Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/122/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200681
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200681.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. členov JUDr.

Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: TOPAGRO s. r. o., so sídlom
Majerská 572, 076 62 Parchovany, IČO: 36 569 208, právne zastúpeného: CHOCHOĽAK & ČESLA
s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 857 416, proti žalovanému: Okresný úrad Košice,
odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka:
A. B. C., s miestom podnikania 076 61 Stankovce č. 78, IČO: 46 598 375, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária Juraj Seitz s. r. o., so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 47 157 437, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP6-2022/034708-004 zo dňa 16.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré mu
vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Dňa 20.12.2021 A. B. C. doručil Okresnému úradu Trebišov, pozemkový a lesný odbor žiadosť
o vydanie rozhodnutia podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov. K žiadosti pripojil listiny na preukázanie splnenia podmienok pre postup podľa označeného
zákonného ustanovenia - Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretou dňa 01.01.2021
s ich vlastníkom ako prenajímateľom spoločnosťou ABG Správa nehnuteľností, k.s., výzvu vlastníka z
20.05.2021 adresovanú spoločnosti TOPAGRO s. r. o. na vrátenie pozemkov užívaných bez právneho

titulu, výzvu nájomcu dotknutých pozemkov A. C. z 06.08.2021, doručenú spoločnosti TOPAGRO s.
r. o. dňa 10.08.2021 na uzavretie podnájomnej zmluvy v lehote do 60 dní od doručenia výzvy, a to za
pozemky v k. ú. D. vo výmere 21,8773 Ha, vo vlastníctve ABG Správa nehnuteľností, k.s., nájme A. C.
a v užívaní TOPAGRO s.r.o. bez nájomnej zmluvy, ktoré pozemky sú neprístupné alebo ich nemožno
racionálne užívať.

2. Správny orgán listom z 20.01.2022 oznámil účastníkom konania A. B. C. a spoločnosti TOPAGRO

s.r.o. (žalobcovi) začatie správneho konania a pozval ich na prerokovanie návrhu na umiestnenie
pozemkov, na ktorých má vzniknúť podnájomný vzťah na deň 09.03.2022. Spoločnosť TOPAGRO
s.r.o. (žalobca) v reakcii na oznámenie listom z 23.02.2022 žiadal o špecifikáciu správnym orgánom
požadovanej evidencie prenajatých pozemkov a zároveň požiadal o stanovenie iného termínuprerokovania, nakoľko na určený termín sa nemôže dostaviť. Prerokovanie sa v určenom termíne
nekonalo.

3. Správny orgán listom z 04.03.2022 predvolal účastníkov na ústne pojednávanie na prerokovanie
návrhu na umiestnenie pozemkov v novom termíne na deň 21.03.2022. Spoločnosť TOPAGRO s.r.o.
(žalobca) dňa 18.03.2022 mailom požiadal o zrušenie určeného termínu z dôvodu práceneschopnosti
jej konateľa A. B. E. od 18.03.2022 a pripojil doklad o PN. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo v určenom
termíne 21.03.2022 bez prítomnosti žalobcu.

4. Okresný úrad Trebišov, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím zo dňa 19.04.2022, na návrh
A. C., predbežným opatrením nariadil spoločnosti TOPAGRO s.r.o. (žalobcovi) zdržať sa užívania
konkrétnych pozemkov vymedzených v rozhodnutí, ktoré rozhodnutie bolo na odvolanie žalobcu
potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu z 09.09.2022.

5. Správny orgán rozhodnutím z 19.04.2022 vyzval Ing. Hredzáka na predloženie rozdeľovacieho plánu
(k parcelám CKN 1320, LPIS 7703/1 a CKN 1555, LPIS 0702/1, k. ú. D.) v lehote 15 dní a konanie
prerušil do ich predloženia, zároveň listom 19.04.2022 vyzval spoločnosť TOPAGRO s.r.o. (žalobcu) na
predloženie nájomných zmlúv k označeným plochám.

6. Dňa 04.05.2022 do spisu nahliadol žalobca prostredníctvom konateľa A. B. E..

7. Dňa 05.05.2022 bol správnemu orgánu zo strany A. C. doručený rozdeľovací plán.

8. Dňa 12.05.2022 bolo správnemu orgánu doručené písomné podanie spoločnosti TOPAGRO s.r.o.

(žalobcu), ktorým doložila nájomné zmluvy medzi bývalými vlastníkmi pozemkov a spoločnosťou
PRIMAGRO s.r.o. s tým, že došlo k ich automatickému obnoveniu a podnájomnú zmluvu medzi
TOPAGRO s.r.o. a PRIMAGRO s.r.o.

9. Listom z 12.05.2022 správny orgán oznámil účastníkom možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia

podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorú možnosť využila spoločnosť TOPAGRO s.r.o. a správnemu
orgánu dňa 23.05.2022 doručila svoje písomné vyjadrenie z 19.05.2022. Zároveň podaním z 27.05.2022
predložila správnemu orgánu listy vlastníctva.

10. Okresný úrad Trebišov, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-TV-PLO-2022/001056 zo

dňa 03.06.2022 (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa
§ 12a ods. 8 a ods. 18 zákona č. 504/2003 Z. z. (zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov)
o vzniku podnájomného vzťahu k pozemkom č. 1320-1 o výmere 32973 m2 a č. 1555-1 o výmere
185800 m2 v katastrálnom území D. (vymedzeným v rozdeľovacom pláne č. 67/2022 zo dňa 28.04.2022
tvoriacomneoddeliteľnúsúčasťrozhodnutia)vprospechbudúcehoobhospodarovateľovaA.B.C.(pozn.

ďalší účastník v súdnom konaní), uviedol pozemky v nájme budúceho obhospodarovateľa, za ktoré
vzniká podnájomný vzťah, určil čas platnosti rozhodnutia, povinnosť nájomcu spoločnosti TOPAGRO
s.r.o. (pozn. žalobcu v súdnom konaní) uhradiť náklady spojené s vyhotovením rozdeľovacieho plánu
budúcemu obhospodarovateľovi vo výške 218,00 Eur a povinnosť nájomcu vypratať pozemky, ku ktorým
vzniká podnájomný vzťah do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

11. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie.

12. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP6-2022/034708-004 zo dňa
16.09.2022 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom odvolacie námietky

žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a závery prvostupňového rozhodnutia hodnotil ako správne a
zákonné.

II.
Súdne konanie

13. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 01.02.2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, vrátenia veci na ďalšie konanie
žalovanému, prípadne aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a priznania práva na náhradu trovkonania,zároveňnavrholpriznaťodkladnýúčinoksprávnejžalobe.Vžalobebolivymedzenénasledovné
podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:

- Namieta nesplnenie podmienok pre postup a rozhodnutie podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z., keď v
priebehu správneho konania nebolo preukázané, že nájomný vzťah (pozn. súdu: zjavne k pozemkom, za
ktoré sa žiadali vyčleniť iné pozemky do podnájmu) sa skončil resp., že sa má skončiť, a to „nepochybne“
t. j. nad všetku pochybnosť, s poukazom na výklad pojmov „nájom sa skončil“ a „nájom sa má skončiť“
použitých v označenom zákonnom ustanovení daný v Usmernení Ministerstva pôdohospodárstva a

rozvoja vidieka SR č. 3919/2019-430 zo dňa 14.02.2019, ktoré žalobca pripojil k žalobe.

- V tejto súvislosti žalobca namieta, že ak správny orgán zistil spornosť ohľadom platnosti nájomných
zmlúv ním uzavretých (pozn. súdu: zjavne k pozemkom, za ktoré sa žiadali vyčleniť iné pozemky
do podnájmu) otázku platnosti zmlúv nebol oprávnený posudzovať, ale mal konanie prerušiť a
účastníkov vyzvať na iniciovanie civilného súdneho konania na vyriešenie predmetnej otázky. Namieta,

že posudzovanie platnosti týchto zmlúv správnym orgánom vylučuje aj to, že účastníkmi správneho
konania neboli všetky ich zmluvné strany. Žalobca poukázal na to, že ním predložené nájomné zmluvy
v správnom konaní uzavreté medzi bývalými vlastníkmi pozemkov (pozn. súdu: zjavne mienil žalobca
pozemky, za ktoré sa žiadali vyčleniť iné pozemky do podnájmu) a spoločnosťou PRIMAGRO s.r.o. ako
nájomcom boli automaticky prolongované ešte za účinnosti právnej úpravy, ktorá takúto automatickú

prolongáciu umožňovala (§ 12 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2018). Preto namieta
závery žalovaného o nemožnosti takej prolongácie vzhľadom na zmenu právnej úpravy, a to ani u zmlúv
uzavretých pred účinnosťou tejto zmeny. Namieta aj záver žalovaného, keď tento neposudzoval otázku
prolongácie nájomných zmlúv predložených žalobcom z dôvodu, že je irelevantné sa zaoberať trvaním
neplatných nájomných zmlúv pre ich automatické predĺženie ako sa toho domáha žalobca. V súvislosti

s prenechaním pozemkov (pozn. súdu: zjavne mienil žalobca pozemky, za ktoré sa žiadali vyčleniť
iné pozemky do podnájmu) spoločnosťou PRIMAGRO s.r.o. ako nájomcom žalobcovi do podnájmu a
predloženou podnájomnou zmluvou, namieta žalobca závery žalovaného, keď tento s poukazom na
potrebu súhlasu prenajímateľa (vlastníka) k podnájmom predloženú podnájomnú zmluvu nehodnotil ako
dôkaz toho, že žalobca má k pozemkom, za ktoré sa vyčleňujú podnájomné pozemky uzavretú zmluvu.

Podľa žalobcu prípadný nesúhlas prenajímateľa (vlastníka) s podnájmom nemá za následok neplatnosť
podnájomnej zmluvy, ale len zakladá právo vlastníka odstúpiť od nájomnej zmluvy. Tiež namieta rozpor
v argumentácii žalovaného, keďže odstúpiť je možné len od platnej zmluvy, pričom podľa záverov
žalovaného zhodných so závermi prvostupňového orgánu boli nájomné zmluvy predložené žalobcom
z dôvodu ich neurčitosti absolútne neplatné. Namieta, že správny orgán bol povinný s účastníkmi

prerokovať a preveriť splnenie podmienky, že sa nájom skončil alebo sa má skončiť, osobitne ak mal
pochybnosti o platnosti žalobcom predložených nájomných zmlúv.

- Namieta, že postup správnych orgánov bol v rozpore s § 3 ods. 1 Správneho poriadku a čl. 2 ods.
2 Ústavy SR.

- Namieta, že v konaní nebolo preukázané ani to, že budúci obhospodarovateľ v stanovenej lehote
zabezpečil vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne, pričom nevyčlenenie v stanovenej lehote
zakladal dôvod na zastavenie správneho konania.

- Namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pretože nespĺňa atribúty podľa § 47 ods. 3
Správneho poriadku a žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami. Podľa žalobcu je
napadnuté rozhodnutie zmätočné, keď je označovaný ako nájomca, hoci nájomcom je spoločnosť
PRIMAGRO s.r.o. a žalobca je podnájomcom pozemkov (pozn. súdu: zjavne mienil žalobca pozemky, za
ktoré sa žiadali vyčleniť iné pozemky do podnájmu). V rámci námietky nepreskúmateľnosti napadnutého

rozhodnutia žalobca namieta, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho tvrdením, že mal v záujme uzavrieť s
A. C. podnájomnú zmluvu, avšak na nižšiu výmeru pozemkov, na čo A. C. nijak nereagoval. Tiež v rámci
námietky nepreskúmateľnosti namieta odporovanie si záverov žalovaného, keď podľa žalovaného zo
žalobcom predložených nájomných zmlúv nie je možné určiť aké pozemky v akom katastrálnom území
mali byť predmetom nájmu a či sa jedná o tie isté pozemky, ktoré sú predmetom nájmu v žiadateľom

(A. C.) predloženej nájomnej zmluvy. Podľa týchto záverov žalovaného by však podľa žalobcu neboli
splnené ani podmienky podľa § 12a citovaného zákona.- Žalobca namieta aj nesplnenie ďalšej podmienky pre postup podľa § 12a citovaného zákona a to,
že pozemok vlastníka je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, v rámci namietania rozporu
medzi zisteným skutkovým stavom a administratívnym spisom. Na preukázanie uvedeného v prílohe

správnej žaloby predkladá zoznam pozemkov vo vlastníctve ABG Správa nehnuteľností, k. s. (pozn.
súdu: na základe nájomnej zmluvy uzavretej s touto spoločnosťou ako vlastníkom pozemkov v užívaní
žalobcu si žiadateľ A. C. uplatňoval vyčlenenie podnájomných pozemkov) aj s grafickou časťou ich
zobrazenia v teréne a vyznačím prístupových ciest k pozemkom, a uvádza, že minimálne v prípade
pozemkov vo výmere 4,6291 ha nešlo o neprístupné pozemky a tým minimálne v prípade týchto

pozemkov nebola splnená podmienka pre postup podľa § 12a citovaného zákona.

- Namieta, že správne orgány nekonali so spoločnosťou PRIMAGRO s.r.o. ako s účastníkom, (a to tak
v rámci námietok k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ako aj pri nametaní podstatných porušení
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy), ktorý podľa žalobcu pri doslovnom výklade § 12a
ods. 1 resp. ods. 18 zákona č. 504/2003 Z. z. mal byť účastníkom tohto administratívneho konania

ako nájomca pozemkov. Tým sa správny orgán nevysporiadal s okruhom účastníkov, čo podľa žalobcu
zakladá vadu konania a dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

- Ako ďalšiu vadu konania, nesprávneho postupu správneho orgánu žalobca namieta, že nemal možnosť
sa vyjadriť ku podkladom rozhodnutia a bolo mu odňaté právo konať pred správnym orgánom, keď

napriek ospravedlneniu neúčasti štatutárneho zástupcu sa konalo v jeho neprítomnosti prerokovanie
žiadosti o určenie podnájomného vzťahu k pozemkom resp. prejednanie návrhu na umiestnenie
pozemkov. Tiež namieta spôsob vysporiadania sa žalovaného s jeho odvolacou námietkou vo vzťahu
k tejto vade konania.

- Nakoniec žalobca ako vadu konania namieta aj rozhodovanie a rozhodnutie správnych orgánov o
nariadení predbežného opatrenia ukladajúceho žalobcovi povinnosť zdržať sa užívania pozemkov v k.
ú. D. vymedzených vo výrokovej časti predbežného opatrenia až do právoplatného rozhodnutia vo veci
(pozn. súdu: išlo o pozemky - parcelu CKN 1555, s označením LPIS kódu dielu 0702/1 a vlastníckych
parciel registra C aj E KN a o uznesenie prvostupňového orgánu z 19.04.2022 potvrdené uznesením

žalovaného z 09.09.2022), nakoľko podľa žalobcu správne orgány na vydanie takého predbežného
opatrenia nemali právomoc, keďže uloženie povinnosti zdržať sa výkonu práv k nehnuteľnostiam patrí
výlučne do právomoci všeobecného súdu.

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.01.2023 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia

a záverov v ňom formulovaných.

15. Žalobca v replike zo dňa 18.09.2023 zotrval na žalobných námietkach a v reakcii na vyjadrenie
žalovaného argumentoval na podporu ich dôvodnosti. Nad rámec žalobných bodov žalobca v replike
namietol aplikovateľnosti postupu podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. v nadväznosti na znenie odseku

18 tohto ustanovenia v danom prípade.

16. Ďalší účastník vo vyjadrení z 06.11.2023 k žalobe a vo vyjadrení z 31.12.2023 k replike
žalobcu uviedol argumentáciu na podporu správnosti záverov napadnutého rozhodnutia a nedôvodnosti
žalobných námietok.

17. Žalovaný v duplike z 11.12.2023 opätovne zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a vo
vzťahu k žalobcom namietanej aplikovateľnosti postupu podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. v
nadväznosti na znenie odseku 18 tohto ustanovenia uviedol, že takáto námietka žalobcom v podanej
žalobe uplatnená nebola a zároveň s poukazom na účel zákonnej úpravy zdôraznil nedôvodnosť takejto

námietky.

18.Žalobcavdvochsamostatnýchvyjadreniachz12.02.2024kvyjadreniuďalšiehoúčastníkaakduplike
žalovaného podrobne a rozsiahlo reaguje na jednotlivé body týchto vyjadrení, pričom obsahom jeho
reakcie je opätovné zdôraznenie jeho doterajšej žalobnej argumentácie ako aj argumentácie v ním

podanej replike.

19. Na pojednávaní konanom dňa 28.10.2025 prítomní účastníci resp. ich zástupcovia zotrvali na svojich
doterajších stanoviskách a v podstatnej časti ich uviedli vo svojich prednesoch.III.
Relevantná právna úprava

20. Podľa § 12a ods. 1 až 20 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
504/2003 Z. z.“) v znení v rozhodnom období (ku 16.09.2022, kedy bolo vydané napadnuté rozhodnutie
žalovaného):

(1) Ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez
nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s
vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú
zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu
žiadostidoterajšíprenajímateľsúčasnedoručínavedomieorgánuštátnejsprávynaúsekupozemkových

úprav podľa osobitného predpisu12ba) (ďalej len „okresný úrad“). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť
hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú
upravené v podnájomnej zmluve.

(2) Nájomca je povinný uzatvoriť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 za

podmienok a na čas, na ktorý má pozemky prenajaté od ich vlastníka alebo správcu, pričom prednostne
uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté od fondu. Doterajší prenajímateľ takéto
pozemkymôžedaťdoužívaniainejosobe.Súčasťoupodnájomnejzmluvypodľaodseku1jerozdeľovací
plán podľa odseku 11, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

(3) Podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 na účel jej zápisu do evidencie podnájomných zmlúv doručí
doterajší prenajímateľ okresnému úradu v lehote 30 dní od jej účinnosti.

(4) Doterajší prenajímateľ začne užívať pozemky podľa odseku 2 po zbere úrody, ak sa nájomca s
doterajším prenajímateľom nedohodnú inak.

(5) Náklady spojené s vyčlenením podnájomného pozemku v teréne a vyhotovením rozdeľovacieho
plánu znášajú nájomca a doterajší prenajímateľ rovnakým dielom.

(6) Doterajší prenajímateľ je povinný uhradiť nájomcovi ním zaplatenú daň z pozemkov, ak bola

táto vopred zaplatená aj za obdobie, v ktorom už bola účinná podnájomná zmluva, a to do 30 dní
od preukázateľne doloženej výzvy na zaplatenie. Ak doterajší prenajímateľ neuhradí nájomcovi ním
zaplatenú daň z pozemkov, má sa za to, že podnájomná zmluva nebola uzavretá.

(7) Za podmienok uvedených v odsekoch 1 až 6 je nájomca povinný uzatvoriť podnájomnú zmluvu aj s

fondom, ak o to fond požiada, z dôvodu vytvorenia racionálnych podmienok užívania pozemkov, ktoré
spravuje alebo s nimi nakladá.12c)

(8) Ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa
odseku 2 do 60 dní od podania žiadosti podľa odseku 1, doterajší prenajímateľ požiada okresný úrad

o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k určeným pozemkom v prospech doterajšieho
prenajímateľa.

(9) Rozhodnutie podľa odseku 8 stráca platnosť dňom a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o schválení vykonania projektu pozemkových úprav12e) alebo do neskoršieho dňa uvedeného v

tomto rozhodnutí, b) výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu, c) právoplatnosti
rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy.12f)

(10) Doterajší prenajímateľ, ktorý požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia podľa odseku 8, k žiadosti
priloží a) zoznam poľnohospodárskych pozemkov vrátane názvu katastrálneho územia, ktoré sú v jeho

vlastníctve a na ktoré sa vzťahuje výzva podľa odseku 1, b) žiadosť o uzatvorenie podnájomnej zmluvy
podľa odseku 1 preukázateľne doručenú nájomcovi, c) zmluvu o nájme a doklad o tom, že zmluvný vzťah
sa skončil alebo sa má skončiť, d) návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný
vzťah.(11) Okresný úrad určí, či návrh podľa odseku 10 písm. d) spĺňa podmienky primeranosti. Okresný
úrad prerokuje s doterajším prenajímateľom a nájomcom návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý

má vzniknúť podnájomný vzťah, a z prerokovania vyhotoví zápis. Na základe výsledkov prerokovania
nájomca v lehote 15 dní odo dňa prerokovania predloží nájomné zmluvy na pozemky, na ktorých má
vzniknúť podnájomný vzťah. Okresný úrad vyzve doterajšieho prenajímateľa, aby v primeranej lehote
zabezpečil vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne a vyhotovenie rozdeľovacieho plánu a predložil
ho okresnému úradu spolu s dokladom o úhrade nákladov. Ak doterajší prenajímateľ v ustanovenej

lehote nezabezpečí vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne alebo nepredloží rozdeľovací plán,
okresný úrad konanie zastaví.

(12) Rozhodnutie podľa odseku 8 okrem všeobecných náležitostí obsahuje a) určenie času platnosti
rozhodnutia, b) označenie pozemku, na ktorý vzniká podnájomný vzťah, c) príslušnú sumu nákladov
spojených s vyčlenením podnájomného pozemku v teréne a vyhotovením rozdeľovacieho plánu, ktorú

má uhradiť nájomca doterajšiemu prenajímateľovi podľa odseku 5 s lehotou splatnosti 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, d) najneskoršiu lehotu, do ktorej má nájomca povinnosť vypratať pozemky.

(13) Účastníkom konania podľa odseku 8 je doterajší prenajímateľ a nájomca. Rozhodnutie podľa
odseku 8 sa doručuje doterajšiemu prenajímateľovi a nájomcovi do vlastných rúk.

(14) Okresný úrad vedie evidenciu právoplatných rozhodnutí s rozdeľovacími plánmi.

(15) Podnájomný vzťah vzniknutý podľa odseku 1 alebo odseku 8 je nájomca povinný oznámiť
vlastníkovi pozemku, na ktorom vznikol podnájomný vzťah, do 30 dní od jeho vzniku.

(16) Ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 žiada doterajší prenajímateľ, ktorý je podielovým
spoluvlastníkom, výmera podnájomného pozemku sa vypočíta ako súčet výmer pripadajúcich na
spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve doterajšieho prenajímateľa na dotknutých pozemkoch. Celú
výmeru podnájomného pozemku musí obhospodarovať doterajší prenajímateľ, jemu blízka osoba,

právnická osoba, ktorej je doterajší prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo samostatne
hospodáriaci roľník12ca) alebo právnická osoba, ktorí hospodária na výmere najviac 150 ha a
obhospodarujú pozemky na území obce, v ktorej doterajší prenajímateľ vlastní dotknuté pozemky; to
neplatí, ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 požiada fond. Na postup podľa odseku 1 alebo
odseku 8 sa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepoužijú.

(17) Ak ide o pozemok doterajšieho prenajímateľa podľa odseku 1 s výmerou menšou ako 2 000 m2,
nepostupuje sa podľa odseku 1 alebo odseku 8, ak by vznikol pozemok, ktorého užívanie by bolo možné
len s neprimeranými ťažkosťami, alebo náklady na jeho vyčlenenie by boli vyššie ako hodnota pozemku;
to neplatí, ak vlastníci pozemkov s jednotlivými výmerami pozemkov menšími ako 2 000 m2 požiadajú

o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 spoločne.

(18) Podľa odsekov 1 až 17 môže postupovať aj osoba, ktorá má s doterajším prenajímateľom
uzatvorenú novú nájomnú zmluvu (ďalej len „budúci obhospodarovateľ“) na pozemky v jeho vlastníctve,
kde sa zmluvný nájom skončil alebo sa má skončiť a pozemky sú neprístupné alebo ich nemožno

racionálne užívať, po predložení novej nájomnej zmluvy na tieto pozemky. V takom prípade vznikne
podnájomný vzťah podľa odseku 1 alebo odseku 8 v prospech budúceho obhospodarovateľa.
Účastníkom konania je budúci obhospodarovateľ a nájomca. Rozhodnutie podľa odseku 8 sa doručuje
budúcemu obhospodarovateľovi a nájomcovi do vlastných rúk.

(19) Postup podľa tohto paragrafu sa nepoužije v obvode projektu pozemkových úprav, ak bolo
schválené vykonanie projektu pozemkových úprav.

(20) Postup podľa toho paragrafu môže použiť aj nájomca.

21. Zákonom č. 308/2025 Z. z. bol novelizovaný zákon č. 504/2003 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2026
okrem iných § 12a ods. 10 a 18 s tým, že podľa osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 308/2025
Z. z. „V odseku 10 písm. b) ide o doplnenie postupu, ktorý vyplýva z platnej právnej úpravy v prípade, že
podľa § 12a postupuje doterajší nájomca. Zároveň sa v písmene c) v nadväznosti na úpravu v odseku1 zohľadňuje situácia, že predmetom konania je užívanie pozemku mimo nájomného vzťahu, t. j. ktorý
sa doteraz užíva na základe iného právneho titulu alebo bez preukázateľného právneho titulu; to platí aj
pre úpravu v odseku 18.“ Novelizované znenie § 12a ods. 10 a18 zákona č. 504/2003 Z. z. s účinnosťou

od 01.01.2026 je nasledovné:

(10) Doterajšíprenajímateľ,ktorýpožiadaokresnýúradovydanierozhodnutiapodľaodseku8,kžiadosti
priloží a) zoznam poľnohospodárskych pozemkov vrátane názvu katastrálneho územia, ktoré sú v jeho
vlastníctve a na ktoré sa vzťahuje výzva podľa odseku 1, b) žiadosť o uzatvorenie podnájomnej zmluvy

preukázateľne doručenú nájomcovi podľa odseku 1; ak žiadosť podľa odseku 8 podáva nájomca, priloží
žiadosť o uzatvorenie podnájomnej zmluvy preukázateľne doručenú doterajšiemu prenajímateľovi podľa
odseku 1, c)zmluvu o nájme a doklad o tom, že zmluvný vzťah sa skončil alebo sa má skončiť; to neplatí,
ak je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy alebo preukázateľného oprávnenia užívať pozemok, d)
návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah.]

(18) Podľa odsekov 1 až 17 môže postupovať aj osoba, ktorá má s doterajším prenajímateľom
uzatvorenú novú nájomnú zmluvu (ďalej len „budúci obhospodarovateľ“) na pozemky v jeho vlastníctve,
kde sa zmluvný nájom skončil alebo sa má skončiť, alebo ak je pozemok užívaný bez preukázateľného
oprávnenia užívať pozemok a pozemky sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, po
predložení novej nájomnej zmluvy na tieto pozemky. V takom prípade vznikne podnájomný vzťah podľa

odseku 1 alebo odseku 8 v prospech budúceho obhospodarovateľa. Účastníkom konania je budúci
obhospodarovateľanájomca.Rozhodnutiepodľaodseku8sadoručujebudúcemuobhospodarovateľovi
a nájomcovi do vlastných rúk.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

22. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu

v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“).

23. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 16.12.2025 dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná.

24. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie o určení pozemkov nachádzajúcich sa v užívaní žalobcu do podnájmu
ďalšiemu účastníkovi postupom podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z.

25. Na úvod je potrebné pripomenúť, že podstatou a účelom právnej úpravy konania o určení pozemkov
dopodnájmupodľa§12azákonač.504/2003Z.z.jevytvoreniezákonnéhorámcapremožnosťreálneho
užívania poľnohospodárskej pôdy jej vlastníkmi resp. osobami, ktorým vlastníci prenechajú svoje
užívateľské oprávnenie za podmienok vytvorených historickým vývojom spočívajúcich v rozdrobenosti
pozemkového vlastníctva (do umiestnenia pozemkov ako aj vlastníckych vzťahov k nej) a hospodárskej

využiteľnosti pôdy len v celkoch utvorených mimo rámca vlastníckych hraníc katastrálnych parciel. A to
umožnením vyčlenenia inej poľnohospodárskej pôdy k užívaniu vo výmere zodpovedajúcej vlastníckym
podielom, či už vlastníkovi alebo nájomcovi týchto podielov (budúcemu obhospodarovateľovi) zo strany
faktického užívateľa vlastníckych parciel, ktorého užívateľské oprávnenie k vlastníckym parcelám
zaniklo, alebo ani nikdy nevzniklo. Pričom primárne zákonná úprava takéto vyčlenenie ponecháva na

dohodu dotknutých strán a len v prípade pasivity faktického užívateľa do uplynutia stanovenej lehoty
od požiadania o takéto vyčlenenie ustanovuje možnosť ingerencie orgánu verejnej správy určením
pozemkov do podnájmu individuálnym správnym aktom ako výsledkom konania podľa citovaného
zákonného ustanovenia.26. V predmetnej veci to bol A. C. (ďalší účastník tohto správneho súdneho konania) ktorý požiadal
žalobcu o vyčlenenie poľnohospodárskej pôdy do podnájmu za vlastnícke pozemky a vo výmere

zodpovedajúcej vlastníckym podielom na vymedzených parcelách odvodzujúc svoje užívateľské
oprávnenie od nájomnej zmluvy uzavretej s ich vlastníkom. V stanovenej lehote k dohode medzi
faktickým užívateľom vlastníckych pozemkov a žiadateľom (ako budúcim obhospodárovateľom) nedošlo
a preto vo veci rozhodoval príslušný prvostupňový a následne odvolací správny orgán postupom podľa
§ 12a zákona č. 504/2003 Z. z. napadnutým rozhodnutím.

27. Správny súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím ako aj obsahom administratívneho spisu konštatuje, že žalovaným a
predtým prvostupňovým orgánom bol dostatočne zistený skutkový stav veci a tento bol správne právne
posúdený, keď správne orgány dospeli k záveru o splnení podmienok pre určenie pozemkov do
podnájmu A. C. (ďalšieho účastníka v súdnom konaní) v k. ú. D., a to za pozemky (ďalej aj len „dotknuté

pozemky“), ku ktorým A. C. preukázal právny titul nájmu na základe nájomnej zmluvy uzavretej s ich
vlastníkom ABG Správa nehnuteľností, k.s.

28. V konaní nebolo sporným, že faktickým užívateľom dotknutých pozemkov je žalobca.

29. Pokiaľ žalobca dôvodil nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie napadnutého rozhodnutia tým,
že k dotknutým pozemkom má sám užívací titul, a to podnájomnú zmluvu uzavretú so spoločnosťou
PRIMAGRO s.r.o., ktorá zas má užívací titul, a to nájomné zmluvy s pôvodnými vlastníkmi týchto
pozemkov, správny súd uvádza, že nezistil nezákonnosť v postupe a záveroch správnych orgánov, keď
takéto tvrdenia žalobcu a ním predložené nájomné a podnájomné zmluvy nepovažovali za spôsobilé

založiť pochybnosť o preukázanosti právneho titulu nájmu A. C. k dotknutým pozemkom, pričom dôvodili
absolútnou neplatnosťou žalobcom predložených zmlúv s ohľadom na absenciu vymedzenia predmetu
nájmu či podnájmu v týchto zmluvách.

30. Súd nehodnotil ako dôvodnú námietku, že správny orgán nebol oprávnený posudzovať platnosť

žalobcompredloženýchnájomnýchzmlúvresp.podnájomnejzmluvykčomujepodľažalobcuoprávnený
len súd. K tomu je potrebné zdôrazniť, že pri žalobcom predložených zmluvách bolo rozhodným, že
už absencia vymedzenia ich predmetu objektívne vylučovala preukaznosť týchto zmlúv o akomkoľvek
užívateľskom oprávnení žalobcu vo vzťahu k žiadateľom označeným dotknutým pozemkom.

31. Pokiaľ žalobca dôvodil nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie napadnutého rozhodnutia
tým, že v správnom konaní nebolo preukázané, že dotknuté pozemky, za ktoré sa A. C., ako
budúci obhospodarovateľ domáhal určenia iných pozemkov do podnájmu, sú neprístupné alebo ich
nemožno racionálne užívať, správny súd ani túto jeho námietku nehodnotil ako dôvodnú. K tomu
je potrebné zdôrazniť, že samotná technická prístupnosť pozemkov ešte nezakladá možnosť ich

racionálneho využitia, za stavu rozdrobenosti poľnohospodárskych pozemkov čo do ich výmery, tvaru
aj umiestnenia. Nemožnosť racionálneho užívania dotknutých pozemkov bola skutočnosťou všeobecne
známou tak účastníkom administratívneho konania, vrátane žalobcu aj konajúcemu správnemu
orgánu. A to z geografického informačného systému (GIS) - LPIS (Land Parcel Identification System,
Systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov), ktorý používa každý subjekt, vrátane žalobcu,

vykonávajúci poľnohospodársku činnosť pri realizácii svojich oprávnení a povinností súvisiacich s touto
činnosťou, ako aj správne orgány pri realizácii svojich kompetencií na pozemkovom úseku. Aj v spojení
so skutočnosťou, ktorá nebola v priebehu administratívneho konania ako ani v priebehu súdneho
konania žalobcom rozporovaná, a to, že žalobca ako subjekt vykonávajúci poľnohospodársku činnosť
sám obhospodaroval dotknuté parcely ako súčasti väčších hospodárskych celkov tzv. hospodárskych

blokov utvorených a evidovaných práve v systéme LPIS. Nakoniec tvrdeniu žalobcu odporuje jeho
vlastný postup, keď podľa neho prístupné a racionálne užívateľné pozemky ich vlastníkovi resp.
nájomcovi týchto pozemkov nevydal.

32. Súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku týkajúcu sa nemožnosti aplikácie postupu podľa § 12a

zákona č. 504/2003 Z. z. pri budúcom obhospodarovateľovi s ohľadom na znenie odseku 18 tohto
ustanovenia v rozhodnom období, nakoľko podstatnou je aplikácia takého výkladu zákona, ktorým môže
byť naplnený jeho účel a takýto výklad bol správnym orgánom uplatnený. Podľa názoru správneho súdu
len z dôvodu, že v texte právnej úpravy obsiahnutej v odseku 18 citovaného ustanovenia v rozhodnomobdobí, na rozdiel od textu odseku 1 citovaného ustanovenia, nie je výslovne uvedená situácia, že
„pozemok je užívaný bez nájomnej zmluvy“, nemôže byť akceptovateľný taký výklad odseku 18 v znení
v rozhodnom období, ktorý by vylučoval aplikáciu ods. 1 až 16 (pojednávajúcich o povinnosti uzatvoriť

podnájomnú zmluvu resp. o možnosti správneho orgánu rozhodnutím určiť do podnájmu pozemky
vlastníkovi výmerou a bonitou zodpovedajúce jeho vlastníckym pozemkom, ak sú tieto neprístupné
alebo ich nemožno racionálne užívať) aj na budúceho obhospodarovateľa, teda na osobu, ktorej vlastník
užívacie práva k svojim pozemkom prenechal.

33. Takýto výklad by bol rozporný s vlastným účelom právnej úpravy obsiahnutej v citovanom ustanovení
a odporoval by aj vlastnému zneniu tejto úpravy, keď už v situácii vymedzenej tak v odseku 1 aj odseku
18 citovaného ustanovenia, že „nájomný vzťah skončil“ je nutne obsiahnutá situácia faktického užívania
pozemku bez nájomnej zmluvy. Podmieňovanie možnosti uplatnenia postupu podľa § 12a ods. 1 až
16 citovaného zákona budúcim obhospodarovateľom diferencovaním situácie - užívania pozemku bez
nájomnej zmluvy v závislosti od toho, či ide o užívanie bez nájomnej zmluvy po skončení nájmu alebo od

počiatku, by bolo preferovaním ochrany neoprávneného užívateľa bez legitímneho dôvodu v situáciách,
ktoré je možné považovať za závažnejšie (keď od počiatku ide o užívanie bez nájomnej zmluvy) oproti
menej závažným (keď ide o užívanie bez nájomnej zmluvy po skončení nájmu) v spojení s neprípustným
neakceptovaním vôle vlastníka nakladať s užívateľskými oprávneniami k pozemkom v jeho vlastníctve
práve v závažnejších situáciách oproti menej závažným. Okrem uvedeného zo samotnej dôvodovej

správy k zákonu, ktorým sa dopĺňa znenie odseku 18 citovaného ustanovenia aj o situáciu keď „pozemok
je užívaný bez nájomnej zmluvy“ vyplýva, že ide len o precizovanie úpravy v nadväznosti na úpravu v
odseku 1 citovaného ustanovenia.

34. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov

pretože nespĺňa atribúty podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku a pre nevysporiadanie sa žalovaného s
námietkami žalobcu, túto správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko z napadnutého rozhodnutia
sú zrejmé skutkové a právne dôvody, o ktoré žalovaný opiera svoje závery a je z neho zrejmé
akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a dôvody jeho rozhodnutia
aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím necharakterizuje zmätočnosť, nedostatok dôvodov či

nepreskúmateľnosť. Taktiež je potrebné dodať, že subjektívny nesúhlas žalobcu s vlastnými závermi
žalovaného, vyjadrený v jeho ostatných žalobných námietkach, ako ani ich samotná správnosť či
nesprávnosť, ešte nezakladá vadu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

35. Ako dôvodnú nehodnotil súd ani námietku nepreukázania, že budúci obhospodarovateľ v stanovenej

lehote zabezpečil vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne, pričom nevyčlenenie v stanovenej
lehote zakladalo podľa žalobcu dôvod na zastavenie správneho konania. Správny súd s poukazom na
znenie odseku 11, veta štvrtá a piata § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. (podľa ktorého „Okresný úrad vyzve
doterajšieho prenajímateľa, aby v primeranej lehote zabezpečil vyčlenenie podnájomného pozemku v
teréne a vyhotovenie rozdeľovacieho plánu a predložil ho okresnému úradu spolu s dokladom o úhrade

nákladov. Ak doterajší prenajímateľ v ustanovenej lehote nezabezpečí vyčlenenie podnájomného
pozemku v teréne alebo nepredloží rozdeľovací plán, okresný úrad konanie zastaví.“) konštatuje,
že výzva správneho orgánu rozhodnutím z 19.04.2022 na zabezpečenie vyčlenenia podnájomného
pozemku v teréne a predloženie rozdeľovacieho plánu (k parcelám CKN 1320, LPIS 7703/1 a CKN 1555,
LPIS0702/1,k.ú.D.)bolažiadateľomvstanovenejlehotesplnenápodanímdoručenýmdňa05.05.2022,

ktorým žiadateľ predložil správnemu orgánu rozdeľovací plán č. 65/2022 vyhotovený spoločnosťou Eli-
Geo s.r.o. dňa 26.04.2022, ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia a z ktorého vyplýva, že
vyčleneniu správnym orgánom označených pozemkov k určeniu do podnájmu v teréne došlo označením
ich hraníc v prírode drevenými kolíkmi. Vzhľadom na uvedené ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná.

36. V súvislosti s námietkou nesprávneho ustálenia účastníkov administratívneho konania, keď správne
orgány nekonali ako s účastníkom so spoločnosťou PRIMAGRO s.r.o., ktorá podľa žalobcu pri
doslovnom výklade § 12a ods. 1 resp. ods. 18 zákona č. 504/2003 Z. z. mala byť účastníkom ako
nájomca pozemkov, správny súd v prvom rade uvádza, že označenie subjektu povinného k poskytnutiu
podnájomných pozemkov pojmom „nájomca“ v § 12a citovaného zákona je zjavne legislatívno-

technickou voľbou zákonodarcu, nakoľko z hľadiska právneho postavenia povinnej osoby v procese
poskytnutia podnájomných pozemkov ide o nájomcu vo vzťahu k dotknutým pozemkom len za situácie
ak takýto proces prebieha počas trvania nájmu, ktorý sa má skončiť, kým v ostatných situáciách takéto
právne postavenie nie je naplnené. Nakoľko pri užívaní pozemkov bez nájomnej zmluvy po skončenínájmu povinnou osobou je „bývalý nájomca“ a pri užívaní bez predchádzajúceho nájmu ide len o
„faktického užívateľa“. Charakteristika postavenia povinnej osoby ako faktického užívateľa už z povahy
veci musí byť naplnená aj u nájomcu a bývalého nájomcu a preto sa pre určenie povinnej osoby, ktorá je

účastníkom administratívneho konania javí ako určujúca. Pričom v predmetnej veci nebolo sporným, že
faktickým užívateľom dotknutých pozemkov je žalobca a nie spoločnosť PRIMAGRO s.r.o. a ako to už
bolovyššieuvedené(vbodoch29.a30.)žalobcompredloženýmizmluvami(podnájomnouanájomnými)
vzhľadom na absenciu vymedzenia predmetu nájmu či podnájmu, tieto nemohli preukazovať existenciu
právneho titulu nájmu spoločnosti PRIMAGRO s.r.o. resp. podnájmu žalobcu k dotknutým pozemkom.

Preto ani túto námietku súd nehodnotil ako dôvodnú.

37. K namietanej vade nesprávneho postupu správneho orgánu tým, že žalobca nemal možnosť
sa vyjadriť ku podkladom rozhodnutia a bolo mu odňaté právo konať pred správnym orgánom, keď
napriek ospravedlneniu neúčasti štatutárneho zástupcu sa konalo v jeho neprítomnosti prerokovanie
žiadosti o určenie podnájomného vzťahu k pozemkom, správny súd odkazuje na závery žalovaného k

tejto námietke uplatnenej žalobcom aj v rámci podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Žalovaný sa podľa názoru správneho súdu dostatočne a správne vysporiadal s touto námietkou žalobcu,
keď s poukazom na to, že ak žalobca ako obchodná spoločnosť mal v rozhodnom období dvoch
konateľovoprávnenýchkonaťzaspoločnosťsamostatne,potompráceneschopnosťjednéhozkonateľov
nie je relevantným dôvodom na ospravedlnenie neúčasti žalobcu na úkone, na ktorý bol predvolaný a

takéto ospravedlnenie nie je prekážkou vykonania úkonu v neprítomnosti žalobcu. Zároveň je potrebné
dodať, že ak samotné konanie o určenie pozemkov do podnájmu je dôsledkom pasivity užívateľa
pozemkovpriplnenípovinnostiposkytnúťpozemkydopodnájmu,uvedenézakladádôvodnareštriktívne
posudzovanie danosti ospravedlniteľného dôvodu pre neúčasť na úkonoch nariadených správnym
orgánom. Všetko sledujúc efektivitu konania a eliminovanie jeho predlžovania v príčinnej súvislosti

s takým správaním sa povinnej osoby v priebehu konania, ktoré zákonný dôvod na predlžovanie
nezakladá. Preto v danom prípade prejednaním návrhu žiadateľa bez prítomnosti žalobcu, ktorý sa
bez ospravedlniteľného dôvodu na stanovený termín prejednania nedostavil, nemohlo dôjsť k ujme
na realizácii jeho procesných práv, nakoľko ich realizácia mu bola umožnená a túto možnosť sám
nevyužil. Okrem toho žalobca aj napriek neúčasti na samotnom prejednaní návrhu mal v plnom rozsahu

k dispozícii všetky podklady nachádzajúce sa v administratívnom spise, s tými sa riadne oboznámil
pri realizovaní svojho práva nahliadnuť do spisu ako aj oboznámením žalobcu s podkladmi pred
rozhodnutím zo strany správneho orgánu, mal možnosť sa k nim vyjadriť, ktorú možnosť aj využil
podaním meritórneho vyjadrenia vo veci. Vzhľadom k uvedenému k namietanej ujme na procesných
právachžalobcuzakladajúcejvadukonaniasdôsledkomnazákonnosťrozhodnutiavokolnostiachdanej

veci nemohlo dôjsť.

38. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa rozhodnutia správnych orgánov o nariadení predbežného
opatrenia ukladajúceho žalobcovi povinnosť zdržať sa užívania pozemkov, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, správny súd uvádza, že rozhodnutie o predbežnom opatrení netvorí v danej

veci žalobcom v žalobnom návrhu vymedzený predmet prieskumu správneho súdu. Zároveň samotný
postup a rozhodnutie správneho orgánu pri vydaní predbežného opatrenia nemôže byť určujúci ani z
hľadiska posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako rozhodnutia vo veci samej.

39. Správny súd uzatvára, že žalobcom formulované žalobné body (námietky) neboli spôsobilé

spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a preukázať postup správneho orgánu v
rozpore s § 3 ods. 1 Správneho poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

40. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako
nedôvodnú. (výrok I)

41. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa § 168 SSP,
a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému

nevznikližiadneodôvodnenétrovy,ktorébybolomožnéodžalobcuspravodlivopožadovať,avýnimočne
právo na ich náhradu priznať žalovanému, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal. (výrok II)42. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a ďalším účastníkom rozhodol správny súd podľa §
169 SSP a ďalšiemu účastníkovi priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu uložil správny súd. V predmetnej veci ďalší účastník v

zastúpení právnym zástupcom na výzvu súdu podal dve písomné vyjadrenia - vyjadrenie z 06.11.2023 k
žalobe a vyjadrenie z 31.12.2023 k replike žalobcu a zúčastnil sa na pojednávaní spolu so svoji právnym
zástupcom, na ktoré bol súdom predvolaný, a uplatnil si nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. (výrok III)

43. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP)

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a/ označenie napadnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti aleboj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)