Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 1, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21C/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121204125
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2121204125.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou A. B. C. v právnej veci žalobkyne: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

F. XXXX/XX, G., zastúpená H. G., I., D. XXXXX/XXX, G., IČO: XXXXXXXX, proti žalovanej: B. J. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/XXX, L. D., zastúpená: H. D. - A. H. I., I., G. X, G., IČO: XXXXXXXX,
o zaplatenie 171.321,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 171.321,91 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca M. N. E. sa žalobou doručenou súdu dňa 12.07.2021 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 171.321,91 eur a nahradiť trovy konania.

Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.10.2014 uzatvorila žalovaná ako dlžníčka s veriteľom
O. G. I., H., P. X, G., (ďalej len „O. G.“) Zmluvu o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo reg. č. XXX/XXXX/
XXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej O. G. poskytla žalovanej úveru vo výške 147.000
eur. Žalovaná požiadala pôvodného žalobcu počas rokovaní pred uzatvorením zmluvy o úvere o to, aby
zabezpečil pohľadávku O. G. voči žalovanej zo zmluvy o úvere formou zriadenia záložného práva, ktorej
požiadavke vyhovel, pretože sa žalovanou poznal dlhšiu dobu a nemal pochybnosti o jej uistení, že bude
svoje záväzky zo zmluvy o úvere plniť voči O. G. riadne a včas. Pohľadávku O. G. voči žalovanej zo

zmluvy o úvere zabezpečil ako záložca zriadením záložného práva k jeho spoluvlastníckemu podielu
na nehnuteľnostiach (ďalej len „záloh“) v prospech O. G. ako záložného veriteľa. Žalovaná nesplácala
riadne a včas splátky úveru O. G. vyplývajúce jej zo zmluvy o úvere. Z tohto dôvodu mu O. G. oznámila,
že začína výkon záložného práva zriadeného k zálohu. Pôvodný žalobca sa snažil predísť tomu, aby
O. G. v rámci výkonu záložného práva speňažila jeho spoluvlastnícky podiel tvoriaci predmet zálohu.
Dňa 12.06.2018 požiadal O. G. o vyčíslenie dlžnej sumy žalovanej z titulu neuhradeného zostatku
úveru vrátane príslušenstva a nákladov vynaložených v súvislosti s prípravou výkonu záložného práva

a zároveň požiadal O. G. o súhlas, aby mohlo byť ako ďalšie v poradí zriadené záložné právo k
spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach (tvoriacich záloh v prospech O. G.) pre Q. G. K. R.
H. I., H., pobočka zahraničnej banky, P. X/X, G., (ďalej len „Q. G.“). Z prostriedkov nadobudnutých na
základe zmluvy o úvere s Q. G. mal v úmysle uhradiť v prospech O. G. sumu pohľadávky, ktorú evidovala
O. G. voči žalovanej. Touto úhradou by došlo k zániku záložného práva k zálohu, ktorým zabezpečil
pohľadávku O. G. zo zmluvy o úvere voči žalovanej. Pri všetkých právnych úkonoch vykonaných
pôvodným žalobcom v súvislosti s úhradou dlžnej sumy žalovanej voči O. G. z titulu zmluvy o úvere,

ho zastupoval ako zástupca pán R. B.. Z tohto dôvodu sú jeho právne úkony voči O. G. podpísané
týmto zástupcom. Dňa 28.06.2018 vydala O. G. písomný súhlas so zriadením ďalšieho záložného práva
v poradí k zálohu v prospech Q. G.. Dňa 28.06.2018 zaslala O. G. pôvodnému žalobcovi vyčíslenie
svojej pohľadávky voči žalovanej zo zmluvy o úvere. Na základe prevodného príkazu zadaného dňa10.07.2018 bola dňa 13.07.2018 pripísaná suma 171.321,91 eur na účet O. G. ako úhrada zostatku
úveru poskytnutého žalovanej spolu s príslušenstvom. O. G. vydala dňa 17.07.2018 potvrdenie o tom,
že pohľadávka O. G. voči žalovanej zo zmluvy o úvere zanikla v celom rozsahu vrátane príslušenstva

splnením. Dňa 13.07.2018 bola na účet O. G. pripísaná suma úhrady vo výške 171.321,91 EUR, čím
došlo na základe plnenia pôvodného žalobcu k nasledovným právnym účinkom : - k zániku pohľadávky
O. G. voči žalovanej zo zmluvy o úvere v celosti splnením podľa § 324 Obchodného zákonníka, - k zániku
záložného práva O. G. k zálohu podľa § 151 md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu
zániku pohľadávky zabezpečenej záložným právom, - k zákonnému prechodu práv z pôvodného veriteľa

O. G. voči žalovanej na osobu pôvodného žalobcu na základe § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 06.09.2021, ktorým vyhovel žalobe
v plnom rozsahu.

3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s odôvodnením vo veci samej v ktorom uviedla,

že namieta žalobcom podaný opis skutkových okolností, ktoré sú v skutočnosti iba časťou zložitých
obchodných vzťahov, ktoré boli medzi pôvodným žalobcom a žalovanou, ktorých celková bilancia je
taká, že žalovaná nemá voči pôvodnému žalobcovi žiadne podlžnosti, resp. má voči tomuto nároku
položky na započítanie a doklady o platbách pôvodnému žalobcovi. Pôvodný žalobca iba zneužil dôveru
žalovanej, ktorá sa spoliehala na to, že pôvodný žalobca si je vedomý týchto skutočností a svojich

záväzkov voči nej. Zánik záložného práva a prechod práv záložného veriteľa O. G. na žalobcu sa
riadi Občianskym zákonníkom, nie Obchodným zákonníkom. V danej veci sa jednalo o zabezpečenie
zriadením záložného práva v prospech banky podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo,
ktorého uspokojenie sa zabezpečuje záložným právom, i keď sa jedná o práva z obchodnej zmluvy, sa
riadiObčianskymzákonníkomajčosatýkapremlčaniapohľadávky.Vzhľadomnato,žepremlčaciadoba

podľa Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz a skutočnosť,
že žalobca tak mohol učiniť dňom vystavenie platobného príkazu na úhradu pohľadávky veriteľa O. G.
10.07.2018 a žalobu o úhradu takto mu vzniknutej pohľadávky podal na súde až dňa 12.07.2021, je
jeho pohľadávka premlčaná tak v dvojročnej premlčacej dobe, pokiaľ sa ukáže, že pôvodný žalobca pri
úhradedlhupostupovalsvojvoľneazinéhodôvodu,akobolahrozbavýkonuzáložnéhopráva–vprípade

vymáhania bezdôvodného obohateniam, ako aj všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, nakoľko táto
uplynula dňom 10.07.2021. Vzhľadom na túto skutočnosť vznáša žalovaná námietku premlčania.

4. Pôvodný žalobca v replike uviedol, že žalovaná dané obchodné vzťahy bližšie nekonkretizuje. O. G.
ako úverový veriteľ oznámila podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka pôvodnému žalobcovi ako

záložcovi, že žalovaná ako úverová dlžníčka je voči nej v omeškaní s plnením svojich záväzkov zo
zmluvy o úvere a z tohto dôvodu O. G. začína výkon záložného práva. Oznámenie o začatí výkonu
záložného práva mu O. G. doručila. K nekonkrétnemu tvrdeniu žalovanej o jej zložitých obchodných
vzťahoch s pôvodným žalobcom sa nevie vyjadriť. Žalovaná nepreukázala, že by ním uplatnený nárok
zanikol čo i len sčasti splnením alebo iným spôsobom. Pôvodný žalobca nikdy neuzatvoril so žalovanou

žiadnu písomnú dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok. Žalovaná mu nikdy nedoručila žiadne
jednostranné započítanie svojich údajných pohľadávok voči nemu. Nie je si vedomý žiadnych jeho dlhov
voči žalovanej. Dňa 17.07.2018 vydala O. G. potvrdenie o zániku jej pohľadávky voči žalovanej z dôvodu
ním vykonaného plnenia. V tomto potvrdení uvádza, že k zániku pohľadávky O. G. voči žalovanej došlo
dňa 13.07.2018. Žalovaná tvrdí, že k plneniu došlo dňa 10.07.2018, pričom nie je zrejmé, na základe

akých skutočností je toto tvrdenie založené. O. G. potvrdila, že jej pohľadávka zabezpečená záložným
právom zanikla splnením dňa 13.07.2018. Žiaden iný dátum splnenia nie je preukázaný. Dňa 13.07.2018
tak nastali účinky, ktoré uviedol v žalobe. Až v tento deň pôvodný žalobca teoreticky mohol prvýkrát
uplatniť svoj regresný nárok voči žalovanej, ktorý je predmetom tohto sporu (v praxi je dokonca prvým
dňom až deň 17.07.2018, kedy O. G. vydala písomné potvrdenie, že záväzok žalovanej voči nej zanikol

k dňu 13.07.2018, pretože až do vydania tejto listiny bankou nemohol vedieť, či záväzok žalovanej voči
O. G. už zanikol). Z tohto dôvodu nie je uplatnená pohľadávka premlčaná. K premlčaniu nedošlo ani v
prípade, ak by došlo zániku záväzku žalovanej voči O. G. splnením ku dňu pripísania dlžnej sumy na
účet O. G. (ktorým je zrejme deň 11.07.2018). V takom prípade by lehota na podanie žaloby mala uplynúť
dňa 11.07.2021. K premlčaniu nedošlo ani v prípade, ak by došlo zániku záväzku žalovanej voči O. G.

dňom poukázania dlžnej sumy na účet úverového veriteľa O. G. (dňa 10.07.2018). V takom prípade by
lehotanapodaniežalobymalauplynúťdňa10.07.2021.Žalobudoručilsúduvpondelok12.07.2021.Deň
10.07.2021pripadolnasobotuadeň11.07.2021pripadolnanedeľu.Poslednýmdňomlehotynapodaniežaloby by v prípade správnosti argumentácie žalovanej ohľadom premlčania bol pondelok 12.07.2021,
kedy žalobu doručil súdu.

5. Žalovaná v duplike k zložitým obchodným vzťahom uviedla, že žalobca na začiatku ešte pred
poskytnutím úveru bankou žalovanej, prišiel za žalovanou s tým, že potrebuje získať finančné
prostriedky, ale jemu by banka žiadne neposkytla a preto navrhol, že pro forma predá žalovanej
svoj podiel na nehnuteľnosti, ktorá sa stala predmetom zálohu a ona vybaví na financovanie kúpy
nehnuteľností úver. Potom získané finančné prostriedky ďalej investujú do spoločných obchodných

aktivít, niečo môže žalovaná použiť na svoje osobné účely, najmä na vyplatenie svojich dlhov na jej
spoločnosti, na ktorú chceli neskôr vykonávať obchodné aktivity a niečo podľa potreby pošle pôvodnému
žalobcovi na účet. Nechcel, aby o týchto finančných pohyboch a obchodoch vedela jeho rodina. Väčšinu
finančných prostriedkov získaných z úveru použili ako investíciu pre rozbehnutie obchodu s mäsom,
s čím im pomáhal p. A. F.. Finančný poradca B. C. upozorňoval žalobcu aj žalovanú, že je neštandardné,
aby bola suma z úveru načerpaná na účet žalovanej ako kupujúcej. Žalovaná vie zdokladovať sumu

18.000 eur, ktorú po častiach posielala žalobcovi podľa toho, ako o peniaze požiadal (dňa 14.10.2014
platba vo výške 9.000 eur, dňa 30.10.2014 platba vo výške 1.000 eur, dňa 30.10.2014 platba vo výške
3.000 eur, dňa 28.11.2014 platba vo výške 1.000 eur, dňa 20.12.2014 platba vo výške 500 eur, dňa
20.12.2014 platba vo výške 500 eur, dňa 27.02.2015 platba vo výške 3.000 eur), tieto potreboval z úveru
na úhradu novej fasády na nehnuteľnosť na F. Q. V G.. Ďalších 15.000 eur bolo po dohode s pôvodným

žalobcom vložených žalovanou do jej firmy B., I., aby sa mohlo začať obchodovať s mäsom a následne
sa vložilo so súhlasom žalobcu ďalších 109.250 eur do firmy B., I.. N. A. F. žalovaná so súhlasom
pôvodného žalobcu dala 17.000 eur, ktoré potreboval pre nadviazanie obchodných vzťahov. Žalovaná
vznáša námietku premlčania nároku žalobcu a to v dvojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť
dňom úhrady dlhu žalovanej pôvodným žalobcom dňa 11.07.2018 a uplynula dňa 11.07.2020. Pôvodný

žalobca žiadny ručiteľský záväzok neprevzal, zabezpečoval predmetnú pohľadávku banky poskytnutím
zálohu, čo je inštitút od ručiteľského záväzku úplne odlišný, preto nemôže vyžadovať náhradu za toto
plnenie od žalovanej podľa § 550 OZ, ale len podľa § 454 OZ -žalobca plnil za žalovanú, čo podľa práva
mala plniť ona sama. Hlavný rozdiel medzi plnením z titulu ručiteľského záväzku a plnením v zmysle §
454 OZ je v tom, že ručiteľ plnením dlhu plní svoju právnu povinnosť, zatiaľ čo v druhom prípade takúto

povinnosť nemá a preto dochádza na strane dlžníka k bezdôvodnému obohateniu. Záložné právo sa
realizuje predajom zálohu, záložca nemá žiadnu povinnosť uhrádzať dlh za dlžníka. Pokiaľ nedôjde k
realizácii záložného práva predajom zálohu a následne k úhrade dlhu z prostriedkov získaných z tohto
predaja,nemožnopoužiť§550OZanizapoužitiaanalógie,akojetospomenutévrozhodnutíR89/2000,
ktoré výslovne podmieňuje použitie analógie podľa § 853 OZ len v prípade, ak bola pohľadávka veriteľa

uspokojená zo zálohu, čo má svoju logiku v tom, že sa najskôr muselo realizovať právo záložného
veriteľa, resp. povinnosť záložcu. Na daný prípad sa vzťahuje judikát R 1/1979, v ktorom je uplatnenie
§ 454 a nasl. OZ vymedzené negatívnym spôsobom tak, že podľa ustanovení OZ o neoprávnenom
majetkovom prospechu nemožno posudzovať prípady, ktoré sú upravené priamo v iných osobitých
ustanoveniach OZ, čím má na zreteli ručenie, resp. § 550, podľa ktorého ručiteľovi zaplatením dlhu

za dlžníka vznikne osobitný samostatný nárok na náhradu proti dlžníkovi. V žiadnom prípade mu však
takýto nárok nevznikne pokiaľ neplnil namiesto dlžníka ako ručiteľ; aj keď ustanovenia § 550 a § 454
OZ sú založené na rovnakom princípe. Nakoľko je nevyhnutné pokladať plnenie pôvodného žalobcu za
žalovanú za bezdôvodné obohatenie, právo na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia sa premlčuje
podľa § 107 ods. 1 OZ za 2 roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu, t.j. premlčacia doba uplynula dňa 11.07.2020. Žalovaná navrhuje, aby súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol v celom rozsahu a žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k duplike uviedla, že uplatnená pohľadávka nie je právom na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ale právom na náhradu plnenia záložcu voči záložnému veriteľovi. Obdobný

skutkový stav bol predmetom posúdenia zo strany občianskeho kolégia NS SR v rozhodnutí sp. zn. 2
Cdo 71/99 zo dňa 30.11.1999 (zverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R 89/2000),
v ktorom NS SR okrem iného uviedol, že „Ustanovenia § 151a až 151g Občianskeho zákonníka,
upravujúce inštitút záložného práva neobsahujú spôsob vyrovnania sa medzi záložcom a dlžníkom v
prípade realizácie záložného práva záložným veriteľom, ale takúto možnosť ani nezakazujú. Plnenie

záložcu za dlžníka je jeho právnou povinnosťou, preto svoj nárok na náhradu za plnenie poskytnuté
záložnémuveriteľovinemôževočidlžníkoviuplatňovaťpodľaustanovenia§454Občianskehozákonníka
o bezdôvodnom obohatení. Ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka však umožňuje použitie
analógie legis, a preto záložca môže požadovať od dlžníka náhradu za poskytnuté plnenie veriteľovipodľa § 550 Občianskeho zákonníka analogicky. Uvedené ustanovenie upravujúce tzv. zákonnú cesiu
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na ručiteľa je obsahom a účelom tomuto právnemu vzťahu najbližšie.“
Plnenie záložcu, ktorý nie je totožný s dlžníkom, v prospech záložného veriteľa formou speňaženia

zálohu má za následok vznik práva záložcu voči dlžníkovi na náhradu za dané plnenie, za analogického
použitia § 550 OZ. Právo na náhradu za plnenie podľa § 550 OZ sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu poukázala na rovnaký
judikát, z ktorého citovala, že „ak pohľadávka veriteľa bola uspokojená zo zálohu záložcu, ktorý nie je
totožný s osobou dlžníka, môže žalobca za to požadovať od dlžníka náhradu, a to s použitím analógie

(§ 853 Obč. zák.) podľa ustanovenia § 550 Obč. zák.“ Vo vyjadrení zo dňa 20.02.2023 už žalovaná
tvrdí, že uvedené rozhodnutie možno aplikovať „len v prípade, ak bola pohľadávka veriteľa uspokojená
zo zálohu“. V tomto spore je uplatnená pohľadávka na základe rovnakého skutkového stavu, ako bol
posúdený NS SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí. K uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa došlo
speňažením zálohu, resp. časti zálohu (pretože záloh svojou hodnotou vysoko prevyšoval zabezpečenú
pohľadávku banky voči žalovanej zo zmluvy o úvere). Pôvodný žalobca ako záložca predal časť zálohu

sám potom, ako mu na to udelil súhlas záložný veriteľ O. G. a za podmienok, ktoré stanovil záložný
veriteľ (najmä za podmienky, že časť kúpnej ceny za predaj časti zálohu vo výške zostatku pohľadávky
záložného veriteľa voči žalovanej bude kupujúcim poukázaná na účet záložného veriteľa). Predaj zálohu
sa uskutočnil potom, ako záložný veriteľ O. G. už formálne začala výkon záložného práva. Záloh tvorili
2 byty, 3 nebytové priestory, spoločné časti, zariadenia a príslušenstvom domu, v ktorom sa dané byty

nachádzajú a priľahlé pozemky. Pôvodný žalobca ako záložca predal iba jeden byt, jeden nebytový
priestor a podiel na druhom nebytovom priestore, čo však postačovalo na úhradu pohľadávky O. G.
voči žalovanej zabezpečenej záložným právom. Uspokojenie O. G. zo zálohu tým spôsobom, že predaj
zrealizoval sám záložca pod kontrolou a so súhlasom záložného veriteľa, nie je právne vylúčená a
nemení povahu samotného plnenia v prospech O. G.: - pôvodný žalobca plnil v postavení osoby záložcu

(t. j. vecného ručiteľa), bol voči O. G. zaviazaný na splnenie dlhu dlžníka (žalovanej) z dosiahnutého
výťažku z predaja zálohu, - plnil so súhlasom a s plným vedomím žalovanej, - plnil priamo z výťažku
predaja zálohu, čiže plnil ako záložca za žalovanú ako dlžníčku, - O. G. plnenie prijala a použila ho na
uspokojenie jej úverovej pohľadávky voči žalovanej. Tvrdenia žalovanej o údajnej dohode s pôvodným
žalobcom o tom, ako bude naložené s finančnými prostriedkami nadobudnutými žalovanou zo zmluvy

o úvere nie sú relevantné. Relevantná je skutočnosť, že žalovaná na základe zmluvy o úvere nadobudla
finančné prostriedky vo výške poskytnutého úveru, nesplácala riadne a včas splátky úveru O. G. ako
záložný veriteľ oznámila pôvodnému žalobcovi ako záložcovi a žalovanej ako dlžníčke začiatok výkonu
záložného práva zriadeného k zálohu. Pôvodný žalobca požiadal dňa 12.06.2018 O. G. o vyčíslenie
sumy pohľadávky O. G. voči žalovanej z titulu neuhradeného zostatku úveru vrátane príslušenstva.

Zároveň požiadal O. G. o súhlas, aby mohlo byť k nehnuteľnostiam (tvoriacim záloh v prospech O. G.)
ako ďalšie v poradí zriadené záložné právo pre Q. G.. Dňa 28.06.2018 vydala O. G. písomný súhlas
so zriadením ďalšieho záložného práva, dňa 28.06.2018 zaslala O. G. pôvodnému žalobcovi vyčíslenie
svojej pohľadávky voči žalovanej zo zmluvy o úvere. Dňa 03.07.2018 uzatvoril pôvodný žalobca ako
predávajúci so súhlasom O. G. a za podmienok stanovených O. G. Kúpnu zmluvu, ktorou predal časť

nehnuteľností tvoriacich záloh (konkrétne byt č. 1 s podielom na spoločných častiach, zariadeniach,
príslušenstve a pozemku, ďalej spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore č. 1 a nebytový priestor
č. 2) ako kupujúcemu B. R. B. a jeho manželke B. B., ktorí financovali kúpu zálohu z úveru od Q. G.,
ktorá si k nehnuteľnosti vopred zriadila záložné právo so súhlasom O. G.. Časť kúpnej ceny vo výške
171.321,91 eur (t. j. vo výške zostatku úveru s príslušenstvom vyčísleného O. G. dňa 28.06.2018) bola

na základe dohody účastníkov Kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2018 a v súlade s pokynom záložného
veriteľa O. G. poukázaná na účet O. G. ako úhrada pohľadávky O. G. voči žalovanej na zaplatenie
zostatku úveru spolu s príslušenstvom. O. G. súhlasila so zriadením ďalšieho záložného práva k zálohu
v prospech Q. G. s podmienkou, že časť kúpnej ceny vo výške pohľadávky na zaplatenie zostatku
úveru spolu s príslušenstvom bude uhradená zo strany kupujúceho nie na účet pôvodného žalobcu ako

predávajúceho, ale na účet uvedený O. G. za účelom úhrady zostatku úveru s príslušenstvom. Časť
kúpnej ceny vo výške zostatku úveru s príslušenstvom bola platbou z Q. G. (úver čerpaný manželmi
B.) pripísaná na účet označený O. G. dňa 11.07.2018, zaúčtovaná k dňu 13.07.2018 a dňa 17.07.2018
vydala O. G. potvrdenie o tom, že pohľadávka O. G. voči žalovanej zo zmluvy o úvere zanikla v
celom rozsahu vrátane príslušenstva splnením. Týmto plnením došlo k zániku pohľadávky O. G. voči

žalovanej plnením pôvodného žalobcu ako záložcu, ktoré bolo poskytnuté záložnému veriteľovi na
základe speňaženia časti zálohu. Zároveň došlo k zániku záložného práva O. G. k celému zálohu
zabezpečujúceho pohľadávku O. G. voči žalovanej zo zmluvy o úvere. Speňažením časti zálohu došlo
zároveň k vzniku pohľadávky pôvodného žalobcu na náhradu plnenia, ktoré plnil O. G. ako záložnémuveriteľovi speňažením zálohu, za analogického použitia § 550 OZ. Celý proces rokovaní s O. G. o úhrade
zostatku sumy úveru formou speňaženia časti zálohu prebehol s vedomím a súhlasom žalovanej, za
osobnej účasti žalovanej na rokovaniach, čo potvrdila aj E. vo svojom oznámení zo dňa 29.11.2021.

Žalovaná bola v kontakte s pôvodným žalobcom aj v období po splatení celej sumy úveru. Komunikovali
vo veci spísania notárskej exekučnej zápisnice, ktorou by žalovaná uznala svoj dlh voči pôvodnému
žalobcovi. Napriek prísľubu žalovanej (SMS komunikácia zo dňa 28.09.2018 s B. B.) k podpisu notárskej
exekučnej zápisnice zo strany žalovanej nedošlo. Žalovaná nepreukázala zánik nároku uplatneného
v tomto spore, alebo jeho časti, splnením alebo iným spôsobom. Nepreukázala existenciu písomnej

dohody o započítaní vzájomných pohľadávok s pôvodným žalobcom. Nepreukázala, že by pôvodnému
žalobcovi doručila jednostranné započítanie svojich údajných pohľadávok. Neuplatnila v tomto spore
určitú a zrozumiteľnú kompenzačnú námietku voči pohľadávke, ktorá je predmetom tohto sporu.
Nepreukázala a ani netvrdí, že by mala voči pôvodnému žalobcovi pohľadávku v konkrétnej výške a z
konkrétneho právneho dôvodu.

7. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nevie o osobnom vzťahu pôvodného žalobcu – jej otca so žalovanou,
ani o A. F.. Pôvodný žalobca nemal dôvod púšťať sa do nového podnikania a investovať do
nového podnikania finančné zdroje, nebol ekonóm ale stavebný inžinier, nemal žiadne vedomosti o
mäsopriemysle. Žalobkyňa nemá vedomosť, že by sa jej otec akýmkoľvek spôsobom zúčastňoval
podnikania spoločnosti B., I. a tieto tvrdenia žalovanej sú irelevantné. Žalovaná nepredložila dohodu o

započítaní ani jednostranné započítanie. Z jej podania nie je zrejmé, či uplatňuje kompenzačnú námietku
a v akej výške. Predložila záznamy o prevode (dňa 14.10.2014 vo výške 9.000 eur, dňa 30.10.2014 vo
výške 1.000 eur, dňa 28.11.2014 vo výške 1.000 eur, dňa 20.12.2014 vo výške 500 eur a dňa 27.02.2015
vo výške 3.000 eur), ktoré nie sú dôkazom o úhrade. Takým dôkazom je len výpis z účtu. Z predložených
záznamov o úhrade je podporený výpisom z účtu len záznam o prevode zo dňa 20.12.2014 vo výške 500

eur. Žalovaná predložila tiež výpis z účtu za október 2014 ako dôkaz platby zo dňa 30.10.2014 vo výške
3.000 eur. Na tomto výpise z účtu z mesiaca október 2014 sa však nenachádzajú položky vo výške 9.000
eur zo dňa 14.10.2014 a vo výške 1.000 eur zo dňa 30.10.2014, ktoré sa žalovaná snaží preukázať
záznamami o prevode. Pri všetkých týchto platbách je uvedené, že sa jedná o pôžičku. Žalovaná
neuvádza, ako formou mala byť zmluva o pôžičke uzatvorená, kedy mala byť pôžička vrátená, či bol

dohodnutý úrok. Žalobkyňa vznáša námietku premlčania pohľadávky žalovanej na vrátenie pôžičky pre
prípad, že by žalovaná tieto platby pôžičiek uplatnila v priebehu tohto sporu ako kompenzačnú námietku
(doposiaľ to určito a zrozumiteľne neurobila). Žalobkyňa popiera tvrdenia žalovanej o pro forma predaji
podielu na nehnuteľnostiach žalovanej, investovaní získaných finančných prostriedkov do spoločných
obchodnýchaktivít,odohode,žečasťzískanýchfinančnýchprostriedkovmôžežalovanápoužiťnasvoje

osobné účely, na vyplatenie dlhov jej spoločnosti, o dohode, že časť získaných finančných prostriedkov
podľa potreby pošle žalobcovi na účet, že pôvodný žalobca nechcel, aby o tomto všetkom vedela rodina.
Je absurdné, aby otec dohadoval so žalovanou na tom, že ona sama môže použiť peniaze z úveru na
svoje osobné účely. Na také niečo nepotrebovala žalovaná súhlas jej otca. Otec nehnuteľnosť zvykol
postaviť, nejakú dobu vlastniť a často neskôr predať (celú alebo jej časť). Dom v Bratislave na ulici Na

Revíne bol rovnako produktom jeho stavebnej činnosti. Nikdy v ňom nebývali, nepredával ich strechu
nad hlavou. Pôvodný žalobca ako predávajúci odstúpil od danej kúpnej zmluvy z dôvodu neuhradenia
kúpnej ceny žalovanou. Tým došlo k zrušeniu danej kúpnej zmluvy od počiatku (ex tunc). Žalovaná ako
kupujúca v celom rozsahu akceptovala dôvodnosť daného odstúpenia od kúpnej zmluvy a spoločne
s pôvodným žalobcom adresovala príslušnému katastrálnemu orgánu dňa 21.08.2017 návrh, aby z

dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy bol vykonaný záznam vlastníckeho práva pôvodného žalobcu ako
vlastníka prevádzaného spoluvlastníckeho podielu. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi považuje
žalobkyňa postup žalovanej v tomto spore, ktorý spočíva v tom, že tieto skutkové tvrdenia predniesla po
úmrtí otca žalobkyne ako pôvodného žalobcu, teda v čase, keď sa k nim už jej otec nemôže vyjadriť.

8. Žalovaná k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že úhradou pohľadávky záložného veriteľa pôvodným
žalobcom došlo k plneniu za žalovanú (dlžníka) bez právneho dôvodu v zmysle § 454 OZ, na základe
čoho vznikol pôvodnému žalobcovi voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §
451 OZ, na uplatnenie ktorého sa vzťahuje 2 ročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 OZ, vzhľadom
na čo došlo k premlčaniu jeho pohľadávky dňom 17.07.2020. Žalobkyňa prehliada, že podľa zmluvy

o zriadení záložného práva nemal žalobca až do realizácie záložného práva záložným veriteľom voči
veriteľovi žiadnu právnu povinnosť plniť, ako by tomu bolo v prípade ručenia podľa § 548 ods. 1 OZ.
Žalobca zaplatením dlhu za žalovanú neplnil žiadnu svoju zákonnú ani zmluvnú povinnosť. Takže toto
jeho plnenie je nutné považovať za plnenie bez právneho dôvodu a vymáhanie náhrady zaň od dlžníka– žalovanej, za vymáhanie bezdôvodného obohatenia v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1
OZ. Závery NS v rozhodnutí 1Cdo/71/99 nie je možné akceptovať bez kontextu s konkrétnym prípadom,
v ktorom došlo k vymáhaniu náhrady plnenia poskytnutého záložcom po tom, čo došlo k realizácii

záložného práva, čo je úplne iná situácia, kedy o určitej povinnosti záložcu už možno hovoriť. No ani v
tomto prípade sa nejedná o povinnosť plniť v zmysle § 548 ods. 1 OZ. Jedinou povinnosťou záložcu zo
záložnej zmluvy je strpieť výkon záložného práva a až do výkonu záložného práva žiadnu inú povinnosť
v tomto zmysle záložca nemá, hlavne nie niečo veriteľovi platiť za dlžníka; a až následne, po výkone
záložnéhopráva,mápovinnosťprenechaťzáložnémuveriteľovivýnospredajazálohu,resp.jehočasťdo

výšky jeho pohľadávky. Vzhľadom na to, že predmetom posúdenia NS je prípad vymáhania náhrady za
poskytnuté plnenie za dlžníka po realizácii záložného práva, je názor NS v tejto otázke, že žalobca plnil
za dlžníka na základe svojej právnej povinnosti pre daný prípad v zmysle, aký mu prikladá žalobkyňa,
nepoužiteľný. Naopak, z tohto rozhodnutia vyplýva, že v prípade realizácie záložného práva záložca plní
za dlžníka na základe svojej právnej povinnosti. Z toho vyplýva podmienenosť vzniku povinnosti záložcu
k plneniu realizáciou záložného práva. Závery, aké z tohto rozhodnutia NS vyvodzuje žalobkyňa, že v

danom prípade úhradou dlhu za žalovanú došlo k splneniu jeho právnej povinnosti, možno vylúčiť aj
na príklade, ak by výnos z predaja zálohu nedosiahol výšku dlhu, alebo ak by došlo k nezavinenému
zániku zálohu. A odporuje to aj vyjadreniu NS, že záložca ručí len do výšky hodnoty zálohu. Nakoľko
ak v takomto prípade žalobca nie je povinný za dlžníka nič doplácať alebo dlh zaplatiť, nemohol mať
záložca právnu povinnosť plniť za dlžníka ani v danom prípade, resp. plnil bez právneho dôvodu v

zmysle § 454 OZ a jeho nárok na úhradu toho čo za dlžníka zaplatil veriteľovi sa premlčiava podľa § 107
ods. 1 OZ v dvojročnej premlčacej dobe. V rovnakej 2 ročnej premlčacej dobe sa premlčiava nárok na
náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ. Ani v prípade, že by najskôr došlo k realizácii záložného práva,
nárok záložcu, ktorý je osobou odlišnou od dlžníka, nemožno posudzovať inak, ako nárok na náhradu
škody, teda ani ako nárok ručiteľa na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi, ani ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Záložca, ktorým je osoba odlišná od dlžníka, v prípade, že dôjde k realizácii
záložného práva na jeho majetok, má nárok na náhradu ujmy spôsobenej mu výkonom záložného práva,
a to pre porušenie právnej povinnosti dlžníka. Takže aj v tomto prípade by sa jednalo o nárok, ktorý je
premlčateľnývdvojročnejpremlčacejdobe.ŽalovanápoukazujenarozsudokNSČRzodňa31.10.2001,
sp. zn. 256 Cdo 2422/99 o plnení bez právneho dôvodu. Povinnosť plniť môže vzniknúť záložcovi len

v prípade realizácie záložného práva. K pojmovému vymedzeniu bezdôvodného obohatenia poukázala
na rozsudok NS ČR zo dňa 23.8.2001 sp. zn. 25 Cdo 1208/2000. Analógiu možno použiť len za určitých
podmienok, pokiaľ na riešenie určitej situácie neexistuje pozitívna právna norma, nie svojvoľne, keď sa
to hodí, a už vôbec nie na obídenie existujúceho jednoznačného ustanovenia zákona vzťahujúceho sa
na daný prípad, akým je § 454 OZ, ktorého tak obsah ako aj znenie je jednoznačné a presne zodpovedá

skutkovému stavu daného prípadu.

9. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla, že samotná žalovaná v odpore poukázala na rozsudok NS
SR zo dňa 30.11.1999 pod sp. zn. 2Cdo 71/99, vo vyjadrení zo dňa 25.11.2023 už žalovaná spochybňuje
jeho použiteľnosť a tvrdí, že tento rozsudok nie je možné akceptovať. Žalobkyňa nevidí dôvod, pre

ktorý by sa súd mal pri rozhodovaní v tomto spore odkloniť od rozsudku NS SR. Z tvrdenia žalovanej,
že premlčacia doba pohľadávky je dvojročná a uplynula dňa 17.07.2020, je zrejmé, že žalovaná sa
stotožnila s argumentáciou žalobkyne, že prvý deň možného uplatnenia jej pohľadávky na súde je deň
17.07.2018. Žalovaná tvrdí v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi, že pôvodný žalobca N. E.
zaplatil O. G. sumu 171.321,91 eur. V spise sa pritom nenachádza žiadny dôkaz o tom, že by pôvodný

žalobca uhradil akúkoľvek sumu záložnému veriteľovi O. G.. Naopak sa v spise nachádza listinný dôkaz
o tom, že k úhrade pohľadávky O. G. došlo z výťažku predaja časti zálohu vo vlastníctve pôvodného
žalobcu. Takisto sa v spise nachádza listinný dôkaz o tom, že záložný veriteľ O. G. oznámil oznámením
zo dňa 21.06.2017 pôvodnému žalobcovi ako záložcovi, že úver poskytnutý žalovanej ako dlžníčke vo
výške147.000eurnazákladeZmluvyoO.J.úvereč.XXX/XXXX/XXXXzodňa02.10.2014,bolzdôvodu

jeho nesplácania vyhlásený za predčasne splatný dňa 23.05.2016. Zároveň záložný veriteľ O. G. vyzval
pôvodného žalobcu ako záložcu na okamžité zaplatenie pohľadávky O. G. vo výške 156.757,92 eur a
oznámil že pristupuje k začatiu výkonu záložného práva. V spise sa tiež nachádza Kúpna zmluva zo
dňa 03.07.2018, ktorá obsahuje článok VI bod 2, v ktorom kupujúci berú na vedomie, že predmet kúpy
je predmetom záložného práva v prospech O. G. na zabezpečenie pohľadávky banky voči žalovanej a

že z kúpnej ceny dohodnutej v tejto kúpnej zmluve bude prednostne splatený úver O. G. voči žalovanej.
Ak žalovaná tvrdí, že v rozsudku NS SR bolo posudzované vymáhania náhrady plnenia potom, čo
došlo k realizácii záložného práva, je rozsudok NS SR plne aplikovateľný aj v tomto spore. K úhrade
záväzku žalovanej zo Zmluvy o O. J. úvere č. XXX/XXXX/XXXX došlo po začatí výkonu záložného právaspeňažením časti zálohu vo vlastníctve pôvodného žalobcu. Tvrdenie žalovanej, že pôvodný žalobca
uhradil jej záväzok v prospech O. G., je v rozpore so skutočnosťou.

10. Pôvodný žalobca dňa XX.XX.XXXX zomrel, uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 29.09.2022
súd rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičkami žalobcu D. E. a B. S. E.. Uznesením č.k. XXX/XX/
XXXX-XXX zo dňa 21.07.2023 súd rozhodol, že pripúšťa zmenu na strane žalobcov tak, že z konania
vystupuje súčasná žalobkyňa B. S. E. a súd bude v konaní pokračovať len so žalobkyňou D. E..

11. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila Žiadosť zo dňa 12.06.2018 (č.l. 7), súhlas O. G. zo
dňa 28.06.2018 (č.l. 8), vyčíslenie zostatku pohľadávky O. G. zo dňa 28.06.2018 (č.l. 10), príkaz na
úhradu (č.l. 11, potvrdenie O. G. zo dňa 17.07.2018 (č.l. 12), oznámenie O. G. o začatí výkonu záložného
práva z 21.06.2017 (č.l. 39), rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03. februára 2016, sp.
zn. 5Co/242/2015, zmluvu o úvere (č.l. 109), Zmluvu o zriadení záložného práva (č.l. 116), výpis z
obchodného registra O. G. (č.l. 120), Kúpnu zmluvu zo dňa 03.07.2018 (č.l. 121), výpis z Listu vlastníctva

č. XXXX pre k. ú. C. (č.l. 124), SMS komunikácia medzi žalovanou a B. R. B. (č.l. 127), výpis z
obchodného registra spoločnosti B., I. (č.l. 128), oznámenie o výmaze z obchodného registra zverejnené
dňa 06.08.2021 v Obchodnom vestníku SR č. 151/2021 (č.l. 129), výpis z Centrálneho registra exekúcií
(č.l. 130), e-mail žalovanej zo dňa 02.11.2016 (č.l. 131), prílohu e-mailu zo dňa 02.11.2016 (č.l. 132,
133), zoznam exekúcií vedených voči povinnému A. F. (č.l. 134), návrh na vykonanie záznamu zo dňa

21.08.2017 (č.l. 135) a navrhla vykonať výsluch svedka B. R. B. a výsluch žalovanej.

12.ŽalovanáakodôkazyoznačilaapredložilaOdpoveďbankyzodňa29.11.2021(č.l.90),kúpnuzmluvu
(č.l. 91), e-mail (č.l. 95), detaily pohybu (č.l. 96, 97 rub, 98, 99), výpis z účtu (97, 98 rub), navrhla vykonať
svoj výsluch a výsluch svedkov A. F., B. C..

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, odporom, ostatnými písomnými vyjadreniami
strán sporu, s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a žalovanou a zistil nasledovný skutkový
stav:

14. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doterajších písomných podaní
a zdôraznil, že po oznámení banky o začatí výkonu záložného práva došlo k osobným rokovaniam
pôvodného žalobcu, žalovanej a O. G., ktorých výsledkom bol súhlas všetkých zúčastnených s tým,
že časť zálohu bude speňažená tým spôsobom, že ju pôvodný žalobca predá tretej osobe. Žalovaná
poskytla súčinnosť, osobne rokovala a bola s touto formou plnenia jej záväzku voči banke stotožnená.

Predaj časti zálohu tretej osobe a použitie časti kúpnej ceny na splatenie záväzku žalovanej z úveru
poskytnutého O. G., úhrada zo strany tretej osoby kupujúceho ktorou bol splnený záväzok žalovanej voči
O. G. sú preukázané listinnými dôkazmi. Uplatnený nárok je nárokom záložcu na náhradu za plnenie
poskytnuté záložnému veriteľovi. S poukazom na § 853 OZ a § 550 a na rozsudok NS SR publikovaný
v zbierke pod č. R 89/2000 nárok záložcu nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale

nárokomanalogickýmnárokuručiteľapodľa§550OZ.Premlčujesavtrojročnejpremlčacejdobepodľa§
101 OZ. Prvým dňom kedy mohol pôvodný žalobca uplatniť svoj nárok na súde bol 13.07.2018, reálne až
17.07.2018, kedy banka vydala písomné potvrdenie o zániku pohľadávky. Trojročná premlčacia doba by
uplynula najskôr 13.07.2021, alebo 17.07.2021, žaloba bola podaná 12.07.2021. K námietke žalovanej,
že k realizácii záložného práva nedošlo, uviedol, že oznámením O. G. o začatí výkonu záložného práva

sa začal výkon záložného práva a od tohto momentu prebiehal a pôvodný žalobca ako záložca bol
povinný strpieť uspokojenie pohľadávky veriteľa zo zálohu. Speňaženie zálohu prebehlo pod kontrolou
a podľa pokynov banky ako záložného veriteľa. Spôsob akým sa záložný veriteľ uspokojí so zálohom,
môže byť rôzny vrátane predaja zálohu záložcom so súhlasom a podľa pokynov záložného veriteľa.
Rozhodnutie NS SR R 89/2000 neobmedzuje svoju aplikáciu, len na prípady, keď záloh speňažil priamo

veriteľ. K námietke rozlišovania medzi povinnosťou strpieť a povinnosťou plniť uviedol, že ekonomický
výsledok je v oboch prípadoch rovnaký, teda záložca príde o hodnotu zodpovedajúcu výške dlhu dlžníka.
Záložca je vecným ručiteľom, NS SR teda nerozlišuje medzi aktívnym plnením a pasívnym strpením,
v oboch prípadoch ide o plnenie právnej povinnosti záložcu. K odkazu na judikatúru Najvyššieho súdu
ČR uviedol, že rozhodnutie NS SR č. R 89/2000 je zjednocujúceho významu pre rozhodovaciu prax

súdov, a bolo publikované v Zbierke.

15. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomných podaní, najmä
podania zo dňa 25.11.2023. Za termín premlčania považujú dátum 17.07.2020, keby sa žalobkyňadozvedela o splatení záväzku voči banke na základe potvrdenia banky o splatení záväzku, ktoré vydala
17.07.2018. Úhradou pohľadávky záložného veriteľa pôvodným žalobcom došlo k plneniu za žalovanú
bez právneho dôvodu v zmysle § 454 OZ, na základe čoho vzniklo žalobkyni voči žalovanej nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ, na uplatnenie ktorého sa vzťahuje dvojročná
premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 OZ, vzhľadom na čo prišlo k premlčaniu jej pohľadávky dňom
17.07.2020. Žalobkyňa ignoruje rozdiel medzi inštitútmi ručenia a záložného práva, prehliada, že podľa
zmluvy o zriadení záložného práva, zriadené v danom prípade tretou osobou, nemal žalobca až do
realizácie záložného práva záložným veriteľom voči veriteľovi žiadnu právnu povinnosť plniť akoby tomu

bolo v prípade ručenia podľa § 548 ods. 1 OZ. Pôvodný žalobca zaplatením dlhu za žalovanú neplnil
žiadnu svoju zákonnú ani zmluvnú povinnosť, takže toto jeho plnenie je nutné považovať za plnenie bez
právneho dôvodu a vymáhanie náhrady zaň od žalovanej ako dlžníka, za vymáhanie bezdôvodného
obohatenia. Jedinou povinnosťou záložcu zo záložnej zmluvy je strpieť výkon záložného práva a až do
výkonu záložného práva žiadnu inú povinnosť v tomto zmysle záložca nemá, hlavne nie niečo platiť
za dlžníka veriteľovi. Až následne po výkone záložného práva má povinnosť prenechať záložnému

veriteľovi výnos z predaja zálohu, resp. jeho časť do výšky pohľadávky. Nemá za to, že ekonomický
výsledok je rovnaký v prípade výkonu záložného práva a v prípade, že pôvodný žalobca plnil za žalovanú
dobrovoľne,pretožeakbybolzálohspeňaženýzanižšiucenuakobolavýškapohľadávkyvočižalovanej,
alebo ak by záloh zanikol, žalobkyňa by nemala povinnosť plniť v podstate nič, resp. by nemusela
plniť nad tú sumu, ktorou by bol záloh speňažený. O. G. začala výkon len formálne, ale v skutočnosti

k výkonu záložného práva neprišlo. K tomu doložili odpoveď E. G., H., ktorá prevzala O. G., kde je
okreminéhouvedené,následnebankukontaktovalp.E.akozáložca,pričomprejavilzáujemovyplatenie
pohľadávky zo zmluvy o úvere, čím by zabránil výkonu záložného práva na jeho majetok. Vyplatenie
zabezpečenej pohľadávky bolo potom zrealizované v júli 2018 so súhlasom O. G. a v súčinnosti medzi
dlžníkom a záložcom, ktorý osobne v tejto veci s bankou rokovali. Záložca je oprávnený plniť splatný dlh

za dlžníka v čase začatého výkonu záložného práva v záujme ochrany svojho majetku a banka nemala
žiadny dôvod takto ponúknuté plnenie odmietnuť. V tejto odpovedi banky sa neuvádza žiadna povinnosť
pôvodného žalobcu plniť dlh za žalovanú, banka tu spomína len slovo záložca je oprávnený plniť splatný
dlh, taktiež banka neuvádza že by si nárokovala od pôvodného žalobcu vyplatenie dlhu za žalovanú,
spomína tu len, že s ním súhlasí. Aj spôsob akým prišlo k vyplateniu pohľadávky banky preukazuje, že

sa jedná o dobrovoľné plnenie pôvodného žalobcu za žalovanú ako dlžníčku, ktorá bola sama povinná
splatiť dlh. Pôvodný žalobca uzatvoril dobrovoľne kúpnu zmluvu na predaj časti svojich nehnuteľností
s treťou osobou s B. R. B., dohodol sa s ním na výške kúpnej ceny za nehnuteľnosť a z tejto kúpnej
ceny bol vyplatený aj úver žalovanej. Došlo k premlčaniu nároku žalobkyne v dvojročnej premlčacej
dobe, pretože sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Nárok žalobkyne neuznávajú, obrana žalovanej nie

je kompenzačnou námietkou, len by radi objasnili, že žalovaná nekonala v rozpore s dobrými mravmi
a že s pôvodným žalobcom mali nejaké obchodné vzťahy. Z tohto dôvodu navrhuje v konaní vypočuť
žalovanú, aby objasnila tieto vzťahy s pôvodným žalobcom.

16.Žalovanánapojednávaníuviedla,žesp.E.sapoznalaodseptembra2000,boliveľmidobríkamaráti,

veľmi si pomáhali. Čo sa týka úveru, ktorý jej banka schválila, v tej dobe dobre zarábala, pracovala
v slovenských telekomunikáciách, p. E. ju poprosil, či by si vedela zobrať úver na jeho nehnuteľnosť
s tým, že peniaze, ktoré jej prídu na účet, použijú na podnikateľský zámer. Nejakú časť dala na fasádu
na Hraničnú ulicu a viac-menej niektoré peniaze mu dávala aj do ruky. To, že p. E. zomrel, sa dozvedela
asi ako posledná, čo ju mrzí aj čo sa udialo, bol veľmi chorý a keď nastala situácia, že nemala z čoho

splácať splátky, tak vtedy nastalo to, že bol na ňu agresívny a nátlakový, čo pripisuje chorobe. Žalovaná
sa nechcela obohatiť, ju to celé prekvapilo. Aj to odstúpenie od zmluvy bolo pod nátlakom, ona to nemala
z čoho splácať. Mrzí ju, čo sa vôbec udialo, ona to považovala za uzavretú záležitosť.

17. Zo Zmluvy o O. J. úvere č. XXX/XXXX/XXXX (č.l. 109) (ďalej len „zmluva o úvere“) vyplýva, že

žalovaná ako dlžníčka a O. G. I., H. ako veriteľ uzavreli dňa 02.10.2014 zmluvu o úvere, v ktorej
sa O. G. zaviazala poskytnúť dlžníčke účelový špecifický spotrebný úver vo výške 147.000 eur na
kúpu nehnuteľností vo vlastníctve pôvodného žalobcu a dlžníčka sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver
a zaplatiť úroky, poplatky a príslušenstvo v 239-tich mesačných anuitných splátkach vo výške 1.186,37
eur. Dlžníčka sa zaviazala zabezpečiť pohľadávku banky záložným právom na nehnuteľnostiach.

18. Z detailu pohybu na účte (č.l. 94 rub) vyplýva, že dňa 14.10.2014 bola na účet žalovanej pripísaná
suma 144.207 eur.19. Z kúpnej zmluvy z roku 2015 (č.l. 91) vyplýva, že pôvodný žalobca ako predávajúci a žalovaná ako
kupujúca uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva pôvodného žalobcu
k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 147.000 eur.

20. Z návrhu na zápis práv k nehnuteľnostiam záznamom zo dňa 21.08.2017 vyplýva, že pôvodný
žalobca a žalovaná oznámil Okresnému úradu, katastrálnemu odboru, že pôvodný žalobca odstúpil od
kúpnej zmluvy a žalovaná akceptuje účinky odstúpenia, t.j. zrušenie kúpnej zmluvy od začiatku, preto
navrhuj, aby kataster zapísal záznamom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na pôvodného žalobcu.

21. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 02.10.2014 (č.l. 116) vyplýva, že
O. G. ako záložný veriteľ a pôvodný žalobca ako záložca uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva
na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 02.10.2014 uzavretej so
žalovanou ako dlžníkom, zálohom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve pôvodného žalobcu.

22. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 21.06.2017 (č.l. 39) vyplýva, že O. G. oznámila
pôvodnému žalobcovi a žalovanej, že z dôvodu nesplácania úveru bol úver s účinnosťou k 23.05.2016
vyhlásený za predčasne splatný. Z dôvodu, že pohľadávky banky nebola riadne a včas splatená v lehote
určenej vo výzve, banka týmto vyzýva záložcu na okamžité zaplatenie pohľadávky banky, ktorej zostatok
je ku dňu 21.06.2017 vo výške 156.757,92 eur a to na účet banky. Banka týmto oznamuje, že pristupuje

k začatiu výkonu záložného práva predajom zálohu podľa § 151l Občianskeho zákonníka.

23. Zo žiadosti pôvodného žalobcu zo dňa 12.06.2018 (č.l. 7) vyplýva, že pôvodný žalobca požiadal O.
G. o udelenie súhlasu s prevodom nehnuteľností na tretiu osobu. Kúpna cena bude financovaná z úveru
poskytnutého Q. G. tretej osobe a to v rozsahu nesplateného zostatku úveru poskytnutého dlžníčke,

kúpna cena bude priamo poukázaná na jeho splatenie v zmysle inštrukcie O. G.. Pôvodný žalobca žiada
o udelenie súhlasu so zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v ďalšom poradí pre Q. G. na
zabezpečenieúveruposkytnutéhotretejosobenakúpuuvedenýchnehnuteľností.Žiadatiežovyčíslenie
zostatku úveru.

24. Zo súhlasu O. G. zo dňa 28.06.2018 (č.l. 8) vyplýva, že O. G. udeľuje na základe žiadosti pôvodného
žalobcu pre Q. G. ako ďalšieho záložného veriteľa súhlas so zriadením záložného práva k nehnuteľnosti
v poradí za záložným právom O. G. zriadeným na základe záložnej zmluvy. O. G. vyhlasuje, že sa vzdá
záložných práv k nehnuteľnostiam, zriadeným na základe záložnej zmluvy v prípade, ak bude v plnom
rozsahu vyplatená pohľadávky O. G. zo zmluvy o úvere.

25. Z vyčíslenia pohľadávky O. G. zo dňa 28.06.2018 (č.l. 10) vyplýva, že na žiadosť pôvodného žalobcu
tomuto oznámila, že k 12.07.2018 bude zostatok pohľadávky dlžníčky zo zmluvy o úvere vo výške
171.321,91 eur.

26. Z príkazu na úhradu zo dňa 10.07.2018 (č.l. 11) vyplýva, že dňa 10.07.2018 zadal A. R. B. prevodný
príkaz na úhradu sumy 171.321,91 eur.

27. Z kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2018 (č.l. 121) vyplýva, že pôvodný žalobca ako predávajúci a B. R. B.
a manželkou B. B. ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva

pôvodného žalobcu k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 230.000 eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške
200.000 eur bude uhradená z hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcim zo strany Q. G. a časť
uvedenej sumy vo výške podľa vyčíslenia O. G. bude poukázaná v prospech účtu na úhradu záväzku
zo zmluvy o úvere zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnostiam.

28. Z potvrdenia O. G. o splatení úveru zo dňa 17.07.2018 (č.l. 12) vyplýva, že O. G. potvrdzuje, že
žalovaná ako dlžník dňom 13.07.2018 vyrovnala všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere.

29. Z odpovede E., H. zo dňa 29.11.2021 adresovanej právnej zástupkyni žalovanej (č.l. 90) vyplýva,
že koncom roku 2015 prestala žalovaná splácať mesačné splátky úveru, O. G. ju viac krát vyzvala na

zaplatenie omeškaných splátok, k úhrade dlžnej sume nedošlo, preto banka vyhlásila úver ako celok
za splatný. Listom zo dňa 21.07.2017 oznámila banka dlžníčke a záložcovi, že pristupuje k výkonu
záložného práva. Následne ju kontaktoval záložca, ktorý prejavil záujem o zaplatenie pohľadávky,
čím by zabránil výkonu záložného práva na jeho majetok. Vyplatenie zabezpečenej pohľadávky bolozrealizované v júli 2018 so súhlasom O. G. a v súčinnosti medzi dlžníkom a záložcom, ktorí osobne
s bankou v tejto veci rokovali. Záložca je oprávnený plniť splatný dlh za dlžníka v čase začatého výkonu
záložného práva v záujme ochrany svojho majetku a banka nemala žiaden dôvod takto ponúknuté

plnenie odmietnuť. K pripísaniu finančných prostriedkov na účet O. G. došlo 11.07.2018, pričom
k zúčtovaniu plnenia a tým k zániku zabezpečenej pohľadávky došlo dňa 13.07.2018.

30. Podľa § 550 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie

poskytnuté veriteľovi.

31. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

32. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

34. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

35. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných

zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

36. Podľa § 151l Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný
písomneoznámiťzáložcoviadlžníkovi,akosobadlžníkaniejetotožnásosobouzáložcu,aprizáložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto

registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.

37. Podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva

a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je
povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a
poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má
aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.

38. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 02.10.2014 uzatvorila žalovaná ako
dlžníčka s O. G. I., H. ako veriteľom Zmluvu o O. J. úvere č. XXX/XXXX/XXXX, na základe ktorej O.
G. poskytla žalovanej úver vo výške 147.000 eur na kúpu u na nehnuteľností vo vlastníctve pôvodného
žalobcu a dlžníčka sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť úroky, poplatky a príslušenstvo
v 239-tich mesačných anuitných splátkach vo výške 1.186,37 eur. Dlžníčka sa zaviazala zabezpečiť

pohľadávku banky záložným právom na nehnuteľnostiach. Pôvodný žalobca M. N. E. (otec žalobkyne)
ako záložca uzavrel s O. G. ako záložným veriteľom dňa 02.10.2014 Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky žalovanej zo zmluvy o úvere uzavretej so
žalovanou ako dlžníkom, zálohom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve pôvodného žalobcu. Predmetný
úver bol vyplatený na účet žalovanej. Pôvodný žalobca a žalovaná uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom

ktorej bol prevod vlastníckeho práva pôvodného žalobcu k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 147.000
eur. Žalovaná kúpnu cenu nezaplatila a pôvodný žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie
kúpnej ceny. Žalovaná neplatila splátky úveru riadne a včas. Dňa 21.06.2017 O. G. oznámila pôvodnému
žalobcovi a žalovanej, že z dôvodu nesplácania úveru bol úver s účinnosťou k 23.05.2016 vyhlásenýza predčasne splatný. Zároveň z dôvodu, že pohľadávka banky nebola riadne a včas splatená, vyzvala
záložcu na okamžité zaplatenie pohľadávky banky, ktorej zostatok je ku dňu 21.06.2017 vo výške
156.757,92 eur a tiež oznámila, že pristupuje k začatiu výkonu záložného práva predajom zálohu podľa

§ 151l Občianskeho zákonníka. Pôvodný žalobca dňa 12.06.2018 požiadal O. G. o udelenie súhlasu
s prevodom nehnuteľností na tretiu osobu s tým, že kúpna cena bude financovaná z úveru poskytnutého
Q. G. pretej osobe a to v rozsahu nesplateného zostatku úveru poskytnutého dlžníčke, kúpna cena
bude priamo poukázaná na jeho splatenie v zmysle inštrukcie O. G.. Zároveň požiadal banku o udelenie
súhlasu so zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v ďalšom poradí pre Q. G. na zabezpečenie

úveru poskytnutého tretej osobe na kúpu uvedených nehnuteľností. O. G. dňa 28.06.2018 udelila pre
Q. G. ako ďalšieho záložného veriteľa súhlas so zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v poradí
za záložným právom O. G. zriadeným na základe záložnej zmluvy a zároveň O. G. vyhlásila, že sa
vzdá záložných práv k nehnuteľnostiam, zriadeným na základe záložnej zmluvy v prípade, ak bude
v plnom rozsahu vyplatená pohľadávky O. G. zo zmluvy o úvere. O. G. dňa 28.06.2018 oznámila
pôvodnému žalobcovi, že k 12.07.2018 bude zostatok pohľadávky dlžníčky zo zmluvy o úvere vo výške

171.321,91 eur. Pôvodný žalobca ako predávajúci a B. R. B. a manželkou B. B. ako kupujúci uzavreli
dňa 03.07.2018 (č.l. 121) kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva pôvodného
žalobcu k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 230.000 eur, pričom bolo dojednané, že časť kúpnej ceny
vo výške 200.000 eur bude uhradená z hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcim zo strany Q. G.
a časť uvedenej sumy vo výške podľa vyčíslenia O. G. bude poukázaná v prospech účtu na úhradu

záväzku zo zmluvy o úvere zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnostiam. A. R. B. zadal dňa
10.07.2018 prevodný príkaz na úhradu 171.321,91 eur. O. G. vystavila dňa 17.07.2018 potvrdenie, že
žalovaná ako dlžník dňom 13.07.2018 vyrovnala všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy ú úvere. E., H.
ako právny nástupca O. G. v odpovedi zo dňa 29.11.2021 adresovanej právnej zástupkyni žalovanej
uviedla, že koncom roku 2015 prestala žalovaná splácať mesačné splátky úver, O. G. ju viac krát vyzvala

na zaplatenie omeškaných splátok, k úhrade dlžnej sumy nedošlo, preto banky vyhlásila úver ako celok
za splatný. Listom zo dňa 21.07.2017 oznámila banka dlžníčke a záložcovi, že pristupuje k výkonu
záložného práva. Následne ju kontaktoval záložca, ktorý prejavil záujem o zaplatenie pohľadávky,
čím by zabránil výkonu záložného práva na jeho majetok. Vyplatenie zabezpečenej pohľadávky bolo
zrealizované v júli 2018 so súhlasom O. G. a v súčinnosti medzi dlžníkom a záložcom, ktorí osobne

s bankou v tejto veci rokovali. Záložca je oprávnený plniť splatný dlh za dlžníka v čase začatého výkonu
záložného práva v záujme ochrany svojho majetku a banka nemala žiaden dôvod takto ponúknuté
plnenie odmietnuť. K pripísaniu finančných prostriedkov na účet O. G. došlo 11.07.2018, pričom
k zúčtovaniu plnenia a tým k zániku zabezpečenej pohľadávky došlo dňa 13.07.2018.

39. Sporným v konaní neboli žiadne podstatné skutkové tvrdenia, keď žalovanou tvrdené skutočnosti
o dohode s pôvodným žalobcom o investovaní prostriedkov z úveru do spoločných obchodných aktivít,
do obchodu s mäsom, o jeho podieľaní sa na podnikaní spoločnosti B., I., o posielaní mu žalovanou
rôznych finančných súm na jeho účet, neboli podstatnými skutkovými tvrdeniami, nakoľko tieto tvrdenia
neboli procesnou obranou žalovanej ani kompenzačnou námietkou ani vzájomnou žalobou a podľa

vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej na pojednávaní žalovaná nimi len chcela opísať, že nekonala
v rozpore s dobrými mravmi a že s pôvodným žalobcom mali nejaké obchodné vzťahy.

40. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne
je dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná ako dlžníčka uzavrela s bankou

ako veriteľom zmluvu o úvere, na základe ktorej banka poskytla žalovanej úver na kúpu nehnuteľností
vo vlastníctve pôvodného žalobcu. Pôvodný žalobca ako záložca uzavrel s bankou ako záložným
veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky žalovanej
zo zmluvy o úvere. Žalovaná neplatila splátky úveru riadne a včas, banka ako záložný veriteľ úver
zosplatnila a vyzvala dlžníka a záložcu na zaplatenie dlhu žalovanej a zároveň oznámila, že začína

výkon záložného práva zriadeného k zálohu. Pôvodný žalobca ako záložca so súhlasom banky ako
záložnéhoveriteľapredalčasťzálohukupujúcim,ktoríkúpufinancovalizúveruposkytnutéhoQ.G.,ktorá
poukázala kúpnu cenu vo výške zostatku pohľadávky dlžníčky priamo na účet banky. Podľa potvrdenia
banky boli všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere vyrovnané dňa 13.07.2018. Z uvedeného
vyplýva, že po začatí výkonu záložného práva bol dlh veriteľ uspokojený z výťažku z predaja zálohu,

ktorý predaj s jeho súhlasom zrealizoval záložca, pričom peniaze z predaja zálohu boli vyplatené priamo
záložnému veriteľovi. Dlh žalovanej tak bol veriteľovi uhradený z predaja zálohu, preto záložca je
oprávnený požadovať od žalovanej ako dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi z predaja jeho
zálohu.41. Žalovaná v konaní namietala, že záložca nebol povinný plniť záložnému veriteľovi, preto podľa nej
plnil bez právneho dôvodu a jeho nárok je tak nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň

vzniesla námietku premlčania.

42. Súd v prvom rade poukazuje na to, že dlh žalovanej bol uhradený z predaja zálohu po začatí
výkonu záložného práva spôsobom odsúhlaseným všetkými zmluvnými stranami tak, že kúpna cena vo
výške dlhu žalovanej bola uhradená kupujúcimi priamo veriteľovi. Dlh žalovanej teda nebol uhradený

z iných finančných prostriedkov, resp. z finančných prostriedkov získaných inak ako predajom zálohu.
Záložca previedol vlastnícke právo k zálohu kúpnou zmluvou za kúpnu cenu, záloh bol teda speňažený
a z prostriedkov získaných z predaja tohto zálohu bol uhradený dlh žalovanej, resp. veriteľ bol z jeho
výťažku uspokojený. V zmysle § 151a Občianskeho zákonníka bol záložca povinný strpieť predaj zálohu
a uspokojenie pohľadávky veriteľa, k čomu v danom prípade došlo s tým, že záložca pri predaji zálohu
so súhlasom veriteľa aktívne konal, čo zákon nezakazuje, preto nie je možné stotožniť sa s tvrdením

žalovanej, že záložca plnil bez právneho dôvodu. Aj banka v odpovedi zo dňa 29.11.2021 potvrdila, že
záložca je oprávnený plniť splatný dlh za dlžníka v čase začatého výkonu záložného práva v záujme
ochrany svojho majetku a banka nemala žiaden dôvod takto ponúknuté plnenie odmietnuť.

43. Otázka charakteru nároku záložcu na náhradu plnenia poskytnutého záložcom veriteľovi za dlžníka

na splatenie dlhu dlžníka je súdnou praxou vyriešená. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.1999 sp. zn. 2 Cdo 71/99, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk
NS SR a rozhodnutí súdov SR pod R 89/2000, ktorého právna veta znie: „Ak pohľadávka veriteľa bola
uspokojená zo zálohu záložcu, ktorý nie je totožný s osobou dlžníka, môže záložca za to požadovať
od dlžníka náhradu a to s použitím analógie (§ 853 Občianskeho zákonníka) podľa ustanovenia §

550 Občianskeho zákonníka.“ V odôvodnení dovolací súd ďalej uviedol, že: „Záložné právo, rovnako
ako ručenie, svojou povahou predstavuje záruku za dlh a je v ňom obsiahnutá aj povinnosť uspokojiť
pohľadávku veriteľa. Na rozdiel od ručenia, pri ktorom je pohľadávka veriteľa zabezpečená celým
majetkom ručiteľa, pri záložnom práve ide len o „ručenie“ zálohom, ostatný majetok záložcu nemôže byť
k uspokojeniu veriteľa použitý. Platná právna úprava považuje záložné právo za vecné právo k cudzej

veci. Svojou povahou a funkciou však slúži na zabezpečenie záväzku. V prípade jeho realizácie záložca
plní za dlžníka na základe svojej právnej povinnosti, vyplývajúcej mu zo záložnej zmluvy. Záložca je v
podstate vecným ručiteľom. Ustanovenia § 151a až 151g Občianskeho zákonníka, upravujúce inštitút
záložného práva neobsahujú spôsob vyrovnania sa medzi záložcom a dlžníkom v prípade realizácie
záložného práva záložným veriteľom, ale takúto možnosť ani nezakazujú. Plnenie záložcu za dlžníka

je jeho právnou povinnosťou, preto svoj nárok na náhradu za plnenie poskytnuté záložnému veriteľovi
nemôže voči dlžníkovi uplatňovať podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení. Ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka však umožňuje použitie analógie legis, a preto
záložca môže požadovať od dlžníka náhradu za poskytnuté plnenie veriteľovi podľa § 550 Občianskeho
zákonníka analogicky. Uvedené ustanovenie upravujúce tzv. zákonnú cesiu pohľadávky veriteľa voči

dlžníkovi na ručiteľa je obsahom a účelom tomuto právnemu vzťahu najbližšie.“

44. K námietke žalovanej, že citovaný judikát nie je použiteľný na tu prejednávaný spor, lebo podľa nej
podmienkou vzniku nároku žalobcu je realizácia záložného práva, súd uvádza, že aj v tu prejednávanej
veci záložca uhradil dlh žalovanej po začatí výkonu záložného práva z výťažku z predaja zálohu a teda

podstatné skutkové okolnosti oboch prípadov sú obdobné.

45. Rovnaký následok (teda vznik nároku záložcu na náhradu) by však mala aj skutočnosť, ak by záložca
uhradil dlh za dlžníka pred začatím výkonu záložného práva z prostriedkov získaných iným spôsobom
ako speňažením zálohu, čo vyplýva napr. z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/73/2023

zo dňa 13.03.2024, ktorý v danom prípade vychádzal z takých okolností, kedy žalobkyňa ako záložca
plnila za dlžníka mesačné splátky úveru pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, pred začatím
výkonu záložného práva a bez speňaženia zálohu a tiež aplikoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 30.11.1999 sp. zn. 2Cdo/71/99. Odvolací súd uviedol, že žalobkyňa bola záložnou dlžníčkou, t.j.
záložcom, ktorá svojou nehnuteľnosťou ručila a zabezpečovala úver žalovanej a jej bývalého manžela.

Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a
včasnéhonesplneniajezáložnýveriteľoprávnenýdomáhaťsauspokojeniazvecizaloženej(§151aods.
1 Občianskeho zákonníka). Plnenie záložcu za dlžníka je jeho právnou povinnosťou, preto svoj nárok na
náhradu za plnenie poskytnuté záložnému veriteľovi nemôže voči dlžníkovi uplatniť podľa ustanovenia§ 454 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka
však umožňuje použite analogie legis, preto záložca môže požadovať od dlžníka náhradu za poskytnuté
plnenieveriteľovipodľa§550Občianskehozákonníkaanalogicky(rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.

2Cdo 71/1999). Za situácie, že žalobkyňa plnila banke, plnila tak za žalovanú úver, avšak plnila ho
v dôsledku toho, že ho neplnila žalovaná. Preto plnenie žalobkyne nie je možné v žiadnom prípade
vyhodnotiť ako plnenie dobrovoľné, keďže ho plnila ako „ručiteľka“, resp. záložca za úver žalovanej
v ohrození, že bude výkon záložného práva realizovaný. Z tohto dôvodu je preto opodstatnený záver
súdu prvej inštancie o analogickej aplikácii ustanovenia § 550 Občianskeho zákonníka v spojení s

ustanovením § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že v danom prípade celý dlh žalovanej
nebol zo strany žalobkyne splnený, nič nebráni analogickej aplikácii tohto ustanovenia. Aplikácia
ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka v danom prípade nie je možná.
Plnenie žalobkyne vôbec nie je možné hodnotiť ako dobrovoľné, keďže žalobkyňa za úver žalovanej
ručila svojou nehnuteľnosťou, bytom. Dôvodne, po doručení nie jednej, ako to tvrdí súd prvej inštancie
a žalovaná (ktorá tvrdí, že veriteľ vôbec nevyzýval žalobkyňu na plnenie), sa žalobkyňa obávala, že

bude vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru žalovanej a následne realizovaný výkon záložného práva
a ona by v rámci tohto výkonu došla o svoj byt. Žalobkyňa v konaní jednoznačne preukázala, že bola
zo strany peňažného ústavu, veriteľa, upozorňovaná na nesplácanie úveru žalovanou a vyzývaná na
zaplatenie dlžných splátok, pod hrozbou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a následnej možnej
dražby. Žalobkyňa jednoznačne plnila za žalovanú, preto analogicky, aj keď celý dlh splatený nebol,

má nárok na vrátenie ňou splatených splátok a mimoriadnych platieb na úver žalovanej (analogicky
ustanovenie § 550 Občianskeho zákonníka).

46. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9Cdo/88/2024 zo dňa 9.7.2025, dovolanie voči citovanému
rozsudku Krajského súdu v Nitre zamietol a konštatoval, že odvolací súd vec správne právne posúdil.

Naviac doplnil, že „Aplikujúc predmetné ustanovenie na prejednávaný spor je jednoznačné, že žalobkyni
v zmysle § 550 OZ vznikol voči žalovanej nárok požadovať zaplatenie toho, čo plnila v prospech
úverového účtu titulom splatenia úverového dlhu, t.j. z právneho dôvodu existencie jej záväzku
vyplývajúceho z postavenia záložnej dlžníčky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa plnila
záložnému veriteľovi celkove sumu 6.488 eur, pričom právnym dôvodom tohto plnenia bol jej existujúci

záväzok vyplývajúci z postavenia záložnej dlžníčky, celá žalovaná suma bola poskytnutá v prospech
úverového účtu žalovanej. Žalobkyni teda voči žalovanej vznikol nárok na zaplatenie celej žalovanej
sumy 6.488 eur, titulom náhrady za plnenie v zmysle § 550 OZ.“

47. K rovnakým záverom (že ak záložca plnil dlh za dlžníka, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu

za plnenie, ktoré bolo veriteľovi poskytnuté a nakoľko Občiansky zákonník explicitne neobsahuje
spôsob vyrovnania vzťahu medzi záložcom a dlžníkom, v prípade realizácie záložného práva, s
použitím analógie § 853 Občianskeho zákonníka, môže záložca požadovať od dlžníka náhradu za
poskytnuté plnenie veriteľovi podľa § 550 Občianskeho zákonníka, keď predmetné ustanovenie upravuje
tzv. zákonnú cesiu pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na ručiteľa a je obsahom a účelom tomuto

právnemu vzťahu najbližšie) dospela súdna prax aj v ďalších rozhodnutiach (rozhodnutie NS SR zo
dňa 28.10.2010, sp. zn. 1ObdoV/7/2010; rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.06.2014, sp. zn.
5Co/192/2013, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01.03.2018, sp. zn. 4Co/225/2017).

48. Súd preto uzatvára, že záložca je v podstate vecným ručiteľom a nakoľko Občiansky zákonníka

neobsahuje spôsob vyrovnania vzťahu medzi záložcom a dlžníkom, v prípade realizácie záložného
práva záložným veriteľom, resp. úhrady dlhu záložcom za dlžníka, je možné podľa ustanovenia §
853 Občianskeho zákonníka použitie analógie legis a záložca môže požadovať od dlžníka náhradu
za poskytnuté plnenie veriteľovi podľa § 550 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie upravuje tzv.
zákonnú cestu pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na ručiteľa a je obsahom a účelom tomuto právnemu

vzťahu najbližšie.

49. Vzhľadom na obranu žalovanej v podobe hmotnoprávnej námietky premlčania bolo ďalej potrebné
zodpovedať otázku, či žalobou uplatnený nárok žalobkyne je premlčaný.

50. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v súdnom konaní má
za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať.

51. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym
časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Občiansky zákonník

stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď
sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio
nata).Trojročnápremlčaciadobaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Rozhodujúcou
skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej
doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník
povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.

52. Nárok žalobcu na náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi predajom jeho zálohu je nárokom
vyplývajúcim z § 151a Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 ods. 1 a § 550 Občianskeho zákonníka,
nie nárokom z bezdôvodného obohatenia, preto sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

53. Podľa potvrdenia O. G. k zániku zabezpečenej pohľadávky došlo dňa 13.07.2018. Všeobecná
trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 14.07.2018 a uplynula dňa 14.07.2021. Pôvodný žalobca
podal žalobu na súd dňa 12.07.2021, teda pred uplynutím premlčacej doby. Námietka premlčania
vznesená žalovanou tak nebola opodstatnená.

54. S prihliadnutím k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam považoval súd uplatnený nárok
žalobkyne na náhradu plnenia, ktorým záložca splnil za žalovanú z prostriedkov získaných z predaja
zálohu jej dlh veriteľovi, za dôvodný. Nakoľko predajom zálohu splnil záložca dlh za žalovanú ako
dlžníčku v sume 171.321,91 eur, má záložca voči nej nárok na náhradu tohto plnenia. Keďže žalovaná
neuhradil záložcovi dlžnú sumu, súd žalobe žalobkyne ako právnej nástupkyne záložcu vyhovel a uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 171.321,91 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

55. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a výsluchom svedkov A. F. a B. C., nakoľko
ich výsluchom mali byť preukazované skutočnosti, ktoré neboli v konaní podstatné a ktoré žalovaná
neuvádzala v rámci procesnej obrany, ale len na vysvetlenie, že nekonala v rozpore s dobrými mravmi,

preto by ich vykonanie bolo nadbytočné a nehospodárne. Súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom
svedka B. R. B. k skutkovým okolnostiam speňaženia časti zálohu a k jeho komunikácii so žalovanou,
nakoľko tieto skutočnosti žalovaná nepoprela, boli nespornými, preto ich preukazovanie nebolo potrebné
a výsluch svedka k nim by bol nadbytočný a nehospodárny.

56. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. a 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (2).

58. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu
a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.