Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625201885
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7625201885.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: A. B., C.:

X.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XXX, C., zastúpený: AK Berčo s.r.o., so sídlom J. Hanulu 19, Spišská
Nová Ves, IČO 54329281 proti žalovanému: E. B., C.: X.X.XXXX, trvale bytom: D. XXX/XXX, C.,
zastúpený: JUDr. Iveta Pálfy Fabianová, advokátka so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová
Ves, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j epodielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XXX katastrálne územie C. a to k rodinnému domu súpisné číslo XXX postaveného na
parcele C-KN č. XXX/X a pozemku parcele F. G. XXX/X o výmere 803 m2, druh pozemku zastavaná

plocha a nádvorie.

II. Spoluvlastníctvo strán sporu v y p o r i a d a v a tak, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č. XXX katastrálne územie C. a to k rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele F. G. XXX/
X a pozemok parcelu F. G. XXX/X o výmere 803 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, p r
i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.

III. Žalobca je p o v i n n ý na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalovanému náhradu vo výške 31 733,- Eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 02.05.2025 domáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. XXX katastrálne územie C.. Navrhol, aby nehnuteľnosti po zrušení podielového spoluvlastníctva boli
prikázané do jeho výlučného vlastníctva a aby mu bola uložená povinnosť vyplatiť žalovanému na

vyrovnanie podielov zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 15000,- Eur. Zároveň navrhol,
aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V žalobe uviedol, že strany sporu sú bratia a zdedili spoluvlastnícky podiel každý 1/3 na
vyporiadavaných nehnuteľnostiach po svojom otcovi. Žalobcovi potom v roku 2022 ich matka darovala
svoj spoluvlastnícky podiel 1/3 na vyporiadavaných nehnuteľnostiach. V súčasnosti vo vyporiadavaných
nehnuteľnostiach býva žalobca a matka strán sporu. Žalovaný býva vo svojom byte v Spišskej Novej Vsi,

ktorý nadobudol v roku 2020 a vo vyporiadavaných nehnuteľnostiach má naďalej evidovaný trvalý pobyt,
hoci v nich nebýva. Žalovaný sa v procesnom postavení žalobcu v konaní vedenom Okresným súdom
Spišská Nová Ves pod sp. zn. XX/XX/XXXX domáhal voči žalobcovi vydania náhrady za neužívanie jeho
spoluvlastníckeho podielu na vyporiadavaných nehnuteľnostiach, súd žalobu zamietol. Po vyhlásenírozsudku v uvedenej veci, žalovaný začal do nehnuteľností vodiť Rómov s tým, že má záujem im
tieto nehnuteľnosti prenajať. Toto konanie žalovaného považuje nielen za hrubo rozporné s dobrými
mravmi, ale aj za neprijateľný zásah do práva na súkromie. Už v minulosti prejavil žalobca, ako aj

žalovaný záujem na tom, aby žalovaný odpredal žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3
na vyporiadavaných nehnuteľnostiach a to za dohodnutú kúpnu cenu 15 000,- Eur, ktorú považovali
obe strany za primeranú, vzhľadom na stavebno-technický stav nehnuteľností a na lokalitu, v ktorej
sa nachádzajú. Žalovaný dokonca nechal vyhotoviť návrh kúpnej zmluvy, ktorá však uzatvorená
nebola, pretože žalovaný neakceptoval drobné pripomienky žalobcu k návrhu kúpnej zmluvy. Suma

15 000,- Eur je primeraná trhovej hodnote spoluvlastníckeho podielu žalovaného na vyporiadavaných
nehnuteľnostiach, Žalobca nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, a to
najmä z dôvodov, že žalovaný neprispieva na prevádzku a údržbu vyporiadavaných nehnuteľností,
okrem mesačnej sumy 5,- Eur, nepodieľa sa na príprave dreva na vykurovanie, robí „prieky a naschvály“
pri užívaní vyporiadavaných nehnuteľností. Žalovaný navyše pre svoju potrebu bývania vyporiadavané
nehnuteľnosti nepotrebuje a ani ich na túto potrebu neužíva. Vyporiadavané nehnuteľnosti reálne

deliteľné nie sú a nie je možné ich bez zásadných stavebných úprav, ktorých hodnota by prevýšila
ich trhovú hodnotu, rozdeliť na 2 funkčne využiteľné celky zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom
strán sporu. Rodinný dom má jeden vchod, jedno ústredné kúrenie na tuhé palivo, jeden prívod vody
a elektriny a vždy bol využívaný ako jedna bytová jednotka. Právny zástupca žalobcu sa žalovaného
na pojednávaní vedenom pod sp. zn. XX/XX/XXXX, ktoré sa konalo dňa 20.03.2025 dotazoval, či je

ochotný odpredať svoj spoluvlastnícky podiel za sumu 15 000,- Eur, pričom žalovaný odpovedal, že
momentálne nie. Vzhľadom na tento postoj žalovaného pred podaním žaloby, predžalobná výzva, resp.
pokus o zmier by boli zjavne bezúspešné.

3. Žalovanému bola žaloba a listinné dôkazy predložené žalobcom spolu so žalobou doručené

dňa 01.06.2025. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe potvrdil, že predmetné nehnuteľnosti
v súčasnosti v celom rozsahu užíva žalovaný, v dome býva aj jeho matka, pričom podotkol, že
užívajú aj jeho podiel bez jeho súhlasu. Nie je pravdou, že po skončení konania sp. zn. XX/XX/
XXXX vodil do domu Rómov. Šlo o potencionálnych záujemcov o nájom rodinného domu a pozemku
v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Preto toto konanie nie je v hrubom rozpore s dobrými

mravmi, ani neprijateľný zásah do súkromia žalobcu a ich matky. Potvrdil, že pred 5 rokmi bola
medzi stranami snaha dohodnúť sa tak, že žalovaný by odstúpil svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi
za náhradu vo výške 15 000,- Eur. Navrhol, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil. Tiež potvrdil,
že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Rodinný dom je technický riešený tak, že má
jeden vchod a náklady spojené s reálnou deľbou by boli privysoké na to, aby sa podieľal na ich

úhrade. Tiež nezhody a konflikty, ktoré vyvolávala matka strán sporu, či slovné útoky smerujúce voči
nemu, bránia tomu, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo týmto spôsobom. Žalovaný súhlasil
s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu, ktorej výška
je sporná. Všeobecná hodnota vyporiadavaných nehnuteľností je v súčasnosti iná než pred piatimi
rokmi. Za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti oslovil znalca z odvetvia odhad hodnoty

nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia súkromného znaleckého posudku, ktorý ako dôkaz predloží
súdu.

4. V replike doručenej súdu dňa 18.07.2025 žalobca uviedol, že jedinou spornou okolnosťou ostala
výškanáhradyzaspoluvlastníckypodielžalovaného.Neviesaplnohodnotnevyjadriťkvyjadreniu,keďže

súkromný znalecký posudok zabezpečovaný žalovaným súdu predložený nebol. Preto žiadal o možnosť
vyjadriť sa vo veci aj potom, čo mu bude predložený znalecký posudok avizovaný žalovaným. Zároveň
pre taký prípad žiadal možnosť navrhnúť dokazovanie vlastným súkromným znaleckým posudkom, pre
prípad, že by mal výhrady proti znaleckému posudku predloženému žalovaným. Ďalej uviedol, že od
roku 2020 kedy sa strany sporu vzájomne dohodli na hodnote spoluvlastníckeho podielu žalovaného

15 000,- Eur, sa žalovaný nijako nepričinil o údržby alebo opravy vyporiadavaných nehnuteľností.
Kompletná starostlivosť o vyporiadavané nehnuteľnosti je tak výhradne na ňom. Výška príspevku
žalovaného v sume 5,- Eur mesačne je zanedbateľná a zďaleka nemôže pokryť náklady potrebné na
užívanie vyporiadavaných nehnuteľnosti, Poukázal na to, že rodinné domy v priamom susedstve s
vyporiadavanými nehnuteľnosťami (domy súpisné číslo 310 a 312), ktoré sú rovnakého pôdorysu ako

vyporiadavaný dom, boli predmetom predaja v roku 2024, pričom kúpne ceny, za ktoré sa tieto domy
predali, boli:
- rodinný dom súpisné číslo 310 a záhrada za sumu 30 000,- Eur- rodinný dom súpisné číslo 312 a záhrada (2x taká rozľahlá ako vyporiadavaný pozemok) za sumu 45
000,- Eur.
Technickýstavvyporiadavanýchnehnuteľnostíodroku2020sanijakonezmenil,okremopravypredného

plotu, ktorú opravu celú financoval výlučne on.
Pred rokom 2020 financoval opravy a rekonštrukciu domu, a to novú strechu, rozvod vody v dome, nové
dvere a zárubne, nové schodisko. Po vyhlásení zamietavého rozsudku vo veci XX/XX/XXXX žalovaný
okrem vodenia Rómov do spoločného rodinného domu začal robiť aj ďalšie schválnosti: Dňa 10.5.2025
sa žalovaný vyhrážal rozbitím dverí do garáže užívanej žalobcom, vyhrážal sa rozbitím garážovej brány

dreveným klátom. Dňa 28.5.2025 žalovaný vytrhal kvety a zeleninu zo záhradky a dňa 7.7.2025 rozbil
dvere na skrini v „jeho“ izbe, pričom skriňu zabezpečila ich matka ešte keď boli malé deti.

5. V duplike doručenej dňa 04.09.2025 žalovaný poprel, aby niečo rozbíjal alebo ničil v predmetných
nehnuteľnostiach.Žalobcamubránilvprístupedogaráže,ktorájespoločnáažalobcavnejneoprávnene
prevádzkuje autoservis – pneuservis, bez jeho súhlasu. Hoci v nehnuteľnosti nebýva, vždy platil

poplatky za energiu, vodu, komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti. Za jeho spoluvlastnícky podiel
v nehnuteľnostiach požadoval náhradu v sume 31 733,- Eur vychádzajúc zovšeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom.

6. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpismi z listu vlastníctva č.

XXX katastrálne územie C., č. XXXXX H. územie I. C. J., č. XXXXX katastrálne územie I. C. J., Kópiou
katastrálnejmapynaparceluXXX/X, Kúpnouzmluvouzodňa02.07.2020,Návrhomnavkladdokatastra
nehnuteľnosti zo dňa 02.07.2020, Znaleckým posudkom č. 48/2025 zo dňa 20.08.2025, Ohodnotením
nehnuteľností zo dňa 21.10.2025, rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XX/XX/XXXX
zo dňa 20.03.2025 a zistil nasledovné:

7. Predmetom tohto konania sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie
C. a to
- pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 803 m2,
- stavba rodinného domu I. G. XXX na parcele registra „C“ č. XXX/X.

8. Podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX
katastrálne územie C. pod B2 je žalovaný s podielom 1/3 s titulom nadobudnutia: uznesenie K. XXXX/
XX-XX-XX/XX a pod B3 žalobca s podielom 2/3 s titulom nadobudnutia: uznesenie K. XXXX/XX-XX-XX/
XX a titulom Darovacej zmluvy v znení dodatku J.XXX//XXXX L. XX.XX.XXXX – XXX/XX.

9. Žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XXX C. X. M. obytného súboru N. súpisné č. XXXX
na pozemku G. XXXX/XXX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcele registra „F.“ G. XXXX/XXX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 543 m2, v podiele 181/10000. Podľa listu vlastníctva č. XXXXX katastrálne

územie I. C. J. titulom nadobudnutia uvedených nehnuteľností je Kúpna zmluva J./XXXX zo dňa
19 .06.2020-1645/2020. Žalovaný je tiež výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXXX katastrálne územie I. C. J. a to parciel registra „F.“ G. XXXX/XXX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 12 m2 a č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, titulom Kúpnej
zmluvy J./XXXX L. K. XX.XX.XXXX-XXXX/XXXX.

10. Žalobca predložil so žalobou písomné vyhotovenie Kúpnej zmluvy datovanej dňom 02.07.2020,
ktorá nie je podpísaná zmluvnými stranami. Zmluva mala byť uzatvorená medzi predávajúcim E.
B. a kupujúcim A. B.. Predmetom zmluvy bol predaj spoluvlastníckeho podielu 1/3 nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území C. a to pozemku parcely registra „C“ G.

XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 803 m2 a stavby rodinného domu I. G. XXX na parcele
registra „F.“ G. XXX/X. Podľa článku V. zmluvy kúpna cena predmetu kúpy predstavovala sumu 15 000,-
Eur. Spolu s Kúpnou zmluvou bolo predložené aj písomné vyhotovenie Návrhu na vklad do katastra
nehnuteľnosti zo dňa 02.07.2020, taktiež bez podpisov zmluvných strán.

11. Podľa Znaleckého posudku č. 48/2025 zo dňa 20.08.2025 vypracovaným znalcom z odboru:
Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľnosti, všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných
na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C. predstavuje sumu 95 200,- Eur. Znalecký posudok
znalec spracoval na základe zadania E. B., miestna ohliadka nehnuteľností znalcom sa uskutočnila dňa22.07.2025. Pri ohliadke znalec zistil, že na posudzovanom pozemku sa nachádzajú okrem rodinného
domu aj ďalšie doplnkové stavby, ktoré nie sú zaevidované v popisných údajoch katastra, ktorých
všeobecná hodnota bola znaleckým posudkom taktiež stanovená a zahrnutá do konečnej všeobecnej

hodnoty predmetných nehnuteľností.

12. Žalobca predložil ako dôkaz Ohodnotenie nehnuteľnosti zo dňa 21.10.2025 I. I. I., D. XXX/XX, O..
Po zvážení adekvátnych faktorov, ako je veľkosť domu a pozemku, momentálny stav nehnuteľností,
lokality, dostupnosti a aktuálnych cenových a konkurenčných podmienok na realitnom trhu, uvedená

spoločnosťodhadla,žetrhováhodnotanehnuteľnostívkatastrálnomúzemíC.nalistevlastníctvač.XXX
a to parcely registra „F.“ XXX/X a rodinného domu súpisné č. XXX na parcele č. XXX/X je 60 000,- Eur.

13. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/83/2024 zo dňa 20.03.2025 bola
zamietnutá žaloba žalobcu E. B. proti žalovanému A. B. a žalovanému bola priznaná náhrada trov
konania v plnom rozsahu. Žalobou v tomto konaní sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného

obohatenia v dôsledku užívania spoločnej nehnuteľnosti žalovaným nad rámec jeho spoluvlastníckeho
podielu a to nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území I. C. J.. Súd
žalobu zamietol z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané nadužívanie predmetných nehnuteľností
žalovaným.Zodôvodneniapredmetnéhorozsudkujetiežzrejme,ženehnuteľnosti,ktorébolipredmetom
konania užíval žalovaný na bývanie spolu s matkou strán sporu p. P. B., žalobca nehnuteľnosti za účelom

bývania neužíval.

14. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

15. Podľa§137ods.1Občianskehozákonníka,podielvyjadrujemieru,akousaspoluvlastnícipodieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

16. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

17. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

19. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

20. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území C.. Žalobca, ako aj
žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalobca svoj podiel 2/3 nadobudol
dedením po nebohom otcovi a darovaním od matky a žalovaný nadobudol podiel 1/3 dedením po

nebohom otcovi strán sporu.

21. Z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že ak nedôjde k dohode medzi podielovými
spoluvlastníkmi, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva
a o jeho vyporiadanie v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto právo vyplýva zo zásady,

že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z
akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len ustanovenie § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie podielového
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody hodnéosobitného zreteľa, pre ktoré súd zamietne žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva zákon
nedefinuje a to ani demonštratívne, niektoré takéto prípady resp. situácie boli ustálené praxou.

22. V danom prípade súd nemal dôvod zaoberať sa otázkou, či sú tu dané dôvody hodné
osobitného zreteľa na zamietnutie žaloby alebo nie a to z dôvodu, že so zrušením podielového
spoluvlastníctva súhlasili obe strany sporu. Ani jeden z podielových spoluvlastníkov nemá záujem
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s druhým podielovým spoluvlastníkom. Vzhľadom k tomu súd
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zrušil.

23. Privyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvasúdvychádzazustanovenia§142ods.1Občianskeho
zákonníka, ktoré upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré sú pre
súd záväzné. Súd teda nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania a môže o vyporiadaní
rozhodnúť aj iným spôsobom. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd povinný postupovať
podľa zákonom ustanoveného poradia a teda musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých

spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva a to v nasledujúcom poradí:
- reálne rozdelenie veci
- prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu
- nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi podielových spoluvlastníkov.
V prípade, ak by sa sporové strany dohodli na vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva a uzavreli

zmier, ktorý aj keď podlieha schváleniu súdom, bolo by možné vyporiadať ich spoluvlastníctvo
ktorýmkoľvek spôsobom, bez ohľadu na jeho zákonné poradie. K dohode strán sporu o vyporiadaní ich
podielového spoluvlastníctva však nedošlo.

24. V prvom rade teda súd posudzoval, či je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo sporových

strán reálnou deľbou veci. Jedným z kritérií rozdelenia veci je jej tvar, celková plocha resp. veľkosť.
Nejdevšakojedinéaaniurčujúcekritériumrozdeleniaveci.Pritomtospôsobevyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva súd musí prihliadať aj na ďalšie skutočnosti a to najmä na zabezpečenie prístupu
k rozdeleným nehnuteľnostiam, účelné užívanie jednotlivých rozdelených nehnuteľností, zastavanosť
pozemkov resp. susediacich pozemkov, a v neposlednom rade aj ochotu jednotlivých podielových

spoluvlastníkov stať sa vlastníkom časti rozdelenej nehnuteľnosti a túto užívať. Reálne rozdelenie veci
prichádza do úvahy teda tam, kde predmet spoluvlastníctva je nie len fakticky, ale aj funkčne deliteľný.

25. Nehnuteľnosť - pozemok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu tvorí jedna parcela o
výmere 803 m2. Jedná sa o plochu, na ktorej je postavený rodinný dom súpisné č. XXX, drevená stodola

a dve hospodárske budovy. Rodinný dom pozostáva zo suterénu, prízemia a obytného poschodia. Na
prízemí sa nachádzajú tri izby, jedna kuchyňa a kúpeľňa s WC. Dom má jeden vchod, jeden prívod
vody a elektriny, jedno ústredné vykurovanie. Vzhľadom na uvedené a výšku spoluvlastníckych podielov
strán sporu, deľba uvedených nehnuteľnosti nie je reálna. Na uvedené zhodne poukázali aj obe strany
sporu. Prípadne rozdelenie nehnuteľností by si vyžadovalo stavebné úpravy so značnými investičnými

nákladmi, pričom z vyjadrení strán sporu je zrejme, že ani jeden z podielových spoluvlastníkov nie je
ochotný znášať náklady spojené s rozdelením nehnuteľností. Preto súd konštatuje, že vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva strán sporu prvým spôsobom vyporiadania t.j. rozdelením nehnuteľností
podľa výšky spoluvlastníckych podielov neprichádza do úvahy.

26. Druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým zo spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
týmto spôsobom súd prihliada na účelnosť využitia nehnuteľnosti, veľkosť spoluvlastníckych podielov,
správanie sa podielových spoluvlastníkov navzájom, ale zohľadňuje aj ďalšie skutočnosti zistené
v konaní. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/33/2010 zo dňa 28.9.2011, v rámci

posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti
rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre
rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani
účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude

vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu.

27.Podmienkouprikázaniavecijednémualeboviacerýmpodielovýmspoluvlastníkomje,žesuvedeným
spôsobom vyporiadania spoluvlastník resp. spoluvlastníci súhlasia. Nemožno totiž prikázať vecniekomu, kto o to nežiada a nemá o vec záujem. V danom prípade žalovaný neprejavil záujem
o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Žalobca navrhoval a teda prejavil vôľu stať sa
výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Uvedené zdôvodňoval tým, že nehnuteľnosť užíva

na bývanie, kým žalovaný má zabezpečenie bývanie v inej nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom. Žalobca
tieto skutočnosti v konaní aj preukázal. Medzi stranami ani nebolo sporné, že žalovaný predmetnú
nehnuteľnosť neužíva na bývanie, naopak žalobca v predmetnom rodinnom dome býva a spolu
s ním nehnuteľnosť užíva na bývanie aj matka strán sporu. Z hľadiska posúdenia účelnosti využitia
nehnuteľnosti preto je zrejme, že predmetné nehnuteľnosti je účelné prikázať do výlučného vlastníctva

žalobcu.

28. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území C. tak, že tieto v celosti
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.

29. Prikázanie veci jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom je nevyhnutne spojené
s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady ostatným podielovým spoluvlastníkom. Primeranou
náhradou je všeobecná hodnota nehnuteľnosti, za ktorú by bolo možné predať daný spoluvlastnícky
podiel, pričom však treba vychádzať zo všeobecnej hodnoty celej veci, ktorá je predmetom tohto konania
a to v dobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

30. V podanej žalobe žalobca vychádzal z hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností 45 000,- Eur,
keďženavrholvyplateniespoluvlastníckehopodielužalovanéhovsume15000,-Eur.Uvedenézdôvodnil
tým, že na tejto hodnote sa so žalovaným dohodli v čase, kedy žalovaný mal záujem odpredať
svoj podiel žalobcovi a obaja považovali túto hodnotu za primeranú vzhľadom na stavebno-technický

stav vyporiadavaných nehnuteľností a lokalitu, v ktorej sa nachádzajú. Žalovaný namietal hodnotu
vyporiadavaných nehnuteľností s tým, že ich všeobecná hodnota je v súčasnosti iná, než na akej sa
dohodli so žalobcom pred piatimi rokmi.

31. Z dokazovania je nepochybné a medzi stranami sporu nebolo ani sporné, že v roku 2020

bola napísaná kúpna zmluva, podľa ktorej mal žalovaný predať svoj spoluvlastnícky podiel 1/3
v nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území C. žalobcovi za
dohodnutú kúpnu cenu 15 000,- Eur. K platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy však nedošlo. V tomto
konaní nie je pritom možné vychádzať z uvedenej hodnoty nehnuteľnosti, na ktorej sa strany sporu zhodli
v roku 2020 a to už len vzhľadom na to, že súd pri rozhodovaní vychádza zo všeobecnej hodnoty celej

veci v dobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

32. Pokiaľ teda ide o výšku primeranej peňažnej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného, súd
vychádzal zo Znaleckého posudku č. 48/2025 zo dňa 20.08.2025. Znalecký posudok bol vypracovaný
znalcom z odboru Stavebníctva, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľnosti na základe zadania žalovaným

a bola ním stanovená všeobecná hodnota vyporiadavaných nehnuteľností. Súd nemal dôvod
pochybovať o správnosti záverov tohto súkromného znaleckého posudku. Znalecký posudok má všetky
zákonné náležitosti v zmysle § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a tiež znaleckú doložku, ktorá obsahuje vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku je tiež zrejme, že znalcom bola vykonaná

ohliadka oceňovaných nehnuteľností na mieste samom, znalec sa presvedčivo a úplne vyjadril v
posudku ku všetkým nímposudzovaným skutočnostiam. Súd považuje znalecký posudok za dostatočne
presvedčivý, logicky odôvodnený, vypracovaný osobou odborne znalou, ktorá v rámci svojich odborných
znalostí posúdila všetky podstatné skutočnosti.

33. Zo znaleckého posudku č. 48/2025 zo dňa 20.08.2025 je zrejme, že znalec vychádzal, okrem iného,
aj z dokladu o veku prípojky – Potvrdenia o napojení sa na kanalizáciu a vodovod vydaným obcou
Nálepkovo dňa 04.08.2025, ktoré je prílohou znaleckého posudku a podľa ktorého Zmluva o dodávke
pitnej vody a o odvádzaní odpadových vôd týkajúca sa odberného miesta zapísaného na liste vlastníctva
č. XXX katastrálne územie C. bola uzatvorená medzi dodávateľom a odberateľom dňa 21.03.2016.

34. Žalobca poukázal na to, že hodnota vyporiadavaných nehnuteľností je znaleckým posudkom
nadhodnotená z dôvodu, že vodovodná prípojka bola v rodinnom dome urobená v roku 2005 nie ako
uvádza znalec v roku 2016, strecha bola na dome menená v roku 2016 nie v roku 2021, ústredné kúreniebolo zavedené v dome v roku 1990 nie v roku 2005 a výmena kotla sa uskutočnila v roku 1995 nie
v roku 2005, ako je to uvedené v znaleckom posudku. Žalobca na preukázanie uvedeného predložil
Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre domácnosti zo dňa 15.08.2005 týkajúcu

sa dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou,
ktorá bola uzatvorená predchodkyňou strán sporu p. P. B.. Predmetnú zmluvu predložil žalobca na
pojednávaní vo veci konanom dňa 09.12.2025. Okrem toho na tomto pojednávaní žalobca predložil aj
Vyúčtovanie ceny výmeny strechy zo dňa 08.01.2016 vystaveného Q. E. klientovi A. B., podľa ktorého za
výmenu strechy t.j. materiál a práce bola účtovaná cena 8145,07 Eur. Na preukázanie tvrdení o zavedení

ústredného kúrenia a o výmene kotla žalobca nepredložil žiadne dôkazy.

35. Súd vykonanie dokazovania oboznámením sa s listinami predloženými žalobcom na pojednávaní
konanom dňa 09.12.2025 zamietol. Súd pritom poukazuje na ustanovenie § 153 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú

uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

36. Znalecký posudok č. 48/2025 zo dňa 20.08.2025 spolu s duplikou žalovaného, bol žalobcovi
prostredníctvom právneho zástupcu doručený dňa 05.10.2025 fikciou a opätovne dňa 09.10.2025.

Reakciou žalobcu na doručený znalecký posudok bolo podanie zo dňa 05.11.2024 a predloženie
Ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 21.10.2025 I. I. I., O.. Zo žalobcom predložených listín a to Zmluvy
o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre domácnosti zo dňa 15.08.2005 a Vyúčtovania
ceny výmeny strechy zo dňa 08.01.2016, ako aj vyjadrenia žalobcu je zrejme, že žalobca mal uvádzané
listiny k dispozícií od ich vystavenia a teda mohol tieto listiny predložiť v konaní najneskôr spolu

s jeho písomným podaním zo dňa 05.11.2025, ktorým reagoval práve na doručený súkromný znalecký
posudok.Uvedenélistinytedanebolipredloženévčas,pretosúdntietoneprihliadalanávrhnavykonanie
dokazovania oboznámením sa s týmito listinami zamietol. Súd len dodáva, že uvádzané listiny týkajúce
sa rodinného domu, ktorý je predmetom vyporiadania, mohol žalobca predložiť aj priamo znalcovi pri
ohliadke nehnuteľnosti pred vypracovaním znaleckého posudku.

37. KlistineOhodnotenienehnuteľnostizodňa21.10.2025I.I.I.,O.súduvádza,žezuvedenejlistinynie
je zrejme, aby pracovník uvedenej spoločnosti vykonal ohliadku nehnuteľností na mieste samom. Tiež
nie je zrejme, či a aké listiny týkajúce sa vyporiadavaných nehnuteľností mala spoločnosť k dispozícií.
Z ohodnotenia vyplýva, že sa týka len pozemku a stavby rodinného domu a nie všetkých stavieb, ktoré sa

nachádzajú na vyporiadavanom pozemku a v konečnom dôsledku nie je zrejme, či toto ohodnotenie bolo
vykonané odborne spôsobilou osobou pokiaľ ide o oceňovanie nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov
z tohto dôkazu súd nevychádzal pokiaľ sa týka stanovenia všeobecnej hodnoty vyporiadavaných
nehnuteľností.Súdtiežneprihliadolnatvrdeniažalobcuocenebezprostrednesusediacichnehnuteľností
s vyporiadavanými nehnuteľnosťami, ktoré sa podľa tvrdení žalobcu predali v roku 2024 za sumy

30 000,- Eur a 45 000,- Eur. Uvedené tvrdenia žalobcu neboli v konaní preukázané a to pokiaľ sa týka
toho, či šlo o cenu dohodnutú zmluvnými stranami alebo určenú odborne spôsobilou osobou, nebol
preukázaný stav týchto nehnuteľností v čase predaja, ich výmera, či boli obývané a pod..

38. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania predložením súkromného znaleckého posudku na

určenie všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností súd zamietol. Súd opätovne poukazuje
na ustanovenie § 153 Civilného sporového poriadku, ale aj na hospodárnosť tohto konania. Žalobca
už v ním podanej replike zo dňa 18.07.2025 žiadal o možnosť vyjadriť sa vo veci potom, ako bude zo
strany žalovaného predložený súkromný znalecký posudok a možnosť navrhnúť dokazovanie vlastným
súkromným znaleckým posudkom pre prípad, že by na výhrady k žalovaným predloženému znaleckému

posudku.

39. Súd opätovne poukazuje na to, že súkromný znalecký posudok predložený žalovaným bol žalobcovi
doručený dňa 09.10.2025 t.j. dva mesiace pred pojednávaním vo veci samej. Žalobca mal dostatočný
časový priestor na to, aby súdu predložil súkromný znalecký posudok resp. aby aspoň zdokladoval, že

o vyhotovenie súkromného znaleckého posudku skutočne požiadal odborne spôsobilú osobu. Žalobca
po doručení Znaleckého posudku č. 48/2025 predložil súdu len Ohodnotenie nehnuteľnosti zo dňa
21.10.2025, ktorú listinu súd ako dôkazný prostriedok oboznámil v súlade s § 204 Civilného sporového
poriadku. V podaní zo dňa 05.11.2025 pritom žalobca neuviedol žiadne námietky resp. pripomienkyk doručenému znaleckému posudku, len navrhol aby bol vyhotovený znalecký posudok na zistenie
odhadu hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností za predpokladu, že nedôjde k dohode medzi stranami
sporu na pojednávaní. Sám žalobca pritom už v podanej žalobe vyjadril svoj názor, že predžalobná

výzva resp. pokus o zmier by v danom prípade boli zjavne bezúspešné poukazujúc aj na súdne konanie,
ktoré bolo vedené medzi stranami sporu pred podaním žaloby v tejto veci.

40. Pokiaľ sa týka stanovenia lehoty na vyjadrenie sa k znaleckému posudku, súd poukazuje na
to, že súkromný znalecký posudok bol zaslaný žalobcovi spolu s duplikou žalovaného. Čo sa týka

doručenia žaloby, vyjadrenia k žalobe a repliky, vrátane listinných dôkazov s nimi predložených, tieto
boli stranám sporu doručované v súlade s ustanovením § 167 Civilného sporového poriadku s výzvou
súdu, aby sa k podanej žalobe, vyjadreniu k žalobe resp. replike vyjadrili v súdom stanovenej lehote.
Pri doručovaní dupliky žalovaného a listinných dôkazov s ňou predložených, nejednalo sa o vyjadrenie
v zmysle uvedeného ustanovenia. Žalobca však po doručení k duplike pripojeného listinného dôkazu
mal dostatok času, aby sa s týmto listinným dôkazom oboznámil a aby sa k nemu vyjadril. Uvedené

t.j. že žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k znaleckému posudku predloženému žalovaným vyplýva aj
z toho, že žalobca reagoval na predložený znalecký posudok predložením ohodnotenia nehnuteľnosti
realitnou kanceláriou. Žalobca tak mal zachované právo oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi
protistrany a mohol k nim vyjadriť svoje stanovisko.

41. Poukazujúc na uvedené bol na pojednávaní konanom dňa 09.12.2025 zamietnutý návrh na
doplnenie dokazovania predložením súkromného znaleckého posudku žalobcom a to poukazujúc najmä
na hospodárnosť a plynulosť konania. Žalobca mal dostatok priestoru aj po doručení súkromného
znaleckéhoposudkuuplatniťdôkaznéprostriedky,zvlášťkeďvkonaníjezastúpenýprávnymzástupcom.

42. V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať aj na to, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je súd v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka viazaný
poradím a podmienkami použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, ktoré
sú pre súd záväzné. Uvedené neplatí pre určenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel t.j. pri
určení všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností, kde majú strany sporu dôkaznú povinnosť

preukázať svoje tvrdenia. Pokiaľ preto žalobca nesúhlasil so znaleckým posudkom predloženým
žalovaným, bolo jeho povinnosťou reagovať včas a to v prvom rade uviesť skutočnosti, pre ktoré so
znaleckýmposudkomnesúhlasíapredložiťvčasdôkazypreukazujúcejehotvrdenia.Uvedenápovinnosť
zo strany žalobcu splnená nebola.

43. Súd na základe uvedeného určil cenu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného a
uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť žalovanému primeranú peňažnú náhradu v sume 31 733,- Eur, ktorá
suma zodpovedá 1/3 zo všeobecnej ceny vyporiadavaných nehnuteľností podľa Znaleckého posudku
G. XX/XXXXX zo dňa 20.08.2025.

44. Podľa § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok
je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

45. Poukazujúc na celkovú výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného, bola na plnenie
žalobcovi určená dlhšia než trojdňová lehota a to lehota 60 dní. Uvedenú lehotu súd považuje za

primeranú poukazujúc aj na to, že žalobca minimálne sumu 15 000,- Eur sám navrhol ako primeranú
náhradu žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel. Lehota 60 dní je primeraná na zabezpečenie
zvyšnej časti, ktorú bol žalobca zaviazaný žalovanému zaplatiť s tým, že sám žalobca navrhol prikázať
nehnuteľnosti v celosti do jeho výlučného vlastníctva.

46. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

XX. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

48. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.49. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd posudzoval, ktorá zo strán sporu mala v konaní úspech,
keďže súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu v súlade s návrhom žalobcu.
Spornou bola medzi stranami sporu len výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného.

51. Za základné v danej veci súd považuje rozhodnutie, že došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva žalobcom navrhnutým spôsobom. Rozhodnutie o výške náhrady za spoluvlastnícky
podielje druhotnéanadväzujúce.Žalobcabolvtomtokonanítedaplneprocesneúspešnýčodozákladu
uplatneného nároku. Z uvedeného dôvodu nebola priznaná náhrada trov konania žalovanému.

52. Právna úprava umožňuje úspešnej strane v spore nepriznať náhradu trov konania z to z dôvodov

uvedených v ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku. Vždy musí ísť o výnimočný prípad, kedy
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy aj povahu a okolnosti sporu. Úvaha súdu
o tom, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

53. Pri skúmaní danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k určitému konaniu, treba
zohľadniť okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu nároku na súde, ako aj ich postoj v spore
a skutočnosť, či strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri
prvom úkone, ktorý jej patril. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné

osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 5/2006, sp. zn. 4MCdo 4/2008). K dôvodom
hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácii.

54. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam. Už v žalobe žalobca uviedol, že pred podaním žaloby žalovanému nezaslal
predžalobnú výzvu vzhľadom na jeho vyjadrenia v inom súdnom konaní. Žalovaný pritom súhlasil so
zrušením podielového spoluvlastníctva, aj so spôsobom vyporiadania podľa žalobcu. Spornou bola
hodnota nehnuteľností, čo bolo možné riešiť aj pred podaním žaloby v tejto veci. Neobstojí tvrdenie

žalobcu, že na hodnote nehnuteľnosti sa so žalovaným dohodli, keďže sa jednalo o dohodu spred piatich
rokov, pričom sám žalobca spolu s podanou žalobou resp. replikou nepredložil dôkaz o všeobecnej
hodnote nehnuteľností. Vzhľadom na takýto postoj žalobcu v konaní možno dospieť k záveru, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mu súd náhradu trov konania napriek úspechu v spore
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového

poriadku).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.