Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122210652
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122210652.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr.
Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/
XX, XXX XX D., zastúpený: E. A. F., advokátom, so sídlom G. XX, XXX XX D. proti žalovanej: E. D.,
nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., zastúpená: E. I. J., advokátom, so sídlom A. X, XXX XX
D., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní strán sporu proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č. k. 34C/53/2022-370 zo dňa 10.4.2025 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.: . k. 34C/53/2022-370 zo dňa
10.4.2025 v I. výroku bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej vyporiadal tak, že (a)
do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci: vstavaná skriňa na chodbe + kuchynské linka,

americká chladnička zn. K., plynové platnička zn. K.,v vstavané rúra zn. K., vstavaná mikrovlnka zn. K.,
montovaný digestor zn. K., kávovar zn. K., sedacia súprava, televízor zn. LG, dvojposteľ, 2x skriňa, 2 x
posteľ, 2 x skriňa a police v detskej izbe s celkovou zostatkovou hodnotou súhrne vo výške 5.530,- eur a
(b) motorové vozidlo OMV A. L. XXX – diesel, kúpené dňa 28.8.2013, so zostatkovou hodnotou vo výške
10.000,- eur a (c) do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci chladnička + mraznička zn.
F., plynová pec zn. A., umývačka riadu zn. M., práčka + sušička zn. B., kuchynská linka a obývacia stena

s celkovou zostatkovou hodnotou v súhrne vo výške 345,- eur, v II. výroku žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanej na úplné finančné vyrovnanie sumu 3.618,08 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a v III. výroku stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v rámci zistenia skutkového stavu vychádzal z nesporných skutkových tvrdení
aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania a z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav:

- manželstvo medzi stranami vzniklo dňa 10.10.2009 a zaniklo rozvodom dňa 10.3.2021,
- k okamihu zániku BSM strany vlastnili hnuteľné veci - vstavaná skriňa na chodbe + kuchynské linka,
americká chladnička zn. K., plynové platnička zn. K., vstavané rúra zn. K., vstavaná mikrovlnka zn. K.,
montovaný digestor zn. K., kávovar zn. K., sedacia súprava, televízor zn. B., dvojposteľ, 2x skriňa, 2 x
posteľ, 2x skriňa a police v detskej izbe, chladnička + mraznička zn. F., plynová pec zn. A., umývačka

riadu zn. M., práčka + sušička zn. B., kuchynská linka, obývacia stena
-zostatokhypotekárnehoúverukdňu10.3.2021bolvovýške14.100,-eur,neskôrdorozhodnutiavoveci
samej splatený žalobcom, žalovaná uhradila platby hypotekárneho úveru spolu vo výške 3.075,58 eur,
- v období od 8/2013 do 3/2021 boli z účtu F. vybrané peňažné prostriedky v celkovej výške 21.600,- eur
a z účtu D. H. vybrané peňažné prostriedky v celkovej výške 27.889,- eur,
- motorové vozidlo v zostatkovej hodnote 10.000,- eur bolo kúpené ako nové dňa 28.8.2013 za sumu

25.000,- eur, formálne zaevidované na otca žalobcu, ktorému bola z načerpaného hypotekárneho úveruihneď poslaná suma vo výške 14.700,- eur a následne žalobca otcovi mesačne dával k rukám splátky
vo výške 250,- eur,
- žalobca si zobral pôžičku v celkovej výške 5.000,- eur spolu s príslušenstvom a s výškou jednej splátky

v sume 78,25, eur, pričom zostatok pôžičky ku dňu rozvodu predstavoval sumu 2.520,38 eur a počas
trvania manželstva bolo uhradených spolu 59 splátok v celkovej výške 4.616,75 eur, žalovaná nie je na
nej vedená ako spoludlžník a ani ako ručiteľ,
- bankové účty (Účet A. a Účet A.) založil pre deti žalobca, z ktorých dňa 3.11.2014 si na svoj účet
previedol po 500,- eur, niečo vybral v hotovosti a zvyšné sumy (zostatky) po 13,33 eur mu boli vyplatené

bankou po zrušení týchto sporiacich účtov dňa 17.12.2014.
-žalobcavosvojomvýsluchuuviedol,žežalovanápoužívalajehoplatobnékarty,výberybolirealizované,
keď on bol mimo Slovenska a peniaze nikdy neboli použité na domácnosť,
- žalovaná vo svojom výsluchu uviedla, že nikdy v živote nevyberala zo žalobcovho účtu žiadne finančné
prostriedky, keďže mala svoj účet a žalobca prišiel zo zahraničia, tak jej ukázal veľa peňazí, tam bolo
3.200,- eur s tým, že jej povedal, že 500,- eur ide na hypotéku, 500,- eur ide na splátku auto, 200,- eur

ostane a plus ešte rakúske rodinné prídavky a tak z toho fungovali a z jej rodičovského príspevku.

3.Súdnazistenýskutkovýstavaplikovalust.§143,§144,§145,§146,§149ods.3,§150Občianskeho
zákonníka a poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.

4. Čo sa týka hnuteľných vecí – nábytok a elektrospotrebiče súd prvej inštancie skonštatoval nespornosť
ich spôsob vypopriadania, ako aj ich zostatkové hodnoty. Medzi hnuteľné veci patriace do BSM zaradil
súd prvej inštancie aj motorové vozidlo so zostatkovou hodnotou 10.000,- eur, ktoré súd prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko vozidlo je formálne evidované na jeho otca a žalobca vozidla
užíva. Otázku vlastníctva a užívania vozidla mal súd prvej inštancie za vyriešenú aplikujúc § 151 CSP

(účinné nepopretie skutkových okolností) a tak návrh na doplnenie dokazovania výsluchom otca žalobcu
považoval za nadbytočný (tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo
už doterajším konaním bez dôvodných pochybnosti´ overene´), a preto tomuto návrhu na vykonanie
dôkazu nevyhovel.

5.Khypotekárnemuúverusúdprvejinštanciezistil,žepočaskonaniadošlokjehozánikujehosplatením,
pričom nebolo medzi stranami sporu sporné, že k dňu zániku BSM bol hypotekárny úver vo výške
14.100,- eur, na ktorý žalovaná uhradila sumu v celkovej výške 3.075,58 eur a zvyšok 11.024,42 eur
uhradil žalobca.

6. K pôžičke z D. H. mal súd prvej inštancie za preukázané, že túto si žalobca zobral sám, vystupuje
v nej ako jediný dlžník a žalovaná o nej nevedela, tak nebola zahrnutá medzi pasíva patriace do BSM
a z pôžičky je tak zaviazaný a oprávnený len žalobca. Keďže pôžička bola počas manželstva splácaná
z peňažných prostriedkov patriacich do BSM, a to v ich úhrnnej výške 4.616,75 eur, žalovaná si uplatnila
voči žalobcovi nárok na refundáciu nákladov vynaložených zo spoločného majetku na samostatný

majetok druhého z manželov vo výške 2.308,38 eur, ktorý nárok súd prvej inštancie neuznal, pretože
žalovaná ani len v rovine tvrdenia neidentifikovala majetok, na ktorý mal žalobca vynaložiť za trvania
BSM prostriedky ako na jeho oddelený majetok. Žalobca tak mohol podľa súdu prvej inštancie požičané
peňažnéprostriedkypoužiťajnapr.nanákupbežnýchveci,ktorépodľasvojejpovahyslúžiajehoosobnej
potrebe alebo výkonu povolania, prípadne na potreby rodiny.

7. Ďalej súd prvej inštancie sa zaoberal peňažnými prostriedkami na bankových účtoch a ich výbermi
a spotrebovaním (ďalej uvádzané ako „Účet F. a Účet D.“). Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami
pritom nebolo sporné, že z bankových účtov bola v období od 8/2013 do 3/2021 vybraná suma v celkovej
výške 49.489,- eur, pričom každá zo strán si voči druhej strane nárokovala vrátenie polovice, teda sumu

v celkovej výške 24.744,50 eur. Súd prvej inštancie zistil, že relevantné výbery z účtov identifikované
stranami boli v rozmedzí od 20,- eur do 1.000,- eur (50,- eur, 100,- eur, 200,- eur, 500,- eur a pod.
pri jednom výbere) a boli zrealizované v období cca 8 rokov, pričom celkovo išlo o 154 výberov, čo
v priemere na jeden výber zodpovedá sume cca 320,- eur, za rok sume cca 6.250,- eur a následné na
jeden mesiac pripadá suma cca 520,- eur. Súd prvej inštancie tiež poukázal na príjmy strán sporu so

záverom, že ak by sa vychádzalo len z príjmu žalobcu, tak predmetné výbery predstavujú 1/6 príjmov
domácnosti patriacich do BSM. K peňažným prostriedkom na účte súd prvej inštancie poukázal na
judikatúru - Uznesenie NS SR č. k. 5Cdo/104/2017 zo dňa 29. októbra 2018 a rozhodnutie NS SR sp.
zn. 2 Cdo 122/2006 so zdôraznením, že toho manžela, ktorý finančné prostriedky z účtu v peňažnomústave vyberie, ťaží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa toho, akým spôsobom s takými
prostriedkami naložil, pričom za „bežné veci“ sa s prihliadnutím na zaužívané pravidlá hospodárenia
strán sporu ako bývalých manželov počas trvania manželstva, považujú najmä výbery, ktoré sú pri

hospodárení s bežným účtom bežné a obvyklé, pravidelne sa opakujúce, a ktoré sa nevymykajú z
rámca obvyklého hospodárenia medzi bývalými manželmi. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že
predmetný spôsob hospodárenia s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM predstavoval zaužívaný
a obvyklý spôsob hospodárenia v domácnosti, ktorý si medzi sebou strany sporu zaviedli a dlhodobo
akceptovali, a to aj vzhľadom na to, že počas celého manželstva sa žiadna zo strán nedomáhala

na súde nárokov v zmysle § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jednotlivé tvrdenia strán, že práve
tá druhá strana zrealizovala všetky výbery z bankových účtov, sa javila súdu prvej inštancie v rámci
konania o vyporiadanie BSM ako účelová, pretože nie je objektívne možné, resp. je podstatne obťažne
dokazovať, kto z manželov vybral pred 8 rokmi z bankomatu nie podstatnú sumu a zároveň žiadna zo
strán nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov vo vzťahu k jednotlivým výberom, čo by však podľa súdu
prvej inštancie bolo podstatne obťažne a nehospodárne. Záverom súd prvej inštancie dodal, že ku dňu

zániku BSM peňažné prostriedky na predmetných bankových účtoch neexistovali, boli spotrebované za
trvania manželstva a použité obvyklým a zaužívaným spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť žiadnej zo
strán ich do spoločného majetku nahradiť.

8. K bankovým účtom zriadeným v prospech detí (ďalej len ako „Účet A. a Účet A.“) súd prvej

inštancie ustálil, že peňažné prostriedky z nich vybraté nemožno zahrnúť do masy BSM, nakoľko ide
o účty zriadené v prospech detí, pričom práve deti boli majiteľmi jednotlivých účtov, ako aj peňažných
prostriedkov tam nachádzajúcich sa. Ak ktorákoľvek strana vybrala z týchto účtov peniaze, podľa súdu
prvej inštancie konala v zmysle oprávnení podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
ako súčasť rodičovských práv a povinností v zmysle správy majetku maloletého dieťaťa.

9. Čo sa týka úplného vyrovnania súd prvej inštancie ustálil, že vo vzťahu k hnuteľným veciam je žalobca
povinný zaplatiť žalovanej sumu 7.592,50 eur, vo vzťahu k hypotekárnemu úveru je žalovaná povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 3.974,42 eur a po vykonaní vzájomného zápočtu je potom žalobca na úplne
vyrovnanie podielov povinný zaplatiť žalovanej sumu 3.618,08 eur, pričom lehotu na plnenie súd prvej

inštancie určil v zmysle § 232 ods. 3 veta druhá CSP v dĺžke 30 dní, keďže žalobcu zaviazal k povinnosti
zaplatiťžalovanejsumuzodpovedajúcucca14násobkusumeživotnéhominimaplatnejkdňuvyhlásenia
rozsudku, pričom takúto lehotu považoval za primeranú.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 2 CSP podľa zásady pomerného úspechu v spore s poukazom na Uznesenie Najvyššieho
súdu SR č. k. 2Cdo/132/2022 zo dňa 12. decembra 2023 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 266/2022 zo dňa 23. júna 2022 so záverom , že strany mali vo veci čiastočný úspech, ktorý
je zložité určiť pomerom, nakoľko nie každej zo strán bolo vyhovené v plnom rozsahu, resp. súd prvej
inštancie nevyhovel všetkým jej námietkam vo vzťahu k požiadavkám druhej strany, a tak ustálil, že ich

úspech, resp. neúspech je 50/50, preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP - nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov ako a nesprávne
právne posúdenie veci.

11.1 V I. bode odvolania žalobca uvádza, že do masy BSM nezaradil osobné motorové vozidlo, keďže
toto podľa jeho názoru do masy BSM nepatrí, vzhľadom na to, že jeho vlastníkom je leasingová
spoločnosť a leasingovým nájomcom je jeho otec, o čom žalobca na pojednávaní predkladal listinné
dôkazy, no napriek tomu súd prvej inštancie uvedené motorové vozidlo zaradil do predmetu BSM, čo

považuje žalobca za nesprávne skutkové zistenie. Žalobca zdôraznil, že na základe leasingovej zmluvy
a faktúry je zrejmé, že prenajímateľom motorového vozidla je spoločnosť N. B. F., a. s. a leasingovým
nájomcom je podnikateľský subjekt E. B. – J., a teda bez ohľadu na to, kto bol užívateľom osobného
motorového vozidla je zrejmé, že uvedené vozidlo nebolo v BSM strán sporu. Napriek predloženým
listinným dôkazom súd prvej inštancie uveril tvrdeniam žalovanej, že vozidlo patrí do BSM, a že ho platili

strany sporu, avšak toto tvrdenie žalovanej je nepravdivé a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Podľa súdu prvej inštancie je vozidlo len formálne vedené na otca žalobcu a žalobca uvedené vozidlo
užíva, avšak skutočnosť, že vozidlo užíva žalobca nezakladá jeho vlastnícke právo, a ani neumožňuje
prijať záver, že patrí do BSM. Podľa žalobcu samotné užívanie vozidla nevytvára vlastnícke právok vozidlu. Vzhľadom na nesprávne zaradenie vozidla do masy BSM je nesprávne právne posúdenie
súdu prvej inštancie aj čo do výpočtu vyrovnávacieho podielu.

11.2 V 2. bode žalobca namieta záver súdu prvej inštancie o tom, že pôžička od D. H. F., O., vo
výške 5.000,- eur je výlučným záväzkom žalobcu, keďže podľa žalobcu vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že pôžičku uzavreli obaja účastníci, a zostatok ku dňu 24.11.2022 bola suma 1.228,54 eur.
Podľa žalobcu nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že o tejto pôžičke nevedela, keďže žalobca uviedol, že
s ním bola priamo v banke, keď túto zmluvu uzatvárala, a tieto odovzdal žalovanej, ktorá ich použila na

účely svojej rodiny. Preto podľa žalobcu mal súd prvej inštancie uvedenú pôžičku zaradiť do masy BSM.

11.3 V 3. bode odvolania žalobca namieta nesprávne právne posúdenie, ako aj nesprávne skutkové
zisteniaohľadomvýberupeňažnýchprostriedkovzbankovýchúčtovžalobcu,ktorévýberypodľažalobcu
realizovala žalovaná samostatne, pričom podľa jeho názoru je zrejmé, že tieto peňažné prostriedky
nemohli byť spotrebované na účely rodiny, nakoľko sa jednalo o výbery v sume 500,- eur každý deň

alebo každý druhý deň. Žalobca zdôraznil, že žalovaná mala prístup k týmto účtom, a to na základe
bankomatovej karty, alebo ako spoludisponent s účtami. Preto je žalobca toho názoru, že peňažné
prostriedky v úhrnnej sume 49.489,- eur použila žalovaná na vlastnú výlučnú spotrebu, respektíve si ich
zobrala ako rezervu pre prípad zániku manželstva, a preto je povinná vrátiť do BSM polovicu tejto sumy.
Zároveň žalobca poukázal na závery uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/104/2017 z 29.10.2018.

11.4 V 4. bode odvolania žalobca napáda právny názor súdu prvej inštancie o vlastníctve účtov
maloletých detí, kde súd prvej inštancie uzavrel, že ak niektorí z rodičov vybral peňažné prostriedky
z ich účtov a spotreboval ich, tak spotreboval majetok detí, a tieto účty nepatria a ani nepatrili do BSM.
Žalobca poukázal, že išlo o bankové účty, ktoré len formálne boli vedené na maloleté deti a boli takto

označené, avšak je zrejmé, že maloleté deti nemohli objektívne a platne nakladať s týmito peňažnými
prostriedkami. Preto pokiaľ žalovaná vybrala tieto finančné prostriedky a nepreukázala, že by ich ako
zákonný zástupca spotrebovala na maloleté deti, bola povinná nahradiť vybratú peňažnú sumu do BSM.

11.5 Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie, respektíve, aby ho zmenil a sám vysporiadal BSM tak, že do masy BSM
nezahrnie motorové vozidlo, a zároveň prikáže žalovanej na zaplatenie úplného finančného vyrovnania
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 34.155,32 eur.

12. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj žalovaná, a navrhla odvolaciemu

súdu, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej vyrovnací
podiel v správnej a v spravodlivej výške, a zároveň žiadala náhradu trov odvolacieho konania. Podľa
žalovanej je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne, pretože je založené na nedostatočne zistenom
skutkovom stave, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a preto vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12.1 Podľa žalovanej absolútne chybný a žalovanú ukracujúci je záver súd prvej inštancie o nepriznaní
refundácie nákladov vynaložených zo spoločného majetku vo výške 2.308,38 eur, pretože žalovaná
opakovane uviedla, že o pôžičke sa prvýkrát dozvedela až z podanej žaloby, dovtedy o nej nemala
žiadne informácie ani vedomosti. Zároveň žalovaná poukázala, že výpisy z bankového účtu predložené

samotným žalobcom vyvrátili jeho tvrdenia, že peniaze boli v deň poskytnutia pôžičky v celku vybraté,
lebo o tom nesvedčí žiadna banková operácia. Už vo vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že tieto
finančné prostriedky žalobca použil nie pre rodinu, nadobudnutie spoločných vecí, ale ich spotreboval
pre svoje účely (gamblovanie), preto je konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaná ani len
v rovine tvrdenia neidentifikovala majetok, na ktorý žalobca peniaze z pôžičky použil, nesprávne. Podľa

žalovanej má súd rozhodovať podľa tvrdení a vykonaných dôkazov, a nie na základe domnienok.
Žalovaná zdôraznila, že žalobca jej zatajil skutočnosť, že si berie pôžičku, a je zrejmé, že peniaze
spotreboval pre seba. Žalovaná tiež zdôraznila, že listinami preukázala, že v období od 09.12.2016
do 21.02.2017 žalobca minul takmer 2.800,- eur na hry, ktorú skutočnosť žalobca potvrdil na svojom
výsluchu na pojednávaní dňa 11.03.2025. Žalovaná tiež zdôraznila, že žalobca nepoprel tvrdenia

žalovanej o spoločných sedeniach v neziskovej organizácií, kde sa žalobca priznal k tomu, že na hry
minul viac ako 20.000,- eur, a že si kupoval aj kódy na platené služby.12.2 Ďalším pochybením súdu prvej inštancie podľa žalovanej je to, že žalovaná požadovala vnos
potvrdený žalobcom vysporiadať, avšak súd sa týmto nijako nezaoberal a nie je k tomu nič uvedené, čiže
v tejto časti je nedostatočné a nepreskúmateľné, pričom súd prvej inštancie ukrátil žalovanú o položku

vo výške 2.800,- eur.

12.3 Žalovaná taktiež namietala nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové zistenia ohľadom
výberov z účtu v období od 08/2013 do 03/2021 v celkovej výške 49.489,- eur. Podľa žalovanej
žalobca v žalobe, ale aj v celom konaní vedome uvádzal nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré

žalovaná popierala. Žalovaná nikdy nevyberala peniaze z bankových účtov žalobcu, ani s týmito peniaze
nedisponovala, nemala na to oprávnenie, nedržala ani vlastnú bankomatovú kartu k účtom žalobcu
a žalobca jej svoju kartu nikdy nedal, preto všetky žalobcom označené výbery, realizoval výlučne
žalobca. K uvedenému žalovaná poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/122/2006, taktiež
na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/1135/2005 a sp. zn. 22Cdo/2433/99, k čomu zdôraznila, že
žalobca nepredložil dôkazy o tom, že žalovaná vyberala ním tvrdené výbery finančných prostriedkov

cez bankomaty, pretože žalovaná mala svoj bankový účet, na ktorý jej chodili jej vlastné príjmy, ako aj
príspevok od žalobcu podľa jeho rozhodnutia. Preto žalovaná zdôraznila, že žalobcovi vznikla povinnosť
preukázať ako naložil s finančnými prostriedkami ním označenými v žalobe a v jej prílohách, ktoré
zjavne vyberal on a použil ich na svoje vlastné účely. Žalovaná nevie preukázať, ako naložil žalobca
s vybranými peniazmi, lebo o tom nemá žiadnu vedomosť, a preto v uvedenom rozsahu nemôže

mať ani povinnosť tvrdenia. Podľa žalovanej žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť preukázať použitie
prostriedkov v súlade s ust. § 144 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, preto je povinný žalovanej
uvedené financie nahradiť.

12.4 Žalovaná tiež poukázala, že v zápisnici z pojednávania došlo k nesprávnemu zápisu tvrdenia

žalovanej o príjme žalobcu vo výške 3.200,- eur, pričom zo zvukového záznamu je celkom zrejmé, že
žalovaná uviedla príjem žalobcu vo výške 1.200,- eur, čomu matematicky zodpovedá aj ďalšia odpoveď
žalovanej, že jej žalobca povedal, že 500,- eur je na hypotéku, 500,- eur ide na splátku auta, 200,-
eur im ostane + ešte aj rakúske rodinné prídavky. Žalovaná tiež vo vyjadrení k žalobe poukázala, že
nemala vedomosť o tvrdenom celkovom príjme žalobcu vo výške 3.000,- eur mesačne, pretože ako

opatrovateľ bol povinný sa starať o klienta 24 hodín denne, preto podľa žalovanej by nedokázal robiť
ďalšie zamestnania. Preto je nesprávne zistenie súdu prvej inštancie o výške výberov, kedy súd prvej
inštancieustálil,žetietopredstavujú1/6príjmovdomácností,avšakakbyvychádzalzosprávnehopríjmu
žalobcu 1.200,- eur, išlo by takmer o polovicu príjmov, čo v žiadnom prípade nie je bežné, a obvyklé
hospodárenie, či správa majetku zo strany žalobcu. Žalovaná ešte k uvedenému zdôraznila, že sa na

financovaní domácnosti podieľala, pretože z jej účtu je zrejmé, že platila inkaso, poplatky za telefón,
školu, škôlku, školskú družinu, stravu v škole, poistky.

12.5 Čo sa týka sporiacich účtov pre deti, žalovaná uviedla, že tieto účty založil žalobca a len on bol
oprávnený z nich vyberať peniaze alebo ich zrušiť. Podľa žalovanej nešlo o peniaze detí, ale o spoločné

peniaze patriace do BSM. Žalovaná dodala, že žalobca zavádzal žalovanú o presunutí peňazí do
Rakúska,kdejelepšíúrok,aleničtakénevykonal.Tedapodľažalovanejajvtejtočastisúdprvejinštancie
ukrátil žalovanú o 1.000,- eur.

12.6 Podľa žalovanej výška vyrovnacieho podielu má byť 34.470,96 eur (= 7.592,50 eur - 3.974,42 eur

+ 2.308,38 eur + 2.800,00 eur + 24.744,50 eur + 1.000,00 eur).

13. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná uviedla, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu nedôvodné,
pričom poukázala na svoje argumenty uvádzané vo svojom odvolaní, na ktorých zotrvala. Žalovaná
zopakovala, že pôžička od D. H. zo dňa 05.05.2016 bola správne posúdená ako individuálny záväzok

žalobcu, ona o tejto pôžičke nevedela, a k nej sa nedostali žiadne finančné prostriedky, ktoré použil
výlučne žalobca pre svoje potrebu gamblovania. Taktiež čo sa týka výberu súm z bankových účtov
žalobcu,tietorealizovalvýlučneonsám.Žalovanánatonemalaoprávnenie,nedržalajehobankomatovú
kartu, a žalobca jej nikdy kartu ani nedal. K tvrdeniu, že tieto výbery vykonala žalovaná, žalobca
nepredložil žiadne dôkazy, a taktiež nepreukázal ako naložil s vybranými prostriedkami. To isté sa týka

aj argumentácie k finančným prostriedkom na účtoch maloletých detí, ktoré založil žalobca a s ktorými
mohol disponovať len žalobca. Čo sa týka osobného motorového vozidla žalovaná poukázala, že
žalobcanepopreljejtvrdeniaotom,žeuvedenévozidlopatrídoBSMvčasvrámcilehotynakoncentráciu
konania, a to ani v oneskorenej replike, preto sa stala položka nesporná a súd prvej inštancie jumusel vysporiadať. Žalovaná k osobnému motorovému vozidlu zdôraznila, že na účet otca žalobcu bola
prevedená akontácia vo výške 14.700,- eur, a taktiež zvyšnú časť ceny splácali žalobcovmu otcovi po
500,- eur mesačne, s ktorou vedomosťou žila počas manželstva, pričom ak sa žalobca so svojim otcom

dohodol, že auto dajú na firmu J., išlo to mimo nej a dozvedela sa o tom, až s odstupom času. Žalovaná
dodala, že auto riadne využívali, že zo začiatku ho využívala prevažne ona, a časom aj žalobca s týmto
autom chodieval do práce v Rakúsku.

14. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, pričom zopakoval, že

pôžička bola použitá na výlučnú osobnú potrebu žalovanej, že žalovaná o tejto pôžičke vedela, finančné
prostriedky jej odovzdal, a tieto použila na účely svojej rodiny. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovanej,
že do masy BSM je potrebné zahrnúť aj osobné motorové vozidlo. Taktiež nesúhlasil s názorom
žalovanej o výberoch z bankových účtov, kedy zdôraznil, že tieto výbery vykonala len žalovaná, pretože
mala bankomatové karty k obidvom účtom, teda k účtu v F. F., aj v D. H.. Žalobca zdôraznil, že chodil
dlhodobo do J. na turnusy a doma sa zdržiaval len málo, týždeň alebo dva, a preto nemohol minúť takú

sumu počas jeho pobytu v J., keďže sa malo jednať o výbery z bankomatov na Slovensku. Čo sa týka
sporiacich účtov taktiež žalobca zotrval na svojom tvrdení, že to bola žalovaná, ktorá vybrala peňažné
prostriedky z účtov detí, a nepreukázala, že by tieto financie spotrebovala pre maloleté deti. Preto podľa
žalobcu žalovaná nemá v žiadnom prípade nárok na vyrovnávací podiel vo výške 34.407,96 eur, ale
práve naopak, je to žalovaná, ktorá je povinná vyplatiť žalobcovi podiel vo výške 34.155,32 eur.

15. V ďalších vyjadreniach strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach a argumentoch. Žalobca navrhol,
aby sa zosúladil postup Okresného súdu Prešov pri aplikácii sudcovskej koncentrácie konania v sporoch
o vyporiadanie BSM. Žalovaná poukázala, že v konaní ohľadom detí bolo preukázané, koľko peňazí
a kam smerovalo, pričom z účtov vyplynulo, že žalobca je gambler. Žalovaná tiež predložila kontakty

na orgány v Rakúsku k preukázaniu príjmu žalobcu z daňových priznaní.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obe strany sporu z dôvodu nedostatočného

a nesprávne zisteného skutkového stavu a následne aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací súd uvádza, že nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva je ustálené, že dokazovanie v
súdnom spore prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie
a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán

sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z
pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak však súd odmietne vykonať určitý účastníkom

navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy. (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 350/08 zo dňa 30.9.2010)

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, čo znamená, že zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými

skutočnosťami), a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení o dokazovaní. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomnánadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne.
Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie
dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo

a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným
dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

20. K nesprávnemu právnemu posúdeniu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci je aplikácia
práva na zistený skutkový stav; je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu

príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho
vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Právne posúdenie je všeobecne
nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na
zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

21. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov („BSM“). Žalobca podal návrh na jeho vyporiadanie a určil, čo považuje za predmet BSM.
K návrhu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná, ktorá taktiež uviedla, čo podľa jej názoru do BSM
patrí. Súd prvej inštancie vzhľadom na pasivitu žalobcu (nepodania včasného vyjadrenia k vyjadreniu
žalovanej - § 167 ods. 3 CSP) aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania na ďalšie ním

uvádzané skutočnosti a návrhy na dokazovanie vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej neprihliadal.

22. Vzhľadom na obsah odvolaní strán sporu, odvolací súd ustaľuje, že medzi stranami sporu nie je
sporná masa BSM týkajúca sa hnuteľných vecí nábytku a elektrospotrebičov, spôsob ich vyporiadania
a ich zostatková hodnota a taktiež nie je medzi nimi sporné započítanie spoločného záväzku strán sporu

zo zaniknutého hypotekárneho úveru, ktorú má žalovaná žalobcovi nahradiť.

23. Sporné medzi stranami sporu ostalo, či motorové vozidlo patrí alebo nepatrí do BSM, vyporiadanie
pasíva–pôžičkyžalobcuodD.H.arefundáciapolovicejejsplatenéhozostatkužalovanej,nezohľadnený
vnos žalovanej 2.800,- eur, refundácia polovice sumy spočívajúcej vo výberoch z bankových účtov

žalobcu v období 08/2013 - 03/2021, použitie týchto výberoch z bankových účtov žalobcu v období
08/2013 - 03/2021, a či peniaze na sporiacich účtoch vedených na menách detí patria alebo nepatria
do BSM, použitie týchto peňazí a ktorá strana má nárok na refundáciu polovice peňažných prostriedkov
vybratých z bankových účtoch vedených na menách detí. K uvedeným položkám strany sporu namietajú
nesprávne vyhodnotenie dôkazov a tvrdení strán sporu a ich následné nesprávne právne posúdenie.

24. Tak ako súd prvej inštancie posudzoval jednotlivé položky samostatne, aj odvolací súd k jednotlivým
sporným položkám BSM uvádza nasledovné:

24.1 Motorové vozidlo A. – žalobca uvedené motorové vozidlo nepovažoval za súčasť BSM z dôvodu, že

bolo kupované na leasing a leasingovým nájomcom bol jeho otec. Žalovaná žiadala zahrnúť motorové
vozidlo do BSM vo vyjadrení k žalobe, k čomu uviedla, že bolo len formálne vedené na meno otca
žalobcu, časť ceny platili strany sporu z načerpaného hypotekárneho úveru a zvyšnú časť splácali
otcovi žalobcu 250,- eur mesačne. Keďže uvedené tvrdenia žalobca účinne a včas nepoprel, súd
prvej inštancie považoval skutkové okolnosti ohľadom nadobudnutia motorového vozidla, jej zostatkovej

hodnoty a osoby, ktorej ostal v užívaní za nesporný. Žalobca namietal, že k uvedenému súd prvej
inštancie striktne aplikoval sudcovskú koncentráciu konaniu, k čomu neskôr dodal, že nie každých
konaniach o vyporiadanie BSM sa sudcovská koncentrácia konania uplatňuje.

V žalobe je žalobca povinný uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označiť

dôkazy na preukázanie týchto skutočností ( § 132 a § 150 CSP). Zo žaloby tak musí byť jasné,
o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, čo znamená, že žalobca musí v žalobe uviesť také
skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý
umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Na
to nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe, pričom ako dôkaz

môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom
z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka ( § 187 CSP).Čo sa týka sudcovskej koncentrácie konania podľa ust. § 167 CSP súd poučuje strany sporu
o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 CSP) pri postupe doručovania žaloby
a vzájomných vyjadrení strán sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby

strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi, najmä aby strana sporu predkladala
skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní. Práve preto CSP upravil postup pred
nariadením pojednávania tak, aby strany sporu svoju povinnosť tvrdenia a označenia dôkazov splnili
v písomných podaniach (žaloba a vyjadrenia - § 167 CSP) a aby sa vo väčšine prípadov mohlo vykonať
jedno pojednávanie, na ktorom sa aj rozhodne. Povinnosť tvrdiť a označiť dôkazy však strana sporu

musí urobiť včas, pričom procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr
(objektívne hľadisko) a ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Prostriedky procesnej obrany
žalovanej strany (§ 167 ods. 2 a 4) a prostriedky procesného útoku žalujúcej strany (§ 167 ods. 3) sú
predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167 CSP. Ak potom súd dospeje k záveru, že
stranasporuneuplatnilaprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas,mámožnosť
buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky,

teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť, čo závisí od okolností konkrétneho prípadu.

V danom prípade žalobca k skutkovým tvrdeniam ohľadom motorového vozidla, nielenže vo vyjadrení
k vyjadreniu žalovanej nepoprel skutkové tvrdenia žalovanej, neuviedol iné skutkové okolnosti, ale tiež
uvedené vyjadrenie žalobcu bolo doručené po lehote ustanovenej zákonom, pričom žalobca v uznesení

súdu podľa ust. § 167 ods. 3 CSP bol o následkoch sudcovskej koncentrácii konania riadne poučený.

Preto námietky žalobcu ohľadom nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia
ohľadom vyporiadania motorového vozidla v danom prípade nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie
postupoval v súlade s ust. § 153 v spojení s ust. § 167 a vyvodil sankčné dôsledky omeškanému

prostriedku procesného útoku žalobcu, tak že na neho neprizeral. Odvolací súd dodáva, že konania
o vyporiadaní BSM nie sú zákonom vyňaté z aplikácie ustanovení o sudcovskej koncentrácie
konania, a skutočnosť, že v iných súdnych konaniach sa ustanovenia o sudcovskej koncentrácii
konania neaplikujú, neodôvodňujú opodstatnenosť námietok žalobcu v podanom odvolaní. Odvolací sú
opätovnej zdôrazňuje, že aplikácia sudcovskej koncentrácie konania a vyvodenie sankčných dôsledkov

z jej porušenia závisí od úvahy konajúceho súdu a okolností konkrétneho prípadu.

24.2 Vnos žalovanej vo výške 2.800,- eur – K uvedenému odvolací súd poukazuje, že absolútne nie je
zrejmé, aký vnos žalovaná požaduje započítať, keďže prvá zmienka o uvedenom vnose sa nachádza
až v podanom odvolaní, počas konania pred súdom prvej inštancie vnos žalovanej nebol prejednávaný

a ani jeho existencia nebola dokazovaná.

Možnosť predložiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia
argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení je prípustná len za splnenia zákonom stanovených

podmienok.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Keďže tvrdenia žalovanej o jej vnose sú strohé, odvolací súd poukazuje, že žalovaná nedokázala, že
nové skutkové tvrdenia o vnose, ktoré uvádza „až teraz“, nemohla v doterajšom priebehu konania použiť
bez svojej viny, preto na uvedenú novotu odvolací súd neprihliadol.

24.3 Pôžička žalobcu z D. H. – odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie

s vyhodnotením uvedenej pôžičky ako individuálneho záväzku žalobcu, avšak záver súdu prvej
inštancie, že nie je možné žalovanej priznať nárok na refundáciu nákladov vynaložených zo spoločného
majetku na samostatný majetok druhého z manželov vo výške 2.308,38 eur, je podľa názoru odvolacieho
súdu predčasný. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v tomto smere nevychádzal zovšetkých skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a ktoré strany sporu v konaní uvádzali. Žalobca uvádzal
ohľadom tejto pôžičky tvrdenia, ktoré sa objektívne preukázali ako nepravdivé (osobná účasť žalovanej
v banke, výber súm z pôžičky), a k ich použitiu zotrval na tom, že ich odovzdal žalovanej pre potreby

jej rodiny. Žalovaná tvrdila, že o uvedenej pôžičke nemala vedomosť a že túto použil žalovaný pre
svoje potreby. Ak podľa súdu prvej inštancie žalovaná ani len v rovine tvrdenia neidentifikovala majetok,
na ktorý mal žalobca vynaložiť za trvania BSM prostriedky ako na jeho oddelený majetok, uvedené
konštatovanie nie je správne, pretože ak žalovaná nemala vedomosť o pôžičke, nemôže mať predsa
vedomosť o tom, ako žalobca s pôžičkou naložil. Žalovaná k uvedenej pôžičke opakovane uvádzala,

že túto použil žalobca nie pre rodinu, ale pre seba na gamblovanie. Taktiež domnienka súdu prvej
inštancie, že žalobca mohol požičané peňažné prostriedky použiť aj napr. na nákup bežných veci, ktoré
podľa svojej povahy slúžia jeho osobnej potrebe alebo výkonu povolania, prípadne na potreby rodiny,
nevychádza z tvrdení žalobcu, keďže ten opakoval, že požičané peniaze požičal pre rodinu žalovanej.

24.4 Výbery z bankových účtov žalobcu (v D. H. a F.) – Obe strany sporu namietali v tejto časti

nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Obe strany
sporu žiadajú, aby celková čiastka výberov 49.489,- eur bola v konaní vyporiadaná a každá strana
sporu žiada od druhej zaplatenie polovice. Súd prvej inštancie vykonal priemer uskutočnených výberov
a dospel k záveru, že predmetný spôsob hospodárenia s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM
predstavoval zaužívaný a obvyklý spôsob hospodárenia v domácnosti, ktorý si medzi sebou strany

sporu zaviedli a dlhodobo akceptovali, a to aj vzhľadom na to, že počas celého manželstva sa žiadna
zo strán nedomáhala na súde nárokov v zmysle § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru
odvolacieho súdu uvedený právny názor je tiež nateraz predčasný, keďže neboli zohľadnené všetky
skutočnosti, ktoré strany sporu pred súdom prvej inštancie uvádzali. Žalobca v odvolaní tiež namietal,
že nemohlo ísť o obvyklé výbery, pretože k niektorým dochádzalo vo väčších sumách deň za dňom,

alebo v krátkej dobe pár dní. Potom sa treba skutočne zamyslieť, ktoré výbery je možné považovať
za výber obvyklého spôsobu hospodárenia a ktorý výber sa vymyká z bežného rámca hospodárenia.
Odvolací súd k tomu dodáva, že súd prvej inštancie nie je vyšetrovací orgán, nemal by sám vyhľadávať
skutočnosti vyplývajúce z predložených dôkazov, keďže opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Čo sa týka spornosti v osobe, ktorá výbery uskutočňovala, pričom žalovaná poprela, že by výbery
uskutočňovala, tvrdila, že nemala žiadnu bankomatovú kartu k bankovým účtom žalobcu. Žalovaná tiež
uviedla aj ďalšiu skutočnosť, s ktorou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, a to, že žalobca žalovanej
zo svojho účtu na jej účet posielal pravidelne sumu 230,- eur. Uvedené žalovaná preukázala aj výpismi

svojho bankového účtu, ktoré zároveň ako dôkaz predložila. K tomu je potrebné vyhodnotiť konanie
žalobcu, prečo by žalovanej pravidelne posielal takúto čiastku, ak žalovaná mala mať neobmedzený
prístup k jeho bankovým účtom. Žalobca naopak trval na tom, že všetky uvedené výbery realizovala
žalovaná a použila ich pre svoju potrebu a potrebu svojej rodiny. Žalovaná však čo sa týka použitia
peňazí pre rodiny preukázala opak. Odvolací súd poukazuje, že žalovaná k vyjadreniu k žalobe

predložila množstvo listinných dôkazov, s ktorými sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Matka
a sestry žalovanej v čestných vyhláseniach vyhlásili, že od žalovanej finančné prostriedky neprevzali,
pričom matka žalovanú podporovala menšími finančnými čiastkami. Tiež žalovaná predložila potvrdenia
o svojich príjmov – rodičovský príspevok a dávky zo sociálneho poistenia, prehľady o nákupoch hier
(diamonds), výpis z jej bankového účtu, ako aj zvláštnu emailovú komunikáciu.

Vzhľadom na uvedené po ustálení všetkých rozhodujúcich skutočností bude preto opätovne potrebné
vyhodnotiť vierohodnosť tvrdení strán k sporným otázkam. Ak sa nepreukáže, ktorá osoba namietané
výbery z bankových účtov uskutočňovala, a ak táto osoba nepreukáže, že nešlo o míňanie spoločných
prostriedkov len na jej osobnú potrebu, bude záver súdu prvej inštancie o zaužívanom spôsobe

hospodárenia strán sporu správny.

Odvolací súd dodáva, že samotná skutočnosť o tom, že žiadna zo strán sporu sa počas trvania
manželstva nedomáhala nárokov podľa ust. § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neznamená, že
niektorý z manželov nekonal tak, aby spoločné finančné prostriedky užíval výlučne pre svoju potrebu

ukracujúc potreby rodiny, ak druhá strana o uvedenom konaní nemusela mať žiadnu vedomosť.

24.5 Výbery z bankových účtov vedených na meno detí strán sporu – aj k tejto položke obe strany sporu
namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Súd prvej inštancie finančnéprostriedky z týchto účtov nepoňal do masy BSM, keďže vyhodnotil, že bankové účty patrili deťom a teda
aj peňažné prostriedky na nich uvedené patrili týmto deťom. Žalobca a žalovaná však zhodne uviedli, že
finančné prostriedky deťom nepatrili a boli súčasťou ich BSM. Čo sa týka výberu a nakladania s týmito

peňažnými prostriedky, argumentácia strán sporu bola rovnaká, ako pri výberoch z bankových účtov
žalobcu. Ak teda obe strany sporu tvrdia, že peňažné prostriedky na účtoch vedených na mená ich
spoločných detí sú peniazmi patriacimi do BSM, súd prvej inštancie ich bude vyporiadavať rovnako ako
výbery z bankových účtov žalobcu, kde bude potrebné ustáliť, kto s finančnými prostriedkami disponoval
a na čo ich použil.

25. Keďže neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu právnemu
posúdeniu, ktoré porušenia dosahujú intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho
stranám uskutočňovanie im patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, tento nedostatok nemohol byť napravený v konaní pred odvolacím súdom. Na

základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok
súdu prvej inštancie spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania zrušil a postupom podľa § 391 CSP
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní vychádzať z vyslovených právnych názorov odvolacieho

súdu a z tohto hľadiska následne opätovne zhodnotí všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ale aj vo
vzájomnej súvislosti a ustáli rozhodný skutkový stav. Súd prvej inštancie do skutkového stavu zahrnie
aj skutočnosti, ktoré vyplývajú z listín predložených žalovanou, vyhodnotí tieto v kontexte doteraz
ustálenéhoskutkovéhostavuaopätovneposúdispornépoložkyvyporiadaniaBSM–refundáciapolovice
nákladov vynaložených na splatenie pôžičky žalobcu, refundácia polovice výberov z bankových účtov

žalovaného a bankových účtov detí strán sporu. Následne vo veci znova súd prvej inštancie rozhodne,
a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj odôvodní.

27. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

uvedeným v inštruktívnej časti rozhodnutia (§ 391 ods. 2 CSP).

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, pričom pri
porovnaní úspechu strán sporu je potrebné zhodnotiť aj postoj strán sporu pri vedení konania.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 422 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.