Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/210/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201045
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224201045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň JUDr.

Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: B. C. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXXX/X, E. a otca: F. B. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., t. č. bytom E. X, E., o
rozšírenie styku otca a o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava II č.k. 28P/48/2024-282 zo dňa 19.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., V., VI. a VII. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II odvolaním napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým, a to v
každom nepárnom týždni v pondelok od 14,30 hod. do 18,30 hod. s výnimkou školských prázdnin, v
každom párnom týždni od piatku od 14,30 hod. do stredy do 8,00 hod. s výnimkou školských prázdnin
s tým, že miestom prevzatia maloletého je školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje a miestom
odovzdaniamaloletéhojevpondelokmiestobydliskamatkyavstreduškolskézariadenie,ktorémaloletý
navštevuje (I. výrok). Zároveň zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 250,- eur mesačne na sumu

310,- eur mesačne od 17.06.2024, ktorú zaviazal otca uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci
(II. výrok). Zročné výživné za obdobie od 17.06.2024 do 30.06.2025 vo výške 748,- eur povolil otcovi
splácať v šiestich mesačných splátkach po 100,- eur a v siedmej splátke po 148,- eur spolu s bežným
výživným počnúc mesiacom júl 2025, pod následkom straty výhody splátok (III. výrok). Vo zvyšku
návrh otca zamietol (IV. výrok). Vo zvyšku návrh matky zamietol (V. výrok). Zároveň zmenil rozsudok
Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/99/2020-132 zo dňa 03.02.2022 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č.k. 14CoP/28/2023 - 351 zo dňa 16.11.2023 v časti výroku o výživnom a úprave styku

počas školského roka (VI. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania (VII. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 3, 4, 5, § 26, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1,
§ 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“). Mal za to, že
nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výlučnej starostlivosti na striedavú,
pričom panujúce napätie medzi rodičmi a ich vzťah a schopnosť komunikovať nie je aktuálne ideálna,

avšak nie je rozhodujúcim faktorom a vzhľadom na nepreukázanú takú zmenu pomerov odôvodňujúcu
zmenu zverenia, čo otec odôvodňoval v návrhu tým, že sú obaja rodičia schopní sa o dieťa sa starať
a poskytovať mu potrebné materiálne aj emocionálne zázemie a dieťa má vytvorený pevný vzťah
k obom rodičom, pričom striedavá starostlivosť mu zabezpečí rovnocenný kontakt s oboma a je v jehozáujme, síce s tým prvoinštančný súd súhlasil, ale tieto argumenty na zmenu rozhodnutia nepostačovali,
keďže tieto všeobecné úvahy o striedavej osobnej starostlivosti nepreukázali zmenu pomerov, a to
napriek tomu, že vzťah maloletého k otcovi je výborný a pociťuje k nemu silnú náklonnosť, pričom

potreby dieťaťa pre nepreukázanú podstatnú zmenu pomerov by neboli lepšie zabezpečené striedavou
osobnoustarostlivosťou,zktoréhodôvodunávrhotcanazmenuzvereniazamietol.Situáciuvšakodlišne
vyhodnotil ohľadne úpravy styku otca, keď porovnávajúc pomery v predchádzajúcom konaní ustálil
podstatnú zmenu pomerov a mal za to, že doterajšia úprava styku otca s maloletým je nedostatočná,
z ktorého dôvodu tento styk rozšíril, a to aj hlavne s poukazom na vyjadrenie maloletého, ktorý chce

s otcom tráviť viac času, pričom úprava styku dieťaťa s rodičom v rozsahu 2 víkendov v mesiaci je už
viac-menej minulosťou a nemožno o nej hovoriť ako o štandardnej úprave, keď otec a maloletý majú
právo na trávenie viac času, a to nielen cez víkendy, ale aby si spoločne užili aj pracovný deň, a to nielen
povinnosťami, preto zmenil predchádzajúce rozhodnutie a styk otca s maloletým rozšíril od piatku do
stredy s tým, že miestom prevzatia dieťaťa je školské zariadenie. V súvislosti s návrhom matky, podaným
počas konania o zvýšenie vyživovacie povinnosti mal za preukázanú zmenu pomerov, odôvodňujúcu

primerané zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého, ktorý v čase predchádzajúcej úpravy
navštevoval 3. ročník základnej školy vo veku 9 rokov a aktuálne vo veku blízkych 13 rokov je už žiakom
6. ročníka základnej školy, preto aj z dôvodu vyššieho veku došlo k zvýšeniu jeho výdavkov na stravu,
ošatenie, tiež spojené s fixným aparátom na zuby a s návštevami stomatológa. Priemerné výdavky na
maloletého B. vyčíslila na sumu 713,50 eura, pričom niektoré bežné náklady nie je možné hodnoverným

spôsobom preukázať, avšak súdna prax pri bežných výdavkoch vychádza zo všeobecne známych
priemerných nákladov, prípadne z informácií zo štatistického úradu, ktoré sú bežne dohľadateľné na
internetových stránkach. Prvoinštančný súd akceptoval náklad na bývanie vo výške 120,- eur mesačne,
na obedy vo výške 16,- eur mesačne, na záujmovú činnosť tiež výdavky akceptoval, na lieky 7,- eur, na
drogériu 15,- eur, oblečenie a obuv 100,- eur, ktoré viac menej zodpovedajú vyššie uvedeným kritériám

a preto ich akceptoval, za neprimeraný matkou vyčíslený výdavok považoval výdavok vo výške 280,-
eur na stravu, vzhľadom na maloletým poberané obedy v škole a trávenie každého druhého víkendu
u otca, ako aj náklad na školské potreby vo výške 35,- eur mesačne, ktorý matka nepreukázala, avšak
za primerané zvýšenie výživného považoval sumu 60,- eur, hoci otec spočiatku súhlasil so zvýšením
o sumu 30,- eur, ktorú nepovažoval prvoinštančný súd za primeranú, vzhľadom na pribudnuté výdavky

na stomatológa a florbal, ako aj celkové zvýšenie cien. Taktiež sa matke zvýšil príjem, ako aj u otca, ktorý
prestal uhrádzať splátky hypotekárneho úveru, ktoré skutočnosti zohľadnil pri zvyšovaní vyživovacej
povinnosti a vzhľadom na matkou požadované zvýšenie výživného na sumu 400,- eur, vo zvyšku jej
návrhzamietol.Zároveňvyčíslilajzročnévýživnézaobdobieodpodanianávrhumatkyod17.06.2024do
30.06.2025 (za 12 mesiacov + alikvotná časť za mesiac jún 2024), ktorú sumu vyčíslil na 748,- eur (60,-

eur x 12 mesiacov = 720,- eur + 28,- eur alikvotná časť za mesiac jún 2024), pričom s poukazom na § 232
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), na príjem otca, ako aj výšku zvýšeného výživného mu
povolil úhradu zročného výživného v splátkach tak, aby k jeho uhradeniu došlo v priebehu 6 mesiacov.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie, a to konkrétne do
výrokov I., II., III. a V. a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch tak, že návrh otca na rozšírenie styku s maloletým, ako aj jeho návrh na zverenie do striedavej
starostlivostizamietne,zvýšivyživovaciupovinnosťotcanasumu400,-eurmesačneodpodanianávrhu,

alternatívne doplní dokazovanie vykonaním znaleckého dokazovania v zmysle jej návrhu vo vyjadrení
zo dňa 17.06.2024, ako aj počas výsluchu na pojednávaní.

5. Súhlasila so záverom prvoinštančného súdu, že kvôli konfliktnej situácii nie je striedavá osobná
starostlivosť pre maloletého vhodná, no napriek takémuto zisteniu prvoinštančný súd rozšíril styk otca

s maloletým tak, že z časového hľadiska ide o nerovnomernú striedavú starostlivosť. Potvrdila zlú
komunikáciu a neschopnosť sa s otcom dohodnúť na čomkoľvek, ktoré zlé vzťahy pramenia z násilného
správania sa otca voči nej ako bývalej manželke z dôvodu fyzického napadnutia, za čo bol právoplatne
odsúdený,aktuálnenemázahľadenéodsúdenieamusínosiťmonitorovaciezariadeniespovinnosťousa
k nej nepribližovať, ktorú opakovane porušil, preto mu trestný súd túto povinnosť predlžoval, ako aj dobu

noseniamonitorovaciehozariadenia,tedavsprávaníotcaniejevidieťžiadnyposun.Prenekritickýpostoj
otca ku svojmu správaniu voči nej aj ohľadne fyzického napadnutia je isté, že maloletého vychováva
k podobnému správaniu a viackrát si aj všimla u dieťaťa tendenciu byť agresívnejší vo väčšej miere,
než je tolerovateľná u dieťaťa v jeho veku, z ktorého dôvodu navrhla znalecké dokazovanie, čo neučinilprvoinštančný súd. Tiež argumentovala tým, že otec nevyužíva ani ten čas s maloletým, ktorý má
aktuálne podľa právoplatného rozhodnutia súdu a maloletý je tým oveľa častejšie so starými rodičmi
z otcovej strany, a to aj počas školského roka či prázdnin, preto je pochopiteľná jeho požiadavka na

trávenieviacčasusotcom,hocirozšírenímstykusasituácianezmeníaotecbudeoveľaviacčasuvpráci
alebo so svojou partnerkou, než s maloletým. Rozšírením styku sa v živote maloletého nič nezmení,
ale bude teda iba viac času so starými rodičmi, ktorí sa opakovane pokúšali o určenie styku s ním,
preto namietala aj rozšírenie styku v každý pondelok, čo je jediný voľný deň maloletého bez tréningu
a ona s ním môže tráviť čas inak, ako len vozením na tréning, kedy otec s ním trávi čas, keď nemá

žiadnu povinnosť a aj tak ho odovzdá starým rodičom. Považovala za prirodzené vyjadrenie maloletého,
ktorý za svoje vyjadrenie dostane vec, po ktorej dlho túži a ona mu to nemôže kúpiť, hoci aj v minulosti
ho otec zavádzal, že ona nesúhlasí so zakúpením pre maloletého vysnívaného bicykla a jej povedal,
že mu kúpil on bicykel a ho dostane ako darček, avšak po privezení bicykla domov, požadoval od nej
hotovosť, ktorú nemala, preto sa rozčúlil a fyzicky na ňu zaútočil. Otec na ňu zavolal tiež policajnú
hliadku a rozprával nezmysly. Považovala za dôležité vyjadrenie maloletého a povinnosť súdu na ne

prihliadať, ale tiež bolo dôležité zohľadniť, či predstava maloletého je v jeho najlepšom záujme a skúmať
aj motiváciu dieťaťa ohľadne jeho vyjadrenia, či rozumie následkom svojho vyjadrenia a predstavuje
jeho úprimné želanie. Ohľadne vyživovacej povinnosti otca považovala za nesprávne zistený jeho príjem
vzhľadom na jeho lukratívne vzdelanie a schopnosť dosahovať vyšší príjem, než deklaruje, keďže je
stavebný inžinier s možnosťou pracovať ako stavebný dozor, vypracovať dokumentáciu pre územné či

stavebné konanie a jeho schopnosť zarábať v E. minimálne 2 000,- eur netto. Popierala výdavky otca ,
najmä výdavok za bývanie v byte rodičov v sume 500,- eur (on a jeho priateľka 0,- eur), preto žiadala
nezohľadnenie tohto výdavku v celej výške, ale len primeraného výdavku na bývanie a poukázala na
život otca, ktorý s priateľkou pravidelne cestuje, čo nepoprel, ani že má vysoké výdavky na lyžovačky,
pričom po zohľadnení jeho deklarovaného príjmu cca 1 444,- eur, zaplatením 500,- eur na bývanie, 250,-

eur na výživné a zo zbytku cca 690,- eur je pochybná jeho schopnosť uhrádzať ďalšie osobné výdavky,
dovolenky, nákupy pre maloletého či zakupovanie športovej výstroje. V minulosti otec uhrádzal aj časť
ich splátky titulom spoločnej hypotéky, čo už vôbec z jeho oficiálneho príjmu nevychádza. Navrhovala,
aby pri určení výživného súd vychádzal nielen z dokladov o jeho príjme, ale z jeho schopnosti dosahovať
vyšší príjem, keď s poukazom na Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR o určovaní výživného má otec

prispievať na výživu sumou 22 %. Poukazovala na realizáciu styku otca s maloletým, s ktorým chodí
krodičomnavíkendy,otectamzostanelenchvíľuavrátisaažvečer,pretocelástarostlivosťjenastarých
rodičoch, a tiež keď cez každé prázdniny išli spolu na dovolenku, z ktorej otec skôr odišiel, prípadne za
nimi vôbec nedocestoval a neplní si ani žiadne bežné povinnosti spojené s výchovou maloletého, keď
odmieta s ním chodiť k lekárom, zubárovi, nikdy si s maloletým nerobil domáce úlohy, nepozná aplikácie,

cez ktoré sa vzdeláva, keďže to prenecháva na svojich rodičov, ktorí o učive nemajú vedomosť, a to
spôsobuje celé roky maloletému problémy v škole. Otec sa tiež nezúčastnil ani raz triedneho aktívu,
neoslovil triednu učiteľku, neprecvičuje s ním učenie, hoci maloletý má kolísavú pozornosť a problémy
s čítaním, pochopením textu, má zlé čitateľné písmo a horšie známky, ako by mohol mať, pričom
s pribúdajúcim vekom sú tieto problémy viditeľnejšie a na poruchy učenia bol testovaný v CPP Bratislava

viackrát aj v predchádzajúcom školskom roku so stanovením viacerých diagnóz – dyslexia, dysgrafia
a dysortografia, ako aj ustálené problémy so sluchovým spracovaním informácií, z ktorých maloletý
nevyrastie a je potrebné ho naučiť účinné techniky. O rok sa bude maloletý musieť pripravovať na
prijímacie skúšky na strednú školu a ak bude takmer polovicu času v mesiaci v starostlivosti otca,
ktorý s ním nebude robiť prípravu do školy a precvičovať učenie, bude mať obmedzené možnosti pre

strednú školu kvôli náročnosti prijímacích skúšok, hoci nemá zlé známky na vysvedčení. Otec začal viac
pozornosti maloletému preukazovať po podaní jej návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti a tiež mu
starí rodičia stále sľubujú rôzne veci (lego stavebníc), dovolenky a výlety, kupujú si ho, čo je nesprávny
výchovný postup, keďže ona mu takéto darčeky nemôže kupovať, navyše otec neprispel ani na zubný
strojček či väčšie výdavky počas školského roka ani na členské do florbalového klubu G., ktorého je

maloletý druhý školský rok aktívnym členom a reprezentuje SR.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že odvolanie matky
ako nedôvodné zamietne a potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch. Považoval
tvrdenia matky o ním vytváraní zlej komunikácie za nepravdivé. Od rozchodu vedie plnohodnotný život

so svojou partnerkou a snažím sa vytvárať pokojné a stabilné prostredie pre maloletého. Z postoja matky
vyplýva, že nevie zmieriť s realitou, dáva do popredia len finančnú otázku, čo dokazuje jej vystupovanie
na pojednávaniach. Aj počas návštev u mediátorky bolo konštatované, že práve matka odmieta
spoluprácu, čo znemožňuje hľadanie potrebného konsenzu. Popieral, že aktuálne nosí monitorovaciezariadenie, ktorá jeho povinnosť bola právoplatne ukončená v máji 2025, teda ešte pred začatím tohto
odvolacieho konania. Vyjadrenie matky, že v jeho správaní nie je vidieť posun, je nepravdivé. K udalosti,
za ktorú bol právoplatne odsúdený, sa s pokorou priznal, trest si odpykal a prijal ho, ale už vediem

riadny život a svoju energiu venujem najmä starostlivosti o syna a budovaniu rodinného prostredia.
Naďalej trval na striedavej osobnej starostlivosť, je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bol zabezpečený
pravidelný a rovnocenný kontakt s ním. Nepravdivé je aj tvrdenie matky, že maloletý trávi viac času so
starými rodičmi než s ním, pretože sa mu plne venuje. Starí rodičia sú prirodzenou súčasťou rodinného
života dieťaťa a je úplne bežné, že sa s nimi stretáva a trávi čas. Synov vzťah so starými rodičmi

nemožno považovať za náhradu jeho vzťahu k nemu. Matka v minulosti bránila starým rodičom vo
vytváraní prirodzeného vzťahu s vnukom, a preto je dnes pre maloletého cenné, že sa ich vzťah môže
rozvíjať. Syn trávi čas nielen s ním, ale aj s jeho partnerkou, s ktorou vytvorili pozitívny a láskavý
vzťah. Z týchto dôvodov nie je pravdivé tvrdenie matky, že by rozšírenie styku s ním nič neprinieslo do
života maloletého. Riadne dodržiava všetky povinnosti vyplývajúce zo školskej dochádzky maloletého.
Pokiaľ ide o čelustnú ortopédiu, vyjadril sa už viackrát vo svojich predchádzajúcich podaniach a trval

na tom, že nikdy nesúhlasil s absolvovaním najdrahšej možnej alternatívy liečby chrupu. Má prehľad o
vzdelávaní maloletého, vrátane používania vzdelávacích aplikácií, ktoré sú súčasťou školskej prípravy.
Vstup do týchto aplikácií mu bol dlhodobo znemožnený matkou, a to neposkytnutím prístupových údajov.
S maloletým pracujú na domácich úlohách a všetkých povinnostiach súvisiacich so školou, maloletý je
zodpovedný, nikdy nenecháva školské úlohy nedokončené a prejavuje snahu všetky povinnosti riadne

plniť. K diagnostikovaným poruchám učenia uviedol, že nie sú chorobou, sám má diagnostikované
poruchy učenia, a preto veľmi dobre vie, akým spôsobom s nimi pracovať. Podstatná časť spoločného
času, najmä počas víkendov, je venovaná práve príprave do školy a podpore syna v jeho vzdelávaní.
Popieral, že zarába 2 000,- eur v čistom, čo vyvracajú výplatné pásky. Vykonáva povolanie stavebného
inžiniera so zameraním na stavebný dozor. Je zavádzajúce tvrdiť, že ide o mimoriadne lukratívne

povolanie, pretože charakter práce je spojený s reálnymi podmienkami na trhu a s aktuálnym dopytom
po týchto službách. K dnešnému dňu má matka vyšší príjem než on. V súčasnosti pracuje v malej
rodinnej firme, ktorá sa zaoberá stavebnou činnosťou v oblasti inžinierskych sietí, konkrétne plynových
zariadení, ktoré odvetvie je však momentálne v stagnácii, a to najmä v dôsledku aktuálnej politickej
situácie a prijatia nového stavebného zákona. Ak by mu súd uložil povinnosť zmeniť zamestnanie, aby

mohol lepšie prispievať na výživu maloletého, túto povinnosť je pripravený splniť. Primárnym cieľom
matky nie je záujem maloletého, ale získanie vyššieho finančného prospechu a snaha o poškodenie
jeho osoby. Zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 400,- eur mesačne nepovažuje za dôvodné, a to
aj vzhľadom na jeho reálnu finančnú situáciu, ktorú riadne preukázal. Matka opakovane spochybňuje
jeho návrh na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, ako aj na rozšírenie styku so synom, ktoré

návrhy sú v najlepšom záujme dieťaťa.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky sa stotožnil s vyjadrením prezentovaným ním na
pojednávaní.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka nesúhlasila so stanoviskom SPODaSK a
s vyjadrením kolízneho opatrovníka na súdnom pojednávaní dňa 19.06.2025, nakoľko svedčia o tom aj
písomnosti, ktoré predkladala od roku 2020 kolíznemu opatrovníkovi, taktiež boli správy od triednych
učiteliek, diagnostické správy z CPP, lekárske správy a aj trestný rozkaz otca. Kolízny opatrovník sa
vyjadril, že z dôvodu zlej komunikácie a neschopnosti rodičov spolupracovať, striedavá starostlivosť nie

je vhodná a navrhla návštevu poradne.

9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca popierala, že dáva financie do popredia, ale sú potrebné,
čoho dôkazom sú výdavky, ako aj v súvislosti s úrazom maloletého, kde mala výdavky na parkovné,
lieky, krém a poplatok boli takmer 40,- eur, objednanie k ortopédovi 35,- eur a už takmer mesiac je

po splatnosti faktúra za členské do ŠK G. (florball maloletého) 550,- eur, otec nechce uhradiť, od
07/2025 je tiež neuhradená faktúra za zubný strojček 500,- eur, vyjadrenie otca maloletého „Ak máš
problémy s financiami, rád si A. zoberiem k sebe.“ Je finančne zabezpečená, ale toto sú výdavky
naviac nepredvídateľné, ktoré nie sú zahrnuté vo výživnom a obaja rodičia majú hradiť takého výdavky
podielom 50%/50%. Práve arogantné správanie otca maloletého ovplyvní jeho zdravý vývin a úctu k

ženám. Pretože otec na svojom správaní voči nej, ako ani na fyzickom napadnutí nevidí do dnešného
dňa nič zlé, je takmer isté, že syna taktiež vychováva k podobnému správaniu. Viackrát už na synovi
zbadala, že má tendenciu byť agresívny v oveľa väčšej miere, než je akceptovateľné a tolerovateľné u
dieťaťa v jeho veku. Postoj bývalého manžela k ženám nie je niečo, čo by chcela nájsť u maloletého.Otec nevyužíva ani ten čas so synom, ktorý má k dispozícii podľa aktuálne právoplatného súdneho
rozhodnutia. Syn je oveľa častejšie so starými rodičmi z otcovej strany ako s otcom, a to aj počas
školského roka, aj počas prázdnin. Potom je pochopiteľné, že sa dožaduje viac času s otcom. Je si istá,

že aj keby došlo k rozšíreniu styku otca s maloletým, situácia sa nijako nezmení. Otec bude aj naďalej
oveľa viac času tráviť v práci alebo so svojou partnerkou, než so synom. Rozšírením styku v rozsudku
sa teda v živote syna nezmení nič, resp. zmení sa len to, že bude ešte viac času so starými rodičmi. Starí
rodičia maloletého sa opakovane pokúšali o určenie ich styku s maloletým súdnou cestou, naposledy v
konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II, spis. zn. 28P/57/2023, v ktorom navrhovali, aby bol

syn u nich aj v dni, ktoré mal ako právo styku určené otec maloletého (lebo aj v tieto dni v skutočnosti
už zabezpečovali starostlivosť o maloletého). Celé roky starostlivosť otca o maloletého je prenášaná na
starých rodičov, kde idú na víkend, otec zostane len chvíľu, prípadne odíde a vráti sa až večer. Striedavú
starostlivosť zamietla ako aj kolízny opatrovník. Otec sa nezaujíma o školské povinnosti, nedohodol si
ani raz stretnutie na pôde školy, dokonca, keď ho o to požiadala triedna učiteľka, tak jej napísal, že on
môže až po 18:30h - nakoľko on má pracovnú dobu od 7:30h do 18:30h, nezaujíma sa a nepodporuje

synovu športovú činnosť v športovom klube G. a ani ho nepodporuje v kresťanskej výchove. Tvrdenie,
že bránila vzťahu starých rodičov s vnukom je klamstvo. Ocenila by ich pomoc. Otec má už minimálne
tretiu partnerku, s ktorou žije, je faktom skôr toho, že je nestály a maloletý si musí zvykať vždy na „novú
tetu“. Tvrdenie, že neumožnila vstup do školských aplikácií je opäť len klamstvo, pretože tieto prístupy
zriaďuje a distribuuje škola prostredníctvom IT zamestnancov a triednych učiteľov. Diagnostikované

poruchy učenia sú chorobou a o správnom prístupe k ich zvládnutiu otec nerešpektuje, to že odrazu
vyšlo najavo, že v 45 rokoch má otec tiež tie isté poruchy, je veľmi zarážajúce. Nakoľko syn od 5 roku
pravidelne navštevoval diagnostické centrum DIALOG v BA, a otec nikdy neuviedol a ani v žiadnej
anamnéze, že aj on to má diagnostikované. Počas trvania spoločného žitia, t. j. do r. 2020 nič také
nepozorovala a ani nikdy nikto to nespomenul. Prvá diagnostikovaná správa z CPP Nevädzova (r. 2023)

jasne odporúča, že maloletý má mať stabilné prostredie u matky. Zo zubným strojčekom INVISIBLE
súhlasil ešte v roku 2019, a taktiež s jeho sumou. Stavebný dozor narastá, ku koncu septembra 2025
bolo na bratislavskom trhu s novostavbami dostupných 3 969 bytov. Ide o najväčší počet od roku 2022,
čo predstavuje medzikvartálny nárast o 17 %. Rozšírenie ponuky súvisí so spustením desiatich nových
projektov aj s otvorením ďalších etáp v rámci existujúcich developerských zámerov zdroj ,,H. E., takže

tvrdenie, že stavebníctvo je v stagnácii, je klamstvo. To, že výplata sa mu už 5 rokov nezmenila, je viac
než zarážajúce, taký človek na SR ani neexistuje. Jej priznaný príjem je vyšší než otcov, pretože sa
snaží. Celkový nárast výdavkov na život je medziročne cez 30 %. Nevie si predstaviť, ako by vyžila z
platu v roku 2020. Vzhľadom na skutočnosť, že od roku 2020 má zamestnanie, ktoré má pevnú pracovnú
dobu 6:30 hod do 14:30 hod a tým pádom, všetok poobedný čas vie venovať synovi, učiť sa s ním,

pripravovať na vyučovanie a podporovať ho v mimoškolských aktivitách. Zostala bývať na adrese, na
ktorú je syn zvyknutý, má tu kopec kamarátov a ZŠ do 5min chôdze. Od roku 2022 nebola ani l x na
lyžovačke s maloletým, lebo si to finančne nemôže dovoliť, aj keď má vyšší príjem ako otec, ktorý chodí
každý druhý víkend do najdrahších lyžiarskych stredísk, ako je Jasná, Tatranská Lomnica, Spindlerov
mlyn, Poľsko a Rakúske Alpy - Molltaler. Počas leta chodí s maloletým k rodičom, nakoľko dovolenku

pri mori si môže dovoliť l x za 3 roky, ale otec chodí na predĺžené víkendy do Chorvátska, Slovinska,
pravidelne jazdí na motorovom člne, a vodných skútroch. Každý rok navštívi LEGOLAND v Nemecku.
Žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 400,- eur mesačne od podania návrhu. Návrh otca na
zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, ako aj pôvodný na rozšírenie styku maloletého s otcom
zamietnuť, alternatívne doplniť dokazovanie vykonaním znaleckého dokazovania v zmysle jej návrhu vo

vyjadrení dňa 17.06.2024, ako aj v rámci svojho výsluchu na pojednávaní.

10. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III., V., VI. a VII. podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Po oboznámením sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch
vecne správne. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky matky a dospel k záveru,
že tieto nie sú opodstatnené pre zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu.13. Odvolací súd zistil, že predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k.
27P/99/2020-132 zo dňa 03.02.2022 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.

14CoP/28/2023-351 zo dňa 16.11.2023 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého a zároveň schválil
rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý A. na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok, styk otca s maloletým bol upravený v každom kalendárnom týždni v pondelok od 14,30 hod. do
18,30 hod. s výnimkou školských prázdnin, každý párny kalendárny týždeň od piatka od 14,30 hod. do

nedele do 18,30 hod. s výnimkou školských prázdnin, počas letných prázdnin od 01.07. od 9,00 hod. do
15.07. do 18,30 hod. a od 01.08. od 9,00 hod. do 15.08. do 18,30 hod., počas vianočných prázdnin každý
párny kalendárny rok od posledného vyučovacieho dňa predchádzajúceho prázdninám od 14,00 hod.
do 30.12. do 18,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 09,00 hod. do dňa bezprostredne
predchádzajúceho nástupu do školy do 18,30 hod., počas jarných prázdnin každý kalendárny rok od
štvrtka prázdninového týždňa od 14,00 hod. do nedele do 18,30 hod., počas veľkonočných prázdnin

každýkalendárnyrokodposlednéhovyučovaciehodňapredchádzajúcehoprázdninámod14,00hod.do
soboty do 18,30 hod. Miesto prevzatia maloletého bolo určené počas dní školského vyučovania školské
zariadenie, ktoré maloletý navštevuje a počas školských prázdnin miesto bydliska matky. Miestom
odovzdania maloletého bolo určené miesto bydliska matky. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletéhosumou250,-eurmesačne,vždydo15.dňavmesiacikrukámmatkypočnúcprávoplatnosťou

výroku rozsudku o rozvode manželstva. Žiadnemu z účastníkov súd nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti výroku o rozvode dňa 01.04.2022, v
časti schválenej rodičovskej dohody nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.03.2022 a v časti
výroku o výživnom nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2023 a vykonateľnosť dňa 01.04.2022.

14. V čase tohto posledného súdneho rozhodnutia o výživnom bol maloletý A. žiakom 3. ročníka
základnej školy. Chodil na kontroly do ortopedickej, očnej ambulancie a pre problémy s rečou aj na
logopédiu. Medzi pravidelné mesačné výdavky na maloletého v tom čase matka zahrnula: strava doma
300,- eur, stravné v škole 31,- eur, desiata - brejky v škole 2,50 eur, školská družina 11,66 eur, školské
potreby a pomôcky 41,66 eur, športový krúžok - hokej 33,33 eur, angličtina 16,50 eur, učebnica angličtiny

2,85 eur, triedny fond 12,50 eur, letný tábor z ŠKD 8,50 eur, školské exkurzie 3,33 eur, poistka škola
0,80 eur, špeciálna ortopedická obuv 5,53 eur, ostatná obuv 30,- eur, okuliare (sklá) 16,70 eur, kožný
lekár 4,16 eur, zubár 1,66 eur, logopéd 22,10 eur, oblečenie 125,- eur, kredit mobil 2,33 eur, hygienické
potreby 20,- eur, bežné lieky 12,- eur, detský letný tábor 41,67 eur, špecializovaný tábor (logopéd)
12,42 eur, voľnočasové aktivity (lyžovanie, plávanie, golf, rodinné výlety, cyklistika) 100,- eur, kultúrne

a spoločenské podujatia 20,- eur, pomerné náklady na bývanie a na hypotéku. Matka maloletého bola
zamestnaná a dosahovala priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 1007,- eur. Od augusta 2021 bola
dlhodobo práceneschopná, Sociálnou poisťovňou jej bol priznaný nárok na nemocenské dávky. Spolu
s maloletým synom bývala v rodinnom dome, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Na maloletého syna poberala daňový bonus a prídavok na dieťa. Otec maloletého bol zamestnaný,

dosahoval priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 1 200,- eur. Okrem toho vykonával prácu aj pre
obchodnú spoločnosť svojho brata, za ktorú mal priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 69,- eur. Medzi
svoje mesačné výdavky v tom čase zahrnul: náklady na rodinný dom (hypotéka) 250,- eur, RTVS 4,64
eur, elektrina 34,- eur, plyn 82,- eur, voda 14,48 eur, poistenie a sporenie pre maloletého 30,71 eur,
sporenie 25 + 30,- eur, poplatok na OLO 11,67 eur, internet a TV 38,58 eur, garáž 16,- eur, poistenie

manžela 60,98 eur, platba za prenájom bytu 400,- eur, strava 250,- eur, drogéria 30,- eur, oblečenie 50,-
eur, prevádzka auta 100,- eur, lieky 20,- eur, poistenie k dôchodku 35,- eur. Otec býval sám v prenajatom
dvojizbovom byte, za ktorý uhrádzal nájomné vo výške 400,- eur. S matkou maloletého vlastnili rodinný
dom, na ktorý bol hypotekárny úver, kde sa platila mesačná splátka cca 500,- eur mesačne, ktorú
manželia hradili na polovicu. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k maloletému.

15.VsúčasnostijemaloletýA.žiakom6.ročníkazákladnejškoly.Bývaspolusmatkouvrodinnomdome,
ktorý je súčasťou doposiaľ nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva rodičov po rozvode.
Nosí okuliare aj zubný strojček. Pri špeciálnopedagogickom vyšetrení sa u neho zistila prítomnosť
vývinovej poruchy učenia v oblasti čítania, písania a pravopisu - dyslexia, dysgrafia a dysortografia.

Vo voľnom čase sa venuje florbalu. Priemerné mesačné výdavky na maloletého A. matka vyčíslila
celkovo na sumu 713,50 eura mesačne, pričom okrem bežných to boli aj výdavky na okuliare 20,-
eur, florbal 100,- eur mimoriadne výdavky na strojček v sume cca 4 500,- eur. Matka maloletého je
zamestnaná, podľa potvrdenia jej zamestnávateľa o príjme dosiahla za obdobie 1-8/2024 priemernýčistý mesačný príjem vo výške 1 631,39 eura mesačne. Od 23.10.2024 až do polovice apríla 2025 bola
dlhodobo práceneschopná, zo Sociálnej poisťovne poberala nemocenské dávky, do práce opätovne
nastúpila dňa 15.04.2025. Naďalej býva spoločne so synom v rodinnom dome, ktorý je súčasťou

doposiaľ nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva rodičov po rozvode. Výdavky na bývanie,
zahŕňajúce platbu hypotéky (405,- eur mesačne) a ostatné náklady súvisiace s bývaním vrátane energií,
vyčíslila celkovo na sumu 617,23 eura mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletého
je zamestnaný, za obdobie január 2024 až január 2025 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo
výške 1 366,75 eura mesačne a má aj druhé zamestnanie, kde za obdobie január 2024 až február 2025

dosahoval priemerný príjem vo výške 77,71 eura mesačne netto. Býva v byte, ktorý vlastnia jeho rodičia
a ktorým za bývanie platí sumu 500,- eur mesačne. Maloletému synovi platí súdom stanovené výživné,
poistenie vo výške 30,71 eura mesačne a za monitorovací náramok platí poplatok vo výške 46,50 eura
mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zo správy kolízneho opatrovníka z pohovoru vykonaného
s maloletým A. v septembri 2024 vyplynulo, že o situácii s rodičmi vie. S tatom by sa chcel stretávať
viacej, chodia aj k príbuzným, aj s tatom, aj s mamou. Bol sa pozrieť u tata, kde bude bývať, chcel

by tam byť častejšie, ako je u neho teraz. S tatom má dobrý vzťah. Aj s maminou má dobrý vzťah. V
domácnosti u obidvoch rodičov bolo vykonané šetrenie pomerov, pričom sa zistilo, že maloleté dieťa má
vytvorené vyhovujúce podmienky na zabezpečovanie starostlivosti aj zo strany matky a aj zo strany otca.
Maloletý má u oboch rodičov vlastnú izbu zariadenú primerane jeho potrebám a dostatočný priestor na
učenie sa a hru. Vzťah maloletého k obom rodičom je na dobrej úrovni. Kolízny opatrovník konštatoval,

že maloleté dieťa má v domácnosti u oboch rodičov vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jeho
potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. Súd prvej inštancie vykonal pohovor s maloletým,
ktorý uviedol, že vie, o čo ide v tomto konaní. Pozná deti, ktoré sú v striedavke, sú to bývalí spolužiaci.
Časom zistil, že v porovnaní s mamou, je s tatom málo. Striedavka by mala byť od pondelka do pondelka,
pričom mama o striedavke nevie, nepovedal jej o tom. V septembri 2024 chcel byť s tatom viacej, potom

už chcel striedavku. S tatom je málo. Je s ním každý druhý víkend a pondelok. Je šiestak, má tréningy
z florbalu, a to každý deň okrem pondelka. Tréning má od tretej do 16.30 hod. V piatok má tréning od
16.30 do 17.30 hod. Iné krúžky už nestíha. Na florbal sa vie dopraviť aj sám. Škola mu ide celkom dobre.
Jeho obľúbené predmety sú matematika, technika, telesná. Má problémy s diktátmi zo slovenčiny. Teraz
už má doplňovačky. Má angličtinu, aj tam sú problémy. Chcel by pokračovať na gymnáziu. Keď je s

tatom cez víkend, tak v zime chodia na lyže. Lyžiarsku výstroj si prenajíma v Interšporte. V piatok pre
neho chodí tato domov. S mamou býva v rodinnom dome. Má 4 starých rodičov. Z maminej strany je to
starký, starká a z otcovej babka, dedko. Otec býva vo vlastnom byte, ale A. sa stretáva aj so starými
rodičmi. Keď je s mamou, tak niekedy otcovi telefonuje. Nemá vždy čas. Tato je na matiku a mama na
slovinu. Mama je prísnejšia. Tá vyžaduje, aby sa učil aj z učebnice, aj z pracovného zošita, aj zo zošita.

Nakupovať chodí s oboma rodičmi. Nemá počítač, má mobil. Keď potrebuje počítač, tak mu rodičia
požičajú. Rád pozerá videá, kde skladajú lego. Má rád lego, rád ho skladá. S mamou aj s tatom chodia
na výlety. Chcel by byť s rodičmi týždeň-týždeň. Mame hovoril, že chce byť dlhšie s tatom a mama to
nechce. Keď jej to povedal, reagovala slovami „či chce byť s tým tyranom“, ale jemu nič nespravil. Každý
z nich mu hovorí inú verziu. Rodičia nehovoria nič na toho druhého. Povedala to s tým tyranom, ale iné

nič nehovorí. Mama sa vypytuje, keď príde od tata. Niekedy mu to lezie na nervy. Povedal jej to a už to
nerobí.Kebymaltakúmoc,abytomoholzmeniť,takbysiželal,abybolispolu,aletoužniejemožné.Oni
sa nevedia dohodnúť. S mamou je stále, s otcom je štyri hodiny v pondelok a každý druhý víkend. Mama
sa chce sťahovať, jemu sa tam páči, ale mama tvrdí, že na to nemá peniaze. Treba na polovicu rozdeliť
majetok. Rodičia sa nevedia dohodnúť cez e-mail. Ak mama neodpíše tatovi na e-mail, tak tato mu to

povie. Mama mu to nehovorí. Vyjadril obavu, ako mama zareaguje, keď jej povie, že chce striedavku.

16. V zmysle článku 9 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré
je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi,
okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

17. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR
starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné

zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov /Gorgulu v. Nemecko- Aplikácia
no.74969/01/, resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z
rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča /Hansenová v. Turecko, Aplikácia no. 36141/97/.18. Pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem
prvoradým hľadiskom rozhodovania, čo vyplýva aj z Charty základných práv Európskej únie, kde podľa

čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami,
ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.

19. Princíp (najlepšieho) záujmu dieťaťa nie je presne vymedzený, pretože ide o komplexný, pružný
a adaptabilný pojem, čo znamená, že jeho obsah sa má určiť podľa okolností prípadu, t. j. podľa

konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa. Blaho dieťaťa všeobecne zahŕňa základné materiálne, telesné,
vzdelávacie a emocionálne potreby ako aj potrebu lásky a bezpečia. Posúdenie najlepšieho záujmu
dieťaťa musí zahŕňať aj vyhodnotenie bezpečnosti dieťaťa, tzn. práva dieťaťa na ochranu pred
všetkými formami telesného alebo duševného násilia, zneužívania alebo ubližovania. Bezpečnosť
a integrita dieťaťa sa musia posudzovať v danom čase; uplatňovanie zásady prevencie si však žiada
aj posúdenie možnosti rizika a ublíženia v budúcnosti. Štát má dohliadať na riadne plnenie práva rodičov

na starostlivosť o dieťa. Ak rodičia ohrozujú blaho svojich detí, štát musí konať v najlepšom záujme
dieťaťa. Názory a stanoviská dieťaťa sú dôležitým faktorom pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa.
Deti majú právo vyjadriť svoj názor slobodne, bez akéhokoľvek tlaku a manipulácie. Každý prípad
si vyžaduje dôkladné psychosociálne zhodnotenie rôznych faktorov, ktoré môžu prispievať k narušeniu
vzťahu rodič – dieťa. u viacerých metód terapie.

20. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho
záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou
prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby
môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie

osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a
rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali
zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok
Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 6.7.2010, bod 136; Elsholz v.
Nemecko, č. 25735/94,rozsudok Veľkej komory ESĽP z 13.7.2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika,

č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4.4.2006, bod 71].

21. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom je potrebné zo strany
konajúceho súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť predovšetkým nasledujúce
kritériá:-existenciupokrvnéhoputamedzidieťaťomajehozvereniedostarostlivostiusilujúcimiosobami,

- mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-
ktorej osoby, - schopnosť iných osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj
a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, - prianie dieťaťa (Uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 56/2017 z 19. januára 2017).

22. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

23. Podľa článku 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne

vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

24. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo
správnomkonaní,ktorésahodotýka,atobuďpriamoaleboprostredníctvomzástupcualebopríslušného

orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho
zákonodarstva. Za uvedeným účelom boli maloleté deti vypočuté súdom prvej inštancie, pričom z ich
vyjadrenia vyplynulo, že maloleté deti s rozšíreným stykom súhlasia, vyhovoval im viac, nespomenuli si
na situácie, kedy by si u otca neželali tráviť čas a poukázali aj na zlepšenie hygieny v domácnosti otca
(vzhľadom na prítomnosť psa).

25. V danom prípade mal aj odvolací súd preukázanú dôvodnosť rozšírenia styku otca s maloletým,
pričombolosprávnepoukázaťavychádzaťajzvyjadrenéhonázorumaloletého,ktorýchcesotcomtráviť
viac času. Odvolací súd súhlasí s tvrdením matky, že aktuálne rozšírený styk otca s dieťaťom má obdobustriedavej osobnej starostlivosti, ale uvedené nič nemení na tom, že bolo v záujme dieťaťa doteraz
upravenýstyknazákladeschválenejrodičovskejdohodyuzavretejrodičmivkonaníorozvodmanželstva
rozšíriť, najmä ak aj maloletý sa kladne vyjadroval k forme striedavej starostlivosti, ktorú ale súd prvej

inštancie na jednej strane neuznal za dôvodnú, ale napriek tomu styk otca rozšíril tak, že celkove sa
maloletý v starostlivosti otca bude nachádzať 10 dní v mesiaci, čo už nie je úplne bežný styk, ale obdoba
striedavej osobnej starostlivosti. Uvedené však nič nemení na tom, že s tým súhlasí aj maloletý, ktorý
prejavil vôľu byť s otcom viac času, dokonca súhlasil so striedavou osobnou starostlivosťou.

26. Matka v odvolaní namietala okrem iných argumentov aj nevykonanie znaleckého dokazovania,
pričom navrhla vykonať znalecký posudok zameraný na duševný stav otca, pretože otec je narušený
a nevie ovládať svoje emócie a tiež vo vyjadrení zo dňa 17.06.2024 znalecké dokazovanie na zistenie
rodičovských kompetencií oboch rodičov, zistiť, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady na výchovu
dieťaťa a či niektorý z rodičov neovplyvňuje maloletého proti druhému rodičovi alebo nevyvoláva
u maloletého konflikt lojality.

27. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva

jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Na potvrdenie tohto názoru existujú viaceré rozhodnutia
Ústavného súdu SR, napr. sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03,

ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/124/2019.

28. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018,
5Cdo/138/2018, 5Cdo/122/2019 bolo vyslovené, že procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy
zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ

im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie
dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého
tvrdená skutočnosť, ku overeniu alebo vyvráteniu ktorej je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti
s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť,
čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.

j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorého overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný,
už bolo doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody
zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, garantujúcimi strane
sporu právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy
založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho

protiústavnosť.

29. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,

najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci

konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

30. Pokiaľ ide o námietku matky o nevykonaní znaleckého dokazovania, ktoré prvoinštančný súd
nevykonal, napriek skutočnosti, že nevykonanie tohto dôkazu na návrh matky v rozhodnutí nezdôvodnil,

pre dostatočné zistenie skutočného stavu tento dôkaz nebol vôbec potrebný. Navyše matka najskôr
žiadala znalecké dokazovanie na zistenie rodičovských kompetencií a následne na vyšetrenie
duševného stavu otca, čo ale nemalo relevanciu v prejednávanej veci, ktorej predmetom bolo rozšírenie
styku otca, ako aj jeho návrh na striedavú osobnú starostlivosť. Styk otca sa s maloletým už dlhodoborealizuje, v konaní o rozvod manželstva bola navyše schválená dohoda rodičov o styku otca s maloletým
a teraz v konaní matka spochybňuje duševný stav otca a považuje za potrebné posúdiť rodičovské
kompetencie, pričom maloletý sa s otcom chce stretávať, dokonca bol za striedavú starostlivosť,

preto matkine návrhy na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním sú prejavom tendenčnosti
a nedôvodnosti.

31. V danom prípade odvolací súd teda opäť poukazuje na to, že v konaní o rozvod manželstva došlo
medzi rodičmi k uzavretiu rodičovskej dohody aj ohľadne úpravy styku, teda matka právo otca na styk

s otcom akceptovala, a to bolo už za situácie, keď bol otec uznaný za vinného z trestného činu, ktorého
sa dopustil voči matke dieťaťa.

32. Odvolací súd dodáva, že vykonanie znaleckého dokazovania predstavuje len jeden z mnoha
dôkazov vykonávaných v konaní za účelom zistenia skutočného stavu veci, nejde o nosný a rozhodujúci
dôkaz, na ktorom by rozhodnutie súdu malo závisieť. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť,

že prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutočný stav veci
a posúdil jednotlivé dôkazy nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti, v rámci dokazovania vykonal
aj výsluch maloletého, ktorého názor bol zisťovaný aj cestou kolízneho opatrovníka a pokiaľ sa súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s nepotrebnosťou vykonania navrhnutého
dôkazu matkou – znaleckého dokazovania, ktorý počas konania navrhovala z rôznych dôvodov, v

podaní matky z 17.06.2024 a na pojednávaní, predmetné nepredstavuje porušenie účastníka konania
na spravodlivý proces, nedošlo k dôkaznej vade zakladajúcej nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

33. K ďalším odvolacím námietkam matky týkajúcim sa kritiky správania sa otca voči jej osobe (násilného
správania sa), za ktoré bol otec navyše právoplatne odsúdený, ktoré správanie údajne podľa matky

otec nehodnotí ako nesprávne a zároveň matka vyjadruje obavu, že k obdobnému správaniu vychováva
aj maloletého, odvolací súd dodáva, že ide iba o subjektívny, ničím nepodložený názor matky, ktorá
v prevažnej miere pôsobí výchovne na maloletého, vzhľadom na jeho zverenie do jej starostlivosti,
pričom už pri doteraz realizovanom styku otca s maloletým, táto možnosť výchovného vplyvu zo strany
otca na maloletého bola a je daná, avšak tieto argumenty pre nerozšírenie styku otca s dieťaťom

sú nedôvodné a nie sú pádne, keď navyše matka svoje tvrdenia o nevhodnom pôsobení otca na
maloletého doteraz nepreukázala. Rovnako za neopodstatnenú považuje odvolací súd námietku matky
o nevyužívaní času otca s maloletým ohľadne doteraz určeného styku a prenášanie, resp. umožňovanie
tohtočasuprestykstarýmrodičom,ktorínepochybnemajúprávosasosvojimvnukomstretávaťajeteda
na vôli a rozhodnutí otca, kde, za akých okolností, s akým programom a v prítomnosti akých osôb bude

s maloletým realizovať styk, pričom nie je vôbec na ujmu dieťaťa, ak upevňuje svoje väzby a rodinné
či príbuzenské vzťahy s ďalšími príbuznými, medzi ktorých nepochybne patria starí rodičia s otcovej
strany. Ani ďalšie negatívne hodnotenie zo strany matky osoby otca ohľadne neplnenia si povinností
vo vzťahu k dieťaťu v súvislosti s návštevou lekárov, prípravou na vyučovanie, nepovažoval odvolací
súd za relevantné, i keď nepochybne v prípade nedostatkov a problémov s učením u maloletého je

dôvodné mu venovať adekvátnu pozornosť, a teda pomáhať mu pri precvičovaní, keď je nepochybné, že
maloletý má problémy s pozornosťou, avšak tieto diagnózy nie sú v dôsledku nesprávneho výchovného
pôsobenia zo strany otca a v danom smere je nevyhnutná vhodná komunikácia a kooperácia zo strany
oboch rodičov pri zvládnutí problémov maloletého, avšak nie sú dôvodom pre obmedzovanie styku otca
s dieťaťom. Ani budúca príprava na prijímacie skúšky maloletého, ktorý však aktuálne navštevuje 7.

ročník základnej školy, nemôže byť dôvodom pre upieranie práva otca na stretávanie sa s dieťaťom vo
väčšom rozsahu ako doteraz a opäť ide iba o ničím nepodložené pochybnosti matky o tom, že maloletý
bude mať obmedzené možnosti na prípravu na prijímacie skúšky na strednú školu za predpokladu
nedostatočného precvičovania učiva.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležite prihliadol a vyhodnotil vyslovený názor
dieťaťa, ktorý nepochybne svedčí o veľmi pozitívnom vzťahu k obom rodičom, o vôli maloletého stretávať
sa s otcom vo väčšom rozsahu a tiež o tom, že matka sa o otcovi pred maloletým vyjadruje negatívne,
čím prispieva k rodičovskému konfliktu a nepochybne aj k nepohode dieťaťa, u ktorého tak vzniká konflikt
lojality, keďže sa bojí pred matkou vyjadriť svoj slobodný názor.

35. Nesúhlas matky s týmito skutkovými a právnymi závermi nemôže viesť k inému záveru odvolacieho
súdu, pričom do práva účastníka nepatrí právo na to, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).36. Na základe zisteného skutočného stavu odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, nevzhliadol
dôvod, pre ktorý by zmena úpravy styku otca s maloletým nebola v jeho najlepšom záujme, najmä

s poukazom na to, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať
sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, pričom, pokiaľ je
dieťa zverené rozhodnutím súdu do starostlivosti jedného rodiča, potom by dieťaťu malo byť umožnené
stretávať sa s druhým rodičov v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti, čo najviac
naplnený.

37. V prejednávanej veci došlo tiež k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca na návrh matky podaný počas
konania.

38. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

39. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

40. Z ustanovení ZoR vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane

výživou oprávneného, jednak na strane povinného.

41. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie,

a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám a starať sa o seba. Na odôvodnené potreby oprávneného
bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené,
je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru
potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby

spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k
rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako
jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi
skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí.

42. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňujú sa aj jeho majetkové pomery a
to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba

berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších
zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s
nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej
došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri
určovanívýživnéhovychádzalozoschopnostíamožnostípovinnéhopredtakoutozmenouzamestnania,

resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným
majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri
určení výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo. Pokiaľ
sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí
skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

43. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.44. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery.
Znamená to teda, že nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena

pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena
tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli

odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.

45. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o
výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie

alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu
pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu
pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).

46. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny

krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový
základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody
rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

47. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie matky do zvýšenia vyživovacej povinnosti

otca, ktoré odvolacie argumenty založila na schopnosti otca dosahovať vyšší zárobok než ktorý
dosahuje, ktorý argument ničím nepodložila, navyše príjem otca bol nepochybne v konaní preukázaný
a takýto predpoklad by bolo možné aplikovať aj na osobu matky, ktorá má vysokoškolské vzdelanie,
teda hypoteticky uvádzať, že tak ako otec, aj matka je schopná vzhľadom na svoje vzdelanie
dosahovať vyšší zárobok, teda nájsť si prácu s lepším mzdovým ohodnotením. Napriek tomu, že

otec uvádzal svoje výdavky na bývanie vo výške 500,- eur mesačne, používa dostatok finančných
prostriedkov na dovolenky, ani tieto okolnosti nie sú podstatné pre spochybnenie správnosti rozhodnutia
prvoinštančného súdu o zvýšení vyživovacej povinnosti na sumu 310,- eur mesačne, keď zmena
pomerov nastala nielen na strane otca, ktorému sa príjem zvýšil o približne vyše 200,- eur, avšak
kpodstatnejzmenepríjmudošloajnastranematkyotakmer600,-eurmesačne,zmenapomerovnastala

aj u maloletého, avšak vychádzajúc z vyčíslených odôvodnených potrieb dieťaťa a tiež s poukazom
na rozšírenie styku otca s maloletým, ktorý u otca strávi 1/3 mesiaca (10 dní), považoval odvolací súd
zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 310,- eur za plne dostatočnú z doterajších 250,- eur mesačne,
atoajspoukazomnaMetodikuMinisterstvaspravodlivostiSRotzv.tabuľkovévýživné,vzmyslektorého
by z príjmu otca malo výživné predstavovať pri jednej vyživovacej povinnosti 22 %, t. j. v danom prípade

317,78 eura, avšak uvedené neplatí paušálne, ide o odporúčací charakter danej metodiky, ktorá sa
v tomto prípade plne neuplatní, a to s poukazom na rozšírený styk dieťaťa s otcom, ktorý má obdobu
striedavej starostlivosti. Navyše príjem matky je podstatne vyšší a aj matka zo zvýšeného príjmu, keď
nepochybne zabezpečuje starostlivosť o dieťa po väčšine stránok, postačuje na pokrytie jeho potrieb.
Uvedené si však matka pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti otca neuvedomila a neopodstatnene

požadovala výživné vo výške 400,- eur mesačne, keď opomenula, že počas času stráveného maloletým
u otca, je potrebné prihliadať aj na podiel dieťaťa na nákladoch spojených s bývaním u otca v rozsahu
1/3, keď v rozsahu týchto 10 dní maloletému otec zabezpečuje potreby tak po stránke bytovej, ale aj
stravovacie potreby a ďalšie potreby, kedy sa znižuje podiel na vyživovacej povinnosti zo strany matky.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I.,
II., III., V., VI. a VII. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

49. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumentyúčastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a
podobne).

50. CMP v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese,
podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich
ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania
štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Odvolací súd však vzhľadom
na charakter daného konania – o úpravu styku otca s maloletým a zvýšenie vyživovacej povinnosti

považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy odvolacieho konania sám a v súlade so
všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom na ustanovenie § 52 CMP
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 :0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).