Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118363722
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6118363722.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená

XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpená: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Hlavná 11, Trnava, IČO: 47254581,
proti žalovanej: E. F., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX, G., zastúpená: JUDr. Lenka Gajarská,
advokátka, Horné bašty 25, Trnava, o zaplatenie 14.686,28 eur, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 9.819,72 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 723,24 eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

IV. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania v rozsahu 90%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2018 v spojení s opravou žaloby v replike
domáhala od žalovanej zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume celkom 8.961,12 eur za užívanie
nehnuteľnosti žalobkyne žalovanou za obdobie od 25.10.2015 do 25.10.2018 (v sume 2.987,04 eur za
obdobie 25.10.2015 až 24.10.2016 – neskôr vzaté späť, v sume 2.987,04 eur za obdobie 25.10.2016

až 24.10.2017, v sume 2.987,04 eur za obdobie 25.10.2017 až 25.10.2018). Žalobu odôvodnila tým,
že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, pre k.ú. F., ktoré nadobudla na
základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol právoplatne povolený dňa 04.06.2004.
Žalovaná je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XX pre k.ú. F.. Žalobkyňa
so žalovanou neuzatvorila žiadnu zmluvu, ktorá by žalovanú oprávňovala na užívanie nehnuteľnosti
evidovanej na LV č. XXX, k.ú. F., a to pozemku s parc. č. XXX/X, parcela registra ”C” evidovaná na
katastrálnej mape, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 958 m2. Napriek uvedenej skutočnosti

realizovala žalovaná na pozemku čiernu stavbu, a to bez akéhokoľvek povolenia, či ohlásenia miestne
príslušnému stavebnému úradu. Z dôvodu, že žalovaná do dnešného dňa predmetnú čiernu stavbu
neodstránila a naďalej užíva pozemok bez akéhokoľvek právneho titulu, bez akéhokoľvek povolenia a
bez poskytnutia akejkoľvek finančnej náhrady žalobkyni, dochádza k jej bezdôvodnému obohacovaniu
v zmysle § 451 a nasl. OZ. Predmetný stav ohľadom zrealizovanej čiernej stavby na pozemku bol
predmetom skúmania súdnym znalcom H. I. J., znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľnostíapozemnéstavby,ktorýnazákladeZnaleckéhoposudkuč.XXX/XXXXzodňa26.05.2018

(ZP)konštatoval:„Umiestnenienehnuteľnostijevrozporesposkytnutoudokumentáciouajsoskutkovým
stavom. Časť stavby bez súpisného čísla je postavená na cudzom pozemku parc.č. XXX/X, k.ú. F..
Podľa miestneho merania a poskytnutých podkladov z geometrických plánov je časť stavby o výmere
10,0x4,75 postavená na parcele č. XXX/X. Táto časť, ani celá stavba nie je zakreslená na katastrálnejmape. K danej stavbe znalcovi nebolo predložené stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie.
Predmetnú stavbu považujem za NEOPRÁVNENÚ STAVBU, pretože majiteľ pozemku pod stavbou
nedal súhlas na jej výstavbu. Pokiaľ majiteľ predmetnej stavby nedisponuje stavebným povolením

jedná sa o ČIERNU STAVBU postavenú na cudzom pozemku bez súhlasu majiteľa pozemku.“ Podľa
predmetného Znaleckého posudku predstavuje celková čiastka ušlého nájmu v období od 01.05.2012
do 31.08.2018 sumu 18.916,92 eur, pričom nájomné za jeden kalendárny rok je vo výške 2.987,04 eur.
Z dôvodu, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až v nedávnej dobe a s prihliadnutím
na § 107 ods. 2 OZ si uplatňuje voči žalovanej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie

od 25.10.2015 do 25.10.2018 vo výške 8.455,36 eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu, proti
ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, v ktorom nesúhlasila s nárokom žalobkyne a žiadala
žalobu zamietnuť. Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, ktoré
sa nachádzajú v k. ú. F. a sú zapísané ako pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 572 m2, zastavaná

plocha a nádvorie, pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 389 m2, záhrada, rodinný dom súp. č. XX
(pôvodné súp. č. XX) stojaci na parcele s parc. č. XXX/X. Príslušenstvo rodinného domu tvoria aj
garáž, hospodárske budovy a letná kuchyňa, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti rodinného domu.
Žalovaná nehnuteľnosti nadobudla sčasti ako dedičstvo po svojich rodičoch K. L. a M. N. O., a z časti na
základe rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/117/2014, právoplatný dňa 23.01.2018, v konaní

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Uviedla, že neuznáva
peňažný nárok žalobkyne z dôvodu, že z parcely registra „C“ s parc. č. XXX/X, k. ú. F. užíva len tú
časť, ktorá sa nachádza pod hospodárskou budovou a pod letnou kuchyňou žalovanej a k nim priľahlý
pás pozemku za budovami (ďalej časť Parcely XXX/X užívaná žalovanou ako „Dotknutý pozemok“),
keďže právni predchodcovia žalovanej preukázateľne vydržali vlastnícke právo k Dotknutému pozemku.

Prvými užívateľmi Dotknutého pozemku v rodine žalovanej boli starí rodičia žalovanej, ktorí dostali do
užívania parcelu s parc. č. XXX, k. ú. F. (ďalej ako „Parcela XXX“). Parcela XXX predstavovala posledný
pozemok v zastavanej časti dediny umiestnený na ceste smerom do L. P.. Toho času sa na I. XXX
nachádzal aj rodinný dom súp. č. XX z roku 1930, ktorý po kompletnej rekonštrukcii stojí dodnes, a
drevené hospodárske budovy patriace k rodinnému domu. Žalovaná po smrti svojich rodičov už len

prevzala užívanie nehnuteľností vrátane Dotknutého pozemku v rovnakom rozsahu, v akom ich užívali
jej rodičia a pred nimi už jej starí rodičia. Hranica medzi pozemkami žalobkyne a žalovanej bola vždy v
priestore jasne zreteľná, keďže žalovaná celú Parcelu XXX a Dotknutý pozemok riadne kosila a starala
sa oň, kým žalobkyňa ani jej právni predchodcovi zvyšnú časť Parcely XXX/X dlhodobo neudržiavali.
Žalobkyňa je vlastníkom Parcely XXX/X už od roku 2004. V čase uzavretia kúpnej zmluvy už na

Dotknutom pozemku ako časti Parcely XXX/X preukázateľne stáli hospodárske budovy a letná kuchyňa,
ktoré tvoria príslušenstvo rodinného domu žalovanej, a bola aj jasne viditeľná hranica pozemkov v
priestore. Žalobkyňa si teda musela byť vedomá toho, aký pozemok kupuje a teda mohla poľahky zistiť
a overiť, aká je skutočná výmera ňou kupovaného pozemku a podľa toho sa rozhodnúť, či pozemok kúpi
alebo nie. Za danej situácie má žalovaná za to, že žalobkyňa kúpou Parcely XXX/X prevzala užívanie

tejto parcely v rovnakom rozsahu, v akom ho užíval jej predchádzajúci vlastník, a rozpor v skutočnej
výmere svojho pozemku zistila až pri reálnom zameriavaní pozemku pre stavbu svojho rodinného domu.
Samotné konanie žalobkyne resp. jej list z 05.11.2014 fakticky potvrdzuje, že o vlastníctve Dotknutého
pozemku dovtedy nebol žiaden spor, a že sa za jeho vlastníka dlhodobo považovali vlastníci susediacich
Nehnuteľností, ktorí sa o Dotknutý pozemok dlhodobo starali a obhospodarovali ho. Žalovaná zároveň

poprela tvrdenie žalobkyne, že bezdôvodne užíva celú Parcelu XXX/X. Užíva len Dotknutý pozemok,
ku ktorému vydržali jej právni predchodcovia vlastnícke právo z dôvodov uvedených vyššie. Zvyšok
Parcely XXX/X žalovaná neužíva a ani nikdy neužívala, a teda sa na úkor žalobkyne neobohatila.
Rozsah skutočného užívania parcely XXX/X žalovanou potvrdila aj samotná žalobkyňa vo svojom liste
z 05.11.2014, keď hovorí o celkovej ploche len 58 m2 a nie o celej Parcele XXX/X. Rozsah užívania

Dotknutého pozemku sa od roku 2014 nezmenil a je dlhodobo nezmenený už od počiatku jeho užívania
právnymi predchodcami žalovanej okolo roku 1930. Žalovaná taktiež poprela tvrdenie žalobkyne, že
by cez Parcelu XXX/X mala prechádzať rúra žalovanej a z tohto dôvodu dochádza k bezdôvodnému
užívaniu celej Parcely XXX/X. Súčasne vo vyjadrení k žalobe žalovaná namietla sumu 8.664,91 eur
z titulu premlčania a nesprávneho sčítania.

3. Žalobkyňa v replike namietala a odôvodňovala neexistenciu vydržania. Nie je zrejmé, prečo sa
žalovaná odvoláva na vydržanie časti pozemku, na ktorej sú zriadené neoprávnené stavby, ktoré boli
zrealizované rodičmi žalovanej, keď títo mali pozemok využívať iba za účelom zriadenia domácejzáhradky. Súčasne podľa Odpovede na podnet, ktorú vydal Obecný úrad F. dňa 14.11.2018 (ďalej aj
ako „Odpoveď“), boli pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 07.11.2018 zistené neoprávnené
stavby na pozemku. Tvrdenia žalovanej ohľadom umiestnenia odpadovej rúry na pozemku sú účelové

a zavádzajúce. Z fotografií na strane 17 v predloženom Znaleckom posudku č. XXX/XXXX je zrejmé,
že zo steny neoprávnenej stavby vychádza bledá plastová rúra sivej farby, ktorá následne vchádza
pod kamenný násyp. Zo Znaleckého posudku nie je zrejmé, kam presne predmetná rúra ústi, nakoľko
evidentne ústi na pozemok a jej vyústenie je umiestnené vo vysokom zeleňovom poraste. Vzhľadom
na uvedenú skutočnosť nebolo žiadnym spôsobom zo strany žalovanej preukázané, že by vyústenie

odpadových vôd z predmetnej rúry neznehodnocovalo pozemok tak, ako je to uvedené v Znaleckom
posudku. Žalobkyňa tak má za to, že tvrdenie žalovanej o užívaní pozemku iba v zastavanej časti, je
nepravdivéaúčelové,nakoľkojeevidentnenapozemokvyvedenáodpadovárúra,ktorácelkovúhodnotu
pozemku znižuje. Žalobkyňa v podaní doplnila, že uznáva, že sumu vo výške 2.987,04 eur za užívanie
pozemku v období od 25.10.2015 do 25.10.2016 si ďalej nebude nárokovať, keďže došlo k premlčaniu
uvedenej pohľadávky. Žalobkyňa si tak uplatňuje voči žalovanej právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia za obdobie od 25.10.2016 do 25.10.2018 celkom vo výške 5.974,08 eur.

4. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobkyňou v časti o zaplatenie sumy 2.987,04 eur ešte pred prvým
pojednávaním, súd konanie v danej časti zastavil v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP, a to ešte
výrokom I. rozsudku súdu č.k. 31C/7/2019-259 zo dňa 16.3.2022, ktorý nebol napadnutý odvolaním

žalobkyne.

5. Žalovaná v duplike uviedla, že nesúhlasí s názorom žalobkyne o neexistencii dobromyseľnosti
rodičov žalovanej a odôvodňovala vydržanie Dotknutého pozemku. Ohľadne odpadovej rúry uviedla, že
žalobkyňa nijak nepreukázala, že táto má nejakým spôsobom viesť cez pozemok žalobkyne, resp. že

sa nachádza na celej parcele č. XXX/X, alebo kde presne ústi, hoci si uplatňuje bezdôvodné obohatenie
za užívanie celej parcely XXX/X. Žalobkyňa tvrdí, že rúra znehodnocuje celý pozemok č. XXX/X, ale
toto tvrdenie nepreukázala.

6. Podaním doručeným súdu dňa 9.3.2020 žalobkyňa doplnila, že vo veci nejde o šikanózny výkon

práva, keď v čase podania žaloby Spoločný obecný úrad v Trnave ešte nerozhodol v konaní o prerušení
konania a odkázaní na súd, pričom žalobkyňa sa snažila o trvalú úpravu vzťahov. Na súd bola podaná
žaloba pod. sp. zn. 38C/59/2019 o odstránenie stavby žalovanej z pozemku žalobkyne.

7. Podaním doručeným súdu dňa 25.2.2021 žalobkyňa navrhla rozšírenie žaloby o vydanie

bezdôvodného obohatenia aj za užívanie jej pozemku pod neoprávnenou stavbou odo dňa 01.03.2019
do dňa 01.02.2021 v celkovej výške 5.725,16 eur (ročný nájom 2.987,04 / 12 mesiacov = 248,92 eur/
mesiac x 23 mesiacov = 5.725,16 eur). Súd rozšírenie žaloby v zmysle podaného návrhu pripustil na
pojednávaní dňa 24.4.2020. Na uvedenom pojednávaní žalobkyňa súčasne poukázala na to, že nie je
pravda, že žalovaná užíva iba nejakých 50 m2, ale spoločne s ostatnými pozemkami to vychádza na

nejakých 500 m2. Žalovaná doplnila, že keď rodičia žalovanej v roku 1968 užívali nehnuteľnosti, ktoré
im legálne nepatrili, a keď to chceli legalizovať, išli na MNV, kde im bola predložená dohoda, a oni
sa oprávnene domnievali, že odvtedy môžu legálne užívať celý rozsah pozemkov užívaných dovtedy.
Rozsah pozemkov užívaných dovtedy zodpovedá súčasnosti, táto otázka nikdy nebola sporná až do
roku 2014, pričom dané pozemky ešte pred rodičmi žalovanej užívali starí rodičia. V konaní sp. zn.

16C/117/2014 sa v roku 2016 geodetickým posudkom znalkyne N. zistilo, že príslušenstvo hlavného
domu stojí na cudzom pozemku, preto sa robil nový znalecký posudok, kde pri ohodnotení už znalec
tieto pozemky a z nejakého dôvodu ani stavby nezahrnul. Rozhodnutie tak znelo iba na nehnuteľnosti,
ktoré boli zapísané v katastri a ohľadom nich sa vykonala aj zmena.

8. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.6.2021 žalobkyňa okrem iného doplnila, že žalovaná sa snaží
bagatelizovať užívanie pozemku žalobkyne tvrdením, že plocha zastavaná hospodárskou budovou
predstavuje „len 47,5 m2“ resp. 50 m2, k ploche parcely XXX o výmere 961 m2, aj keď podľa GP
(pozn. súdu – GP predložený v konaní sp. zn. 38C/59/2019) by mala žalovaná nadobudnúť pozemky
o celkovej rozlohe 59 m2. Po zameraní všetkých častí parciel, ktoré žalovaná neoprávnene užíva, a

na ktorých podľa vlastnej ľubovôle jej rodičia a pravdepodobne aj ona sama zriaďovali rôzne stavby,
je výsledkom obvod pozemku 134m a plocha 486 m2, je tak nevyhnutné vziať na zreteľ aj jej (a jej
rodičov) neodôvodnené užívanie parciel iných vlastníkov. Žalovaná tak neužíva „len“ 50 m2 z pozemku
žalobkyne, ale celkovo užíva aj časti pozemkov iných vlastníkov spolu o výmere cca 486 m2, čo vovzťahu k výmere 961 m2 (XXX/X a XXX/X) nepredstavuje 4,94 m2, ale výmeru cca 50%, teda namiesto
961 m2 žalovaná a jej rodičia užívali cca 1.447,- m2. O ospravedlniteľný omyl by išlo v tom prípade,
ak by si rodičia žalovanej, resp. žalovaná prisvojili napr. 15 cm z šírky parcely žalobkyne, alebo 1m, čo

sa ale nestalo.

9.Žalobkyňacestouprávnehozástupcuprávomzáverečnejreči okremargumentáciekotázkevydržania
uviedla, že samotná výmera zastavaného pozemku žalobkyne bola preukázaná jednak ZP č. XXX/
XXXX, predloženým žalobkyňou, ale aj geometrickým plánom, predloženým žalovanou. Vo vzťahu ku

kanalizačnej rúre uviedla, že táto ústila na pozemok žalobkyne ešte v čase ohliadky tunajším súdom,
pričom po tomto dátume už ústí do tejto hospodárskej budovy, avšak uvedené nemení nič na tom, že odo
dňa uplatnenia nárokov žalobkyne na jej pozemok vyúsťovala. Žiadala vyhovieť žalobe v celom rozsahu.

10. Žalovaná cestou právneho zástupcu právom záverečnej reči okrem argumentácie k vydržaniu
pozemkov pod hospodárskymi budovami uviedla, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že žalovaná

vlastnícke právo dotknutej časti parcely XXX/X nevydržala, zotrváva žalovaná na tom, že žaloba
o vydanie bezdôvodného obohatenia je šikanóznym výkonom práva žalobkyne, ktorá bez toho, aby
cestou súdu žiadala vyriešiť podstatu sporu so žalovanou, žiadala od nej iba vyriešenie sekundárnych
vzťahov z bezdôvodného obohatenia. Samotná žaloba o odstránenie stavby, ktorá definitívne vyrieši
podstatu sporu medzi stranami, bola na súd podaná až koncom roka 2019, hoci žalovaná si bezdôvodné

obohatenie žiadala za obdobie od 25.10.2016. Ohľadom nárokov uplatnených žalobkyňou po podaní
žaloby o odstránenie stavby, žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno, keď v prípade svojich
nárokov odkazuje na ZP H. J., ktorý sa však na obdobie po 31.8.2018 ani nevzťahuje. Navyše ZP v časti
výpočtu bezdôvodného obohatenia počíta s tým, že žalovaná užíva celú parcelu XXX/X, čo sa však
v konaní jednoznačne vyvrátilo. Žalovaná žiadala zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

11. Súd v konaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami podľa
textu (ktoré na pojednávaní osobitne neoboznamoval, keďže boli riadne doručené obom stranám a
neboli spochybnené - §204 CSP), výsluchom žalovanej, obhliadkou nehnuteľností žalovanej vrátane
sporného pozemku a po takto vykonanom dokazovaní vydal dňa 16. marca 2022 rozsudok č. k.

31C/7/2019-259, ktorým vo výroku I. konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 2.987,04 eur (ods.
4), vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol, z dôvodu preukázaného vydržania Dotknutého pozemku
zapísaného na žalobkyňu užívaného žalovanou a vo výroku III. priznal žalovanej voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení okrem iného uviedol, že vo vzťahu
k užívaniu nehnuteľnosti žalobkyne žalovanou prostredníctvom odpadovej rúry, ktorá mala ústiť na

neurčenom mieste na pozemku žalobkyne, nemal v konaní nijako preukázané (pričom žalovanou bolo
sporované), že by táto odpadová rúra zasahovala, či znehodnocovala, počas rozhodného obdobia,
za ktoré si žalobkyňa uplatňuje bezdôvodné obohatenie, celý pozemok žalobkyne parc. č. XXX/
X, a teda by žalobkyni mohlo prislúchať bezdôvodné obohatenie v rozsahu užívania celej plochy
jej pozemku žalovanou (aj mimo predmetného pozemku). Všeobecná formulácia znalca H. J. v ZP

č. XXX/XXXX, že „cez pozemok vedie odpadová rúra, ktorá má neznáme vyústenie na pozemku“,
vrátane k ZP priložených fotografií, zobrazujúcich iba prítomnosť odpadovej rúry niekoľko desiatok cm
od hospodárskej budovy žalovanej, nepostačuje na preukázanie žalobkyňou tvrdeného komplexného
užívania (či znehodnocovania) pozemku, zvlášť v situácií, že daná rúra sa mala nachádzať na
pozemku žalobkyne, ktorá mohla kedykoľvek jej skutočné vyústenie zistiť a rozsah zásahu do jej

pozemku odmerať a zadokumentovať, a pri sporovaní nároku tento súdu jednoznačne preukázať.
Takéto konkrétne skutkové tvrdenia a dôkazy ich preukazujúce so zdôvodnením zásahu v konkrétnom
kvantifikovanom rozsahu však žalobkyňa neprodukovala, pritom ona je stranou, ktorá v konaní znáša
bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok zamietnutie žaloby. Súd
dodal, že naopak v konaní mal za preukázané fotografiou predloženou na pojednávaní dňa 24.4.2020

(čl. 180), že predmetná odpadová rúra ústila v období pred pojednávaním do vzdialenosti cca 70 cm od
hospodárskej budovy žalovanej, a teda nemohla obmedzovať žalobkyňu v užívaní jej nehnuteľností tak,
žebymalanároknabezdôvodnéobohateniezaužívanieceléhojejpozemkužalovanouprostredníctvom
umiestnenia tejto rúry. Obdobne na obhliadke uskutočnenej súdom dňa 9.11.2021 súd zistil, že
odpadová rúra nezasahuje celý pozemok žalobkyne, ale jej vyústenie v danom čase končilo pár

metrov od hospodárskej budovy žalovanej (fotografie č.l. 227, 230, 232), pričom táto umiestnenie danej
rúry (niekoľko metrov od budovy narozdiel od predchádzajúceho stavu z pojednávania 24.4.2020)
odôvodnila prebiehajúcou prerábkou domu a využívaním hospodárskej budovy po dobu prerábky, a s
tým súvisiacim odvádzaním odpadu daným smerom iba v posledných mesiacoch pred obhliadkou (t.j.mimo rozhodného obdobia). Súčasne fotografiami č.l. 217-222 mal súd za preukázané, že odpadová
rúra bola následne po vykonaní obhliadky preložená tesne k stene budovy letnej kuchyne. Všetkým
vyššie uvedeným mal súd tiež preukázané, že umiestnenie odpadovej rúry sa v čase menilo, pričom

žalobkyňa nepreukázala jej konkrétne umiestnenie v rozhodnom čase spôsobom, ktorý by zasahoval (či
znehodnocoval) celý pozemok žalobkyne s danosťou nároku na žalobkyňou uplatňované bezdôvodné
obohatenie. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pri nepreukázaní užívania celého pozemku žalobkyne
žalovanou v rozhodnom čase, žalobkyňa v konaní nijako nekonkretizovala prípadný iný rozsah užívania
jej nehnuteľnosti žalovanou, či už umiestnením odpadovej rúry v konkrétnych časových obdobiach

(so súvisiacim zdôvodnením užívania práve určitej plochy), alebo iným spôsobom užívania, pričom
súd sám nemôže nahrádzať procesnú aktivitu žalobkyne, vyhľadávať, zisťovať a dôkazmi podkladať
konkrétny rozsah prípadného užívania, keď uvedeným by zasahoval do princípu rovnosti sporových
strán, na ktorých samotných v kontradiktórnom konaní leží bremeno tvrdenia i preukázania konkrétnych
skutočností.

12. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23Co/125/2022 – 404 zo dňa
19.8.2025 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zvyškovo zamietajúcom výroku
II. a výroku III. o trovách konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

13. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Trnava uznesením č.k.
38C/59/2019-492 z 11.6.2025, právoplatným dňa 12.6.2025, schválil zmier medzi žalobkyňou a
žalovanou (totožnými stranami sporu) v nasledovnom znení:
I. Výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/1 vzhľadom k celku, evidovaných na LV. XXX, okres
D., obec F., k. ú. F., a to:

a) pozemok, parc. č. XXX/X, parcela registra ”C” evidované na katastrálnej mape, druh pozemku: orná
plocha o celkovej výmere 818 m2,
b) pozemok, parc. č. XXX/XX, parcela registra ”C” evidované na katastrálnej mape, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 9 m2,
c) pozemok, parc. č. XXX/XX, parcela registra ”C” evidované na katastrálnej mape, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 50 m2, je žalobkyňa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D..
II. Zriaďuje sa vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku, parc. č. XXX/XX, parcela
registra ”C” evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej
výmere 50 m2, ktorý vznikol odčlenením od parcely registra ”C” s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná

pôda o celkovej výmere 877 m2, evidovanej na LV č. XXX, kat. územie F., na základe Geometrického
plánu č. XXX/XXXX na oddelenie pozemku parc. č. XXX/XX, zameranie hosp. stavby parc. č. XXX/XX
a vyznačenie vecného bremena na parc. č. XXX/X vyhotovený dňa 02.12.2024 vyhotoviteľom: GEO-
HS, s.r.o., Na hlinách 57, 917 01 Trnava, IČO: 53 048 539, autorizačne overený dňa 02.12.2024 H. I.
K. a úradne overený dňa 13.12.2024 Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pod číslom Q./

XXXX, strpieť umiestnenie stavby bez súpisného čísla postavenej na pozemku parc. č. XXX/XX, parcela
registra “C“ evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej
výmere 50m2, ktorý vznikol odčlenením od parcely registra ”C” s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná
pôda o celkovej výmere 877 m2, evidovanej na LV č. XXX, kat. územie F., na základe Geometrického
plánu č. XXX/XXXX na oddelenie pozemku parc. č. XXX/XX, zameranie hosp. stavby parc. č. XXX/XX

a vyznačenie vecného bremena na parc. č. XXX/X vyhotovený dňa 02.12.2024 vyhotoviteľom: GEO-
HS, s.r.o., Na hlinách 57, 917 01 Trnava, IČO: 53 048 539, autorizačne overený dňa 02.12.2024 H. I.
K. a úradne overený dňa 13.12.2024 Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pod číslom Q./
XXXX, vlastníkom tejto stavby.
III. Zriaďuje sa vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku, parc. č. XXX/XX, parcela

registra “C“ evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej
výmere 9m2, ktorý vznikol odčlenením od parcely registra “C“ s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná
pôda o celkovej výmere 877 m2, evidovanej na LV č. XXX, kat. územie F., na základe Geometrického
plánu č. XXX/XXXX na oddelenie pozemku parc. č. XXX/XX, zameranie hosp. stavby parc. č. XXX/XX
a vyznačenie vecného bremena na parc. č. XXX/X vyhotovený dňa 02.12.2024 vyhotoviteľom: EO-HS,

s.r.o., Na hlinách 57, 917 01 Trnava, IČO: 53 048 539, autorizačne overený dňa 02.12.2024 H. I. K.
a úradne overený dňa 13.12.2024 Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pod číslom Q./
XXXX, strpieť právo prechodu peši cez pozemok, parc. č. XXX/XX, parcela registra “C“ evidovaná na
katastrálnej mape, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 9 m2, ktorý vznikolodčlenením od parcely registra “C“ s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere
877 m2, evidovanej na LV č. XXX, kat. územie F., na základe Geometrického plánu č. XXX/XXXX na
oddelenie pozemku parc. č. XXX/XX, zameranie hosp. stavby parc. č. XXX/XX a vyznačenie vecného

bremena na parc. č. XXX/X vyhotovený dňa 02.12.2024 vyhotoviteľom: GEO-HS, s.r.o., Na hlinách
57, 917 01 Trnava, IČO: 53 048 539, autorizačne overený dňa 02.12.2024 H. I. K. a úradne overený
dňa 13.12.2024 Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pod číslom Q./XXXX, vlastníkom
stavby bez súpisného čísla postavenej na pozemku parc. č. XXX/XX, parcela registra “C“ evidovaná na
katastrálnej mape, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 50m2, ktorý vznikol

odčlenením od parcely registra ”C” s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere
877 m2, evidovanej na LV č. XXX, kat. územie F., na základe Geometrického plánu č. XXX/XXXX na
oddelenie pozemku parc. č. XXX/XX, zameranie hosp. stavby parc. č. XXX/XX a vyznačenie vecného
bremena na parc. č. XXX/X vyhotovený dňa 02.12.2024 vyhotoviteľom: GEO-HS, s.r.o., Na hlinách 57,
917 01 Trnava, IČO: 53 048 539, autorizačne overený dňa 02.12.2024 H. I. K. a úradne overený dňa
13.12.2024 Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pod číslom Q./XXXX.

IV. Žalovaná sa zaväzuje uhradiť žalobkyni za zriadenie vecného bremena jednorazovú odplatu vo
výške 6.000,00 EUR (slovom: šesťtisíc eur) a to nasledovne:
a) sumu 4.000,00 EUR (slovom: štyritisíc eur) v prospech bankového účtu žalobkyne IBAN: G. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa schválenia súdneho zmieru,
b) sumu 1.000,00 EUR (slovom: tisíc eur) v prospech bankového účtu žalobkyne IBAN: G. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX v lehote do 31.12.2025,
c) sumu 1.000,00 EUR (slovom: tisíc eur) v prospech bankového účtu žalobkyne IBAN: G. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX v lehote do 31.12.2026.
V. Žalobkyňa ako vlastník pozemku, parcela registra „C“ s parc. č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie o celkovej výmere 50 m2 a pozemku, parcela registra „C“ s parc. č. XXX/XX, druh

pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 9 m2, ktoré vznikli odčlenením od parcely
registra „C“ s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 877 m2, evidovanej na LV
č. XXX, kat. územie F., na základe Geometrického plánu č. XXX/XXXX na oddelenie pozemku parc.
č.: XXX/XX, zameranie hosp. stavby par. č.: XXX/XX a vyznačenie vecného bremena na parc. č.: XXX/
X, vyhotovený dňa 02.12.2024 vyhotoviteľom: GEO-HS, s.r.o., Na hlinách 57, 917 01 Trnava, IČO: 53

048 539, autorizačne overený dňa 02.12.2024 H. I. K. a úradne overený dňa 13.12.2024 Okresným
úradom Trnava, katastrálnym odborom pod číslom Q./XXXX, súhlasí so zmenou poľnohospodárskeho
druhu pozemku s parc. č.: XXX/XX a pozemku s parc. č.: XXX/XX z ornej pôdy na zastavanú plochu
a nádvorie v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej
pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného

prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
VI. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

14. Po právoplatnom skončení konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 38C/59/2019
žalobkyňa trvala na žalobe aj na odvolaní, keď podstatná otázka v podobe určenia vlastníckeho

práva k pozemku pod hospodárskou budovou bola vyriešená v konaní vedenom na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 38C/59/2019, a to tak, že bolo potvrdené vlastnícke právo žalobkyne k pozemku
pod hospodárskou budovou. Krajský súd k uvedenému v odôvodnení uviedol, že “Ako vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí posúdil prejudiciálnu
otázku vlastníckeho práva k pozemku (za užívanie ktorého žalovanou žiadala žalobkyňa vydanie

bezdôvodného obohatenia) tak, že jeho vlastníčkou je žalovaná. V konaní vedenom na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 38C/59/2019 (do právoplatného skončenia ktorého bolo toto odvolacie konanie
prerušené) však bola táto otázka vlastníckeho práva k pozemku pod stavbou žalovanej, právoplatne
rozhodnutá tak, že výlučnou vlastníčkou predmetného pozemku je žalobkyňa. Z uvedeného vyplýva, že
súd prvej inštancie prejudiciálnu otázku vlastníckeho práva k pozemku nesprávne právne posúdil a v

dôsledku toho bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ako dôvodne namietala
v odvolaní žalobkyňa. Na základe nesprávneho právneho posúdenia prejudiciálnej otázky, potom súd
prvej inštancie nevyhodnotil vykonané dokazovanie v otázke, v akom konkrétnom rozsahu bola parcela
č. XXX/X žalovanou v rozhodnom období skutočne užívaná, s čím bezprostredne súvisí i žalobkyňou
požadovaná výška bezdôvodného obohatenia, čím bol naplnený i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1

písm. f/ CSP. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí zaoberal užívaním nehnuteľnosti žalobkyne
žalovanou len prostredníctvom odpadovej rúry so záverom, že žalobkyňa nepreukázala konkrétne
umiestnenie odpadovej rúry v rozhodnom čase spôsobom, ktorý by zasahoval (či znehodnocoval) celý
pozemok žalobkyne s danosťou nároku na žalobkyňou uplatňované bezdôvodné obohatenie. K tomutozáveru súdu prvej inštancie žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadnu odvolaciu argumentáciu, tento záver
teda ani nemohol byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu a v ďalšom konaní z neho preto treba
vychádzať.

15. Súčasne Krajský súd doplnil, že: “Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným
právnymnázoromodvolaciehosúdu(§391ods.2CSP),budevkonanípokračovaťaožalobežalobkyne
v časti, ktorá zostala predmetom konania, opätovne rozhodnúť, pričom v ďalšom konaní súd prvej
inštancie vyhodnotí vykonané dokazovanie, najmä pokiaľ ide o rozsah užívania pozemku vo vlastníctve

žalobkyne žalovanou v rozhodnom období a s tým súvisiacu výšku majetkového prospechu žalovanej,
v nadväznosti na to opätovne posúdi uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.“

16. Po vrátení spisu tunajšiemu súdu bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3.12.2025, na ktorom
sa súd pokúsil o zmierne riešenie veci, ktoré považoval za najefektívnejšie riešenie právnych vzťahov
po už vykonanom dokazovaní a dosiahnutom zmieri v súvisiacom konaní, riešiace i prípadnú rozumnú

dohodu strán ohľadne platenia trov konania sporovými stranami. Na pojednávaní súd za účelom tohto
zmierneho riešenia predniesol stranám i jeho aktuálne predbežné právne posúdenie, podľa ktorého
žalobkyňa nepreukázala užívanie jej pozemku žalovanou v tvrdenom rozsahu, pričom za jednoznačne
preukázané má súd iba užívanie pozemku v časti, v ktorej sa dospelo k dohode o vecnom bremene,
pričom podľa právneho záveru Krajského súdu v Trnave, má vychádzať z odvolaním nenapadnutých

záverov, ktoré už formuloval v predchádzajúcom rozhodnutí a iba vyhodnotiť už vykonané dokazovanie.

17. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že pre prípad zmieru by zaplatili žalobkyni
367,- eur za obdobie od 25.10.2016 do 25.10.2018 a sumu 352,50 eur za obdobie od 01.03.2019 do
01.02.2021 s tým, že trovy konania iba za úkony v spise vychádzali na 3.900,- eur a tak ich návrh

zmieru je, že protistrana im zaplatí 3.200,- eur celkovo v konaní. Právny zástupca žalobkyne následne
žiadal o odročenie pojednávania dôvodiac snahou o zmierne riešenie, o ktoré mali záujem, ale nevedeli
finančné súvislosti od protistrany, ktoré im oznámila až na danom pojednávaní, keď pre nich sú to nové
súvislosti. Žalovaná s odročením nesúhlasila s obavou, že vec nebude smerovať k zmiernemu riešeniu.
Súd pojednávanie odročil na termín 10.12.2025.

18. Dňa 8.12.2025 bolo súdu doručené podanie žalobkyne zo dňa 8.12.2025, v ktorom uviedla, že
dňa 10.09.2025 jej bolo doručené zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trnave a následne sa dňa
25.09.2025 obrátila na súdneho znalca H. I. J., aby ním vypracovaný pôvodný znalecký posudok upravil
podľa rozsahu schváleného súdneho zmieru v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 38C/59/2019.

Výsledkomuvedenéhojeznaleckýposudokč.XXX/XXXX(ďalejajako„ZPč.2“)Zdôvodu,žepredmetný
ZP R.X jej bol doručený až dňa 04.12.2025, nebolo možné tento súdu predložiť skôr, teda pred
predchádzajúci pojednávaním dňa 03.12.2025. Keďže ZP R.X reaguje na uzatvorený súdny zmier a
výsledok odvolacieho konania v tomto konaní, nebolo možné o jeho vypracovanie požiadať skôr, než
jej bolo doručené Uznesenie Krajského súdu v Trnave. Zo ZP č.X obmedzeného v rozsahu záberu a

užívania pozemkov žalobkyne žalovanou podľa súdneho zmieru vyplýva, že: a) Ušlý nájom za obdobie
od 25.10.2016 do 01.02.2021 je 1.879,52 eur, b) Ušlý nájom za obdobie od 1.10.2023 do 11.6.2025 je
953,79 eur. Túto sumu je pre účely súdneho konania potrebné upraviť z dôvodu vyhnutiu sa námietke
premlčania, a to tak, že sa do úvahy zoberie len obdobie od 05.12.2023 do 11.06.2025, čo predstavuje
554 dní a nájom za 59 m2, ktorý bol v danom období znalcom určený na 561,98 eur/rok (1,5396 eur

za 1 deň) = 852,98 eur.
Na základe uvedeného žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti sumy 9.819,72 eur (celková suma
11.699,24 eur - 1.879,52 eur) a zároveň navrhovala rozšírenie žaloby aj o bezdôvodné obohatenie
žalovanej v období od 1.10.2023 do 11.6.2025 v sume 852,98 eur.
Vo vzťahu k výroku o trovách konania poukazovala na to, že otázka, v akom rozsahu užívala žalovaná

pozemokžalobkyne,akoajrozsahnáhradyzabezdôvodnéobohateniejeotázkouodbornou/znaleckou.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V Znaleckom posudku súdny znalec odôvodnil ním určený rozsah užívania. Rozsah bezdôvodného
obohatenia bol obmedzený na 59 m2 až po dosiahnutí súdneho zmieru (kedy aj žalovaná uznala že
vlastníkom daných parciel je žalobkyňa) a po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trnave. Otázka

rozsahu bezdôvodného užívania pozemku žalobkyne žalovanou tak závisela pri podaní žaloby od
odborného určenia znalca. V súvislosti s uvedeným poukázala na súdne rozhodnutia: a) Krajský súd
v Prešove pod sp. zn. 9Co/55/2018 zo dňa 13.11.2018 „8. V prejednávanej veci boli žalobcovia čo
do základu uplatneného nároku úspešní, nakoľko súd prvej inštancie ako aj odvolací súd ustálili, žežalovaný bez právneho dôvodu užíva pozemky vo vlastníctve žalobcov, a že žalobcovia majú nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia výšku bezdôvodného obohatenia uplatnenú v žalobe
vyvodzovali zo znaleckého posudku, ktorý si dali vypracovať, v priebehu konania však bol vypracovaný

znalecký posudok s inými závermi, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní vo veci
samej, čo nemožno pripočítať na ťarchu žalobcov. 9. Vychádzajúc z uvedeného je správny záver súdu
prvej inštancie o plnom úspechu žalobcov vo veci samej, ... “ b) Krajský súd v Prešove pod sp. zn.
12Co/13/2021 zo dňa 17.06.2021 „16. Úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však

nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku,
nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo
je základné a čo sprevádzajúce . Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo
zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná
znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku ujmy „iba“ odhaduje. Aj tu je

primárny fakt, že ujma bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať
za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne
výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu alebo
od znaleckého posudku. Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo
treba vyjadriť vo výroku rozsudku.“ (obdobne aj Krajský súd v Trnave pod sp. zn. 23CoCsp/36/2020

zo dňa 19.10.2020. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v tomto konaní je potrebné rozlíšiť čo je
základné (vznik a existencia bezdôvodného obohatenia v podobe užívania pozemku žalobkyne), a čo
sprevádzajúce (rozsah užívania a jeho hodnota určená znaleckým posudkom a súdnym zmierom). Za
základné považuje žalobkyňa rozhodnutie, že do jej práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom
druhotná a nadväzujúca. Nie je možné robiť žalobkyňu zodpovednou za otázku rozsahu užívania

jej pozemku žalovanou, ktorá závisela od výsledku znaleckého posúdenia, resp. posúdenia súdu. K
bezdôvodnémuobohateniužalovanejdošlo,atakžalobkyňabolaúspešnoučodozákladusvojhonároku
a preto je dôvodné priznanie jej nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
K režimu snahy o uzatvorenie zmieru uviedla, že v emailoch zo dňa 11.11.2025 advokátsky koncipient,
ako návrh mimosúdneho urovnania navrhol sumu 7.000,- eur, s ktorou žalovaná nesúhlasila, avšak

na žiadosť, aby oznámili svoj návrh, tento nedostali a po prvýkrát si ho vypočuli až na pojednávaní
03.12.2025. V rovnakej komunikácii dňa 11.11.2025 sa žalovaná dopytovala, či: „Mám tomu rozumieť
tak, že Vaša klientka je ochotná uhradiť mojej klientke pomernú časť trov konania a môžeme pristúpiť k
výpočtu sumy BO?“, na čo jej advokátsky koncipient odpísal: „Navrhol by som aby ste nám dali vedieť
sumu BO už so zohľadnenými trovami, ktoré by ste požadovali, aby sme sa nebavili o percentách a 2-3

sumách,alelenojednejkonečnejsume.Tútobysmenásledneprekonzultovalisklientkou.“.Nauvedené
užodpoveďnedostaliokremvyjadrenia2dnipredpojednávanímzodňa03.12.2025,žemožnosťdohody
je možné prediskutovať priamo na pojednávaní, kde už žalovaná mala pripravené tak úplné vyčíslenie
ňou tvrdených trov konania, ako aj výšku bezdôvodného obohatenia. Ak by žalovaná konala efektívne a
hospodárne, tak od 11.11.2025 do 03.12.2025 mala dostatok času na to, aby uvedenú ponuku / výpočet

zaslala PZ žalobkyne, Strany sporu tak mali cca 3 týždne na to, aby spolu mimosúdne rokovali, resp.
požiadali o odročenie pojednávania určeného na 03.12.2025, čo sa ale z dôvodu na strane žalovanej
nestalo. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že predmetné pojednávanie dňa 03.12.2025 nebolo
efektívne, hospodárne a ani účelné, pričom za uvedené nesie zodpovednosť žalovaná, ktorá by tak mala
výlučne znášať náklady na jeho vykonanie, a to aj v podobe trov právneho zastúpenia žalobkyne.

19. K návrhu žalobkyne na zmenu žaloby sa vyjadrila žalovaná, pričom namietala premlčanie vo
vzťahu k nároku uplatnenému za obdobie od 25.10.2016 do 1.2.2021 ako aj od 1.10.2023 do
7.12.2023 na základe nového znaleckého posudku. Okrem uvedeného poukazovala na šikanózny výkon
práva žalobkyne a rozpor s dobrými mravmi, keď žalovaná má aktuálne už zriadené vecné bremeno

práva stavby na pozemku žalobkyne pod hospodárskou stavbou o výmere 50 m2 a práva užívania
nezastavaného pozemku vo svojom dvore o veľkosti 9 m2, za ktoré zaplatila jednorazovú odplatu
6.000,- eur, so zmierom súhlasila výlučne z dôvodu zhoršenej rodinnej situácie (úmrtie manžela, zlý
zdravotný stav žalovanej, potreba zmeny bývania) a pod tlakom potreby ukončenia dlhotrvajúceho
súdneho konania a mala v konaní 38C/59/2019 snahu súčasne vyriešiť aj nároky uplatňované v tomto

konaní, čo však žalobkyňa odmietla. Súčasne žalovaná súhlasila s podmienkami zmieru, ktorý bol
predložený žalobkyňou už dňa 22.11.2024, pričom obdobie do 11.6.2025 smerovalo len k formulácii
vecného bremena zo strany súdu, preto žalovaná namieta bezdôvodné obohatenie od 23.11.2024 do
11.6.2025. Súčasne poukazovala na to, že žalobkyňa podala túto žalobu už 25.10.2018 avšak žalobuvedúcu k definitívnemu vyriešeniu veci až 13.12.2019, a až na argumentáciu žalovanej o šikanóznom
výkone takýchto práv. Uplatňovala si tak prioritne zodpovednostné nároky bez snahy o odstránenie
protiprávneho stavu, a teda motívom žalobkyne nebolo vyriešenie podstaty sporu, ale len získanie

peňažného plnenia od žalovanej. Argumentovala tiež novouplatnenými nárokmi žalobkyne v zmene
žaloby, avšak keďže súd zmenu žaloby nepripustil, tieto bližšie nerozvádza.

20. Na pojednávaní dňa 10.12.2025 súd uznesením rozhodol o tom, že zmena žaloby podľa návrhu
žalobkyne zo dňa 08.12.2025 sa nepripúšťa. Súd rozhodol vzhľadom na dlhotrvajúce konanie, kde

vec je už vrátená v konkrétnom rozsahu i Krajským súdom po odvolaní, žalobkyni nič nebránilo podať
žalobu novú a súčasne mal za to, že nebola splnená ani Civilným sporovým poriadkom predpokladaná
podmienka, že výsledky doterajšieho dokazovania by mohli byť použité pre konanie o zmenenej žalobe,
keď pri novonavrhovanom nároku žalobkyňa vychádza zo ZP č. X, ktorý je v jeho závere v rozpore s
konečnými sumami ročného nájomného, ku ktorému dospel totožný znalec v znaleckom posudku, ktorý
sama žalobkyňa predkladala spoločne so žalobou, a teda súd by naň popri novom znaleckom posudku

nemohol vôbec prihliadať. Súd na pojednávaní tiež konštatoval, že už žiadne nové dokazovanie novo
predloženými dôkazmi vykonávať nebude, keď konanie už bolo skoncentrované. Ohľadne uvedeného
súd poukazuje na to, že skutočnosť, že nové dokazovanie sa vo veci vykonávať nebude a súd v súlade
s pokynmi Krajského súdu iba vyhodnotí už vykonané dokazovanie bola stranám oznámená už na
pojednávaní dňa 3.12.2025, a preto návrh žalobkyne na zmenu žaloby, ako aj predloženie nového

znaleckého posudku, považuje súd za celkovo neefektívne.

21. Žalobkyňa právom záverečnej reči uviedla, že žalovaná 6 rokov popierala, že by žalobkyňa bola
vlastníčkou pozemkov, až po 6 rokoch v inom konaní vo veci odstránenia stavby v súdnom zmieri, čiže
dobrovoľne, potvrdila, že vlastníčkou pozemkov je žalobkyňa. t.z., že okrem toho, že 6 rokov klamala,

tak 6 rokov sa riešila otázka vlastníckeho práva. Na základe toho sa domnieva, že v tomto prípade
sú naplnené dôvody na aplikáciu § 256 ods. 2 CSP, keď žalovaná procesne zavinila trovy konania,
ktoré by bez jej argumentácie nevznikli a konanie by bolo obmedzené iba na otázku bezdôvodného
obohatenia. V podaní dupliky sa riešila iba otázka dobromyseľnosti a vydržania. Rovnako sa iba tejto
téme venovala v ďalších vyjadreniach – 24.06.2019, 14.08.2020, 18.07.2022, 24.08.2022. Otázka do

akej miery, a či vôbec bol konaním žalovanej a jej predchodcov dotknutý pozemok žalobkyne je otázkou
odbornou, ktorú vo svojom znaleckom posudku odôvodňoval znalec. V podanom odpore žalovaná
spochybňovala existenciu rúry, vedúcej z jej nehnuteľnosti, pričom na pojednávaní 16.06.2021 jej
fotografiu sama do súdneho spisu predložila. Opätovne minimálne zavádzala súd. K úprave žaloby,
ktorej súd nevyhovel, pritom žalobkyňa pristúpila až po rozhodnutí Krajského súdu, ktorý pôvodné

rozhodnutie v tomto konaní zrušil a vec vrátil na nové konanie. Vo vzťahu k zodpovednosti za procesné
zavinenie úkonov ešte poukázala na komentár CSP, ktorý uvádza, že procesné zavinenie je nevyhnutné
vykladať komplexne a extenzívne. Pričom za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je považovaný
aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu. V tomto prípade to bola žalovaná, ktorá až na
základe súdneho zmieru dobrovoľne uznala, že dotknuté pozemky patria žalobkyni, pričom tomuto

uznaniu sa dovtedy bránila. Zo strany žalobkyne bola snaha o uzatvorenie mimosúdnej dohody, pričom
na žiadosti po oznámení konkrétnej sumy, žalovaná nereagovala. Výpočet oznámila až na súdnom
pojednávaní. Aj posledný znalecký posudok s príslušnou argumentáciou PZ žalovanej zaslala ešte túto
nedeľu, odpoveď naň nedostali, až v reakcii na výzvu súdu, ktorú PZ žalovanej predložila. Zo strany
žalovanej prišlo k vyčísleniu trov konania, pričom nie je známe ako k výpočtu pristúpila a ako zohľadnila

úspech žalobkyne v odvolacom konaní. Uplatnený nárok je dôvodný, pričom posúdenie úspechu v spore
záviselo jednak od znaleckého dokazovania a jednak od právneho názoru odvolacieho súdu. Navrhla
preto, aby súd návrhu vyhovel, zaviazal žalovanú na úhradu trov konania v rozsahu 100% a v rámci
samostatného výroku zohľadnil aj procesné zavinenie žalovanej na doposiaľ vedenom konaní.

22. Žalovaná právom záverečnej reči uviedla, že postup žalobkyne v tomto konaní je učebnicovým
príkladom šikanózneho výkonu práva, preto z dôvodov uvádzaných súhrne najmä v poslednom
vyjadrení navrhuje, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu k náhrade
trov konania v rozsahu 100%. Pokiaľ by však súd dôvody na zamietnutie žaloby nevzhliadol, žiadala,
aby súd rozhodol na základe obsahu súdneho spisu a žalobkyni priznal nárok len za to obdobie, ktoré

nie je premlčané, a ktoré je správne vypočítané, s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba na odstránenie
stavby v konaní sp. zn. 38C/59/2019 bola žalobkyňou podaná až dňa 13.12.2019 a žalovaná už
22.11.2024 súhlasila so zriadením vecného bremena a dohodnutou výškou jednorazovej odplaty za jeho
zriadenie. Podotkla, že len na základe predbežného právneho názoru súdu, že v konaní o odstráneniestavby, nebude ani jedna zo strán úspešná a nároky tak žalobkyne ako aj žalovanej budú odmietnuté
a súd bude zriaďovať vecné bremeno ex offo. Ak súd zaviaže žalovanú k náhrade trov konania, žiada
o dlhšiu lehotu na plnenie, 6 mesiacov, keď žalovaná je vdova, žije sama, a v termíne do konca roka už

žalobkyni uhrádza ďalšiu splátku jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena.

23. Súd vec posúdil právne podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

24. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), vlastník je v medziach zákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

25. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (1)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

26. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

27. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to

nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

28. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

29. Podľa § 151 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.(1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.(2)

30. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.(2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.(3)

31. Medzi stranami v konaní nebolo sporné, že na časti pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. F. stála

v rozhodnom čase (od 25.10.2016 do 25.10.2018 a od 01.03.2019 do dňa 01.02.2021) stavba –
hospodárska budova (letná kuchyňa) patriaca k nehnuteľnostiam žalovanej, že pozemok parc.č. XXX/X
v k. ú. F. bol v rozhodnom čase v katastri nehnuteľností zapísaný vlastnícky na žalobkyňu (čo potvrdzuje
LV č. XXX pre k.ú. F. – R. X), že vlastníkom pozemkov parc. č. XXX/X M. XXX/X v k. ú. F. a nehnuteľností
zapísaných v katastri nehnuteľností stojacich na pozemku je žalovaná titulom dedičstva a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva (LV č. XX pre k.ú. F. – R. X). Sporné bolo, či a ako zasahuje pozemok
žalobkyne rúra ústiaca z nehnuteľnosti žalovanej. Pre prípad nepreukázania vydržania Dotknutého
pozemku žalovaná v konaní sporovala užívanie celého pozemku žalobkyne parc. č. XXX/X, s tým, že
zastavaná plocha stavbou žalovanej je iba 47,5 m2. Po uzatvorení zmieru v konaní sp. zn. 38C/59/2019
prestala byť sporná otázka vlastníctva (vydržania) Dotknutého pozemku - pozemkov pod hospodárskymi

budovami (letnou kuchyňou) žalovanej a časti dvora žalovanej na pozemku žalobkyne za budovami
(aktuálne zapísané v katastri nehnuteľností na základe geometrického plánu po odčlenení od parc. č.
XXX/X na LV č. XXX pre k. ú. F. už ako ako pozemok, parc. č. XXX/XX, parcela registra ”C” evidované
na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 9 m2 a pozemok,
parc. č. XXX/XX, parcela registra ”C” evidované na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavaná plocha

a nádvorie o celkovej výmere 50 m2), keď táto otázka je považovaná aj v zmysle rozhodnutia Krajského
súdu za vyriešenú v prospech žalobkyne na základe uzatvoreného zmieru. Z uvedeného dôvodu sa
súd v rozhodnutí už nevenoval argumentácii strán a skutočnostiam podstatným pre posudzovanie tejto
otázky vlastníctva, ale zameral sa v zmysle pokynu Krajského súdu na otázku rozsahu skutočnéhoužívania parcely č. XXX/X žalovanou v rozhodnom období, a súvisiacu žalobkyňou požadovanú výšku
bezdôvodného obohatenia.

32. K právnemu posúdeniu veci už odvolací súd v zrušujúcom uznesení jasne uviedol, že “v prípade
užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy spočíva obohatenie užívateľa práve v tom, že
vykonával právo nájmu k tejto cudzej veci. Užívateľ nemôže takto spotrebované plnenie vrátiť, preto
je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí zodpovedať
peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu musí byť preto

peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie
veci, spravidla práve vo forme nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť podľa platnej nájomnej
zmluvy. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka
stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je
podstatné ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho
dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku. Pod „užívaním

cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou.”

33. Žalobkyňa v priebehu konania zobrala späť žalobu v časti užívania jej pozemku žalovanou v rozsahu
presahujúcom rozsah záberu a užívania pozemkov žalobkyne žalovanou podľa súdneho zmieru (v
konaní sp. zn. 38C/59/2019) a domáhala sa tak vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie plochy

59 m2 pozemkov (ods.18) žalobkyne za obdobie od 25.10.2016 do 01.02.2021 v sume 1.879,52 eur.
Zobrala tak žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 9.819,72 eur (zo sumy 11.699,24 eur ktorá zostala
predmetom konania), a tak súd konanie v uvedenej časti zastavil (vo výroku I. rozsudku) v súlade s
ustanovením § 145 ods. 2 CSP, keď žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím.

34. Priznanie sumy bezdôvodného obohatenia v sume 1.879,52 eur odôvodňovala žalobkyňa novým
znaleckým posudkom (ZP R.X) znalca H. I. J. č. XXX/XXXX, ktorý v tejto sume vyčíslil nájomné pozemku
za obdobie od 25.10.2016 do 01.02.2021. Súd však už na pojednávaní dňa 3.12.2025 stranám uviedol,
že v konaní nebude vykonávať ani pripúšťať žiadne ďalšie dokazovanie, keď aj podľa rozhodnutia
Krajského súdu sa má obmedziť na vyhodnotenie už vykonaného dokazovania v smere určenia rozsahu

a výšky vzniknutého bezdôvodného obohatenia. Aj bez daného pokynu Krajského súdu, súd vo viac
ako 6 rokov trvajúcom konaní nepovažuje za prijateľné pripúšťanie nových dôkazných prostriedkov, o to
viac, že v tomto prípade žalobkyňa dokonca upravuje a mení svoje vlastné pôvodné skutkové tvrdenia o
hodnotenájmupozemkovzastavanýchstavbamižalovanejapriľahléhopásudvora(pričomsúdsamotnú
zmenu žaloby nepripustil) a súčasne nový znalecký posudok žalobkyne novo hodnotí aj v konaní už

nespornú hodnotu nájomného Dotknutých pozemkov za rovnaké rozhodné obdobie inou sumou (7,462
eur za m2), namiesto pôvodne nesporne tvrdených a žalobkyňou uplatňovaných 3,118 eur za m2. Súd
na poslednom pojednávaní stranám uviedol, že aplikuje princíp sudcovskej koncentrácie konania a nové
dokazovanie sa pripúšťať nebude, nemá tak dôvod ani akokoľvek prihliadať na nový posudok, ktorý vo
veľkom rozsahu ani nie je uplatniteľný popri pôvodnom znaleckom posudku predloženom žalobkyňou.

Súd tak uvádza, že neprihliadal na nové skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadne hodnoty ušlého nájmu
Dotknutých pozemkov ani na nové dôkazy predložené v konaní stranami vo veci samej, po vrátení veci
Krajským súdom, keď tieto neboli predložené včas, mohli byť predložené a produkované skôr. Žalobkyni
nič nebránilo aj v pôvodnej žalobe uplatňovať a tvrdiť inú sumu hodnoty nájmu Dotknutého pozemku (ak
by toto náležite odôvodnila), ale tak dobrovoľne neurobila, dlhodobo aj počas rozhodovania Krajského

súdu trvala na ňou určenej hodnote podľa skoršieho vlastného znaleckého posudku a nie je prípustné,
aby v situácií, ak je zrejmé, že v prevažnom rozsahu podanej žaloby bude neúspešná, toto sanovala
navýšením sumy nájmu, ktorá v konaní ani nebola sporovaná. Súd súčasne uvádza, že žalobkyni by
vzhľadom na nepripustenie zmeny žaloby ani nemohol priznať vyššiu sumu bezdôvodného obohatenia
za užívanie m2 pozemkov, ako sa domáhala pôvodne, keď ide o zmenu podstatných skutkových tvrdení,

bez pripustenia zmeny ktorých súd musí vychádzať z pôvodných a priznať nárok podľa nich.

35. Súd na základe vyššie uvedeného v konaní dospel k záveru, že žalovaná v žalovanom (rozhodnom)
období od 25.10.2016 do 25.10.2018 a od 01.03.2019 do dňa 01.02.2021, bez právneho dôvodu užívala
v rozsahu 59 m2 pozemok žalobkyne (na ktorom rozsahu pozemku žalobkyne, vtedy ešte vedeného ako

parc. č. XXX/X v k. ú. F., stála nesporne hospodárska budova, letná kuchyňa žalovanej a nachádzala sa
časť dvora žalovanej za budovami, pričom na užívanie týchto pozemkov žalobkyne žalovanou už bolo
žalovanej zriadené vecné bremeno od 12.6.2025), a keďže nemôže takto už spotrebovaný majetkový
prospech vrátiť, je povinná nahradiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhradyzodpovedajúcej čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, t.j. vo výške
nájomného užívaných pozemkov. Žalobkyňa v žalobe tvrdila hodnotu nájmu pozemku parc. č. XXX/X
v k. ú. F. v sume 3,118 eur za 1 m2 za rok nájmu (2.987,04 eur ročne uplatňovaných v žalobe pôvodne

za celý pozemok parc.č. XXX/X v k. ú. F. vo výmere 958 m2), ktorú hodnotu potvrdzuje aj žalobkyňou
predložený znalecký posudok znalca H. I. J. č. XXX/XXXX (č.l. 11), ktorý v danom posudku priamo
určoval hodnotu nájmu za obdobie do 31.8.2018. Žalovaná v odpore voči platobnému rozkazu, ani
neskôr túto sumu výšky tvrdeného nájmu v období do 25.10.2018 vôbec nesporovala (keď v odpore
sama vychádzala zo sumy 3,118 eur/m2/rok nájmu a namietala pri nevyhovení jej argumentácie ohľadne

vydržania žalobkyňou uplatňovanú sumu iba vo výške presahujúcej túto hodnotu nájmu v danom čase
v rozsahu pozemku presahujúceho 47,5m2, ktoré označil za zastavané znalec). Keďže žalobkyňou
tvrdená hodnota nájmu žalovanou užívaných pozemkov nebola tak v konaní v období od 25.10.2016 do
25.10.2018 vôbec sporovaná a bola i riadne podložená dôkazom v podobe vtedy aktuálneho znaleckého
posudku, nemá súd prečo vykonávať akékoľvek (ďalšie) dokazovanie tejto nespornej hodnoty nájmu.
Po rozšírení žaloby žalobkyne na obdobie od 01.03.2019 do dňa 01.02.2021 tvrdila žalobkyňa naďalej

hodnotu nájmu pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. F. v sume 3,118 eur za m2/ rok poukazujúc na
znalecký posudok znalca H. J. č. XXX/XXXX. Žalovaná túto hodnotu sporovala iba s tým, že žalobkyňa
neuniesla svoje dôkazné bremeno, keď odkazuje na znalecký posudok z roku 2018, keď tento sa na
dané obdobie nevzťahuje. Keďže sa však žalovaná obmedzila iba na sporovanie tvrdenej hodnoty nájmu
bez uvedenia vlastnej (ňou tvrdenej a vnímanej hodnoty) nemôže súd takéto sporovanie považovať za

účinné (§ 151 ods. 2 CSP), a preto aj v tomto rozšírenom období súd vychádzal z nesporného tvrdenia
žalobkyne o sume 3,118 eur za m2/ rok nájmu jej pozemku. Aj keby súd zohľadnil danú obranu žalovanej
(na čo nemal fakticky dôvod, keď sporovanie bolo neúčinné a tvrdenia nesporné) a vyhodnocoval by
dôkazne hodnotu nájmu za obdobie od 01.03.2019 do dňa 01.02.2021 mal by za to, že hodnota nájmu
pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. F. preukázaná znaleckým posudkom žalobkyne z konca roku 2018

(5.9.2018) je bez ďalšieho (inú hodnotu nájmu preukazujúceho dokazovania realizovaného žalovanou,
ktorá chcela hodnotu sporovať) aplikovateľnou aj na preukázanie hodnoty nájmu v období do začiatku
roku 2021, ktoré nie je podstatne neskorším. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené uložil súd žalovanej
zaplatiťžalobkynisumu723,24eur(výrokII.rozsudku)predstavujúcubezdôvodnéobohateniežalovanej
vzniknuté v rozhodnom období (25.10.2016 do 25.10.2018 a od 01.03.2019 do 01.02.2021) užívaním

pozemku v rozsahu 59 m2 patriaceho žalobkyni (nesporná hodnota nájmu za 1 m2 vo výške 3,118 eur
krát 59 m2 = 183,96 eur ročne delené 365 = 0,504 eur denne, krát celkom 1435 dní uplatňovaného
užívania). Keďže vo zvyšku žalobkyňa nepreukázala ňou uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia súd žalobu v tejto časti (1.156,28 eur) zamietol (výrok III. rozsudku).

36. Súd v zmysle § 232 ods. 3 CSP umožnil žalovanej plnenie v predĺženej lehote 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vzhľadom na nesporné tvrdenia o jej nepriaznivých majetkových a
zdravotnýchpomeroch,keďmázato,žetaktourčenálehotaneprimeranenezaťažížalobkyňuasúčasne
dá žalovanej priestor na riadnu úhradu priznanej sumy. Súd nemal za spravodlivé predĺžiť žalovanej
lehotu na plnenie na žiadaných 6 mesiacov, keď aj vzhľadom na dĺžku sporu by toto neprimerane

obmedzilo žalobkyňu.

37. Súd nevyhodnotil v súlade s argumentáciou žalovanej žalobu ako šikanóznu v jej podstate, keď
žalobkyňa podala (hoci neskôr ako žalobu v tejto veci) aj žalobu o úpravu celkových pomerov medzi
stranami o odstránenie stavby, ktorá sa viedla pod sp. zn. 38C/59/2019, a v ktorej strany v konečnom

dôsledku dospeli i k trvalému riešeniu v podobe zriadenia vecného bremena (ods. 13). Súd tu odkazuje
na skutočnosť, že žalovaná šikanózny charakter žaloby namietala od počiatku konania, ale vec v
tomto smere nevyhodnotil ani Krajský súd v Trnave, ktorý jasne určil, čo je vo veci potrebné ustáliť
a rozhodnúť, a to už s vedomosťou zmieru schváleného v konaní sp. zn. 38C/59/2019. Súčasne k
namietanému procesnému postupu žalobkyne súd uvádza, že s novými návrhmi žalobkyne sa súd

procesne vysporiadal nepripustením zmeny žaloby, ktorá tak nemá vplyv na výsledok konania ani
postavenie žalovanej. Dôvodom na nepriznanie nárokov žalobkyni nebol ani v inom konaní schválený
zmier, keďže tento rieši úpravu pomerov strán do budúcna od jeho právoplatnosti, nie do minulosti v
prípade už súdne uplatnených nárokov žalobkyne.

38. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak
preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c.Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.decembra1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára1998).

39. Podľa § 255 ods. 1,2 Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.(2)

40. Podľa § 256 ods. 1 a 2 Civilný sporový poriadok, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.(1) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak
neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. (2)

41. Podľa § 396 ods. 1,3 Civilný sporový poriadok, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.(1) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o

veci. (3)

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, v zmysle
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v prípade zastavenia
konania prizná súd náhradu trov konania voči strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Súd

tak žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90% (výrok IV. rozsudku).
Žalobkyni totiž z pôvodne súhrnne uplatňovanej sumy 14.686,28 eur bolo skutočne priznaných 723,24
eur, bola teda úspešná (resp. nie je povinná uhrádzať trovy z dôvodu zavinenia zastavenia konania) v
rozsahu 5% pôvodne uplatňovaného nároku, čo zodpovedá 95% úspechu žalovanej (resp. nároku na
náhradu trov z titulu zastavenia konania zavinením žalobkyne), a teda čistému nároku na náhradu trov

konania žalovanej v rozsahu 90%. Súd má za to, že zastavenie konania v časti o zaplatenie 9.819,72
eur a 2.987,04 eur procesne zavinila žalobkyňa, ktorá si uplatňovala nároky, ktoré v konaní neboli
preukázané ako dôvodné (sama žalobkyňa od ich uplatňovania v priebehu konania ustúpila z dôvodov
iných ako že by boli žalovanou uhradené), a v týchto častiach tak má žalovaná nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni. Rovnako má žalovaná nárok na náhradu trov konania v časti zamietnutého

rozsahu žaloby o 1.156,28 eur. Podľa rovnakých ustanovení a so zohľadnením rovnakého úspechu (či
povinnosti náhrady trov konania) rozhodol súd aj vo vzťahu k trovám odvolacieho konania, keď konanie
naprvoinštančnomaodvolacomsúde jejednýmcelkomanerozdeľujesanasamostatnéčastizhľadiska
úspechu,keďrelevantnýjekonečnývýsledokkonania-celkovývýsledoksporuastýmsúvisiacacelková
dôvodnosť uplatňovania (bránenia) nárokov strán.

43. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že by nemal vychádzať vo veci striktne podľa princípu
úspechu v konaní, keď výška bezdôvodného obohatenia závisela od znaleckého posudku, či od
úvahy súdu. Bezdôvodné obohatenie sa v tomto prípade určovalo podľa hodnoty nájomného, ktoré
však mohlo byť určené aj iba tvrdením žalobkyne, prípadne podložené akýmkoľvek iným dôkazom

(vyjadrením realitnej kancelárie a pod.). Odhliadnuc od uvedeného súd priznal žalobkyni bezdôvodné
obohatenie podľa výšky nájomného, ktoré v konaní ani nebolo sporované, a teda nemožno hovoriť
o žiadnom prekvapení pre žalobkyňu, ktorej bola priznaná suma nájomného, akú sama od počiatku
tvrdila a žiadala. Neúspech žalobkyne (či povinnosť hradiť trovy pri zavinení zastavenia konania o
žalobe, ktorá sa nepreukázala ako dôvodná) sa totiž neodvíjal od toho, že by súd v konaní žalobkyni

priznal určitú (inú - nižšiu) sumu na základe vykonaného znaleckého dokazovania, ktorého výsledok
žalobkyňa nemohla predpokladať, ale vznikol tým, že žalobkyňa si uplatňovala bezdôvodné obohatenie
za užívanie celého pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. F., ktoré užívanie v takom rozsahu (958 m2)
žalovaná od počiatku jasne sporovala, pričom žalobkyňa bola úspešnou iba v rozsahu 59 m2 užívania
pozemku. Žalobkyni pritom pri určení rozsahu užívania jej pozemku žalovanou v žalobe nič nebránilo

dôsledne si preskúmať a vyhodnotiť ako konkrétne žalovaná jej pozemok užíva, keď tento bol žalobkyni,
okrem časti zastavanej hospodárskou stavbou žalovanej, prístupný (neoplotený žalovanou v žiadnom
rozsahu). Bolo teda slobodnou vôľou žalobkyne, že si uplatňovala svoj nárok za taký rozsah užívania
pozemku, ktorý v konaní nebola schopná preukázať. Výška nájomného podľa znaleckého posudku
je v tomto smere úplne irelevantnou, keď žalobkyňa bola neúspešná nie v ňou od počiatku tvrdenej

výške nájomného (od ktorého závisela konečná výška bezdôvodného obohatenia), ale v celkovom
rozsahu ňou tvrdeného užívania pozemku žalovanou, ktorá skutočnosť nijako nezávisela od znaleckého
dokazovania, ale je skutkovou otázkou dokazovanou inými typmi dôkazov, nezávislými od odborných
znalostí. Súd pri posudzovaní rozsahu užívania pozemkov žalobkyne v žiadnom štádiu konanianeprihliadal k výsledku akéhokoľvek znaleckého dokazovania ako odbornému dôkazu riešiacemu túto
otázku. Z uvedených dôvodov súd pri rozhodovaní o trovách konania vyhodnocoval úspech strán
bežným spôsobom predpokladaným Civilným sporovým poriadkom a podľa toho priznal i náhradu trov

konania. K rozhodnutiam, na ktoré odkazovala žalobkyňa ohľadne priznania náhrady trov, súd uvádza,
že tieto sa týkali iných okolností ako sú v tejto veci (napr. v konaní vyhotovený nový znalecký posudok,
s ktorým žalobcovia nerátali, nie nepreukázanie podstatnej časti tvrdeného rozsahu užívania pozemku).
Súdu sa vôbec nejaví prijateľným a zodpovedajúcim účelu ustanovení o trovách konania v CSP, že
by si žalobkyňa uplatňovala žalobou bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku v rozsahu 958 m2

žalovanou, bez toho aby súčasne v kontradiktórnom konaní niesla zodpovednosť za nepreukázanie tak
veľkého rozsahu tvrdeného užívania pozemku, keď naviac mala k pozemku voľný prístup, a teda aj
konkrétny zásah do pozemku rúrou (mimo zastavanej časti, ktorý pôvodne riešila – v ktorej časti však
tiež žaloba už bola vzatá späť) vedela sama presne zistiť a žalobou presne kvantifikovať tak, aby sa
vyhla neúspechu čo do plošného rozsahu užívania.

44. Záverom súd dodáva, že nezistil na strane žalovanej ani žiadne také formy procesného správania,
ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania protistrane z dôvodu zavinenia trov, ktoré by
inak neboli vznikli (§ 256 ods. 2 CSP). Žalovaná v konaní prednášala dovolenú právnu argumentáciu,
dostavovala sa riadne na pojednávania, primerane ragovala na výzvy súdu, konanie nijako nezdržiavala
a nekonala obštrukčne. Konanie žalovanej tak súd nemal ako vyhodnotiť za šikanózne, či zneužívajúce

procesné práva žalovanej na úkor žalobkyne s následkom vzniku trov, ktoré by inak nevznikli. Za
zavinenie vzniku trov pritom nemožno považovať ani argumentáciu žalovanej ohľadne vydržania
pozemkov zastavaných stavbami žalovanej, išlo o relevantnú právnu argumentáciu, ktorej sa súd
podrobne venoval a skutočnosť, že táto argumentácia v konečnom dôsledku nebola úspešnou je
pretavená aj do úspechu žalobkyne. Iba čiastočný rozsah úspechu žalobkyne pritom nezávisí od danej

argumentácie žalovanej, ale toho, že žalobkyňa si od počiatku uplatňovala nároky v rozsahu, ktorý
neskôr nepreukázala (prípadne za obdobia, ktoré boli premlčané). V prípade, ak by si uplatňovala iba
nároky za užívanie časti pozemku pod hospodárskou stavbou žalovanej (ktoré by boli nepremlčané) bola
by úspešná v plnom rozsahu bez ohľadu na argumentáciu žalovanej vydržaním, a trovy za celé obdobie
dokazovania a trvania konania by mala nahradené práve žalobkyňa. Šikanózny postup žalovanej

nemožno vidieť ani vo vzťahu k snahe o uzatvorenie súdneho zmieru v konečnom štádiu konania
po rozhodnutí Krajského súdu. Žalobkyňa argumentovala, že žalovaná dostatočne nespolupracovala,
a preto sa konanie zbytočne predĺžilo, avšak súd tu zdôrazňuje, že práve žalobkyňa bola tou, ktorá
žiadala o odročenie pojednávania dňa 3.12.2025, s tým, že strany pristúpia k súdnemu zmieru,
ktorý je výrazne pravdepodobný (kedy žalovaná trvala na rozhodnutí priamo na danom pojednávaní).

K avizovanému zmieru nakoniec nielenže neprišlo (a teda žalovaná nemôže mať zavinenie na
neefektívnom postupe pri jeho dohadovaní a to dokonca tam, kde jej vlastná ponuka prednesená
na pojednávaní približne zodpovedala i konečnému rozhodnutiu súdu vo veci, na ktorú ponuku však
nepristúpilaprávesamažalobkyňa),alelenniekoľkodnípoodročenípojednávaniazaúčelomzmierneho
riešenia, doručila žalobkyňa do spisu návrh na zmenu žaloby s novým znaleckým posudkom, ktoré kroky

súdu na pojednávaní dňa 3.12.2025 vopred vôbec neavizovala. V každom prípade, keďže o odročenie
pojednávania dňa 3.12.2025 žiadala žalobkyňa, nemá ako žalovaná niesť zavinenie na jeho neefektivite
a odročení. Vo vzťahu k dĺžke dokazovania vlastníctva pozemkov pod hospodárskymi stavbami v tejto
veci súd iba nad rámec uvádza, že sa sám pokúsil z dôvodu hospodárnosti o obmedzenie duplicitného
vykonávania úkonov (navyšujúcich trovy konania) v tomto konaní a konaní sp. zn. 38C/59/2019 (ktoré

konanie považoval za vec, kde sa rieši hmotnoprávna otázka trvalého usporiadania vzťahov strán s
víziou prípadného dosiahnutia zmieru vzhľadom na typ konania vrátane predbežnej otázky vlastníctva)
jeho prerušením (uznesenie č.k. 31C/7/2019-133 zo dňa 21.4.2020), ale práve žalobkyňa bola tou, ktorá
s týmto procesným riešením nesúhlasila a na jej odvolanie bolo dané uznesenie zrušené, a súd tak
pokračoval v dokazovaní v oboch konaniach. Súd po dôkladnom vyhodnotení týkajúcom sa náhrady

trov konania dodáva, že v konaní nezistil ani žiadne dôvody podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali
nepriznanie náhrady trov konania žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).