Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100176
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100176.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6S/10/2024

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov
senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, E., právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, so

sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1. MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO:
36 724 530, právne zastúpeného AK Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r. o., so sídlom
Těšnov 1/1059, Praha, 110 00, Česká republika, IČO: 285 05 913, za ktorú koná organizačná zložka:
Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56,
Bratislava, IČO: 53 650 441, 2. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, so sídlom Mlynské
nivy 44/b, Bratislava, 3. Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, Bratislava,

IČO: 31 820 174, 4. Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 5. DESIGN
ENGINEERING, a. s., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 6. A. F. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H. XX, I., 7. J. K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. N. X, E., 8. M. O., nar. XX. XX. XXXX, so sídlom
K. X, E., za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o, so sídlom Horné
lúky 4540/1, Nitra, IČO: 48 302 392, právne zastúpený: advokátska kancelária CMS Cameron McKenna
Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., so sídlom Národní 138/10, Praha, Česká republika, IČO: 256 02 381,
zaktorúkonáorganizačnázložka:CMSCameronMcKennaNabarroOlswang,advokáti,s.r.o.,sosídlom

Pribinova 34, Bratislava, IČO: 51 034 166, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
NR-OOP4-2016/037322 zo dňa 28. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

6S/10/2024

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalším účastníkom konania v 1/ až 8/ rade a osobe zúčastnenej na konaní súd n e p r i z n
á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

6S/10/2024I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných
zložiek životného prostredia vydal dňa 10. júna 2016 formou verejnej vyhlášky rozhodnutie č. OU-NR-

OSZP3-2016/019776-08/F40 ako príslušný stavebný úrad podľa ustanovenia § 5 zákona č. 525/2003
Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 525/2003 Z.z.“) a ako príslušný orgán štátnej vodnej
správy podľa ustanovenia § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení
neskorších predpisov, ďalej ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon) v súlade
s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov(ďalejajlen„správnyporiadok“)aakoorgánverejnejsprávynaúsekuoverejnýchvodovodoch
a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových
odvetviach na základe žiadosti podanej stavebníkom MH Invest, s.r.o. (ďalší účastník konania v 1. rade).

2. Týmto rozhodnutím vydal stavebné povolenia pre realizáciu stavby označenej ako „príprava
strategického parku Nitra“ v rozsahu objektov: SO 551 Preložka vodovodu Ponitran DN600-primár, SO
661 Stanica katódovej ochrany Jelšovce, SO 661.1 NN elektrická prípojka pre P. K., SO 662 Stanica
katódovej ochrany Lupka, a miesto stavby je uvedené: priemyselný park Nitra, katastrálne územie Q.,

G., R., N., G. F. K..

3. Zároveň určil podmienky vyplývajúce z vyjadrení obcí, správcov inžinierskych sietí, dotknutých
orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií a povinnosti investora. Súčasťou výrokovej časti
rozhodnutia je i časť „rozhodnutie o námietkach a pripomienkach v rámci konania“, v ktorej sa správny

orgán zaoberal i s námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania tak, že ich
považoval za nedôvodné, neopodstatnené, resp. bezpredmetné.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 18. júla 2016, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2016/037322 (formou verejnej vyhlášky) zo dňa 28. septembra

2016 podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie
Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2016/019776-08/
F40 zo dňa 10. júna 2016 potvrdil. Žalovaný na základe uvedených skutočností konštatoval, že zo
strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych ani procesnoprávnych
predpisov, tento konal v súlade s nimi, a preto nebol dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie

zmeniť alebo zrušiť.

II.
Žaloba

5. Podanou žalobou zo dňa 28. novembra 2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. OU-NR-OOP4-2016/037322 zo dňa 28. septembra 2016, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 10. júna 2016 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žalovaný
nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu.

6. Namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia
podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Tvrdil, že aplikácia vyššie uvedeného ustanovenia
o nevyžadovaní územného rozhodnutia nie je v predmetnej veci zákonná. Zdôraznil, že v oznámení
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. novembra 2015, ktoré sa týka
práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie § 32 ods. 2 stavebného zákona sa uvádza, že táto právna

norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo
zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom Mesta Nitra.7. Dal do pozornosti, že územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale
nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného
parku a z toho dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni

zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného
plánu Mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci
„priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný
park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie
kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Z

kontextu vyplýva, že takýto zámer (realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom) sa
iba predpokladá, a teda využitie vymedzených plôch v území je limitované spracovaním samostatnej
územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej
časti územného plánu mesta, vo výkrese komplexný návrh je v grafickej časti legenda pri vyznačení
priemyselného parku uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie
ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na

úrovni zóny)“.

8. Označil za zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním
územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa
nebol v rámci Mesta Nitra schválený. Mal teda za to, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na

ktorú sa odvoláva stavebný úrad v § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného
výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a
funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

9. Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a

doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie
je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie
je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu pokladal za pochybné odvolávanie sa na §
32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na
to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď

strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne Mesta Nitra obsiahnutý.

10. Ďalej namietal, že stavby, ktoré sú predmetom povolenia v stavebnom konaní sa realizujú v rámci
navrhovanej činnosti, ktorá nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej ako „zákon o posudzovaní vplyvov“) napriek tomu, že takémuto procesu podliehať mala.
Tu uviedol tiež to, že medzičasom nastala okolnosť, že dňa 12. apríla 2016 zverejnilo Mesto Nitra formou
verejnej vyhlášky informáciu, že Ministerstvo životného prostredia SR v zmysle § 23 ods. 1 zákona
o posudzovaní vplyvov doručilo Mestu Nitra zámer navrhovanej činnosti „Automotive Nitra project -
Fáza 2“ pre zisťovanie konanie. V kontexte tejto skutočnosti bolo podľa žalobcu zrejmé, že navrhovaná

činnosť v zmysle zámeru „Automotive Nitra Project“, na ktorý sa žalovaný odvolával, už nie je aktuálny,
keďže spoločnosť Jaguár Land Rover Slovakia s.r.o., teda ten istý subjekt, ktorý je stavebníkom v tomto
stavebnom konaní, predložil nový zámer navrhovanej činnosti s názovom „Automotive Nitra Project -
Fáza 2“. Preto tvrdil, že je nutné vychádzať práve z tohto nového zámeru, v rámci ktorého navrhovaná
činnosť už podlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktoré konanie k dnešnému

dňu ešte nebolo ukončené. V tejto súvislosti pokladal za potrebné poukázať na odôvodnenie rozhodnutia
Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie č. OU-
NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015, ktorým bolo potvrdené predmetné rozhodnutie,
na ktoré sa odvoláva žalovaný. Dal do pozornosti, že v predmetom rozhodnutí je uvedené, že ak sa
pri stavebnom konaní preukáže potreba zvýšenia parkovacích miest z terajších vykazovaných 440,

tieto okolnosti boli tak podstatného charakteru, že bolo nutné sa s nimi vysporiadať, keďže ako z
týchto skutočností vyplývalo, bolo evidentné, že predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska
vplyvov na životné prostredie v zmysle § 18 ods. 1 písm. a/ zákona o posudzovaní vplyvov, čo de facto
predložením nového zámeru (fáza 2) uznal stavebník stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project“, v
rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho konania v tomto stavebnom

konaní.

11. V ďalšej časti žaloby dal žalobca do pozornosti, že v súčasnosti sa vedie súdne konanie,
predmetom ktorého bol prieskum zákonnosti vyššie uvádzaného rozhodnutia Okresného úradu Nitra,odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777
zo dňa 14. decembra 2015, ako aj prvostupňového rozhodnutia, na ktoré sa z hľadiska obhajoby
zákonnosti napádaného rozhodnutia odvolával aj žalovaný - rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru

starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015. Zdôraznil, že otázka zákonnosti
rozhodnutia o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie je významným momentom pre náležité
vysporiadanie sa s ním namietanými skutočnosťami ohľadom toho, či výstavba, ktorá je predmetom
stavebného povolenia, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o posudzovaní vplyvov, nakoľko

žalobca tvrdil, že táto má byť predmetom povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Vychádzajúc z uvedeného namietal, že predmet konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp.
zn. 26S/3/2016 je na účel tohto stavebného konania tzv. predbežnou otázkou, o ktorej si správny orgán
nemohol urobiť vlastný úsudok, a preto mal už prvostupňový správny orgán postupovať v zmysle § 29
správneho poriadku a stavebné konanie mal prerušiť. Tvrdil, že pokiaľ už prvostupňový správny orgán
v kontexte týchto okolností (o podaní takejto správnej žaloby prvostupňový správny orgán vedel, keďže

sa jednalo o žalobu smerujúcu voči jeho rozhodnutiu, t. j. išlo o skutočnosť pre správny orgán známu)
nepostupoval podľa § 29 správneho poriadku a pokiaľ ani žalovaný v rámci odvolacieho konania tento
procesný nedostatok nezhojil, mal za to, že napádané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu nie je zákonné.

12. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda nie len tie, ktoré žalobca
v odvolaní namietal. Žalovanému vyčítal, že nezohľadnil aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného
zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia
spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka splnená byť nemohla,

nakoľko územný plán zóny vyhotovený nie je. Namietal aj nerešpektovanie § 47 písm. a/ stavebného
zákona, keď nebol vypracovaný územný plán zóny a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných
ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov.

13. Ďalšie námietky žalobcu smerovali k nerešpektovaniu § 9 vyhl. č. 453/2009 Z. z., ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2009 Z.z.“). Poukázal
na skutočnosť, ktorú konštatoval i žalovaný, že stavba je súvisiacou investíciou v rámci navrhovanej
činnosti „Automotive Nitra Project“ a je teda evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom zastavovací
plán nebol predložený v rámci projektovej dokumentácie, čo stavebný úrad ani žalovaný nezohľadnili.

14. Taktiež namietal, že podklady z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa
dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na
cestu I/64, ako i dopravné napojenie sú nedostatočné, je absolútne nepreskúmateľné a z podkladov
nezistiteľné. V tejto súvislosti považoval za podstatnú skutočnosť, že úsek cesty I/64 s napojením na
rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený

tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál
Automotive Nitra Project a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov a na
životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona o posudzovaní
vplyvov. Tvrdil, že už aj bez ďalšieho, len z tohto dôvodu je samotné stavebné konanie v tejto veci resp.
proces jeho vedenia nezákonný.

15. Poukazoval tiež na znenie zákona o posudzovaní vplyvov, konkrétne znenie § 18 ods. 2 písm. b/ pri
uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane
priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle
danej právnej normy zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej

položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z toho je
zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná
zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konania a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Uviedol,
že povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez
rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu

podľa tohto zákona. Akcentoval, že pokiaľ sa predmetná stavba realizuje v rámci tzv. strategického
parku, ktorú skutočnosť jednoznačne deklaruje aj žalovaný, tak tu je nutné zdôrazniť, že v rámci
strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Poukázal na
skutočnosť, že strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „AutomotiveNitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Samotný strategický park teda z hľadiska
vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.

16. V závere žaloby žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného i pre vecnú nepríslušnosť,
keď v rámci správneho konania nebola zachovaná dvojinštančnosť v súvislosti s odvolacím konaním.
Poukázal pritom na § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2013
Z.z.“), z ktorého (veta za bodkočiarkou) vyplýva, že v druhom stupni vykonáva štátnu správu okresný

úrad v sídle kraja, ak v prvom stupni rozhodol tiež okresný úrad v sídle kraja, len ak tak ustanovuje
osobitný zákon. Dodal, že následne žalovaný uvádza § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z., z ktorého
však výslovne nevyplýva právna úprava, na ktorú odkazuje § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07. marca 2017 reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v
podanej žalobe. Zároveň navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

18. V reakcii na námietku, týkajúcu sa absencie splnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného

zákona, citoval § 120 ods. 2 stavebného zákona a uviedol, že v záväznom stanovisku Mesta
Nitra č. 4053/2016 zo dňa 22. marca 2016, v rámci ktorého mesto overilo dodržanie súladu
povoľovaných vodných stavieb s priestorovým a funkčným využitím územia, mesto tiež konštatovalo
súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra. Na základe tohto stanoviska
mesta ako orgán územného plánovania a stavebného poriadku prvostupňový správny orgán vydal

stavebné povolenie, čo znamená, že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Napokon predmetná
vodná stavba a jej súčasti - SO 551 Preložka vodovodu Ponitran DN 600 - primar, SO 661 Stanica
katódovej ochrany K., SO 661.1 NN elektrická prípojka pre P. K. a SO 662 Stanica katódovej ochrany
Lupka sú realizované v k.ú. Q., G., R., N., G., K., pričom vo vzťahu k nej udelila každá dotknutá obec
súhlas v záväznom stanovisku.

19. K námietke žalobcu, týkajúcej sa povinnosti viesť zisťovacie konanie vo vzťahu k navrhovanej
činnosti, v rámci ktorej sa realizujú stavby, ktoré sú predmetom povolenia v stavebnom konaní, žalovaný
uviedol, že zámer navrhovanej činnosti Automotive Nitra Project - Fáza 2, rovnako ako aj otázka
navrhovateľa tejto činnosti nebola predmetom tohto konania. Posudzovanie, kde príslušným orgánom

je Ministerstvo životného prostredia SR (Automotive Nitra Project - Fáza 2) rieši iný rozsah a objektovú
skladbu, a teda priamo nesúvisí s napadnutým stavebným povolením. Predmetom tohto stavebného
konania bolo povolenie preložky už existujúceho verejného vodovodu Ponitran a s ním súvisiacej
katódovej ochrany, ktorý bolo nutné preložiť z dôvodu plánovanej výstavby strategického parku a s
ním súvisiaceho vybudovania cestnej infraštruktúry. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na živné

prostredie - Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom vyjadrení č OU-
NR-OSZP3-2016/020054 zo dňa 02. júna 2016 k predmetnému stavebnému povoleniu uviedol, že
tieto stavby neboli predmetom zisťovacieho konania k zámeru „Automotive Nitra Project“. Žalovaný tiež
dodal, že povolená vodná stavba nie je v rozpore s rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-
F36 zo dňa 08. októbra 2015, vydaným v zisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov,

ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra
2015. Stavebníkom v tomto stavebnom konaní bola spoločnosť MH Invest, s.r.o. Nebolo možné spojiť
posudzovanie zámeru Automotive Nitra Project - fáza 2 so zámerom Automotive Nitra Project, ktorý
bol právoplatne uzatvorený rozhodnutím tunajšieho odboru č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14.
decembra 2015 z dôvodu, že tento zámer obsahuje iné stavebné objekty a teda aj iné činnosti ako

Automotive Nitra Project.

20. Ďalej uviedol, že zisťovacie konanie navrhovanej činnosti Automotive Nitra Project vedené pod
č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015, ktoré bolo v odvolacom konaní
potvrdené rozhodnutím tunajšieho odboru č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015

(právoplatné dňa 28. decembra 2015) bolo týmto rozhodnutím ukončené. Následné stavebné konanie je
samostatným konaním. Nakoľko zisťovacie konanie bolo právoplatne ukončené, podnet na preskúmanie
jeho zákonnosti súdom nie je začatím konania o predbežnej otázke a nebol dôvod stavebné konanie
prerušiť, keďže súd neodložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia č. OU-NR-OOP4-2015/045777zo dňa 14. decembra 2015, teda rozhodnutie je právoplatné a tým aj vykonateľné. Žalovaný tiež uviedol,
že povoľované stavby neboli predmetom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra
Project“.

21. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda nie len tie, ktoré žalobca
v odvolaní namietal. Žalovanému vyčítal, že nezohľadnil aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného
zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia

spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka splnená byť nemohla,
nakoľko územný plán zóny vyhotovený nie je. Namietal aj nerešpektovanie § 47 písm. a/ stavebného
zákona, keď nebol vypracovaný územný plán zóny a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných
ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov.

22. Vo vzťahu k žalobnej námietke, ktorou žalovanému vyčítal nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky č.

453/2009 Z.z., uviedol, že prvostupňový orgán riešil ako špeciálny stavebný úrad v stavebnom konaní
povolenie vodných stavieb, vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou je i celková situácia
týchto vodných stavieb. Činnosť súvisiaca s objektom lakovne je riešená v projekte Automotive Nitra
Project - Fáza 2 a je posudzovaná v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov a nesúvisí s povoľovaním
predmetných vodných stavieb.

23. K námietke dopravného napojenia stavieb uviedol, že ju považuje za irelevantnú, nakoľko nebola
predmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho špeciálneho stavebného úradu,
ktorým je Mesto Nitra a Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácií.

24. Zároveň konštatoval, že príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie posudzoval
predložený zámer navrhovanej činnosti Automotive Nitra Project v zisťovacom konaní, ktorý spĺňal
prahové hodnoty pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe 8 zákona o posudzovaní vplyvov, s
výsledkom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať. V danom prípade sa jednalo o povolenie
preložky už existujúceho verejného vodovodu Ponitran a s ním súvisiacej katódovej ochrany ako

vyvolanej investície, ku ktorému príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vo svojom
vyjadrení č. OU-NR-OSZP3-2016/020054 zo dňa 02. júna 2016 uviedol, že predmetné stavby neboli
predmetom zisťovacieho konania k zámeru „Automotive Nitra Project“ a preložka vodovodu a katódová
ochrana vodovodu nie je v zákone o posudzovaní vplyvov ani jeho prílohe definovaná, z čoho vyplývalo,
že takéto preložky existujúcich a užívaných stavieb nie je potrebné posudzovať v zmysle tohto zákona.

25. K námietke, že v rámci správneho konania nebola zachovaná dvojinštančnosť, žalovaný uviedol,
že táto zachovaná bola, nakoľko stavebné povolenie, týkajúce sa predmetných vodných stavieb,
vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej vodnej
správy podľa § 61 vodného zákona a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu riešil Okresný úrad Nitra,

odbor opravných prostriedkov, ktorému táto kompetencia prislúcha na základe § 4 ods. 2 zákona
č. 182/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a Smernice Ministerstva vnútra SR č. 142/2013, publikovanej vo vestníku
Ministerstva vnútra SR čiastka 75. V zmysle prílohy č. 3 uvedenej smernice sa odbor starostlivosti
o životné prostredie Okresného úradu Nitra člení na oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek

životného prostredia, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja a
oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja. Oddelenie ochrany prírody a
vybraných zložiek starostlivosti o životné prostredie vykonáva svoju pôsobnosť na úseku štátnej vodnej
správy v zmysle § 61 vodného zákona pre okres Nitra. V predmetnej veci Okresný úrad Nitra, odbor
opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodoval v druhom stupni o odvolaní

žalobcu proti rozhodnutiu, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie,
oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako okresný úrad, ktorý má sídlo
v jeho územnom obvode, a nie proti rozhodnutiu, v ktorom v prvom stupni rozhoduje okresný úrad v
sídle kraja.

26. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že predmetom stavebného konania a rozhodnutia
bolo povolenie preložky verejného vodovodu SO 551 Preložka vodovodu Ponitran DN 600-primár a s
ním súvisiacej katódovej ochrany SO 661 Stanica katódovej ochrany Jelšovce, SO 661.1 NN elektrická
prípojka pre P. K. a SO 662 Stanica katódovej ochrany R.. Tieto vodné stavby sú budované v rámcistrategického parku, na ktorý bolo vydané osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015 -
1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

„zákon č. 175/1999 Z. z.“).

27. Žalovaný poukázal na dôvody svojho rozhodnutia, v ktorom sa podrobne zaoberal každou spornou
skutočnosťou, ktorá sa týkala stavebného konania a konštatoval, že ani jedna z námietok žalobcu v
podanej žalobe nesmeruje proti povoľovaným stavbám, ich technickému a stavebnému vyhotoveniu.

Námietky žalobcu možno rozdeliť na námietky proti umiestneniu strategického parku a jeho vzťahu
k územnému plánu Mesta Nitra, čo správne orgány v otázke povoľovania vodných stavieb nedokážu
ovplyvniť,nakoľkovyjadreniaastanoviskádotknutýchorgánovverejnejsprávysúprepovoľovanietýchto
vodných stavieb záväzné. Ďalšie námietky sú kompetenčného charakteru, ktoré sú a boli v riešení iných
špeciálnych stavebných úradov.

28. Podaním zo dňa 02. júna 2017 sa spoločnosť MH Invest s.r.o. vyjadrila k správnej žalobe, žiadajúc
súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.

29. V podaní zo dňa 25. júna 2019 sa k podanej žalobe vyjadrila spoločnosť Nitra Invest, s.r.o. ako ďalší
účastník konania v 4. rade, pričom navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutia z dôvodu ich nezákonnosti

a nezákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, zrušil a vrátil vec na prejednanie a rozhodnutie
Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie.

30. Podaním zo dňa 10. júla 2020 sa spoločnosť Jaguár Land Rover Slovakia s.r.o. ako osoba
zúčastnená na konaní písomne vyjadrila k správnej žalobe a navrhla žalobu zamietnuť.

IV.
Konanie na správnom súde

31. O žalobe žalobcu rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/269/2016-636 zo dňa 10. augusta
2021 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP4-2016/037322 zo dňa 28. septembra
2016 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-
NR-OSZP3-2016/019776-08/F40 zo dňa 10. júna 2016 a vec vrátil Okresnému úradu Nitra, odboru
starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania

v plnom rozsahu. Ďalším účastníkom konania a osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov
konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny súd SR
rozsudkom sp. zn. 5Svk/30/2022 zo dňa 14. decembra 2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.
11S/269/2016-636 zo dňa 10. augusta 2021 a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, keď dospel
k záveru o dôvodnosti kasačných námietok sťažovateľa, keďže správny súd preskúmaním rozhodnutia

žalovaného nad rámec námietok uvedených v správnej žalobe postupoval v rozpore s ustanovením
§ 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), pričom prejednávaná vec nespadá do rámca taxatívne vymedzených výnimiek podľa § 134
ods. 2 SSP. Zároveň vyslovil, že úlohou správneho súdu bude opätovne posúdiť dôvodnosť žalobných
námietok v rozsahu vymedzenom správnou žalobou.

32. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Predmetná právna vec bola

v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení jeho Dodatku č. 1
účinného od 01. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 6S a bola jej pridelená
sp. zn. NR-11S/269/2016 a po rozhodnutí kasačného súdu a vrátení veci tunajšiemu súdu sp. zn.

6S/10/2024. Následne na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok
2024 s účinnosťou odo dňa 21. mája 2024 bola predmetná právna vec náhodným výberom pridelená
senátu 8S, ktorého predsedníčkou sa v zmysle uvedeného dodatku stala Mgr. Jana Ondrejková
a riadnou členkou senátu sa stala JUDr. Michaela Machová Ph.D. Podľa Dodatku č. 6 k Rozvrhu práceSprávneho súdu v Bratislave účinného v relevantnej časti odo dňa 01. októbra 2024 sa riadnou členkou
senátu stala Mgr. Miroslava Fodor. Na základe rozhodnutia predsedníčky súdu č. k. 6S/10/2024-796 zo
dňa 28. februára 2025 bola JUDr. Michaela Machová Ph.D. vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo

veci a následne bol náhodným výberom určený nový člen senátu JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.
Napokon v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 účinného od
01. júla 2025 sa zastupujúcim členom senátu stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. a sudkyňa JUDr.
Michaela Machová Ph.D. prestala byť členkou senátu 8S rozhodujúceho vo veci. Správny súd poukazuje
na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Sfk/42/2024 zo dňa 21. mája

2025, ktorý konštatoval, že momentom, keď zastúpený sudca prestal byť členom senátu rozhodujúceho
vo veci, zaniklo členstvo v senáte zastupujúceho sudcu. Preto s ohľadom na skutočnosť, že dňom 01.
júla 2025 členstvo JUDr. Michaely Machovej Ph.D. v senáte 8S zaniklo a zastupujúcim členom senátu
sa stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M., predmetnú právnu vec z tohto dôvodu prejednal a rozhodol
senát 8S na pojednávaní dňa 18. decembra 2025 v zložení Mgr. Jana Ondrejková, Mgr. Miroslava Fodor
a JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

V.
Pojednávanie

33. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo

veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré
mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 18.
decembra 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu osoby zúčastnenej
na konaní. Ďalší účastník konania v 2. rade sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť
bez jeho prítomnosti. Žalobca, žalovaný, ako aj ďalší účastníci konania v 1., 3. až 8. rade boli na

pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie
pojednávania.

VI.
Relevantné právne predpisy

34. Podľa § 32 ods. 1 stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť
využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým
je
a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby,

b/ rozhodnutie o využití územia,
c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere.

35. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie

strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo z územného plánu zóny.

36. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia.

37. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné

podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný
úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

38. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch
letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných
komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbáchna povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom,
a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri
stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach

územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch
podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady").

39. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona,
pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len

na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý
overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva,
špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne
príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených
územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním
územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

40. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ bod 2, písm. d/ vodného zákona účinného v čase rozhodovania správnych
orgánov, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20
a/ pri povrchových vodách na
2. ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie,

d/ na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.

41. Podľa § 26 ods. 1 vodného zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na
uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby.
Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak

sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so
stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu
štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno
uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný
predpis. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej

vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.

42. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2 vodného zákona okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej
vodnej správy
a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o

2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch
alebo viacerých obvodov.

43. Podľa § 60 ods. 2 vodného zákona v prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný
na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo

nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov.

44. Podľa § 61 písm. a/ vodného zákona okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy
a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, §
22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, §

39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55
ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a
vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným
orgánom štátnej vodnej správy.

45. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z., významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude
zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak
a/ finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 100 miliónov eur
investičných nákladov,
b/ je národohospodársky významná alebo jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300

nových pracovných miest a
c/ vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom
záujme.46. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude
zabezpečovať
a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo

významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o
nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo
b/ podnik so 100 %majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na
zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej
uskutočnenie je vo verejnom záujme.

47. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 175/1999 Z. z., osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa
osvedčenia, že stavba je významnou investíciou.

48. Podľa § 1 ods. 11 zákona č. 175/1999 Z. z., strategickým parkom sa rozumie súhrn
a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne

susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a
b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej
výroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja.

49. Podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z., prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na

zabezpečenie realizácie strategického parku, a to
a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov,
b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,
c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,
d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné

prípravné činnosti.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

50. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda

či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi.

51. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj

procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané
procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom

postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.

52. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2016/019776-08/F40 zo dňa 10. júna

2016 vydal stavebné povolenie pre realizáciu stavby označenej ako „príprava strategického parku Nitra“
v rozsahu objektov: SO 551 Preložka vodovodu Ponitran DN600-primár, SO 661 Stanica katódovej
ochrany Jelšovce, SO 661.1 NN elektrická prípojka pre SKAO Jelšovce, SO 662 Stanica katódovej
ochrany R., a miesto stavby je uvedené: priemyselný park Nitra, katastrálne územie Q., G., R., N., G.
F. K.. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2016/037322 (formou verejnej vyhlášky) zo dňa 18. júla

2016 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné
prostredie č. OU-NR-OSZP3-2016/019776-08/F40 zo dňa 10. júna 2016 potvrdil. Úlohou súdu v danom
prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu i rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadámlogického myslenia a tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným
postupom.

53. Správny súd sa v prvom rade zaoberal ustálením okruhu účastníkov konania, a to s ohľadom na
skutočnosť, že lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že ďalší účastník konania v 9. rade M. B., dňa
XX. XXXXXXX XXXX zomrel. Vo vzťahu k tejto skutočnosti poukazuje na závery plynúce z rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/1/2023 zo dňa 29. mája 2025, ktorý vyslovil: „Kasačný súd
zistil, že v priebehu kasačného konania dňa XX.XX.XXXX zomrel ďalší účastník konania pán M. B., nar.

XX.XX.XXXX. Nadväzujúc na túto skutočnosť kasačný súd zvažoval, či je potrebné pribrať do konania
dedičovtohtoúčastníkakonaniapodľa§63Civilnéhosporovéhoporiadkuvspojenís§25SSP,prípadne
iné osoby. Pretože pán B. bol účastníkom administratívneho konania i tohto nadväzujúceho súdneho
konania v postavení zainteresovanej verejnosti, dospel kasačný súd k záveru, že jeho účastníctvo v
tomto verejno-právnom konaní neprešlo na dedičov. Okrem toho ďalší účastníci konania J. K. L. a M. O.
naďalej reprezentujú rovnakú zainteresovanú (dotknutú) „Verejnosť mestských častí (OBČANIA MESTA

NITRA)“. Kasačný súd preto pre stratu procesnej subjektivity ďalej nekonal s pánom B., dôsledkom čoho
je aj to, že ho neuvádza v záhlaví tohto rozsudku.“ Keďže v prejednávanej veci sa s účastníctvom M. B.
spájajú totožné skutkové okolnosti, správny súd pre stratu procesnej subjektivity ďalej nekonal s pánom
B. a taktiež ho neuviedol v záhlaví tohto rozsudku (bližšie odsek 35. odôvodnenia rozsudku kasačného
súdu).

54. Ohľadom namietanej vecnej nepríslušnosti správneho orgánu prvého stupňa správny súd uvádza,
že túto námietku žalobcu nemohol považovať za opodstatnenú. Správny súd je toho názoru, že
predmetom príslušného stavebného povolenia bola stavba, ktorá je v zmysle ustanovenia § 1 ods. 12
zákona č. 175/1999 Z.z., zahrnutá pod výraz „príprava územia“, nakoľko je činnosťou nevyhnutnou na

zabezpečenie realizácie strategického parku, konkrétne v súvislosti s výstavbou a realizáciou preložiek
vodnej stavby.

55. Ustanovenie § 117 stavebného zákona určuje obec ako vecne a miestne príslušný stavebný
úrad, správny orgán prvého stupňa. Nasledujúce ustanovenia stavebného zákona uvádzajú, kedy obec

stavebným úradom nie je. Kým ustanovenie stavebného zákona určuje zmenu vecnej príslušnosti
stavebného úradu (obce), v ustanovení § 120 ods. 1 stavebného zákona sú uvedené stavby, ktorých
povoľovanie prináleží špeciálnym stavebným úradom. Pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov je
určená osobitnými predpismi, a ak tieto neuvádzajú inak, špeciálne stavebné úrady pri povoľovaní
stavieb postupujú podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov.

56. Nakoľko sa nejednalo o stavbu, ktorá je samotnou významnou investíciou, ale o prípravu naň,
nemožno hovoriť o naplnení dispozície ustanovenia § 117 stavebného zákona. Okresný úrad Nitra,
odbor starostlivosti o životné prostredie v predmetnej veci teda je príslušným správnym orgánom prvého
stupňa a vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu v zmysle ustanovenia § 120 stavebného

zákona,ktorýjeurčenýosobitnýmiprávnymipredpismiavnadväznostinatojepotrebnéaplikovaťvodný
zákon ako osobitný zákon špecifikujúci pôsobnosť špeciálnych stavených úradov. Vodný zákon v § 58
určuje orgány štátnej vodnej správy a v § 59 a nasl. špecifikuje pôsobnosť týchto špeciálnych orgánov. V
zmysle ustanovenia § 61 písm. c/ pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu vo veciach vodných stavieb
vykonáva okresný úrad (§ 26 ods. 3 cit. zákona).

57. Rovnako tak nie je dôvodná žalobná námietka v časti namietaného porušenia dvojinštančnosti
v odvolacom konaní. Je potrebné prisvedčiť správnosti postupu žalovaného, ktorý rozhodol o odvolaní
žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 10. júna 2016, pričom tak rozhodol ako

odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. vykonáva
štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle § 4 ods. 2 písm.
b/ zákona č. 180/2013 Z. z. vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach,
v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom
obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak.

58. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii žalobcu smerujúcej voči postupu stavebného úradu podľa §
32 ods. 2 stavebného zákona, kedy stavebný úrad v súvislosti s umiestňovanou stavbou nevyžadoval
územné rozhodnutie, správny súd odkazuje na závery obsiahnuté v 18. odseku rozhodnutia kasačnéhosúdu vo veci sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, kde kasačný súd k totožnej argumentácii
totožného žalobcu a správnych orgánov a zároveň pri obdobnom skutkovom stave (v tam uvedenom
konaní sa jednalo o stavbu „Automotive Nitra Project“), uviedol nasledovné:

18. Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park
existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len
absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným

využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať,
že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd
zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými
časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického
výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie)
riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom

rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu
§ 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie
strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie
územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v
rozpore-napríkladrekreačnáfunkcia,bytovávýstavbaapod.Pretosadápovedať,ževýslovnárámcová

rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne
Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným
plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel.
Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené
všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať

nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a
prípustných sťažnostných bodov.

59. K uvedenému správny súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní
svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu

rozdielnehopredmetuposudzovaniaignorovať.Vzmysle§3ods.1správnehoporiadku„správneorgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa §
46správnehoporiadku„rozhodnutiemusíbyťvsúladesozákonmiaostatnýmiprávnymipredpismi,musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísanénáležitosti.“Vsúladesozásadoulegalityjetedapovinnosťousprávnychorgánovpostupovať

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi
sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (M., M.; S.,
K.; O., K.; L., K.; L., N.: Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379).

60. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa

v nich riešené otázky nemohli prelínať, alebo že by v nich platili iné zásady. Naopak, vylúčenie
niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa správneho súdu, prenáša
povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do
stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani žalobca, nie je na svojich
právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako

aj územnom konaní.

61. Za preukázanú mal v danom prípade správny súd aj podmienku dostatočného vymedzenia
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne - z územného plánu
mestaNitravyplynulofunkčnéusporiadanie(funkčnévyužitieplôch),zosvedčeniavyplynuloohraničenie

plochy strategického parku a zo zastavovacieho plánu vyplynulo jeho priestorové usporiadanie. V
tejto súvislosti správny súd odkazuje na názor kasačného súdu vyjadrený v rozhodnutiach sp. zn.
3Svk/13/2022 zo dňa 21. novembra 2023 (odsek 36.) a sp. zn. 5Svk/2/2022 zo dňa 21. novembra 2023
(odsek 48.):

„Kasačný súd v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu odkazuje na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk 26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa
obdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorom kasačný súd uviedol: „...Toto ustanovenie (§ 32 ods.
2 Stavebného zákona - poznámka správneho súdu) však podľa kasačného súdu nevyžaduje, abypre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené
priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý
z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s

priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne
ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom
mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto
projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval
na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či

priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni
zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v
súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje,
aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného
plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s
ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba

a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci
podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky
stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v
poznámke/legende nie je územie určené na iný účel.“

62. Samotná skutočnosť, že v územnom pláne mesta Nitra boli príslušné lokality označené s funkčným
využitím „priemyselný park sever“ a nie „strategický park“ je bez právneho významu, keďže územný
plán bol v danom rozsahu prijatý skôr, než bol termín „strategický park“ normatívne zavedený (bližšie
rozsudok kasačného súdu sp. zn. 6Sžk/19/2021 zo dňa 29. septembra 2022). Pre aplikáciu § 32 ods. 2
stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického

parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia, s ktorým
by bol Strategický park v rozpore, napr. rekreačná funkcia. V územnom pláne mesta Nitra je výslovná
rezervácia územia na priemyselnú výrobu. Z toho dôvodu nebolo potrebné, aby bol vypracovaný aj
územný plán zóny.

63. K záverom správneho súdu ako aj kasačného súdu uvedených v odsekoch vyššie dospel správny
súd aj v tomto súdnom konaní a žalobnú argumentáciu žalobcu v danej časti vyhodnotil ako nedôvodnú.

64. Vo vzťahu k námietkam, smerujúcim k nerešpektovaniu § 9 vyhl. č. 453/2009 Z. z., správny súd
uvádza, že v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

stavebného zákona, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru,
projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru
stavieb vrátane zariadenia staveniska. Žalobca namietal, že v posudzovanej veci nebol predložený
zastavovací plán v rozpore s § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Aj uvedenú námietku vyhodnotil
správny súd za nedôvodnú v súlade s argumentáciou správnych orgánov. Správny súd považoval za

skutkovo ustálené, že posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v rámci celého súboru stavieb a z
toho dôvodu nebolo povinnosťou stavebníka v predmetnej veci predkladať zastavovací plán. Ten bol
predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, pričom vydaním stavebného
povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia.

65. Ohľadom žalobnej argumentácie žalobcu smerujúcej voči podľa jeho názoru nedostatočnému
zabezpečeniu podkladov, týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na cestu I/64
zo strany konajúceho stavebného úradu správny súd uvádza, že táto problematika nebola predmetom
posudzovania vo vedenom stavebnom konaní. Rovnako predmetom preskúmavaného stavebného
povolenia (v spojení s napadnutým rozhodnutím) nie je ani výstavba komunikácie či spevnených

plôch. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dopravné stavby by mali byť predmetom osobitného
povoľovacieho konania, kde bude posudzovaná aj celková dopravná situácia. Kasačný súd vo vzťahu
k problematike riešenia dopravného napojenia v súvislostiach stavebného konania v rozhodnutí sp.
zn. 3Svk/13/2022 zo dňa 21. novembra 2023 uviedol, pričom od uvedených záverov sa správny súd
neodchýlil ani v prejednávanom prípade, nasledovné:

„K námietkam sťažovateľa týkajúcim sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A
kasačný súd uvádza, že predmetom stavebného povolenia, ktoré je predmetom prieskumu v tomto
konaní, nebola výstavba cesty I/64 v úseku E. M. -B., a teda nemohlo byť predmetom tohto stavebnéhokonania ani posúdenie jej napojenia na R1A či vyhodnotenie jej vplyvov na obytnú zónu. Zohľadniac
predmet stavebného povolenia v posudzovanej veci - komunikácie v rámci areálu logistického parku -
napojenie týchto bolo riadne v stavebnom konaní riešené, pričom tieto budú napojené na komunikáciu

SO 110 stavebníka MH Invest, s.r.o. Ďalšie námietky sťažovateľa, že úsek cesty I/64 neprešiel
zisťovacím konaním a s tým súvisiace argumenty, rovnako kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné,
keďže sa týkali zisťovacieho konania, ktoré nebolo predmetom posudzovania v prerokúvanej veci.
Navyše kasačný súd uvádza, že požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona nie sú
povinnými náležitosťami, ale stavebný úrad ich určuje podľa potreby.“

66. K námietke žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že k strategickému parku neprebehlo zisťovacie konanie
podľa zákona o posudzovaní vplyvov, správny súd na úvod poukazuje na to, že právna teória v
prípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie
správnychaktov,kedykaždýaktvystupujenavonoksamostatneavydaniejednéhoaktujepredpokladom
vydania následného aktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie

s výsledkom, ktorý bezprostredne pôsobí navonok (H., D. M., L. G. stanoviska a jiné úkony dle
části čtvrté správního řádu. In: Průchová, I. a kol. Správní procesy v právu životního prostředí. Brno:
Masarykovauniverzita,2010,s.89).Vrámcivybudovaniastrategickéhoparku„AutomotiveNitraProject“
bolo vydaných viacero rozhodnutí, či stanovísk, ktoré boli, resp. mohli byť vzájomne prepojené, resp.
vzájomne závislé. V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala situácia, že žalobca

spochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť podkladom pre
vydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. Uvedené spôsobuje hromadenie správnych žalôb
a následne kasačných sťažností smerujúcich voči rozhodnutiam, ktoré sú na sebe vzájomne závislé.

67. Žalobca namietal, že síce došlo k vykonaniu zisťovacieho konania na zámer „Automotive Nitra

Project“, ale nebolo realizované zisťovacie konanie pre samotný strategický park. Správny súd
mal z administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo
zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 08. októbra 2015 rozhodnutie
č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra

Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení
zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov. Uvedené
rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím
Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-
NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 01. júla 2021 rozsudkom Krajského

súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba žalobcu. Napokon
rozsudkomNajvyššiehosprávnehosúduSRsp.zn.1Svk/15/2022zodňa31.mája2023bolazamietnutá
kasačná sťažnosť žalobcu proti tomuto rozsudku správneho súdu. Uvedené znamená, že rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom
konaní, ako i pre súdy. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy

č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty
budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie
konanie konalo bez limitu.

68. Rovnako mal správny súd za preukázané, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov dňa 04. novembra 2016 bolo vydané záverečné
stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom
Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas
s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení,
pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na

výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že
súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať
spoločnosť MH Invest, s.r.o. Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister
životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017
tak, že rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 04. novembra 2016 potvrdil. V predmetnom

konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., pričom
predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy
č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s
tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebochemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel,
Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane
statickejdopravy,Čistiarneodpadovýchvôdakanalizačnésiete,Železničnéstanice,terminálynákladné,

prekladiská kombinovanej dopravy.

69. Z vyššie uvedeného rozsahu zisťovacieho konania ako aj následného posudzovania vplyvov na
životné prostredie vyplýva, že v oboch týchto konaniach bolo súčasťou zámeru aj posudzovanie kapitoly
- Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Keďže zákon o posudzovaní

vplyvov nepozná pojem „strategický park“, posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod
činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka
č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Vzhľadom na uvedené,
priemyselný/strategický park Nitra prešiel zisťovacím konaním a aj ako súčasť posudzovania vplyvov
na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty žalobcu, keď tvrdil, že
strategický park neprešiel zisťovacím konaním, sa preto nezakladajú na pravde a správny súd ich

vyhodnotil ako nedôvodné.

70. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť
iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na
§ 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym

súdom.

71. Pokiaľ žalobca namietal rozsah preskúmania stavebného povolenia (prvostupňového rozhodnutia)
odvolacím orgánom v rozpore s § 59 ods. 1 správneho poriadku, správny súd uvádza, že pripisované
pochybenie z obsahu predloženého administratívneho spisu, no najmä z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia, nevyplýva. Odvolací správny orgán síce majoritnú časť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia venoval popisu konkrétnych odvolacích námietok účastníka konania a úvah a záverov
stavebného úradu či samotného odvolacieho správneho orgánu k nim, uvedené však neznamená, že
prieskum odvolacieho orgánu nebol vykonaný plnohodnotne tak, ako to vyplýva z § 59 ods. 1 správneho
poriadku. Odvolací správny orgán v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (okrem iného) uviedol

aj to, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutkové a právne okolnosti, vady či prekážky, ktoré
by bránili vydaniu stavebného povolenia.

72. Súhrnom uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobcom vznesená argumentácia voči
postupu a rozhodovaniu správnych orgánov v danom prípade nebola dôvodná. Pri vykonávaní súdneho

prieskumu správny súd vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej činnosti nielen správneho súdu, ale aj
kasačnéhosúdu,kedyboliparciálnenámietkyžalobcutýkajúcesaadministratívnychkonanísobdobným
skutkovým ako aj právnym základom v minulosti riešené, pričom od judikovaných záverov sa správny
súd ani v danom prípade neodklonil.

73. Následkom záverov vyplývajúcich z vykonaného súdneho prieskumu konania a rozhodovania
správnych orgánov v dotknutom stavebnom konaní správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP
zamietol.

74. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní

úspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože
z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy,
ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

75. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalších účastníkov konania a osoby zúčastnenej na konaní

postupoval podľa § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že im náhradu trov konania nepriznal,
pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalším účastníkom súdneho konania
ani osobe zúčastnenej na konaní správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej
by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto
účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že

ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci
a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalších účastníkov konania, ktoré môžu, ale aj nemusia
využiť a pre súd jeho plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní
správny súd ďalším účastníkom ani osobe zúčastnenej na konaní neukladal. V predmetnej veci správnysúd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom
konania a osobe zúčastnenej na konaní priznať právo na náhradu trov konania. Správny súd v tejto
súvislosti na podporu svojho záveru poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

7Svk/35/2023 zo dňa 20. decembra 2023, v zmysle ktorého vlastný úspech ďalšieho účastníka v konaní
nie je možné bez ďalšieho považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by mu
mala byť priznaná náhrada trov konania. Naopak, kasačný súd v rámci svojej rozhodovacej praxe ustálil,
že ustanovenie § 169 SSP nepriznáva ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania cez
právnu prizmu úspechu v konaní.

76. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

6S/10/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným

Centrum právnej pomoci (písm. c/).