Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Tibor Gál

Legislation area – Rodinné právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: BR-6Pc/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318202667
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6318202667.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci

navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., t. č. A. XX, D. E., F., proti mužovi, ktorého
otcovstvo má byť určené, G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. (ďalej len „odporca“), v konaní o
určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.,
t. č. A. XX, D. E., , F., v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Brezno, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že biologickým otcom maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, dieťa matky A. B., H.
G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. XX, XXXX D. E., F., je G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.,

t.č. na neznámom mieste.

II. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

III. Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu malol. A. B. za obdobie od 31.10.2012 do 31.10.2016 sumu
50,- Eur mesačne, za obdobie od 01.11.2016 do 30.06.2017 sumu 27,13 Eur mesačne, za obdobie júla
2017 sumu 27,32 Eur, za obdobie od 01.08.2017 do 31.12.2018 sumu 50,- Eur mesačne, za obdobie od

01.01.2019 do 30.06.2020 sumu 27,32 Eur mesačne, za obdobie od 01.07.2020 do 30.06.2022 sumu
29,42 Eur mesačne, za obdobie od 01.07.2022 do 30.06.2023 sumu 32,11 Eur mesačne, za obdobie
od 01.07.2023 do 30.06.2024 sumu 36,11 Eur mesačne, za obdobie od 01.07.2024 do 30.06.2025
sumu 37,73 Eur mesačne, za obdobie od 01.07.2025 do budúcnosti sumu 38,92 Eur a pri zmene výšky
životnéhominimanamaloletéresp.nezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákonasumu,rovnajúcusa30
%-ám takto určeného životného minima, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.

IV. Zameškané výživné za obdobie od 31.10.2012 do 04.07.2025 vo výške 5 965,21 Eur sa odporcovi

p o v o ľ u j e splácať po 100,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným.

V. Navrhovateľka m á voči odporcovi n á r o k a náhradu trov konania v celom rozsahu.

VI. Štát m á voči odporcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa vo veci domáhala toho, aby súd určil, že biologickým otcom maloletého A. B. je
odporca, na základe toho, že v roku 2011 sa s ním zoznámila, ich vzťah trval celý rok a z tohto sa narodil

maloletý syn A.. Požiadavku navrhovateľky na uznanie otcovstva odporca odmietol z toho dôvodu, že
mal problémy a že tak urobí neskôr. Po narodení maloletého dieťaťa navrhovateľke neprispel finančne
ani korunu, v novembri odišiel pracovať do Holandska a s navrhovateľkou prestal komunikovať. Rovnako
sa odporca nezaujímal ani o maloletého A..2. Navrhovateľka ďalej vo svojom návrhu uviedla, že v čase podania tohto návrhu (08.11.2018, návrh
opravený a doplnený 07.01.2019) maloletý syn navštevuje škôlku v Českej republike, kde žijú, od

septembra 2019 sa stane školopovinným, s čím sú spojené pravidelné výdavky, keď navrhovateľka
mu platí stravné v škôlke vo výške 590,- Kč, s priznanými príjmami sirotského a vdovského dôchodku
6 700,- Kč, prídavkami na deti vo výške 3 620,- Kč a s platom zo zamestnania 9 500,- Kč. Za nájom
platí 12 000,- Kč, pričom zo sociálneho systému je jej doplácané na nájomné 4 500,- Kč, na elektriku
platí mesačne 1 104,- Kč a ďalší jej výdavok na bývanie je 2 260,- Kč, ktorý však navrhovateľka bližšie

nekonkretizovala. Ostatnými pravidelnými výdajmi sú oblečenie, lieky, strava a školské potreby. Okrem
maloletého A. má navrhovateľka štyri deti, ktoré navštevujú školy a o ktoré sa stará. Odporcu žiadala
zaviazať na vyživovaciu povinnosť 80,- Eur mesačne.

3. K svojmu návrhu pripojila rodný list maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z ktorého vyplýva, že
matkou maloletého dieťaťa je navrhovateľka, otec v rodnom liste uvedený nie je. Doložené bolo tiež

potvrdenie materskej školy v Dečíne v ČR z 05.11.2018, v zmysle ktorého navrhovateľka hradí stravné
za svojho maloletého syna A. vo výške 590,- Kč mesačne. Z kópie Oznámenia o zmene výšky dávky
štátnej sociálnej podpory Úradu práce Českej republiky, krajskej pobočky v Ústí nad Labem, zo dňa
24.01.2018 vyplýva výška prídavku na dieťa A. B., zvýšeného z 500,- Kč na 800,- Kč od 01.01.2018.
Z oznámenia taktiež vyplýva, že ďalšími maloletými posudzovanými deťmi navrhovateľky boli v tom čase

maloletý G. B., nar. XX.XX.XXXX, maloletá I. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá J. B., nar. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľka tiež doložila potvrdenie o platení nájmu za byt, z potvrdenia vyplýva suma 12 000,- Eur
ako mesačná platba nájomného za november 2018, ako aj platby vo výške 2 260,- Kč a 1 104,- Kč
za december 2018, bez uvedenia príjemcu platby na poštových poukážkach, napokon bolo doložené
aj oznámenie Úradu práce ČR, krajská pobočka Ústí nad Labem z 19.10.2018 o zvýšení príspevku na

živobytie z 3 120,- Kč na 3 559,- Kč mesačne od 01.10.2018. Z doloženého písomného uznania dlhu
a dohody o splátkach dlhu, uzavretých s ČEZ prodej, a.s., z 10.10.2018, vyplýva, že platba vo výške
1 104,- Kč, doložená vyššie, bola vykonaná ako mesačná splátka vzniknutého dlhu z predchádzajúceho
obdobia voči tomuto dodávateľovi elektrickej energie.

4. Navrhovateľka následne súdu navrhla pre prípad, že odporca odmietne uznať svoje otcovstvo
k maloletému A., vypočuť ako svedka svojho syna K. B., nar. XX.XX.XXXX, a to k okolnostiam vzťahu
navrhovateľky a odporcu v minulosti. Inak navrhla vykonať test, ktorým sa otcovstvo k maloletému
dieťaťu preukáže, pričom trovy tohto testu by mal platiť odporca.

5. Z dôvodu neznámeho pobytu odporcu sa súdu nepodarilo doručiť mu výzvu na vyjadrenie sa k návrhu
na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu, následne sa však odporca sám dostavil na tunajší súd, za
účelom svojho vypočutia (dňa 09.06.2020, po podaní návrhu vo veci dňa 08.11.2018) a k veci vypovedal
nasledovné:

6. S navrhovateľkou udržiaval necelý rok intímny pomer, avšak nevie uviesť, či je otcom maloletého
dieťaťa, pretože vie, že navrhovateľka udržiavala pomer s viacerými mužmi. Odporca sa tiež pozastavil
nad tým, že sa navrhovateľka ozvala až po tak dlhej dobe. V minulosti mu hovorila, že by chcela mať
dieťa, aby mohla poberať nejaké peniaze. On v minulosti žil na Bujakove, a to od roku 2002 do roku
2009, keď chodil do ČR za prácou. Neskôr ho zavreli do väzenia. S navrhovateľkou sa stretli znovu až v

roku 2011 v Banskej Bystrici, keď mu hovorila, že by chcela dieťa, aby dostávala nejaké peniaze od štátu.
Stretával sa s ňou nepravidelne, keďže vtedy býval v Topoľčanoch pri svojej matke a do Brezna sa chodil
hlásiť na ÚPSVaR. Niekoľkokrát bol práceneschopný, v Brezne bol teda maximálne päťkrát a vtedy
prespával na ubytovni. Bolo to v obdobní rokov 2011 až 2012, intímny pomer udržiavali najmä v roku
2011, neskôr už nie. Navrhovateľka mu nikdy nepovedala, že je tehotná, aj keď to bolo na nej vidieť,

nepovedala mu, že on je otcom maloletého dieťaťa, nakoniec ho ani neuviedla ako otca v rodnom liste
maloletého dieťaťa. Ani telefonicky mu nikdy neskôr nepovedala, že je otcom maloletého, ani od neho
nepýtala peniaze a to ani v období, keď pracoval v Holandsku. Na Vianoce 2012 prišiel na Slovensko
a dozvedel sa, že ona sa odsťahovala do ČR, a to s nejakým mužom a s celou rodinou, odporca po
nej nepátral. S maloletým sa nekontaktuje, nakoľko o ňom nevedel, ani ho nikdy nevidel. Nevie o tom,

že by to bol jeho syn, avšak ak sa preukáže, že je to jeho syn, tak bude na neho platiť, a to pravidelné
výživné aj zameškané výživné.7. Ako z výsluchu odporcu tiež vyplynulo, v čase výsluchu mal ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť,
a to voči dcére, ktorá bola vtedy v detskom domove Jesenské, bola mu určená vyživovacia povinnosť
29,- Eur mesačne, ktorú platil, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Brezno z roku 2010,

dcéra sa volá G. A., narodená v auguste 2006. K svojim príjmovým pomerom uviedol, že od augusta
2012 do konca októbra 2016 pracoval v Holandsku, vtedy ho však zatkli na základe medzinárodného
zatykača, bol prevezený na Slovensko, pričom tri mesiace bol vo vydávacej väzbe, od júla 2017 bol vo
VTOS Hrnčiarovce nad Parnou, a to počas 6 mesiacov. Neskôr sa opäť zamestnal v Holandsku, a to
už po jednom mesiaci odvtedy, ako bol prepustený, a pracoval tam až do 31.12.2018, keď pracovný

pomer prerušil zo zdravotných dôvodov. Jeho zamestnávateľom bola spoločnosť Sagius Uitzenders
b.v. v Holandsku. Od 01.01.2019 odporca nepracoval, len si občas privyrábal, nebol však evidovaný
na úrade a nepoberal žiadne príspevky. Vo februári 2020 ho zatkli na základe zatykača a momentálne
nemá žiaden príjem. Chce sa zamestnať, avšak na území Slovenska je to problém, preto sa chystá
vycestovať, súd bude informovať o zmene svojej adresy. Bol sa zaregistrovať na ÚPSVaR Brezno,
ale či bude dostávať od úradu nejaké peniaze nevedel uviesť. V Holandsku zarábal približne 1 300,-

Eur mesačne, od roku 2019 do februára 2020 si privyrábal na stavbách s príjmom cca do 100,- Eur
týždenne, z čoho si platil bývanie vo výške 60,- Eur. Mal neskôr uzavretú aj ďalšiu zmluvu s firmou
z Bardejova, kde však nenastúpil z dôvodu nástupu na výkon trestu. K svojim majetkovým pomerom
uviedol, že žiadny hodnotnejší majetok nemá, hnuteľný ani nehnuteľný, nevlastní žiadne motorové
vozidlo, dedičského podielu sa vzdal v prospech sestry, pretože platila náklady na pohreb po ich

matke (december 2018), má úver vo I., L., ktorý spláca po 300,- Eur mesačne, v čase výsluchu mal
však pozastavené splátky. Výšku celkového dlhu voči banke uviesť nevedel. Zároveň však ešte mal
dlh na výživnom voči hore menovanej dcére. Odporca tiež uviedol, že sa v Holandsku neodhlásil zo
zdravotného poistenia a aj tam je evidovaný ako dlžník so sumou okolo 1 800 až 2 000,- Eur, zdravotné
poistenie si platil v Holandsku. Jeho výdavkami v čase výsluchu boli paušál na telefón 35,- Eur mesačne,

250,- Eur mesačne za bývanie a okolo 300,- Eur na stravu. Na lieky vydá približne 30,- Eur mesačne.
K návrhu na vykonanie dokazovanie výsluchom svedka K. B. sa odporca vyjadriť nevedel, avšak súhlasil
s nariadením znaleckého dokazovania. V čase výsluchu jeho adresa bydliska bola M., N. XXX/X, uviedol
tiež svoj telefonický a mailový kontakt a tiež že svoju aktuálnu adresu súdu následne oznámi. Napokon
pri výsluchu uviedol, že je ochotný zúčastniť sa pojednávania vo veci, ak bude potrebné prísť.

8. Po nariadení znaleckého dokazovania doručil súdu ustanovený znalec z odboru genetika, odvetvie
analýza DNA, E. O. H. P., B. znalecký posudok č. X/XXXX, datovaný dňa XX.XX.XXXX, z ktorého
vyplynulo otcovstvo odporcu voči maloletému A. B., s mierou pravdepodobnosti určenia označeného
muža za biologického otca viac než 99,999 %. Uvedený záver bol konštatovaný na základe analýzy DNA

z odobratých vzoriek navrhovateľky, odporcu a maloletého dieťaťa. Aj s ohľadom na tieto výsledky súd
nepovažoval za hospodárne vypočutie svedka, ktorého navrhla navhovateľka pre prípad, že odporca
svoje otcovstvo neuzná.

9. Podľa § 94 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže

dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje
muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180
a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

10. Súd v prvom rade rozhodoval o určení otcovstva označeného odporcu, v zmysle citovaného

právneho predpisu, keď z vykonaného dokazovania analýzou DNA pred ustanoveným znalcom vyplynul
jednoznačný záver o otcovstve odporcu, súd ho preto určil za biologického otca maloletého A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, ako dieťaťa matky A. B., H. G., nar. XX.XX.XXXX. Na základe toho bolo potrebné
rozhodnúť o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu.

11. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, sú môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 25 ods. 1, 2 a § 26 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov
s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave
styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutío rozvode. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. V prípade maloletého A. B. bolo zo skutkových okolností zrejmé, že mu od jeho narodenia až do
súčasnosti poskytuje osobnú starostlivosť navrhovateľka ako jeho matka. Odporca sa na výchove či
starostlivostidoposiaľnepodieľalžiadnymspôsobom,atonajmäzdôvodu,žeotcovstvovočimaloletému
dieťaťu neuznal, čo i len neformálne. O maloleté dieťa sa nezaujímal a ani žiadnym spôsobom neprispel
navrhovateľke na výživu maloletého A.. Pri výsluchu odporca vo vzťahu k maloletému vyjadril ochotu

podieľať sa na jeho výžive, avšak neprejavil žiadny záujem o osobnú starostlivosť či úpravu styku
s maloletým dieťaťom. Na základe toho súd v záujme maloletého dieťaťa zveril A. B., nar. XX.XX.XXXX
do osobnej starostlivosti navrhovateľky ako jeho matky, vzájomný styk s ohľadom na aktuálny neznámy
pobyt odporcu neupravil.

14.Podľa§62Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Po preukázaní otcovstva odporcu k maloletému A. B. znaleckým skúmaním bol odporca neúspešne
vyzývaný na vyjadrenie sa k veci, následne bol neúspešne predvolávaný na vytýčené pojednávanie
v tejto veci na 04.07.2025. Odporca sa voči súdu žiadnym spôsobom nevyjadril a na vytýčené
pojednávanie sa nedostavil. Bolo teda nemožné zistiť možnosti rodičovskej dohody vo vzťahu k úprave

rodičovských práv voči maloletému dieťaťu ako aj k určeniu vyživovacej povinnosti odporcu za obdobie
od narodenia maloletého dieťaťa až do doby rozhodovania súdu. Okrem úpravy výkonu rodičovských
právtedabolopotrebnérozhodnúťajovýškevýživnéhoakopovinnostiodporcuvočimaloletémudieťaťu.
Tu súd vzal do úvahy sociálne, príjmové a výdavkové pomery navrhovateľky a jej maloletého syna A. B.
od narodenia, teda od XX.XX.XXXX, v priebehu jednotlivých období až do súčasnosti, keď bolo zrejmé,

najmä z údajov uvedených v jej návrhu, že od narodenia dieťaťa až do mája 2020 sa navrhovateľka aj
dieťa zdržiavali v ČR s horeuvedenými príjmami a výdavkami, od 02.06.2020 sa však navrhovateľka aj
maloletý A. až doteraz zdržiavajú v Holandsku. O svojich aktuálnych výdavkoch a príjmových pomeroch
preto v priebehu konania navrhovateľka voči súdu doplnila, že s ohľadom na starostlivosť o zdravotne
postihnutého syna K. B., nar. XX.XX.XXXX jej bola priznaná sociálna dávka od štátu, preto v súčasnosti

v Holandsku poberá túto vo výške 3 041,60 Eur, ktorá je určená práve pre K. B., ako jej syna a túto
poberá za neho navrhovateľka. Z tejto sumy navrhovateľka poukazuje 2 000,- Eur na účet, z ktorého sú
následnevykonávanéplatbyzadom,elektrickúenergiu,voduapoistenie,zozostávajúcejsumy1041,60
Eur zaplatí svoje a synovo poistenie, ako aj ich stravu, oblečenie, hygienu a benzín do auta. Zvýšené
výdavky sú v súčasnosti na syna najmä z dôvodu jeho rýchleho rastu, často je mu preto potrebné

kupovať oblečenie, sú zvýšené výdavky na hygienu, stravu a to aj doma aj v škole spolu s nápojom
a sladkosťami na desiatu. Navrhovateľka k svojmu vyjadreniu doložila aj písomné doklady v holandštine,
ktorými preukazovala uzavretie nájomnej zmluvy zo XX.XX.XXXX, s osobou označenou ako I. E., ktorá
je narodená XX.XX.XXXX, rovnako doložila aj priznanie dávky pre K. B. vo výške 3 041,60 Eur. Platba
za byt bola preukázaná v sume 209,42 Eur mesačne. Následne kópiou z výpisu účtu menovaného

prenajímateľa doložila poukázanie sumy 2 000,- Eur dňa 24.03.2025 v prospech tohto prenajímateľa.

17. Zo strany odporcu neboli napriek jemu prísľubu pri výpovedi pred súdom zaslané žiadne doklady
dosvedčujúce jeho tvrdenia, preto súd vykonal lustráciu v údajoch sociálnej poisťovne, ako aj lustráciu
odpisu z registra trestov, z ktorých zistil, že už v období pred narodením maloletého A. bol odporca

štyrikrát odsúdený rôznymi súdmi za spáchanie trestných činov, v čase od narodenia maloletého A. B.
došlo k ďalším trom odsúdeniam, a to Okresným súdom Topoľčany dňa 06.09.2017 na trest odňatia
slobody v trvaní 2 rokov, keď odporca bol následne podmienečne prepustený dňa 13.07.2017, osvedčil
sa dňa 13.07.2020. Následne Okresným súdom Topoľčany bol odporca odsúdený aj dňa 18.04.2018 napeňažný trest vo výške 600,- Eur, s určeným náhradným trestom odňatia slobody 6 mesiacov, pričom
tento trest odňatia slobody bol aj vykonaný v čase od 22.02.2019 do 05.06.2020. Napokon bol odporca
odsúdený ešte rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota dňa 28.05.2020, na trest odňatia slobody

v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, pričom tento trest odporca taktiež vykonal. V zmysle oznámenia ÚPSVaR
Brezno z 15.05.2025 odporca bol poberateľom, resp. príjemcom pomoci hmotnej núdzi v období októbra
2011 až augusta 2012. V období 07.02.2017 až 13.02.2017 bolo podľa údajov sociálnej poisťovne
čiastočnezaradenýdopracovnéhoprocesusvymeriavacímzákladomprepríslušnýodvodvovýške0,10
Eur. Následne v období 22.04.2021 až 30.04.2021 boli vykonávané odvody za odporcu spoločnosťou

ProJob, s.r.o. s vymeriavacím základom 145,45 Eur. Ďalší údaj svedčí o odvodoch za pracovnú činnosť
vústavenavýkontrestuodňatiaslobodyzaobdobie04.10.2023až22.12.2023spriemernýmmesačným
základom 81,14 Eur a v období 08.01.2024 do 07.09.2024 s priemerným mesačným vymeriavacím
základom 69,26 Eur.

18. K sociálnym pomerom odporcu v rozhodnom období ďalej súd zistil, že na jeho strane tu boli ďalšie

dve vyživovacie povinnosti k dvom dcéram z iného vzťahu než s A. B., jednou z nich je G. A., nar.
XX.XX.XXXX, voči ktorej bolo naposledy odporcovi určené výživné rozsudkom Okresného súdu Brezno
č.k. 8P/43/2011-62 z 08.09.2011, a to v rozsahu minimálneho výživného (v tom čase aktuálne 26,- Eur
mesačne), o výživnom pre druhú dcéru B. A., nar. XX.XX.XXXX bolo naposledy rozhodnuté Okresným
súdom Brezno zo dňa 29.07.2010 pod č.k. 8P/124/2010-54, taktiež v rozsahu minimálneho výživného

(vtedy vo výške 25,38 Eur mesačne).

19. Ďalšie údaje k sociálnym, teda príjmovým aj majetkovým pomerom odporcu sa zadovážiť nepodarilo,
súd tak v zmysle citovaných právnych predpisov rozhodol o primeranom výživnom voči maloletému A.
B. na základe dostupných údajov, ktoré bolo možné zistiť tak z doložených listín, ako aj z vyjadrení

a výpovedí jednotlivých účastníkov pred súdom. V čase narodenia maloletého A. mal odporca ďalšie
dve vyživovacie povinnosti k vtedy maloletým dcéram B. a G. A., pričom v období od novembra 2012
pracoval v Holandsku s približným príjmom 1 300,- Eur v čistom. Maloletý A. po narodení žil so svojou
matkou v ČR, kde v tom čase poberala sociálne dávky resp. prídavky na deti, neskôr sa zamestnala
s minimálnym príjmom a za seba či maloletého A. uhrádzala bežné výdavky, ako je to uvedené vyššie,

ich príjmové pomery boli na nízkej úrovni. Odporca bol v Holandsku zamestnaný až do októbra 2016,
od novembra 2012 do októbra 2016 mu preto súd určil primeranú sumu výživného vo výške 50,-
Eur mesačne, ktorá zohľadňovala jeho príjmové pomery, primerané výdavky v Holandsku kde prácu
vykonával, ako aj odôvodnené potreby maloletého A. a jeho pravidelné výdavky na živobytie. U odporcu
zohľadnil súd aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ako je to uvedené vyššie.

V ďalšom období od novembra 2016 až do júla 2017 odporca buď strávil vo väzbe v rámci trestného
stíhania, príp. výkonu trestu odňatia slobody, po prepustení v júli 2017 sa však hneď nasledujúci mesiac
od augusta zamestnal znovu v zahraničí, kde v Holandsku dosahoval zárobok približne 1 300,- Eur
mesačne v čistom. Toto trvalo do konca roka 2018, za toto obdobie teda súd znovu zohľadňujúc aj
trvajúce vyživovacie povinnosti k maloletej G. a k maloletej B. A. určil primeranú sumu výživného na

maloletého A. vo výške 50,- Eur mesačne. Medzi uvedenými obdobiami, teda v čase, keď odporca
nemal prácu, príp. bol zaradený do pracovnej činnosti pri výkone trestu odňatia slobody, súd určil výšku
výživnéhovrozsahuminimálnejzákonnejsumy,čozamesiacenovemberadecember2016,resp.január
až jún 2017 predstavovalo sumu 27,13 Eur mesačne v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z., toto sa od júla 2017 zvýšilo na sumu 27,32 Eur mesačne a teda za

júl 2017 bola určená výška výživného v tomto rozsahu. Po ukončení pracovnej činnosti v Holandsku
bolo výživné za rovnakých okolností určené znovu ako minimálne výživné, ktoré v zmysle opatrenia
Ministerstvapráce,sociálnychvecíarodinySRč.173/2017Z.z.predstavovalosumu27,32Eurmesačne
a v tejto výške bolo takto určené až do júna 2020. V tomto období sa na strane maloletého A. B. zmenili
jeho sociálne pomery takým spôsobom, že od 02.06.2020 sa s navrhovateľkou ako svojou matkou

nachádzal v Holandsku, kde sa zvýšili podstatným spôsobom náklady na živobytie, avšak zvýšila sa
aj suma príjmov v rodine v dôsledku priznania sociálnej dávky od štátu v Holandsku na 3 041,60 Eur
mesačne. U odporcu sa jeho príjmové a sociálne pomery podstatným spôsobom nezmenili, a to až do
rozhodnutia súdu v tejto veci, keď bol buď nezamestnaný, príp. si privyrábal s minimálnym príjmom,
vykonával trest odňatia slobody či bol vo väzbe. Z toho dôvodu súd určil výživné za obdobia nasledujúce

po jeho zamestnaní v Holandsku len v rozsahu minimálneho výživného, od júla 2020 toto predstavovalo
sumu 29,42 Eur mesačne v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
174/2020 Z.z., a to až do júna 2022, pričom od júla 2022 sa toto znovu zvýšilo na sumu 32,11 Eur
vzmysleopatreniaMinisterstvapráce,sociálnychvecíarodinySRč.227/2022Z.z.,kďalšiemuzvýšeniudošlo od 01.07.2023 na sumu 36,11 Eur, opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
220/2023 Z.z., od 01.07.2024 na sumu 37,73 Eur, v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR č. 149/2024 Z.z. a napokon od 01.07.2025 sa minimálne výživné zvýšilo na 38,92 Eur,

v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 168/2025 Z.z.

20. Od 31.10.2012 až do dňa rozhodnutia súdu dňa 04.07.2025 došlo v dôsledku neplnenia si
vyživovacej povinnosti zo strany odporcu voči maloletému A. B. k vzniku zameškaného výživného, ktoré
bolo na základe určených súm vyčíslené na 5 965,21 Eur. Súd v prvom rade prepočítal pri určenej

sume mesačného výživného 50,- Eur jeho pomernú časť za jeden deň mesiaca október 2012 z 31 dní
uvedeného mesiaca, výsledná suma za október 2012 je teda 1,61 Eur. Následne za dva mesiace roka
2012, a to november a december pri určenej sume mesačného výživného 50,- Eur došlo k omeškaniu
výživného v sume 100,- Eur, za rok 2013 ide o vznik zameškaného výživného za celý tento rok, teda 12
x 50,- Eur, celkovo 600,- Eur, za roky 2014 a 2015 takisto po 600,- Eur za každý tento rok a následne za
rok 2016 od januára do októbra, keď bolo výživné určené v sume 50,- Eur mesačne, ide o zameškané

výživné za 10 mesiacov, celkovo 500,- Eur. Po určení výživného v minimálnej zákonnej sume za mesiace
november a december 2016 ide o zameškané výživné v sume 54,26 Eur, za mesiace január až jún roka
2017 ide o zameškané výživné 6 x po 27,13 Eur, teda celkovo 162,78 Eur, následne za júl 2017 ide
znovu o minimálnu sumu výživného 27,32 Eur. V období od augusta 2017 do decembra 2018, keď bola
suma výživného určená znovu vo výške 50,- Eur mesačne, vzniklo zameškané výživné v roku 2017 za

týchto 5 mesiacov v celkovej sume 250,- Eur a v roku 2018 za 12 mesiacov v celkovej sume 600,- Eur.
V ďalšom období od januára 2019 až do júna 2020, keď bola výživné určené v minimálnej zákonnej
výške 27,32 Eur mesačne, za týchto 18 mesiacov zameškané výživné predstavuje sumu 491,76 Eur. Od
júla 2020 do júna 2022 zameškané výživné vzniklo znovu v minimálnej sume zákonného výživného 24
x 29,42 Eur, teda celkovo 706,08 Eur. Za obdobie od júla 2022 do júna 2023 zameškané výživné vzniklo

ako násobok 12 mesiacov a minimálnej sumy výživného 32,11 Eur, teda celkovo 385,32 Eur. Za obdobie
júla 2023 až júna 2024 znovu zameškaná suma výživného predstavuje 12 x 36,11 Eur, teda celkovo
433,32 Eur. Za obdobie od júla 2024 do júna 2025 je zameškaná suma výživného 12 x 37,73 Eur, teda
celkovo 452,76 Eur. Po sčítaní uvedených súm teda výsledné zameškané výživné predstavuje 5 965,21
Eur. Súd povolil odporcovi (s ohľadom na jeho sociálne pomery a výšku celkového dlhu) splácanie tejto

sumy po 100,- Eur mesačne, a to spolu s bežným výživným. Možno dodať, že v čase rozhodovania súdu
(04.07.2025) ešte nebola splatná suma júlového výživného, keďže splatnosť jednotlivých mesačných
súm bola stanovená na 15. deň v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Povinnosť platiť výživné vopred
znamená, že splatnosť jednotlivých mesačných platieb nastáva pred uplynutím daného kalendárneho
mesiaca, a to v deň, ktorý je s ohľadom na okolnosti určený súdom, v tomto prípade v polovici mesiaca.

21. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 53 C.m.p., v zmysle ktorého v konaní vo veciach
určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania
účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo
požadovať. V tomto prípade navrhovateľka bola so svojím návrhom úspešná, odporca neúspešný. Súd

tiež prihliadol na problematickú komunikáciu s odporcom v prípade doručovania súdnych zásielok, ako
aj v rámci realizácie znaleckého dokazovania. Prístup odporcu počas celého konania bol vo vzťahu
k určeniu otcovstva negatívny a len pre prípad, že sa aj jeho otcovstvo preukáže, bol ochotný zaviazať
sa k úhrade výživného, avšak aj po vykonaní znaleckého dokazovania a po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody nebolo znovu možné odporcu zastihnúť a doručovať mu riadne súdne zásielky. Z týchto

dôvodov súd navrhovateľke náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu.

22. V konaní taktiež vznikli trovy štátu, keď z rozpočtových prostriedkov boli hradené náklady znaleckého
dokazovania, ako je to uvedené vyššie, pričom tieto vznikli zavineným konaním odporcu, ktorý
napriek vyššie uvedeným okolnostiam odmietol uznať svoje otcovstvo k maloletému A. B. a v záujme

ochrany práv maloletého dieťaťa bolo nevyhnutné vykonať takéto znalecké dokazovanie, pričom od
navrhovateľky či maloletého nebolo možné požadovať zloženie preddavku na trovy dôkazu, s ohľadom
na ich sociálnu situáciu. Preto súd priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania aj štátu v celom
rozsahu, a to ako procesne zavinené v zmysle § 54 C.m.p.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Žiline, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa ho v konaní výslovne vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.