Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106336
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106336.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňaspravodajkyňa)ačlenovsenátuJUDr.AlenyAntalovejaMgr.MariánaŠtulajtera,vprávnejveci
žalobcu: TM Real, spol. s r.o., Gorkého 10/129, 811 01 Bratislava, IČO: 36 758 230, zast.: FAIRSQUARE
advokátska kancelária s.r.o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému:
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814 08 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2023/13773-2/69801/53/NEM zo dňa 30. augusta 2023,
takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. k. PUSR-2023/13773-2/69801/53/
NEM zo dňa 30. augusta 2023 a rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Trenčín č.
KPÚTN-2023/229-9/34899/Pas zo dňa 15. mája 2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie.

III. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Krajský pamiatkový úrad Trenčín (ďalej aj ako „KPÚ“ alebo „prvostupňový orgán“) Rozhodnutím
č. KPÚTN-2023/229-9/34899/Pas zo dňa 15.05.2023 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) uložil
žalobcovi pokutu vo výške 4 000 eur za spáchanie iného správneho deliktu na úseku ochrany

pamiatkového fondu, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako vlastník nehnuteľnosti - budovy so
súp. č. 7639 postavenej na pozemku parc. č. 1382/36, 1382/71, k.ú. A.: rozvodňa (funkcionalistická
budova bývalej turbogenerátorovne, r. 1931, arch. B. C. D.), zapísanej v Ústrednom zozname
pamiatkového fondu Slovenskej republiky pod. č. 12266/1 ako „tepláreň s rozvodňou“ (ďalej ako „NKP“
alebo „národná kultúrna pamiatka“), nevykonal opatrenia na nápravu uložené rozhodnutím KPÚ č.
KPÚTN-2022/14431-3/65226/Pas zo dňa 02.08.2022 (ďalej ako „Rozhodnutie o opatreniach“), a to:
1. Predložiť KPÚ na schválenie statický posudok stavby s návrhom sanácie, vrátane návrhu opatrení

proti zatekaniu vody do podložia. Termín realizácie: do 31.08.2022. 2. Realizovať sanáciu v zmysle
predloženého statického posudku stavby. Termín realizácie: do 30.11.2022. 3. Dôsledne zabezpečiť
predmetnú NKP pred vstupom nepovolaných osôb (napr. zadebnením vstupných otvorov). Otvory po
asanácii susedných objektov zabezpečiť v zmysle návrhu statika – aj zamurovaním. Termín realizácie:do 31.08.2022. 4. Odstrániť z NKP stavebný a iný odpad. V prípade, že by sa medzi stavebnou
sutinou nachádzali pôvodné, potenciálne pamiatkovo hodnotné prvky (ako napr. dverná výplň, časť
zábradlia, šesťuholníková keramická dlažba), je tieto potrebné odložiť, prípadne konzultovať ďalší

postup s KPÚ Trenčín. Termín realizácie: do 31.08.2022. 5. Zamedziť prenikaniu atmosférických zrážok
cez poškodenú strešnú izoláciu a otvorené fasádne otvory bez výplní (t. j. oprava strešnej izolácie,
zadebnenie okenných, vstupných otvorov a otvorov, ktoré vznikli po odstránení susediacich stavieb).
Termín realizácie: do 30.11.2022. 6. Presný spôsob realizácie vyššie uvedených opatrení je potrebné
vopred konzultovať a predložiť na schválenie KPÚ Trenčín.

2. Uloženiu pokuty predchádzalo konanie o náprave upravené v ust. § 31 zákona č. 49/2002 Z.z.
o ochrane pamiatkového fondu (časová verzia predpisu účinná od 30.03.2022 do 31.03.2024) (ďalej ako
„Pamiatkovýzákon“)aRozhodnutieoopatreniach,ktorýmKPÚuložilžalobcovivsúvislostispredmetnou
NKP vykonať opatrenia špecifikované v bode 1. tohto rozsudku. Rozhodnutie o opatreniach nadobudlo
právoplatnosť 05.09.2022 (odvolanie podané nebolo). Prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí

konštatoval, že vlastník budovy (žalobca) uvedené opatrenia na nápravu č. 1, 2, 3, 5 a 6 v stanovených
termínoch, a ani do času vydania prvostupňového rozhodnutia, nevykonal, čím naplnil skutkovú podstatu
iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 43 ods. 2 písm. c) a v
nadväznosti na § 42 ods. 1 písm. o) Pamiatkového zákona.

3. V priebehu konania o náprave, resp. po doručení Rozhodnutia o opatreniach žalobca dňa 30.08.2022
doručil KPÚ „Oznámenie vlastníka nehnuteľnosti o vyhlásení havarijného stavu stavby“, pričom prílohou
oznámenia boli dva posudky: statický posudok vypracovaný E. F. G. dňa 02.08.2022 a posudok
„Posúdenie stavu objektov Merina Trenčín“ od H. E. I. B., H. a H. E. J. D., H. zo Stavebnej fakulty
STU v Bratislave zo dňa 19.08.2022 (ďalej aj ako „posudky predložené žalobcom“). V obidvoch

predložených posudkoch bol konštatovaný havarijný stav NKP a navrhovaná jej asanácia. Žalobca
predmetné oznámenie zaslal aj príslušnému stavebnému úradu. KPÚ sa zúčastnil 31.08.2022 štátneho
stavebného dohľadu zvolaného Stavebným úradom Mesta Trenčín. Na tomto štátnom stavebnom
dohľade sa KPÚ zaviazal bezodkladne zabezpečiť vypracovanie oponentského statického posudku.
Do Zápisnice zo štátneho stavebného dohľadu bolo zaznamenané, že „orgán ŠSD vyzval vlastníka na

mieste k oploteniu stavby, aby sa zamedzil bezprostredný kontakt so stavbou a zabránilo sa zraneniu
osôb a ujme na majetku.“

4. Dňa 18.10.2022 KPÚ zaslal stavebnému úradu aj žalobcovi posudok „Posúdenie nosných prvkov
a odolnosti nosného systému objektu turbogenerátorovne a rozvodní v areáli Merina Trenčín“

spracované E. B. K. (ďalej aj ako „posudok E. K.“). V rámci posúdenia predmetnej stavby boli
identifikované viaceré nosné prvky v havarijnom stave, pričom však spracovateľ posudku uviedol, že ich
je možné sanovať. KPÚ s ohľadom na tento posudok konštatoval, že riešením havarijného stavu nie
je vzhľadom na pamiatkové hodnoty predmetnej NKP jej asanácia, ale urýchlená realizácia sanačných
opatrení.

5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že dňa 31.01.2023 vykonal KPÚ
na predmetnej NKP štátny pamiatkový dohľad v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) Pamiatkového zákona,
predmetom šetrenia bolo preverenie výkonu opatrení uložených Rozhodnutím o opatreniach. KPÚ
na základe obhliadky konštatoval, že predpísané opatrenia neboli vykonané (okrem opatrenia č. 4, t.j.

odstránenia stavebného a iného odpadu). Na základe zisteného skutkového stavu a ústneho rokovania
s prítomnými, KPÚ vyzval žalobcu, aby realizoval uložené opatrenia.

6. Prvostupňový orgán listom zo dňa 17.02.2023 oznámil žalobcovi začatie správneho konania
o uložení pokuty za iný správny delikt. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.03.2023 namietal zaujatosť

odborných zamestnancov prvostupňového orgánu, neexistenciu iného správneho deliktu a konštatoval,
že povinnosť ohľadom predloženia odborného posudku splnil. Dňa 21.03.2023 prebehlo ústne
pojednávanie, zo Zápisnice z ktorého vyplýva, že vlastník oplotil NKP, aby sa zabránilo zraneniu osôb
a ujme na majetku, pričom zotrval na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.03.2023.

7. Následne prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty prvostupňovým rozhodnutím, pričom
konštatoval, že je nepochybné, že povinnosti (povinnosť realizovať opatrenia) boli žalobcovi uložené
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a k ich splneniu nedošlo. Tým bola naplnená skutková
podstata iného správneho deliktu podľa § 43 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 42 ods. 1 písm. o)Pamiatkového zákona, zodpovedným subjektom je žalobca. Nie je relevantná argumentácia žalobcu,
že škoda v tomto prípade nevznikla (resp., že nie je zrejmé, aká škoda vznikla). Škoda totiž nie je
základným znakom skutkovej podstaty uvedeného správneho deliktu. Napriek tomu, že ust. § 43 ods. 5

Pamiatkovéhozákonahovorí,žepriurčenívýškypokutyjepotrebnéprihliadaťnajmänarozsahhroziacej
škody alebo spôsobenej škody, neznamená to, že škoda musela vzniknúť. V danom prípade pokuta
môžebyťuloženávrozpätíod300eurdojednéhomiliónaeur.Orgánverejnejsprávyjepriuloženípokuty
povinný prihliadnuť na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky alebo
pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia a na rozsah hroziacej

alebo spôsobenej škody. V súvislosti s pamiatkovými hodnotami predmetnej NKP prvostupňový
orgán uviedol, že táto bola postavená v roku 1931 podľa projektu významného funkcionalistického
architekta B. D., ktorý v interiérovom aj exteriérovom stvárnení predmetnej stavby vyzdvihol jej význam
pre vtedajšiu továreň Tiberghien (dnes areál Merina). V danej dobe išlo o mimoriadny architektonických
vklad v podobe čistého funkcionalizmu zvýrazneného vertikálnym členením fasády ako aj zaujímavou
rámovou nosnou konštrukciou zo železobetónu. Objekt sa zachoval vo svojej hmotovej, konštrukčnej,

architektonickej aj dispozičnej podobe. Technologické zariadenie (turbogenerátor) bolo odstránené,
zostali však betónové základové konštrukcie turbogenerátora v prízemí objektu. Fasáda objektu je
zachovaná v autentickej podobe a výraze, ktorý je zvýraznený vertikálnymi okennými otvormi a rebrami.
Uvedené pamiatkové hodnoty (architektonická a historická hodnota) objektu sú podrobne opísané
v Rozhodnutí Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. k. MK-3244/2021-241/15788 o vyhlásení

objektuzanárodnúkultúrnupamiatku.Dlhodobéintenzívneprenikanieatmosférickýchzrážokdoobjektu
však môže spôsobiť vážne narušenie zvislých aj vodorovných nosných konštrukcií, preto je nutné
realizovať opravu strešnej hydroizolácie ako aj uzatvoriť okenné otvory s chýbajúcimi výplňami, ktoré
boli pôvodne súčasťou interiéru. V rámci Rozhodnutia o opatreniach KPÚ uložil povinnosť tieto otvory
zadebniť, prípadne zamurovať, čo by v obidvoch prípadoch predstavovalo dočasné, avšak účinné

riešenie. Po odstránení stavieb, ktoré sa nachádzali v bezprostrednom okolí NKP došlo k úplnému
odhaleniu jej skeletu a jeho vystaveniu poveternostným vplyvom v takej miere, že bez realizácie opatrení
takýto dlhotrvajúci stav priamo ohrozuje existenciu pamiatkových hodnôt predmetnej NKP. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti KPÚ považuje pokutu vo výške 4 000 eur za sankciu primeranú okolnostiam
prípadu a pamiatkovým hodnotám predmetnej NKP.

8. Žalovaný Rozhodnutím č. PUSR-2023/13773-2/69801/53/NEM zo dňa 30.08.2023 odvolanie žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej ako „napadnuté
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“). V odôvodnení rozhodnutia zhrnul skutkový stav veci
od vydania Rozhodnutia o opatreniach až po štátny pamiatkový dohľad, ktorý sa uskutočnil 31.01.2023.

KPÚ ako prvostupňový orgán na mieste dohľadu konštatoval, že neboli vykonané opatrenia na nápravu
(okrem povinností podľa bodu č. 4) so záverom, že každý ďalší mesiac sa bude stavebno-technický
stav NKP zhoršovať.

9. Žalovaný zhrnul obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom žalobca

namietal,ženapadnutérozhodnutiejenepresné,jehovýrokysinavzájomodporujú,jenepreskúmateľné,
odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné, zmätočné, bez úplného zistenia skutkového stavu. Žalovaný
uviedol, že podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku v celom rozsahu preskúmal prvostupňové
rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Zdôraznil, že ak krajský pamiatkový úrad
v intenciách § 31 ods. 1 Pamiatkového zákona zistí, že vlastník kultúrnej pamiatky nezabezpečuje

jej základnú ochranu podľa § 27 cit. zákona, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote
a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do stavu,
ktorýneohrozujezachovaniepamiatkovýchhodnôt.Vsúvislostisdefinovanímobjektunárodnejkultúrnej
pamiatky žalovaný uviedol, že za národnú kultúrnu pamiatku bola vyhlásená len stredná časť budovy
turbogenerátorovne z roku 1931, teda len časť budovy na pozemku par. č. 1382/36 v rozsahu

turbogenerátorovne s rozvodňou. Podľa údajov platných k 31.05.2023 prišlo k rozčleneniu pozemku
parc. č. 1382/36 na nové podlomenia: 1382/36, 1382/71, 1382/72 a 1382/73.

10. Žalovaný konštatoval, že zodpovednosť právnickej osoby za správny delikt sa riadi princípom
objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že orgán verejnej správy neprihliada na zavinenie

ako subjektívnu stránku skutku. Podmienky, za ktorých k spáchaniu správneho deliktu došlo,
ako aj následky ním vzniknuté, však môžu mať vplyv na výšku uloženej sankcie. Prvostupňový orgán
rozhodol o pokute na základe zistení počas výkonu štátneho pamiatkového dohľadu uskutočneného
31.01.2023, ktorého predmetom bolo zistenie aktuálneho stavu NKP a toho, či boli realizovanéopatrenia na nápravu. Pretože bolo zistené, že tieto opatrenia vykonané neboli, prvostupňový orgán
pristúpil k uloženiu pokuty. Žalovaný uviedol, že v minulosti už KPÚ vo vzťahu k NKP vydal
Rozhodnutie o náprave zo dňa 15.03.2022, kde podkladom rozhodnutia boli zistenia zo štátneho

pamiatkového dohľadu uskutočneného 16.12.2021 (v čase vydania uvedeného rozhodnutia bola
vlastníkom NKP spoločnosť Merina a.s.). Tohto štátneho pamiatkového dohľadu sa zúčastnil už aj
žalobca, ktorý nadobudol NKP do vlastníctva 26.04.2022.

11. KPÚ vyžadoval od vlastníka predloženie statického posudku s návrhom sanácie, vlastník

(žalobca) však predložil dva posudky ohľadom asanácie budovy kvôli havarijnému stavu. Podľa
posudku vypracovaného E. K. je možná sanácia konštrukcií. Žalovaný ďalej uviedol, že zo záznamu
štátneho stavebného dohľadu zo dňa 31.08.2023 nevyplýva, že vlastník NKP má budovu zabezpečiť
proti akémukoľvek, aj sanačnému zásahu.

12. Podľa žalovaného výrok rozhodnutia bol dostatočne jasne a presne formulovaný vzhľadom na to,

že v tomto prípade ide o tzv. omisívny správny delikt (povinný subjekt mal niečo vykonať, ale nevykonal),
nie je možné mať pochybnosť ako, kým, kedy a kde došlo k spáchaniu správneho deliktu. Z výroku
rozhodnutia je zrejmé, že vlastník nezabezpečil opatrenia na nápravu v stanovených termínoch
a v uloženom rozsahu. Pokiaľ ide o lehoty, v ktorých mali byť opatrenia uskutočnené, žalovaný
uviedol, že lehoty vo výroku prvostupňového rozhodnutia neboli formulované správnym spôsobom,

avšak z vecného hľadiska bolo predmetné rozhodnutie správne, preto v prípade preskúmavania
predmetného rozhodnutia by zrejme došlo k zmene formulácie v časti lehôt na vykonanie opatrení,
nie však k zmene obsahu výroku predmetného rozhodnutia. KPÚ sa v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia vysporiadal so skutkovým stavom, správne aplikoval správnu úvahu, vysporiadal sa
s vyjadreniami účastníka konania. Dostatočne zistil skutkový stav, vykonal všetky potrebné procesné

úkony a obstaral si všetky potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalobca nekonkretizoval, aké dôkazy
neboli vykonané zo strany prvostupňového orgánu, aké skutočnosti neboli dostatočne zistené. Žalovaný
sa vysporiadal s námietkou zaujatosti odborných zamestnancov KPÚ tak, že skutočnosť, že odborní
zamestnanci sa zúčastnili v konaní, v ktorom bolo vydané Rozhodnutie o opatreniach a následne
prejednávali aj iný správny delikt, neznamená, že by neboli objektívne nestranní, resp. že by mali

pomer k veci alebo k vlastníkovi ako účastníkovi konania. Namietaní zamestnanci mali všetky potrebné
informácie a znalosti o veci ako takej. Námietka je taktiež formulovaná všeobecne a bližšie neurčuje
skutočnosti, ktoré by zakladali pochybnosti o nepredpojatosti zamestnancov.

13. Vo vzťahu k výške pokuty žalovaný uviedol, že prípadným znížením sankcie, ktorá je už teraz

blízko dolnej hranice, ktorú je možné za daný skutok uložiť, by nastala situácia, kedy je pre páchateľa
výhodnejšie opomenúť nariadené opatrenia na nápravu než ich zabezpečiť a financovať, čo by
znamenalo, že by sankcia neplnila svoju funkciu. Vzhľadom na zistený skutkový stav je podľa
žalovaného pokuta primeraná a riadne odôvodnená. Žalovaný zdôraznil, že nevykonaním opatrení
na nápravu dochádza k značnej degradácii významnej národnej kultúrnej pamiatky a pamiatkových

hodnôt, ktorá časom môže viesť k jej úplnej deštrukcii. Toto je nevyhnutné reflektovať pri určovaní výšky
sankcie a nie je možné bagatelizovať situáciu, keďže následok môže byť nezvratný a Pamiatkový fond
Slovenskej republiky ako aj kultúrne dedičstvo budúcich generácií môže byť ochudobnené o hodnotnú
kultúrnu pamiatku industriálneho charakteru, ktorá je príkladom kvalitnej funkcionalistickej architektúry
z obdobia tridsiatych rokov 20. storočia.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

14. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny
súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie KPÚ. Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného

z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Uviedol, že došlo k porušeniu jeho práva
zodpovedajúceho povinnosti štátnych orgánov postupovať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, bolo porušené jeho právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a došlo tiež k porušeniu jeho práva na inú právnu ochranu v konaní pred štátnymi orgánmi podľa čl.

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V bode II. správnej žaloby žalobca opísal genézu prípadu. Vo
vzťahu k Rozhodnutiu o opatreniach uviedol nasledovné. Pokiaľ mu bolo uložené predložiť statický
posudok s návrhom sanácie objektu, predložil nie jeden, ale dva statické posudky. Oprávnené osoby
však zhodne vyhlásili havarijný stav pamiatky, vyslovili sa za prísny zákaz užívania a vstupu do objektupamiatky, pretože sú bezprostredne ohrozené životy a zdravie ľudí a nariadili neodkladnú asanáciu
pamiatky. Na základe vyhláseného havarijného stavu žalobca písomne ohlásil príslušnému stavebnému
úradu závady na stavbe, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť. Bol zvolaný štátny stavebný dohľad na deň

31.08.2022, pričom orgán stavebného dohľadu v tento deň vyzval žalobcu na oplotenie stavby, aby
sa zamedzil bezprostredný kontakt so stavbou a zabránilo sa vzniku ujmy. Z toho žalobca vyvodzoval,
že mu bolo znemožnené uskutočňovať akékoľvek úkony v budove pamiatky, čo rešpektoval. Pretože
KPÚ nesúhlasil s odstránením pamiatky, nechal vypracovať ďalší posudok (E. K.). Žalobca zaslal
k tomuto oponentskému posudku stanovisko, v ktorom upozornil, že aj tento posudok konštatuje

havarijný stav pamiatky, s rozdielom, že pri vyslovení záveru o možnosti jej sanácie absolútne opomenul
zohľadnenie kritérií proporcionality, hospodárnosti a finančnej náročnosti takejto sanácie. Aj statický
posudok, ktorý si nechal vypracovať stavebný úrad, dospel k súhlasnému stretu so závermi statických
posudkov predložených žalobcom. Na základe tohto posudku stavebný úrad inicioval vlastné konanie o
odstránení stavby v zmysle § 88 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
v znení platnom a účinnom v danom čase (ďalej ako „Stavebný zákon“). Medzičasom dezolátny

stav pamiatky fakticky potvrdila aj okolnosť spadnutia jednej z jej stien. V reakcii na to stavebný
úrad nariadil jej okamžitú asanáciu. Žalobca rešpektujúc pokyn stavebného úradu pristúpil k asanácii
pamiatky, čím sa opatrenia plynúce z Rozhodnutia o opatreniach zo dňa 02.08.2022 stali de facto
nevykonateľnými. V bode III. správnej žaloby žalobca odôvodnil námietku nesprávneho právneho
posúdenia veci a konštatoval, že v danom prípade ide o kolíziu právomoci stavebného úradu (orgánu

stavebného dohľadu) a príslušného pamiatkového úradu. KPÚ sa rozhodol uskutočniť jeho vlastný
dohľad - rozhodol sa overiť plnenie opatrení, ktoré stavebný úrad žalobcovi zakázal. Žalobca v
snahe plniť si prevenčné povinnosti informoval stavebný úrad o záveroch statických posudkov, na čo
stavebný úrad žalobcu vyzval na oplotenie pamiatky. Napriek vedomosti o postupe orgánu stavebného
dohľadu sa KPÚ rozhodol uskutočniť jeho vlastný dohľad. Prelínanie právomoci sa podľa žalobcu ešte

zintenzívnilo iniciáciou postupu stavebného úradu podľa § 88 Stavebného zákona o odstránení stavby,
čo žalovaný absolútne nezohľadnil. Podľa žalobcu sa v predmetnom prípade nejedná iba o kolíziu
právomoci, ale aj o kolíziu primárnych záujmov, ktoré tieto štátne orgány chránia. Kým stavebný úrad
dozerá na sieť stavebných objektov a ich bezpečnosť, pamiatkový úrad cieli na ochranu spravidla
starých historických objektov s pamiatkovou hodnotou. Je prirodzené, že v praxi môže nastať stret

týchto záujmov, kedy sa môže pamiatka jednému úradu javiť ako cenná a druhému ako ohrozujúca
okolie. Vzájomné nezhody by však mali byť vyriešené na úrovni vzťahu týchto dvoch orgánov, nie
sprostredkovane cez aplikačné akty adresované externe stojacej súkromnej osobe, ktorá je takto
viazaná protichodnými závermi. A už vôbec by adresát verejnej správy za žiadnych okolností nemal
byť sankcionovaný za to, že plní nariadenie iného príslušného orgánu štátnej správy s prelínajúcou sa

vecnou pôsobnosťou. Žalobca vyslovil nesúhlas s argumentáciou žalovaného, že z nariadenia orgánu
stavebného dohľadu nevyplýva zákaz akéhokoľvek, aj sanačného zásahu. Podľa žalobcu nariadenie
orgánu stavebného dohľadu hovorí o zamedzení vstupu osôb, pričom neuvádza výnimky, ani tieto
osoby ďalej nekategorizuje na bežné a tie vykonávajúce opravy na pamiatke. Na základe uvedeného je
celkom zrejmý záver o nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu zo strany KPÚ aj žalovaného,

keďže žalobca nemohol naplniť skutkovú podstatu iného správneho deliktu, ktorý sa mu kladie za
vinu, ak tým plnil nariadenie iného štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že bol sankcionovaný za
plnenie prevenčnej povinnosti generálne uchopenej v § 415 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu
náležité plnenie tejto povinnosti substancované nariadením orgánu stavebného dohľadu a odbornými
statickými posudkami mu nemôže byť na ujmu a musí byť zohľadnené v rámci vyvodzovania jeho

zodpovednosti. Žalovaný porušil zásadu nullum crimen sine lege nulla poena sine lege, a to v tej
súvislosti, že priznal, že nemohol vznikať na pamiatke stavebný odpad, kým tam nebola vykonávaná
sanácia, no žalovaný zotrval na tom, že žalobca je vinný za nevykonanie všetkých opatrení na
nápravu, pretože sa ho neoplatí zbavovať zodpovednosti za jeden skutok, lebo súvisí s ostatnými.
Podľa žalobcu nemožno niekoho uznať vinného za delikt, ktorý nespáchal, a to len preto, že skutkovo

súvisí s ostatnými domnelo spáchanými deliktami. Podľa žalobcu žalovaný a KPÚ nezohľadnili kritériá
ukladania správnych sankcií, ktoré limitujú správnu úvahu orgánov verejnej správy v deliktuálnych
konaniach. Konštatoval, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 4 000 eur. Pri ukladaní pokuty
mal prvostupňový orgán povinnosť prihliadať na jednotlivé hodnotiace kritériá, medzi ktoré patrí najmä
závažnosť konania. Podľa žalobcu jeho konanie nedosahovalo ani minimálnu mieru závažnosti, pretože

vyplývalo zo záväzného nariadenia orgánu stavebného dohľadu o oplotení stavby so zabránením vstupu
osôb do objektu pamiatky. Podľa žalobcu bola sankcia uložená v neprimeranej výške, čo žalobca
vyvodzoval aj z toho, že žalovaný uviedol, že sankcia musela byť vo výške, ktorá ma citeľný dopad na
žalobcu, aby pre neho porušovanie práva nebolo výhodnejšie. Ďalej žalobca namietal, že rozhodnutieo uložených opatreniach, ktoré tvorí podklad deliktuálneho konania, je nevykonateľné. Rozhodnutie
je podľa neho nevykonateľné, pretože statické posudky predložené žalobcom, ktoré zhmotňovali
plnenie povinnosti vyplývajúce z prvého opatrenia, nariadili bezodkladnú asanáciu pamiatky, rovnako

orgán stavebného dohľadu nariadil oplotenie pamiatky a zamedzenie kontaktu osôb s pamiatkou
z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva. Neskôr sa stali opatrenia nevykonateľnými aj pre nariadenú
asanáciu pamiatky v zmysle § 91 Stavebného zákona. Taktiež rozhodnutiu vytkol diskrepancie v
procesnoprávnom aspekte právoplatnosti a vykonateľnosti uložených opatrení. Žalobcovi bolo uložené
plnenie opatrení do termínu 31.08.2022, teda ešte pred tým ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

(05.09.2022), či vykonateľnosť (05.10.2022). Z dôvodu potreby predídenia tohto procesného vákua
sa lehoty na plnenie povinností v rozhodnutiach formulujú „do XY dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia“, nie uvedením konkrétneho dátumu. Nezákonným konaním prvostupňového orgánu
schváleného žalovaným tak nastala retroaktívna situácia, keď žalobcovi vznikla povinnosť plniť spätne
do minulosti, čo nie je možné. Aj žalovaný priznal nesprávnu formuláciu lehôt, no nekonštatoval
nezákonnosť, pretože obsah povinnosti podľa jeho názoru ostal rovnaký. Prvostupňovým rozhodnutím

a rozhodnutím žalovaného tak bolo zasiahnuté do právnej istoty žalobcu, ktorý bol postavený pred
nanajvýš zvláštne situácie. Žalobca taktiež namietal nesprávne posúdenie oprávnenosti a dôvodnosti
vznesenej námietky zaujatosti. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1 Správneho poriadku a konštatoval,
že ním vznesená námietka zaujatosti nie je všeobecná. Pokiaľ sa zamestnanci zúčastnili na konaní,
v ktorom boli žalobcovi uložené opatrenia na nápravu, s vysokou pravdepodobnosťou bude ich záujmom

žalobcu sankcionovať v prípade nenaplnenia opatrení v nimi želanej forme, či miere. Žalobca má tak
za to, že v deliktuálnom konaní mala byť vec pridelená iným, nezávislým zamestnancom, ktorí by
netrvali na bezhlavom a neuváženom plnení všetkých opatrení. Žalobca uznal, že zamestnanci môžu
mať pridelené viaceré veci tej istej osoby, ale uvedené sa neaplikuje v prípade tzv. reťazenia, teda v
prípadoch, kedy títo zamestnanci konajú a rozhodujú o veciach, v ktorých už raz rozhodli. Objektívna

nestrannosť tak nebola dodržaná. Ďalšou žalobnou námietkou je tvrdenie žalobcu, že skutkový stav,
ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu a skutkový stav, ktorý zistil žalovaný, bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci.
Túto žalobnú námietku žalobca odvodzoval od toho, že žalovaný trval na závere o prípustnosti sanácie
pamiatky napriek tomu, že administratívny spis a dôkazy pojednávajú v prospech asanácie pamiatky.

Záver žalovaného a KPÚ o možnej sanácii pamiatky je v rozpore s administratívnym spisom. Pretože
zo záverov žalobcom predložených statických posudkov nevyplývali opatrenia pre sanáciu pamiatky
(resp. boli zakázané), nemohlo dôjsť k porušeniu Rozhodnutia o opatreniach. Stav pamiatky bol v
rámci dotknutého obdobia hodnotený spolu štyrmi posudkami, tri boli v prospech asanácie, jeden v
prospech sanácie. Z uvedeného je viac než zrejmé, že záver o možnosti sanácie pamiatky je v rozpore

s administratívnym spisom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na podľa neho zásadné vady posudku
E. K., pre ktoré nemôžu byť závery tohto posudku brané do úvahy. Žalovaný konštatoval nesplnenie
aj tých opatrení, ktoré boli preukázateľne splnené. Žalobca totiž predložil statický posudok. Žalovaný a
KPÚ vyčítajú predloženie posudku na asanáciu pamiatky, namiesto jej sanácie. V tejto súvislosti žalobca
uviedol, že nie je znalcom v odbore statiky budov a odborný záver posudkov nemohol ovplyvniť. Žalobca

nemohol predložiť návrh sanácie v prípade, keď odborne znalé osoby vyhodnotili, že budovu je potrebné
a nutné asanovať. Je teda logické, že ak odborné osoby potvrdili nutnosť asanácie, nie je objektívne
možné podať návrh sanácie. Žalobca predložil dva statické posudky a konal v súlade s ich závermi,
za čo bol zo strany KPÚ sankcionovaný. KPÚ a žalovaný sa rigidne zakonzervovali v ich nádeji na
sanáciu pamiatky, čím úplne odignorovali relevantné skutkové okolnosti preukázané žalobcom. V tejto

súvislosti žalobca poukázal na záver z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.10.2022
sp. zn. I.ÚS 259/2022: „Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno požadovať predloženie takých
dôkazov, ktorých predloženie je z pohľadu subjektu objektívne nemožné.“ Podľa žalobcu splnil aj ďalšie
z uložených opatrení, a to povinnosť zabezpečiť pamiatku pred vstupom nepovolaných osôb. Žalobca
zabezpečil strážnu službu, ktorá chránila okolie budovy. Povinnosť odstrániť z NKP stavebný a iný odpad

nebola plnená z dôvodu absencie realizácie sanácie. Pokiaľ však uvedenú povinnosť mal žalobca plniť
v kontexte akéhokoľvek vzniknutého odpadu, tak túto povinnosť splnil, pretože odpad bol odstraňovaný.
Pokiaľ mu bola uložená povinnosť realizácie sanácie, opäť platí, že ak je objektívne nemožné predložiť
návrh na sanáciu, je taktiež objektívne nemožné realizovať sanáciu v zmysle predloženého statického
posudku stavby. Posledným opatrením bola uložená povinnosť zamedziť prenikaniu atmosférických

zrážok cez poškodenú strešnú izoláciu a otvorené fasádne otvory bez výplní (t.j. oprava strešnej
izolácie, zadebnenie okenných, vstupných otvorov a otvorov, ktoré vznikli po odstránení susediacich
stavieb). Toto opatrenie nebolo možné zo strany žalobcu zabezpečiť, pretože orgán stavebného dohľadu
nariadil zamedziť vstup osôb do objektu pamiatky z dôvodu dezolátneho stavu budovy a možnéhovzniku ujmy na živote a zdraví. KPÚ a žalovaný požadovali od žalobcu nemožné plnenie, resp. plnenie
hazardné. Žalobca taktiež vytýkal napadnutému rozhodnutiu nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti poukázal na závery judikatúry, ktorá uvádza, že rozhodnutie

nenapĺňa požadovaný prah legálnej konformity, ak je zrozumiteľné iba pre orgán verejnej správy,
rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, o to viac, ak sa ním účastníkovi
ukladá určitá povinnosť. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalobca videl v tom, že žalovaný
a KPÚ trvali na sanácii pamiatky, pričom však sa nevysporiadali s aspektom potreby ochrany života
a zdravia, ktorý vyvstal tak z nariadenia orgánu stavebného dohľadu ako aj zo statických posudkov.

Žalovaný ani prvostupňový orgán nevysvetlili, prečo sa priklonili pri hodnotení skutkového stavu k
oponentskému statickému posudku, nie k dvom nezávislým statickým posudkom. Tieto statické posudky
ako aj nariadenie orgánu stavebného dohľadu zmarili možnosť splnenia opatrení uložených KPÚ.
Nie sú preto naplnené zákonom predpokladané znaky iného správneho deliktu, s čím sa žalovaný v
rámci odvolacieho konania nevysporiadal. Rovnako nie je zrejmé, prečo žalovaný nevzal do úvahy
konanieoodstránenístavbyzostranystavebnéhoúradu.Zazmätočnépovažovalžalobcakonštatovanie

žalovaného na s. 7 napadnutého rozhodnutia, kde uvádza, že hoci sanácia nebola vykonaná, a teda
nemohol vzniknúť stavebný odpad zo sanácie, nemá zmysel žalobcu oslobodzovať z akéhokoľvek bodu
výroku rozhodnutia, pretože tie dávajú zmysel iba vo vzájomnej súvislosti. Ako nepreskúmateľnú videl
žalobca aj výšku pokuty v sume 4 000 eur. Žalovaný podľa žalobcu iba vágne uviedol, že výška pokuty
je na spodnej hranici a musí byť v citeľnej výške pre zodpovedný subjekt. Podľa žalobcu skutočnosť, že

pokuta bola udelená v spodnej hranici automaticky neaplikuje dostatočné vysporiadanie sa s jej výškou,
absentuje analýza kritérií, ktoré majú byť pri sankcionovaní podľa Pamiatkového zákona zohľadnené.
Výrok rozhodnutia žalobca považuje za vnútorne rozporný, taký, ktorý nenapĺňa ani len minimálne
náležitosti výroku a zároveň je formulovaný nesprávne, resp. nepresne. Vnútornú rozpornosť výroku
žalobca videl v tom, že vo výrokovej časti sa uvádza, že žalobca nevykonal opatrenia na nápravu č. 1,

2, 3, 5 a 6, avšak zároveň, že nevykonal opatrenie č. 4. Podľa názoru žalobcu výrok opomína riadne
popísanie skutku a z výroku nie je ani zrejmé, kedy sa mal žalobca dopustiť iného správneho deliktu,
resp. kde sa ho mal dopustiť. Podľa žalobcu z výroku rozhodnutia nie je zrejmé miestne vymedzenie
skutku, časové vymedzenie skutku a vecné vymedzenie skutku. Jedná sa tak nepochybne o všeobecné
a nepreskúmateľné vymedzenie spáchaného deliktu. Formulačná nesprávnosť výroku spočíva v tom,

že prvostupňový orgán ani žalovaný nikde nevyslovili žalobcovu vinu, ale vyslovili zodpovednosť za iný
správny delikt, čo však odporuje právnej norme a ustálenej súdnej praxi. Byť zodpovedným za určitý
správny delikt Správny poriadok nepozná. Výrok rozhodnutia je tak nejasný, neurčitý, nepreskúmateľný
a v rozpore s právnou normou. Žalobca poukázal na právnu teóriu podľa ktorej výrok rozhodnutia o
priestupku (a teda aj o správnom delikte a inom správnom delikte), ktorým je obvinený uznaný vinným,

obsahuje vyslovenie viny. Žalobca uznaný vinným za iný správny delikt nikdy nebol, a preto mu nemôže
byť uložená sankcia za iný správny delikt, za ktorý nebol uznaný vinným.

Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu, pretože
žalobné dôvody, ktoré uviedol žalobca, nie sú opodstatnené. Vina sa vyslovuje pri priestupku, pri
inom správnom delikte sa vyslovuje zodpovednosť za jeho spáchanie. Správna úvaha pri určovaní
výšky pokuty podľa názoru žalovaného nevybočila zo zákonného rámca a výška pokuty zodpovedá
správnej praxi a je dostatočne odôvodnená. Pokuta uložená žalobcovi je v spodnom pásme zákonného

rozpätia (predstavuje 0,4 % z najvyššej možnej pokuty). Vo výrokovej časti rozhodnutia sú uvedené
všetky zákonné podmienky. Porušenia bodu č. 4 sa žalobca nemohol dopustiť, keďže nezačal so
sanáciou NKP, a teda stavebný odpad nemohol byť odstraňovaný. Vzhľadom na to nemá opodstatnenie
„oslobodzovanie“ žalobcu z akéhokoľvek jednotlivého bodu výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže
tie dávajú zmysel len vo vzájomnej súvislosti. Opakované tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého mu bolo

na základe výzvy orgánu stavebného dohľadu zo dňa 31.08.2022 zamedzené vykonať bezprostredný
kontakt so stavbou a teda „zakázané“ realizovať akékoľvek sanačné opatrenia, nie je podľa žalovaného
pravdivé.Orgánštátnehostavebnéhodohľaduvyzvalvlastníkakoploteniustavby,vovecinebolovydané
žiadne právoplatné rozhodnutie, ktorým by stavebný úrad výslovne zakázal akékoľvek stavebné práce
zaúčelomsanácieobjektu.Opatreniestavebnéhoúradumalozaúčelibazamedziťvstupunepovolaných

osôb. Záver o možnej sanácii pamiatky vychádzal jednak z posudku E. K., jednak zo zaužívanej
pamiatkovej praxe, pričom havarijný stav kultúrnej pamiatky neznamená jej automatické odstránenie.
Túto skutočnosť podporil aj žalobca citovaním vyjadrenia H. B. na s. 17 správnej žaloby: „Teoreticky je
možno vypracovať sanačný projekt pre ľubovoľnú budovu, no treba reálne zhodnotiť finančnú náročnosťna zachovanie týchto budov.“ KPÚ nepožadoval predloženie takých dôkazov, predloženie ktorých je z
pohľadu subjektu nemožné. Aj samotný stavebný úrad začal konanie o nariadenie zabezpečovacích
prác, v rámci ktorého ustanovil znalca, teda je zrejmé, že nebol zaviazaný „zákazom“ priblíženia sa

k stavbe. Z pohľadu orgánov na ochranu pamiatkového fondu bolo zhoršenie stavebno-technického
stavu stavby jednoznačne následkom nevykonania opatrení na nápravu uložených v zmysle § 31
Pamiatkového zákona, ako aj následkom nevykonania základného zabezpečenia NKP po odstránení
stavieb v bezprostrednom okolí pamiatky. Potreba vykonania týchto opatrení bola komunikovaná už
pred začatím samotného konania o náprave. V súvislosti s namietanými procesnými pochybeniami

prvostupňového aj druhostupňového orgánu žalovaný uviedol, že na tieto reagoval už v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Zotrval na tom, že rozhodnutie o uložení pokuty je riadne odôvodnené, určité,
zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonné náležitosti.

Replika žalobcu

16. Žalobca v replike zopakoval, že vzhľadom na závery statických posudkov, ktoré konštatovali
havarijný stav pamiatky a odporučili ju na asanáciu, existovalo nebezpečenstvo pre okolie, preto
opatrenia nemohli byť realizované, a teda žalobca sa nemohol dopustiť porušenia Pamiatkového
zákona. Poukázal aj na to, že žalovaný mal povinnosť zohľadniť aj časovo paralelne vydané
rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 30.08.2023 o odstránení stavby, ktoré žalobcovi fakticky

znemožnilo vykonávať akékoľvek sanačné opatrenia (pamiatka zanikla). Právne však bolo žalobcovi
znemožnené uskutočňovať sanáciu už vydaním rozhodnutia o oplotení. Stavebný úrad pri formulovaní
požiadavky na oplotenie stavby neuvádzal pojem „bežné osoby“, či „okoloidúce osoby“, pamiatka tak
predstavovala hrozbu pre všetky osoby. Žalobca tak nemohol uvedený príkaz neuposlúchnuť a vystaviť
stavebníkov riziku zranenia či smrti. Žalovaný sa pridržiaval ojedinelého znaleckého posudku, ktorý

naviac nezohľadnil princíp hospodárnosti. Pamiatkový úrad žiadal, aby žalobca do pamiatky investoval
neprimerané finančné prostriedky v čase prebiehajúceho konania o odstránení stavby. Pokiaľ ide o
výšku pokuty, žalovaný sa snažil výšku sankcie ospravedlniť poukazom na najvyššiu možnú sadzbu,
ktorú je možné uložiť. Ak by však žalovaný výšku uloženej sankcie posúdil cez prizmu najnižšej možnej
sadzby (300 eur), uložená sankcia predstavuje 1 300 % výšky minimálnej sadzby. Žalobca zotrval na

kontradiktórnosti výroku prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje, že žalobca nevykonal
opatrenia, medzi ktorými uvádza aj opatrenie č. 4. Neskôr v tom istom výroku prvostupňový orgán
uviedol, že žalobca nevykonal opatrenia na nápravu č. 1, 2, 3, 5 a 6. Problematický je výrok rozhodnutia
aj pre jeho retroaktívny charakter, keď žalobcovi bolo uložené plnenie opatrení do termínu 31.08.2022,
teda ešte pred tým ako Rozhodnutie o opatreniach nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.

17. Súčasťou repliky žalobcu bol aj návrh na prerušenie konania odôvodnený prebiehajúcim konaním,
ktoré je vedené pred Správnym súdom v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/234/2021. Predmetom
tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č.
MK-3244/2021-241/15788 o vyhlásení objektu za národnú kultúrnu pamiatku. Ak správny súd v

tejto veci vysloví nezákonnosť tohto rozhodnutia, bude zrejmé, že žalobca jej zbúraním nemohol
porušiť žiadne ustanovenie Pamiatkového zákona. Inými slovami, ak by správny súd v tejto veci
konštatoval nezákonnosť rozhodnutia o vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku, žalobca by bol
nezákonne sankcionovaný za zbúranie obyčajnej stavby. Preto žalobca požiadal o prerušenie tohto
správneho súdneho konania do právoplatného rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave v konaní sp.

zn. BA-5S/234/2021.

Duplika

18. Žalovaný v duplike reagoval na návrh žalobcu na prerušenie konania, v ostatnom uviedol, že

v celom rozsahu zotrváva na podanom vyjadrení k správnej žalobe. Nesúhlasil s prerušením konania a
konštatoval, že rozhodnutie o vyhlásení objektu za národnú kultúrnu pamiatku je potrebné považovať za
platné do okamihu, kým príslušný správny súd nevysloví jeho nezákonnosť. Avšak aj v prípade, ak by
správny súd konštatoval nezákonnosť rozhodnutia o vyhlásení národnej kultúrnej pamiatky a zrušil ho,
stále nemožno akceptovať názor žalobcu, že by v prípade predmetnej NKP išlo len o obyčajnú stavbu.

Ak by aj bolo zrušené rozhodnutie o vyhlásení národnej kultúrnej pamiatky a vec by súdom bola vrátená
na ďalšie konanie, predmetná NKP by síce nemala právny status národnej kultúrnej pamiatky, ale stále
by bola súčasťou pamiatkového fondu, pretože bolo začaté konanie o vyhlásení za kultúrnu pamiatku.
Vec, o ktorej začalo správne konanie o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, tiež podlieha zákonnej ochrane(§ 15 ods. 4 a § 42 ods. 1 písm. a/ Pamiatkového zákona). Vlastník takejto veci je povinný už odo dňa
doručenia oznámenia o začatí konania o vyhlásení chrániť vec najmä pred poškodením a zničením.
Podľa žalovaného ani prípadné rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave nemôže vrátiť právny stav do

situácie pred vydaním oznámenia o začatí konania o vyhlásení predmetnej NKP za národnú kultúrnu
pamiatku, ergo predmetná NKP by ani po jeho prípadnom zrušení nemala status obyčajnej stavby (ako
súčasť pamiatkového fondu by podliehala zákonnej ochrane).

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

19. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní. Po preskúmaní rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo,
v rozsahu uplatnených žalobných bodov ako aj v rozsahu § 195 SSP, dospel správny súd k záveru, že
správna žaloba je dôvodná.

20. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na dôvodoch správnej žaloby. Zdôraznila, že žalobca
vykonal v danej veci všetky opatrenia, ktoré mohol uskutočniť. Zabezpečil v konaní statický posudok,
z ktorého vyplynulo, že stav národnej kultúrnej pamiatky je havarijný a vyžaduje asanáciu. Poukázala
na to, že v zmysle záverov štátneho stavebného dohľadu bola nariadená povinnosť oplotiť daný objekt

a nevpúšťať tam žiadne osoby. Poukázala tiež na to, že na stavbe spadla jedna stena, pričom žalobca
prihliadal na ochranu života a zdravia. V danej veci došlo k stretu kompetencií viacerých orgánov,
pričom však nemôže byť na ťarchu žalobcovi ako účastníkovi konania, keď plnil konkrétne opatrenie,
ktoré vzišlo zo štátneho stavebného dohľadu (povinnosť oplotiť pozemok). V tejto súvislosti poukázala
na viaceré ustanovenia Stavebného zákona. Vo vzťahu k pokute uviedla, že pokiaľ by správny súd

dospel k záveru, že boli splnené znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu, trvajú na sankčnej
moderácii. Napokon uviedla, že trvajú aj na návrhu na prerušenie konania, pretože ak daný objekt nemal
byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, tak do úvahy neprichádzajú žiadne opatrenia, ktoré boli
ukladanéžalobcovivkonaníonápravu.Poukázalanato,žeakbyajstáleprebiehalokonanieovyhlásení
tohto objektu za národnú kultúrnu pamiatku, ochrana v tomto štádiu konania nie je taká, ako po vyhlásení

objektu za národnú kultúrnu pamiatku.

21. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrvávajú na písomnom vyjadrení k správnej žalobe,
zdôraznila, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a obsahom administratívneho
spisu. Nepochybne bolo preukázané, že žalobca ako účastník konania spáchal iný správny delikt za

ktorý mu bola uložená pokuta, pretože nevykonal opatrenia na nápravu. Zodpovednosť za iný správny
delikt sa riadi princípom objektívnej zodpovednosti. Podotkla, že ak by bola pravda, že žalobcovi
ako vlastníkovi pamiatky skutočne záležalo na ochrane života a zdravia osôb, tak by bol k veci
pristupoval tak, že by daný objekt (pamiatku) zabezpečil už skôr. V danom prípade bolo vydaných
viacero rozhodnutí o náprave a žalobca v podstate postupoval iba tak, že ohradil objekt plastovou fóliou,

pričomtakétozabezpečeniejednoznačnenemohloochrániťbudovupredvstupomneoprávnenýchosôb.
Pokiaľ ide o prerušenie konania, zdôraznila, že rozhodnutia v konaní boli vydávané za stavu existencie
právoplatného rozhodnutia o vyhlásení objektu za národnú kultúrnu pamiatku. Podotkla, že konanie
žalobcupredstavujeakýsiprecedens,ktorýjeopakovanýajinýmivlastníkmikultúrnychpamiatok,pričom
v dôsledku nekonania, neplnenia si povinností podľa zákona, dochádza k degradácií iných kultúrnych

pamiatok. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci svojho prednesu ešte uviedla, že návrh na sankčnú
moderáciu nebol súčasťou správnej žaloby.

22. Zástupkyňa žalobcu v reakcii na vyjadrenie poverenej zástupkyne žalovaného uviedla, že pamiatku
zabezpečovala bezpečnostná služba. Táto skutočnosť v konaní zo strany žalovaného spochybňovaná

nebola, čiže neboli zo strany žalobcu predkladané dôkazy na preukazovanie tejto skutočnosti. Pokiaľ
bolo uvádzané, že konanie žalobcu predstavuje akýsi precedens, toto považuje zástupkyňa žalobcu len
za hypotetické, ničím nepreukázané tvrdenie. Pokiaľ ide o návrh na sankčnú moderáciu, uviedla, že
tento je uvedený v bode 42. správnej žaloby. V rámci návrhov na doplnenie dokazovania uviedla, že
z opatrnosti navrhujú výsluch štatutára žalobcu, ktorý by sa vyjadril k tomu, že žalobca mal záujem na

ochrane života a zdravia a zabezpečil pamiatku pred neoprávneným vstupom tretích osôb.

23. Správny súd na pojednávaní návrh na doplnenie dokazovania výsluchom štatutárneho zástupcu
žalobcu zamietol s odôvodnením, že nie je súdom skutkovým, pričom návrh smeroval výlučnek preukazovaniu okolností týkajúcich sa zisťovaného skutkového stavu. Navyše, štatutárny zástupca
žalobcu mal možnosť zúčastniť sa pojednávania, túto možnosť nevyužil.
24. Podľa § 2 ods. 1 Pamiatkového zákona pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných

vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len „kultúrna pamiatka"),
pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo
konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

25. Podľa § 27 ods. 1 Pamiatkového zákona základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a

opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej
pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob
využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.

26. Podľa § 31 ods. 1 a 2 Pamiatkového zákona: (1) Ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník
nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom

území podľa § 29, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil
na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej
pamiatkových hodnôt. (2) Ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná dokumentácia, projektová
dokumentácia alebo iné podklady, krajský pamiatkový úrad v konaní podľa odseku 1 uloží vlastníkovi
ich predloženie v určenom rozsahu a lehote.

27. Podľa § 42 ods. 1 písm. o) Pamiatkového zákona priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu
sa dopustí ten, kto nevykoná nápravu uloženú krajským pamiatkovým úradom podľa § 31.

28. Podľa § 43 ods. 1 Pamiatkového zákona iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového

fondu sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá sa dopustí konania podľa §
42 ods. 1.

29. Podľa § 43 ods. 2 písm. c) Pamiatkového zákona krajský pamiatkový úrad uloží právnickej osobe
alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu vo výške od 300 eur do 1 000 000 eur, ak sa dopustí konania

uvedeného v § 42 ods. 1 písm. l) až q).

30. Podľa § 43 ods. 4 Pamiatkového zákona pokutu možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď sa o
protiprávnom konaní krajský pamiatkový úrad dozvedel, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď došlo
ku konaniu podľa odseku 1. Uložením pokuty nezaniká povinnosť vykonať opatrenie uložené krajským

pamiatkovým úradom. Ak nedošlo k náprave, pokutu možno uložiť aj opakovane.

31. Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Pamiatkového zákona na konanie vo veciach ochrany pamiatkového
fondu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak odsek 5 neustanovuje inak.

32. Podľa § 15 ods. 4 písm. a) Pamiatkového zákona vlastník veci, ktorá je predmetom konania o
vyhlásení za kultúrnu pamiatku, je povinný od doručenia oznámenia o začatí konania o vyhlásení veci
za kultúrnu pamiatku chrániť vec pred poškodením, zničením, stratou, odcudzením alebo vývozom
z územia Slovenskej republiky a oznámiť pamiatkovému úradu každú zamýšľanú alebo uskutočnenú
zmenu jej vlastníctva.

33. Na základe zistení zo štátneho pamiatkového dohľadu (realizovaného 28.06.2022) prvostupňový
orgán začal správne konanie o náprave podľa § 31 ods. 1 Pamiatkového zákona. V Oznámení
o začatí konania zo dňa 30.06.2022 uviedol, že dňa 28.06.2022 vykonal obhliadku NKP, v rámci ktorej
požiadal vlastníka (žalobcu), aby predložil statický posudok s návrhom sanácie (resp. asanácie) NKP

v lehote dvoch týždňov. K predmetnému oznámeniu sa žalobca vyjadril listom zo dňa 27.07.2022.
Konštatoval, že z osobnej prehliadky, ktorej sa zúčastnil aj zástupca KPÚ za prítomnosti odborníka
z odboru stavebníctva, je zrejmé, že technický stav NKP je zlý, preto sa odporúča pristúpiť
k asanácii objektu NKP, požiadal o predĺženie lehoty na predloženie statického posudku do 31.08.2022.
Rozhodnutím o opatreniach zo dňa 02.08.2022 bolo žalobcovi uložené splniť tam uvedené opatrenia,

prvým z nich bola povinnosť predložiť KPÚ na schválenie statický posudok stavby s návrhom
sanácie (s termínom realizácie do 31.08.2022). Rozhodnutie o opatreniach bolo žalobcovi doručené
19.08.2022 a právoplatnosť nadobudlo 05.09.2022. Žalobca podaním zo dňa 25.08.2022 oznámil
KPÚ aj stavebnému úradu havarijný stav budovy a predložil dva statické posudky týkajúce saposúdenia stavu NKP. V nadväznosti na uvedené bol zvolaný štátny stavebný dohľad a bola zadaná
žiadosť o vypracovanie oponentského statického posudku. Podľa posudku, ktorý vypracoval E. B.
K., po realizácii sanačných prác sú nosné prvky objektu spôsobilé na prenos jestvujúcich zaťažení.

Podľa tohto posudku je viacero nosných prvkov v havarijnom stave, tieto je potrebné urýchlene
podoprieť alebo sanovať. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že Mesto Trenčín ako príslušný
stavebný úrad oznámilo účastníkom začatie konania o nariadení neodkladných zabezpečovacích
prác, v rámci ktorého ustanovilo znalca z odboru stavebníctvo na vypracovanie znaleckého posudku
a uložilo mu zodpovedať otázku, či je stavebno-technický a statický stav stavby taký, že hrozí

bezprostredné ohrozenie života a zdravia osôb pohybujúcich sa v stavbe alebo v jej okolí a či je
stavebno-technický a statický stav taký, že stavbu je možné hospodárne opraviť. V konaní bolo
Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vypracované Odborné stanovisko č. 83/2023
(k dátumu 26.05.2023, t.j. k dátumu obhliadky) vo veci posúdenia statiky a stavebno-technického stavu
stavby - budova so súp. č. 7639, druh stavby: priemyselná budova, druh chránenej nehnuteľnosti:
nehnuteľná kultúrna pamiatka (národná kultúrna pamiatka). Zo záverov tohto stanoviska vyplýva,

že stavebno-technický a statický stav stavby je havarijný a hrozí bezprostredné ohrozenie života
a zdravia osôb pohybujúcich sa v stavbe alebo v jej blízkom okolí. Podľa odborného názoru znaleckého
ústavu stavbu nie je možné hospodárne opraviť. Mesto Trenčín Rozhodnutím zo dňa 04.08.2023 č. k.
NSUTN- USAŽP/2023/1913/101747/DUB rozhodlo o zastavení konania o nariadení zabezpečovacích
prác s poukazom na uvedené odborné stanovisko a oznámilo začatie konania o odstránení stavby podľa

§ 88 bod 1 písm. a) Stavebného zákona. Listom zo dňa 29.08.2023 žalobca KPÚ oznámil, že došlo
k deštrukcii budovy takého rozsahu, že jeho následkom bude progresívny kolaps stavby. Stavebný úrad
Trenčín a privolaný odborník konštatovali, že tento stav bezprostredne ohrozuje životy osôb a stavbu
nemožno zachovať. S prihliadnutím na túto mimoriadnu situáciu stavebný úrad vydal vlastníkovi stavby
ústnypríkaznaodstráneniestavbyvzmysle§91Stavebnéhozákona.Nazákladepredmetnéhoústneho

príkazu na odstránenie stavby bola stavba odstránená.

34. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie KPÚ
ouloženípokutyzainýsprávnydeliktpodľa§42ods.1písm.o)vspojenísust.§43ods.1Pamiatkového
zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť nevykonaním opatrení na nápravu uložených Rozhodnutím

oopatreniachzodňa02.08.2022.Medziúčastníkmikonaniajenosnouspornouotázkou,čisavdôsledku
nevykonania uložených opatrení žalobca dopustil tohto iného správneho deliktu.

35. Národná kultúrna pamiatka „Tepláreň s rozvodňou“ s unifikovaným názvom pamiatkového objektu
„ROZVODŇA“ je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 12266/1.

36. Z ustanovenia § 42 ods. 1 písm. o) v spojení s ust. § 43 ods. 1 Pamiatkového zákona vyplýva, že
iného správneho deliktu sa dopustí ten, kto nevykoná nápravu uloženú krajským pamiatkovým úradom
podľa § 31 cit. zákona. Deliktuálna zodpovednosť povinného subjektu nastáva momentom uplynutia
lehoty určenej krajským pamiatkovým úradom na vykonanie nápravy a táto skutočnosť je dôvodom na

začatia administratívneho konania o pokute z úradnej moci (ex offo).

37. Administratívne konanie vo veci uloženia pokuty za iný správny delikt bolo začaté doručením
Oznámenia o začatí konania zo dňa 17.02.2023. KPÚ na základe obhliadky dňa 31.01.2023 konštatoval,
že neboli vykonané predpísané opatrenia na nápravu (okrem opatrenia č. 4, t.j. odstránenia stavebného

a iného odpadu). Žalobca bol vyzvaný na realizovanie uložených opatrení a predloženie stanoviska.
V konaní prebehlo dňa 21.03.2023 ústne prejednanie správneho deliktu a následne bolo vydané
prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty za iný správny delikt potvrdené žalovaným v odvolacom
konaní.

38. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že pre vyvodenie zodpovednosti za iný správny
deliktvtomtoprípadeneboldostatočnezistenýskutkovýstavaskutkovýstav,ktorýorgánverejnejsprávy
vzal za základ rozhodnutia, nemal oporu v administratívnom spise. Súčasne správny súd vyhodnotil
ako dôvodnú aj námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového
rozhodnutia pokiaľ ide o plnenie jednotlivých opatrení na nápravu, resp. odôvodnenia (ne)splnenia toho-

ktorého konkrétneho opatrenia.

39. Prvým opatrením krajský pamiatkový úrad uložil žalobcovi predložiť statický posudok s návrhom
sanácieNKPadruhýmopatrenímmuuložilrealizovaťsanáciuvzmyslepreloženéhostatickéhoposudkustavby. Žalobca v konaní predložil dva statické posudky, z ktorých vyplynul havarijný stav budovy
a potreba asanácie objektu. Tento stav bol neskôr potvrdený aj odborným posudkom, ktorý nechal
vypracovať stavebný úrad v rámci konania o nariadenie zabezpečovacích prác. Krajský pamiatkový úrad

predložil v konaní posudok E. K., ktorý síce tiež konštatoval havarijný stav, avšak s možnosťou sanácie
budovy.

40. Zo žalobcom predložených statických posudkov (ktoré žalobca predložil v stanovenej lehote)
vyplýva, že sanácia NKP nie je možná, posudky sa zhodujú v potrebe asanovať predmetný objekt.

Orgán verejnej správy nevysvetlil, prečo nevychádzal z posudkov predložených žalobcom (hoci ich
výsledok nespochybnil) a odkázal na posudok E. K. so záverom, že riešením havarijného stavu NKP
nie je vzhľadom na pamiatkové hodnoty predmetnej národnej kultúrnej pamiatky jej asanácia, ale
urýchlená realizácia sanačných opatrení. Orgán verejnej správy nezdôvodnil, prečo bol z pohľadu
zisteného skutkového stavu relevantný posudok E. K. a neboli relevantné dva statické posudky
predložené žalobcom, ktoré priamo súviseli s riešením otázky, či mohol žalobca splniť nariadené

opatrenia na nápravu. Pokiaľ existuje dôvodná pochybnosť o možnosti realizácie sanácie (čo vyplýva zo
žalobcom predložených posudkov), skutočne žalobca nemôže byť postihovaný za nesplnenie opatrenia
spočívajúceho v realizácii sanácie (opatrenie č. 2). Uvedené platí aj pre opatrenie č. 5 (zamedziť
prenikaniu atmosferických zrážok cez poškodenú strešnú izoláciu a otvorené fasádne otvory bez výplní)
za predpokladu, že na základe zisteného skutkového stavu (opísaného v posudkoch) nemožno rozumne

trvať na sanačných opatreniach z dôvodu ohrozenia života a zdravia. Na tomto mieste správny súd
poukazuje aj na základnú zásadu trestného práva „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech
obvineného),ktorásaaplikujeajnasprávnetrestanie.Privyhodnocovaníotázky,čimožnožalobcuuznať
zodpovedným za iný správny delikt spočívajúci v nevykonaní opatrení na nápravu, musí orgán verejnej
správy reflektovať na to, či skutkový stav veci (stav objektu v čase nariadenia opatrení na nápravu,

ktorý je zachytený v posudkoch predložených žalobcom) umožňoval reálne uložené opatrenia vykonať
bez neprimeraného ohrozenia života a zdravia osôb, ktoré by sa na sanácii podieľali. Preto je potrebné
konštatovať rozpor v rozhodnutiach ustáleného skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu
ako aj nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k otázke
možnosti realizácie opatrení na nápravu č. 2 a 5.

41. V tejto súvislosti však správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vlastník národnej kultúrnej
pamiatky je v zmysle zákona povinný vykonávať aj bez upozornenia pamiatkového úradu opatrenia
na predchádzanie poškodenia a zničenia kultúrnej pamiatky a na trvalé udržiavanie dobrého stavu.
Vlastník je povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky (§ 28 ods. 2

písm. a/ Pamiatkového zákona). Z okolností veci vyplýva, že k havarijnému stavu NKP prispela veľkou
mierou asanácia priľahlých budov, v dôsledku ktorej zostala NKP dlhší čas obnažená bez zabezpečenia
stavebných otvorov. Pre vyvodzovanie zodpovednosti za nesplnenie opatrení na nápravu v zmysle
Rozhodnutia o opatreniach zo dňa 02.08.2022 je ale nevyhnutné vychádzať zo skutkového stavu v
čase, kedy mali byť uložené opatrenia realizované, t.j. v tomto prípade bolo potrebné vychádzať zo

skutkového stavu objektu v druhej polovici roka 2022. Rozhodnutie správneho súdu vo veci správneho
deliktu nerozporuje legitimitu KPÚ a žalovaného vykonávať všetky opatrenia s cieľom ochrany národnej
kultúrnej pamiatky. Úlohou správneho súdu v tomto konaní však bolo posúdiť, či si orgán verejnej správy
v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie o pokute za
daného skutkového a právneho stavu, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel,

vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

42. V súvislosti s uloženým opatrením č. 3 (dôsledne zabezpečiť predmetnú NKP pred vstupom
nepovolaných osôb) správny súd uvádza nasledovné. Zo záznamu zo štátneho pamiatkového dohľadu
zo dňa 31.01.2023 vyplýva len všeobecné konštatovanie, že opatrenia uložené Rozhodnutím o

opatreniach neboli vykonané. K záznamu je priložená fotodokumentácia, na ktorej vidno „opáskovanie“
budovy (páskou s označením „zákaz vstupu“) ako aj fragmenty oplotenia. Žalobca v stanovisku k výkonu
a záznamu štátneho dohľadu uviedol, že splnil predmetné opatrenie č. 3, keď budovu zabezpečil SBS,
ktorá bráni vstupu nepovolaných osôb. Prvostupňový orgán sa samostatnému vyhodnoteniu splnenia,
resp.nesplneniaopatreniač.3nijakoosobitnenevenovalanevenovalsamuanižalovanývnapadnutom

rozhodnutí (žalovaný až na pojednávaní pred správnym súdom uviedol, že budova bola opáskovaná
plastovou páskou, čo však nehodnotil ako dostatočné). Pokiaľ bola Rozhodnutím o opatreniach uložená
len všeobecne povinnosť „zabezpečiť NKP pred vstupom nepovolaných osôb“, bolo na žalobcovi, aby si
zvolil prostriedok na splnenie tohto opatrenia. Možno konštatovať, že orgán verejnej správy nevykonaldokazovanie (napr. overením tvrdenia žalobcu o strážení objektu súkromnou bezpečnostnou službou),
ktorým by náležite zistil skutkový stav pre záver o nesplnení predmetného opatrenia č. 3, čo je dôvodom
pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

43. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi nebolo kladené za vinu nesplnenie opatrenie č. 4 (odstrániť
z NKP stavebný a iný odpad). Pretože sanácia realizovaná nebola, stavebný odpad nevznikal, iný odpad
bol podľa tvrdenia žalobcu nerozporovaného orgánom verejnej správy z miesta pamiatky priebežne
odstraňovaný. Opatrením č. 6 krajský pamiatkový úrad žalobcovi uložil presný spôsob realizácie vyššie

uvedených opatrení vopred konzultovať a predložiť na schválenie KPÚ. Toto opatrenie sa evidentne tiež
vzťahovalo na sanačné opatrenia, ktoré realizované neboli.

44. Možno zhrnúť, že podkladom pre konanie o uloženie pokuty za iný správny delikt na úseku
ochrany pamiatkového fondu bolo Rozhodnutie o opatreniach zo dňa 02.08.2022, ktorým bolo žalobcovi
uložených celkovo šesť opatrení. Vychádzajúc z definície iného správneho deliktu podľa § 42 ods. 1

písm. o) spojení s ust. § 43 ods. 1 Pamiatkového zákona sa správneho deliktu dopustí ten, kto nevykoná
nápravu uloženú krajským pamiatkovým úradom, čo možno gramaticky aj logicky interpretovať tak, že
nevykonanie čo len z jedného z uložených opatrení by bolo spôsobilé naplniť skutkovú podstatu iného
správneho deliktu. Prvé z uložených opatrení bolo podľa správneho súdu realizované, keď žalobca
v stanovenej lehote predložil statické posudky odborne spôsobilých osôb, výsledok ktorých (záver

o možnej sanácii, či asanácii) nemohol žalobca ovplyvniť, pretože bol daný objektívnym stavom kultúrnej
pamiatky. Splnenie, resp. možnosť splnenia opatrenia č. 2 a 5 (realizovať sanáciu, zamedziť prenikaniu
atmosférických zrážok) je potrebné opätovne preskúmať, a to vychádzajúc z komplexného skutkového
stavu veci (t.j. zo všetkých relevantných posudkov týkajúcich sa stavu objektu). Pre vyhodnotenie
otázky splnenia alebo nesplnenia opatrenia č. 3 nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, ako je to

vysvetlené v bode 42. tohto rozsudku.

45. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil žalobcom namietanú „prelínajúcu“ sa právomoc orgánu
stavebného dohľadu a príslušného pamiatkového úradu. Mesto Trenčín ako príslušný stavebný úrad
v danom prípade postupovalo podľa Stavebného zákona a hájilo záujmy chránené týmto zákonom,

čo však nekoliduje s postupom pamiatkového úradu podľa Pamiatkového zákona. Je nepochybné,
že do rozhodovacieho procesu vstupujú dva záujmy, a to ochrana pamiatkového fondu a ochrana
života a zdravia ľudí, ktoré je potrebné vziať do úvahy. Nie je však pravda, že stavebný úrad žalobcovi
zakázal plnenie opatrení nariadených krajským pamiatkovým úradom, teda žalobca sa mýli v tom, že
bol sankcionovaný za to, že plnil nariadenie iného orgánu štátnej správy. Z obsahu záznamu z výkonu

štátneho stavebného dohľadu dňa 31.08.2022 vyplýva, že stavebný úrad vyzval žalobcu k oploteniu
stavby, aby sa zamedzil bezprostredný kontakt so stavbou a zabránilo sa zraneniu osôb a ujme na
majetku. Oplotenie stavby ako takej by nebránilo vykonaniu sanačných opatrení za predpokladu, že by
boli realizovateľné s ohľadom na stav objektu.

46. Žalobca nedôvodne namietal aj vnútornú rozpornosť výroku o spáchaní iného správneho deliktu.
Prvostupňový orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia (predposledný odsek) vyvodil naplnenie
znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. o) spojení s ust. § 43 ods.
1 Pamiatkového zákona z nesplnenia opatrení na nápravu č. 1, 2, 3, 5 a 6 v stanovených termínoch,
a ani do vydania rozhodnutia. To, že v prvej časti výroku citoval znenie všetkých uložených opatrení

zRozhodnutiaoopatreniach(t.j.vrátaneopatreniač.4)akonštatovalichnevykonanie,vkontextecelého
výroku – osobitne z jeho predposledného odseku, kde je zreteľne formulované, ktoré z nariadených
opatrení považoval orgán verejnej správy za nesplnené, nemá za následok rozpornosť výroku čo do
vymedzenia skutku. Výrok rozhodnutia o správnom delikte špecifikoval skutok opisom konania (v tomto
prípade nekonaním – t.j. nesplnením konkrétnych opatrení na nápravu č. 1, 2, 3, 5 a 6 v stanovených

termínoch, a ani do vydania rozhodnutia (opisom ne-konania a času), vrátane uvedenia miesta
(nevykonaním opatrení na konkrétnej národnej kultúrnej pamiatke), teda skutok bol špecifikovaný tak,
aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Výrok rozhodnutia o uložení pokuty
je tak v zmysle zásad vzťahujúcich sa na správne trestanie a príslušnej judikatúry vymedzený riadne,
obsahuje konkrétny opis skutku (skutkov) a je z neho možné jednoznačne identifikovať, aká povinnosť

bola porušená a aká sankcia bola uložená, teda spĺňa náležitosti výroku. Ako uznal aj žalovaný,
prvostupňový orgán nesprávne formuloval lehoty, do kedy mali byť splnené uložené opatrenia (uviedol
konkrétne dátumy, pričom nevedel, kedy bude rozhodnutie doručené), avšak žalobca mal dostatočnýčasový priestor na realizáciu opatrení (keď KPÚ vykonal štátny pamiatkový dohľad na kontrolu plnenia
opatrení až 31.01.2023 a Rozhodnutie o opatreniach nadobudlo právoplatnosť 05.09.2022.).

47. V súvislosti s vyvodzovaním zodpovednosti za správny delikt je potrebné uviesť, že ak ide o
zodpovednosť právnickej osoby za správny delikt, ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka
tohto deliktu nie je založená na báze zavinenia. Pre orgán verejnej správy je tak relevantná len existencia
protiprávneho stavu spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou právnickej osoby (k tomu pozri podporne
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.01.2015, sp. zn. 8Sžf 111/2013, uverejnený v Zbierke rozhodnutí

pod č. R 99/2015). Vychádzajúc z uvedeného je argumentácia žalobcu v správnej žalobe o potrebe
konštatovania viny (pre vyvodenie zodpovednosti za správny delikt v tomto prípade) nedôvodná.

48. Nedôvodná je podľa správneho súdu aj žalobná námietka týkajúca sa posúdenia žalobcom
vznesenej námietky zaujatosti zamestnancov krajského pamiatkového úradu. Skutočnosť, že rovnaký
zamestnanec pamiatkového úradu participoval v konaní o nápravu aj v konaní vo veci uloženia pokuty

za nesplnenie opatrení na nápravu, sama osebe nevyvoláva zaujatosť v zmysle príslušných ustanovení
Správneho poriadku. Podľa § 9 ods. 1 a 2 Správneho poriadku je zamestnanec správneho orgánu
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Z prejednávania a
rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako

zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Pretože zákonné podmienky citovaného ustanovenia
naplnené neboli (nebol preukázaný osobitný pomer k veci, ani k účastníkom, okrem skutočnosti, že
zamestnanci boli s vecou oboznámení, keď rozhodovali v konaní o náprave, ani nerozhodovali v dvoch
stupňoch), žalovaný nepostupoval v rozpore so zákonom, keď námietku zaujatosti vyhodnotil ako
nedôvodnú.

49. Oporu v skutkovom stave nemá tvrdenie žalobcu, že pamiatkový úrad žiadal, aby žalobca do
pamiatky investoval neprimerané finančné prostriedky v čase prebiehajúceho konania o odstránení
stavby, pretože Rozhodnutie o opatreniach bolo vydané 02.08.2022 a konanie o odstránení stavby bolo
zahájené až 04.08.2023.

50. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný v čase vydania napadnutého rozhodnutia, t.j.
30.08.2023, nezohľadnil rozhodnutie o odstránení stavby (keď stavebný úrad 28.08.2023 cca o 17:15
hod. vydal ústny príkaz na odstránenie stavby a dňa 30.08.2023 rozhodol o odstránení stavby), správny
súd uvádza, že predmetom rozhodovania žalovaného o správnom delikte bolo nesplnenie opatrení na

nápravu podľa Rozhodnutia o opatreniach, ktoré mali byť splnené v roku 2022.

51. Pokiaľ ide o výšku pokuty, správny súd uvádza, že kým nie je ustálené, či bol spáchaný iný
správny delikt, bolo by predčasné vyjadrovať sa k výške uloženej pokuty. Vo všeobecnosti možno len
odkázať na ust. § 43 ods. 5 Pamiatkového zákona, podľa ktorého krajský pamiatkový úrad pri určení

výšky pokuty prihliada na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky alebo
pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, archeologického nálezu
alebo archeologického náleziska, rozsah hroziacej škody alebo spôsobenej škody. V rozhodnutí však
nestačí len vymenovať zákonné kritériá, na ktoré sa má prihliadať, ale je potrebné vysvetliť, ako sa to-
ktoré kritérium premietlo do rozhodnutia o výške pokuty.

52. Správny súd podotýka, že v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania môže
(samozrejme za predpokladu, že rozhodnutie nezruší) vykonať tzv. sankčnú moderáciu uloženej pokuty,
v rámci ktorej môže samostatne posúdiť okolnosti odôvodňujúce inú výšku pokuty, než aká bola uložená
orgánom verejnej správy. Sankčnú moderáciu výšky uloženej pokuty môže správny súd v zmysle

§ 198 ods. 1 SSP vykonať len na návrh žalobcu uplatnený už v správnej žalobe. Konštatovanie
o neprimeranosti pokuty (obsiahnuté v správnej žalobe bez formulovania návrhu na zníženie pokuty) nie
je možné považovať za návrh na sankčnú moderáciu.

53. Správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie správneho súdneho konania do právoplatného

skončenia konania vedeného na Správnom súde v Bratislave (sp. zn. BA-5S/234/2021) vo veci súdneho
prieskumu zákonnosti rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o vyhlásení objektu za
národnú kultúrnu pamiatku. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). V čase vydania Rozhodnutia o opatreniachako aj rozhodnutia žalovaného platilo, že „ROZVODŇA“ bola ako objekt vyhlásená za národnú kultúrnu
pamiatku (rozhodnutie nebolo zrušené). Konanie vedené pred Správnym súdom v Bratislave nemá vplyv
na možnosť rozhodovania orgánov verejnej správy vo veci sankcie za nesplnenie opatrení na nápravu.

Pretože neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie konania (§ 100 ods. 2 SSP), správny súd
návrh žalobcu zamietol.

54. Pre úplnosť správny súd uvádza, že jeho úlohou v rámci správneho súdneho konania nie je
konštatovať porušenie jednotlivých ústavných práv žalobcu (špecifikovaných v bode I. správnej žaloby).

Podstatou správneho súdnictva je síce ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy,
avšak dôsledkom zistenej nezákonnosti nie je konštatovanie o porušení práv, ale zrušenie rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

55. Vychádzajúc zo skutočností uvedených najmä v bodoch 39. až 43. tohto rozsudku správny

súd dospel k záveru o nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného pokiaľ
ide o dostatočnosť zistenia skutkového stavu veci (v súlade s obsahom administratívneho spisu)
a formulovania odôvodnených a preskúmateľných záverov o naplnení skutkovej podstaty iného
správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. o) v spojení s ust. § 43 ods. 1 Pamiatkového zákona. Preto
správny súd rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d),

e) a f) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie
konanie (§ 191 ods. 4 SSP). Po vrátení veci orgánu verejnej správy prvého stupňa bude tento povinný
nanovo v konaní o uložení pokuty vyhodnotiť otázku realizácie jednotlivých opatrení na nápravu, pričom
sa dôsledne vysporiada s obsahom žalobcom predložených statických posudkov spolu s posudkom
E. K.. Zároveň doplní zistenie skutkového stavu vo väzbe na opatrenie č. 3. Orgán verejnej správy

teda opätovne vyhodnotí, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu na úseku
ochrany pamiatkového fondu a ak áno, rozhodne v zmysle zákonných kritérií o výške pokuty za tento
správny delikt a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. Právnym názorom správneho súdu je orgán
verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o

správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443

ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a/ SSP).