Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 1, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: RK-3C/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5923200417
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5923200417.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.

X. XXXX, trvale bytom C., D. B. XXX/XX, zastúpenej Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o.,
so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, proti žalovanému Mesto Ružomberok,
so sídlom Ružomberok, A. Hlinku 1098/1, IČO: 00 315 737, zastúpenému JUDr. Dominikou Lidayovou
Bašaryovou, advokátkou, so sídlom Ružomberok, Riadok 1962/7, v spore o určenie vlastníckeho práva,
takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že žalobkyňa A. B., C. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C., D. B. XXX/XX, je výlučnou
vlastníčkou pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-E 2027/599, druh pozemku orná pôda, o výmere

1066 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území C., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Ružomberok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXXX.

Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Ružomberok dňa 10. 3. 2023, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-E 2027/599,
druh pozemku orná pôda, o výmere 1066 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území C., zapísaného
v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo

XXXXX. V žalobe uviedla, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje z dedičského konania po jej
manželoviF.B.,ktorýzomreldňaXX.X.XXXX,ktorébolovedenépodsp.zn.3D/47/2010.Jejmanželbol
posledným výlučným vlastníkom pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-E 2027/99, druh pozemku
roľa, o výmere 3287 m2, z ktorého sa odčlenil pozemok, ku ktorému sa domáha určenia vlastníckeho
práva. Pôvodnými vlastníkmi pozemku boli podľa výpisu z komasačného hárku číslo 0522 A. B. a jeho
manželka G. B.. Po uvedených vlastníkoch pozemok zdedili ich deti H. B. a po nebohom synovi I. B. jeho
deti F. B. a J. C.. Na základe dedičskej dohody pozemok v celosti zdedil F. B.. Aktuálne je ako vlastník

pozemku na liste vlastníctva číslo XXXX evidovaný žalovaný. Pri žalovanom nie je uvedený žiaden titul
nadobudnutia. Žalovaný mal nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku na základe rozhodnutia o zápise
diela ROEP číslo XXX X-XXXX/XXXXX-XXXX-XXX, ktoré bolo zapísané v katastri nehnuteľností dňa 8.
4. 2013. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ešte žalovanému na základe prípadného zápisu na základe
ROEP neuplynula vydržacia lehota. U žalovaného nebol splnený ani predpoklad dobromyseľnosti.
Poukázala na to, že k zápisu vlastníckeho práva k pozemku na žalovaného nedošlo z dôvodu, že zistil,
že pozemok k výstavbe stavby a priľahlých častí k stavbe nepotrebuje, a teda aj keď možno došlo

k podpisu kúpnej zmluvy, nebola zo strany žalovaného respektíve jeho právneho predchodcu vyplatená
kúpna cena a zo strany jej právnej predchodkyne nedošlo k podpísaniu kúpnej zmluvy alebo k dohode
o výške kúpnej ceny alebo k uhradeniu kúpnej ceny. Pozemok bol predmetom dedenia tak po prvých
pôvodných vlastníkoch vedených v komasačnom hárku, cez H. B. a F. B., až na ňu. Naliehavý právnyzáujem na požadovanom určení odôvodnila tým, že súčasný zápis v katastri nehnuteľností je v rozpore
s právnym stavom. Jej vlastnícke právo je tak ohrozené a jej právne postavenie neisté.

2. Žalovaný vo vyjadrení ku žalobe, doručenom súdu dňa 30. 10. 2023, navrhol žalobu zamietnuť.
Uviedol, že jeho právny predchodca uzavrel kúpnu zmluvu s G. B. v rámci výkupu pozemkov pod
výstavbu sídliska Baničné. Výkup bol realizovaný prostredníctvom spoločnosti Stavoinvesta Banská
Bystrica Inžiniersko -projektová organizácia. Spoločnosť Stavoinvesta vyzvala dňa 27. 11. 1975 Mestský
národný výbor Ružomberok na predvolanie vtedajších vlastníkov pozemkov potrebných v súvislosti

s výstavbou sídliska Baničné, medzi ktorými bola aj G. B.. Zo zachovanej korešpondencie je zrejmé,
že dňa 12. 1. 1976 Stavoinvesta zasielala vyhotovené kúpne zmluvy na podpis G. B. a následne
dňa 19. 1. 1976 zasielal Okresný národný výbor Liptovský Mikuláš už podpísané kúpne zmluvy
Stavoinveste, pričom k tomuto dňu bola určená aj výška náhrady za odpredané nehnuteľnosti na 4.078
Kčs. Z uvedeného je zrejmé, že kúpna zmluva na pozemok bola uzavretá a existovala v čase výstavby
sídliskaBaničné.Taktiežjepreukázané,žebolariešenáajotázkavyplateniakúpnejceny.Pretopovažuje

tvrdenie žalobkyne, že nedošlo k podpísaniu kúpnej zmluvy alebo k dohode o výške kúpnej ceny,
respektíve k uhradeniu kúpnej ceny, za účelové, špekulatívne a nepreukázané. Aj samotné neuhradenie
kúpnej ceny by pritom nemalo bez ďalšieho žiadny vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúcim.
Na časti predmetného pozemku sa nachádza cestná komunikácia. Základy bytovky postavenej na
susednompozemkuzasahujúajdopredmetnéhopozemku.Poukázaltiežnato,žeokolnosť,žeOkresný

úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor, neevidoval kópie všetkých podkladov použitých v rámci
konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim nepreukazuje skutočnosť,
že by takéto podklady v čase konania neexistovali alebo neboli predložené. Vzhľadom na postup
v rámci konania o ROEP žalobkyňa, respektíve jej právni predchodcovia mohli a mali vedieť o tom,
že konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v katastrálnom území

C. prebieha a mohli vo vzťahu k pozemku podať námietky, čo však neučinili. Z uvedeného je možné
vyvodzovať, že si boli vedomí toho, že nie sú vlastníkmi pozemku. Neuvedenie titulu nadobudnutia
na liste vlastníctva pritom nepreukazuje, že by v rámci konania ROEP boli vo vzťahu k pozemku
nejasnosti alebo neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nemu. Aj v prípade,
že by nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva z iných dôvodov, sú u neho splnené podmienky pre

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Je zrejmé, že on, respektíve jeho právny predchodca,
mali pozemok v držbe najneskôr od roku 1976, kedy prebehol predaj pozemku a prebiehali prípravy
a práce súvisiace s výstavbou sídliska Baničné. Od uvedeného obdobia mal jeho právny predchodca,
a následne aj on, pozemok v nepretržitej držbe až doposiaľ. Cez pozemok prechádza cesta, ktorá je
zaradená do pasportu miestnych ciest. Na uvedenej ceste vykonáva letnú a zimnú údržbu. Na pozemku

sa nachádza aj miestna zeleň, ktorá je zaradená do pasportu zelene a vykonáva na nej kosenie.
Pokiaľ sa žalobkyňa a jej právni predchodcovia považovali za vlastníkov pozemku, nie je zrejmé,
prečo sa o pozemok nezaujímali, nezabezpečovali jeho údržbu, vrátane kosenia, ani neuhrádzali daň
z nehnuteľností. Po zohľadnení držby jeho právnym predchodcom k vydržaniu pozemku došlo ešte pred
zápisom vlastníckeho práva na základe ROEP-u. Do práv a povinností svojho právneho predchodcu

vstúpil na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Nemal pritom žiadny právne relevantný dôvod
spochybňovaťvlastníckeprávoSlovenskejrepublikyakoprávnehonástupcuČeskoslovenskejrepubliky.
Za uplynulé desaťročia on, ako aj jeho právny predchodca, vynakladali značné finančné prostriedky na
údržbu pozemku, na čo by neboli oprávnení v prípade, ak by nebol v jeho vlastníctve.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaného (replike), doručenom súdu dňa 16. 11. 2023,
uviedla, že z dôkazov, predložených žalovaným, nevyplýva, že G. B. s jeho predchodcom uzatvorila
zmluvu, ktorej predmetom bol odplatný prevod pozemku. Uvedené dôkazy preukazujú len skutočnosť,
že žalovaný začal koncom roka 1975 rokovania s vtedajšími vlastníkmi pozemkov za účelom odkúpy
pozemkov pre výstavbu sídliska D., pozval ich na spoločné stretnutie konajúce sa 10. 12. 1975, pričom

nie je zrejmé, či sa tam G. B. dostavila, poveril spoločnosť Stavoinvesta vypracovaním kúpnych zmlúv,
uvedená spoločnosť kúpne zmluvy poslala na podpis žalovanému, nie G. B.. Poukázala na to, že
žalovaný nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal úhradu kúpnej ceny 4.078 Kčs G. B.. Zotrvala na
tvrdení, že kúpna zmluva na pozemok nebola G. B. podpísaná. Žalovaným predložené listinné dôkazy
preukazujú len skutočnosť, že medzi jeho právnym predchodcom a spoločnosťou Stavoinvesta prebehla

komunikácia a možné podpísanie kúpnych zmlúv predchodcom žalovaného a ich zaslanie spoločnosti
Stavoinvesta. Absentuje v nich však akákoľvek komunikácia medzi právnym predchodcom žalovaného
a G. B., skutočnosť, že tieto kúpne zmluvy boli doručené G. B., a že ich ona zaslala späť právnemu
predchodcovi žalovaného, respektíve spoločnosti Stavoinvesta. Taktiež poukázala na skutočnosť, že jenelogické, že ak by boli zmluvy s G. B. podpísané, neboli by riadne odvkladované ako ostatné zmluvy,
nebola by sa žiadna z týchto zmlúv na žiadnej inštitúcii, ani u žalovaného zachovala a bol by uzatvorený
nájom na pozemok na roky 1992 až 1994, 1995 medzi žalovaným a H. B.. Zmluva, ktorá mala byť

uzavretá s G. B. sa nenachádza ani v katastri nehnuteľností, ani na pozemkovom a lesnom odbore, ani
v archívoch žalovaného a iných inštitúciách. Poukázala tiež na skutočnosť, že pozemok aj po roku 1976
bol predmetom dedičských konaní, a to v roku 1997 po A. B. a v roku 1996 po G. B.. Uviedla, že H. B.,
dcéra A. B. a G. B., už v liste z 5. 6. 1995 odpovedala žalovanému na list z 31. 5. 1995, ktorým jej
zaslal nájomné zmluvy na pozemok a vytkla žalovanému, že nájomné zmluvy neobsahujú aj pozemok

parcelné číslo 2605/1, ktorý tvoril časť sporného pozemku. Žalovaný listom z 18. 11. 1993 žiadal od H. B.
preukázanie dokladov o vlastníctve k pozemku parcela číslo 2027/99, pričom pozemok mal byť údajne
už od roku 1976 v jeho vlastníctve. Uvedené konanie žalovaného je nelogické. Taktiež poukázala na
skutočnosť, že žalovaný nemohol uzatvoriť nájomnú zmluvu na pozemok alebo jeho časť na roky 1992
až 1994, 1995, s H. B., pokiaľ mal byť vlastníkom tohto pozemku na základe nájomnej zmluvy z roku
1976. Je teda evidentné, že ani sám žalovaný v roku 1993 nevedel, že mal byť vlastníkom pozemku.

4. Vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne (duplike), doručenom súdu dňa 11. 12. 2023, žalovaný
uviedol, že z ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že kúpna zmluva na žalovaný pozemok
v čase výstavby sídliska Baničné existovala, že bola riešená aj otázka vyplatenia kúpnej ceny za
nehnuteľnosti, pričom skutočnosť jej reálneho vyplatenia nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Pokiaľ

sa aj písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy nezachovalo, nebolo to jeho zavinením. Poukázal aj na
odpoveď Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor, zo dňa 6. 11. 2023, podľa ktorej nie
zo všetkých listinných dôkazov, ktoré boli predložené komisii ROEP, boli vyhotovené fotokópie. Uviedol,
že správanie žalobkyne po roku 1976 jednoznačne nasvedčuje tomu, že si bola vedomá skutočnosti, že
nie sú vlastníkmi pozemku. Uviedol, že v dedičskom konaní notár vychádza z podkladov predložených

účastníkmikonania.Vprípadepredloženiakomasačnéhohárku,zktoréhovyplývalo,žeporučiteliamohli
byť v minulosti vlastníkmi určitých nehnuteľností, notár neuskutočňoval podrobnú analýzu existencie
vlastníckeho práva, ani genézu práv k predmetným pozemkom od vydania komasačného hárku do
uskutočnenia dedičského konania. Zo žalobkyňou predložených listov vlastníctva číslo XXXXX J. XXXX
pre katastrálne územie C. zo dňa 17. 10. 2010 nevyplýva, že by bol F. B. vlastníkom žalovanej parcely.

Zo žalobkyňou predloženej korešpondencie nevyplýva existencia nájomného vzťahu k žalovanému
pozemku. Vyplýva z nej len skutočnosť, že zasielal H. B. na podpis štyri exempláre nájomnej zmluvy,
nie je však zrejmé, akých konkrétnych pozemkov sa mal nájom týkať. Z listu H. B. zo dňa 5. 6. 1995
vyplýva len skutočnosť, že mala záujem uzavrieť s ním nájomnú zmluvu na parcelu 2605/1, nie však
skutočnosť, že by uvedená parcela bola súčasťou v súčasnosti existujúcej žalovanej parcely, ani že by

o nájom uvedenej parcely prejavil záujem. Z jeho listu H. B. zo dňa 18. 11. 1993 nevyplýva, že by si
myslel,ženievlastníkomžalovanejparcely.Vosvojicharchívnychdokumentochpritomneeviduježiadnu
nájomnú zmluvu vo vzťahu k žalovanému pozemku alebo jeho časti, ani vo vzťahu k pozemku parcela
číslo 2027/99. Opätovne poukázal na skutočnosť, že na jeho strane sú splnené všetky podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Žalovaný pozemok mal v držbe najneskôr od roku

1976, kedy prebehol aj jeho predaj a prebiehali prípravy súvisiace s výstavbou sídliska Baničné. Do
uplynutia vydržacej doby pritom nedisponoval žiadnou informáciou, ktorá by mohla nasvedčovať, že
existujú akékoľvek pochybnosti o jeho vlastníckom práve, respektíve vlastníckom práve jeho právneho
predchodcu.

5. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 4. 6. 2025, žalobkyňa uviedla, že jej manžel F. B. uzavrel
dňa 26. 11. 1997 kúpnu zmluvu, ktorou previedol časť pozemku vyčleneného zo sporného pozemku
na základe geometrického plánu, teda s pozemkom nakladal ako riadny vlastník. Uvedený prevod bol
akceptovaný aj príslušným správnym orgánom. Takýchto zmlúv uzavrel jej manžel viacero. V uvedenej
kúpnej zmluve sú uvedené aj tituly – rozhodnutia o dedičstve, na základe ktorých sa jej manžel stal

vlastníkom sporného pozemku. Jej manžel sa teda považoval za vlastníka pozemku. Poukázala tiež
na to, že na listine obsahujúcej uvedenie sumy 4.708 Kčs je uvedený dátum 19. 1. 1976, pričom
Stavoinvesta si mala podpísanú kúpnu zmluvu prevziať až 21. 1. 1976, teda v čase údajného vyplatenia
kúpnej ceny ešte kúpna zmluva nebola a nemohla byť podpísaná jej právnym predchodcom. Uviedla, že
akékoľvek bránenie sa voči stavbe cestnej komunikácie v tom čase by bolo neúspešné, lebo žalovaný

ako developer cestnej komunikácie a aj stavebný úrad by povolil jej výstavbu.6. Na základe návrhu žalobkyne zo dňa 11. 4. 2023 súd uznesením zo dňa 17. 10. 2023
pripustil, aby do konania na strane žalobkyne pristúpili H. B. ako žalobca 2), I. K. ako žalobkyňa 3) a L.
B. ako žalobkyňa 4).

7. Žalobkyňa na pojednávaní poukázala na skutočnosť, že vo februári 1992 išiel jej manžel za
primátorom mesta, s ktorým otázku pozemkov riešil. On mu povedal, aby počkal do apríla 1992, kedy
sa vec bude riešiť. Manžel sa potom aj domáhal stretnutia s ním, už sa s ním však nestretol, lebo bol
pracovne vyťažený. Následne sa manželovi zhoršil zdravotný stav a už to ďalej neriešil.

8. Advokát žalobkyne na pojednávaniach trval na obsahu písomne podanej žaloby, ako aj ostatných
písomných vyjadrení vo veci. Zopakoval skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu uvedenú vo svojich
písomných podaniach. Poprel možnosť vydržania pozemku, ktorý je predmetom sporu, od roku 1976
do roku 2013, keďže žalovaný nebol dobromyseľný. Vo vzťahu k zápisu vlastníckeho práva žalovaného
v rámci konania ROEP uviedol, že vecno-právne účinky zápisu nastali dňom 8. 4. 2013 a žaloba bola

podanádňa10.3.2023,tedaneuplynulo10rokovvydržacejdoby.Poukázalnato,žežalovanýneuniesol
dôkazné bremeno o splnení podmienok vydržania do 1. 1. 1992. Listinné dôkazy z rokov 1975 až 1976
preukazujúlenadministratívnyprocesvýkupu.Niejeznichzrejmé,žepráveparcelaKN-E2027/599bola
predmetom kúpnej zmluvy. Taktiež nečitateľná listina s údajom o sume 4.708 Kčs nepreukazuje poctivé
plnenie a dovŕšenie prevodu. Uviedol tiež, že žalovaný doposiaľ nepreukázal, kedy bola vybudovaná

cestná komunikácia, a ako bol užívaný aj zvyšok pozemku. Pokiaľ by cesta vznikla po roku 1982, chýba
10 rokov držby. Žalovaný taktiež musí preukázať držbu aj k zvyšku pozemku, t. j. k zeleni mimo cesty.
Geometrický plán zo 7. 5. 1985 bol vyhotovený až pre majetkovoprávne vysporiadanie sídliska Baničné,
pričom z komasačnej parcely 2027/99 sa len neskôr vyčlenili jednotlivé diely, čo spochybňuje existenciu
určitého a identického predmetu držby už od roku 1976. Poukázal na to, že žalovaný konal ako správca

komunikácie, nie ako jej vlastník. Samotná letná alebo zimná údržba a kosenie sú správcovské úkony,
ktoré žalovaný vykonáva v mnohých prípadoch aj na cudzej pôde. Takéto úkony však nie sú prejavom
vôle vlastniť, ale prevádzkou verejnej infraštruktúry. ROEP v roku 2013 a delimitácia nie sú nadobúdacie
tituly. Správny orgán pritom potvrdil, že v archíve nie je listina, na základe ktorej by v konaní o ROEP
prešlo vlastnícke právo na žalovaného. Podľa jeho názoru, neexistoval poctivý nadobúdací dôvod, a to

zmluva vo vzťahu ku konkrétnemu pozemku KN-E 2027/599, keďže listinné dôkazy preukazujú len
všeobecný proces výkupu, bez identifikácie predmetu zmluvy a preukázania zaplatenia kúpnej ceny.
Taktiež nebola preukázaná držba k celému pozemku pred 1. 1. 1992. Manžel žalobkyne riešil otázku
vlastníckeho práva so žalovaným a uplatňoval si svoje vlastnícke práva k pozemku v roku 1992. Bol vo
vedomí, že je vlastníkom naďalej zapísaným v pozemkovej knihe a nemal vedomosť o tom, že by o svoje

vlastnícke právo prišiel. Ďalšie kroky už žalobkyňa nerobila, keďže sa tomu nerozumela. V záverečnej
reči uviedol, že žalobkyňa si odvodzuje svoje vlastnícke právo od pôvodných vlastníkov zapísaných
v komasačnom hárku číslo 0522 A. a G. B. a následných dedičských konaní, v ktorých pozemok prešiel
na ich potomkov a napokon na F. B., jej manžela. Po ňom žalobkyňa predmetný pozemok nadobudla
titulom dedenia. Žalovaný je zapísaný ako vlastník pozemku len na základe konania ROEP. Neboli

pritom predložené žiadne listiny, na základe ktorých by vlastníctvo pozemku prešlo na žalovaného.
Medzi titulmi je spomínaná delimitácia, avšak ani k nej sa žiaden podklad nezachoval. Konanie ROEP
má len evidenčný, deklaratórny charakter. Žalovaný ani po rokoch konania nepredložil kúpnu zmluvu
uzavretú s G. B. v roku 1976, ani žiaden dokument, ktorý by preukázal jej obsah, podpis predávajúcej,
respektíve identifikáciu pozemku. Žalovaný teda nepreukázal existenciu ani obsah kúpnej zmluvy, ani

zaplatenie kúpnej ceny. Žalovaný nepreukázal poctivosť vstúpenia do držby, nepreukázal taktiež držbu
celého pozemku. Žalovaný nepreukázal, kedy bola vybudovaná miestna komunikácia. Navrhol podanej
žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

9. Advokátka žalovaného na pojednávaniach odkázala na písomné podania predložené súdu v konaní.

Zopakovala skutkovú a právnu argumentáciu uvedenú v písomných podaniach. Uviedla, že skutočnosť,
že sa nezachovala kúpna zmluva, nemôže byť na zodpovednosť žalovaného, ktorý nebol jej účastníkom.
Vzhľadom na rozsah nehnuteľností, ktoré žalovaný delimitáciou nadobudol, nie je možné od neho
očakávať, že bude uchovávať všetky dokumenty týkajúce sa nadobudnutia uvedených nehnuteľností.
Opätovne taktiež poukázala na to, že ak by aj nebola preukázaná skutočnosť uzavretia kúpnej zmluvy,

došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaného k pozemku vydržaním. Žalovaný sa chopil držby
pozemku najneskôr v roku 1976, kedy došlo k výkupu pozemkov a k výstavbe sídliska. Uviedla, že z listu
žalovaného zo dňa 18. 11. 1993 nie je možné vyvodzovať, že by sa žalovaný nepovažoval za vlastníka
pozemku, ktorý je predmetom sporu. Vydržacia lehota uplynula najneskôr 1. 1. 1992, preto aj v prípade,ak by v roku 1993 alebo 1995 došlo k vzneseniu nejakých nárokov zo strany žalobkyne, smerujúcich
k spochybneniu jeho dobromyseľnej držby, v tom čase už uplynula vydržacia doba. Poukázala na
skutočnosť,ženaostatnéokolitépozemkypotrebnénavýstavbusídliskaBaničnéexistujúkúpnezmluvy,

preto je nelogické, aby práve na pozemok, ktorý je predmetom konania, kúpna zmluva neexistovala.
V čase, kedy došlo k prechodu vlastníctva k pozemku na žalovaného, t. j. minimálne v roku 1992, nemal
žalovaný dôvod domnievať sa, že vlastníkom majetku je iná osoba. Prevzatie uvedeného majetku sa
uskutočnilo na základe desaťročí užívania jeho právnymi predchodcami. Uviedla, že podľa rozhodnutia
odvolacieho súdu okolnosť, že sa nezachovala kúpna zmluva, prípadne aj skutočnosť, že táto nebola

uzavretá, neznamená, že nemohli byť splnené zákonné podmienky vydržania. Existencia titulu, na
základe ktorého sa vydržateľ chopil držby, nie je zákonnou podmienkou vydržania. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný pozemok užíval od roku 1976. Držby sa chopil v súvislosti s prípravnými
prácami na výstavbu sídliska Baničné, ktorá prebiehala od roku 1976. Všetky ostatné pozemky potrebné
pre výstavbu sídliska boli vykúpené, bol povolený vklad vlastníckeho práva na právneho predchodcu
žalovaného do katastra nehnuteľností a žalovaný je vlastníkom všetkých týchto okolitých pozemkov.

Príjazdová cesta bola postavená v súvislosti s výstavbou sídliska. Stavebno-technická dokumentácia
k cestnej komunikácii sa však nezachovala, čo súvisí aj so značným časovým odstupom od výstavby.
Poukázala tiež na skutočnosť, že by bolo v rozpore so zásadami hospodárenia s majetkom miest a obcí,
ak by žalovaný vynakladal náklady na pozemky tretích osôb. Uviedla, že v archíve žalovaného sa
nedochovali dokumenty, čo môže súvisieť aj s tým, že v minulosti bol archív v pivničných priestoroch,

ktoré boli vytopené. Uviedla tiež, že v súčasnosti u žalovaného nepracuje žiaden zamestnanec, ktorý by
sa vedel vyjadriť k udalostiam zo 70. rokov. Pokúšali sa dohľadať aj listinné dôkazy týkajúce sa údržby
pozemku. Za obdobie od roku 1976 do roku 1992 sa však takéto listiny dohľadať nepodarilo. Jedná sa
totiž o listiny, ktoré nemajú trvalú dokumentárnu hodnotu, a teda doba na ich skartovanie je maximálne
5 rokov. Žalovaný disponuje uvedenými listinami len za posledné obdobie, pričom technické služby u

žalovaného evidujú cestnú komunikáciu aj mestskú zeleň. Cestná komunikácia musela byť vybudovaná
skôr ako v roku 1985, a to pred postavením bytovky. Pokiaľ aj nebola v takej forme ako je dnes, t. j.
vo forme asfaltového telesa, prístup na zabezpečenie príjazdu k bytovke musel byť vykonaný. Listinné
dôkazy súvisiace s predmetom sporu dohľadávali v archíve, ako aj v štátnom archíve. Nepodarilo sa
dohľadať ani delimitačný protokol. V záverečnej reči uviedla, že bolo preukázané, že žalovaný pozemok

užíval ako vlastník, a to nielen časť nachádzajúcu sa pod cestnou komunikáciou. Preto boli splnené
všetky podmienky riadnej držby pozemku. Nájomný vzťah k pozemku nebol preukázaný a komunikácia
ohľadne nájomnej zmluvy sa týkala iných pozemkov, ktoré mali byť predmetom nájmu. V konaní bolo
preukázané, že držba pozemku trvala viac ako 10 rokov pred rokom 1992. Navrhla podanú žalobu
zamietnuť.

10. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 29. 2. 2024, ktorým určil že výlučným
vlastníkom v podiele 1/1 pozemku parcela EKN č. 2027/599, druh orná pôda o výmere 1066 m2,
vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Ružomberok na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres
Ružomberok, obec C., katastrálne územie C., je žalobkyňa 1), žalobu žalobcov 2), 3) a 4) zamietol,

vo vzťahu medzi žalobkyňou 1) a žalovaným priznal žalobkyni 1) nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu a vo vzťahu medzi žalovaným a žalobcami 2), 3) a 4) priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému v plnom rozsahu spoločne a nerozdielne. Proti uvedenému rozsudku v časti, v ktorej bolo
žalobe vyhovené, podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením zo dňa
11.2.2025,sp.zn.9Co/95/2024,rozsudoksúduprvejinštancievovýrokochI.aIII.zrušilavrátilvecsúdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vo výrokoch II. a IV. ponechal rozsudok súdu prvej
inštancienedotknutý.Nazákladeuvedenéhopotomsúdvďalšomkonaníkonalnastranežalobcovužlen
s pôvodnou žalobkyňou 1), keďže žaloba žalobcov 2), 3) a 4) bola právoplatne zamietnutá. Odvolací súd
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v čase rozhodovania o odvolaní proti rozsudku prvoinštančného
súdu sa rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít v otázke posudzovania dobromyseľnosti držby

posunula na podklade stanoviska vyjadreného veľkým senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13. 5. 2024. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie odvolací súd
považoval za potrebné, aby prvoinštančný súd v ďalšom konaní pozornosť zameral najmä na okolnosti
tvrdené žalovaným o nadobudnutí vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy, ktorá mala byť
uzatvorená v roku 1976 medzi jeho právnym predchodcom ako kupujúcim a G. B. ako predávajúcou

v rámci výkupu pozemkov pod výstavbu sídliska Baničné, ktorý bol realizovaný prostredníctvom
spoločnosti Stavoinvesta. Poukázal na to, že pre rozhodnutie v predmetnej veci nie je dôležité skúmať
ako využíva žalovaný sporný pozemok v čase rozhodovania, naopak, bude potrebné skúmať užívací
stav tohto pozemku od roku 1976 k 1. 1. 1992, keďže, pokiaľ žalovaný vlastníctvo k spornému pozemkuodvíja od vydržania, vydržanie by najneskôr nastalo 1. 1. 1992. Skutočnosti, ktoré sa udiali po tomto
dátume, nie sú pre rozhodnutie veci významné. Uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní skúmať
a ustáliť užívací stav pozemku od roku 1976 k 1. 1. 1992, najmä či a kedy právny predchodca žalovaného

vstúpil do držby tohto pozemku, akým spôsobom pozemok využíval, kedy bola vybudovaná cestná
komunikácia, ktorá sa na pozemku v súčasnosti nachádza, či bola žalovaným využívaná i tá časť
pozemku, ktorá nezasahovala pod miestnu komunikáciu a ako, či právnymi predchodcami žalobkyne
bola účinne spochybňovaná držba pozemku žalovaným, bolo mu dané na vedomie, že užíva a zabral
cudzí pozemok, teda či v tomto období nastali objektívne okolnosti schopné vyvolať stratu dobrej viery

právneho predchodcu žalovaného, respektíve žalovaného.

11. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

12. Žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, ako

výlučný vlastník pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území C., zapísaného na liste vlastníctva
číslo XXXXX ako parcela číslo KN-E 2027/599, druh pozemku orná pôda, o výmere 1066 m2. V tituloch
nadobudnutia je uvedená „delimitácia č. 138/1991 Zb., KOM.H.0522“.

13. Podľa výpisu z komasačného operátu číslo 0522 pre katastrálne územie C. boli ako vlastníci

komasačnej parcely číslo 2027/99, kultúra roľa, o výmere 3297 m2, zapísaní A. B. v 1 - ci a manželka
G. B..

14. Osvedčením o dedičstve, vydanom v konaní o dodatočne objavenom majetku po poručiteľovi A. B.,
zomrelom 18. 8. 1961, notárkou A. H. H. dňa 12. 11. 1997, sp. zn. D 108/97, bola schválená dohoda

dedičov, na základe ktorej pozemok zapísaný v komasačnom hárku číslo 0522, parcela číslo 2027/99,
roľa, o výmere 3297 m2, patriaci poručiteľovi v 1 - ci, v katastri nehnuteľností vedený ako parcela číslo
2605/55 o výmere 24 m2, parcela číslo 2605/56 o výmere 104 m2 a zvyšok stav neidentický, nadobudol
F. B. v celosti. Na základe osvedčenia o dedičstve, vydaného v konaní o dodatočne objavenom majetku
po poručiteľke G. B., zomrelej 9. 11. 1976, dňa 17. 9. 1996 notárom A. E. D., sp. zn. D XXXX/XX,

bola schválená dohoda dedičov, na základe ktorej pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území C.,
zapísaný v komasačnom hárku číslo 0522, parcela číslo 2027/99, roľa, na mene poručiteľky v 1-ci, ktorý
podľa geometrického plánu zo dňa 9. 8. 1995 zodpovedá parcelám číslo KN 2605/55 o výmere 24 m2,
parcela číslo KN 2605/56 o výmere 104 m2, zvyšok KN je neidentický stav, nadobudol F. B. v celosti.
Podľa Osvedčenia o dedičstve, vydaného v dedičskom konaní po poručiteľovi F. B., nar. XX. X. XXXX,

zomrelom 26. 9. 2010, notárkou JUDr. Jitkou Lehotskou dňa 22. 3. 2012, sp. zn. 3D/47/2010, pozemok
evidovaný v komasačnom hárku číslo 0522 pre katastrálne územie C. ako komasačná parcela 2027/99,
roľa, o výmere 3297 m2, v C-KN, zvyšok stav neidentický, ešte na meno A. B. na základe D 108/97 v 1
- ci a ešte na meno G. B. na základe D 1334/95 v 1 - ci, nadobudla v celosti žalobkyňa.

15. Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor, dňa 30. 9. 2022 oznámil žalovanému, že
parcela E-KN číslo 1-2027/599 bola dielom ROEP zapísaná na list vlastníctva číslo XXXXX titulom
nadobudnutia delimitácie č. 138/1991 Zb., kom. h. .0522. V komasačnom hárku 0522 je evidovaná
pôvodná komasačná parcela 2027/99, z ktorej bola odčlenená terajšia parcela E-KN číslo 1-2027/599
pravdepodobne na základe geometrického plánu číslo 243-252-059-85, ktorý bol vyhotovený na

majetkoprávne vysporiadanie sídliska Baničné. V archíve katastrálneho odboru sa nenachádzajú listiny,
ktoré by preukázali vysporiadanie tejto parcely v prospech Mesta Ružomberok. Z uvedeného dôvodu
bol žalovaný požiadaný o doručenie listiny (kúpnej zmluvy, rozhodnutia o vyvlastnení), na základe ktorej
nadobudol parcelu z komasačného hárku číslo 0522, E KN číslo 1-2027/599. Súčasne žalovanému
oznámil, že v opačnom prípade opraví vlastníctvo k uvedenému pozemku v prospech pôvodných

komasačných vlastníkov a ich právnych nástupcov.

16. Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor, dňa 7. 11. 2022 oznámil advokátovi
žalobkyne, že v jeho archívnych dokumentoch pre dielo ROEP pre katastrálne územie C. sa listina, na
základe ktorej prešlo vlastníctvo na Mesto Ružomberok, nenachádza.

17. Podľa oznámenia Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor, zo dňa 20. 2. 2023, bolo
dielo ROEP pre katastrálne územie C. zapísané do katastra nehnuteľností dňa 8. 4. 2013.18. Stavoinvesta – stredisko Liptovský Mikuláš, listom zo dňa 27. 11. 1975, označeným ako výkup
pozemkov pod výstavbu sídliska Baničné – predvolanie vlastníkov k jednaniu na 10. 12. 1975, požiadala
Mestský národný výbor v Ružomberku, aby na 10. 12. 1975 predvolali vlastníkov pozemkov, ktoré

majú byť vykúpené pre sídlisko D.. Pod číslom 15 bola uvedená aj G. B.. Mestský národný výbor
v Ružomberku dňa 2. 12. 1975 vyhotovil pozvanie na deň 10. 12. 1975 na komisiu ku odboru výstavby
národného výboru v Ružomberku, pričom predmetom rokovania mal byť výkup pozemku pre sídlisko D..
G. B. dňa 3. 12. 1975 prevzala predvolanie od Mestského národného výboru v Ružomberku na 10. 12.
1975. Stavoinvesta Banská Bystrica listom zo dňa 12. 1. 1976, adresovaným Okresnému národnému

výboru Liptovský Mikuláš, zaslala kúpnu zmluvu na podpis, ktorú žiadala po podpísaní vrátiť. Ako vec
v liste je uvedené kúpna zmluva Terézia Chebeňová Ružomberok. Okresný národný výbor Liptovský
Mikuláš listom zo dňa 16. 1. 1976, číslo Výst. 191/76-Li, adresovaným Stavoinveste – IPO Liptovský
Mikuláš, zaslal podpísané kúpnopredajné zmluvy pre G. B., Ružomberok. Podľa poštovej doručenky,
Stavoinvesta Liptovský Mikuláš prevzala uvedený list dňa 21. 1. 1976. Žalobkyňa predložila aj listinný
dôkaz, bez bližšieho označenia, v ktorom je uvedené „vd. G. B., C., ul. Riadok č. 34 4.708,-, náhrada

za odpredané nehnuteľnosti pre výstavbu sídliska Ružomberok Baničné“.

19. Štátny archív v Žiline žalovanému listom zo dňa 7. 11. 2022 oznámil, že v archíve sa nenachádzajú
písomné záznamy týkajúce sa vlastníckych vzťahov sídliska Baničné v Ružomberku. Štátny archív
v Banskej Bystrici žalovanému dňa 14. 12. 2022 oznámil, že vo fondoch archívu sa dokumenty

vzťahujúce sa k majetkovoprávnemu vysporiadaniu sídliska D., v katastrálnom území C., nenachádzajú.
Štátny archív v Žiline, pracovisko Liptovský Mikuláš, žalovanému dňa 10. 1. 2023 oznámil, že v jeho
správe sa nenachádzajú záznamy týkajúce sa vysporiadania parcely E-KN 1-2027/599 v katastrálnom
území C..

20. Mesto Ružomberok, oddelenie údržby a správy majetku, vo vyjadrení zo dňa 26. 10. 2023 uviedlo,
že cez pozemok parcela číslo KN-E 2027/599 prechádza miestna cesta, ktorá je zaradená do pasportu
miestnych ciest. Na uvedenej ceste vykonáva Mesto Ružomberok letnú a zimnú údržbu. Na uvedenom
pozemku sa nachádza aj miestna zeleň, ktorá je zaradená do pasportu zelene Mesta Ružomberok,
mesto na nej vykonáva kosenie.

21. Listom zo dňa 18. 11. 1993 žalovaný vyzval H. B. na dokladovanie vlastníctva k pozemku parcela
2027/99, vo vzťahu ku ktorému im dňa 17. 11. 1993 dala na vedomie, že je jeho vlastníčkou. Listom
zo dňa 31. 5. 1995 zaslal žalovaný H. B. na podpis štyri exempláre nájomnej zmluvy na pozemky. H. B.

listom zo dňa 5. 6. 1995 odpovedala žalovanému, po obdržaní zaslaných nájomných zmlúv, že s nimi
nesúhlasí najmä z dôvodu, že v nich nie sú podchytené ostatné parcely, ktoré mesto užíva, a to parcela
číslo 2605/1. Preto požiadala o prepracovanie nájomnej zmluvy za roky 1992, 1993, 1994, a súčasne
k 31. 12. 1995 dala výpoveď z nájmu.

22. Podľa identifikácie parciel, vyhotovenej Strediskom geodézie v Liptovskom Mikuláši dňa 15. 11.
1993, zodpovedajú komasačnej parcele číslo 2027/99, v katastrálnom území C., pozemky v evidencii
nehnuteľností parcely čísla 2605/1 (užívateľ Technické služby Mesta Ružomberok), 2605/26 (užívateľ
Mesto Ružomberok), 2605/27, (užívateľ Mesto Ružomberok), 2605/29 (užívateľ Mesto Ružomberok),
2605/30 (užívateľ Mesto Ružomberok), 2605/13 (užívateľ Slovenský zväz záhradkárov) a 2605/16

(užívateľ Agrokombinát Liptovská Osada).

23. Podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXXXX pre katastrálne územie C., zo dňa 17. 10. 2010, bol F.
B. zapísaný ako podielový spoluvlastník 1 - ice pozemku v katastrálnom území C. parcela číslo 2027/99
v stave neidentickom, v komasačnom hárku číslo 0522, na základe listiny D 108/97-13. Podľa výpisu

z listu vlastníctva číslo XXXX zo dňa 17. 10. 2010, bol F. B. zapísaný ako podielový vlastník 1 - ice
pozemku, v katastrálnom území C., komasačný hárok 0522, na základe listiny D 1334/95-20. V oboch
uvedených listoch vlastníctva nie je uvedená v časti A/ majetková podstata.

24. Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor, advokátke žalovaného dňa 6. 11. 2023

oznámil, že podklady potrebné na zostavanie registra sa zisťovali z údajov poskytnutých nájomcami
pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu,
štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov
získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Doklady boli predkladané komisii na obnovu evidenciepozemkov a právnych vzťahov k nim, pričom pripúšťajú, že nie zo všetkých listinných dôkazov, ktoré
boli komisii predložené, boli vyhotovené fotokópie. Správny orgán si vyhotovil kópie pri riešení námietok
podaných v zmysle § 7 ods. 2 zákona.

25. F. B. ako predávajúci uzatvoril dňa 26. 11. 1997 kúpnu zmluvu s kupujúcimi M. K., N. K. a C.
K., predmetom ktorej bol predaj pozemku zapísaného ako parcela číslo KN 2605/55, ktorý vznikol na
základe geometrického plánu z pozemku parcela číslo PK 2027/99, vedeného v komasačnom hárku
číslo 0522 v katastrálnom území C. ešte na spoluvlastníkov A. B. v 1 - ici a G. B. v 1 - ici. Vlastníctvo

k uvedeným pozemkom vyplýva z Osvedčenia o dedičstve po A. B., vydaného dňa 12. 11. 1997
a z Osvedčenia o dedičstve po G. B., vydaného dňa 17. 9. 1996.

26. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

28. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

29. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.

30. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

31. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel, keďže mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že je výlučnou
vlastníčkou pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území C., zapísaného ako parcela číslo KN-
E 2027/599. Nadobudnutie vlastníctva k pozemku odôvodňovala dedením po svojom manželovi F.

B., ktorý mal pozemok nadobudnúť dedením po svojich právnych predchodcoch A. B. a G. B., ktorí
boli ako podieloví spoluvlastníci pozemku zapísaní v komasačnom hárku číslo 0522. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že žalovaný je aktuálne zapísaný ako výlučný vlastník pozemku parcela číslo
KN-E 2027/599 na základe zápisu rozhodnutia vydaného v konaní o obnove evidencie niektorých
pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „ROEP“), ako aj skutočnosť, že uvedený pozemok vznikol

odčlenením od parcely číslo 2027/99, zapísanej v komasačnom hárku číslo 0522. Rovnako nebolo
sporné, že pôvodnými spoluvlastníkmi pozemku boli v komasačnom hárku zapísaní A. B. a G. B., ako aj
skutočnosť, že pozemok bol predmetom dedenia po nich, pričom podľa osvedčení o dedičstve ho mal
v celosti nadobudnúť F. B.. Tiež nebolo sporné, že pozemok bol predmetom dedenia po F. B. a podľa
osvedčenia o dedičstve ho mala nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalobkyňa. Medzi stranami

rovnako nebolo sporné, že na časti pozemku je aktuálne postavená stavba miestnej komunikácie
a na časti pozemku sa nachádza mestská zeleň, pričom letnú aj zimnú údržbu komunikácie a údržbu
mestskej zelene (najmä kosenie trávy) vykonáva žalovaný. Nebolo tiež sporné, že koncom roku 1975
a začiatkom roku 1976 prebiehal proces výkupu pozemkov pod stavbu sídliska D., v rámci ktorého
príslušné orgány komunikovali (aj písomne) s G. B.. Medzi stranami bolo sporné, či v roku 1976 G. B.

predala v súvislosti s výstavbou sídliska Baničné nejaký pozemok/pozemky, o aký pozemok/pozemky sa
prípadne jednalo, aká bola ich výmera, či jej bola vyplatená kúpna cena. V súvislosti užívaním pozemku,
ktorý je predmetom sporu, bolo sporné, či a kedy vstúpil právny predchodca žalovaného do jeho užívania
a v akom rozsahu.

32. Vzhľadom na druh nároku, ktorého sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, súd prioritne skúmal,
či existuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem, preukázanie ktorého je podmienkou
úspešnosti žaloby o určenie práva. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým
procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevnýzáklad pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho
právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý

právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Podľa ustálenej judikatúry, ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa
zapisuje do katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem. Keďže
žalobkyňa sa v spore domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemku, ktoré sa zapisuje do katastra
nehnuteľností, v prípade úspechu podanej žaloby by rozsudok súdu bol spôsobilý vyvolať zmenu zápisu

v katastri nehnuteľností. Preto bol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

33. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že pozemok, ktorý je predmetom sporu, jeho právny predchodca
v roku 1976 nadobudol kúpnou zmluvou, uzavretou s G. B.. Súčasne argumentoval tým, že aj
v prípade, že by uzavretie kúpnej zmluvy nebolo preukázané (vzhľadom na skutočnosť, že táto kúpna
zmluva sa nezachovala), došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku vydržaním. Tvrdil, že do

držby pozemku vstúpil jeho právny predchodca najneskôr v roku 1976, preto vydržacia doba uplynula
najneskôr k 1. 1. 1992. Odvolací súd v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(veľkého senátu), sp. zn. 1VCdo/1/2024, zo dňa 13. 5. 2024 (t. j. po rozhodnutí súdu prvej inštancie),
poukazujúc na to, že nedostatok právneho titulu pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby, uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní skúmať a ustáliť užívací stav pozemku

od roku 1976 k 1. 1. 1992, najmä či a kedy právny predchodca žalovaného vstúpil do držby tohto
pozemku, akým spôsobom pozemok využíval, kedy bola vybudovaná cestná komunikácia, ktorá sa na
pozemku v súčasnosti nachádza, či bola žalovaným využívaná i tá časť pozemku, ktorá nezasahovala
pod miestnu komunikáciu a ako, či právnymi predchodcami žalobkyne bola účinne spochybňovaná
držba pozemku žalovaným, bolo mu dané na vedomie, že užíva a zabral cudzí pozemok, teda či

v tomto období nastali objektívne okolnosti schopné vyvolať stratu dobrej viery právneho predchodcu
žalovaného, respektíve žalovaného.

34. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané uzavretie kúpnej zmluvy medzi G. B. ako
predávajúcou a právnym predchodcom žalovaného ako kupujúcim, predmetom ktorej mal byť pozemok,

ku ktorého časti aktuálne zapísanej ako parcela číslo KN-E 2027/599, sa žalobkyňa domáhala určenia
vlastníckehopráva. Zlistinných dôkazov, ktoré sú súčasťousúdneho spisu, bolo preukázané, že koncom
roka 1975 a začiatkom roka 1976 boli vykonávané úkony súvisiace s výkupom pozemkov pod výstavbu
sídliska Baničné. V rámci uvedeného procesu bolo preukázané, že G. B. bolo doručené pozvanie na
jednanie o výkupe pozemkov pod výstavbu sídliska, že Okresnému národnému výboru v Liptovskom

Mikuláši boli doručené Stavoinvestou kúpne zmluvy určené pre G. B. za účelom ich podpisu a že
Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši zaslal Stavoinveste podpísané kúpne zmluvy. Kúpna
zmluva však žalovaným v konaní nebola predložená. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť,
že, podľa zákonného ustanovenia § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v roku 1976,
museli mať zmluvy o prevode nehnuteľností obligatórne písomnú formu. Napriek žalovaným vyvinutému

úsiliu, sa mu zabezpečiť písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy nepodarilo. Žalovaný pritom vykonal
šetrenie nielen vo vlastnom archíve, ale aj v archíve iných orgánov a príslušných archívov. Prihliadajúc
ku skutočnosti, že kúpna zmluva mala byť uzavretá v relatívne nie ďalekej minulosti (t. j. nie napr. na
začiatku20.storočia),vobdobí,vktoromsadbalonauchovávanielistín,ktorýmištátnadobúdalmajetok,
navyše, mala byť vyhotovená v piatich rovnopisoch, sa nejaví pravdepodobné, že v prípade, ak by bola

riadne uzavretá, nezachoval by sa ani jeden jej rovnopis. Súd tiež v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný
poukazoval na skutočnosť, že v súvislosti s výkupom pozemkov pod sídlisko Baničné sa nezachovala
práve (len) táto jedna kúpna zmluva, ktorá mala byť uzavretá s G. B., kúpne zmluvy uzavreté s ostatnými
vlastníkmi pozemkov sa zachovali, pričom práve táto jedna zmluva ani nebola zapísaná v evidencii
nehnuteľností. Žalovaný v konaní nepreukázal nielen existenciu písomne uzavretej kúpnej zmluvy medzi

jeho právnym predchodcom a G. B., ale ani jej obsah. Z listinných dôkazov, predložených žalovaným,
nebolo zrejmé, čo vlastne malo byť predmetom kúpnej zmluvy, keďže pozemok parcela číslo 2027/99,
z ktorého pozemok parcela číslo KN-E 2027/599 vznikol (čo nebolo medzi stranami sporné) mal výmeru
3297 m2, čo je o 2231 m2 viac ako má pozemok parcela číslo KN-E 2027/599, ktorá časť pozemku
parcela číslo 2027/99 mala byť potom predmetom kúpnej zmluvy, pričom, podľa správy Okresného

úradu Ružomberok, katastrálny odbor, pozemok parcela číslo KN-E 2027/599 mal vzniknúť na základe
geometrického plánu na majetkoprávne vysporiadanie sídliska Baničné vyhotoveného v roku 1985, t. j.
9 rokov po žalovaným tvrdenom uzavretí kúpnej zmluvy. Taktiež nebolo preukázané, v akej výške bola
dojednaná kúpna cena. Z listinného dôkazu nachádzajúceho sa na č. l. 27 rub súdneho spisu nie jezrejmé, či sa jedná o dojednanú kúpnu cenu alebo prípadný návrh kúpnej ceny, či bola uvedená suma
G. B. akceptovaná a už vôbec, či jej aj bola reálne vyplatená.

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v nadväznosti na argumentáciu žalovaného o možnom vydržaní
vlastníckeho práva k pozemku, sa súd následne zaoberal možnosťou vydržania vlastníctva k pozemku
právnym predchodcom žalovaného. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 1VCdo/1/2024: „Veľký senát najvyššieho súdu pri interpretácii vyššie uvedených hmotnoprávnych
ustanovení a v rozsahu dovolaním nastolenej právnej otázky považuje za potrebné uviesť, že držba

je historicky chápaná ako faktický stav, ktorý spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci nad vecou
s úmyslom mať vec pre seba. Držba preto predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou je corpus
possesionis, ako faktická moc nad vecou, ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorý vyjadruje
vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba a nakladať s ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa však na
rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí de lege lata nutne opierať o existujúci právny dôvod. Inak
povedanénavznikoprávnenejdržbypostačínaplneniezákonnýchpredpokladovdržby,medziktorýmisa

existencia právneho dôvodu nenachádza. ... Oprávnená držba je založená na objektívne posudzovanej
dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí. ... Držiteľ je teda dobromyseľný o tom, že mu
vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda že svojou
držbou nerobí inému zle, že nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne. ... Súd sa v rámci
skúmania otázky dobromyseľnosti zameriava na skúmanie poctivosti konania držiteľa z objektívneho

hľadiska a nie na skúmanie (ne)existencie právneho titulu. Ako je už uvedené vyššie, je to dané tým, že
navznikdržbyniejenevyhnutnáexistenciaprávnehodôvodujejuchopeniaaprávnydôvodjejuchopenia
je/môže byť len jedným z dôkazných prostriedkov, osvedčujúcich oprávnenosť držby. ... Neexistencia
alebo neplatnosť právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho
dobromyseľnosťvtom,žemuvecaleboprávopatrí,atedaževzhľadomnajehopresvedčenieobjektívne

vzaté koná v dobrej viere t.j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe
uvedeného je možné aj naďalej zotrvávať na názore, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude
treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale
len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva
a ochranou držby (R 45/1986). ...Nedostatok právneho titulu (napr. ústna kúpna zmluva nehnuteľnosti)

preto pre účely vydržania nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa; keď
tak, môže byť (iba) jedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa.
V zhode s názorom ústavného súdu (bod 12.3.2.) pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti
držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým
spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý

spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi.
Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné
dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

36. V nadväznosti na právny názor odvolacieho súdu súd prioritne skúmal, či a kedy právny predchodca

žalovaného vstúpil do držby pozemku, teda či vôbec bola splnená podmienka „corpus possesionis“, t.
j. faktická moc nad vecou. Súd pritom pre účely posúdenia vydržania, v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu, posudzoval existenciu držby v období od roku 1976, t. j. od žalovaným tvrdeného
vstupu do držby (užívania) pozemku, ku dňu 1. 1. 1992. V súvislosti s uplynutím vydržacej doby súd
poukazuje na to, že Občiansky zákonník účinný v čase žalovaným tvrdeného vstupu do držby pozemku,

t. j. v roku 1976, nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neupravoval vôbec. Novela Občianskeho
zákonníka číslo 131/1982 Zb. vydržanie vlastníckeho práva znovu umožnila, avšak len pre občanov (v
§ 135a nachádzajúcom sa v časti upravujúcej osobné vlastníctvo upravila, že vlastníkom veci, ktorá
môže byť predmetom osobného vlastníctva sa stane občan, ktorý má vec nepretržite v držbe po dobu
troch rokov ak ide o hnuteľnú vec a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť). Až novela Občianskeho

zákonníka, prijatá zákonom číslo 509/1991 Zb., s účinnosťou od 1. 1. 1992, umožnila, aby subjektom
vydržania bola tak fyzická ako aj právnická osoba, medzi ktoré sa zaraďuje aj štát. Podľa konštantnej
rozhodovacej praxe, právnická osoba (teda aj štát), ktorá sa stala oprávneným držiteľom pred 1. 1. 1992,
si môže do vydržacej doby započítať aj dobu oprávnenej držby vykonanej pred 1. 1. 1992. Z vykonaného
dokazovania súd nemal preukázané, že by právny predchodca žalovaného vstúpil v roku 1976 do

držby pozemku. Žalovaný neuviedol v konaní žiadne konkrétne skutkové tvrdenia týkajúce sa vstupu
jeho právneho predchodcu do držby pozemku. Žalovaný len tvrdil, že na pozemku bola vybudovaná
cesta, ktorá musela byť budovaná súbežne, respektíve ešte pred výstavbou sídliska Baničné. Žalovaný
však nekonkretizoval, kedy sa s výstavbou cesty začalo, na základe akého rozhodnutia, ako a kýmbola výstavba realizovaná (kto bol objednávateľ diela, kto zhotoviteľ, kto nadobudol stavbu), prípadne
kedy bola stavba dokončená a skolaudovaná. Taktiež žalovaný nekonkretizoval, ako v roku 1976 jeho
právny predchodca vstúpil do držby a ako v rozhodnom období (od roku 1976 do 1. 1. 1992) užíval

zvyšnú časť pozemku (mimo cestného telesa), ani do držby ktorej časti pozemku parcela číslo 2027/99
vstúpil (keďže, tak ako bolo už vyššie uvedené, pozemok parcela číslo KN-E 2027/599 vznikol až
na základe geometrického plánu v roku 1985). Žalovaný, napriek skutočnosti, že žiadal o dohľadanie
príslušných listín vzťahujúcich sa k užívaniu pozemku, najmä vo vzťahu k stavbe cesty, príslušné orgány,
žiadne listinné (ani iné) dôkazy preukazujúce vstup jeho právneho predchodcu do držby pozemku a jeho

užívanie nepredložil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že už samotná skutočnosť, že žiaden
z príslušných orgánov, archívy, ani žalovaný, žiadnymi relevantnými dôkazmi nedisponujú nasvedčuje
záveru, že ku skutočnosti, tvrdenej žalovaným, t. j. k vstupu jeho právneho predchodcu do držby celého
pozemku, reálne nedošlo. Súd uvádza, že predmetom preukazovania držby pozemku boli 70-te a 80-
te roky 20. storočia, teda relatívne nedávne obdobie, keď súdu je aj z úradnej činnosti známe, že
listiny z uvedeného obdobia bývajú zásadne zachované, zvlášť pokiaľ sa jedná o rozhodnutia štátnych

orgánov (povoľovanie stavieb), respektíve listiny preukazujúce nadobudnutie vlastníctva. Vzhľadom na
skutočnosť,žežalovanýnepreukázal,či,kedyavakomrozsahujehoprávnypredchodcavstúpildodržby
pozemku, nebolo možné ani posúdiť, či ku dňu 1. 1. 1992 uplynula zákonná (desaťročná) vydržacia doba
avnadväznostinatočimoholbyťpozemokpredmetomdelimitáciezoštátunažalovanéhopodľazákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že pozemok užíva tak, že vykonáva letnú a

zimnúúdržbucestyavykonávakoseniepozemku(čobolopreukázanéajpotvrdenímútvaružalovaného,
že pozemok je v rámci pasportizácie vedený ako mestská komunikácia, na ktorej žalovaný vykonáva
zimnú a letnú údržba a kosí), jednalo sa o tvrdenia vzťahujúce sa ku obdobiu po 1. 1. 1992, ktoré sú,
podľa právneho názoru odvolacieho súdu, bez významu na právne posúdenie vydržania. Aj napriek
tomu súd poukazuje na to, že vykonávanie uvedených činností samé o sebe nepreukazuje oprávnenú

držbu pozemku žalovaným, keďže sa jedná o úkony súvisiace s výkonom úloh žalovaného ako obce
(pre potreby jeho obyvateľov). Pokiaľ ide o rozsah vstupu do držby pozemku, súd tiež uvádza, že, podľa
identifikácie parciel, vyhotovenej Strediskom geodézie v Liptovskom Mikuláši dňa 15. 11. 1993, boli ako
užívatelia komasačnej parcely číslo 2027/99 evidovaní okrem žalovaného aj Technické služby Mesta
Ružomberok, Slovenský zväz záhradkárov a Agrokombinát Liptovská Osada. Súd tiež poukazuje na

skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne (F. B.) aj po roku 1992 (v roku 1997) predal časť pozemku
parcela číslo 2027/99, vedeného v komasačnom hárku číslo 0522, odčlenenú geometrickým plánom,
teda je zrejmé, že sa správal ako jeho vlastník, pričom žalovaný uvedenú časť pozemku neužíval. Keďže
súd nemal preukázané, že právny predchodca žalovaného vstúpil do držby pozemku, nebolo, podľa
názoru súdu, potrebné vykonávať dokazovanie vo vzťahu ku skutočnosti, či proti užívaniu pozemku

právnym predchodcom žalovaného právni predchodcovia žalobkyne namietali. Súd v tejto súvislosti
uvádza, že, podľa skutkových tvrdení žalobkyne, vo februári 1992, t. j. po 1. 1. 1992, jej manžel
komunikoval so žalovaným ohľadne pozemku, následne, v roku 1993 došlo ku komunikácii ohľadne
vlastníctva pozemku a v roku 1995 ohľadne užívania (nájmu) pozemku medzi H. B. a žalovaným.

37. Na záver súd uvádza, že pokiaľ bolo vlastnícke právo žalovaného ku pozemku zapísané v konaní
ROEP, zápis rozhodnutia správneho orgánu v rámci konania ROEP nemá konštitutívne účinky, teda
ním nedochádza k určeniu vlastníckeho práva. V konaní ROEP sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch
a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie
pozemkov. Z vyjadrenia príslušného správneho orgánu pritom vyplynulo, že listina, na základe ktorej

bolo v konaní ROEP zapísané vlastníctvo v prospech žalovaného, sa v jeho archíve nenachádza.
Podľa zápisu na liste vlastníctva číslo XXXXX, je ako nadobúdací titul uvedený delimitačný protokol
a komasačný hárok číslo 0522, pričom pri delimitačnom protokole nie je uvedená žiadna bližšia
konkretizácia. Delimitačný protokol sa žalovanému dohľadať nepodarilo.

38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešnej žalobkyni. Súd preto priznal žalobkyni voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením §262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.