Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 12, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/202/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201238

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201238.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-6S/202/2020

BA-6S/202/2020-

IČS:
ECLI:

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.
a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci
žalobcu: Dazajo s.r.o., so sídlom Polianky 3668/7K, 841 04 Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO:

50 611 275, zastúpeného: TAX LAW, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Radlinského 2920/23A,
901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101107665/2020 zo dňa 01.07.2020, takto

r o z h o d o l :

BA-6S/202/2020

BA-6S/202/2020-
IČS:
ECLI:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

BA-6S/202/2020

BA-6S/202/2020-
IČS:
ECLI:I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
2018. Kontrola bola začatá dňa 19.02.2019 podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len
„daňový poriadok“). O jej výsledku bol vyhotovený Protokol č. 102713349/2019 zo dňa 25.11.2019 (ďalej
len „protokol“), ktorý bol daňovému subjektu doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam

dňa 14.12.2019. Z protokolu vyplýva, že Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“ alebo
„prvostupňový orgán“) považoval za nepreukázané skutočné dodanie predmetu plnenia uvedené na
faktúre od dodávateľa O.B stream s.r.o. (ďalej aj len „sporná faktúra“), ktorým boli marketingové služby
(prieskum trhu). Žalobca v stanovenej lehote podal písomné vyjadrenie, v ktorom namietal správnosť
skutkových a právnych záverov, avšak nepredložil žiadny nový dôkaz o poskytnutí služieb uvedených
na spornej faktúre. Jeho pripomienky boli prerokované dňa 20.02.2020 na ústnom pojednávaní, pričom

žalobca zotrval na tvrdení, že služba bola dodaná a jej obsah bol odovzdaný na USB nosiči, avšak tento
nosič, ani jeho obsah správcovi dane nepredložil. Správca dane preto považoval kontrolné zistenia za
nevyvrátené.

2. Správca dane v priebehu daňovej kontroly aj následného vyrubovacieho konania vykonal pomerne

rozsiahle dokazovanie smerujúce k zisteniu, či deklarovaný zdaniteľný obchod uvedený na spornej
faktúre bol reálne uskutočnený. Na adresu sídla dodávateľa O. B. stream s.r.o. zaslal výzvu č.
100483363/2019 zo dňa 20.02.2019, ktorou požadoval predloženie účtovných a daňových dokladov
spoločnosti O.B. stream s.r.o., vrátane evidencií podľa § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v relevantnom znení (ďalej len „zákon o DPH“), dodávateľských a odberateľských faktúr,

bankových výpisov, účtovných kníh a ďalších písomností preukazujúcich hospodársku činnosť tejto
spoločnosti; zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Keďže nebolo možné preveriť
plnenie na strane dodávateľa z dôvodu jeho nekontaktnosti, správca dane následne zaslal konateľovi
spoločnosti, p. A. B. B., predvolanie č. 100557077/2019 zo dňa 04.03.2019 na ústne pojednávanie za
účelom predloženia účtovnej dokumentácie; aj táto zásielka sa vrátila neprevzatá. Správca dane tiež

preveroval osobu, ktorá mala podľa tvrdení žalobcu za dodávateľa komunikovať pri realizácii obchodnej
transakcie – p. C. D.. Z interných zdrojov finančnej správy bolo zistené, že spoločnosť O.B. stream s.r.o.
nemá žiadnych zamestnancov ani splnomocnených zástupcov, a teda menovaný nebol podľa daňových
orgánov osobou oprávnenou konať v jej mene. Správca dane sa pokúsil získať kontaktné údaje na túto
osobu aj prostredníctvom žalobcu a výzvou č. 102360030/2019 zo dňa 14.10.2019 vyzval žalobcu na ich

predloženie; žalobca poskytol iba telefónne číslo, ktoré bolo nedostupné. Správca dane v tejto súvislosti
vyhotovil Úradný záznam č. 102491873/2019 zo dňa 05.11.2019.

3. Žalobcovi správca dane zaslal výzvu na predloženie dôkazov č. 101559196/2019 zo dňa
26.06.2019, v ktorej požadoval predložiť podklady preukazujúce reálne uskutočnenie deklarovaného

zdaniteľného obchodu, pričom žalobca bol zároveň informovaný, že plnenie na strane dodávateľa
nebolo možné preveriť a správca dane ho považuje za nepreukázané. Následne správca dane
uskutočnil viaceré ústne pojednávania s konateľom žalobcu, Mgr. Danielom Zaičekom, predovšetkým
pojednávanie dňa 16.07.2019, z ktorého bola spísaná zápisnica č. 101739449/2019. Na tomto ústnom
pojednávaní žalobca opísal priebeh deklarovanej transakcie, avšak nevedel identifikovať osobu, ktorá

sprostredkovala kontakt na dodávateľa, nepoznal konateľa dodávateľskej spoločnosti (O.B. stream
s.r.o.) a uviedol, že komunikoval výlučne s osobou s menom C. D., ktorý mu mal osobne odovzdať
USB kľúč. Uviedol, že neexistovala žiadna zmluva, iba jednostranná objednávka, ktorú samotný
dodávateľ O.B. stream s.r.o. ani nepodpísal. Správca dane žalobcu opakovane vyzýval na predloženie
relevantnýchdôkazovaumožnilmuvyjadriťsakvšetkýmzisteniam,vrátaneprerokovaniapripomienokk

protokolu z daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 20.02.2020. Správca dane zároveň preveroval
reálnosť uskutočnenia plnenia prostredníctvom všetkých interných databáz finančnej správy a zisťoval
účtovnú a daňovú históriu dodávateľa žalobcu, vrátane overenia sídla, registrácie k DPH a hospodárskej
aktivity, pričom bolo zistené, že ide o tzv. „virtuálne sídlo“ a dodávateľ je nekontaktný subjekt, ktorému
bola z úradnej moci zrušená registrácia platiteľa DPH.

4. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane v nadväzujúcom vyrubovacom konaní vydal
rozhodnutie č. 100602964/2020 zo dňa 04.03.2020, ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku
vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 10 200,00 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)za zdaňovacie obdobie október 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Správca dane svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v zdaňovacom období október 2018 v daňovom priznaní vykázal
vlastnú daňovú povinnosť v sume 1 863,17 eur, pričom v daňovom priznaní na odpočítanie dane

uviedol sumu 10 863,03 eur, z tejto sumy správca dane uznal len časť v sume 663,03 eur. Rozdiel
neuznaného odpočítania dane bol v sume 10 200,00 eur. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že
žalobca nepreukázal pôvod fakturovaného predmetu plnenia na faktúre vystavenej spoločnosťou O.B.
stream s.r.o., predmetom ktorej boli marketingové služby „Media landscape SK“ a „Media Ladscape
CZ“. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom neuznania odpočtu DPH bola skutočnosť, že

žalobca nepreukázal dodanie predmetu plnenia zo strany dodávateľa uvedeného na faktúre a najmä
dôvod, že zo strany dodávateľa nebolo preukázané samotné dodanie fakturovaných služieb. Správca
dane zdôraznil, že jedinými predloženými listinami boli faktúra a jednostranne vystavená objednávka
nepodpísaná dodávateľom, pričom absentuje akýkoľvek dôkaz o samotnom plnení. Správca dane
uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, keďže nebolo
preukázané, že deklarované služby boli dodané.

5. Žalovaný sa na podklade žalobcom podaného odvolania v rozhodnutí č. 101107665/2020 zo dňa
01.07.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) stotožnil so závermi správcu dane, s jeho kontrolnými
zisteniami a skutkový stav vyhodnotil tak, ako bol ustálený v prvostupňovom konaní, prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nijako nepreukázal, že došlo k uskutočneniu plnenia (dodanie služby), ktoré bolo
predmetom spornej faktúry. Žalovaný samotné uhradenie faktúry nepovažoval za preukázanie dodania
fakturovaných služieb, poukázal na to, že na uplatnenie práva na odpočet DPH nestačí formálne
splnenie náležitostí (vystavenie faktúry), ale je potrebné, aby došlo k uskutočneniu plnenia. Žalovaný
v odôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že ak si žalobca uplatňoval právo na odpočet DPH, mal

byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to práve osobou uvedenou
na faktúre. Žalovaný konštatoval, že komunikácia žalobcu s osobou C. D. nie je pre preukázanie
uskutočnenia plnenia na spornej faktúre relevantná, pretože nebolo preukázané, že ide o osobu, ktorá
má oprávnenie konať za dodávateľa. Žalovaný zároveň poukázal na to, že správca dane napriek
tomu v súlade so zásadou úplného zistenia skutkového stavu mal snahu sa skontaktovať s osobou

označenoužalobcom–C.D.,telefónnečíslo,ktoréuviedolžalobcaakojehokontaktvšakbolonefunkčné
a konateľ žalobcu nevedel uviesť žiadnu adresu, na ktorej by bolo možné túto osobu zastihnúť. Žalovaný
uviedol, že správca dane preveril všetky dostupné skutočnosti a jeho závery sú logické, preskúmateľné
a zákonné. Z uvedených dôvodov žalovaný prvostupňové rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 daňového
poriadku potvrdil.

II. Správna žaloba

6. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.08.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.08.2020,
domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia a tiež vrátenia veci žalovanému

na ďalšie konanie. Žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za
nezákonné a nepreskúmateľné, namietal, že správca dane v priebehu daňovej kontroly a následného
vyrubovacieho konania porušil svoje zákonné povinnosti pri zisťovaní skutkového stavu, vec nesprávne
právne posúdil a dopustil sa podstatných procesných pochybení, ktoré mali za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia. Žalovaný podľa žalobcu tieto pochybenia v odvolacom konaní nenapravil a

nedostatočne sa zaoberal odvolacími dôvodmi žalobcu.

7. Žalobca k námietke smerujúcej voči nedostatočne, resp. nesprávne zistenému skutkovému stavu
uviedol, že daňové orgány nepostupovali podľa zásady materiálnej pravdy, tvrdil, že daňové orgány
nepreverili všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci. Žalobca predovšetkým uviedol, že si uplatnil

právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe dodávateľskej faktúry spoločnosti O.B. stream
s.r.o., pričom predložil faktúru, objednávku a ďalšie listiny, z ktorých podľa jeho názoru vyplývalo reálne
dodanie služby. Bol toho názoru, že tým splnil svoju zákonnú dôkaznú povinnosť. Správca dane však
napriek tomu dospel k záveru, že dodanie služieb nebolo preukázané. Žalobca uviedol, že služby na
spornej faktúre boli skutočne dodané, pričom ich obsah mu bol zo strany dodávateľa O. B. stream

s.r.o. odovzdaný na USB nosiči. Poukázal na to, že ako daňový subjekt nemal zákonnú povinnosť
zabezpečiť formu odovzdania služieb v listinnej podobe alebo iným spôsobom. Žalobca uviedol, že
správca dane sa nezaoberal skutočným obsahom plnenia, ale zameral sa iba na formálne nedostatky
dodávateľa, čím podľa žalobcu porušil svoju povinnosť zisťovať skutočný stav veci. Žalobca zároveňuviedol, že daňové orgány postupovali v rozpore so zásadou zákonnosti a so zásadou riadneho zistenia
skutkového stavu, pretože nepreverili všetky okolnosti, ktoré mohli mať význam pre správne posúdenie
veci. Tvrdil, že správca dane vykonal dokazovanie selektívne, zameral sa iba na tie skutočnosti, ktoré

svedčili v jeho neprospech, a úplne opomenul okolnosti, ktoré svedčia o reálnom poskytnutí služby.
Žalobca namietal, že správca dane nevykonal žiadne dokazovanie smerujúce k objasneniu obsahu
údajného plnenia, nevyžiadal si žiadne doplňujúce informácie týkajúce sa charakteru služby, neoveroval
možnosť jej dodania inou osobou a nepreveroval ani samotný obsah údajného USB nosiča, hoci žalobca
tvrdil, že na ňom mal byť uložený výstup služby. Podľa žalobcu tým správca dane porušil svoju zákonnú

povinnosť vyhľadávať skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane.

8. Žalobca tiež poukázal na to, že skutočnosť, že dodávateľ vybral finančné prostriedky v hotovosti
alebo že banka medzičasom účet zrušila, nie je dôkazom o tom, že k plneniu nedošlo. Podľa žalobcu
ide o právne irelevantné okolnosti týkajúce sa dispozície dodávateľa s vlastným majetkom, ktoré
nemožno spájať s právom žalobcu na odpočet dane. Žalobca rovnako namietal, že správca dane aj

žalovaný prehliadli skutočnosť, že v obchodnom styku je úplne bežné, že jednotlivé úkony dodávateľa
nevykonáva samotný štatutárny orgán, ale tretie osoby poverené určitými čiastkovými činnosťami.
Tvrdil, že skutočnosť, že osoba C. D. nebola vedená ako konateľ alebo zamestnanec spoločnosti
O.B. stream s.r.o., neznamená, že nemohla vykonávať administratívne alebo iné úkony súvisiace s
poskytnutím služby. Podľa žalobcu bolo úlohou správcu dane preveriť, či vzťah medzi touto osobou

a dodávateľom existuje, avšak správca dane sa uspokojil len s negatívnym výsledkom prvotného
overenia tejto skutočnosti a nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie. Žalobca uviedol, že takýto postup je
v rozpore so zásadou materiálnej pravdy. Podľa žalobcu správca dane nepreukázal, že by deklarované
plnenie nebolo poskytnuté, ale napriek tomu dospel k tomuto záveru na základe nesprávnych úvah a
bez preskúmania obsahu predmetnej služby. Žalobca zdôraznil, že nemožno automaticky vyvodzovať

neexistenciu plnenia len z toho, že dodávateľ bol nekontaktný alebo mal zrušenú registráciu pre DPH,
pretožetietoskutočnostinemajúpriamysúvisstým,čibolaslužbareálneposkytnutá.Uviedol,žedaňové
orgány bezdôvodne ignorovali jeho tvrdenia a sústredili sa iba na formálne zistenia vyplývajúce z údajov
o dodávateľovi, pričom sa nezaoberali podstatou veci, a to faktickým dodaním služby.

9. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane nesprávne posúdil otázku dôkazného bremena. Podľa žalobcu
nemožno od daňového subjektu požadovať, aby preukazoval vnútorné pomery svojho dodávateľa, jeho
personálne zabezpečenie, organizačnú štruktúru alebo jeho ďalšiu činnosť. Žalobca tvrdil, že svoju
povinnosť splnil predložením daňového dokladu, ktorý obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti,
a bolo úlohou správcu dane, pokiaľ mal pochybnosti, vykonať dokazovanie. Podľa žalovaného, daňový

subjekt nemá povinnosť preverovať, či jeho dodávateľ je kontaktovateľný na adrese sídla, či má
zamestnancov, či si riadne plní daňové povinnosti alebo či disponuje vnútorným systémom riadenia.
Zdôraznil, že ak by zákonodarca chcel uložiť daňovým subjektom povinnosť preverovať tieto okolnosti,
urobil by tak výslovne v zákone o DPH. Podľa žalobcu vykladali daňové orgány zákon extenzívne
v jeho neprospech a preniesli na neho dôkaznú povinnosť, ktorá mu zo zákona neprislúcha. Tvrdil,

že po predložení faktúry, objednávky a ďalších dokladov splnil svoju zákonnú povinnosť, a ak vznikli
pochybnosti o dodávateľovi, bolo povinnosťou správcu dane vykonať ďalšie dokazovanie na jeho strane.
Žalobca uvádza, že správca dane si sám spôsobil dôkaznú núdzu tým, že nezabezpečil potrebné
podklady od dodávateľa alebo zahraničných orgánov, pričom túto dôkaznú núdzu následne preniesol na
žalobcu. Podľa žalobcu tak správca dane vyvodil nepriaznivé závery z okolností, ktoré žalobca nemohol

ovplyvniť a ktoré nepatria do jeho dôkaznej sféry.

10. Žalobca ďalej vzniesol námietky vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a to k doručovaniu
písomností v priebehu daňovej kontroly. Tvrdil, že správca dane doručoval výzvy a predvolania
spoločnosti O.B. stream s.r.o. prostredníctvom poštového doručovateľa, hoci podľa žalobcu mal

povinnosť doručovať elektronicky v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. Z. z o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej
len „zákon o e-Governmente“) a § 30 ods. 1 daňového poriadku. Žalobca namieta, že správca dane
posielal písomnosti na adresu, o ktorej bolo zrejmé, že ide o tzv. virtuálne sídlo, a zásielky sa vracali
s poznámkami „adresát neznámy“ alebo „neprevzaté“. Podľa žalobcu tak správca dane nepostupoval

spôsobom, ktorý by zabezpečil riadne doručenie písomnosti adresátovi.

11. Žalobca namietal tiež skutočnosť, že správca dane nevyužil dostupné prostriedky administratívnej
spolupráce podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, hoci konateľ dodávateľa bol osobou so sídlomv inom členskom štáte. Správca dane tak podľa žalobcu rezignoval na postupy, ktoré mu právna
úprava poskytuje na preverenie zahraničného subjektu, a jeho postup pri doručovaní hodnotí žalobca
ako nezákonný a neodborný. Na doručovanie nadväzuje aj námietka žalobcu týkajúca sa procesného

postavenia osôb predvolaných v priebehu daňovej kontroly. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane
sámnevedel,čikonateľaspoločnostiO.B.streams.r.o.predvolávalakosvedkaaleboakoosobupovinnú
predložiť účtovné doklady, a že jeho vyjadrenia boli v tomto smere rozporné. Žalobca poukázal na to, že
z obsahu zápisnice vyplýva, že správca dane ho raz informoval o tom, že je povinný upovedomiť daňový
subjekt o predvolaní svedka, a vzápätí uviedol, že konateľa dodávateľa nepredvolával ako svedka.

Žalobca v tomto postupe vidí porušenie svojho práva byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky.
12. Žalobca tiež uviedol, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí výslovne odkazoval na § 3 ods.
6 daňového poriadku a konanie žalobcu teda kvalifikoval ako zneužitie práva, hoci následne žalovaný
uviedol, že vec neposudzoval ako zneužitie práva. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný pritom cituje
judikatúru týkajúcu sa zneužitia práva a daňových podvodov, avšak nedokazuje zákonné predpoklady
zneužitia práva, najmä existenciu umelo vytvorených podmienok slúžiacich na dosiahnutie daňového

zvýhodnenia. Žalobca zdôraznil, že dodávateľ priznal daň vo svojom daňovom priznaní, čo je v rozpore
so záverom, že išlo zneužitie práva. Žalobca tiež namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ spôsobom, ktorý je nesprávny
a vytrhnutý z kontextu. Tvrdí, že žalovaný sa opiera o judikatúru, ktorá sa týka odlišných skutkových
okolností, a že niektoré rozhodnutia, na ktoré sa žalovaný odvoláva, nie sú žalobcovi ako adresátovi

rozhodnutia známe, a preto nie je zrejmé, či boli správne citované.
13. V závere žaloby žalobca uviedol, že správca dane nepostupoval v súlade so zásadami § 3 a §
24 daňového poriadku, nezistil skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre správne určenie dane a
nepostupoval pri dokazovaní objektívne, nestranne a v súčinnosti s daňovým subjektom. Žalovaný
podľa žalobcu tieto nedostatky nenapravil a nevysporiadal sa s jeho odvolacími námietkami v rozsahu

požadovanom zákonom. Z uvedených dôvodov žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného
za nezákonné a navrhol jeho zrušenie.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.08.2020 uviedol, že žalobu považuje za
nedôvodnú a navrhol, aby ju správny súd zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol,
že žalobca počas daňovej kontroly nepredložil žiadny relevantný dôkaz o reálnom poskytnutí služby
uvedenej na spornej faktúre, napriek tomu, že bol na to zo strany správcu dane výslovne vyzvaný.
Zdôraznil, že žiadny výstup (analýzy trhu), ktoré mali byť predmetom plnenia, nebol zo strany žalobcu

predložený, žalobca nepredložil ani USB nosič, ktorým argumentoval, a neoznačil ani žiadnu inú osobu,
ktorá by mohla potvrdiť existenciu fakturovanej služby.

15. Žalovaný podrobne opísal priebeh daňovej kontroly a zdôraznil, že správca dane vykonal všetky
úkony potrebné na preukázanie skutkového stavu, ktoré mu zákon umožňuje a preto námietka žalobcu

o neúplnom zistení skutkového stavu nie je opodstatnená. Zdôraznil, že žalobca nepredložil ani žiadne
e-maily, záznamy komunikácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné dodanie
služby. Podľa žalovaného je preto záver o neunesení dôkazného bremena plne odôvodnený.

16. Žalovaný uviedol, že komunikácia s osobou C. D., ktorý mal vystupovať za dodávateľa O. B. stream

s.r.o. je pre vec irelevantná, pretože táto osoba nemala žiadne oprávnenie konať v mene dodávateľa a
neexistuje žiadny dôkaz o jej právnom vzťahu k tomuto dodávateľovi.

17. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 01.12.2020 uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí a
zotrvávanapodanejžalobe.Tvrdil,žežalovanýnevyvrátiljehoargumentyanepreukázal,žerozhodnutie

správcu dane je zákonné. Uviedol, že žalovaný prehliadol jeho argumentáciu týkajúcu sa obsahu služby,
nezohľadnil skutočnosť, že správca dane nepreveroval všetky okolnosti veci, a nevysporiadal sa s jeho
tvrdením, že služba bola skutočne dodaná. Žalobca uviedol, že tvrdil existenciu služby preukázateľne a
konzistentne a žalovaný nespomenul jediný dôvod, pre ktorý by tieto tvrdenia nemali byť akceptované.
Tvrdil, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení obmedzil iba na reprodukciu záverov správcu dane.

18.Žalobcatiežuviedol,žeskutočnosť,žeosobaC.D.nebolaformálneoprávnenákonaťzadodávateľa,
neznamená, že služba nemohla byť reálne dodaná prostredníctvom tejto osoby alebo prostredníctvomďalších osôb poverených dodávateľom. Tvrdil, že správca dane mal preveriť aj túto možnosť. V závere
repliky uvádza, že na všetkých svojich žalobných tvrdeniach zotrváva a považuje rozhodnutia daňových
orgánov za nezákonné.

19. Žalovaný v odpovedi na repliku žalovaného zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení
a zdôraznil, že v posudzovanom prípade nebola preukázaná materiálna existencia zdaniteľného plnenia.

IV. Relevantná právna úprava

20. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení, „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

21. Podľa § 119 prvá veta SSP (v znení účinnom do 30.06.2023), „Správny súd vychádza zo skutkového

stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“

22. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.“

23. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť,akpriodpočítanídanepodľa§49ods.2písm.a)máfaktúruodplatiteľavyhotovenúpodľa§71.“

27. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku (v znení účinnom do 06.12.2022, t. j. ku dňu právoplatnosti

napadnutých rozhodnutí), „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

28. Podľa § 24 ods. 1 až ods. 4 daňového poriadku,
„(1) Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správnysúd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa

predchádzajúcej vety dňa 6. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie
senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025
bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S
správneho súdu.

30. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07.04.2022 požiadal súd o nariadenie pojednávania, súd
však s poukazom na ustanovenie § 182 ods. 1 písm. g) SSP vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania, keďže žalobca v podanej žalobe nariadenie pojednávania nežiadal a na neskôr podanú
žiadosť o nariadenie pojednávania súd neprihliada.

31. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola
podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom
(§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa
s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu
a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,

ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

32. Súd na úvod uvádza, že v rámci posudzovania dôvodnosti žaloby vo vzťahu k posúdeniu
práva na uplatnenie odpočtu DPH je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, formálnych podmienok tohto práva,
ako aj medzi odopretím nároku na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu a odopretím

nároku z dôvodu zneužitia práva. Nárok na odpočítanie dane vzniká daňovému subjektu len za
predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok podľa čl. 168 písm. a) smernice
2006/112/ES. Týmito hmotnoprávnymi podmienkami sú: (i) poskytovateľ deklarovaného plnenia je
osobou registrovanou pre DPH, (ii) predmetné plnenie materiálne existuje a nejde o fiktívne plnenie, (iii)
prijaté plnenie je použité na ekonomickú činnosť príjemcu. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených

kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok, právo na odpočítanie dane nevzniká a daňový subjekt
si ho nemôže úspešne uplatniť (rozsudok NSS SR sp. zn. 8Sžfk/16/2020, bod 25; SD EÚ Senatex,
C-518/14, bod 28; SD EÚ Vikingo, C-610/19, bod 43; SD EÚ Kemwater ProChemie, C-154/20, bod
24). Zároveň platí, že v dôsledku ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočítanie DPH zákonodarca zaťažil
dôkaznýmbremenomnapreukázaniesplneniatýchtohmotnoprávnychpodmienokdaňovýsubjekt,ktorý

si právo na odpočítanie dane uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Túto zásadu potvrdzuje aj
judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1Sžf/10/2015, 6Sžfk/7/2016, 5Sžfk/15/2018). Obchodné
transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (predložená faktúra alebo zmluva),
ale predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. V prípade vzniku pochybností o reálnosti
plnenia je to daňový subjekt, kto musí obsah deklarovaných plnení preukázať. Ak daňový subjekt,

na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, jeho nárok na odpočítanie
dane nemôže byť uznaný (NS SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 – R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 – R
6/2020). Súd dopĺňa, že materiálne podmienky na priznanie práva na odpočet dane sa týkajú výlučne
individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom, pričom presné vymedzenie
hranice dôkaznej povinnosti daňového subjektu je síce v praxi náročné, avšak platí, že daňový subjekt

ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Preto sa od neho vyžaduje, aby
v reálnom čase uskutočňovania obchodu priebežne zabezpečoval dôkazy preukazujúce jeho reálnosť
(NS SR sp. zn. 5Sžf/66/2016, bod 77). V prejednávanej veci daňové orgány spochybnili samotnú
existenciu materiálneho plnenia, ako aj to, či plnenie bolo poskytnuté deklarovaným dodávateľom. Teda
boli spochybnené prvé dve hmotnoprávne podmienky práva na odpočet DPH, čo neumožňuje uplatniť

judikatúru SD EÚ o prípadoch, kde je nesporné, že plnenie bolo dodané, ale je sporný iba subjekt
dodávateľa.33. Súd sa v prvom rade zaoberal žalobnou námietkou smerujúcou k neprimeranému zaťaženiu
dôkazným bremenom a to najmä namietané posúdenie nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa, ako
aj námietkou smerujúcou k nedostatočne, resp. nesprávne zistenému skutkovému stavu. V zmysle §

24 ods. 1 daňového poriadku je to práve daňový subjekt, ktorý je povinný v daňovom konaní preukázať
splnenie vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, a to tak, že daňový subjekt podá
riadne vyplnené daňové priznanie, pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré
je podľa právnych predpisov povinný viesť. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných

podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

I. ÚS 37/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21, sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009,
rozsudok NSS SR sp. zn. 2Sfk/24/2021 zo dňa 31.07.2023).

34. V zmysle konštantných záverov súdov na uplatnenie odpočtu DPH daňovým subjektom nestačí len
predloženie faktúry a prípadne prepravného či iného dokladu, ale je potrebné aby tieto odrážali skutočný

obsah uvedený v týchto listinách s tým, že daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné preverovať
vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto predkladaných dôkazoch. Dokazovanie, ktoré
vykonáva správca dane, následne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým
subjektom (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/7/2015 z 26.01.2017).

35. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho
už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však
treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.
Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase
uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, o jeho realizácii v budúcnosti

nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf/66/2016 z
31.05.2018). V súvislosti s tým súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Sfk 27/2023 z 21. februára 2025, podľa ktorého „Ak je predmetom fakturovaného
plnenia taký druh služieb, ktoré sú poskytované priebežne, po dlhší časový úsek a jednotlivé úkony
nie sú (nevyhnutne) hmatateľným produktom, resp. výstupom zachyteným na hmotnom substráte, musí

si daňový subjekt v takomto prípade zadovážiť čo najširšie penzum dôkazov preukazujúcich reálnosť
plnenia (vrátane dôkazov, ktoré spoľahlivo zachytávajú najmä formu poskytovania takýchto služieb
(osobnú alebo elektronickú), a s tým súvisiacu prítomnosť osôb participujúcich na poskytovaní onoho
plnenia či relevantnú komunikáciu spojenú s dojednávaním jednotlivých úkonov plnenia), aby sa v
prípade budúcej daňovej kontroly vo vzťahu k oprávnenosti odpočtu DPH z takto poskytnutej služby

vyhol negatívnemu následku spojenému s dôkaznou núdzou.“

36. Súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány neostali len pri
formálnej kontrole účtovných dokladov predložených daňovým subjektom, ale postupovali v súlade so
zásadou úplného zistenia skutkového stavu podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku a realizovali celý rad

procesných úkonov a preverovanie skutočností uvádzaných konateľom žalobcu (bod 2. odôvodnenia
tohto rozsudku), a to najmä zaslanie výzvy dodávateľovi O.B. stream s.r.o. na adresu jeho sídla, zaslanie
predvolania v tom čase aktuálnemu konateľovi spoločnosti O.B. stream s.r.o. p. A. B. B. (s miestom
pobytu v Poľskej republike) za účelom predloženia účtovnej dokumentácie, preverovanie p. C. D., ako
osoby, ktorá mala podľa tvrdení žalobcu za dodávateľa komunikovať pri realizácii obchodnej transakcie.

Žalobca v konaní neoznačil žiadnu konkrétnu osobu, ktorá sa mala materiálne podieľať na dodaní
služieb, neuviedol konkrétne skutočnosti, ku ktorým by mohli finančné orgány viesť ďalšie dokazovanie.
V prejednávanej veci daňové orgány spochybnili samotnú existenciu materiálneho plnenia, ako aj to,
či plnenie bolo poskytnuté deklarovaným dodávateľom. Boli teda spochybnené prvé dve hmotnoprávne
podmienky práva na odpočet DPH. Súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že

zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi a ich záver o nepreukázaní materiálneho uskutočnenia
deklarovaných plnení, resp. o neunesení dôkazného bremena žalobcom podľa § 24 ods. 1 daňového
poriadku nevykazuje v medziach namietaných žalobných bodov známky nezákonnosti.37.Súdnapodkladežalobnýchbodovďalejskúmalnamietanýnesprávnyprocesnýpostupsprávcudane
(i) pri doručovaní písomností spoločnosti O.B. stream s.r.o. (dodávateľ žalobcu), ktoré boli doručované
listinne na adresu sídla spoločnosti a ktorými mal správca dane záujem predvolať konateľa (p. B.) tejto

spoločnosti za účelom predloženia účtovných dokladov, (ii) spočívajúci v neupovedomení žalobcu o tom,
že správca dane uskutoční výsluch konateľa O.B. stream s.r.o., p. B. a (iii) pri doručovaní výzvy p. B. do
Poľskej republiky bez využitia služby medzinárodnej výmeny informácií (VIES).

38. K námietke smerujúcej k nezákonnému postupu správcu dane pri doručovaní výzvy adresovanej

dodávateľovi O.B. stream s.r.o., ktorú doručoval prostredníctvom poštového doručovateľa, t. j. listinným
doručovaním, hoci podľa žalobcu mal túto výzvu doručovať elektronickými prostriedkami v zmysle
zákonaoe-Governmente,súduvádza,žezákonoe-Governmenteupravujeelektronickúpodobuvýkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a ukladá orgánom verejnej moci povinnosť komunikovať elektronicky
prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy so všetkými právnickými osobami zapísanými v
obchodnom registri, ako aj s inými právnickými a fyzickými osobami, ktoré si elektronickú schránku

aktivovali dobrovoľne. Ustanovenie § 60b ods. 2 zákona o e-Governmente výslovne umožňuje orgánu
verejnej moci postupovať pri elektronickej komunikácii podľa osobitného predpisu, ak takýto predpis
upravuje vlastný spôsob doručovania. V oblasti správy daní je týmto osobitným predpisom daňový
poriadok, ktorý ako osobitná právna úprava predstavuje zákonnú výnimku zo všeobecnej povinnosti
doručovať elektronicky podľa zákona o e-Governmente. Výkon verejnej moci zo strany finančnej správy

smerom k daňovým subjektom je upravený v § 32, § 33 a § 14 daňového poriadku, ako aj v prechodnom
ustanovení § 165b ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého sa podľa § 32 (upravujúceho doručovanie
elektronickými prostriedkami) postupuje najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní
podľa oznámenia Finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle. Z ustanovenia §
165b ods. 3 daňového poriadku vyplýva, že doručovanie elektronickými prostriedkami bolo možné

najskôr od 01.01.2016, avšak vo vzťahu k jednotlivým druhom daní bolo dané finančnému riaditeľstvu
umožnené určiť termín, od ktorého bude tento spôsob doručovania možné uplatňovať, a to v oznámení
zverejnenomnajehowebovomsídle.NawebovomsídleFinančnejsprávySRjeod28.12.2021dostupné
oznámenie, z obsahu ktorého je zrejmé, že od 01.01.2022 bude finančná správa postupovať vo vzťahu
ku všetkým druhom daní elektronicky. Pri správe DPH, na rozdiel od správy spotrebných daní, kde

výkon správy daní elektronickým doručovaním fungoval už pred týmto obdobím, sa takýto postup do
31.12.2021 neuplatňoval. Súd preto nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, podľa ktorej správca
dane postupoval v rozpore so zákonom tým, že jeho dodávateľovi pri preverovaní skutkového stavu
písomnosti doručoval v listinnej podobe, hoci mal podľa jeho názoru povinne využívať elektronickú
schránku na Ústrednom portáli verejnej správy (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR,

sp.zn. 10Szˇfk/45/2019).

39. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, podľa ktorej mal byť vopred osobitne
upovedomený o tom, že správca dane vykoná výsluch svedka p. B.. Z administratívneho spisu
jednoznačne vyplýva, že táto osoba nebola predvolaná na účely podania svedeckej výpovede podľa

§ 24 daňového poriadku, ale bola vyzvaná na predloženie účtovných dokladov, ktorých vyžiadanie
predstavovalo bežný procesný úkon správcu dane smerujúci k objasneniu skutkového stavu podľa § 15
ods. 1 a 2 daňového poriadku. Predvolanie p. B. sa pre jeho nekontaktnosť nepodarilo zabezpečiť.

40. Rovnako je nedôvodná aj žalobná námietka, podľa ktorej mal správca dane pri preverovaní

obchodného partnera (konateľa O.B. stream s.r.o., p. B.) s miestom bydliska v Poľskej republike
postupovať výlučne prostredníctvom systému administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi
Európskej únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty a nemal mu zasielať výzvu na predloženie účtovných
dokladov. Z uvedeného nariadenia jednoznačne vyplýva, že jeho účelom je upraviť mechanizmy

administratívnej spolupráce medzi daňovými orgánmi členských štátov, najmä výmenu informácií o
registrácii pre daň z pridanej hodnoty a o intrakomunitárnych transakciách, nie však spôsob komunikácie
správcu dane s daňovým subjektom alebo tretími osobami pri vykonávaní dokazovania podľa daňového
poriadku. Systém VIES, ktorý je technickým nástrojom vychádzajúcim z citovaného nariadenia, slúži na
overenie platnosti identifikačného čísla pre DPH, neposkytuje však účtovné doklady ani iné dôkazné

prostriedky potrebné na preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Z administratívneho
spisu pritom vyplýva, že správca dane nežiadal o poskytnutie informácie prostredníctvom mechanizmov
administratívnej spolupráce medzi orgánmi verejnej moci (keďže dodávateľ žalobcu O.B. stream s.r.o.
bola obchodná spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike), správca dane len konateľovi obchodnejspoločnosti so sídlom v Slovenskej republike (O.B. stream s.r.o.), ktorý mal pobyt v Poľskej republike
adresoval výzvu podľa § 15 ods. 1 a 2 daňového poriadku na predloženie konkrétnych účtovných
dokladov, ktoré boli nevyhnutné na objasnenie skutkového stavu prebiehajúcej daňovej kontroly. Daňový

poriadok správcu dane k takému postupu výslovne oprávňuje a neukladá mu povinnosť nahrádzať
žiadosť o predloženie dôkazov využitím systému administratívnej spolupráce podľa nariadenia Rady
(EÚ) č. 904/2010.

41. Súd sa ďalej zaoberal žalobnou námietkou, ktorou žalobca spochybňuje závery daňových orgánov

týkajúce sa osoby C. D., označovanej žalobcom za osobu vystupujúcu v mene deklarovaného
dodávateľa O.B. stream s.r.o. Skutočnosť, že uvedená osoba nebola štatutárnym orgánom dodávateľa,
sama osebe nevylučuje možnosť jej konania v jeho mene na základe iného právne relevantného
oprávnenia. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie veci však nebola samotná absencia postavenia
tejto osoby ako štatutárneho orgánu, ale skutočnosť, že v priebehu daňového konania neboli predložené
žiadne konkrétne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že C. D. bol oprávnený konať v mene deklarovaného

dodávateľa. Daňové orgány pritom vychádzali aj z toho, že žalobca nebol schopný uviesť základné
identifikačné a kontaktné údaje k tejto osobe, pričom ním poskytnuté telefónne číslo osoby C. D.
bolo nedostupné a žalobca neuviedol jeho kontaktnú adresu. Za tohto skutkového stavu nebol postup
daňových orgánov, keď nevykonali výsluch C. D. nezákonný, rovnako nie je nesprávne ani hodnotenie
vykonaných dôkazov tak, že tvrdenia žalobcu o zastupovaní dodávateľa uvedenou osobou neboli

nepreukázané. Súd preto dospel k záveru, že skutkové zistenia správnych orgánov v tejto časti nie sú
nezákonné.
42. Keďže súd po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, nezistil žiadny zo žalobcom uvádzaných dôvodov nezákonnosti, súd žalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo
na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto
dôvody súd nevzhliadol.

44. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

BA-6S/202/2020

BA-6S/202/2020-
IČS:
ECLI:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa
jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/

SSP v znení účinnom do 30.06.2025).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §
6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.