Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200422
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200422.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v
právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02
Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice
– mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, so sídlom: Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1/ Liaharenský
podnik Nitra, a.s., so sídlom: 949 01 Nitra - Párovské Háje , IČO: 00 199 010 a 2/ obec Močenok, so
sídlom: Sv. Gorazda 629, 951 31 Močenok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp.:

12453/2020-1.1, č.: 58579/2020 zo dňa 22.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia o zmene navrhovanej činnosti „Modernizácia znáškovej haly č. 3 – farma
Močenok“ predloženým dňa 04.08.2020 navrhovateľom Liaharenský podnik Nitra, a.s. podľa § 18 ods.
2 písm. c) a § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 11.10.2021 (ďalej len „zákon o EIA“)
a upovedomením o začatí konania zo dňa 10.08.2020 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) oznámilo

začatie konania vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné
prostredie. Prvostupňový orgán zároveň podľa § 29 ods. 6 zákona o EIA zverejnil oznámenie o zmene
navrhovanej činnosti na svojom webovom sídle a zaslal upovedomenie povoľujúcemu, dotknutému
a rezortnému orgánu a dotknutým obciam.

2. Navrhovaná zmena nadväzovala na zmenu navrhovanej činnosti „Modernizácia znáškových hál
– farma Močenok“, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania dňa 16.10.2019,

právoplatné dňa 28.02.2020, ktorej účelom bola kompletná výmena systému rozmnožovacieho chovu
nosníc, zvýšenie kvality ustajnenia a pohodlia nosníc, zvýšenie efektivity chovu a zníženia počtu
ustajnených nosníc na šiestich halách s výnimkou haly č. 3. Modernizácia haly č. 3 má na základe
oznámenia o zmene navrhovanej činnosti zo dňa 04.08.2020 prebehnúť rovnakým spôsobom ako užposúdená modernizácia zvyšných šiestich hál s použitím rovnakej technológie chovu. Navrhovanou
zmenou haly č. 3 dôjde k výmene technológie v hale a k poklesu pôvodných 14 040 ks na 10 000 ks
hydiny.

3.Zadministratívnehospisuvyplýva,žeemailomzodňa14.08.2020,ktorýprvostupňovýorgánoznačuje
za doručený dňa 22.08.2020, označeným ako „Vyjadrenie v procese EIA k zámeru Modernizácia
znáškovej haly č. 3 – farma Močenok“ (ďalej len „Vyjadrenie k zmene navrhovanej činnosti“) sa v rámci
konania vyjadril žalobca, v rámci ktorého žiadal:

a) podrobne rozpracovať a vyhodnotiť v textovej aj grafickej časti dopravné napojenie, ako aj celkovú
organizáciu dopravy v území súvisiacom so zmenou navrhovanej činnosti v súlade s STN a ďalšími
špecifikovanými technickými podmienkami, vrátane vyhodnotenia dopravno-kapacitného posúdenia pre
existujúce križovatky ovplyvnené zvýšenou dopravou navrhovanej stavby;
b) overiť počet potrebných parkovacích miesť v súlade s aktuálnym znením príslušnej STN;
c) overiť obsluhu územia verejnou hromadnou dopravou, vrátane toho, aby príslušná zastávka

hromadnej dopravy bola maximálne v 5-minútovej pešej dostupnosti;
d) vyhodnotiť dostatočnosť opatrení v zmysle spracovaného dokumentu ochrany prírody podľa § 3 ods.
3 až 5 zákona o ochrane prírody;
e) vyhodnotiť súlad výstavby a prevádzky s ochranou zelene v súlade s STN;
f) rešpektovať a postupovať podľa Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES, najmä vyhodnotiť vplyv

na životné prostredie a jeho zložky;
g) spracovať dokumentáciu pre primárne posúdenie vplyvov na vody podľa § 16a zákona o vodách
podľa konkrétnej metodiky;
h) definovať najbližšiu existujúcu obytnú, alebo inú zástavbu s dlhodobým pobytom osôb v okolí
navrhovanej činnosti, vo väzbe na hlukové, rozptylové vplyvy, dendrologický posudok a svetlotechnický

posudok a vyhodnotiť vplyv jednotlivých emisií a imisií na tieto oblasti s dlhodobým pobytom osôb
a preukázať, že nebudú vystavený nadmernému zaťaženiu;
i) vyhodnotiť a analyzovať čistotu ovzdušia a vplyv zámeru na ovzdušie;
j) overiť statiku stavby nezávislým oponentským posudkom a preukázať, že statika nie je v dôsledku
podhodnotenia nebezpečná, resp. v dôsledku nadmerného nad-dimenzovania príliš nezaťažuje územie

a zložky životného prostredia;
k) variantné riešenie okrem nulového variantu ešte aspoň v dvoch alternatívnych variantoch tak, aby sa
naplnil účel zákona o EIA;
l) vyhodnotiť zámer vo vzťahu s geológiou a hydrogeológiou v dotknutom území;
m) doložiť hydraulický výpočet prietokových množstiev dažďovej a odpadovej kanalizácie a ostatných

vodných stavieb;
n) overiť súlad zmeny navrhovanej činnosti s územným plánom za predpokladu maximálnych intenzít
predpokladaných činností aj v okolitom území;
o) preukázať spôsob plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch;
p) preukázať dôsledne ochranu poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona o ochrane poľnohospodárskej

pôdy, vrátane overenia bonity zaberaných poľnohospodárskych pôd;
q) preukázať, že nie je možné projekt zrealizovať bez ďalšieho záberu prírodných pôd, napríklad
revitalizáciou a obnovou nevyužívaných priemyselných areálov.

4. Zároveň žalobca vo Vyjadrení k zmene navrhovanej činnosti prezentoval ďalšie požiadavky, ktoré

žiadal zahrnúť do podmienok rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona o EIA (napr. obnova prirodzenej
biodiverzity dotknutého územia, použiť materiál zo zhodnocovaných odpadov, riešiť parkovanie formou
podzemnýchgarážípodobjektamistavieb,navšetkýchparkovacíchplôchrealizovaťvýsadbuvzrastlých
drevín, spracovanie dokumentácie pre územné a stavebné povolenie projektantom tak, aby spĺňala
metodiku Európskej komisie Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných

opatrení pre prírodné vody v Európe, aplikovanie zelených strešných krytín, aplikáciu zelených sien,
použitie vodopriepustých asfaltov a betónov s prímesou recyklovaných plastov, zabezpečiť separovaný
zber odpadu, vypracovať projekt dekonštrukcie projektu).

5. Upovedomením o podkladoch rozhodnutia zo dňa 31.08.2020 prvostupňový orgán oznámil, že

podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) majú účastníci konania možnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie
v lehote 7 dní od doručenia tohto upovedomenia. Upovedomenie špecifikovalo aj adresu (sídloprvostupňového orgánu) a čas, v ktorom je možné nahliadnuť a robiť si zo spisu kópie, odpisy a výpisy.
Do vydania prvostupňového rozhodnutia nikto z účastníkov konania neprejavil záujem oboznámiť sa so
stanoviskami doručenými v rámci zisťovacieho konania.

6. Rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní č. 9938/2020-1.7/dh, 44049/2020 zo dňa 17.09.2020
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový orgán rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti
„Modernizácia znáškovej haly č. 3 – farma Močenok“ sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA.
Prvostupňový orgán určil aj nasledovné podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie negatívnych

vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie: (i) pred začatím nového chovného cyklu
vykonávať kompletnú asanáciu a dezinfekciu technológie výrobných a sociálnych priestorov; (ii)
nebezpečné odpady ukladať v pevných uzatvárateľných nádobách v skladovacom priestore na
vybetónovanej spevnenej podlahe.

7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 25.09.2020, v ktorom uviedol ako

dôvod podania rozkladu nasledujúce skutočnosti:
a) má za to, že ministerstvo porušilo povinnosť, aby „úrad uložil také podmienky rozhodnutia, ktorými sa
stanoviapodmienkysíceodlišneodnávrhovverejnostialepreukázateľnesanimidosiahneporovnateľná
alebo lepšia ochrana a tvorba životného prostredia. Preto ak úrad neakceptuje návrhy ZDS, musí určiť
iné – vo výsledku porovnateľné alebo účinnejšie environmentálne opatrenia (§ 29 ods. 3 a § 29 ods. 13

zákona EIA) [...] a svoj výber opatrení náležite zdôvodniť (§ 20a zákona EIA)“;
b) namieta porušenie práva na konzultácie podľa § 63 zákona o EIA;
c) v dôsledku absencie konzultácie tak bolo upreté verejnosti, aby mohla podľa § 29 ods. 3 zákona EIA
ovplyvniť rozhodnutie čo do podmienok rozhodnutia podľa poslednej vety § 23 ods. 13 resp. § 37 ods.
5 zákona o EIA; uložené environmentálne zmierňujúce opatrenia sú nedostatočné;

d) podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 resp. § 37 ods. 5 zákona o EIA vyplývajúce zo
stanovísk verejnosti neboli zapracované medzi záväzné environmentálne opatrenie buď vôbec alebo
len nedostatočne;
e) žiada, aby doplňujúce dokazovanie podľa § 56 Správneho poriadku obsiahlo aj realizovanie
konzultácie podľa § 63 resp. § 65g zákona o EIA;

f) namieta, že „v konaní nebolo predložené a posudzované variantné riešenie variantnosť nebola ani
nariadená hoci ZDS to v rámci svojho uplatneného stanoviska požadovalo a reálnym variantom by bolo
aj riešenie, ktoré by akceptovalo a zapracovalo environmentálne opatrenia podľa návrhov ZDS.“

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. Rozhodnutím č. sp.: 12453/2020-1.1, č.: 58579/2020 zo dňa 22.12.2020 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný
zosumarizoval priebeh administratívneho konania a vyjadril sa k povahe konania o posúdení vplyvu

navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa zákona o EIA. Uvádza, že správny orgán nie je viazaný
tým, aké opatrenia na ochranu životného prostredia účastník konania vyžaduje, prípadne od akých
opatrení na ochranu životného prostredia bude upustené.

9. Prvostupňový orgán posúdil významnosť negatívnych vplyvov na jednotlivé zložky životného

prostredia v zmysle § 2 zákona o EIA, pričom zohľadnil charakter, účel, predmet a rozsah predmetnej
zmeny navrhovanej činnosti a na základe jej povahy dospel k záveru, že dotknuté obyvateľstvo nebude
v súvislosti s realizáciou a následnou prevádzkou zmeny navrhovanej činnosti výrazne dotknuté a
celkové vplyvy budú pod úrovňou limitov súčasne platných legislatívnych noriem a predpisov v oblasti
ochrany životného prostredia a ochrany zdravia. Druh a intenzita vplyvov zmeny navrhovanej činnosti

na životné prostredie je v zásade rovnaká, ako pri pôvodne posudzovanej navrhovanej činnosti.
Prvostupňové rozhodnutie podľa odvolacieho orgánu obsahuje podrobný opis technologického procesu
zmeny navrhovanej činnosti a analyzuje jej predpokladaný vplyv na životné prostredie aj v porovnaní
s predchádzajúcou zmenou navrhovanej činnosti, pričom zmena navrhovanej činnosti predstavuje
modernizáciu prevádzky a s ňou súvisiace znižovanie kapacity chovu.

10. Prvostupňový orgán sa podrobne zaoberal všetkými pripomienkami a stanoviskami orgánov štátnej
správy, ako aj zainteresovanej verejnosti k zmene navrhovanej činnosti a tieto sú zapracované a
vyhodnotené v odôvodnení predmetného rozhodnutia. Na základe vykonaného zisťovacieho konaniaboli podľa § 29 ods. 13 zákona o EIA určené aj dve podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu
zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (požiadavka na kompletnú asanáciu a dezinfekciu a
určenie spôsobu ukladania nebezpečných odpadov).

11. Vo vzťahu k námietke o nevykonaní konzultácií žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán umožnil
vykonať písomné konzultácie, a to najmä prostredníctvom § 24 ods. 3 zákona o EIA a § 33 ods.
2 Správneho poriadku, t. j. možnosť zaslať písomné odôvodnené stanovisko, ako aj vyjadrenie
k predmetnej zmene navrhovanej činnosti a k podkladom, ktoré správny orgán zhromaždil počas

zisťovacieho konania. Odvolací orgán preto zastáva názor, že prvostupňový orgán svojím postupom
v konaní nijakým spôsobom neporušil § 63 zákona o EIA a účastníkom konania nebolo znemožnené
realizovať konzultácie vo vzťahu k prejednávanej veci.

12. Informácie o životnom prostredí, vrátane predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti, boli
uvedené v oznámení o zmene navrhovanej činnosti, ktoré bolo v súlade s § 29 ods. 6 písm. b) zákona

o EIA zverejnené a verejnosti dostupné na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky (ďalej aj „ministerstvo“) a zároveň bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou
Močenok. Podávateľ rozkladu mal možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k podkladom zhromaždeným v
rámci vykonaného dokazovania; tieto podklady boli dostatočné na rozhodnutie vo veci. V konaní bolo
podávateľovi rozkladu umožnené vyjadriť svoj názor k predmetu konania prostredníctvom zaslania

odôvodneného písomného stanoviska, čo podávateľ rozkladu aj využil, pričom jeho stanovisko bolo
predmetom vyhodnocovania stanovísk pri formulácii rozhodnutia.

13. K námietke požadujúcej posúdenie variantného riešenia odvolací orgán uvádza, že v zmysle zákona
oEIAniejenavrhovateľpovinnýpredkladaťvariantnériešeniezmenynavrhovanejčinnosti,keďžezákon

ich variantné riešenie nevyžaduje.

14. Odvolací orgán taktiež zastáva názor, že ministerstvo z hľadiska svojej pôsobnosti v konaní podľa
zákonaoEIAdostatočnezistiloskutočnýstavveci,predovšetkýmvoblastiach,naktoréboloupozornené
v doručených stanoviskách, ako aj v stanovisku doručenom podávateľom rozkladu. Ministerstvo získalo

všetky relevantné údaje pre posúdenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a
vydanie rozhodnutia, v ktorom určilo, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa
zákona o EIA.

15. Odvolací orgán poukazuje na skutočnosť, že prvostupňové i napadnuté rozhodnutie tvoria jeden

celok, z čoho vyplýva, že druhostupňový správny orgán, pokiaľ má za preukázané, že neexistujú rozpory
v dôkazoch a že bol prvostupňovým orgánom dostatočne zistený skutkový stav tak, ako je tomu v tomto
prípade,samôžestotožniťapoukázaťnaobsahprvostupňovéhosprávnehorozhodnutia,ktorépovažuje
za vecne správne.

III.
Rozsah a dôvody žaloby
(argumenty žalobcu)

16. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca včas podal správnu žalobu zo dňa 04.04.2021, pôvodne

doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.04.2021, v ktorej namietal dôvody na zrušenie
napadnutého i prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), t.j. že (i) rozhodnutia správnych
orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že (ii) skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi

spismi alebo v nich nemá oporu, ako aj že (iii) v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.

17. Žalobca v žalobe poukázal na argumentáciu z hľadiska porušenia hmotného práva, citoval ním

vybrané články Ústavy Slovenskej republiky, Charty základných práv Európskej únie a konštatoval, že
mu ide a vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí a o príčinách, stavu
a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Konštatoval, že žalovaný zvolilprocesný postup, ktorý zásadne neviedol a nemohol viesť k naplneniu práv verejnosti, a tým pádom
konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku s následkom porušenia jeho hmotných práv.

18. Žalobca argumentuje aj tvrdeným porušením procesného práva. V tejto časti žalobca citoval ním
vybrané ustanovenia zákona o EIA a Správneho poriadku a konštatoval, že žalobca zadefinoval
v rozklade svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval
jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na jeho ochranu využívajú
a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích

konaniach. Následne citoval ním vybranú judikatúru a uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia, pričom nedostatočné
vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti
rozhodnutia.

19. Žalobca nerozumie, prečo sa ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval vo svojom Vyjadrení k zmene

navrhovanej činnosti, nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo
správny orgán na vloženie iných podmienok do prvostupňového rozhodnutia. Nie je možné sa
stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu
zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti
náležitým spôsobom nevysporiadal. Absentujú akékoľvek úvahy správneho orgánu, ktorými bol

vedený pri hodnotení dôkazov. Týmto postupom boli žalobcovi odopreté práva na efektívne hájenie
a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky.
Rozhodnutie podľa zákona o EIA je jediným právne záväzným spôsobom, ktorým si môže verejnosť
nárokovať ovplyvnenie výsledku navrhovanej činnosti, čo je právo garantované v čl. 6 tzv. Aarhuského
dohovoru, t. j. Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a

prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, zverejneného oznámením Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006 Z. z. (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

20. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné aj z toho dôvodu, že neobsahuje žiadnu relevantnú
argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Žalobca poukazuje na povinnosť

elektronickejkomunikáciesprávnehoorgánusúčastníkmikonania,akoajvedeniaelektronickýchspisov.
Samotné právo na nazretie do spisu nenahrádza povinnosť doručovania jednotlivých dokumentov
účastníkov konania. Európsky súd pre ľudské práva už niekoľkokrát vo svojej judikatúre zdôraznil, že
právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa aj povinnosť doručovania všetky dokumentov v konaní,
pričom ich opodstatnenosť a potreba sa k nim vyjadriť alebo zaujať stanovisko sa má ponechať v

dispozičnej sfére účastníka konania a túto povinnosť jednotlivých orgánov nie je možné nahrádzať
odkázaním na právo účastníka konania na nahliadnutie do spisu. Účastník konania nemá možnosť
kontrolovať, čo a kedy sa do spisu dostane, prípadne toto právo je ovplyvnené ako časovým tak aj
územným hľadiskom.

21. Žalobca namietal nevykonanie konzultácií podľa § 63 zákona o EIA, pričom podľa neho neobstojí
tvrdenie žalovaného o možnosti zaslať písomné stanovisko podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA. Tento
výklad neobstojí nakoľko inštitút konzultácie je riešený v samostatnom ustanovení zákona o EIA.
Zároveň § 65g zákona o EIA písomné konzultácie pripúšťa iba počas mimoriadnych opatrení v súvislosti
s COVID-19, inokedy sa predpokladá konanie konzultácie prezenčne. Zásada písomnosti konania je

v takom prípade zachovaná spísaním zápisnice z ústne vykonanej konzultácie. Dovoláva sa aj aplikácie
čl. 4 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého vyplýva, že dôvody pre zamietnutie prístupu k informáciám
majú byť vykladané reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži a berúc
do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia.

IV.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci

22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.06.2021, v rámci ktorého uviedol, že považuje
prvostupňové a napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné, vydaniu ktorých predchádzal

zákonný postup v súlade so zákonom o EIA a Správnym poriadkom. Navrhuje žalobu zamietnuť v celom
rozsahu a nepriznať nárok na náhradu trov konania. Žalovaný poukázal na to, že v čl. 2 správnej
žaloby žalobca chybne uvádza, že predmetom rozhodnutí je zmena navrhovanej činnosti „Obytný
súbor Lamač“. Žalovaný dáva do pozornosti, že predmetom rozhodnutí je zmena navrhovanej činnosti„Modernizácia znáškovej haly č. 3 – farma Močenok“. Aj uvedené nesprávne označenie poukazuje na to,
že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu v čl. 3.2 bode 16 správnej žaloby, že žalobca podáva správne
žaloby v predmetnej veci „len striedmo“, keďže je zrejmé, že ide o nepozornosť žalobcu pri kopírovaní

textu, ktorý je v značnej časti správnej žaloby obsahovo totožný s inými správnymi žalobami žalobcu.

23. Žalovaný nesúhlasí s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, keďže rozhodnutia sú
zobsahového,akoajzformálnehohľadiskavsúladesoSprávnymporiadkom.Podľanázoružalovaného
sú prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené, čo podporuje i

rozsah vysporiadania sa s návrhmi a argumentáciou žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí (strany 5
- 17 prvostupňového rozhodnutia) a s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí (strany 4 - 6
napadnutého rozhodnutia).

24. Žalovaný tvrdí, že konal v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorí mali rovnaké procesné práva
a povinnosti. Podstatná časť z návrhov žalobcu predložených v správnom konaní bola irelevantná vo

vzťahu k danej veci, pričom niektoré z nich boli formulované bez podstatnej možnosti eliminovať vplyv
na životné prostredie. Žalovaný poukazuje i na to, že správna žaloba sa obmedzuje len na bližšie
neurčené tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia (rozhodnutí) žalovaného, bez uvedenia,
v čom spočíva ich nezákonnosť z dôvodu nedostatku v ich odôvodnení. Obdobne ani argument o
absencii vlastnej (správnej) úvahy nie je žalobcom zdôvodnený ani bližšie špecifikovaný a podľa

názoru žalovaného ide len o abstraktné tvrdenie žalobcu, čo potvrdzuje aj odôvodnenie napadnutých
rozhodnutí. Žalovaný poukazuje na to, že sa vysporiadal s každou námietkou a pripomienkou, ktorá
bola v konaní uplatnená zo strany žalobcu a predmetné rozhodnutia považuje za náležite odôvodnené a
preskúmateľné. Ak správny orgán nevyhovel pripomienke, uvedenú skutočnosť nie je možné považovať
za vadu konania, odôvodňujúcu zmenu alebo zrušenia rozhodnutia.

25. Zákon o EIA neukladá žalovanému žiadnu povinnosť zverejňovať, resp. uchovávať v elektronickej
podobe iné dokumenty, ktoré účastníci konania zaslali správnemu orgánu v rámci administratívneho
konania. Naviac je potrebné uviesť, že správny orgán by musel pred zverejnením resp. sprístupnením
týchto dokumentov skúmať, či by takýmto zverejnením nad rámec zákonnej povinnosti neporušil iné

povinnosti, ktoré sú stanovené v osobitných predpisoch, predovšetkým na úseku ochrany osobných
údajov,autorskýchpráv,obchodnéhotajomstvaai.Záveržalobcu,žepresprávnyorgánjejednoduchšie,
ak by mu zaslal administratívny spis v elektronickej podobe vychádza z nereálnej predstavy žalobcu o
administratívnych procesoch v správnom konaní, ako aj z nevedomosti žalobcu o vedení a priebehu
správneho konania, ktoré musí byť za akýchkoľvek okolností v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, nielen so zákonom o EIA.

26. Nemožno od správneho orgánu požadovať vyhotovenie elektronickej podoby celého spisového
materiálu, pokiaľ tak administratívny spis nie je vedený. Je potrebné vziať do úvahy i to, že
administratívny spis môže mať veľmi obsiahlu listinnú podobu a prevod celého obsahu spisu do

elektronickej podoby by neúmerne zaťažil správny orgán, čo by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti. Z dôvodu uvedeného má žalovaný za to, že pokiaľ je spisový materiál vedený aj v
listinnej podobe, nemožno od správneho orgánu spravodlivo požadovať poskytnutie podkladov celého
spisového materiálu v inej ako listinnej podobe s poukazom na § 23 Správneho poriadku.

27. Žalovaný uvádza, že verejnosti bolo umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom
zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA a § 33 ods. 2 Správneho
poriadku,t.j.možnosťzaslaťodôvodnenéstanoviskoakoajvyjadreniekpredmetnejzmenenavrhovanej
činnosti a k podkladom, ktoré žalovaný zhromaždil počas zisťovacieho konania. Keďže poklady
zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania boli dostatočné na rozhodnutie vo veci a skutkový

stav veci bol spoľahlivo zistený, ústne konzultácie neboli správnym orgánom nariadené. Nariadenie
ústnych konzultácií je opodstatnené vtedy, ak to vyžaduje povaha veci, a to predovšetkým, ak by ústna
konzultácia prispela k objasneniu veci, resp. ak by tak požadoval osobitný zákon. Takéto posúdenie
je plne v kompetencii správneho orgánu, ktorý v každom individuálnom prípade zváži opodstatnenosť
ústnej konzultácie. Vykonanie ústnych konzultácií, ktoré by podľa vyhodnotenia správneho orgánu

neprispeli k objasneniu veci, možno považovať za rozporné so zásadami rýchlosti, hospodárnosti a
efektívnosti správneho konania.28. Žalovaný vo vzťahu k uvedenej námietke ďalej uvádza, že povinnosť vykonať písomné konzultácie
vyplýva Slovenskej republike zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z
13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie

v platnom znení (ďalej aj ako „smernice EIA“). V zmysle čl. 6 ods. 1 smernice EIA členské štáty prijmú
nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgány, ktorých sa projekt môže týkať z dôvodu
ich osobitných právomocí v oblasti životného prostredia, mali možnosť vyjadriť svoje stanovisko k
informáciám predloženým navrhovateľom. Na tento účel členské štáty určia orgány, s ktorými sa treba
skontaktovať vo veci všeobecných otázok i v konkrétnych prípadoch. Informácie získané podľa článku

5 sa predložia týmto orgánom. Podrobné ustanovenia týkajúce sa konzultácií stanovia členské štáty. V
zmysle čl. 6 ods. 5 podrobné úpravy pre informovanie verejnosti (napríklad vyvesenie plagátov v určitom
okruhu alebo zverejnenie v miestnej tlači) a konzultácií s dotknutou verejnosťou (napríklad písomnými
zásielkami alebo prostredníctvom verejnej ankety) určia členské štáty. Slovenská právna úprava v §
63 zákona o EIA umožňuje vykonať konzultácie, pričom nešpecifikuje ich formu. Právo na vykonanie
konzultáciítedaostávazachované,aksavykonalo minimálnevpísomnejpodobe.Vykonaniekonzultácií

v zmysle čl. 6 smernice EIA však nie je upravené iba v § 63 zákona o EIA, ale je vyjadrené vo viacerých
ustanoveniach tohto zákona, napr. § 30 v rámci prerokovania rozsahu hodnotenia alebo v § 34 v rámci
verejného prerokovania navrhovanej činnosti, ale aj v iných právnych predpisoch, napr. v zákone č.
211/2000Z.z.,čivSprávnomporiadku,vzmyslektorýchsprávneorgányposkytujúdotknutýmsubjektom
informácie, odpovede na otázky a sprístupňujú im požadované materiály v intenciách týchto predpisov.

S prihliadnutím na obsah spisovej dokumentácie, na podané stanoviská a na samotný predmet konania,
žalovaný nepovažoval za nevyhnutné vykonať konzultácie ústne prostredníctvom osobného stretnutia.

29. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán umožnil vykonať písomné konzultácie, pričom zo zákona
o EIA nevyplývala povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, a preto je na orgáne verejnej správy a na

jeho zvážení, či vzhľadom na povahu veci je potrebné nariadiť pojednávanie. V prípade, ak dospeje
kzáveru,žepísomnostizabezpečenévkonanípostačujú,niejesprávnyorgánpovinnýnariaďovaťústne
pojednávanie. Žalovaný súčasne konštatoval, že žalobca neuviedol žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by
odôvodňovalo potrebu nariadiť ústne pojednávanie.

30. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril replikou zo dňa 19.07.2021, v rámci ktorej zotrval
na svojej predchádzajúcej argumentácii. Poukázal tiež na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o e-Governmente), z ktorého má vyplývať, že ak účastník konania požiada elektronicky o sprístupnenie
určitého dokumentu, orgán verejnej moci je povinný mu v danom prípade poskytnúť súčinnosť

a sprístupniť predmetnú dokumentáciu, nakoľko celková komunikácia prebieha v danom konaní
v elektronickej forme.

31. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 08.04.2024, v ktorej zotrval na svojej
predchádzajúcej argumentácii. Na dupliku žalovaného reagoval žalobcu vyjadrením zo dňa 18.05.2024.

32. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli súdu doručené.

V.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

33. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v

ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov
podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/53/2021.

34. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 17.12.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.35.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

36. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní a dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

37. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania

a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu
a i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

38. Podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA, verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene
a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,

b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

39. Podľa § 29 ods. 3 zákona o EIA, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovanie konanie uvedené
v prílohe č. 10, pričom príslušných orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

40. Podľa § 29 ods. 13 zákona o EIA, výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní,

okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či
sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie,
vktoromsaurčilo,ženavrhovanáčinnosťalebojejzmenanepodliehaposudzovaniupodľatohtozákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

41. Podľa § 63 ods. 1 zákona o EIA, príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov
alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom
alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou
verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

VI.
Právne posúdenie skutkových a právnych argumentov

42. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou

napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní,
v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP),
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e
SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol.

43. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté
rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktorými bolo v rámci zisťovacieho konania podľa zákona
o EIA rozhodnuté, že zmena navrhovanej činnosti „Modernizácia znáškovej haly č. 3 – farma Močenok“
sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA.

44. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca si síce uplatnil žalobné body, avšak tieto žalobné body sú
vo veľkej miere všeobecné a nekonkrétne. Ním tvrdené skutočnosti sú hlavne citáciou ustanovení
právnych predpisov a citáciou a parafrázou judikatúry (napr. žalobný bod týkajúci sa nepreskúmateľnosti
napadnutéhorozhodnutia).Zožalobyniejezrejmé,včomkonkrétne(tedanazákladeakýchkonkrétnych
právnych a skutkových dôvodov) žalobca považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie

za nezákonné. Tu správny súd uvádza, že žalobný bod musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny
súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby svoje žalobné body
dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte
uplatnených žalobných bodov. Ak tak žalobca nevykonal, nesie bremeno neúspechu pri prieskumežaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať konkrétne dôvody žalobného
bodu za žalobcu.

45. Aj napriek vyššie uvedenému správny súd z obsahu žaloby vyvodil, že žalobca namieta (i) porušenie
jeho práv z dôvodu nesprávnej aplikácie § 29 ods. 3 a 13 zákona o EIA, čo spôsobilo nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutí, (ii) porušenie práva efektívne hájiť záujmy tým, že mu nebolo umožnené
zúčastniť sa konzultácie, (iii) porušenie jeho práv z dôvodu, že mu nebola vyhotovená a doručená kópia
spisu elektronicky, čím nemohol ďalej uplatňovať svoje procesné práva.

K tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí

46. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí. Po preskúmaní tohto žalobného bodu správny súd uvádza, že táto námietka bola uplatnená
všeobecne, výlučne s odkazom na právne predpisy a žalobcom vybranú judikatúru. Žalobca však

opomenul konkrétne uviesť, v čom vidí nedostatok odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Správny súd
preskúmal prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie a konštatuje, že tieto spĺňajú kritéria
preskúmateľnosti tak, ako to predpokladajú príslušné právne predpisy. Prvostupňový orgán, ako aj
žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach dostatočne vyčerpávajúco vysporiadali so všetkými námietkami
uplatnenými v konaní (v rámci prvostupňového rozhodnutia s pripomienkami žalobcu predloženými

v konaní a v rámci napadnutého rozhodnutia s podaným rozkladom). Po preskúmaní oboch rozhodnutí
správny súd uvádza, že tieto sa nevymykajú štandardom, sú obsahovo súladné so Správnym poriadkom
a sú logicky odôvodnené.

47. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zároveň jednoznačne vyplýva, že prvostupňový

orgán si splnil svoju povinnosť uvedenú v § 29 ods. 13 zákona o EIA a určil, že zmena navrhovanej
činnosti „Modernizácia znáškovej haly č. 3 – farma Močenok“ sa nebude posudzovať podľa daného
zákona. Výroková časť prvostupňového rozhodnutia zároveň obsahuje podmienky, ktoré eliminujú alebo
zmierňujú vplyv na životné prostredie. S pripomienkami, ktoré žalobca uplatnil v rámci administratívneho
konania a ktoré sa v mnohých bodoch obsahovo ani netýkali predmetnej zmeny navrhovanej činnosti,

sa prvostupňový orgán dostatočným spôsobom vysporiadal v rámci odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia (str. 5 až 15), kde reaguje samostatným vyjadrením na každú pripomienku/požiadavku
žalobcu uvedenú vo Vyjadrení k zmene navrhovanej činnosti zo dňa 14.08.2020. Toto posúdenie
pripomienok, ich vyhodnotenie a zdôvodnenie daného posúdenia nemožno podľa názoru správneho
súdu považovať za všeobecný a neodôvodnený záver o vysporiadaní sa s pripomienkami verejnosti,

ako sa to snaží navodiť žalobca. Následne aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí jasne pomenúva, že
dve formulované podmienky realizácie navrhovanej činnosti považuje na podklade administratívneho
spisu a doručených stanovísk za dostatočne vecné a správne pre dodržanie účelu § 29 ods. 13 zákona
o EIA na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu na životné prostredie. Žalovaný uvádza, že ministerstvo
zohľadnilo charakter, účel, predmet a rozsah predmetnej zmeny navrhovanej činnosti, pričom na

základe jej povahy dospelo k záveru, že dotknuté obyvateľstvo nebude v súvislosti s realizáciou
a následnou prevádzkou zmeny navrhovanej činnosti výrazne dotknuté a celkové vplyvy budú pod
úrovňou limitou súčasne platných v oblasti ochrany životného prostredia a ochrany zdravia. Zmena
predstavuje modernizáciou prevádzky a s ňou súvisiace znižovanie kapacity chovu. Podľa názoru
správneho súdu toto odôvodnenie spĺňa minimálne požiadavky, na ktoré odkazuje aj žalobca, keď

odkazuje v žalobe na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/79/2015, resp.
na z ktorého cituje nasledovnú časť: „Aj odvolací správny orgán by mal náležíte odôvodniť svoj názor na
prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a dôvody
prvostupňového rozhodnutia sú správne."

48. K uvedenému správny súd tiež uvádza, že vložením podmienok eliminujúcich alebo zmierňujúcich
vplyvy na životné prostredie do výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania sa naplnila
požiadavka novely Smernice EIA, ktorá bola prijatá smernicou Európskeho parlamentu a Rady č.
2014/52/EÚ (dôvodová správa k zákonu o EIA). Táto smernica č. 2014/52/EÚ zmenila čl. 4 ods. 5
písm. b) Smernice EIA tak, že v rozhodnutí, ak sa v zisťovacom konaní rozhodne, že nie je potrebné

posúdenie vplyvov na životné prostredie, sa uvedú hlavné dôvody nepožadovania takéhoto posúdenia
s odkazom na príslušné kritériá uvedené v prílohe III a uvedú sa aj všetky vlastnosti projektu a/alebo
plánované opatrenia, ktorými sa má zabrániť alebo predísť tomu, čo by inak mohli byť významné
nepriaznivé účinky na životné prostredie, ak ich navrhovateľ navrhol. Slovenský právny poriadok tedanad rámec požiadaviek Smernice EIA stanovil ako obligatórnu súčasť výrokovej časti rozhodnutia zo
zisťovacieho konania (ak nie je potrebné posúdenie vplyvov) určenie podmienok, ktoré eliminujú alebo
zmierňujú vplyv na životné prostredie (a to aj v prípade, ak ich navrhovateľ nenavrhol), hoci zo Smernice

EIA takáto požiadavka nevyhnutne nevyplývala. Správny súd pre úplnosť dodáva, že dve záväzné
podmienky, ktoré boli pojaté do textu výroku prvostupňového rozhodnutia (požiadavka na kompletnú
asanáciu a dezinfekciu a určenie spôsobu ukladania nebezpečných odpadov), nie sú pripomienkami,
ktoré by v rámci konania navrhol žalobca.

K námietke nezaslania elektronickej kópie spisu

49. Námietku nezaslania elektronickej kópie spisu na požiadanie žalobcu správny súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. V preskúmavanej veci si správny orgán splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom
konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej
lehote – jedná sa o upovedomenie o podkladoch rozhodnutia zo dňa 31.08.2020, v rámci ktorého

prvostupňový orgán uviedol, že do spisu je možné nahliadnuť (robiť si z neho kópie, odpisy a výpisy)
a vyjadriť sa v lehote do 7 dní od doručenia (bod 5 tohto rozsudku). Prvostupňový orgán ako
správny orgán tak neobišiel svoju povinnosť umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom
rozhodnutia. Účastníci konania boli riadne oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené, oznámenie
bolo riadne vypracované a doručené (súčasťou administratívneho spisu sú doručenky, pričom žalobcovi

bolo upovedomenie doručené dňa 09.09.2020) a účastníci konania boli upovedomení o tom, kde
a kedy možno do správneho spisu nahliadnuť. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že žalobca
neprišiel nahliadnuť do správneho spisu (v administratívnom spise sa nenachádza žiadny úradný
záznam o nahliadnutí). Žalobca teda svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli byť
odopretépráva,ktorémupodľatohtoustanoveniapatria.Ztohtoustanoveniazároveňnemožnožiadnym

výkladom dospieť k tomu, že správny orgán má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu
obsah správneho spisu.

50. Z administratívneho spisu tiež vyplynulo, že žalobca vo Vyjadrení k zmene navrhovanej činnosti
žiadal o zverejnenie podkladov rozhodnutia na webovom portáli www.enviroportal.sk/eia/sk alebo

doručenie podkladov rozhodnutia žalobcovi, ak sa chce navrhovateľ vyhnúť prípadným komplikáciám.

51. Správny súd na tomto mieste pre objasnenie dodáva, že pri výklade § 23 ods. 1 Správneho
poriadku je nutné rozlišovať (i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy
a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a (ii) právo

dostať informáciu zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie
možno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa správneho súdu
determinované najmä tým, aby nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb
nazerajúcich do spisu. Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým
nahliadnutím do spisu, resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu. Rovnako

k predmetnej otázke pristupuje odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: „v ustanovení § 23 ods. 1
Správneho poriadku sa v súvislosti s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp.
zúčastnenej osoby „alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“.
Zastávame názor, že dostať informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri
ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise

bez toho, aby do spisu priamo nahliadla“ (Potásch, P. a kol. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H.
Beck, 2022, s. 222). Za takúto informáciu však je možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo
do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp.
podkladov pre rozhodnutie (k tomu pozri aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa 27.09.2023 alebo sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024).

52. Pokiaľ mal žalobca záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť
svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj
dostať kópie spisov a ich častí, čo nevyužil. Správny súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade
nahliadnutia do spisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe ako

žiadal žalobca. Opäť je možné poukázať na odbornú literatúru, podľa ktorej: „poskytnutie podkladov
v elektronickej / digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch,
ak spis, príp. jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej
podobe. Máme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutiepodkladov z administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady
a priori v spise nenachádzajú“ (Potásch, P. a kol. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022,
s. 222).

53. Vzhľadom na vyššie uvedené a keďže žalobca nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu, ale
len požiadal správny orgán o zaslanie kópie podkladov rozhodnutia v elektronickej podobe, nie je
možné konštatovať porušenie práva žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi, na základe ktorých bolo
vydané prvostupňové rozhodnutie. Správny súd tiež uvádza, že pokiaľ žalobca poukazoval na povinnosť

poskytnúť mu v zmysle čl. 4 Aarhuského dohovoru informácie bez potreby preukázania záujmu, aj táto
námietka je nedôvodná. Prvostupňový úrad ani žalovaný nevyžadovali od žalobcu preukazovanie tohto
záujmu ani nerozhodli o nesprístupnení elektronickej kópie spisu z dôvodu nepreukázania záujmu.

54. V súvislosti s odkazom na čl. 4 Aarhuského dohovoru správny súd poukazuje aj na to, že tento
sa netýka účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch, ale všeobecného prístupu k informáciám

o životnom prostredí na žiadosť verejnosti. Zákon, ktorý upravuje všeobecný prístup verejnosti
k informáciám (aj o životnom prostredí), je zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „Zákon o slobode informácií“) a žalobcovi nič nebránilo, aby svoju žiadosť podal podľa tohto
zákona. Správny súd uvádza, že kasačný súd opakovane judikoval, že vzťah medzi Zákonom o slobode

informácií a inými osobitnými úpravami je komplementárny, nie vylučujúci (napr. rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/3/2021 zo dňa 29.09.2022). Je vecou žiadateľa,
aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla
v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to,
že ide o návrhové konanie, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas

celého procesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je
spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, postup podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný
výsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní
s inou do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou (rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 29.02.2022 alebo sp. zn. 3Svk/12/2021 zo dňa 25.08.2022).

Aplikujúc tieto východiská na prípad žalobcu, tento si mohol zvoliť, akým spôsobom bude prijímať
informácie z administratívneho spisu a keby podal žiadosť o informácie podľa Zákona o slobode
informácií, otázka prístupu verejnosti (v širšom slova zmysle) k vyžiadaným informáciám by bola riešená
vsamostatnomkonaní.Keďžealežalobcaneuplatňovalsvojeprávoakoverejnosťvširšomslovazmysle
(cez Zákon o slobode informácií), ale uplatňoval svoje práva ako účastník konania podľa Správneho

poriadku, jeho žiadosť nespadala pod rozsah čl. 4 Aarhuského dohovoru, a preto odkaz žalobcu na čl.
4 Aarhuského dohovoru v žalobe neobstojí.

55. Správny súd mal v posudzovanej veci za preukázané, že prvostupňový orgán už v upovedomení
o začatí konania o zmene navrhovanej činnosti zo dňa 10.08.2020 žiadal dotknutú obec Močenok,

aby zverejnila v celom rozsahu dokumentáciu oznámenia zmeny navrhovanej činnosti na svojom
webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce. Ak nie je možné zverejniť na úradnej
tabuli obce dokumentácie v celom rozsahu, obec na úradnej tabuli obce zverejní informáciu o tom,
kde a kedy možno do nej nahliadnuť, robiť výpis odpisy alebo na vlastné náklady urobiť z nej kópie.
Žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, že ako účastník konania mal riadny a neobmedzený prístup

do správneho spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, a toto mohol teda využiť. Konanie
prvostupňového orgánu teda nebolo v kontexte § 23 ods. 1 Správneho poriadku zaťažené procesnou
vadou. Rovnako v preskúmavanom konaní prvostupňový orgán upovedomením o podkladoch
rozhodnutia zo dňa 31.08.2020 oznámil účastníkom konania v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku,
že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, a že môžu do nich nahliadnuť, prípadne navrhnúť

ich doplnenie. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si toto upovedomenie zo dňa 31.08.2020
prevzal 09.09.2020. Správny orgán tým nepochybne umožnil účastníkom konania uplatňovať svoje
práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tieto práva účastníkov konania v preskúmavanom konaní
porušené neboli. Žalobca ako účastník konania mal možnosť nahliadať do spisu, ako aj oboznámiť sa
s podkladmi rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Keďže žalobca na základe vlastného rozhodnutia

a napriek poskytnutej možnosti zo strany správneho orgánu nevyužil jeho právo na nahliadanie
do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku a nerealizoval ani jeho právo oboznámiť sa s podkladmi
rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, z toho dôvodu jeho práva ako účastníka konania
v preskúmavanom konaní neboli porušené.56. Pokiaľ žalobca poukazoval na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánu verejnej moci (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Zákon o e-Governmente“), je potrebné uviesť, že § 17 ods. 1 písm. c) Zákona o e-
Governmente výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda správny orgán nemá
povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.

K námietke neuskutočnenia ústnych konzultácií

57. K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán mu neumožnil zúčastniť sa konzultácie, resp.
že neuskutočnil ústne pojednávanie a konzultácie, v rozpore s § 63 zákona o EIA správny
súd uvádza, že aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 63 ods. 1 zákona o EIA
príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo

ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom,
rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť
zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. Vychádzajúc z vlastného znenia
citovaného ustanovenia, zákon o EIA inštitút tzv. konzultácií spája až so samotným posudzovaním
vplyvov navrhovaných činností alebo ich zmien na životné prostredie. Vzhľadom na to, že zákon

o EIA v zisťovacom konaní výslovne nepredpokladá vykonanie konzultácií, ktoré sú až inštitútom
posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade, že príslušný orgán tieto v zisťovacom konaní
nevykonal, nemožno uvedené považovať za nezákonný postup.

58. Uvedený záver však nevylučuje, aby príslušné orgány vykonali konzultácie aj v rámci zisťovacieho

konania, ak ich vykonanie môže byť prínosné pre dôkladné posúdenie veci. Ich nevykonanie však
nemôže byť vyhodnotené ako nezákonné (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/39/2022 zo dňa 27.02.2024). Nad rámec uvedeného sa správny
súd vo vzťahu k predmetnej žalobnej námietke neuskutočnenia ústneho pojednávania a konzultácie zo
strany prvostupňového orgánu stotožnil s odôvodnením zvoleného postupu zo strany žalovaného, keď

s odkazom na zákon o EIA uviedol, že v ňom nie je špecifikovaný spôsob a forma realizácie konzultácií,
teda nie sú vylúčené konzultácie písomnou formou, resp. nie je stanovené, že by sa mali uskutočňovať
výlučne ústnou formou. Prvostupňový orgán umožnil účastníkom konania, ako aj verejnosti zúčastniť
sa písomných konzultácií prostredníctvom § 24 ods. 3 zákona o EIA. Následne sa s doručenými
pripomienkami žalobcu správny orgán riadne vysporiadal. Nevykonanie ústnych konzultácií bolo

zároveň jasne odôvodnené tým, že zabezpečené podklady boli dostatočné na rozhodnutie vo veci.

59. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná,
a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

60. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému
aj napriek úspechu v súdnom konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvod,
na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania
a žalovaný si trovy ani neuplatnil. Správny súd nepriznal ďalším účastníkom konania právo na náhradu
trov konania, pretože si právo na náhradu trov konania neuplatnili a súčasne neboli splnené zákonné

podmienkyprepriznanienáhrady,keďžeimsprávnysúdneuložilžiadnupovinnosť,vsúvislostisplnením
ktorej by im vznikli trovy konania.

61. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).