (evidenčné číslo XXXXXX), ktorá je spoločníkom a konateľom
znaleckej organizácie ZNALCI s.r.o. (evidenčné číslo 900238), pričom znalecká organizácia je povinná
vykonávať znaleckú činnosť prostredníctvom znalcov, ktorí sú jej spoločníci, členovia, štatutárny orgán
alebo členovia štatutárneho orgánu, prokuristi, štátni zamestnanci, zamestnanci vykonávajúci prácu vo

verejnom záujme alebo zamestnanci v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pracovnoprávnom
vzťahu, sú zapísaní v príslušnom odbore a odvetví a nie sú spoločníkmi, členmi, štatutárnym orgánom
alebo členmi štatutárneho orgánu, prokuristami alebo zamestnancami inej právnickej osoby zapísanej
v zozname, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.

3. Vo vzťahu k vytýkanému neposkytnutiu požadovanej súčinnosti pri výkone dohľadu správny orgán
prvéhostupňakonštatoval,žezoznenia§27ods.3zákonač.382/2004Z.z.vyplývakaždémupovinnosť
poskytnúť ministerstvu požadovanú súčinnosť. Takáto formulácia bola zvolená práve kvôli tomu, že
priamo v právnom predpise nemožno vymedziť obsah súčinnosti, s čím súvisí to, že by nebolo vhodné
legislatívne vymedziť lehotu, v rámci ktorej má byť súčinnosť poskytnutá, keďže jej primeraná dĺžka sa

môže prípad od prípadu líšiť. Kvôli vyššie uvedenému je na posúdení správneho orgánu, akú súčinnosť
bude pri výkone dohľadu požadovať, a v akej lehote má byť táto súčinnosť poskytnutá. Interpretáciu
žalobcu označil z právneho hľadiska za neudržateľnú, keďže predmetný výklad by v praxi znamenal
nemožnosť vykonania dohľadu nad zákonnosťou znaleckej činnosti. Postup podľa výkladu žalobcu by
totiž znamenal, že osoba, ktorá bola vyzvaná na poskytnutie súčinnosti, by si mohla sama stanoviť, kedy

bude konať spôsobom požadovaným od ministerstva.

4. Ohľadom konštatovaného nezapísania údajov do denníka uviedol, že vo veci vedenia denníka
platí, že údaje o úkonoch vykonaných odo dňa 01. júla 2016 sa zapisujú do denníka, ktorý je
vedený v elektronickej podobe prostredníctvom programových a technických prostriedkov schválených

žalovaným. Údaje o znaleckých úkonoch sa zapisujú prostredníctvom aplikácie EDZ, ktorá je dostupná
cez webové sídlo žalovaného, pričom osobám zapísaným v zozname boli vopred poskytnuté potrebné
prihlasovacie údaje. EDZ predstavuje jediný prípustný spôsob vedenia denníka v období od 01. júla
2016. Právna úprava ustanovuje lehotu 30 dní na zápis údajov, dĺžka lehoty zohľadňuje skutočnosť, že
môže dôjsť k technickým problémom, v dôsledku ktorých dočasne nemožno vykonať zápis. Žalobca v

minulosti neavizoval technický problém na strane žalovaného, zápis chýbajúcich údajov bol vykonaný
po začatí správneho konania. Vymedzené boli tie údaje, ktoré museli byť známe najneskôr k dátumu
vypracovania príslušného znaleckého úkonu (okrem dátumu vykonania úkonu ešte číslo úkonu, dátum
vyžiadania úkonu, dátum, do ktorého sa má úkon vykonať, označenie zadávateľa, druh úkonu, účel
a predmet úkonu, údaje o preddavku, požadované znalečné). Zároveň dodal, že v období po začatí

správneho konania žalobca doplnil chýbajúce údaje, z čoho je evidentné, že prístup nebol uskutočnený
z adresy uvedenej vo vyjadrení k upovedomeniu. O vine žalobcu v bode 2 nebolo rozhodnuté kvôli
porušeniu „zásady rovnosti“, ani kvôli chybe na strane žalovaného, ale kvôli tomu, že žalobca si riadne
a včas neplnil jeho povinnosť vyplývajúcu zo zákona. K dodatočnému zapísaniu údajov správny orgánkonštatoval, že oneskorené splnenie povinnosti neznamená, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky
skutkovej podstaty iného správneho deliktu.

5. K vyčítanému nesprávnemu vymedzeniu účelu vypracovania znaleckého posudku uviedol, že zo
znenia § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. vyplýva, že úvod znaleckého posudku musí obsahovať
účel, na ktorý je znalecký posudok vypracovaný. Účelom sa rozumie právny úkon alebo konanie, v
súvislosti s ktorým bola znalecká činnosť vykonaná. Povinnosťou znalca je zistiť zamýšľaný účel použitia
znaleckého posudku a tento účel uviesť v úvodnej časti. Žalobcovi prisvedčil v tom, že znalec nemá ako

ovplyvniť,akozadávateľpoužijeznaleckýúkon.Taktiežvšakzdôraznil,žesprávnyorgánsanemádôvod
zaoberať tým, či zadávateľ použije znalecký úkon na účel uvedený v znaleckom posudku, uvedené je
vecou zadávateľa a príslušného orgánu, ktorý nemusí akceptovať úkon vypracovaný na iný účel. Pre
ministerstvo je v tomto prípade podstatné, či znalecká organizácia uviedla v úvodnej časti znaleckého
posudku taký účel použitia, ako bol uvedený v zadávateľovej objednávke. Z prílohy č. 1 predloženého
znaleckého posudku vyplýva, že zadávateľ zastupuje klienta v konaní vedenom na Okresnom súde

Košice I pod sp. zn. 23C/347/2004 a z objednávky vyplýva, že znalecká činnosť má byť vypracovaná
na účely zmieneného súdneho konania. Nedá sa preto súhlasiť s tým, že zadávateľ nikde neuviedol, na
aký účel má byť znalecký posudok použitý.

6. Ďalej ku konštatovanému nesprávnemu zahrnutiu použitého podkladu znaleckého skúmania uviedol,

že z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že nejde o chybu v písaní ako tvrdil žalobca, ale ide o
nedostatok vyplývajúci z toho, že žalobca nesprávne prevzal osnovu podľa prílohy č. 7 k vyhláške č.
228/2018 Z. z., hoci úlohou žalobcu nebolo stanovenie VŠH. Zároveň tiež ohľadom neuvedenia dátumu
obhliadky, zamerania a vyhotovenia fotodokumentácie vyslovil, že objektívna stránka skutkovej podstaty
iného správneho deliktu bola naplnená tým, že z odôvodnenia síce je zrejmé, že došlo k vykonaniu

popísaných úkonov, avšak nie je známe, kedy došlo k ich vykonaniu.

7. Ku vytýkanému pochybeniu v podobe zohľadnenia nebytovej budovy pre obchod a služby uviedol, že
bez ohľadu na znenie objednávky zadávateľa, žalobca nemohol vziať do úvahy plochu budovy zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX, keďže podľa podkladov znaleckého skúmania nebola spoločnosť MERK

REALITY, a.s. spoluvlastníkom tejto budovy. Z posudzovaného znaleckého posudku vyplýva, že do
plochy nebytových priestorov aj plochy spoločných priestorov boli započítané plochy stavieb zapísaných
na oboch zmienených listoch vlastníctva, čo je nesprávny postup. V dôsledku toho došlo k navýšeniu
plochy, z ktorej sa vyčlenilo 4,52 %, a to práve o plochu vyplývajúcu z budovy zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX. Takýto postup nie je prípustný, pretože podľa spoluvlastníckeho podielu môžu byť

vyčlenené len plochy stavby, ku ktorej existuje predmetný spoluvlastnícky vzťah.

8. K neuvedeniu osôb, ktoré vypracovali znalecký posudok konštatoval, že zo znaleckého posudku
vyplýva záver, že ho vypracoval „kolektív interných a externých pracovníkov znaleckej organizácie“,
čo nie je prípustné vysvetlenie. Zo znaleckého posudku musí byť jasné, ktoré osoby ho vypracovali,

napríkladzdôvoduposúdeniavylúčeniaznalcapodľa§11ods.1zákonač.382/2004Z.z.,alebosplnenia
povinnosti podľa § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. Inak povedané, ak nie je v § 16 ods. 4 zákona č.
382/2004 Z.z. ustanovené inak, tak musí byť znalecký posudok vždy vypracovaný „kolektívom interných
znalcov“, čo samo osebe nie je postačujúca informácia, nedá sa znej zistiť napríklad to, či ide o znalcov
zapísaných v príslušnom odbore alebo odvetví.

9. Napokon ohľadom pochybenia žalobcu v podobe vypracovania znaleckého posudku členom
pracovnej skupiny inej znaleckej organizácie uviedol, že v prvom rade treba zdôrazniť, že výkon
znaleckej činnosti musí byť podľa § 2 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. V § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. je upravené, prostredníctvom koho smie

znalecká organizácia vykonávať znaleckú činnosť, v § 16 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. je upravená
výnimka pre časť Činnosti spadajúcej pod odbor Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie Oceňovanie a
hodnotenie podnikov, pričom využitie činnosti konzultanta je upravené v § 16 ods. 6 zákona č. 382/2004
Z.z. Ak nie je právnou úpravou pripustený odklon (čo v tomto prípade nie je), bez právneho významu
je prípadné vyjadrenie súhlasu zadávateľa s postupom odchylným od znenia všeobecne záväzného

právneho predpisu. Ďalej vyslovil, že v zmienenom znaleckom posudku nie je nikde uvedené, že C. F. G.
bol konzultantom, tak ako nie je zrejmé, na zodpovedanie akej čiastkovej otázky mal byť využitý, prečo
túto otázku nemohla zodpovedať samotná znalecká organizácia a prečo bola za konzultanta určená
práve táto osoba.10. Vo vzťahu k druhu a výške uloženej sankcie zdôraznil, že podľa § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z.,
ministerstvo muselo zohľadniť závažnosť porušenej povinnosti, spôsob spáchania správneho deliktu,

jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a osobu páchateľa, ako aj to, či bol
páchateľ v minulosti uznaný vinným zo spáchania toho istého správneho deliktu (a aká sankcia mu bola
uložená). Doplnil, že detailný popis jednotlivých pochybení a spôsobu ich spáchania sa nachádza v časti
odôvodnenia rozhodnutia týkajúcej sa objektívnej stránky skutkovej podstaty iných správnych deliktov.
Vo veci zavinenia žalobcu pokladal za potrebné uviesť, že znenie § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z.

vyžaduje, aby ministerstvo posúdilo tiež mieru zavinenia, v súvislosti s čím správny orgán uvádza, že
protiprávneho konania sa dopustil žalobca. On samotný je povinný poskytnúť požadovanú súčinnosť
pri výkone dohľadu nad zákonnosťou znaleckej činnosti, viesť denník, tak ako aj vykonať znaleckú
činnosť riadne. Závažnosť protiprávneho konania správny orgán prvého stupňa vyhodnocoval vo vzťahu
k jednotlivým vysloveným pochybeniam, pričom dodal, že toto posúdenie úzko súvisí s následkami
protiprávneho konania, jeho povahou a okolnosťami spáchania iného správneho deliktu. Vo vzťahu

k žalobcovi a jeho sankcionovaniu na tomto úseku správy uviedol, že ministerstvo v minulosti ani raz
nerozhodlo o jeho sankcionovaní, čo musí byť vyhodnotené v prospech žalobcu.

11. Ďalej konštatoval, že do úvahy prichádzalo uloženie pokuty, zákazu výkonu znaleckej činnosti a
vyčiarknutia zo zoznamu. Správny orgán prvého stupňa vyhodnotil ako neprimerané uloženie sankcie

vyčiarknutia zo zoznamu a tiež sankcie zákazu výkonu znaleckej činnosti. V právnej úprave nie je
výslovne vymedzené, za aké nedostatky by mali byť tieto sankcie ukladané, avšak spravidla ide o
závažné nedostatky obsahovej povahy, absolútne nezabezpečenie preskúmateľnosti, chyby vo veľkom
počte znaleckých úkonov a podobne.

12. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na faktory posúdené podľa § 26 ods. 5 zákona č.
382/2004 Z.z. rozhodol o uložení pokuty vo výške 15.000,- eur, t. j. vo výške troch štvrtín hornej hranice
sadzby pokuty, ktorá môže byť podľa zákona č. 382/2004 Z.z. uložená právnickej osobe. V neprospech
žalobcu bolo posúdené, že sa dopustil troch deliktov, pričom v rámci konania podľa bodu 3 výroku bol
zistený i taký nedostatok, ktorý mal priamy dopad na záver znaleckého skúmania - postupom, ktorý

nebol v súlade so znením podkladov, bol zvýhodnený klient zadávateľa (zvýšenie vyčlenenej podlahovej
plochy obchodných priestorov v centre mesta Košice o viac ako 250 m2). Pokiaľ ide o postoj žalobcu k
jeho protiprávnemu konaniu, treba uviesť, že vo veci najzávažnejších nedostatkov nedošlo k priznaniu
pochybenia, čiže ani k jeho oľutovaniu. V prospech žalobcu muselo byť posúdené to, že šlo o jeho
prvé sankcionovanie na tomto úseku správy, ako aj fakt, že aspoň dodatočne došlo k odstráneniu

protiprávneho stavu. Síce ide o pokutu uloženú v hornej polovici zákonom upravenej hornej hranice
sadzby, no treba vnímať tiež to, že žalobcovi nebola spoločne s pokutou uložená sankcia zákazu výkonu
znaleckej činnosti. Vzhľadom na rozsah činnosti žalobcu vychádzal správny orgán z toho, že podstatne
výraznejším zásahom do jeho postavenia by bolo znemožnenie vykonávania znaleckej činnosti čo i len
na obdobie niekoľkých mesiacov.

13. Minister spravodlivosti SR ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č.
17711/2020/153/RK zo dňa 27. mája 2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.
17711/2020/153 zo dňa 13. marca 2020 a rozklad žalobcu zamietol. Minister prejednal vec v celom
rozsahu a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a zákonné, stotožnil sa so

skutkovým stavom zisteným prvostupňovým správnym orgánom. Prvostupňový správny orgán precízne
vymedzil vady znaleckých úkonov v napadnutom rozhodnutí a svoje úvahy a právnu kvalifikáciu náležite
a preskúmateľne odôvodnil.

14. V rámci námietok, týkajúcich sa vytýkaného pochybenia v podobe neposkytnutia požadovanej

súčinnosti pri výkone dohľadu, druhostupňový správny orgán k tomu uviedol, že sa stotožnil s názorom
prvostupňového správneho orgánu vyjadrenom v samotnom rozhodnutí, a síce, že z hľadiska posúdenia
naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty iného správneho deliktu nie je relevantné to, z akého
dôvodu nedošlo k splneniu povinnosti, ale to, či bola znalecká organizácia povinná konať určitým
spôsobom, a ak takýmto spôsobom nekonala, či išlo o opomenutie spadajúce pod skutkovú podstatu

iného správneho deliktu podľa zákona č. 382/2004 Z.z. Dodal, že prvostupňový správny orgán nebol
povinný opakovane vyzvať žalobcu na poskytnutie súčinnosti.15. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nezapísania údajov do denníka, uviedol, že v prvom rade z listín
predložených žalobcom vyplýva, že do denníka sa snažil vstúpiť cez adresu https://obcan.justice.sk/
vstup/dennik-znalca/domov, vo vzťahu ku ktorej však platí, že aj v súčasnosti sa po jej zadaní zobrazí

rovnaký oznam „požadovaný zdroj sa nenašiel“. Na vstup do denníka sú totiž určené iné odkazy,
ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí (https://obcan.justice.sk/vstup/dennik-znalca/ a následné
zvolenie možnosti „Vstup do denníka znalca, tlmočníka a prekladateľa“ a cez https://ress.justice.sk/
dennik-znalca/odhlaseny). Tieto „cesty na prihlásenie“ mali byť žalobcovi známe a v prípade, že neboli,
mohol sa obrátiť so žiadosťou na ministerstvo. Nešlo preto o objektívnu prekážku zápisu spôsobenú

chybou na strane ministerstva. Rovnako tak konštatoval, že mu nie je zrejmé, aké ďalšie dokazovanie
mohol podľa žalobcu prvostupňový správny orgán vykonať. V prípade, že prvostupňový správny orgán
overoval možný výpadok, odstávku či iný problém systému v rozhodnom období a tento hlásený nebol,
a súčasne ak žalobca (ktorý tvrdí, že problém bol) tento problém nenahlásil (resp. nežiadal o technickú
podporu), nemôže sa teraz dovolávať toho, že existovala porucha, ktorá nebola nikde zaznamenaná a
bola na strane ministerstva.

16. Ďalej k rozkladovým námietkam, týkajúcim sa zohľadnenia nebytovej budovy pre obchod a služby,
uviedol, že prvostupňový správny orgán sa dostatočne vysporiadal s tým, na základe akých dôvodov
považuje postup žalobcu v tomto bode za nesprávny. Taktiež prisvedčil názoru správneho orgánu
prvého stupňa, že bez ohľadu na obsah a formu zadania, znalecká organizácia nesmie uskutočniť

znalecké skúmanie v rozpore s podkladmi. Ku namietanému zasahovaniu do vecnej stránky/správnosti
znaleckého posudku, druhostupňový správny orgán uviedol, že s názorom žalobcu sa nestotožňuje. Ako
vyplýva zo samotného rozhodnutia a z priložených listín (najmä listov vlastníctva), spoločnosť MERK
REALITY, a.s. mala spoluvlastnícky podiel 452/10000 len k hotelu SLOVAN, nie k nebytovej budove
pre obchod a služby, súp. č. XXXX. Preto nebolo správne vykonanie vyčlenenia podlažných plôch

podľa vlastníckeho práva aj z plochy stavby, ku ktorej neexistoval spoluvlastnícky vzťah. Uvedené (že
spoluvlastnícky vzťah k týmto plochám neexistoval) bolo zjavné zo samotného prečítania si podkladu
znaleckého skúmania, teda z predmetných listov vlastníctva. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé,
že prvostupňový správny orgán sám nevykonával vyčleňovanie podlažných plôch a nijakým spôsobom
nezasahoval do samotných výpočtov, ani nijakým spôsobom nepreskúmaval, ani nekomentoval postupy

pri výpočtoch znaleckej organizácie, ktoré boli výsledkom jej znaleckej činnosti. Preto v danom prípade
nemožno hovoriť o posudzovaní „vecnej stránky“ znaleckého skúmania.

17.Napokondruhostupňovýsprávnyorgánneprisvedčilaninámietke,ktoroužalobcasprávnemuorgánu
prvého stupňa vyčítal neodôvodnenie uloženej sankcie. Uviedol, že prvostupňový správny orgán pri

určení druhu a výšky sankcie bral do úvahy všetky podmienky uloženia sankcie v zmysle § 26 ods.
5 zákona č. 382/2004 Z.z., s ktorými sa aj náležite vysporiadal. Prvostupňový správny orgán správne
vyhodnotil, že v prejednávanej veci došlo k spáchaniu skutkov opísaných vo výroku napadnutého
rozhodnutia, dopustil sa ich žalobca (on samotný bol povinný poskytnúť požadovanú súčinnosť pri
výkone dohľadu nad zákonnosťou znaleckej činnosti, viesť denník, tak ako aj vykonať znaleckú činnosť

riadne), týmto konaním bola naplnená skutková podstata iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1
písm. a/ a písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z., a boli splnené podmienky na vyvodenie zodpovednosti za
jej protiprávne konanie. Dodal, že napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
15.000,- eur za pochybenia presne špecifikované v troch bodoch napadnutého rozhodnutia, pričom v
rámci konania podľa bodu 3 výroku bol zistený i taký nedostatok, ktorý mal priamy dopad na záver

znaleckého skúmania (postupom, ktorý nebol v súlade so znením podkladov, bol zvýhodnený klient
zadávateľa). Prvostupňový správny orgán vyhodnotil závažnosť každého bodu jednotlivo, pričom za
najzávažnejšie označil zistené protiprávne konanie podľa bodu 3 výroku rozhodnutia. Na druhej strane
žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pri úvahe o druhu sankcie a jej výške zohľadnil
ajto,žeišlooprvésankcionovaniežalobcunatomtoúsekusprávy,čobolovyhodnotenévjehoprospech.

Okrem uvedeného prvostupňový správny orgán pri úvahách o charaktere a výške ukladanej sankcie
v prospech žalobcu vyhodnotil aj skutočnosť, že aspoň dodatočne došlo k odstráneniu protiprávneho
stavu.

II.

Žaloba

18. Správnou žalobou zo dňa 23. júla 2020 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 17711/2020/153/RK zo dňa 27. mája 2020, ako aj rozhodnutiaprvostupňového správneho orgánu č. 17711/2020/153 zo dňa 13. marca 2020, vrátenia veci orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a náhrady trov konania, eventuálne zmeny rozhodnutia
žalovaného č. 17711/2020/153/RK zo dňa 27. mája 2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti

výroku o výške uloženej pokuty tak, že sa mu ukladá pokuta vo výške 500,- eur a náhrady trov konania.

19. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci,
taktiež ich nepreskúmateľnosť, ako aj že podstatným spôsobom došlo k porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

20. Vo vzťahu k vytýkanému pochybeniu v podobe nesprávneho vymedzenia účelu vypracovania
znaleckého posudku, namietal, že žalobca v znaleckom posudku účel vymedzil takým spôsobom z
dôvodu, že v konečnom dôsledku výsledkom predmetného konania mal byť práve rozsudok, ktorý
by prebral vymedzenie podielov zo znaleckého posudku za účelom následného zápisu do katastra
nehnuteľností. Výsledkom samotného súdneho konania mal byť zápis práv do katastra nehnuteľností a

v tomto duchu bol účel vymedzený aj v znaleckom posudku. Súčasne podotkol, že uvedeným skutkom
sa žalobca nemohol dopustiť porušenia § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z., pretože predmetné
ustanovenie požaduje „iba“ uvedenie účelu znaleckého posudku ako povinnej súčasti úvodnej časti
znaleckého posudku. Žalobca uvedenie účelu v znaleckom posudku neopomenul, a preto uvedené
ustanovenie nemohol porušiť.

21. Ďalšie žalobné námietky smerovali k záverom žalovaného ohľadom konštatovaného pochybenia
žalobcu pri zohľadnení nebytovej budovy pre obchod a služby. K uvedenému namietal, že žalovaný
prekročil svoje dohľadové oprávnenie a kontroloval správnosť výpočtov obsiahnutých v znaleckom
posudku. Zdôraznil, že znalecký posudok spĺňa všetky požiadavky v zmysle § 17 ods. 5 zákona č.

382/2004 Z.z. Zároveň označil za nesprávny postup žalovaného, ak sa tento odvoláva na požiadavku
preskúmateľnosti obsahu znaleckého posudku a overiteľnosti odôvodnenosti postupov. Tvrdil, že
táto požiadavka sa vzťahuje na štruktúru znaleckého posudku, t. j. „celková skladba“ znaleckého
posudku musí byť taká, aby túto požiadavku naplnila. Skladba posudku, pokiaľ ide o uvedené tvrdené
porušenie, namietaná nie je. Pokladal tiež za zrejmé, že ak niekto spochybňuje správnosť vykonaného

vyčlenenia podlažných plôch, zasahuje svojimi úsudkami do činnosti znalca, resp. ich nahrádza.
Za neudržateľný považoval záver, že poukázaním na nesprávnosť vykonaného členenia či znalcom
zvolených „vstupných“ údajov pri predmetnom výpočte nedochádza k zásahu do vecnej stránky
znaleckého posudku, a že k tomu by došlo len vtedy, ak by sám žalovaný realizoval celý výpočet.
V spojitosti s uvedeným dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/56/2018 zo

dňa 04. septembra 2018.

22. Ohľadom vytýkaného pochybenia, keď žalobca menovite neuviedol všetky osoby, ktoré vypracovali
znalecký posudok, namietal, že uvedené má rýdzo formálny charakter. Nejde o nepravdivý údaj, resp.
zamlčanie skutočnosti, že na príprave znaleckého posudku sa podieľalo viacero osôb. Doplnil, že

o pochybenie obdobnej povahy ide aj v prípade bodu 3 písm. h/ výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia,kedyžalobcavýslovneneuviedolsplneniepodmienokpodľa§16ods.6zákonač.382/2004
Z.z. Ide o nedostatok, ktorý nemá vplyv na obsah a kvalitu znaleckého posudku.

23. Súčasne namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového a napádaného rozhodnutia v časti určenia

druhu sankcie a jej výmery. Dodal, že žalovaný sa, pokiaľ ide o samotnú výmeru sankcie, koncentroval
na posúdenie závažnosti porušenej povinnosti a pomerne rozsiahle posúdenie toho, čo by bola v danom
prípade likvidačná pokuta. Zdôraznil, že z prvostupňového rozhodnutia ani napádaného rozhodnutia
nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný skúmal a prihliadol k okolnostiam, za ktorých boli iné správne
delikty spáchané, a tiež na to, že väčšina správnych deliktov ani nemohlo mať žiaden negatívny

následok. Taktiež žalovanému vyčítal, že z napádaného rozhodnutia ani nevyplýva, akým spôsobom
skúmal a prihliadol na mieru zavinenia žalobcu. Ďalej zdôraznil, že správny orgán nie je oprávnený
vyberať si, na ktorú z okolností uvedených v § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. v danom prípade
prihliadne, a na ktorú nie. Napokon uviedol, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí potvrdenom
napádaným rozhodnutím pristúpil k uplatneniu § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. selektívnym

spôsobom, kedy z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, či napádaného rozhodnutia nemožno
vyvodiť, akým spôsobom sa vysporiadal s jednotlivými, v citovanom ustanovení uvedenými kritériami.III.

Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 01. decembra 2020 navrhol žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú. K žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný prekročil svoje dohľadové
oprávnenie a kontroloval správnosť výpočtov obsiahnutých v znaleckom posudku, uviedol, že právny

názor žalobcu, že žalovaný prekročil rozsah kompetencií posudzovaním vecnej správnosti, je mylný.
Z priložených listov vlastníctva vyplýva, že spoločnosť MERK REALITY, a.s., mala spoluvlastnícky
podiel 452/10000 len k hotelu SLOVAN, nie k nebytovej budove pre obchod a služby, súp. č. XXXX.
Uvedené bolo zjavné zo samotného prečítania si tohto podkladu znaleckého skúmania. Výsledkom
činnosti žalovaného nebolo vykonanie vyčlenenia podlažných plôch, len bolo skonštatované, že v
prospech spoločnosti MERK REALITY, a.s., nemohol byť zohľadnený neexistujúci spoluvlastnícky

podiel. Oboznámenie sa so znením použitého listu vlastníctva a porovnanie týchto informácií so
znenímznaleckéhoposudkuniejeprekročenímkompetenciíministerstva.Zdôraznil,žežalovanýsvojimi
úsudkami nezasahoval do znaleckej činnosti a ani túto činnosť nenahrádzal. Žalobca zrejme myslel
postup ministerstva, ozrejmený na strane 27 prvostupňového rozhodnutia, kde je uskutočnený výpočet
podlahovej plochy. Uvedené vychádzalo z prezumpcie správnosti výpočtu znaleckej organizácie, čiže

nešlo o zásah do jej činnosti. Žalovaný zohľadnil jedine tú skutočnosť, že spoločnosť MERK REALITY,
a.s., nie je spoluvlastníkom nebytovej budovy pre obchod a služby so súp. č. XXXX, postavenej
na parcele č. XXXX/X. To, že žalobca nesmie zohľadniť neexistujúci spoluvlastnícky podiel, je fakt.
Z tohto dôvodu ani nie je napadnutá správnosť záveru žalovaného, ale obrana žalobcu je vedená
odlišnýmspôsobom.Podľažalovanéhonázoržalobcuoprekročeníkompetenciíministerstvasanielenže

nezakladá na žiadnej relevantnej argumentácii, ale dokonca je v rozpore s judikatúrou. V tejto veci
odkázal na body 51 a 52 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2020, vydaného v
konaní vedenom pod sp. zn. 10Asan/22/2019. Zmieneným rozsudkom bol zrušený rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 04. septembra 2018, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/56/2018, t. j.
rozsudok, na ktorého závery sa žalobca odvoláva. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR bolo potvrdené,

že žalovaný je na účely úvahy o druhu a výške sankcie, resp. sankcií oprávnený vykonať hypotetický
výpočet, ktorý vychádza z údajov vykonaných znalcom.

25. Ohľadom namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia sa vyjadril, že zotrváva na
závere, že došlo i k zisteniu závažných nedostatkov, ktorým zodpovedá druh a výška sankcie,

vychádzajúce z posúdenia faktorov podľa § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. Zdôraznil, že návrh
žalobcu absolútne nezodpovedá zisteným pochybeniam. Vo veci úvahy o druhu sankcie, resp. sankcií
ako takej, žalovaný konštatoval, že uloženie sankcie zákazu výkonu znaleckej činnosti alebo sankcie
vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, by bolo pre žalobcu citeľnejšie. Správnosť
záveru, že napríklad vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov by bolo pre žalobcu

výraznejším zásahom do jeho právneho postavenia, než uloženie akejkoľvek pokuty z intervalu podľa
§ 26 ods. 3 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z., je zjavná. Napokon, ani žalobca sa v návrhu sankčnej
moderácie nedovoláva uloženia iného druhu sankcie.
IV.
Replika žalobcu

26. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 01. decembra 2020 reagoval žalobca replikou zo dňa 14.
decembra 2020, pričom zotrval na námietkach vznesených v podanej žalobe.

V.

Konanie na správnom súde

27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave
je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/152/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene adoplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

VI.
Pojednávanie

28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej aj ako „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 27. novembra 2025 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného.
Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

29. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že trvá na písomných podaniach, teda na žalobe ako

aj vyjadrení, ktoré predložil.

30. Poverený zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že sa pridržiava predloženého písomného
vyjadrenia. Vo vzťahu k výške uloženej sankcie uviedol, že v danom prípade išlo o závažné navrhované
protiprávne veci, ktorými žalobca mohol spôsobiť škodu v státisícoch eur, preto sa žalovaný zaoberal

posúdením výšky ujmy, spôsobenej takýmto obsahom znaleckého posudku tretím subjektom. Uvedená
skutočnosť má následne vplyv na určenie výšky pokuty.

VII.
Relevantné právne predpisy

31. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna

2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

32. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

34. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť
vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej
činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné
vyjadrenie a vysvetlenie.

35. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a/ osobne,
ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, b/ riadne a v určenej lehote, c/
účelne, hospodárne a d/ nestranne.

36. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje
a/ titulnú stranu,
b/ úvod,
c/ posudok,
d/ záver,

e/ prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľností znaleckého posudku,
f/ znaleckú doložku.37. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné
údaje znalca a zadávateľa, číslo spisu alebo objednávky, označenie „znalecký posudok", poradové číslo
znaleckého posudku, stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania, počet strán a vyhotovení

znaleckého posudku. Úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov,
z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. V časti „posudok" znalec uvedie opis
predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie
postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu
ním uložených úloh. V časti „záver" znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede.

Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť
postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť
prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v
takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možno
uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok
podaný v elektronickej podobe.

38. Podľa § 17 ods. 9 zákona č. 382/2004 Z.z. doplnením znaleckého úkonu nemožno meniť účel úkonu,
na ktorý bol vypracovaný.

39. Podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný

v zozname sa dopustí iného správneho deliktu, ak poruší povinnosť pri výkone jeho činnosti alebo v
súvislosti s výkonom činnosti ustanovenú týmto zákonom.

40. Podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v
zozname sa dopustí iného správneho deliktu, ak poruší povinnosť podľa § 27 ods. 3.

41. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. za iný správny delikt možno uložiť
a/ pokutu od 50 eur do 2 000 eur fyzickej osobe, od 50 eur do 20 000 eur právnickej osobe,
b/ zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie
najviac jedného roka,

c/ vyčiarknutie zo zoznamu.

42. Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na
závažnosť porušenej povinnosti, spôsob spáchania iného správneho deliktu, jeho následky, okolnosti,
za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a osobu páchateľa, ako aj na to, či bol za ten istý správny

delikt v minulosti uznaný vinným a aká sankcia mu bola uložená.

43. Podľa § 26 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. od uloženia sankcie možno upustiť, ak páchateľ priznal
spáchanie iného správneho deliktu, jeho spáchanie ľutuje a vzhľadom na povahu spáchaného iného
správneho deliktu a na doterajší výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej

činnosti možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie iného správneho deliktu postačí na jeho
nápravu.

44. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto
sankcie: a/ písomné napomenutie, b/ peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur

právnickej osobe, c/ zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti
na obdobie najviac jedného roka, d/ vyčiarknutie zo zoznamu.

VIII.
Závery správneho súdu

45. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou
napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a
procesnými administratívnymi predpismi.

46. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správnyorgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť
vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon
o správnom konaní, resp. iný procesný zákon.

47. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti SR
o potvrdení prvostupňového rozhodnutia o uložení úhrnnej sankcie žalobcovi za spáchanie trváceho
iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z., pokračovacieho trváceho
iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z., ako aj iného správneho

deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. na úseku činnosti znalcov. Medzi účastníkmi
bolo sporné, či v prejednávanej veci došlo k porušeniu povinností, vyplývajúcich žalobcovi z príslušných
právnych predpisov pri vypracovaní znaleckého úkonu č. 408/2019, vypracovaného v Martine 11. júna
2019, pre zadávateľa Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o. Taktiež bolo sporným, či došlo
zo strany žalovaného k posudzovaniu vecnej správnosti znaleckých úkonov, ako aj či preskúmavané
rozhodnutie bolo v časti výšky uloženej sankcie dostatočne odôvodnené.

48. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 02. septembra 1998, č. sťažnosti
26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21. februára 1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády
proti Slovenskej republike zo 16. novembra 2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky

a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru
o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie
kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne
konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha
protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe.

Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny.
Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie,
ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej
uloženiehrozí,súalternatívneaniekumulatívne:nato,abysačlánok6Dohovoruaplikovalzdôvoduslov
„trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu

Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň
prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa
rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.

49. Žalobca v prvom rade namietal, že žalovaný nad rámec svojich právomocí hodnotil vecnú

správnosťpreskúmavanýchznaleckýchúkonov,tedaprekročilsvojedohľadovéoprávnenieakontroloval
správnosť výpočtov obsiahnutých v znaleckom posudku. Správny súd tejto žalobnej námietke nemohol
priznať relevanciu. Ohľadom uvedeného správny súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobca
v predloženom znaleckom posudku vo veci stanovenia spoluvlastníckych podielov na nebytových
priestoroch a na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastníckych podielov

k pozemkom p.č. XXXX/X, p.č. XXXX/X a p.č. 1097/5 v hotel SLOVAN súp. č. 123 a nebytová budova
pre obchod a služby súp. č. XXXX, A. B., obec E. – A. B., okres E. C. vypočítal plochu spoločných
priestorov nebytovej budovy pre obchod a služby, súp. č. XXXX (1401,32 m2), ktorú pripočítal k
podlahovej ploche spoločných plôch priestorov hotela SLOVAN, súp. č. XXX (6 417,42 m2), hoci
znalecká organizácia sa nemala zaoberať aj nebytovou budovou pre obchod a služby, súp. č. XXXX,

ktorá je podľa priloženého listu vlastníctva č. XXXX vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Interhouse
Košice,a.s.,ktorejplochaspoločnýchpriestorovnemohlabyťpripočítanákplochespoločnýchpriestorov
hotela SLOVAN, keďže spoločnosť MERK REALITY, a.s. mala spoluvlastnícky podiel 452/10000 len k
hoteluSLOVAN.Vkontexteuvedenéhonemáopodstatnenieobranažalobcu,žepôvodnúpožiadavkuna
vypracovanie znaleckého posudku zadávateľ neskôr rozšíril v priebehu znaleckého skúmania. Správny

súd zo samotného napadnutého rozhodnutia, ako aj z priložených listín, najmä listov vlastníctva zistil,
že spoločnosť MERK REALITY, a.s. mala spoluvlastnícky podiel 452/10000 len k hotelu SLOVAN,
nie k nebytovej budove pre obchod a služby, súp. č. XXXX. Vychádzajúc z uvedeného je tiež
možné konštatovať, že správny orgán prvého stupňa sa s podkladmi znaleckého skúmania podrobne
oboznámil, pričom dôraz kládol na predložené listy vlastníctva, z ktorých dokumentov je zrejmé, že

vyčlenenie podlažných plôch podľa vlastníckeho práva bolo vykonané aj z plôch stavieb, ku ktorým
vlastnícke, ako ani spoluvlastnícke právo neexistovalo. Činnosť správneho orgánu prvého stupňa totiž
nespočívala v tom, že tento vykonal vyčlenenie podlažných plôch, len uviedol, že v prospech spoločnosti
MERK REALITY, a.s. nemožno zohľadniť neexistujúci spoluvlastnícky podiel. Preto je zrejmé, žežalovaný znalecký úkon nepreskúmaval z vecného hľadiska, ani nekonštatoval nesprávnosť výsledného
záveru žalobcu.
V spojitosti s uvedeným správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

10Asan/22/2019 zo dňa 28. apríla 2020, v ktorom tento vyslovil, že „krajský súd dospel k nesprávnemu
právnemu záveru, keď vyslovil, že sťažovateľ (žalovaný) preskúmaval znalecké úkony žalobcu z
vecného hľadiska. Ak by bol tento záver pravdivý, znamenalo by to, že sťažovateľ by musel rozporovať
výsledné závery, ku ktorým znalec (žalobca) pri svojej činnosti dospel, teda sťažovateľ by musel tvrdiť,
že závery znalca sú nesprávne. K takémuto spôsobu hodnotenia znaleckých úkonov žalobcu však v

prejednávanej veci rozhodne nedošlo.“

50. Ďalšia žalobná námietka sa týkala vyčítaného pochybenia, ktorého sa podľa žalovaného žalobca
dopustil tým, že za účel vypracovania znaleckého posudku označil „zápis spoluvlastníckych podielov do
katastra nehnuteľností“, čo nie je v súlade so znením priloženej objednávky, podľa ktorej má byť použitý
na účely súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 23C/347/2004 vo veci

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Vytknutie takéhoto pochybenia
označil žalobca za rýdzo formalistické, avšak ani túto žalobnú námietku správny súd nepovažoval za
odôvodnenú. K uvedenému správny súd dodáva, že z predloženého znaleckého posudku je zrejmé,
že účel jeho použitia z úvodnej časti nevyplýva, avšak je zjavný z priloženej objednávky. Žalobca v
správnom konaní ani netvrdil, že následne došlo k zmene účelu vypracovania znaleckého posudku.

Samotný žalovaný k uvedenému tiež dodal, že v tejto časti ide o nedostatok nízkej závažnosti, keďže zo
samotného podania podnetu bolo zrejmé, že súd akceptoval znalecký posudok s predmetne upraveným
účelom jeho použitia. Správny súd preto prisvedčil záverom žalovaného, že žalobca nesprávnym
vymedzenímúčelu vypracovania znaleckého posudku, popísaným v bode 3, písm. a/ výroku rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne, pričom zároveň

správne uviedol, že tento nedostatok je nízkej závažnosti. Správny súd dodáva, že na uvedený záver
nemá vplyv argument žalobcu, že znalec nemôže žiadnym spôsobom ovplyvňovať skutočnosť, na aký
účel bude znalecký posudok použitý, keďže v danom prípade je podstatné, či žalobca ako znalecká
organizácia v úvodnej časti znaleckého posudku uviedol účel použitia zhodný s účelom uvedeným v
zadávateľovej objednávke.

51. Neopodstatnenými boli aj žalobné námietky, v ktorých žalobca označil za nesprávny záver
žalovaného,žežalobcasadopustilinýchsprávnychdeliktov,spočívajúcichvtom,ževúvodeznaleckého
posudku uviedol bod „4. Dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť alebo stavba ohodnocuje“, hoci to
nevyplýva z osnovy znaleckého posudku a úlohou žalobcu nebolo stanovenie všeobecne hodnoty

pozemku alebo stavby. A taktiež iného správneho deliktu, spáchaného tým, že v znaleckom posudku
v časti úvod uviedol ako použitý právny predpis vyhlášku č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, „hoci úlohou znaleckej organizácie nebolo stanovenie
VŠH majetku, v dôsledku čoho uvedený právny predpis nemal byť použitý a ani nebol použitý.“. Vo
vzťahu k uvedenému pokladá za potrebné zdôrazniť, že pod odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností

nespadá zodpovedanie otázky, ktorou sa znalecká organizácia zaoberala v preskúmavanom znaleckom
posudku (stanovenie spoluvlastníckych podielov). Povinnosťou žalobcu ako znaleckej organizácie
v danom prípade totiž bolo spravovať sa účinnou právnou úpravou, pričom rozhodujúcou skutočnosťou
pre určenie príslušnej osnovy je pod aký odbor a odvetvie spadá vypracovanie znaleckého posudku.
Rovnako tak ohľadom pochybenia žalobcu, ktorý v znaleckom posudku v časti úvod uviedol ako použitý

právny predpis vyhlášku č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov, hoci úlohou znaleckej organizácie nebolo stanovenie všeobecnej hodnoty majetku, v
dôsledku čoho uvedený právny predpis nemal byť použitý a ani nebol použitý, je potrebné uviesť, že
predmetný postup nie je možné vyhodnotiť ako chybu v písaní, čím sa bránil žalobca. Uvedené je
dôsledkom toho, že žalobca nesprávne prevzal osnovu podľa prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.,

aj keď úlohou žalobcu nebolo stanovenie všeobecnej hodnoty.

52. Rovnako tak nemohol správny súd prihliadnuť ani na žalobnú námietku, ktorou žalobca za zmätočný
označil záver žalovaného, že žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu, spočívajúceho v tom,
že uviedol v bode 1 písm. c/ znaleckého posudku „miestna obhliadka spojená s miestnym šetrením

vykonaná dňa xxx.2019 za účasti zástupcov zadávateľa znaleckého posudku, zameranie vykonané dňa
xxx.2019, fotodokumentácia vyhotovená xxxx.2019", čiže neuviedol dátumy predmetných úkonov, čím
porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne. Ohľadom uvedeného je potrebné konštatovať, že
nepochybne naplnenie povinnosti vykonávať znaleckú činnosť riadne spočíva aj tom, aby z odôvodneniaposudku nebola zrejmá len skutočnosť, že popísané úkony boli vykonané, ale súčasne musí byť známy
údaj,kedybolitietoúkonyvykonané.Natomtomiestejedôležitétiežpripomenúť,žezdikcieustanovenia
§ 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. vyplýva aj povinnosť znalca resp. znaleckej organizácie, aby celková

skladba znaleckého posudku umožňovala preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov.
Uvedené však nie je možné konštatovať, ak vyššie označené skutočnosti nie sú z obsahu znaleckého
posudku zrejmé. Nie je preto dôvodná obrana žalobcu, že žalovaný si týmto postupom vytvoriť vlastnú
skutkovú podstatu.

53. Napokon správny súd nemohol prisvedčiť ani žalobnej námietke, napádajúcej nesprávnosť záveru
žalovaného, že žalobca sa mal dopustiť iného správneho deliktu aj tým, že v závere znaleckého
posudku uviedol, že tento bol vypracovaný „kolektívom interných a externých pracovníkov znaleckej
organizácie pod vedením konateľa C. D. E.“, z čoho nie je zrejmé, ktoré osoby vypracovali znalecký
posudok (bod 3 písm. g/) a tým, že v závere znaleckého posudku uviedol, že „vysvetlenie a doplnenie k
znaleckému úkonu je oprávnený podať C. F. G.“ (bod 3 písm. h/). Správny súd uvádza, že konštatovaný

záver žalovaného o spáchaní týchto správnych deliktov žalobcom, nemôže byť spochybnený obranou
žalobcu, ktorý tvrdil, že absencia uvedenia osôb, ktoré vypracovali znalecký posudok, predstavuje len
obsahový nedostatok, ktorý je zhojený tým, že žalobca zároveň uviedol osobu C. F. G., ako osobu, ktorá
je oprávnená podať vysvetlenie a doplnenie k znaleckému úkonu. Zo znaleckého posudku musí byť
v každom prípade zrejmé konkrétne ktoré osoby znalecký posudok vypracovali, pretože len v takom

prípade je možné overiť, či boli naplnené všetky zákonné povinnosti, ustanovené znalcom zákonom č.
382/2004 Z.z. (§ 11, § 16 ods. 3).
Súčasne správny súd zdôrazňuje, že z dikcie ustanovenia § 16 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. vyplýva,
že opodstatnenosť pribratia konzultanta musí byť v znaleckom úkone odôvodnená, pričom odôvodnenie
musí obsahovať popis toho, prečo znalec nemôže zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie, prečo

bola konkrétna osoba vybratá ako konzultant. Predmetné skutočnosti však v predloženom znaleckom
posudku absentovali.

54. Správny súd však ako dôvodnú uznal námietku žalobcu, ktorou namietal nepreskúmateľnosť
prvostupňového a napádaného rozhodnutia v časti určenia druhu sankcie a jej výmery, pričom zdôraznil,

že z uvedených rozhodnutí nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný skúmal a prihliadol k okolnostiam,
za ktorých boli iné správne delikty spáchané, a tiež na to, že väčšina správnych deliktov ani nemohla
mať žiaden negatívny následok. Taktiež žalovanému vyčítal, že z napádaných rozhodnutí ani nevyplýva,
akým spôsobom skúmal a prihliadol na mieru zavinenia žalobcu, teda z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia, či napádaného rozhodnutia nemožno vyvodiť, akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal

s jednotlivými, v ustanovení § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. zakotvenými kritériami. Vo vzťahu
k uvedenému správny súd dáva do pozornosti, že z odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty za
správny delikt musí byť zrejmé, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nesprávne,
mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti
predostierané účastníkom za neopodstatnené, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi

vyvrátené, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, a aké
úvahy ho viedli k uloženiu sankcie v konkrétnej výške.

55. Správny súd však najmä poukazuje na skutočnosť, že ohľadom uloženej sankcie žalovaný v zhode
so správnym orgánom prvého stupňa konštatoval, že detailný popis jednotlivých pochybení a spôsobu

ich spáchania sa nachádza v časti odôvodnenia rozhodnutia, týkajúcej sa objektívnej stránky skutkovej
podstaty iných správnych deliktov. Dodal tiež, že vo veci zavinenia žalobcu je potrebné uviesť, že
znenie § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. vyžaduje, aby žalovaný posúdil tiež mieru zavinenia, v
súvislosti s čím vyslovil, že protiprávneho konania sa dopustil žalobca. Podrobne žalovaný venoval
pozornosť vyhodnoteniu závažnosti konštatovaných porušení povinností. Zároveň doplnil, že uvedené

posúdenie úzko súvisí s následkami protiprávneho konania, jeho povahou a okolnosťami spáchania
iného správneho deliktu. K osobe žalobcu a jeho sankcionovaniu na tomto úseku správy tiež vyslovil,
že žalovaný v minulosti ani raz nerozhodol o jej sankcionovaní, čo musí byť vyhodnotené v prospech
žalobcu. Žalovaný sa zároveň zaoberal tým, či by mohlo mať uloženie pokuty likvidačný charakter,
vzhľadom na čo na základe dostupných zdrojov posúdil majetkové pomery žalobcu. Ohľadom spôsobu

spáchania iného správneho deliktu žalovaný odkázal na časť odôvodnenia rozhodnutia, týkajúcej sa
objektívnej stránky skutkovej podstaty iných správnych deliktov.56. Z uvedeného jasne vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, rovnako ako ani rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa, nie je v časti, týkajúcej sa výšky uloženej sankcie, odôvodnené
dostatočne. V prípade správneho trestania je totiž riadne odôvodnenie ukladanej pokuty základným

predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri rozhodovaní vedený.
Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje
mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní pokuty presne, jasne,
zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky pokuty prihliadol.
Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom

konkrétnych okolností individuálneho prípadu.

57. Z dikcie ustanovenia § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. vyplýva, že pri určení druhu sankcie a jej
výmery sa prihliadne na závažnosť porušenej povinnosti, spôsob spáchania iného správneho deliktu,
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a osobu páchateľa, ako aj na to, či
bol za ten istý správny delikt v minulosti uznaný vinným a aká sankcia mu bola uložená. Žalovaný, ako aj

prvostupňový správny orgán však úplne opomenuli, že ich povinnosťou je skúmať každé jedno z vyššie
uvedenýchzákonnýchkritérií.Podrobnevyhodnotilizávažnosťporušenejpovinnosti,akoajkonštatovali,
že v prípade žalobcu išlo o prvé sankcionovanie na tomto úseku správy, a tiež precízne skúmali, či by
s ohľadom na majetkové pomery žalobcu mohlo mať uloženie pokuty likvidačný charakter. V plnej miere
však absentovalo posúdenie následkov protiprávneho konania, okolností za ktorých bol správny delikt

spáchaný, miery zavinenia, ako aj osoby páchateľa. Ohľadom spôsobu spáchania iného správneho
deliktu žalovaný odkázal na časť odôvodnenia rozhodnutia týkajúcej sa objektívnej stránky skutkovej
podstaty iných správnych deliktov. Uvedeným zároveň odôvodnili uloženie pokuty vo výške troch štvrtín
hornej hranice sadzby pokuty, ktorá môže byť podľa zákona č. 382/2004 Z.z. uložená právnickej osobe.
Takéto odôvodnenie výšky uloženej pokuty, ktoré nereflektuje na zákonnú požiadavku skúmať všetky

zákonom ustanovené kritériá, nespĺňa zákonnú požiadavku preskúmateľnosti správneho rozhodnutia.

58. K spomínanej absencii posúdenia miery zavinenia správy súd dodáva, že v prejednávanej veci ide
o správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti
za správne delikty, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany

účastníka konania, nie zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej
osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú
administratívnoprávnou normou. To znamená, že páchateľ správneho deliktu je zodpovedný už tým, že
k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo o opomenutie.
Správny orgán však pochybil, keď opomenul v napadnutom a preskúmavanom rozhodnutí vysporiadať

sa s dôvodmi, pre ktoré nebol povinný skúmať zavinenie žalobcu, ale jeho úlohou bolo preukázať
porušenie právnej povinnosti.

59. Ohľadom konštatovanej absencie vyhodnotenia následkov protiprávneho konania žalobcu správny
súd uvádza, že v tejto časti bolo povinnosťou žalovaného posúdiť následky protiprávneho konania

žalobcu, teda zhodnotiť napr. závažnosť škody (majetkovej, či nemajetkovej), rizikovosti, nebezpečnosti
a dopadu konkrétneho protiprávneho konania na tretie subjekty.

60. Zároveň správny súd k chýbajúcemu uvedeniu okolností, za ktorých bol správny delikt spáchaný,
uvádza, že v tejto časti ide o aplikáciu zásady individualizácie správnej sankcie, ktorá zohľadňuje nielen

samotné porušenie, ale aj špecifické okolnosti prípadu, za ktorých bol správny delikt spáchaný. Uvedené
znamená, že orgán rozhodujúci o inom správnom delikte zohľadňuje všetky relevantné faktory, aby určil
výšku sankcie (pokuty).

61. Správny súd preto uzatvára, že dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako ak rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa trpí vadou nepreskúmateľnosti spôsobenou nedostatkom dôvodov,
ktorá má za následok zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 17711/2020/153/RK zo dňa 27. mája 2020
spolu s rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 17711/2020/153 zo dňa 13.
marca 2020 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

62. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy postupovať podľa právneho názoru správneho
súdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, najmä rozhodnutie náležite a riadne
odôvodniť s poukazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku tak, aby bolo preskúmateľné, pričom v častiodôvodnenia výšky uloženej pokuty vyhodnotí každý jeden zo zákonom ustanovených predpokladov,
teda aby z rozhodnutia bolo zrejmé, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky pokuty prihliadol.

63. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

64. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

65. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.