Rozsudok – Ostatné – Starostlivosť… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 5, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/221/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318202667
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6318202667.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnejnavrhovateľkyA.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.,t.č.A.XX,D.E.,F.,protimužovi,ktorého
otcovstvomábyťurčené,G.A.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomB.,vkonaníourčenieotcovstvaaúpravu
práv a povinností k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., t. č. A. XX, D. E., F., v konaní
zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. BR-6Pc/19/2018-279 zo dňa 04.07.2025

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. BR-6Pc/19/2018-279 zo dňa 04.07.2025 p o t v r d

z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejajlen„okresnýsúd“)napadnutýmrozsudkomrozhodoltak,že:„I.Súdurčuje,
že biologickým otcom maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, dieťa matky A. B., H. G., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bytom A. XX, XXXX D. E., F., je G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., t.č. na neznámom mieste.
II. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
III. Odporca je povinný platiť na výživu malol. A. B. za obdobie od 31.10.2012 do 31.10.2016 sumu

50,- Eur mesačne, za obdobie od 01.11.2016 do 30.06.2017 sumu 27,13 Eur mesačne, za obdobie júla
2017 sumu 27,32 Eur, za obdobie od 01.08.2017 do 31.12.2018 sumu 50,- Eur mesačne, za obdobie od
01.01.2019 do 30.06.2020 sumu 27,32 Eur mesačne, za obdobie od 01.07.2020 do 30.06.2022 sumu
29,42 Eur mesačne, za obdobie od 01.07.2022 do 30.06.2023 sumu 32,11 Eur mesačne, za obdobie
od 01.07.2023 do 30.06.2024 sumu 36,11 Eur mesačne, za obdobie od 01.07.2024 do 30.06.2025
sumu 37,73 Eur mesačne, za obdobie od 01.07.2025 do budúcnosti sumu 38,92 Eur a pri zmene výšky
životnéhominimanamaloletéresp.nezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákonasumu,rovnajúcusa30

%-ám takto určeného životného minima, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.
IV. Zameškané výživné za obdobie od 31.10.2012 do 04.07.2025 vo výške 5 965,21 Eur sa odporcovi
povoľuje splácať po 100,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným.
V. Navrhovateľka má voči odporcovi nárok a náhradu trov konania v celom rozsahu.
VI. Štát má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.“

2. V odôvodnení napadnuté rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa vo veci domáhala toho,

abysúdurčil,žebiologickýmotcommaloletéhoA.B.jeodporca,nazákladetoho,ževroku2011sasním
zoznámila, ich vzťah trval celý rok a z tohto sa narodil maloletý syn A.. „Navrhovateľka ďalej vo svojom
návrhu uviedla, že v čase podania tohto návrhu (08.11.2018, návrh opravený a doplnený 07.01.2019)
maloletýsynnavštevuješkôlkuvČeskejrepublike,kdežijú,odseptembra2019sastaneškolopovinným,s čím sú spojené pravidelné výdavky, keď navrhovateľka mu platí stravné v škôlke vo výške 590,- Kč,
s priznanými príjmami sirotského a vdovského dôchodku 6 700,- Kč, prídavkami na deti vo výške 3
620,- Kč a s platom zo zamestnania 9 500,- Kč. Za nájom platí 12 000,- Kč, pričom zo sociálneho

systému je jej doplácané na nájomné 4 500,- Kč, na elektriku platí mesačne 1 104,- Kč a ďalší jej výdavok
na bývanie je 2 260,- Kč, ktorý však navrhovateľka bližšie nekonkretizovala. Ostatnými pravidelnými
výdajmi sú oblečenie, lieky, strava a školské potreby. Okrem maloletého A. má navrhovateľka štyri deti,
ktoré navštevujú školy a o ktoré sa stará. Odporcu žiadala zaviazať na vyživovaciu povinnosť 80,- Eur
mesačne.“

3. K svojmu návrhu pripojila rodný list maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z ktorého vyplýva, že
matkou maloletého dieťaťa je navrhovateľka, otec v rodnom liste uvedený nie je. Doložené bolo tiež
potvrdenie materskej školy v E. v ČR z 05.11.2018, v zmysle ktorého navrhovateľka hradí stravné za
svojho maloletého syna A. vo výške 590,- Kč mesačne. Z kópie Oznámenia o zmene výšky dávky štátnej
sociálnej podpory Úradu práce Českej republiky, krajskej pobočky v Ústí nad Labem, zo dňa 24.01.2018

vyplýva výška prídavku na dieťa A. B., zvýšeného z 500,- Kč na 800,- Kč od 01.01.2018. Z oznámenia
taktiež vyplýva, že ďalšími maloletými posudzovanými deťmi navrhovateľky boli v tom čase maloletý G.
B.,nar.XX.XX.XXXX,maloletáI.B.,nar.XX.XX.XXXXamaloletáJ.B.,nar.XX.XX.XXXX.Navrhovateľka
tiež doložila potvrdenie o platení nájmu za byt, z potvrdenia vyplýva suma 12 000,- Eur ako mesačná
platba nájomného za november 2018, ako aj platby vo výške 2 260,- Kč a 1 104,- Kč za december 2018,

bez uvedenia príjemcu platby na poštových poukážkach, napokon bolo doložené aj oznámenie Úradu
práce ČR, krajská pobočka Ústí nad Labem z 19.10.2018 o zvýšení príspevku na živobytie z 3 120,- Kč
na 3 559,- Kč mesačne od 01.10.2018. Z doloženého písomného uznania dlhu a dohody o splátkach
dlhu, uzavretých s ČEZ prodej, a.s., z 10.10.2018, vyplýva, že platba vo výške 1 104,- Kč, doložená
vyššie, bola vykonaná ako mesačná splátka vzniknutého dlhu z predchádzajúceho obdobia voči tomuto

dodávateľovi elektrickej energie.

4. Z dôvodu neznámeho pobytu odporcu sa okresnému súdu nepodarilo doručiť mu výzvu na vyjadrenie
sa k návrhu na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu, následne sa však odporca sám dostavil na
okresný súd, za účelom svojho vypočutia (dňa 09.06.2020, po podaní návrhu vo veci dňa 08.11.2018)

a k veci vypovedal nasledovné:

5. Po nariadení znaleckého dokazovania doručil okresnému súdu ustanovený znalec z odboru genetika,
odvetvie analýza DNA, E. K. H. L., B. znalecký posudok č. 6/2025, datovaný dňa 25.02.2025,
z ktorého vyplynulo otcovstvo odporcu voči maloletému A. B., s mierou pravdepodobnosti určenia

označeného muža za biologického otca viac než 99,999 %. Uvedený záver bol konštatovaný na základe
analýzy DNA z odobratých vzoriek navrhovateľky, odporcu a maloletého dieťaťa. Aj s ohľadom na tieto
výsledky okresný súd nepovažoval za hospodárne vypočutie svedka, ktorého navrhla navrhovateľka pre
prípad, že odporca svoje otcovstvo neuzná.

6. Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu § 94 Zákona o rodine,
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Okresný súd rozhodoval o určení otcovstva
označeného odporcu, keď z vykonaného dokazovania analýzou DNA pred ustanoveným znalcom
vyplynul jednoznačný záver o otcovstve odporcu, preto ho súd určil za biologického otca maloletého A.
B., nar. XX.XX.XXXX, ako dieťaťa matky A. B., H. G., nar. XX.XX.XXXX. Na základe toho bolo potrebné

rozhodnúťoprávachapovinnostiachrodičovkmaloletémudieťaťuvzmysle§36ods.1Zákonaorodine,
§ 25 ods. 1, 2 a § 26 Zákona o rodine, § 62 Zákona o rodine, § 65 ods. 1 Zákona o rodine .V prípade
maloletého A. B. bolo zo skutkových okolností zrejmé, že mu od jeho narodenia až do súčasnosti
poskytuje osobnú starostlivosť navrhovateľka ako jeho matka. Odporca sa na výchove, či starostlivosti
doposiaľ nepodieľal žiadnym spôsobom, a to najmä z dôvodu, že otcovstvo voči maloletému dieťaťu

neuznal, čo i len neformálne. O maloleté dieťa sa nezaujímal a ani žiadnym spôsobom neprispel
navrhovateľke na výživu maloletého A.. Pri výsluchu odporca vo vzťahu k maloletému vyjadril ochotu
podieľať sa na jeho výžive, avšak neprejavil žiadny záujem o osobnú starostlivosť, či úpravu styku
s maloletým dieťaťom. Na základe toho okresný súd v záujme maloletého dieťaťa zveril A. B., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky ako jeho matky, vzájomný styk s ohľadom na

aktuálny neznámy pobyt odporcu neupravil.

7. Po preukázaní otcovstva odporcu k maloletému A. B. znaleckým skúmaním bol odporca neúspešne
vyzývaný na vyjadrenie sa k veci, následne bol neúspešne predvolávaný na vytýčené pojednávaniev tejto veci na 04.07.2025. Odporca sa voči súdu žiadnym spôsobom nevyjadril a na vytýčené
pojednávanie sa nedostavil. Bolo teda nemožné zistiť možnosti rodičovskej dohody vo vzťahu k úprave
rodičovských práv voči maloletému dieťaťu, ako aj k určeniu vyživovacej povinnosti odporcu za obdobie

od narodenia maloletého dieťaťa až do doby rozhodovania súdu. Okrem úpravy výkonu rodičovských
práv teda bolo potrebné rozhodnúť aj o výške výživného ako povinnosti odporcu voči maloletému
dieťaťu. „Tu súd vzal do úvahy sociálne, príjmové a výdavkové pomery navrhovateľky a jej maloletého
syna A. B. od narodenia, teda od 31.10.2012, v priebehu jednotlivých období až do súčasnosti, keď
bolo zrejmé, najmä z údajov uvedených v jej návrhu, že od narodenia dieťaťa až do mája 2020 sa

navrhovateľka aj dieťa zdržiavali v ČR s horeuvedenými príjmami a výdavkami, od 02.06.2020 sa však
navrhovateľka aj maloletý A. až doteraz zdržiavajú v F.. O svojich aktuálnych výdavkoch a príjmových
pomeroch preto v priebehu konania navrhovateľka voči súdu doplnila, že s ohľadom na starostlivosť o
zdravotne postihnutého syna M. B., nar. XX.XX.XXXX jej bola priznaná sociálna dávka od štátu, preto
v súčasnosti v F. poberá túto vo výške 3 041,60 Eur, ktorá je určená práve pre M. B., ako jej syna
a túto poberá za neho navrhovateľka. Z tejto sumy navrhovateľka poukazuje 2 000,- Eur na účet, z

ktorého sú následne vykonávané platby za dom, elektrickú energiu, vodu a poistenie, zo zostávajúcej
sumy 1 041,60 Eur zaplatí svoje a synovo poistenie, ako aj ich stravu, oblečenie, hygienu a benzín
do auta. Zvýšené výdavky sú v súčasnosti na syna najmä z dôvodu jeho rýchleho rastu, často je mu
preto potrebné kupovať oblečenie, sú zvýšené výdavky na hygienu, stravu a to aj doma aj v škole spolu
s nápojom a sladkosťami na desiatu. Navrhovateľka k svojmu vyjadreniu doložila aj písomné doklady

v F., ktorými preukazovala uzavretie nájomnej zmluvy zo 07.01.2019, s osobou označenou ako I. E.,
ktorá je narodená XX.XX.XXXX, rovnako doložila aj priznanie dávky pre M. B. vo výške 3 041,60 Eur.
Platbazabytbolapreukázanávsume209,42Eurmesačne.Následnekópiouzvýpisuúčtumenovaného
prenajímateľa doložila poukázanie sumy 2 000,- Eur dňa 24.03.2025 v prospech tohto prenajímateľa.“

8. Zo strany odporcu neboli napriek jeho prísľubu pri výpovedi pred súdom zaslané žiadne doklady
dosvedčujúce jeho tvrdenia, preto okresný súd vykonal lustráciu v údajoch sociálnej poisťovne, „ako
aj lustráciu odpisu z registra trestov, z ktorých zistil, že už v období pred narodením maloletého A. bol
odporcaštyrikrátodsúdenýrôznymisúdmizaspáchanietrestnýchčinov,včaseodnarodeniamaloletého
A. B. došlo k ďalším trom odsúdeniam, a to Okresným súdom Topoľčany dňa 06.09.2017 na trest odňatia

slobody v trvaní 2 rokov, keď odporca bol následne podmienečne prepustený dňa 13.07.2017, osvedčil
sa dňa 13.07.2020. Následne Okresným súdom Topoľčany bol odporca odsúdený aj dňa 18.04.2018 na
peňažný trest vo výške 600,- Eur, s určeným náhradným trestom odňatia slobody 6 mesiacov, pričom
tento trest odňatia slobody bol aj vykonaný v čase od 22.02.2019 do 05.06.2020. Napokon bol odporca
odsúdený ešte rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota dňa 28.05.2020, na trest odňatia slobody

v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, pričom tento trest odporca taktiež vykonal. V zmysle oznámenia ÚPSVaR
Brezno z 15.05.2025 odporca bol poberateľom, resp. príjemcom pomoci hmotnej núdzi v období októbra
2011 až augusta 2012. V období 07.02.2017 až 13.02.2017 bolo podľa údajov sociálnej poisťovne
čiastočnezaradenýdopracovnéhoprocesusvymeriavacímzákladomprepríslušnýodvodvovýške0,10
Eur. Následne v období 22.04.2021 až 30.04.2021 boli vykonávané odvody za odporcu spoločnosťou

ProJob, s.r.o. s vymeriavacím základom 145,45 Eur. Ďalší údaj svedčí o odvodoch za pracovnú činnosť v
ústave na výkon trestu odňatia slobody za obdobie 04.10.2023 až 22.12.2023 s priemerným mesačným
základom 81,14 Eur a v období 08.01.2024 do 07.09.2024 s priemerným mesačným vymeriavacím
základom 69,26 Eur.“

9. K sociálnym pomerom odporcu v rozhodnom období okresný súd zistil, že na jeho strane tu boli ďalšie
dve vyživovacie povinnosti k dvom dcéram z iného vzťahu, než s A. B., jednou z nich je G. A., nar.
XX.XX.XXXX, voči ktorej bolo naposledy odporcovi určené výživné rozsudkom Okresného súdu Brezno
č.k. 8P/43/2011-62 z 08.09.2011, a to v rozsahu minimálneho výživného (v tom čase aktuálne 26,- Eur
mesačne), o výživnom pre druhú dcéru B. A., nar. XX.XX.XXXX bolo naposledy rozhodnuté Okresným

súdom Brezno zo dňa 29.07.2010 pod č.k. 8P/124/2010-54, taktiež v rozsahu minimálneho výživného
(vtedy vo výške 25,38 Eur mesačne).

10. Ďalšie údaje k sociálnym, teda príjmovým aj majetkovým pomerom odporcu sa zadovážiť nepodarilo,
súd tak v zmysle citovaných právnych predpisov rozhodol o primeranom výživnom voči maloletému A.

B. na základe dostupných údajov, ktoré bolo možné zistiť tak z doložených listín, ako aj z vyjadrení a
výpovedí jednotlivých účastníkov pred súdom. „V čase narodenia maloletého A. mal odporca ďalšie dve
vyživovaciepovinnostikvtedymaloletýmdcéramB.aG.A.,pričomvobdobíodnovembra2012pracoval
v F. s približným príjmom 1 300,- Eur v čistom. Maloletý A. po narodení žil so svojou matkou v ČR, kde vtom čase poberala sociálne dávky resp. prídavky na deti, neskôr sa zamestnala s minimálnym príjmom
a za seba či maloletého A. uhrádzala bežné výdavky, ako je to uvedené vyššie, ich príjmové pomery
boli na nízkej úrovni. Odporca bol v F. zamestnaný až do októbra 2016, od novembra 2012 do októbra

2016 mu preto súd určil primeranú sumu výživného vo výške 50,- Eur mesačne, ktorá zohľadňovala jeho
príjmové pomery, primerané výdavky v F. kde prácu vykonával, ako aj odôvodnené potreby maloletého
A. a jeho pravidelné výdavky na živobytie. U odporcu zohľadnil súd aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti k
maloletýmdeťom,akojetouvedenévyššie.Vďalšomobdobíodnovembra2016aždojúla2017odporca
buď strávil vo väzbe v rámci trestného stíhania, príp. výkonu trestu odňatia slobody, po prepustení v júli

2017 sa však hneď nasledujúci mesiac od augusta zamestnal znovu v zahraničí, kde v F. dosahoval
zárobokpribližne1300,-Eurmesačnevčistom.Tototrvalodokoncaroka2018,zatotoobdobietedasúd
znovu zohľadňujúc aj trvajúce vyživovacie povinnosti k maloletej G. a k maloletej B. A. určil primeranú
sumu výživného na maloletého A. vo výške 50,- Eur mesačne. Medzi uvedenými obdobiami, teda v čase,
keď odporca nemal prácu, príp. bol zaradený do pracovnej činnosti pri výkone trestu odňatia slobody,
súd určil výšku výživného v rozsahu minimálnej zákonnej sumy, čo za mesiace november a december

2016, resp. január až jún 2017 predstavovalo sumu 27,13 Eur mesačne v zmysle opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z., toto sa od júla 2017 zvýšilo na sumu 27,32 Eur
mesačne a teda za júl 2017 bola určená výška výživného v tomto rozsahu. Po ukončení pracovnej
činnosti v F. bolo výživné za rovnakých okolností určené znovu ako minimálne výživné, ktoré v zmysle
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 173/2017 Z.z. predstavovalo sumu 27,32

Eur mesačne a v tejto výške bolo takto určené až do júna 2020. V tomto období sa na strane maloletého
A. B. zmenili jeho sociálne pomery takým spôsobom, že od 02.06.2020 sa s navrhovateľkou ako svojou
matkou nachádzal v F., kde sa zvýšili podstatným spôsobom náklady na živobytie, avšak zvýšila sa aj
suma príjmov v rodine v dôsledku priznania sociálnej dávky od štátu v F. na 3 041,60 Eur mesačne. U
odporcu sa jeho príjmové a sociálne pomery podstatným spôsobom nezmenili, a to až do rozhodnutia

súdu v tejto veci, keď bol buď nezamestnaný, príp. si privyrábal s minimálnym príjmom, vykonával
trest odňatia slobody či bol vo väzbe. Z toho dôvodu súd určil výživné za obdobia nasledujúce po jeho
zamestnaní v F. len v rozsahu minimálneho výživného, od júla 2020 toto predstavovalo sumu 29,42 Eur
mesačne v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 174/2020 Z.z., a to až do
júna 2022, pričom od júla 2022 sa toto znovu zvýšilo na sumu 32,11 Eur v zmysle opatrenia Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 227/2022 Z.z., k ďalšiemu zvýšeniu došlo od 01.07.2023 na sumu
36,11 Eur, opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 220/2023 Z.z., od 01.07.2024
na sumu 37,73 Eur, v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 149/2024 Z.z.
a napokon od 01.07.2025 sa minimálne výživné zvýšilo na 38,92 Eur, v zmysle opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 168/2025 Z.z.“

11. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že „od 31.10.2012 až do dňa rozhodnutia
súdu dňa 04.07.2025 došlo v dôsledku neplnenia si vyživovacej povinnosti zo strany odporcu voči
maloletému A. B. k vzniku zameškaného výživného, ktoré bolo na základe určených súm vyčíslené
na 5 965,21 Eur. Súd v prvom rade prepočítal pri určenej sume mesačného výživného 50,- Eur jeho

pomernú časť za jeden deň mesiaca október 2012 z 31 dní uvedeného mesiaca, výsledná suma za
október 2012 je teda 1,61 Eur. Následne za dva mesiace roka 2012, a to november a december pri
určenej sume mesačného výživného 50,- Eur došlo k omeškaniu výživného v sume 100,- Eur, za rok
2013 ide o vznik zameškaného výživného za celý tento rok, teda 12 x 50,- Eur, celkovo 600,- Eur, za
roky 2014 a 2015 takisto po 600,- Eur za každý tento rok a následne za rok 2016 od januára do októbra,

keď bolo výživné určené v sume 50,- Eur mesačne, ide o zameškané výživné za 10 mesiacov, celkovo
500,- Eur. Po určení výživného v minimálnej zákonnej sume za mesiace november a december 2016 ide
o zameškané výživné v sume 54,26 Eur, za mesiace január až jún roka 2017 ide o zameškané výživné
6 x po 27,13 Eur, teda celkovo 162,78 Eur, následne za júl 2017 ide znovu o minimálnu sumu výživného
27,32 Eur. V období od augusta 2017 do decembra 2018, keď bola suma výživného určená znovu vo

výške 50,- Eur mesačne, vzniklo zameškané výživné v roku 2017 za týchto 5 mesiacov v celkovej sume
250,- Eur a v roku 2018 za 12 mesiacov v celkovej sume 600,- Eur. V ďalšom období od januára 2019
až do júna 2020, keď bola výživné určené v minimálnej zákonnej výške 27,32 Eur mesačne, za týchto
18 mesiacov zameškané výživné predstavuje sumu 491,76 Eur. Od júla 2020 do júna 2022 zameškané
výživné vzniklo znovu v minimálnej sume zákonného výživného 24 x 29,42 Eur, teda celkovo 706,08

Eur. Za obdobie od júla 2022 do júna 2023 zameškané výživné vzniklo ako násobok 12 mesiacov a
minimálnejsumyvýživného32,11Eur,tedacelkovo385,32Eur.Zaobdobiejúla2023ažjúna2024znovu
zameškaná suma výživného predstavuje 12 x 36,11 Eur, teda celkovo 433,32 Eur. Za obdobie od júla
2024 do júna 2025 je zameškaná suma výživného 12 x 37,73 Eur, teda celkovo 452,76 Eur. Po sčítaníuvedených súm teda výsledné zameškané výživné predstavuje 5 965,21 Eur. Súd povolil odporcovi (s
ohľadom na jeho sociálne pomery a výšku celkového dlhu) splácanie tejto sumy po 100,- Eur mesačne,
a to spolu s bežným výživným. Možno dodať, že v čase rozhodovania súdu (04.07.2025) ešte nebola

splatná suma júlového výživného, keďže splatnosť jednotlivých mesačných súm bola stanovená na 15.
deň v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Povinnosť platiť výživné vopred znamená, že splatnosť
jednotlivých mesačných platieb nastáva pred uplynutím daného kalendárneho mesiaca, a to v deň, ktorý
je s ohľadom na okolnosti určený súdom, v tomto prípade v polovici mesiaca.“

12. O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa § 53 CMP, v zmysle ktorého v konaní vo veciach
určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania
účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo
požadovať. V tomto prípade navrhovateľka bola so svojím návrhom úspešná, odporca neúspešný. Súd
tiež prihliadol na problematickú komunikáciu s odporcom v prípade doručovania súdnych zásielok, ako
aj v rámci realizácie znaleckého dokazovania. Prístup odporcu počas celého konania bol vo vzťahu k

určeniu otcovstva negatívny a len pre prípad, že sa aj jeho otcovstvo preukáže, bol ochotný zaviazať
sa k úhrade výživného, avšak aj po vykonaní znaleckého dokazovania a po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody nebolo znovu možné odporcu zastihnúť a doručovať mu riadne súdne zásielky. Z týchto
dôvodov súd navrhovateľke náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu.

13. V konaní taktiež vznikli trovy štátu, keď z rozpočtových prostriedkov boli hradené náklady znaleckého
dokazovania, ako je to uvedené vyššie, pričom tieto vznikli zavineným konaním odporcu, ktorý
napriek vyššie uvedeným okolnostiam odmietol uznať svoje otcovstvo k maloletému A. B. a v záujme
ochrany práv maloletého dieťaťa bolo nevyhnutné vykonať takéto znalecké dokazovanie, pričom od
navrhovateľky či maloletého nebolo možné požadovať zloženie preddavku na trovy dôkazu, s ohľadom

na ich sociálnu situáciu. Preto súd priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania aj štátu v celom
rozsahu, a to ako procesne zavinené v zmysle § 54 CMP.

14. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka z dôvodu, že chcela poopraviť, čo sa
nezakladá na pravde, že nepreukázala, že má uzavretú nájomnú zmluvu zo 7.1.2019 s osobou

označenou ako V. DUNA, lebo ona prišla do F. v roku 2020. V roku 2019 bývala v ČR. To, že platí za
dom platí 209,42 eur sa nezakladá na pravde ona za dom platí 540,29 eur, 209,42 je poistné pre ňu –
syna. Podľa odvolateľky okresný súd „odflákol“ vec, „Lebo som cigánka“. Návrh som podala v roku 2018,
nemôže za to že 7 rokov ho nemohli nájsť. „Stojím si za to aby A. vyplatil synovi celú čiastku zameškané
„v sume 5965,21 číslo účtu: N. tel. číslo: +XXXXXXXXXXX, napísala to, aby A. sa nevyhováral, že to

nemá kde poslať. Ilustrovali ste koľko ma ešte platení tam ale vystačil by mu 1300 eur na všetko aj na
úhradu poistenia. Tu píšete že keď to bude jeho syn čo sa aj potvrdilo, že bude pravidelne platiť na syna.
Tak očakávame aj celu čiastku zameškané a nie splácať. Ešte ani mesačné nezaplatil ani tam nepíšete
kedy to ma poslať. môžete mi to napísať alebo až po tomto odvolanie to bude právoplatné.“

15. Ďalej v odvolaní matka uviedla, že nesúhlasí so splátkami po 100 eur mesačne, žiadala, aby bolo
zameškané výživné vyplatené v celej sume 5.965,21 Eur. A. zarábal 1300 eur v F. a čo z toho platil, ale
to že on si do F. „doniesol cigánku a hľadal podnájom v najväčšom meste F. kde býva kráľ O. P. E. F..
Myslite si, že by to platil cigánku, šatil, stravoval a platil jej 2 poistenia z 1300 eur ako to uviedol ma len
cigánky biela by ani kolo o neho neoprela. Len z jeho výpovede ste určili nič nemusel dokladovať ani

výpis z účtu z banky K. ktorú ma a dôvod: Že on je bieli a ja a syn cigáni nič nebolo zistené ohľadom
zárobku v F. Všetko, čo vypovedal sa nezakladá na pravde. A. uviedol že na Vianoce 2012 prišiel na
SK a že som sa odsťahovala. Vy tu ilustrujete A. ako najväčšieho chudáka a mňa ako keby som mala
milióny. Ale neviete alebo nechcete vedieť že tu je drahšie ako u nás a A. by sa chcel starať o cigánku
ale o vlastného syna nie. Ale ja robím všetko aby sa A. mal dobre prišla som sem lebo tu nevedia čo je

to cigán a rasizmus. Preto som sa aj odvolala a chcem aby A. zaplatil zameškané v celej sume.“

16. Navrhovateľka doplnila odvolanie v podaní na č.l. 314 spisu a uviedla, že sa odvoláva proti rozsudku,
ktorým okresný súd rozhodol o zameškanom výživnom na syna A. B. nar. XX.XX.XXXX od 31.10.2012 –
4.7.2025 vo výške 5.965,21 Eur. Odporcovi bolo povolené splácať po 100 Eur mesačne spolu s bežným

výživným. Podala odvolanie proti rozsudku výroku IV., ktorý sčasti považuje za nesprávny postup.
Odporca mal dosť rokov a času, aby jej vyplatil zameškané výživné v sume 5.965,21 Eur, a nie po
100 Eur mesačne. Odporca XX rokov zapieral, že je otcom A., nezaujímal sa o syna. Dokonca zaprelotcovstvo, až kým sa neuznalo, že je biologickým otcom A., preto sa odvoláva, aby jej odporca vyplatil
celú čiastku 5.965,21 Eur za zameškané výživné, a nie po 100 Eur mesačne.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – účastníčkou
– matkou (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

18. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie odvolania matky a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať jej za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

19. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/

ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

20. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matka v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v § 366 CSP. Ak aj matka (mimo iného) v
odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa §
383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie

zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal
všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil
skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

21. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania podaného matkou maloletého A. krajský súd rešpektujúc

úpravu § 107 CMP, § 110 CMP, preskúmal ako odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
v celosti. Matka v odvolaní osobitné námietky vo vzťahu k výroku I., II. a ani III. napadnutého rozsudku
okresného súdu neuviedla a odvolací súd nezistil dôvody na odklon od nich. Bez vplyvu na tieto závery
zostala argumentácia matky v odvolaní o úhrade za byt 540,29 Eur a za poistné 209,42 Eur (odvolanie
č.l. 296 spisu), keďže túto vyhodnotil odvolací súd, ako nepresnosť, ktorá nemala vplyv na vecnú

správnosť záverov okresného súdu pokiaľ išlo o samotné určenie výšky výživného a ani na konečnú
sumu zameškaného výživného vzhľadom na dôvody stanoveného výživného okresným súdom v ods.
16., 17., 18., 19., 20. napadnutého rozsudku.

22. Podľa obsahu odvolania matky je nepochybné, že matka namietala, že v postupe okresného

súdu nebola dodržaná zásada rovnosti účastníkov. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že pod
rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí
spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú
stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosťpodstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych
princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho
konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva

a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo
diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia
účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný
(II. ÚS 35/02). Táto zásada, vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých „pravidiel hry“
alebo tiež „princíp rovnosti“, sa premieta predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a

priebeh dokazovania. Rovnosť účastníkov v súdnom konaní, ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých
občanov bola podľa odvolacieho súdu nepochybne dodržaná. Princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo
znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola
daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície vis – á - vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku,
18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept

spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého
procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh
uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť
rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované
vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp.zn. 5 Cdo 16/2012).

23. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným
súdom. K námietke odvolateľky o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že
právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona,
ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového

stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú

vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie
okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a
správne zistený skutkový stav veci. Odvolací súd uvádza, že takéto vady konania, napriek námietkam
odvolateľky nezistil.

24. Vzhľadom na odvolaciu námietku matky do výroku IV. napadnutého rozsudku okresného súdu
odvolací súd pripomína, že v zmysle § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku, súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V zmysle §
232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,

vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia. Okresný súd určil dlhšiu lehotu s poukazom na odôvodnenie v napadnutom rozsudku v ods.
20., ktoré odôvodnenie však nenašlo premietnutie v odvolaní navrhovateľky.

25. Odvolací súd akcentuje, že § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá
začína plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a
súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky
vykonateľnosti rozhodnutia, a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým
sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú

časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej
odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných začína
lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú
vykonateľné doručením). Určenie dlhšej, než trojdennej lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa
ust. § 232 ods. 4 CSP), patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy,

prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je
povoleniepredmetnejvýhodyvhodnésozreteľomnapomerytoho,ktorémusapovinnosťplneniaukladá,
v prejednávanej veci otec, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu, v zmysle ktorýchvšeobecných postulátov okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu vo vyvolanom odvolacom konaní
i postupoval.

26. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že § 232 ods. 4 CSP teda umožňuje súdu rozhodnúť,
že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je
plnenie už splatné, avšak vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach.
Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri odseku 3 cit. zák. ustanovenia.
Vzhľadom na charakter plnenia, prvoradý zreteľ pri úvahách a možnom plnení zameškaného výživného

v splátkach, je okrem pomerov na strane rodiča, v tomto prípade otca, posúdiť, či by mohlo byť reálne
ohrozené zabezpečenie štandardných základných potrieb dieťaťa, čo v prejednávanej veci mal. A. B.
neplatí. Ide však o postup v prípade výživného výnimočný, predpokladajúci nepriaznivý sociálny aspekt
na strane povinného rodiča. Keďže v posudzovanej veci, jednak súd prvej inštancie okolnosti veci
s ohľadom na tieto aspekty dostačujúco vyhodnotil, s dôrazom nato, že doterajšie skutkové zistenia
dávajú dostatočný podklad pre to, aby sa odvolací súd mohol stotožniť s okresným súdom i s dôvodmi

rozhodnutia v tejto časti s odkazom na dostatočné odôvodnenie v ods. 19., 20., 21. napadnutého
rozsudku okresného súdu, na ktoré sa v tejto odkazuje cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, z ktorých
dôvodov nemohol potom akceptovať odvolací návrh matky na úhradu zameškaného výživného otcom
jednorazovo v celej dlžnej sume.

27. Odvolací súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu uvádza, že z judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov,
nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo veci, odvolací súd, nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

28. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol

vlastnú argumentáciu.

30. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká

v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenienapadnutéhorozhodnutia.Súdomprvejinštanciezvolenejargumentáciipodľaodvolacieho
súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu
ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

32. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania. Východiskom posúdenia náhrady

trov vyvolaného odvolacieho konania však bola kvalitatívne iná skutočnosť ako v prvoinštatnčnom
konaní, takže v odvolacom konaní už bol daný priestor len pre záver, že v mimosporových konaniach
upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení § 52 CMP, § 55 CMP zásada,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si
teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle §

55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu.
Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania
môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. S poukazom na tieto uvedené teoretické
východiská odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 52 CMP,tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže vo vyvolanom konaní už nezistil
dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP.

34. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.