Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210476
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124210476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpenej: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL. M., advokát so
sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41343859, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka
so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO: 42185190, o určenie,
že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 517,57 eur a o
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Prešov č.k. 29Csp/185/2024-38 zo dňa 24.3.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom
takto rozhodol:

„I. U r č u j e , že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.04.2010 je

bezúročný a bez poplatkový.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 517,57 EUR s 8,15 %
úrokom z omeškania ročne od 10.01.2025 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
k Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa 15.04.2010, v bode 04., v znení: „V prípade, ak bude

dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do
rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 EUR (451,89 SKK) za každý jeden prípad
omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými
lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky,
stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne
len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30

EUR (903,78 SKK), do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu
plateniapodľapôvodnéhosplátkovéhokalendára.Dlžníksazaväzujeuhradiťveriteľovizakaždúzaslanú
upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 EUR (120,50 SKK) ako paušálnuúhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, k
Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa 15.04.2010, v bode 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára
súčasneDohoduozrážkachzomzdyazinýchpríjmovakoformuzabezpečeniauspokojeniapohľadávky
veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva
splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala

splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok.
Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm. b/ Dohody o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi
dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy
údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného
vzťahu.Takistodlžníksúhlasístým,abyzamestnávateľvykonávalzomzdydlžníkadohodnutémesačné

zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. Toto ustanovenie sa
nevzťahuje na dlžníka, ktorý nie je poberateľom mzdy.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, k
Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa 15.04.2010, v bode 06., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli

na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje
zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom
znení. V takom prípade veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov
dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť
k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dl´žku trvania úveru a súčasne vznikne

veriteľovi nárok požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy
o úvere a/alebo týchto podmienok a/alebo dohody s veriteľom. Dlžník je povinný v prípade porušenia
svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR (9 399,31 SKK)
ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov
smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie
notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri jej spísaní v zmysle v tejto zmluve obsiahnutého
plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť
nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s

uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie,
trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia
veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho
práva.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, k
Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa 15.04.2010, v bode 12., v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu
vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky
tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým

spojenou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
k Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa 15.04.2010, v bode 14., v znení: „Dohoda o vyplnení
zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)

vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,

prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenkeremitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh." je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
k Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa 15.04.2010, v bode 15. v časti, v znení: „Rozhodcovská
doložka, uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o
úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv

z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ICˇO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
k Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa 15.04.2010, v bode 17., v znení: „Zmluvné strany sa
dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať

Obchodným zákonníkom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, k
Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa 15.04.2010, v bode 19., v znení: „Účastníci sa dohodli, že
dlžník a ručiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy

na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o úver alebo v hlavičke tejto zmluvy (upozornenia na
termíny splátok, splatnosť celého dlhu a iné skutočnosti).“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XI. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

XII. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil zisteným skutkovým stavom, z ktorého vyplynulo, že dňa 15.4.2010 bola
uzatvorená formulárová písomná zmluva o úvere medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako

dlžníkom pod č. XXXXXXXXX. Uvedenou zmluvou žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 400,- eur
za poplatok 392,- eur, ktorý sa zaviazala žalovanému zaplatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 66,-
eur. V ďalšej časti zmluvy je predformulované prehlásenie o účele poskytnutých finančných prostriedkov,
kde krížikom bol vyznačený výkon zamestnania.

3. Súd svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil podľa § 137 písm. c) a d), § 219 ods. 3, § 298
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 52 ods. 1 až 4, § 53
ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“),§2písm.a),b),§3ods.2,§4zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 258/2001 Z. z.“ alebo „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).

4. Súd prvej inštancie konštatoval ako nepochybné, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter,

keďže žalovaný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa
nepochybne zmluvu neuzatvárala ako podnikateľka, keďže bola identifikovaná rodným číslom a číslom
občianskeho preukazu. K otázke, či je možné spornú zmluvu považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy uviedol, že aj keď
je v predmetnej zmluve krížikom vyznačený ako účel poskytnutia úveru výkon zamestnania žalobkyne,

podľa tvrdení žalobkyne tento účel svojvoľne vyznačil v zmluve zástupca žalovaného bez toho, aby sa
jej vôbec pýtal. Súdu bola navyše z činnosti žalovaného známa jeho nekalá obchodná praktika práve
v súvislosti s vyznačovaním účelu úveru v rozpore s realitou, nepochybne v snahe vyhnúť sa aplikácii
zákona o spotrebiteľských úveroch. Napokon túto nekalú praktiku musel žalovanému zakázať súd, akoto vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove 6Co/84/2011 zo dňa 26.5.2011. Podobne aj Ústredný
inšpektorát SOI rozhodnutím číslo SK/0755/99/212 z 27.5.2014 rozhodol pre porušenie zákazu nekalých
obchodných praktík v konkrétnych zmluvách žalovaného, u ktorých žalovaný vyznačil účel úveru dlžníka

ako povolanie, hoci išlo o invalidných dôchodcov, o uložení pokuty vo výške 30.000,- eur. Súd prvej
inštancie s poukazom na uvedené mal preukázané, že aj v tejto veci sa žalovaný dopustil voči žalobkyni
nekalej obchodnej praktiky, keď vyznačil ako účel úveru výkon povolania, a preto spornú zmluvu posúdil
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.

5. Vykonaným dokazovaním bolo podľa súdu prvej inštancie nesporne preukázané, že v predmetnej
zmluve absentujú jej obligatórne náležitosti a to konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná
úroková sadzba, RPMN a celkové náklady spotrebiteľa, ako aj priemerná hodnota RPMN, ktorých
absencia spôsobuje zákonnú fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 4 ods. 3 citovaného
zákona. Konštatoval tiež, že žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je žalobou podľa
§ 137 písm. d) CSP, keďže ide o určenie právnej skutočnosti, ako to vyplýva z osobitného právneho

predpisu a teda pri takejto žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Týmto
osobitným právnym predpisom je § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého spotrebiteľ
sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Osobitným právnym
predpisom umožňujúcim podanie tejto žaloby je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa

§ 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi domáhať na súde ochrany svojho
práva. Preto žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru môže spotrebiteľ podať aj vtedy,
keď zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 258/2001 Z. z., čo napokon uviedol aj Najvyšší súd SR v
uznesení zo dňa 26.1.2022 pod sp.zn. 4Cdo/223/2020.

6. K odôvodneniu priznania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie poukázal
na to, že žalovaný preukázateľne poskytol žalobkyni úver vo výške 400,- eur, a tá následne v
prospech žalovaného realizovala úhrady v sume 917,57 eur, z čoho vyplýva, že žalovaný sa na jej
úkor bezdôvodne obohatil sumou vo výške 517,57 eur, ktorú sumu aj žalobkyni súd prvej inštancie

priznal, rovnako ako zákonný úrok z omeškania. Žalovaný sa do omeškania s vydaním bezdôvodného
obohatenia dňa dostal počnúc dňom 10.1.2025 a k uvedenému dňu bola základná úroková sadzba ECB
vo výške 3,15 %. Preto žalobkyni patrí zákonný úrok z omeškania z bezdôvodného obohatenia v rozsahu
8,15 %, z tohto dôvodu súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne v uplatnenom úroku
z omeškania súd zamietol.

7.Pokiaľideožalobnénávrhyuvedenévčl.VIII.aX.ourčenieneprijateľnostizmluvnýchpodmienok,súd
prvej inštancie konštatoval, že rovnaké podmienky už boli určené rozsudkom zo dňa 14.10.2022 pod sp.
zn. 11Csp/45/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 3CoCsp/4/2023 zo dňa 1.6.2023
za neprijateľné zmluvné dojednania. Obdobne pokiaľ ide o zmluvné podmienky uvedené v žalobnom

návrhu III. až VII., ako aj v žalobnom návrhu IX., rovnaké, resp. obdobné zmluvné dojednania vo vzťahu
k žalovanému boli posúdené ako neprijateľné zmluvné dojednania rozsudkom Okresného súdu Prešov
11Csp/72/2023 zo dňa 16.2.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 3CoCsp/17/2024
zo dňa 9.7.2024.

8. Súd mal za preukázané, že všetky zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, keďže boli
súčasťou predtlačeného formulára zmluvy zo strany žalovaného, ktorých obsah v tejto časti žalobkyňa
nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dôkazné bremeno o opaku bolo na žalovanom, ktorý však ani
netvrdil, že by malo ísť o individuálne dojednané zmluvné podmienky.

9. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty, tá podľa súdu prvej inštancie vyžaduje
písomnú dohodu jej účastníkov, teda musí byť nepochybné, že predstavuje zmluvný konsenzus oboch
účastníkov zmluvy a musí byť nimi podpísaná. To, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú
formu vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade však dohoda o
zmluvnej pokute bola zakomponovaná do úverových podmienok, ktoré žalobkyňa nepodpísala. Navyše

ich text bol rozsiahly a neprehľadný, dohoda o zmluvnej pokute nebola žiadnym spôsobom zvýraznená
a ako už súd uviedol, nepochybne nebola individuálne dojednaná. Obdobnú zmluvnú podmienku súd
určil už za neprijateľnú v rozsudku Okresného súdu Prešov 24Csp/79/2022 zo dňa 17.10.2022 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 9CoCsp/7/2023 zo dňa 27.4.2023.10. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa dohody o zrážkach zo mzdy, súd prvej inštancie taktiež
vytkol nedostatok písomnej formy tejto dohody, keďže aj tá podľa zákona, konkrétne § 551 ods. 1

Občianskeho zákonníka musí mať písomnú formu. Jej zakomponovanie len do úverových podmienok
nepodpísaných žalobkyňou znamená nedodržanie zákonnej písomnej formy dohody. Navyše umožňuje
vymôcť aj plnenie, na ktoré žalovaný nemá nárok, keďže súd určil predmetný úver za bezúročný a bez
poplatkov.

11. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie v bode 06 všeobecných úverových podmienok, k tejto zmluvnej
podmienke bolo vyššie citovanými rozhodnutiami všeobecných súdov konštatované nedodržanie
písomnejformydohody,akoajneprimeranejvýškyzmluvnejpokuty312,-eur,atoprinekonkretizovanom
porušení zmluvných povinností dlžníka, teda ide o neurčité dojednanie. Neprimeranosť výšky zmluvnej
pokuty je zrejmá aj zo samotnej výšky poskytnutého úveru v sume 400,- eur. Záväzok o úhrade všetkých
nákladov veriteľa pri uplatnení jeho práva je jednak neurčitý, ale jeho neprijateľnosť vyplýva aj z toho,

že umožňuje vymáhať náklady aj za konanie, v ktorom by veriteľ úspešný nebol. Uvedená zmluvná
podmienka okrem iného obsahuje aj dohodu o výške úrokov z omeškania dlžníka podľa § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka, čo je však v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

12. Zmluvná podmienka týkajúca sa dohodnutého poplatku v bode 12 všeobecných podmienok,
jeho členenia na úrok a administratívne náklady je podľa súdu prvej inštancie neurčitá, pokiaľ ide o
špecifikáciu administratívnych nákladov. Navyše za poplatok musí byť spotrebiteľovi poskytnuté nejaké
plnenie a jeho výška musí byť primeraná. Ak tieto atribúty splnené nie sú, spôsobuje to neprijateľnosť
uvedeného zmluvného dojednania. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy sa však nemôže odvíjať od výšky úveru. Uvedenú zmluvnú podmienku okrem vyššie uvedeného
rozhodnutia určil za neprijateľnú Okresný súd v Prešove v rozsudku 9Csp/203/2016 zo dňa 5.10.2017,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 16Co/2/2018 zo dňa 22.5.2018.

13. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku

spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch strán spotrebiteľského vzťahu
v neprospech spotrebiteľa, keďže umožňuje remitentovi (v tomto prípade žalovanému) vyplniť v
zmenke zmenkovú sumu, ktorá má pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
teda bez kontroly dôvodnosti jej výšky, či je v súlade so zákonom a či nesúvisí s neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Zmenka by tak umožňovala vymáhať aj nezákonné plnenie, na ktoré žalovaný

nemá zákonný nárok, nakoľko aj v tomto prípade s poukazom na absenciu obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovaný nemá nárok na úroky, ani na poplatky. Uvedenú zmluvnú
podmienku ohľadom dohody o vyplnení zmeniek súdy už určili za neprijateľnú okrem iného aj rozsudkom
Okresného súdu v Prešove pod sp. zn. 29C/162/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
6Co/61/2015, rozsudkom 29C/163/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 2Co/82/2015,

ako aj rozsudkom 29C/164/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 20Co/116/2016 zo
dňa 31.1.2017.

14. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku v bode 15 všeobecných podmienok kvalifikačným kritériom pre
záver súdu prvej inštancie, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné

podmienkybolivopredpripravenéanebolomožnémeniťichobsah,čojedanýprípad(článok3Smernice
rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), takže aj v predmetnej veci v
celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky
opodstatnená. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno
meniť individuálnym dojednaním svedčí o tom, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani

možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak má byť rozhodcovská doložka právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú
doložku je nepochybne forma uzatvorenej zmluvy, teda skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola

súčasťou formulárovej zmluvy o úvere. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade
považovať za individuálne dojednanú, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel.15. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd prvej
inštancie uviedol, že zmluva medzi stranami sporu má nepochybne charakter spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle jej definície podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne má charakter zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v zmysle právnej úpravy zákona č. 258/2001 Z. z. V súvislosti s dojednaním
účastníkov zmluvného vzťahu, podľa ktorého sa zmluva uzatvára podľa § 262 Obchodného zákonníka,
poukázal na to, že podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ako aj s poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve neplatné. Súčasne v zmysle ust. § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Uvedená zmluvná podmienka nebola dohodnutá
individuálne, keďže žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah v tejto časti. Uzavretá dohoda o voľbe
Obchodného zákonníka medzi účastníkmi spotrebiteľského právneho vzťahu je neplatná pre rozpor s
ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo

svojom rozhodnutí zo dňa 21.04.2015 pod sp. zn. 3MCdo/14/2014 v právnej vete: ,,Ustanovenie § 52
ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou“.

16.Pokiaľideoposlednézmluvnédojednanievbode19všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,súd
prvejinštanciekonštatoval,žerovnakúzmluvnúpodmienkuposúdilakoneprijateľnézmluvnédojednanie
právoplatný rozsudok súdu I. inštancie pod sp. zn. 11Csp/45/2022, ktorý uviedol, že ide o podmienku,
ktorá je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej nerovnováhy práv a povinností zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, keďže je formulovaná bez akéhokoľvek obmedzenia zo strany žalovaného.

Mohla by preto viesť k tomu, že žalovaný by neúmerne obťažoval spotrebiteľa množstvom odoslaných
upomienok a správ ich frekvenciou a časom, keďže podmienka pripúšťa túto komunikáciu aj v dňoch
pracovného pokoja, či sviatkoch, aj v nočných hodinách.

17. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a

žalobkyni, ktorá bola neúspešná v pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa uplatnených zákonných úrokov
z omeškania o vydanie bezdôvodného obohatenia bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

18. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm.

h) CSP.

19. Poukázal na to, že v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.4.2010 uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka

z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ak by tak bolo
urobené bolo by to v rozpore so zákonom. Predmetná zmluva obsahuje všetky právnymi predpismi
vyžadované náležitosti, pričom ak mala žalobkyňa pocit, že zmluva je nevýhodná, mala právo odstúpiť
od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzavretia. Toto právo však
nevyužila, teda s obsahom zmluvy súhlasila, čo potvrdila svojim podpisom. V zmluve o úvere žalobkyňa

vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje
sa ju dodržiavať.

20. Žalovaný poukázal na to, že neskúma, na čo konkrétne bol žalobkyňou poskytnutý úver aj využitý,

nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia a dlžník nemá zo žiadneho zákona informačnú
povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Taktiež zákon o
spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie,
zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný, preto pre právnu kvalifikáciu
povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. V prípade postavenia

žalovaného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval.
Argumentácia žalovaného v tomto smere je aj v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho
dvora a zahraničných súdov v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci D.
B. proti Bay Wa AG, Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04). Súdny dvor Európskejúnie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako „v rozumnej miere pozorného a opatrného, bez
nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky spotrebiteľov“ (z Rozsudku SDEÚ zo
dňa 16.7.1998, sp. zn.: Gut Springenheide GmbH, E. F. v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt

– Amt fur Lebensmitteluberwachung). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bola táto
definícia prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, kde v bode 18. preambuly je stanovené, že „v súlade so
zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto
smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý

a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov“. V dôsledku uvedenej definície
nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobkyne, ktorá bola pri uzavieraní zmluvy o
úvere dobre informovaná avšak ľahostajná. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu
určením absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný poukazuje aj na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa
12.1.2006, sp. zn.: C-361/04, vo veci Claude Ruiz – Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný

spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi
rôznymi výrobkami dotknutej kategórie.“

21. Podľa žalovaného žalobkyňa nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení
zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú

aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), s ktorými sa dlžník oboznamuje, čo aj
potvrdzuje podpisom zmluvy. Zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp.
obojstranne. Žalovaný si tak predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju
informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy
zmluvy o úvere.

22. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere.

23. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie.

24. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za jasný, stručný
a zrozumiteľný, a teda dostatočne odôvodnený, a to aj v intenciách požiadaviek na odôvodnenie
rozhodnutí formulovaných ústavným súdom napr. v uznesení sp. zn. III.ÚS/199/09 zo 7.7.2009. Zmluvu

žalobkyňa uzatvárala ako spotrebiteľka so žalovaným, ktorý poskytuje úvery ako právnická osoba
v rámci svojej činnosti. Zmluva o úvere však neobsahuje zákonom požadované náležitosti v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. g), h), j) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo správne konštatoval aj súd
prvej inštancie v bodoch 20 a 23 odôvodnenia rozsudku. Žalobkyňa za správny považovala aj záver
súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie.

Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, žiadne zmluvné podmienky nemala žalobkyňa možnosť
vyjednať, keďže išlo o formulárovú vopred pripravenú štandardnú zmluvu. Prvoinštančný rozsudok
navrhla potvrdiť, spolu s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

25. Žalovaný reagoval odvolacou replikou, v ktorej zotrval na svojich odvolacích námietkach. Súd prvej

inštancie nesprávne posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, žalobkyňa nemá postavenie
spotrebiteľa, keďže svojim podpisom potvrdila, že peňažné prostriedky z úveru použije na účel svojho
zamestnania.

26. Žalobkyňa v odvolacej duplike reagovala tvrdením, že prehlásenie o tom, že finančné prostriedky sa

poskytujú na výkon povolania do zmluvy zahrnul žalovaný, čím sa snažil vyhnúť modelu spotrebiteľskej
ochrany. Finančné prostriedky jej v skutočnosti boli poskytnuté ako spotrebiteľke na jej bežné potreby.
Poukázalatiežnanekalúobchodnúpraktikužalovaného,ktorývyžadujeuvedenieúčelu„napodnikanie“,
alebo „na povolanie“ resp. „na zamestnanie“, napriek tomu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľ
prostriedky potrebuje na iné účely.

27. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.28. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že zmluva o úvere nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy
odvolací súd poukazuje na to, že zmluva uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou je z hľadiska svojho

obsahu úverovou zmluvou upravenou v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa
v súlade s § 261 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pokiaľ je však účastníkom takejto úverovej zmluvy osoba
spĺňajúca podmienky pre označenie spotrebiteľa, musí byť takýto záväzkový vzťah posudzovaný
v prvom rade podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon je

lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Obchodný zákonník sa preto aplikuje len na tie
práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú osobitne upravené zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Použitie Občianskeho zákonníka bolo v období, kedy došlo k uzatvorenia zmluvy o úvere
prípustné podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné
riešiťpodľaObchodnéhozákonníka(pozriuznesenieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.23CoE/191/2013
zo dňa 21.3.2014). V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal

pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským
podľa ustanovenia § 52a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň sa stotožňuje so záverom, že medzi
žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o úvere podľa príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch.

29. K námietke odvolateľa týkajúcej sa súhlasu žalobkyne ako dlžníka s obsahom zmluvy o úvere,
a tým aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, odvolací súd uvádza, že ide o formulárové
zmluvné dojednania, pre ktoré je typické to, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ
spravidla ich obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Spotrebiteľ teda buď príjme zmluvu,
ktorú dodávateľ dopredu pripravil a predformuloval zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah

nevznikne. V takomto prípade je spotrebiteľ - žalobca slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska
informovanosti i vyjednávacej pozície. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mala možnosť od zmluvy
o úvere odstúpiť, uvedené svedčí skôr o tom, že žalovaný sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa,
ktorý takýto úkon neučiní, ak mieni získať úver. Súdy takémuto konaniu žalovaného nemôžu poskytnúť
ochranu, lebo je v rozpore s účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov
ako slabšej zmluvnej strany.

30. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným ako
vzťahom spotrebiteľským, pre ktorý je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ v prevažnej
miere nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť.

31. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nevyplýva, že žalobkyňa (dlžník) pri uzatváraní
zmluvykonalavrámcisvojejpodnikateľskejčinnostialebovrámcivýkonusvojhozamestnania.Vzmluve

o úvere je označená ako fyzická osoba (menom, priezviskom, rodným číslom). S prihliadnutím na možný
výskyt zapierania naozajstného účelu uzatvorenia zmluvy o úvere, nesie v prípade pochybností, či
skutočne ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno preukázania nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ.

32. V naznačených súvislostiach odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-497/13 Faber, podľa ktorého vnútroštátny súd rozhodujúci v spore týkajúcom sa zmluvy, ktorá by
mohla patriť do pôsobnosti tejto smernice, je povinný overiť hneď, ako disponuje právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel alebo nimi môže disponovať na základe jednoduchej žiadosti o
bližšie vysvetlenie, či kupujúci môže byť kvalifikovaný ako spotrebiteľ. Súčasne odvolací súd zdôrazňuje,

že dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania žalobkyne,
zaťažuje toho, kto túto skutočnosť tvrdí, v danom prípade žalovaného. Samotné zaškrtnutie políčka o
tom, že úver je poskytovaný na účel zamestnania samo o sebe nepostačuje na vyňatie úveru spod
režimu spotrebiteľskej ochrany. Zmluva o úvere totižto nedáva odpoveď na otázku, načo konkrétne
bol úver získaný. Vymedzenie účelu čerpania úveru „na výkon zamestnania“ je príliš všeobecné. Z

tohto poznatku ani nemožno vyvodiť konkrétne zamestnanie žalobkyne, pričom daný údaj navodzuje len
dojem,žeúčelomposkytnutiaúverujevýkonzamestnania.Účelčerpaniaúveru „navýkonzamestnania“
uvedený v zmluve nemá dostatočnú a relevantnú výpovednú hodnotu. Žalovaný v priebehu konania
nepreukázalopak.Neobstojíanijehoobranaotom,ženemôžepoznaťskutočnédôvodyčerpaniaúverovjednotlivých klientov. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje, práve naopak, zastáva názor, že
žalovaný bol povinný, aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ, vlastné tvrdenia
preukázať.

33. V judikatúre Súdneho dvora EÚ bola ochrana spotrebiteľa zavedená Smernicou Rady 93/13/EHS
spočívajúcej na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii v dôsledku čoho súhlasí s podmienkami
pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok.
Súdny dvor tiež vo svojej judikatúre konštatoval, že systém ochrany zavedený Smernicou 93/13

vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto
situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho,
aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Pohotovosť, EU:C:2014:101, bod 39 a citovaná judikatúra;
Kásler a Káslerné Rábai, C-26/13, EU:C:2014:282 bod 39 a citovaná judikatúra, ako aj A. G. a B. C.,
C-169/14,EU:C:2014:2099, bod 22).

34. Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má
vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží
jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto

podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť,
či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný
preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne
a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.

35. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že táto formulárová zmluva neobsahuje údaje podľa § 4 ods.
2 písm. h), j) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere, pričom ide o povinné (zákonom vyžadované) údaje, absenciu ktorých priamo zákon (§ 4 odsek
3) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej
inštancie k správnemu záveru o tom, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere je bezúročný a

bez poplatkov.

36. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú
na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda o

vyplnenízmenky,dohodaozrážkachzomzdyapodobne).Uvedenésanedáhodnotiťinakakoúmyselné
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Je nesporné, že
žalovaný zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi
rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu
k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv

touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú
zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či
využívaní neprijateľných zmluvných podmienok. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemal pochybnosť
ani o správnom závere súdu prvej inštancie ohľadne tej časti výroku napadnutého rozsudku, ktorou súd
prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie (bod II. výroku,

bod 26. odôvodnenia).

37. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, ak predloženú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podrobil kontrole, či obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
pričom už žalobkyňa v žalobe uvádzala, ktoré konkrétne zmluvné podmienky sú neprijateľné.

38. Podľa ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupcadodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

39. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakázané, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali
ustanovenia, ktoré môžu spôsobiť „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán v
neprospech spotrebiteľa. Pre tieto zmluvné klauzuly zákon používa výraz „neprijateľná podmienka“
a sú exemplifikatívne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Základnou charakteristikou
neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán. o znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť
zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia
(tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné
podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá.

40. Vzhľadom na absenciu odvolacích námietok vo vzťahu k určeniu zmluvných podmienok určených

vo výroku napadnutého rozsudku za neprijateľné, odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s rozsiahlou
argumentáciou súdu prvej inštancie vyjadrenou v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 44 až 59
odôvodnenia rozsudku), ktorá vychádza zo správne zisteného skutkové stavu, na ktorý správne
aplikoval príslušné právne predpisy. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež odkázal
na rozhodnutia súdov SR, v ktorých už rovnaké zmluvné podmienky boli vyhlásené za neprijateľné.

41. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie súdu
prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu
úspešná žalobkyňa, a preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% voči neúspešnému žalovanému.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).