Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/3116/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125446991
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125446991.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Home Credit
Slovakia, a.s., IČO: 36234176, so sídlom: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany; proti povinnému: A. B.,
dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX/XXX, XXX XX B. D.; zast.: Mgr. Adam Knapec,
IČO: 57070776, Poluvsie 3, 013 13 Rajecké Teplice; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Krištofík,
sídlo exekútorského úradu: A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin; pre vymoženie 4.988,75 Eur, rozhodujúc

o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/3116/2025 zo dňa
05.02.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/3116/2025
zo dňa 05.02.2026 vydanému vyšším súdnym úradníkom z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/3116/2025 zo dňa 05.02.2026 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
28.11.2025 domáhal od povinného vymoženia 4.988,75 eur, a to na základe exekučného titulu -
Rozsudok Okresného súdu Žilina vydaného dňa 01.07.2016 pod sp. zn. 22T/135/2014, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 01.07.2016 (ďalej len „exekučný titul“). Súd na základe predmetného návrhu na

vykonanie exekúcie vydal dňa 01.12.2025 Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/3116/2025
(ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) súdnemu exekútorovi JUDr. Peter Krištofík, sídlo
exekútorského úradu: A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 122EX/
691/25.

2. Uznesením sp. zn. 54Ek/3116/2025 zo dňa 05.02.2026 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie

podľa § 61l od. 3 Exekučného poriadku zamietol. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe
vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že lustráciou v súdnych registroch zistil, že uznesením
Okresného súdu Žilina sp. zn. 1OdK/28/2022 zo dňa 04.04.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku
č. 69/2022 dňa 08.04.2022, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: A. B., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX/XXX, XXX XX B. D.. V uvedenom uznesení súd zbavil dlžníka

všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené
v konkurze. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie
§ 167f zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a
obdobného vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení
konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa
považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu, súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či

v tomto exekučnom konaní ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze alebo
splátkovým kalendárom. Predmetom tejto exekúcie je vymáhanie pohľadávky zo zodpovednosti zaškodu spôsobenú úmyselným konaním, čo v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR predstavuje
pohľadávku ktorá spadá do skupiny pohľadávok, ktoré sú v oddlžovacom konaní nedotknuté. Ide o
pohľadávku, ktorých sa oddlženie netýka a sú zachované v celom rozsahu, pričom je právne irelevantné,

či si veriteľ v konkurze túto pohľadávku prihlási. Vzhľadom na funkciu týchto pohľadávok zákon
zachováva ich vymáhateľnosť v celom rozsahu počas oddlžovacieho konania a aj po jeho skončení.
Pohľadávka oprávneného tak nespadá do kategórie pohľadávok, ktoré možno uspokojiť iba v konkurze
podľa § 166a ods. 1 ZoKR. nakoľko sa na ňu nevzťahujú účinky vyhlásenia konkurzu, nebola predmetom
oddlženia a preto sa nestála nevymáhateľnými v zmysle § 166e ods. 2 ZoKR, a preto neboli naplnené

predpoklady na zastavenie exekúcie v súlade so zákonom č. 7/2005 Z. z. Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. So zreteľom na uvedené
súd návrh povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov
konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, nakoľko oprávnený si
žiadne trovy konania neuplatnil a povinný vo veci nemal ani čiastočný úspech.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že s napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, ktoré vydal vyšší súdny úradník
v celom rozsahu nesúhlasí. Súd v bode 25 odôvodnenia uznesenia uviedol, že predmetom exekúcie
je vymáhanie pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním, čo v zmysle
ust. § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR predstavuje pohľadávku, ktorá spadá do skupiny pohľadávok, ktoré

sú v oddlžovacom konaní nedotknuté. S týmto tvrdením súdu oprávnený nesúhlasí, nakoľko má za to,
že v prípade predmetnej pohľadávky sa nejdená o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
úmyselným konaním, a teda nemôže spadať pod ust. § 166 ods. 1 písm. d) ZoKR.

4. Predmetnú sťažnosť povinného súdu z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov exekúcie)

na vyjadrenie oprávnenému nezasielal, keď povinný v podanej sťažnosti neuvádzal žiadne nové
alebo konkrétne skutočnosti, pričom stanovisko oprávneného je súdu známe z vyjadrenia sa k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“)
oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na
zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.

12. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná

včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP,
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 249 CSP) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vdanom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil.
Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na

záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia
zákona citovaného v bode 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas povinného
prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia súd udáva:

13. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným
konanímvexekučnomkonaní,niejeakýmsipredĺženímkonaniaourčitomprocesnompodaníúčastníka.
V opravnom konaní má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka
(§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu
na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej
rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho

súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený
v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie. V danom prípade povinný
v sťažnosti nevytýka vady konania a rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. V podanej sťažnosti iba
konštatoval, že s názorom vyššieho súdneho úradníka, že sa v danom prípade jedná o pohľadávku
spôsobenú úmyselným konaním spadajúcu pod ust. § 166 ods. 1 písm. d) ZoKR nesúhlasí, avšak

uvedenú konštatáciu nepodprel žiadnou argumentáciou, ani dôkazmi.

14. Napriek vyššie uvedené súd konštatuje, že sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.
22T/135/2014 zo dňa 01.07.2016, ktorým súd uznal povinného vinným, že v presne nezistenom čase
v mesiaci december 2012 zabezpečil osobné doklady na meno A. E. F. XX.XX.XXXX G. B. D., C. H.

XXX/XXX I. J. a to občiansky preukaz č. K. XXXXXX, vodičský preukaz, kde tieto poskytol neznámej
osobe, ktorá následne vystupovala ako A. E. a uzatvorila dňa 20.12.2012 v Žiline úverovú zmluvu
č. SUA12/006660 so spoločnosťou HOME CREDIT Slovakia a.s., Teplická č. 7434/147, Piešťany, na
motorové vozidlo zn. Opel Corca C Diesel 1.7 CDTi 16V Enjoy Family, VIN: L. v cene 5060 eur, kde
uhradila pri preberaní tovaru v hotovosti čiastku 1518 eur a úver vo výške 4711 eur sa zaviazal ďalej

splácať mesačne sumou 108,01 eur po dobu 72 mesiacov a následne uvedené vozidlo dňa 20.12.2012
prevzal od predávajúceho D. I. v Žiline – Bytčici, pričom nebola už uhradená ani jedna splátka úveru
a týmto konaním spôsobil spoločnosti HOME CREDIT Slovakia a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO:
36 234 176 škodu vo výške 4.988,75 eur., teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol
niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal prečin podvodu podľa

§ 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. V zmysle ust. § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný
zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodenej obchodnej spoločnosti – oprávnenému škodu vo výške
4.988,75 eur.

15. V tejto súvislosti je teda len potrebné zopakovať a zdôrazniť, že v danom prípade prebieha exekúcia

na základe rozsudku vydaného v trestnom konaní, v rámci ktorého súd rozhodol o náhrade škody, ktorá
bola spôsobená úmyselným trestným činom. Je preto nepochybné, že v danom prípade ide v zmysle
§ 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. v platnom znení o nedotknutú pohľadávku. V prípade
takýchto pohľadávok nie je vyhlásenie konkurzu právne relevantnou skutočnosťou, existencia ktorej by
mala za následok zastavenie exekúcie.

16. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/3116/2025 zo dňa 05.02.2026 ako nedôvodnú zamietol.

17. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust.

255 CSP a ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného
zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane.
Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním
o sťažnosti povinného nevznikli (predmetná sťažnosť povinného oprávnenému na vyjadrenie zaslaná
nebola), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,

rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).