Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200490
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200490.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Obec
Veľké Uherce, so sídlom Veľké Uherce č. 360, zastúpený: Weis & Partners, s. r. o., IČO: 47 234 776, so
sídlom Priemyselná 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová
dolina 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3083-9000/2020
zo dňa 24. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Žalobca sa včas podanou žalobou (25.03.2020) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 3083-9000/2020 zo dňa 24.02.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre
verejné obstarávanie č. 13185-6000/2019-OD/6 zo dňa 13.01.2020 a odvolanie žalobcu zamietnuté.
Prvostupňovým rozhodnutím Úrad pre verejné obstarávanie nariadil žalobcovi vo verejnom obstarávaní
na predmet zákazky „Zníženie energetickej náročnosti budovy kultúrneho domu v obci Veľké Uherce“,

ktorá bola vyhlásená uverejnením výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č.
254/2018 zo dňa 31.12.2018 pod značkou 18679-WYP, zrušiť použitý postup zadávania zákazky, a to
do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uvedeného administratívneho rozhodnutia.

II. Priebeh administratívneho konania

2. Žalovaný listom zo dňa 18.09.2019 oznámil žalobcovi začatie konania o preskúmanie úkonov

kontrolovanéhopreduzavretímzmluvyzvlastnéhopodnetuprizadávanípodlimitnejzákazkynapredmet
zákazky „Zníženie energetickej náročnosti budovy kultúrneho domu v obci Veľké Uherce“. Konanie
o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy začalo podľa § 171 ods. 9 zákona č.
343/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“). Žalovaný vydal dňa
18.09.2019 rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým podľa § 173 ods. 11 zákona č. 343/2015 Z. z.
pozastavil konanie žalobcu v predmetnej zákazke, okrem úkonov súvisiacich so zrušením tejto zákazky.
Žalovaný vyzval žalobcu, aby mu doručil kompletnú dokumentáciu viažucu sa k predmetnej zákazke.

Doručenú dokumentáciu žalovaný nepovažoval za kompletnú, preto prerušil konanie o preskúmanie
úkonov kontrolovaného a nariadil žalobcovi doručiť kompletnú dokumentáciu v origináli. Žalobca doručil
žalobcovi vyjadrenie, v ktorom sa vyjadril k zisteným skutočnostiam. Z predloženej dokumentácie
vyplynulo, že žalobca dovtedy neuzavrel zmluvu s úspešným uchádzačom.3. Žalovaný vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k zistenej skutočnosti č. 1, podľa ktorej mal žalovaný za to,
že žalobca postupoval v rozpore s § 113 ods. 1 v nadväznosti na § 38 ods. 5 a § 10 ods. 2 zákona č.

343/2015 Z. z., a to princípom proporcionality a princípom nediskriminácie hospodárskych subjektov,
keď stanovil neprimeranú neproporčnú a diskriminačnú podmienku účasti týkajúcu sa finančného
a ekonomického postavenia, pričom uvedené porušenia zákona č. 343/2015 Z. z. mohli mať vplyv na
výsledok verejného obstarávania. Zistená skutočnosť č. 2 sa týkala toho, že žalobca nevyhodnocoval
splnenie podmienok účasti v súlade s ich znením, ktoré si stanovil vo výzve na predkladanie ponúk

a v súťažných podkladoch a nepožiadal konkrétneho uchádzača o doplnenie alebo vysvetlenie ním
predložených dokladov.

4. Neproporčná a diskriminačná podmienka podľa žalovaného spočívala v tom, že uchádzač mal
predložiť vyjadrenie banky, že nie je a nebol v nepovolenom debete, v prípade splácania úveru dodržuje
splátkový kalendár, jeho účet nie je a nebol predmetom exekúcie za obdobie zriadeného účtu v banke.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z predloženej dokumentácie k danej zákazke nevyplýva
žiadna skutočnosť, ktorá by objektívne odôvodňovala stanovenú minimálnu úroveň danej podmienky
účasti vo vzťahu k celému obdobiu existencie účtov v banke. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že ide o zjavne neprimerané ustanovenie, ktoré má diskriminačný dopad na okruh záujemcov.
Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca porušil zákon č. 343/2015 Z. z., keď stanovil

neprimeranú a diskriminačnú podmienku účasti týkajúcu sa ekonomického a finančného postavenia
podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z. z.

III. Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 3083-9000/2020 zo dňa 24.02.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre verejné
obstarávanie č. 13185-6000/2019-OD/6 zo dňa 13.01.2020 a odvolanie žalobcu zamietnuté, jeho
zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov
konania.

6. V podanej žalobe uviedol, že v zmysle napadnutého rozhodnutia je porušením zákona č. 343/2015
Z. z. formulácia minimálnej požadovanej úrovne štandardov podmienky účasti určenej kontrolovaným
podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z., konkrétne žalobcom určené časové obdobie
„za obdobie existencie zriadeného účtu v banke“. Podľa žalobcu nie je možné toto obdobie časovo

vymedziť, čo nepriamo vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia, keďže na zriadenie a udržiavanie účtu
v banke hospodárskymi subjektmi, ktoré majú záujem zúčastniť sa verejného obstarávania, nemá
vyhlasovateľ verejného obstarávania žiaden vplyv, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že uvedené obdobie
bude rôznorodé u každého takéhoto subjektu, preto je podľa názoru žalobcu rozhodujúca komplexná
informácia týkajúca sa celého takéhoto obdobia.

7. Žalobca poukázal na formuláciu § 33 ods. 1 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z., ktorá podľa neho
zohľadňuje taxatívne vymedzené časové obdobie aj vo vzťahu k začiatku činnosti hospodárskeho
subjektu. Pri určovaní dotknutej podmienky účasti si bol vedomý aj vplyvu formulácie požiadavky na
úroveň porovnateľnosti jej možného plnenia potenciálnymi záujemcami, resp. uchádzačmi v závislosti

od dostupnosti požadovaného potvrdenia banky v nadväznosti na vznik alebo začatie prevádzkovania
činnosti a aj z toho dôvodu pristúpil k určeniu dotknutej podmienky účasti v uvedenom rozsahu.

8. Podľa názoru žalobcu je modelový príklad uvádzaný žalovaným irelevantný vo vzťahu k časovému
hľadisku, pretože je použiteľný aj na presne opačnú argumentáciu týkajúcu sa krátkeho časového

obdobia (príklad úradu sa týka obdobia 20, 10 rokov, pričom podľa žalobcu je aplikovateľný aj napr. na
časové obdobie 2, 1 rok), preto nemá výpovednú hodnotu vo vzťahu k účelu dotknutej podmienky, t. j.
preukázanie finančnej stability potenciálneho záujemcu.

9. Žalobca má za to, že zákonodarca formuloval predmetnú fakultatívnu možnosť preukázania

splnenia podmienky účasti na demonštratívnom základe s ohľadom na jej sledovaný účel, ktorým
je eliminácia takých hospodársky subjektov vo verejnom obstarávaní, u ktorých existuje, s ohľadom
na historické skúsenosti, zvýšené riziko nekorektných finančných vzťahov, ktoré indikuje i prítomnosť
nekorektných vzťahov voči bankovej inštitúcii v minulosti, a ktoré môže spôsobiť nekorektnosť vzťahovnapr. k subdodávateľom s následkom ohrozenia plnenia predmetu zákazky. Podľa názoru žalobcu
reálne nie je možné objektívne určiť primerané časové obdobie, za ktoré sa má požiadavka na
preukázanie splnenia dotknutej podmienky účasti preukazovať. Ak by takáto primeranosť existovala,

zákonodarca by jednoznačne vymedzil primerané obdobie. Žalobca zdôraznil, že zo všeobecného
odôvodnenia rozhodnutia mu nie je zrozumiteľné, na základe ktorých konkrétnych skutočností mal určiť
primerané časové obdobie, za ktoré sa má preukazovať neexistencia nekorektných finančných vzťahov
hospodárskych subjektov.

10. V tomto verejnom obstarávaní mali potenciálni uchádzači možnosť preukazovať splnenie predmetnej
podmienky účasti prostredníctvom ekvivalentného dokladu, aj s možnosťou využitia tretích osôb, za
predpokladu, že dotknutý uchádzač predloží písomný zmluvný záväzok, z ktorého vyplýva, že pri plnení
zmluvy bude môcť reálne disponovať zdrojmi tejto osoby. Týmto bol podľa názoru žalobcu poskytnutý
dostatočný priestor pre alternatívne preukázanie splnenia dotknutej podmienky účasti a nemohlo dôjsť k
identifikovanému porušeniu zákona na základe údajnej, možnej diskriminácie takých uchádzačov, ktorí

v minulosti mali problémy s finančnou disciplínou.

11. Motívom žalobcu bolo predísť takej situácii, pričom žalobca v kontexte uvedeného poukázal
na množstvo mediálne známych káuz, kedy úspešný uchádzač nie je schopný zrealizovať predmet
zákazky bez nutnosti dodatkov k obstaraným zmluvným vzťahom. Napriek existencii „účelového“

postupu takýchto subjektov (napr. zrušenie dotknutého účtu v banke pred predložením ponuky do
verejného obstarávania) je takto určená podmienka účasti spôsobilá čiastočne eliminovať prípadný
neseriózny postup hospodárskych subjektov, a to aj vzhľadom na existenciu úverového registra a
spôsobu uvádzania záznamov v ňom, ktoré sú za úhradu sprístupňované žiadateľom a na zaužívané
postupy bankových inštitúcií.

12. Žalobca má za to, že žalovaný, ako aj Rada žalovaného voči nemu postupuje účelovo, keď dohľad
nad verejným obstarávaním začal z vlastného podnetu a vzhľadom aj na skutočnosť, že žalovaný
podal na žalobcu trestné oznámenie za údajnú manipuláciu v predchádzajúcom, zrušenom verejnom
obstarávaní. Toto tvrdenie o účelovom konaní úradu podľa názoru žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť,

že žalovaný žalobcu opakovane vyzýval na vyjadrenia sa k zisteným skutočnostiam, pričom aj prerušil
konanie o preskúmaní úkonov žalobcu pred uzavretím zmluvy na základe údajného nedoručenia
kompletnej dokumentácie.

13. Žalobca má za to, že obdobné rozhodnutia by nemali byť založené na nepreukázaných,

nedostatočne odôvodnených domnienkach, neodôvodnených predpokladoch a účelovej fabulácii
možných situácií, týkajúcich sa spôsobu správania záujemcov vo verejnom obstarávaní, ktorí navyše
majú možnosť v súlade so zákonom alternatívne preukazovať splnenie dotknutej podmienky účasti
spôsobilým hospodárskym subjektom, u ktorého existuje významný predpoklad, že obdobne ako banka,
si overí postavenie záujemcu, ktorý ho požiada o poskytnutie zdrojov, a to najmä s ohľadom na

skutočnosť, že bude spoluzodpovedný za plnenie zmluvy ako výsledku verejného obstarávania.

14. Podľa názoru žalobcu pri rozhodovacej činnosti orgánu štátnej správy by mal byť zohľadnený aj
princíp proporcionality, pri ktorom by malo byť objektivizované individuálne právo zúčastniť sa verejného
obstarávania pred celospoločenským právom na ochranu verejných prostriedkov tvorených občanmi

štátu.

15. Žalobca ďalej poukázal na § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia musí správny
orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové

okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej
treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré
navrhované dôkazy, a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov.
V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali, alebo
sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že

správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu.
Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí
obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti
rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušnéhoustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah
medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým
skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch

spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú
hranicu voľnej úvahy.

16. Pokiaľ uvedené náležitosti rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje, ako je to v tomto prípade,
rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť, alebo pre

nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť.
Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané, a ďalej prípady,
keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z
„nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď
pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.

17. V tomto prípade podľa žalobcu Rada žalovaného svoje rozhodnutie neodôvodnila zákonom určeným
spôsobom. V rozhodnutí nie je uvedené, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov, ako použila
úvahu, ako vyhodnotila sporné skutočnosti prezentované žalobcom, ani žiadne iné pre prípad dôležité
analýzy. Rozhodnutie Rady žalovaného je podľa názoru žalobcu zmätočné (mnoho výrokov si protirečí)
a nepreskúmateľné.

18. Podľa názoru žalobcu v rozhodnutí absentujú relevantné názory a analýzy skutkového stavu.
Absentuje popísanie vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Práve takéto konanie mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

19. Rada žalovaného by mala pri svojom rozhodovaní vychádzať zo starostlivo zisteného skutkového
stavu veci. Je rovnako potrebné, aby v odôvodnení rozhodnutia presvedčivými argumentmi správny
orgán vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov. Hodnotenie dôkazov je činnosť Rady žalovaného,
pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti pre

ustálenie skutkového stavu, z ktorého následne vychádza pri právnom hodnotení a rozhodnutí. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov neznamená ľubovôľu ich hodnotenia, ale hodnotenie vykonaných dôkazov
musí vychádzať z formálne logického úsudku založeného na vykonaných dôkazoch. Pri hodnotení
dôkazov mal žalovaný hodnotiť predovšetkým pravdivosť toho ktorého dôkazu. V rámci hodnotenia
dôkazov je potrebné zohľadniť aj vzájomnú nadväznosť.

20. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 499/2011 zo dňa
22.11.2011„Obsahomprincípuprávnehoštátujevytvorenieprávnejistoty,ženaurčitúprávnerelevantnú
otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, Pl.
ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v

každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.

PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06,

III. ÚS 300/06).“

21. Žalobca poukázal na doktrínu legitímneho očakávania, ktorá je doktrínou verejného práva, ktorá
spočíva v tom, že súkromná osoba, ako účastník právneho vzťahu, má voči orgánu verejnej moci isté
odôvodnené očakávania. Tieto odôvodnené očakávania sa vzťahujú na postup orgánu verejnej moci,

prípadne rozhodnutie tohto orgánu. Postup orgánu verejnej moci totiž musí byť predvídateľný (vzhľadom
na právnu úpravu); orgán nemôže v skutkovo podobných prípadoch rozhodovať rozdielne. Doktrína
legitímneho očakávania je pomerne málo známou, a to napriek tomu, že je upravená právom EÚ/ES a
čiastočne aj slovenskou judikatúrou. Často je totiž zamieňaná s princípom právnej istoty, pričom podľajudikatúry je jej osobitnou kategóriou. Princíp právnej istoty je v právnom poriadku implicitne zakotvený
v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a vyjadruje požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť
a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci, ochranu práv

nadobudnutých v dobrej viere a zákaz retroaktivity právnych noriem.

IV. Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch

napadnutého rozhodnutia a uviedol, že nesúhlasí s argumentom žalobcu, že reálne nie je možné
objektívne určiť časové obdobie, za ktoré sa má požiadavka na preukázanie splnenia spornej podmienky
účasti týkajúcej sa finančného a ekonomického postavenia podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č.
343/2015 Z. z. preukazovať. Napriek formulácii § 33 ods. 1 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z.,
ktoré vymedzuje časové obdobie aj vo vzťahu k začiatku činnosti hospodárskeho subjektu a na ktoré
žalobca v tejto súvislosti poukazuje, rovnako pri dispozitívnych ustanoveniach zákona č. 343/2015 Z. z.

upravujúcich stanovenie podmienok účasti, ktorým § 33 zákona č. 343/2015 Z. z. bezpochyby je, musia
byť podmienky účasti určené v súlade so základnými princípmi podľa § 10 ods. 2 tohto zákona a v súlade
s § 38 ods. 5 tohto zákona (rozsah požiadaviek na preukázanie požadovaných podmienok účasti musí
byť v záujme dodržiavania princípov vo verejnom obstarávaní primeraný a musí súvisieť s predmetom
zákazky). Podstatná je v tomto prípade skutočnosť, aby stanovené podmienky účasti svojím rozsahom

a charakterom mali priamu súvislosť s predmetom zákazky a aby objektívne vyjadrovali odôvodniteľné
požiadavky na spôsobilosť záujemcov k ich plneniu.

23. Žalovaný má za to, že spôsob nastavenia podmienky účasti podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona
č. 343/2015 Z. z. žalobcom (bod 69 rozhodnutia Rady žalovaného) mohol zapríčiniť, že predmetnú

podmienku účasti v čase predkladania ponúk nemusel byť schopný splniť aj solventný, finančne
stabilný a v danom čase renomovaný uchádzač. Naopak, splnenie predmetnej podmienky účasti
mohol preukázať len taký uchádzač, ktorý za celú existenciu zriadeného účtu, resp. za celú existenciu
všetkých zriadených účtov, nie je a nikdy nebol v nepovolenom debete, v prípade splácania úveru
dodržuje splátkový kalendár, jeho účet nie je a nebol predmetom exekúcie, a to bez ohľadu na

dĺžku trvania existencie účtu/účtov zriadeného/zriadených v banke/bankách. Pre nesplnenie podmienky
tak postačovalo čo i len čiastkové nesplnenie podmienky účasti, teda nepreukázanie akejkoľvek z
menovaných skutočností (debet, splátkový kalendár, exekúcia), resp. aj taká skutočnosť, že uchádzač
bol v nepovolenom debete, a to bez ohľadu na to, v akej výške bol tento nepovolený debet, ako dlho bol
účet uchádzača v nepovolenom debete, a v akom čase sa účet uchádzača nachádzal v nepovolenom

debete.

24. Na základe vyššie uvedeného nemôže podľa žalovaného obstáť ani argumentácia žalobcu,
že keďže mali potenciálni uchádzači možnosť preukazovať splnenie predmetnej podmienky účasti
prostredníctvom ekvivalentného dokladu, aj s možnosťou využitia tretích osôb, týmto bol podľa názoru

žalobcu poskytnutý dostatočný priestor pre alternatívne preukázanie splnenia dotknutej podmienky
účasti a nemohlo dôjsť k identifikovanému porušeniu zákona na základe údajnej, možnej diskriminácie
takých uchádzačov, ktorí v minulosti mali problémy s finančnou disciplínou.

25. Závery rozhodnutia Rady (resp. rozhodnutia žalovaného č. 13185-6000/2019-OD/6 zo dňa

13.01.2020) o neprimeranosti a diskriminačnej povahe žalobcom stanovenej predmetnej podmienky
účasti vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe žalovaného. Žalovaný (okrem rozhodnutia Rady
žalovaného č. 12102-9000/2017 zo dňa 03.08.2017, ktorého závery sú citované v bode 79 napadnutého
rozhodnutia) poukázal na rozhodnutie žalovaného č. 10670-3000/2019 zo dňa 12.09.2019, ktoré bolo
potvrdené druhostupňovým rozhodnutím predsedu žalovaného č. 16974-P/2019 zo dňa 18. 12. 2019, v

ktorom uviedol, cit.: „... správny orgán konštatuje, že účastník konania tým, že stanovil minimálnu úroveň
štandardov predmetnej podmienky účasti podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní,
týkajúcu sa predloženia vyjadrenia banky/bánk alebo pobočky/pobočiek zahraničnej banky záujemcami
tak, že požadoval od záujemcov, aby deklarovali skutočnosť, že ich účet nebol v debete a nebol
predmetom exekúcie za celé obdobie existencie daného účtu, postupoval v rozpore s § 38 ods. 5

zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko stanovil neprimeraný rozsah minimálnej úrovne podmienky
účasti týkajúcej sa finančného a ekonomického postavenia. Táto neprimeraná podmienka účasti na
preukázanie finančného a ekonomického postavenia mohla odradiť od účasti v predmetnom postupe
zadávania zákazky potenciálnych záujemcov.“26. V predmetnom prípade sporná podmienka účasti bola definovaná účastníkom konania v časti
A.2 „Podmienky účasti uchádzačov“ súťažných podkladov v nasledovnom znení, cit.: „2.3 Uchádzač

musí preukázať splnenie podmienok účasti týkajúcich sa jeho finančného a ekonomického postavenia
predložením nasledovných dokladov:
2.3.1 Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní:
2.3.1.1 Kladným vyjadrením banky/bánk alebo pobočky/pobočiek zahraničnej banky, resp. zahraničných
bánk, v ktorej/ktorých je uchádzač klientom, o schopnosti uchádzača plniť finančné záväzky, t. j. že nie

je a nebol v debete, v prípade splácania úveru dodržuje splátkový kalendár a že jeho bežný účet nie
je a nebol predmetom exekúcie. Vyjadrenie banky musí byť aktuálne, vydané bankou, nie staršie ako
tri mesiace ku dňu lehoty na predkladanie ponúk. Ak má uchádzač účty vo viacerých bankách, verejný
obstarávateľ požaduje predložiť doklad od každej z nich.
2.3.1.2 Čestným vyhlásením podpísaným štatutárnym orgánom uchádzača, ktoré nesmie byť staršie
ako 3 mesiace ku dňu lehoty na predkladanie ponúk, ktorým uchádzač potvrdí, že nemá vedené účty ani

záväzky v inej banke alebo bankách ako v tej, resp. tých, od ktorej, resp. od ktorých predložil potvrdenie
podľa bodu 2.3.1 týchto súťažných podkladov.“

27.Podľanázoružalovanéhouvedenéskutkovéiprávneokolnostizinýchrozhodnutížalovanéhomožno
aplikovať aj na prebiehajúce súdne konanie. Žalovaný na základe toho považuje argumenty žalobcu,

že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé a že žalovaný ako orgán verejnej správy
postupoval v rozpore s doktrínou legitímneho očakávania, keď konal nepredvídateľne, resp. v skutkovo
podobných prípadoch rozhodoval rozdielne (pričom však v žalobe neuviedol, žiadne rozhodnutie
žalovaného alebo Rady žalovaného na podporu tohto argumentu) za vnútorne rozporuplné. Naopak,
žalovaný považuje svoj postup pred vydaním napadnutého rozhodnutia v plnom súlade s nálezom

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 499/2011 zo dňa 22. 11. 2011.

28. Možnosť odradiť potencionálnych uchádzačov, príp. záujemcov diskriminačnými podmienkami
účasti, resp. inými diskriminačnými požiadavkami a možný vplyv tohto porušenia na výsledok verejného
obstarávania, je judikovaná aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky, napr. rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/16/2012 zo dňa 11.09.2012, v ktorom sa uvádza, cit.: „Najvyšší súd
dospel k záveru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so splnením zákonnej
podmienky na zrušenie súťaže v zmysle § 139 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z., podľa ktorej je žalovaný
povinný zisťovať, či v danom prípade porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného
obstarávania. (...) Takto formulované podmienky užšej súťaže sú podľa názoru senátu odvolacieho súdu

v rozpore so zákonom a môžu mať zásadný vplyv na výsledok užšej súťaže, keďže na ich základe bolo
možné odradiť prípadných záujemcov o účasť v užšej súťaži, ktorí by boli schopní zdokladovať svoju
technickú a odbornú spôsobilosť zoznamom stavebných prác uskutočnených bez ohľadu na to, či boli
stavebné práce už riadne odovzdané, teda v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, čo im takto
stanovené súťažné podklady neumožňovali.“

29. Žalovaný sa nestotožnil s argumentom žalobcu, že takto určená podmienka účasti je spôsobilá
čiastočne eliminovať prípadný neseriózny postup hospodárskych subjektov, a to aj vzhľadom na
existenciuúverovéhoregistraaspôsobuuvádzaniazáznamovvňom,ktorésúzaúhradusprístupňované
žiadateľom a na zaužívané postupy bankových inštitúcií. Stanovenie primeraného časového obdobia je,

resp. bolo v kompetencii žalobcu, ktorý je, resp. bol však pri stanovení primeraného časového obdobia
povinný zohľadniť viaceré, pre daný prípad podstatné, okolnosti, ktoré sú individuálne pre každé jedno
verejné obstarávanie s ohľadom na zložitosť predmetu zákazky, hodnotu zákazky, možnosti trhu a ďalšie
iné okolnosti, ktorých výpočet nie je možné vopred zadefinovať či stanoviť. Stanovenie primeraného
časového obdobia musí vychádzať z objektívnych dôvodov a úvah kontrolovaného, ktoré si má byť

schopný v prípade potreby obhájiť, resp. zdôvodniť. Žalovaný sa naďalej pridržiava svojho záveru (bod
78 rozhodnutia Rady žalovaného) o neexistencii žiadnej osobitnej skutočnosti alebo okolnosti, ktorá by
v danom prípade objektívne odôvodňovala minimálnu úroveň predmetnej podmienky účasti tak, ako ju
stanovil žalobca.

30. K argumentu žalobcu o účelovosti konania žalovaného, ako aj Rady žalovaného, keď dohľad
nad verejným obstarávaním začal z vlastného podnetu, žalovaný uviedol, že podľa § 167 zákona č.
343/2015 Z. z. vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, pričom podľa
§ 169 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. je oprávnený začať konanie o preskúmanie úkonovaj z vlastného podnetu. Uvedená skutočnosť bola oznámená žalobcovi už listom č. 13185-6000/2019-
OD/l „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy“ zo
dňa 18.09.2019. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že ho žalovaný opakovane a neodôvodnene vyzýval

na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, pričom aj prerušil konanie o preskúmaní úkonov žalobcu
pred uzavretím zmluvy na základe údajného nedoručenia kompletnej dokumentácie. Ako vyplýva z
administratívneho spisu č. 13185-6000/2019-OD, žalovaný rozhodnutím č. 13185-6000/2019-OD/3
zo dňa 22.10.2019 prerušil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy
podľa § 173 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. a s cieľom ustálenia skutkového stavu pred vydaním

rozhodnutia vo veci samej nariadil žalobcovi doručiť mu kompletnú dokumentáciu, keďže mal za
to, že dokumentáciu v rozsahu, ktorú mu žalobca predložil listom č. 2860924978/2018 „Oznámenie
o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy - ODPOVEĎ“ zo
dňa 23.09.2019, doručeným úradu dňa 26.09.2019, nie je možné považovať za kompletnú. Žalobca
následne doručil žalovanému list „Vyjadrenie sa kontrolovaného ku skutočnostiam zisteným v konaní
o preskúmanie úkonov“ zo dňa 14.11.2019. Keďže doručenú dokumentáciu a poskytnuté vyjadrenia

žalovaný naďalej nemohol považovať za kompletné, s cieľom ustálenia skutkového stavu pred vydaním
rozhodnutia vo veci samej žalovaný listom „Vyžiadanie - výzva na doplnenie kompletnej dokumentácie
vo veci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy“ zo dňa 18.11.2019
požiadal žalobcu o predloženie vyjadrenia, informácií a dokladov týkajúcich sa predmetnej zákazky.
Predmetné vyjadrenie, informácie a doklady žalobca doručil žalovanému listom „Vyžiadanie - výzva

na doplnenie kompletnej dokumentácie vo veci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred
uzavretím zmluvy - odpoveď“ zo dňa 27.11.2019. Na základe uvedeného žalovaný v súlade § 173 ods.
13 zákona č. 343/2015 Z. z. vyzval žalobcu, aby sa písomne vyjadril k skutočnostiam, ktoré žalovaný
zistil v predmetnom konaní o preskúmanie úkonov žalobcu.

31.Žalovanýsanestotožnilsargumentomžalobcu,žeprirozhodovacejčinnostiorgánuštátnejsprávyby
mal byť zohľadnený aj princíp proporcionality, pri ktorom by malo byť objektivizované individuálne právo
zúčastniť sa verejného obstarávania pred celospoločenským právom na ochranu verejných prostriedkov
tvorených občanmi štátu. Rozhodnutie Rady žalovaného, ktoré žalobca napáda, však konštatuje úplný
opak, a síce že podmienka účasti podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. spôsobom,

akým ju stanovil žalobca v predmetnom prípade, vzhľadom na predmet a náročnosť zákazky nie je
dôvodná, je stanovená neprimeraným a diskriminačným spôsobom, a teda neopodstatnene zužuje
hospodársku súťaž. Z uvedeného dôvodu má žalovaný naďalej za to, že napadnutým rozhodnutím
správnekonštatoval,žežalobcapristanovenípredmetnejpodmienkyúčastipostupovalvrozpores§113
ods. 1 v nadväznosti na § 38 ods. 5 a § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z., a to princípom proporcionality

a princípom nediskriminácie hospodárskych subjektov.

V. Pojednávanie

32. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon
súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná
právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2S/87/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/87/2020.

33. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona
č. 151/2022 Z. z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 12.12.2025
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

VI. Relevantné právne predpisy

34. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp
rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti,

princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

35. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. finančné a ekonomické postavenie sa preukazuje
spravidla predloženíma) vyjadrenia banky alebo pobočky zahraničnej banky,
b) potvrdenia o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania alebo potvrdenia o
poistení zodpovednosti za škodu podnikateľa, ak takéto poistenie vyžaduje osobitný predpis,

c) súvahy alebo výkazu o majetku a záväzkoch alebo údajov z nich alebo
d) prehľadu o celkovom obrate a ak je to vhodné, prehľadu o dosiahnutom obrate v oblasti, ktorej sa
predmet zákazky alebo koncesie týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné
v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti.

36. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. uchádzač alebo záujemca môže na preukázanie
finančného a ekonomického postavenia využiť finančné zdroje inej osoby, bez ohľadu na ich
právny vzťah. V takomto prípade musí uchádzač alebo záujemca verejnému obstarávateľovi alebo
obstarávateľovi preukázať, že pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy bude skutočne používať zdroje
osoby, ktorej postavenie využíva na preukázanie finančného a ekonomického postavenia. Skutočnosť
podľa druhej vety preukazuje záujemca alebo uchádzač písomnou zmluvou uzavretou s osobou, ktorej

zdrojmi mieni preukázať svoje finančné a ekonomické postavenie. Z písomnej zmluvy musí vyplývať
záväzok osoby, že poskytne plnenie počas celého trvania zmluvného vzťahu. Osoba, ktorej zdroje
majú byť použité na preukázanie finančného a ekonomického postavenia, musí preukázať splnenie
podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia okrem § 32 ods. 1 písm. e) a nesmú u nej existovať
dôvody na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. a) až h) a ods. 7.

37. Podľa § 38 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z. z. podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ
a obstarávateľ určia na preukázanie splnenia finančného a ekonomického postavenia a technickej
spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky
alebo koncesie. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu vyžadovať od uchádzačov alebo od

záujemcov minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti
alebo odbornej spôsobilosti.

38. Podľa § 113 zákona č. 343/2015 Z. z. pri zadávaní podlimitných zákaziek bez využitia elektronického
trhoviska verejný obstarávateľ postupuje podľa prvej časti a druhej časti prvej hlavy, ak nie je v § 113 až

116 ustanovené inak; nepoužije sa § 26, § 27, § 28 ods. 2 až 4, § 29, § 30 ods. 5 až 22, § 31, § 45, §
49 ods. 5, § 52 ods. 1 až 4 a § 62; § 52 ods. 5 a 6 sa použijú primerane.

39. Podľa § 175 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného
pred uzavretím zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo

alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi vo vzťahu k zákazke
alebo koncesii alebo ich časti
a) odstrániť protiprávny stav alebo
b) zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo koncesie, postup zadávania časti zákazky alebo časti
koncesie alebo súťaž návrhov.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

40. V konaní nebolo sporné, že žalobca stanovil znenie súťažných podmienok nasledovne. V časti A.2
„Podmienky účasti uchádzačov“ súťažných podkladov v súvislosti s podmienkou účasti týkajúcou sa

finančného a ekonomického postavenia podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z. z. žalobca
uviedol: „Minimálna požadovaná úroveň finančného a ekonomického postavenia: Vyjadrenie banky
alebo pobočky zahraničnej banky o schopnosti uchádzača plniť svoje finančné záväzky. Vyjadrenie
uchádzač predkladá zo všetkých bánk, kde má vedené účty, s čestným vyhlásením, v ktorom uvedie, že
v iných bankových inštitúciách nemá vedené účty. Vyjadrenie banky musí byť predložené ako originál

alebo úradne osvedčená fotokópia a nesmie byť staršie ako tri mesiace ku dňu uplynutia lehoty na
predkladanie ponúk. V predmetnom vyjadrení banka potvrdí, že uchádzač nie je a nebol v nepovolenom
debete, v prípade splácania úveru dodržuje splátkový kalendár, jeho účet nie je a nebol predmetom
exekúcie za obdobie existencie zriadeného účtu v banke.“

41. Z § 38 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z. z. vyplýva, že podmienky účasti stanovené na preukázanie
finančného a ekonomického postavenia musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky.
Z § 10 zákona č. 343/2015 Z. z. vyplýva, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia, okrem iného,
dodržať princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov a princíp proporcionality.42. Porušením zákona č. 343/2015 Z. z. bolo určenie časového obdobie „za obdobie existencie
zriadeného účtu v banke“. Žalobca v podanej žalobe namietal, že toto časové obdobie nie je možné

inak vymedziť. Správny súd k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že zákon č. 343/2015 Z. z. žiadnym
spôsobomneobmedzujestanovenietejtopodmienky,lentátopodmienkamusíbyťprimeranákpredmetu
zákazky a musí byť dodržaný princíp proporcionality. To znamená, že uvedená podmienka mohla
byť stanovená aj napríklad na konkrétne určené obdobie. Stanovenie podmienok účasti týkajúcich
sa finančného a ekonomického postavenia je v kompetencii verejného obstarávateľa za súčasného

dodržania zákona č. 343/2015 Z. z. Pri stanovovaní podmienok musí verejný obstarávateľ postupovať
tak, aby stanovenými podmienkami nezvýhodnil niektorých záujemcov a aby tým bola zabezpečená čo
najširšia hospodárska súťaž.

43. Stanovené podmienky vo verejnom obstarávaní musia objektívne vyjadrovať odôvodnené
požiadavky a musia súvisieť s predmetom zákazky. Vzhľadom na to, že niektorí záujemcovia môžu

mať zriadený účet v banke aj 30 rokov, nie je primerané, aby títo uchádzači mali preukazovať
splnenie stanovených podmienok za obdobie 30 rokov, ak to nie je dostatočne odôvodnené.
V súťažných podkladoch nie je nijak odôvodnené, že práve takéto prísne kritérium na preukázanie
finančnéhoaekonomickéhopostaveniajevzhľadomnapovahupredmetuzákazkyodôvodnené.Verejný
obstarávateľ mohol pre všetkých záujemcov určiť rovnaké obdobie. Správny súd sa stotožnil so záverom

žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že v danom prípade nebola daná ani odôvodnená žiadna
osobitná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia
tak, ako ju stanovil žalobca.

44. Žalobca tiež namietal, že uchádzači mali možnosť preukazovať splnenie predmetnej podmienky

účasti aj prostredníctvom ekvivalentného dokladu s možnosťou využitia tretích osôb. Nie je sporné,
že v časti A.2 „Podmienky účasti uchádzačov“ súťažných podkladov je uvedené: „Uchádzač môže na
preukázanie finančného a ekonomického postavenia využiť finančné zdroje inej osoby, bez ohľadu na
ich právny vzťah. V takomto prípade sa postupuje podľa § 33 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.“

45. Podľa správneho súdu nie je takto formulovaná požiadavka dostatočná. Ide o všeobecnú formuláciu
vyplývajúcu z § 33 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z., avšak bez priameho prepojenia na stanovenú
podmienku, že uchádzač má predložiť vyjadrenie banky o schopnosti plniť svoje finančné záväzky za
obdobie celej existencie zriadeného účtu v banke. Stanovenie primeraného obdobia na preukázanie
finančného a ekonomického postavenia záujemcu bola v kompetencii žalobcu, ktorý zohľadňuje

všetky individuálne okolnosti jednotlivého verejného obstarávania, ktorými môžu byť napríklad zložitosť
predmetu zákazky, hodnota zákazky a pod.

46. Žalobca namietal aj účelovosť konania zo strany žalovaného voči nemu, keď začal konanie
z vlastného podnetu. Správny súd nezistil pochybenie správneho orgánu v tomto administratívnom

konaní. Podľa § 171 ods. 9 zákona č. 343/2015 Z. z. je možné začať konanie o preskúmanie úkonov
kontrolovaného aj z vlastného podnetu žalovaného. Podľa § 173 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z.
je žalovaný oprávnený vydať rozhodnutie o prerušení konania, ak kontrolovaný nedodá kompletnú
dokumentáciu z daného verejného obstarávania.

47. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté administratívne rozhodnutia neobsahujú
náležitosti stanovené zákonom. Neuviedol však, aké konkrétne náležitosti absentujú, jeho námietka je
všeobecná a žiadnym spôsobom nešpecifikovaná.

48. Žalobca na záver poukázal aj na porušenie princípu právnej istoty, avšak túto námietku taktiež

bližšie nešpecifikoval. Práve naopak, žalovaný aj v prvostupňovom, ako aj druhostupňovom rozhodnutí
poukázal na to, že pri obdobnom stanovení podmienky účasti podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č.
343/2015 Z. z. v inom verejnom obstarávaní postupoval obdobne. Žalovaný aj v inom rozhodnutí č.
12102-9000/2017 zo dňa 03.08.2017 konštatoval, že takto stanovená podmienka je v rozpore s § 38
ods. 5 zákona č. 343/2015 Z. z., ako aj v rozpore s princípom nediskriminácie hospodárskych subjektov

podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/215 Z. z. Z uvedeného možno konštatovať, že žalovaný postupoval
v obdobných prípadoch rovnako a podmienku „za celé obdobie existencie účtu“ považoval za rozpornú
so zákonom č. 343/2015 Z. z. bez toho, aby bola určená podmienka primeraná predmetu zákazky.49. Proces verejného obstarávania je v slovenskom právnom poriadku prísne formalizovaným
procesom, ktorého účelom je predovšetkým dodržiavanie princípu transparentnosti s cieľom
čo najefektívnejšie a najprehľadnejšie využívať verejné finančné zdroje. Proces verejného obstarávania

musí prebiehať prehľadným a predvídateľným spôsobom, v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z.
a podmienkami stanovenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na
predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch. Zákon č. 343/2015 Z. z. jednoznačne určuje, že
podmienky účasti na preukázanie splnenia finančného a ekonomického postavenia musia byť primerané
a musia súvisieť s predmetom zákazky a verejný obstarávateľ musí dodržať princíp nediskriminácie

hospodárskych subjektov a princíp proporcionality.

50.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,
že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol
podľa § 190 SSP. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom,
že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom správneho orgánu a samotným rozhodnutím

porušené.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať ich náhradu.

52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP

zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej

pomoci (písm. c/).