Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/118/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010148
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624010148.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
a sudcov Ing. JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 03. decembra 2025, v trestnej veci proti obžalovaným 1/ A. B. a 2/ C. B., pre
pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. spáchaný
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného A. B. a odvolaní prokurátora proti

rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.10.2024 sp. zn. 2T/21/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 17. októbra 2024 sp. zn. 2T/21/2024 uznal
obžalovaných A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, v bode 1/, 2/ vinnými z pokračovacieho
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 ) Tr. zák. spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.

zák. účinného od 6.8.2024, na tom skutkovom základe, že

v bode 1/
v období od 13. februára 2023 do 19. mája 2023, v presne nezistenom čase, v obci D. E. F., okres G.,
v meste H. E. I., okres H. E. I. a na iných miestach, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, po tom
ako poškodený J. K. daroval v mesiacoch január a február roku 2023 obvineným oblečenie a finančnú

hotovosť v sume 4.000,- eur, a po tom ako sa obvinení dozvedeli, že poškodený J. K. disponuje značným
množstvom finančných prostriedkov, ktoré získal z predaja bytu v L., opakovane využívali výraznú
ovplyvniteľnosť a neschopnosť poškodeného odolávať tlaku pri naliehaní a vylákali od poškodeného
finančné prostriedky pod fiktívnymi zámienkami, že:
- predmetné finančné prostriedky boli potrebné pre právničku D. L. z B., ktorá mala pre obvinených
zabezpečovať vyplatenie poistky zo K.,

- podmieňovali vrátenie skôr požičaných finančných prostriedkov poskytnutím ďalších pôžičiek,
- obvinená C. B. potrebuje zaplatiť dlžné poistné, pretože A. B. mal byť hospitalizovaný v nemocnici a
- nemajú peniaze na jedlo pre deti,
na základe čoho im poškodený J. K. požičal finančnú hotovosť, a to
• dňa 13.02.2023 v H. E. I. vo výške 55.000,- eur,
• dňa 28.02.2023 v G. vo výške 1500,- eur,

• dňa 08.03.2023 v H. E. I. vo výške 13.700,- eur,
• dňa 17.03.2023 v D. E. F. vo výške 1000,- eur,
• dňa 20.03.2023 v D. E. F. vo výške 1500,- eur,
• dňa 25.03.2023 v D. E. F. vo výške 1500,- eur,
• dňa 26.03.2023 v D. E. F. vo výške 1300,- eur,
• dňa 31.03.2023 v D. E. F. vo výške 1500,- eur,

• dňa 06.04.2023 v D. E. F. vo výške 1500,- eur,
• dňa 17.05.2023 v D. E. F. vo výške 1500,- eur,• dňa 18.05.2023 v D. E. F. vo výške 1500,- eur,
• dňa 19.05.2023 v D. E. F. vo výške 1500,- eur,
pričom obvinení konali s vedomím, že požičané finančné prostriedky poškodenému vôbec nevrátia, že

na vrátenie požičaných finančných prostriedkov nemajú príjmy, čím poškodenému J. K. spôsobili škodu
vo výške 83.000,- eur a následne

v bode 2/
dňa 22. júna 2023, v presne nezistenom čase, v M. N. I. H., A.: XXXXXXXX, H. H. O. E. XXX/X,

H. E. I., okres H. E. I., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, pod zámienkou o dočasnosti prevodu
nehnuteľností, vylákali od poškodeného J. K. prevod nehnuteľností a to tak, že poškodený J. K. podpísal
ako predávajúci kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, a to k rodinnému domu
súpisné č. XXXX, stojacemu na parcele č. XXXX, pozemku parcela č. XXXX, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 302 m2 a pozemku parcela č. XXXX, záhrada o výmere 412 m2, katastrálne územie
G., s dohodnutou kúpnou cenou 3.000 Eur, pričom kúpnu cenu mu nezaplatili, k dohodnutému spätnému

prevodu nehnuteľností na poškodeného doposiaľ nedošlo, pričom v období od dňa 19.06.2023 do
22.06.2023 telefonicky kontaktovali poškodeného a spoločne ho presviedčali, že pre účely vyplatenia
poistky zo K., je potrebné aby vlastnili nehnuteľnosti ako zábezpeku, pričom poškodeného ubezpečovali,
že prevod nehnuteľností bude realizovaný iba na dobu troch dní a následne mal byť zrealizovaný spätný
predaj nehnuteľnosti, kde prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podmieňovali vyplatenie poistky

zo K. a s tým spojené vrátenie všetkých finančných prostriedkov, ktoré im poškodený požičal, čím
poškodenému J. K. spôsobili škodu vo výške 60.400,- eur.

Za to im súd uložil:
Obžalovanému A. B. podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona a § 38 ods. 2 Tr.

zákona trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona
na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanej C. B. podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2
Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu
jej podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť)
mesiacov.Podľa§50ods.2Tr.zákonauložilobžalovanejpovinnosť,abyvskúšobnejdobepodľasvojich
schopností nahradila škodu spôsobenú trestným činom vo výške 83.000,- eur.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.
zn. 2T/73/2023 zo dňa 1.10.2024, právoplatným dňa 1.10.2024, ktorým jej bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sú obaja obžalovaní povinní spoločne a nerozdielne uhradiť
poškodenémuJ.K.,nar.X.X.XXXXvG.,trvalebytomG.,P.Q.R.XXspôsobenúškoduvovýške83.000,-
eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodeného J. K.,
nar. X.X.XXXX v G., trvale bytom G., P. Q. R. XX na civilný proces.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obžalovaný A. B. a okresný
prokurátor.

Obhajca obžalovaného A. B. v písomnom odôvodnení odvolania uviedol nasledovné. Obžalovaný podal
odvolanie voči rozhodnutiu súdu o treste z dôvodu, že majú za to, že v danom prípade boli a sú naplnené
predpoklady v zmysle § 49 ods. 1 Trestného zákona o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia
slobody. V zmysle tohto ustanovenia Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu

odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky. Toto ustanovenie má za účel resocializáciu odsúdených a
odbremenenie väzenského systému s prihliadnutím na osobu páchateľa a okolnosti prípadu, životné
prostredie odsúdeného a možnosť nápravy páchateľa.Zároveňmajúzato,ževdanomprípadetak,akotoboloaplikovanépriprvomvyhlásenírozsudkuvdanej
veci, sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona.

Účelom trestu má byť zabezpečenie ochrany spoločnosti a vytvorenie podmienok na výchovu páchateľa
k tomu, aby viedol riadny život. Má za to, že podmienečný odklad výkonu trestu, by splnil svoj účel, a
bol by spôsobilý dostatočným spôsobom vplývať na A. B. tak, aby počas skúšobnej doby došlo u A. B.
k jeho náprave, čo je možné vyvodiť z toho, že A. B. sa ku skutku priznal, a tento oľutoval. Z tohto jeho
postoja možno bez pochyby ustáliť a vyvodiť to, že A. B. si uvedomuje nesprávnosť svojho konania, k

čomu ho toto konanie doviedlo, a teda tvrdia, že už aj doba výkonu väzby, ktorú musel A. B. absolvovať,
pôsobila a pôsobí na A. B. výchovne. Tak, ako to súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, obvinený
A. B. dobrovoľne uskutočnil úkon nápravy a náhrady škody, ktorú poškodenému spôsobil, a to svojím
podaním v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves, sp. zn. 1C/59/2023, ktorým uznal
nárokpoškodeného,tedažekúpnazmluvauzatvorenáaautorizovanádňa22.6.2023jeneplatná,pričom
voči rozhodnutiu súdu v tomto konaní nepodal odvolanie, a teda sa rozsudok Okresného súdu Spišská

Nová Ves v tejto veci stal právoplatným.

A. B. nebol viac ako 10 rokov súdne trestaný. Teda má za to, že konanie, za ktoré je v tomto
konaní obžalovaný, bolo excesom v jeho živote po predošlých odsúdeniach, a teda je možné, podľa
názoru obžalovaného, uvažovať a prihliadať na to, že u A. B. došlo k dostatočnej sebareflexii počas

trestného stíhania a súdneho konania, kedy sa ku skutku priznal, doznal vinu, a svoje konanie oľutoval,
teda akýkoľvek trest je pre A. B. dostatočným ponaučením a výstrahou pred akýmkoľvek páchaním
trestnej činnosti, a to aj s poukazom na to, že A. B. má štrnásť detí, o ktoré sa chce starať, a svojím
nepremysleným konaním si túto možnosť, potrebu a povinnosť znemožnil, teda aj toto ponaučenie
bezpochyby na A. B. pôsobí, teda trest aj v kratšom trvaní by bol vo vzťahu ku všetkým vyššie uvedeným

skutočnostiam dostatočný.

Majú za to, že v danom prípade vyššie uvedené okolnosti a skutočnosti pre podmienečný odklad výkonu
trestu, existujú, a že je potrebné pri ukladaní trestu obžalovanému A. B. na tieto prihliadať, tieto zohľadniť
a aplikovať.

V zmysle Nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011 „Trest ako najzávažnejší zásah štátu do
základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností
konkrétnehoprípaduapomerovpáchateľa.Zpožiadavkyprimeranostitrestujednoznačnevyplývazákaz
akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne

nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči
jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé
konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť.
Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.“ Tieto
závery už predstavujú ustálenú judikatúru Ústavného súdu (naposledy napr. nález Ústavného súdu sp.

zn. PL. ÚS 1/2021).

„Prostriedkom dosiahnutia primeraného trestu je práve individualizácia trestu“ Nález Ústavného súdu
sp. zn. PL. ÚS 106/2011).

Vychádzajú z chápania trestného práva a v rámci neho osobitne trestu odňatia slobody ako prostriedkov
ultima ratio majú za to, že je v prípade A. B. s prihliadnutím k prístupu A. B., kedy sa sám
pričinil k odvráteniu škodlivého následku svojho konania ja namieste aplikovať použitie alternatívneho
druhu trestu alebo uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s poukazom na závery judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky (najmä nálezy vo veciach so sp. zn. PL. ÚS 106/2011 a

PL. ÚS 1/2021), trestnoprávnej teórie k primeranosti trestu a osobitne aj s ohľadom na Dohovor o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, naň nadväzujúcu judikatúru ESĽP, Chartu základných práv
Európskej únie a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.

Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu

blízke osoby (§ 34 ods. 3 Trestného zákona), vytvára na jednej strane podmienky pre zachovanie
kontaktu páchateľa s rodinou a jeho blízkymi osobami, a to najmä s maloletými deťmi, a na druhej
stranezlepšenímpodmienokpreukladaniespravodlivýchtrestovumožňujeukladanietrestov,ktorébudú
dopadať na rodinu a blízke osoby páchateľa iba v nevyhnutnej miere.Nástrojom na dosiahnutie uvedeného cieľa je najmä uprednostnenie alternatívnych trestov pred trestom
odňatia slobody, umožnenie zárobkovej činnosti páchateľov a vytváranie hodnôt pre spoločnosť a tiež

umožnenie kontaktu a udržania sociálnych väzieb páchateľa s rodinou a blízkymi vrátane osobnej
starostlivosti a výchovy maloletých detí.

Taktiež Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. PL. ÚS 106/2011 ustálil „U páchateľa neprimerane
prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za

spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom
spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň
nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom
prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho
konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa
pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania

represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.“

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona sa novelou Trestného zákona rozšíril o kritériá, ktoré by mal
súd zohľadniť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Ide najmä o správanie páchateľa po spáchaní
trestného činu, osobitne vo vzťahu k poškodenému, dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu,

ako aj výslovné zakotvenie povinnosti súdu pri trestných činoch, ktorými sa ich páchateľ snažil získať
alebo získal majetkový prospech, zvážiť najmä uloženie peňažného trestu, a to buď samostatne alebo
popri inom treste. Majú za to, že toto súd prvého stupňa pri ukladaní trestu nebral za zreteľ, keď
obvinenému A. B. uložil trest nepodmienečný.

Novelou Trestného zákona došlo k zmene zoznamov poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, že
tieto už nie sú vymedzené taxatívne, ale ide o demonštratívny výpočet týchto okolností, na základe
čoho bola daná možnosť súdu individuálne zohľadniť okolnosti prípadu, a pri ukladaní trestu zohľadniť
konanie obvineného zo všetkých hľadísk, teda majú za to, že aj len čiastočná náhrada škody zo strany
obvineného, kedy tento svojím konaním prispel k odstráneniu škodlivého následku trestného činu, mala

byť považovaná za poľahčujúcu okolnosť, a táto ako taká mala byť zohľadnená pri rozhodovaní o treste
a jeho realizácii.

Na základe uvedeného majú za to, že v prípade A. B. je možné za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona
uložiť tomuto aj trest podľa § 221 ods. 2 a § 49 Trestného zákona a za použitia týchto ustanovení majú

za to, že sú splnené všetky podmienky v zmysle účelu a zmyslu Trestného zákona a ukladania trestov,
uložiť obvinenému A. B. trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu,
nakoľko takýto trest je spôsobilý zabezpečiť prevýchovu A. B., odradiť A. B. od páchania ďalšej trestnej
činnosti, a zabezpečiť zároveň ochranu spoločnosti v zmysle zásad Trestného zákona pre ukladanie
trestovamožnosťodškodneniapoškodeného,kedyobvinenýA.B.budemôcťsvojouprácouazárobkom

odškodniť poškodeného splatením škody, ktorú mu svojím konaním spôsobil a umožní taktiež to, aby
uloženým trestom bola čo najmenej postihnutá rodina A. B..

Preto navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a uložil obžalovanému A. B.
za použitia § 221 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby s

podmienečným odkladom výkonu tohto trestu v primeranej skúšobnej dobe pri dolnej hranici sadzby
stanovenej § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona.

Okresný prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovanej C. B. do výroku o treste nasledovne:

OkresnýsúdSpišskáNováVespriuloženítrestupodľa§38ods.2Tr.zákonaprihliadolnapomeramieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovanej zistil priťažujúcu okolnosť
v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona, a teda, že spáchala viac trestných činov, vzhľadom na uloženie
súhrnného trestu. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil kritický postoj obžalovanej k spáchanej trestnej
činnosti, následok, ktorý bol trestnou činnosťou spôsobený a skutočnosť, že je matkou 9 maloletých detí,

z ktorých najmladšie má 1 rok.

S vyššie uvedenými dôvodmi okresného súdu o uložení trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom výkonu trestu odňatia slobody nesúhlasí, nakoľko má za to, že hodnotenie osoby obžalovaneja jej pomerov má veľký význam pre uloženie inej formy trestu odňatia slobody. Nie každému páchateľovi
trestného činu tak, ako je to v tomto konkrétnom prípade, postačí uložiť trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody za zdanlivo splnenia formálnych podmienok a

naopak je na mieste uložiť trest, ktorý bude spĺňať i kritériá individuálnej prevencie.

Otázku, či účel trestu bude dosiahnutý v konkrétnom prípade aj bez výkonu trestu odňatia slobody,
má súd riešiť predovšetkým z hľadiska kritérií – spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody
a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím

na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Povahu spáchaného prečinu určujú predovšetkým zákonné znaky skutkovej podstaty, ktorá bola
daným činom naplnená (najmä druh a význam porušeného alebo ohrozeného záujmu chráneného
Trestnýmzákonom,konaniecharakterizujúceobjektívnustránkutrestnéhočinu,formazavinenia)aďalej
konkrétne okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný (spôsob spáchania činu, pohnútka páchateľa
a miera jeho zavinenia, rozsah spôsobených následkov, existencia poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností). Uloženie peňažného trestu bude z tohto hľadiska odôvodňovať predovšetkým nižší stupeň
spoločenskej závažnosti spáchaného prečinu, čo je vymedzené už samotnou kategóriou trestného činu.

Pod možnosťami nápravy páchateľa sa rozumie určitá prognóza budúceho vývoja správania páchateľa
na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností - prostredia, v ktorom sa jeho osobnosť vyvíjala

a v ktorom sa v budúcnosti bude vyvíjať, prípadných deformácií a škodlivých návykov, a to vzhľadom
na pôsobenie uvažovaného trestu na páchateľa. Možnosti páchateľa bude nevyhnutné posúdiť
predovšetkým podľa doterajšieho správania páchateľa, podľa pohnútok a príčin jeho trestnej činnosti,
podľa sociálneho prostredia, v ktorom žije, podľa toho, či sa v minulosti dopustil protiprávneho činu,
príp. akého; či naňho už bolo pôsobené trestnými alebo inými sankciami alebo opatreniami, aký je jeho

postoj k vlastnej trestnej činnosti a pod. V nevyhnutnosti kvalifikovaného odhadu súdu v otázke, ako
bude uložený trest na páchateľa pôsobiť sa pritom nevyžaduje rozumná istota.

Ide o primárnu zásadu, podľa ktorej je účelom trestu ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného
činu, vyjadrená vo forme represie. Cieľom uplatňovania tejto zásady je uložiť páchateľovi trestného

činu trest, ktorý by mal byť určitou formou odplaty spoločnosti, a to vo forme ujmy na osobnej slobode,
majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť len súd podľa Trestného zákona
za spáchaný trestný čin, pričom ujma nie je účelom trestu, ale iba prostriedkom, ako ho dosiahnuť.
Okrem odplaty odsúdenému ide spoločnosti vo vyjadrenom treste aj o jej ochranu, teda o zabránenie
v páchaní trestnej činnosti a samozrejme, o prevenciu, a to v podobe individuálnej prevencie, t. j.

pôsobenia na odsúdeného sankciou tak, aby v budúcnosti viedol riadny život, ako aj vo forme generálnej
prevencie, t. j. pôsobenia trestu smerom k ostatným členom spoločnosti tak, aby jednoznačne vnímali,
že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení. Uložený trest má vyjadrovať i morálne
odsúdenia páchateľa, ktoré sa prejavuje jeho odsúdením na určitý konkrétny trest.

Súd pri ukladaní trestu a určovaní jeho druhu a výmery prihliadne aj na konkrétne okolnosti popísané v §
34 ods. 4 Tr. zákona. Napriek formálnemu ponímaniu trestného činu sú tresty určené svojimi sadzbami
a práve v rámci týchto rozpätí súd ukladá trest s prihliadnutím na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho osobné pomery, ale aj možnosti jeho nápravy.

Veľmi dôležité je pri ukladaní trestu hodnotiť osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, a
to najmä preto, aby trest, ktorý je páchateľovi ukladaný, odrážal v sebe najmä jeho minulosť z hľadiska
jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, jeho povinností, ale najmä jeho vývojz hľadiska páchania trestnej činnosti. Dôležité je hodnotenie a posúdenie páchateľa z hľadiska jeho
pôsobenia v spoločnosti, a to vo všetkých súvislostiach a so zreteľom na zabránenie odsúdenému v
páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale aj s dôrazom na vytvorenie podmienok na výchovu odsúdeného

k tomu, aby viedol riadny život. Preto je pre daného páchateľa vždy dôležité uložiť individuálny trest v
zmysle tejto zásady, pretože je potrebné, aby spoločnosť pôsobila svojou sankciou, ktorú ukladá súd,
najmä na páchateľa trestného činu. Dôležité je skúmať aj pomery páchateľa, a to v celom spektre
pôsobeniatejtoosobyvminulosti,pretoželentakjemožnézabezpečiť,abytrestboluloženýspravodlivo.
Dôležité je pri ukladaní trestu poznať rodinné a osobné pomery páchateľa, ale aj jeho majetkové pomery,

zdravotný stav, ako aj jeho postavenie v rodine najmä s ohľadom na jeho starostlivosť vo vzťahu
k ostatným členom jeho rodiny. Napriek formálnemu ponímaniu trestného činu je hodnotenie osoby
páchateľa a jeho pomerov veľmi významné pri ukladaní trestu, pretože práve na základe správneho
hodnotenia páchateľa a overenia jeho pomerov je možné splniť cieľ individuálnej prevencie.

Má za to, že na obžalovanú je možné pôsobiť už len trestom spojeným s obmedzením jej osobnej

slobody, keďže sa dopustila úmyselnej majetkovej trestnej činnosti, ktorá bola páchaná sofistikovane v
priebehuod13.februáraaždo22.júna2023,kedypostupnesosvojímdruhomvylákalaodpoškodeného
celú jeho finančnú hotovosť získanú z predaja bytu, čo im však nebolo postačujúce a tak vylákali
od poškodeného aj prevod nehnuteľnosti, ktorá poškodenému slúžila na bývanie, čím poškodenému
spôsobili majetkový a ekonomický kolaps, stratu finančnej a ekonomickej samostatnosti fyzickej osoby,

s celkovou výškou škody 143.400,- eur, z toho v podobe finančnej hotovosti vo výške 83.000,- eur.
Obžalovaná C. B. ani jej druh doposiaľ nevrátili poškodenému ani časť vylákanej finančnej hotovosti.

Vzhľadom na osobu obžalovanej, alternatívny trest by u nej nesplnil účel sledovaný Trestným zákonom
a na uloženie takého trestu ani nie sú splnené zákonné podmienky, a preto je na mieste uložiť

nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý by zabezpečil ochranu spoločnosti pred obžalovanou a
súčasne by iných odradil od páchania obdobných trestných činov. Zároveň by takáto forma výkonu trestu
vyjadrila morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou. Kritický postoj obžalovanej k spáchanej trestnej
činnosti by mohol byť vyhodnotený zištne s cieľom dosiahnutia čo najpriaznivejšieho trestu. Obžalovaná
je poberateľkou rodičovského príspevku, rovnako ako bola pred vzatím do väzby. Obžalovaná je matka

9 maloletých detí, ktoré nemá v osobnej starostlivosti a ani po prepustení z väzby si nepodala návrh
na zverenie detí do svojej osobnej starostlivosti. Jej maloleté deti sú v súčasnej dobe už umiestnené
v detskom domove. S. F., ktorá ich mala zverené do osobnej starostlivosti, odišla po nezhodách práve
s obžalovanou z miesta bydliska, kde zabezpečovala osobnú starostlivosť okrem iných aj o maloleté
deti obžalovanej.

Na výkon trestu odňatia slobody navrhol, aby bola obžalovaná podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona
zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Takto uložený
trest možno považovať za spravodlivý, ktorý by splnil účel sledovaný Trestným zákonom tým, že
by jej zabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti a bude ním zabezpečená prevýchova obžalovanej,

teda individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom
pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov. Poukazuje na skutočnosť, že
obžalovaná je súčasťou širšej komunity, ktorá vnímala priebeh súdneho procesu a trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom výkon trestu odňatia slobody pri spôsobenej škode vo výške 143.400,- eur
môže byť predmetnou komunitou vnímané opačne ako má na zreteli § 34 ods. 1 Trestného zákona, a

teda iných neodradí od páchania trestných činov.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods.
2 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. obžalovanej C. B. uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov so zaradením do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obhajca obžalovanej C. B.. U obžalovanej C. B. súd
nezistilžiadnupoľahčujúcuokolnosť.Sícevpredmetnejtrestnejvecitrestnúčinnosťpriznalaaoľutovala,
súd jej ale ukladal súhrnný trest odňatia slobody za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pričom v konaní

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/73/2023 trestnú činnosť nepriznala a neoľutovala, preto
jej nebolo možné priznať túto poľahčujúcu okolnosť, ktorá sa musí vzťahovať na celú trestnú činnosť, za
ktorú sa ukladá súhrnný trest. Priťažuje jej okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, teda že spáchalaviac trestných činov (v súvislosti s tým, že jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody za viac trestných
činov).

Súd obžalovanej uložil súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona podľa zásad
uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zákona za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov, pretože trestný
čin v predmetnej trestnej veci spáchala skôr, ako jej bol dňa 8.8.2023 doručený trestný rozkaz v konaní
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/73/2023.

Takto súd obžalovanej uložil vzhľadom na jej osobu, ktorá má síce dva záznamy o odsúdení spred
spáchaním predmetnej trestnej činnosti, ale ide o inú trestnú činnosť, pričom sa na ňu už hľadí, akoby
nebola odsúdená a ktorá zaujala kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 24 mesiacov, teda v strede trestnej sadzby a jeho výkon jej podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov, t.j. v hornej polovici ustanovenej sadzby, pretože súd zohľadnil
aj následok, ktorý bol trestnou činnosťou spôsobený. Taktiež súd vychádzal zo zásad ukladania trestu,

kde v zmysle § 34 Tr. zákona má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Takto zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná je matkou ôsmich
maloletých detí, z ktorých najmladšie má jeden rok, ďalšie tri roky, päť rokov a staršie, ktoré sú výživou,
aleajosobnoustarostlivosťou,ktorúimpredjejvzatímdoväzbyposkytovala,odkázanénajmänamatku.

Rozhodnutie súdu o uznaní viny, o druhu a výške trestu, o výške a spôsobe nahradenia škody
poškodenému považujú za správne a zákonné. Majú za to, že v danom prípade boli a sú naplnené
predpoklady v zmysle § 49 ods. 1 Trestného zákona o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia
slobody. V zmysle tohto ustanovenia Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu
odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky. Toto ustanovenie má za účel resocializáciu odsúdených a

odbremenenie väzenského systému s prihliadnutím na osobu páchateľa a okolnosti prípadu, životné
prostredie odsúdeného a možnosť nápravy páchateľa. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Trestného
zákona), vytvára na jednej strane podmienky pre zachovanie kontaktu páchateľa s rodinou a jeho
blízkymi osobami, a to najmä s maloletými deťmi, a na druhej strane zlepšením podmienok pre

ukladanie spravodlivých trestov umožňuje ukladanie trestov, ktoré budú dopadať na rodinu a blízke
osoby páchateľa iba v nevyhnutnej miere.

Účelom trestu má byť zabezpečenie ochrany spoločnosti a vytvorenie podmienok na výchovu páchateľa
k tomu, aby viedol riadny život. Majú za to, že podmienečný odklad výkonu trestu splní svoj účel, a bude

dostatočným spôsobom vplývať na obžalovanú C. B. tak, aby počas skúšobnej doby došlo u obžalovanej
C. B. k náprave, čo je možné vyvodiť z toho, že obžalovaná C. B. sa ku skutku priznala, a tento oľutovala.
Z tohto jej postoja možno bez pochyby ustáliť a vyvodiť to, že si uvedomuje nesprávnosť svojho konania,
k čomu ju toto konanie doviedlo, a teda tvrdia, že už aj doba výkonu väzby, ktorú musela obžalovaná
C. B. absolvovať, pôsobila a pôsobí výchovne.

Majú za to, že súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ktorý sa obžalovanej
C. B. podmienečne odkladá so skúšobnou dobou v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov, je trest spôsobilý
zabezpečiť prevýchovu obžalovanej C. B., odradiť ju od páchania ďalšej trestnej činnosti, a zabezpečiť
zároveň ochranu spoločnosti v zmysle zásad Trestného zákona pre ukladanie trestov. Podmienečným

odkladom výkonu trestu odňatia slobody sa zvyšuje možnosť odškodnenia poškodeného, nakoľko
obžalovaná C. B. bude môcť po svojom zamestnaní sa svojou prácou a zárobkom odškodniť
poškodeného splatením škody, ktorú mu svojím konaním spôsobila a umožní taktiež to, aby uloženým
trestom bola čo najmenej postihnutá rodina a deti obžalovanej C. B..

Ďalej uvádzajú, že obžalovaná C. B. si po prepustení z väzby podala návrh o zverenie detí do osobnej
starostlivosti.

S poukazom na uvedené skutočnosti obžalovaná navrhla, aby Krajský súd v Košiciach odvolanie
Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves v neprospech obžalovanej C. B. do výroku o treste v zmysle §

319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.Na podklade odvolania obžalovaného A. B. a odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia
podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Okresný súd po zodpovedaní otázok obžalovaných A. B. a C. B. v zmysle § 333 ods.3 písm.c/,
d/, f/, g/, h/ Tr.por., v zmysle § 257 ods.7, ods.8 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní
zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves
právne kvalifikovaných ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 , ods. 2 Tr. zák. formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a vyhlásil, že vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste
a k výroku o náhrade škody.

Krajský súd vo vzťahu k uloženému trestu uvádza, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému
A. B. postupoval správne, ak uznal existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.l/ Tr.zák. -
priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

U obžalovanej C. B. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Síce v predmetnej veci trestnú činnosť
priznala a oľutovala, ale súd jej ukladal súhrnný trest odňatia slobody za zbiehajúcu sa trestnú činnosť,
pričom v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/73/2023 trestnú činnosť nepriznala
a neoľutovala, a preto správne rozhodol okresný súd, že jej nie je možné priznať túto poľahčujúcu

okolnosť, ktorá sa musí vzťahovať na celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za ktorú sa ukladá súhrnný
trest odňatia slobody. Nakoľko obžalovanej C. B. bol ukladaný súhrnný trest, správne okresný súd zistil
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona.

Obžalovaný A. B. bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný, pričom sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený.

Okresný súd nepochybil, keď dospel k záveru, že skutkov uvedených v napadnutom rozsudku sa
obžalovaná C. B. dopustila skôr, ako jej bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp.zn. 2T/73/2023 zo dňa 28.07.2023, právoplatného dňa 17.08.2023. V danom prípade u obžalovanej
pripadalo do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa najprísnejšej trestnej sadzby za zbiehajúcu sa

trestnú činnosť.

Podľa § 34 ods.1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods.3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods.4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného
činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal

alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné
pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku
trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä
uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233,

§ 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods.4, § 277 ods.4, § 277a ods.3, § 326, § 330 a 334, ktorých
spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby
trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmerysúd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb,
ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa názoru krajského súdu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovanému A. B.
okresnýmsúdomvovýmere2rokovzodpovedázákonuadostatočnezohľadňujeajosobuobžalovaného
A. B., na ktorého sa síce hľadí akoby nebol odsúdený, avšak je potrebné zohľadniť aj kritériá uvedené
v § 34 ods. 4 Tr. zákona najmä správanie páchateľa po spáchaní trestného činu, osobitne vo vzťahu
k poškodenému, dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. V danom prípade u obžalovaného

u A. B. krajský súd zohľadnil aj to, že z obsahu spisu vyplynulo, že obžalovaný bol vedúcou osobou pri
páchaní trestnej činnosti ,,tzv. mozgom“, čoho dôkazom je aj to, že dom bol prepísaný na jeho osobu a
nie na obžalovanú C. B.. Obrana obžalovaného, ktorá poukazuje na jeho správanie v civilnom konaní,
kedy uznal nárok na vlastníctvo k nehnuteľnosti v prospech poškodeného J. K., nie je dôkazom toho, že
tým chcel prispieť k náhrade škody, ale bol si vedomý dôkaznej núdze v jeho trestnej veci, východiskom
ktorej bolo uznanie neplatnosti kúpnej zmluvy v civilnom konaní. Uloženie peňažného trestu tak, ako to

obžalovaný navrhoval je kontraproduktívne vo vzťahu k výške spôsobenej škody, ktorú má obžalovaný
spoločne a nerozdielne s obžalovanou C. B. nahradiť. Krajský súd dáva do pozornosti, že použitie
zmierňujúceho ustanovenia Trestného zákona k vyhlásenej vine obžalovaného je len možnosťou a nie
povinnosťou súdu pri ukladaní trestu. Obžalovaný A. B. bol vo väzbe od 18.10.2023 do 11.07.2024, teda
skoro 9 mesiacov. Z väzby bol prepustený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To/63/2024

zo dňa 11.07.2024. S odôvodnením, že po zverejnení nálezu pléna Ústavného sudu SR sp. zn. PL.ÚS
3/2024 z 03.07.2024 sa očakával zásadným spôsobom upravený, t.j. znížený rozsah škody, a teda aj
právna kvalifikácia z obzvlášť závažného zločinu na prečin. Dobrodenie zákona súdom obžalovanému
bolo dané tým spôsobom, že po zrušení prvého odsudzujúceho rozsudku, ktorým mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov je mu aktuálne uložený trest vo výmere 2 rokov pri

trestnej sadzbe od 0 do 4 rokov. Po započítaní väzby do uloženého trestu, zvyšok trestu, ktorý má
vykonať, nepredstavuje taký výrazný zásah do jeho osobnej slobody, ale práve naopak dostáva šancu
po jeho vykonaní viesť riadny život, zamestnať sa tak, ako to prehlásil v písomných dôvodoch svojho
odvolania. S argumentáciou obžalovaného v odvolacích dôvodoch, že už výkonom väzby si uvedomil
nesprávnosť svojho konania sa krajský súd v celom rozsahu nestotožňuje poukazujúc na hodnotenie

z T. E. I. I. I. N. a na hodnotenie z miesta bydliska obžalovaného - mesto G.. Obžalovaný sa počas
výkonu väzby nesprával stále slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného
poriadku nedodržiaval, dôkazom čoho je aj to, že mu boli uložené dva disciplinárne tresty. Z hodnotenia
z miesta bydliska bolo krajským súdom zistené, že s rodinou obžalovaného boli problémy. Obžalovaný
bol považovaný za neprispôsobivého a arogantného človeka, ktorý často pod vplyvom omamných látok

vyvolával konflikty.

Pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu obžalovanej C. B. krajský súd uvádza, že jej formácia
vpodmienkachzmiernenéhorežimuvýkonuväzbyprebiehalavpožadovanomsociálnomsmereapočas
výkonu väzby sa správala slušne a disciplinovane. Z odpisu registra trestov obžalovanej C. B. vyplynulo,

že naposledy bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/73/2023
zo dňa 28.07.2023, právoplatným 17.08.2023 a bol jej uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov. Následne rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/73/2023 zo dňa 01.10.2024 právoplatným 01.10.2024
došlo v zmysle novely Tr. zákona účinnej od 06.08.2024 podľa § 405b ods. 1 Tr. poriadku k zrušeniu

výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/73/2023 a bol jej
uložený nový primeraný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s jeho podmienečným odkladom so
skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov.

Pri hodnotení výšky a druhu uloženého trestu obžalovanej C. B. sa krajský súd riadil nasledujúcimi

úvahami : Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Trestného zákona), vytvára na jednej strane podmienky pre zachovanie
kontaktu páchateľa s rodinou a jeho blízkymi osobami, a to najmä s maloletými deťmi, a na druhej
stranezlepšenímpodmienokpreukladaniespravodlivýchtrestovumožňujeukladanietrestov,ktorébudú
dopadať na rodinu a blízke osoby páchateľa iba v nevyhnutnej miere.

Nástrojom na dosiahnutie uvedeného cieľa je najmä uprednostnenie alternatívnych trestov pred trestom
odňatia slobody, umožnenie zárobkovej činnosti páchateľov a vytváranie hodnôt pre spoločnosť a tiežumožnenie kontaktu a udržania sociálnych väzieb páchateľa s rodinou a blízkymi vrátane osobnej
starostlivosti a výchovy maloletých detí.

Krajský súd v tejto súvislosti zvýrazňuje, že práve pri hodnotení osoby obžalovaného nemožno obísť
predovšetkým novelizované ustanovenie § 34 Tr. zák. účinného od 6. 8. 2024, ktorým došlo k rozšíreniu
kritérií, ktoré by mal súd zohľadniť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

V tejto súvislosti sa teda krajskému súdu v súlade so zásadou individuálnej a generálnej prevencie javí

uložený podmienečný trest okresným súdom obžalovanej ako primeraný a rešpektujúci všetky zásady
ukladania trestov vyjadrené v ustanovení § 34 Tr. zák.

Obžalovaná C. B. je matkou 9 detí, ktoré sú momentálne zverené S. F.. Najmladšie dieťa má 7
mesiacov, potom 2,5 roka a ďalšie má 4 roky, ďalšie 6 rokov a potom sú staršie. V čase konania
verejného zasadnutia o odvolaní mala porodiť svoje deviate dieťa. Výkon nepodmienečného trestu

odňatia slobody by nemohla nastúpiť. Je bez finančných prostriedkov, musí platiť výživné a je ochotná
splácať poškodenému škodu. Pred vzatím do väzby brala rodičovský príspevok a náhradné výživné
vo výške 960,- eur. Obžalovaná rovnako ako jej druh bola skoro deväť mesiacov bola v výkone väzby,
ktorá mohla vzhľadom na jej hodnotenie z ústavu mať na jej osobu výchovný vplyv. Uložený súhrnný
podmienečný trest odňatia slobody odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ktorého výkon

súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil
skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov je jej poslednou šancou na prevýchovu a jej pevné
rozhodnutie nepokračovať v trestnej činnosti.

Pokiaľ okresný súd uložil obžalovanej podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona povinnosť, aby v skúšobnej dobe

podľa svojich schopností nahradila škodu spôsobenú trestným činom vo výške 83.000,- eur, tak tento
výrok rozsudku má súvis s výrokom napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého podľa § 287 ods. 1 Tr.
poriadku sú obaja obžalovaní povinní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému J. K. spôsobenú
škodu vo výške 83.000,- eur. Pre obžalovanú to konkrétne znamená, že má vyvinúť maximálne úsilie
počas skúšobnej doby nedopustiť sa trestnej činnosti, priestupkov a aspoň sčasti nahradiť spôsobenú

škodu vo výške 41.500,- eur.

Správne postupoval okresný súd, keď u obžalovanej podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste
z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/73/2023 zo dňa 1.10.2024, právoplatným dňa
1.10.2024, ktorým jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov s odkladom jeho

výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Uznesením zo dňa 10.10.2024 bola súdom
obžalovanej do novourčenej skúšobnej doby započítaná už vykonaná skúšobná doba od 18.8.2023 do
1.10.2024.

Aj výrok, ktorým okresný súd obžalovaného A. B., zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia zodpovedá ustanoveniu § 48 ods.2 písm. a) Tr.zák. Obžalovaný A. B. nebol
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.