Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101196
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0723101196.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,
PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. XXX, XXX XX C., právne
zastúpenej:JUDr.PeterPatay,advokát,sosídlom:Hviezdoslavova10,91701Trnava,protižalovanému:
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom: Tomášikova
14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne: Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, so
sídlom: Kollárova 8, 917 02 Trnava), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bydliskom: C. XXX, XXX XX C., 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. XXX, XXX XX C., 3/ E. F., nar.

XX.XX.XXXX,bydliskom:C.XXX,XXXXXC.,4/G.F.,nar.XX.XX.XXXX,bydliskom:C.XXX,XXXXXC.,
5/H.F.,nar.XX.XX.XXXX,bydliskom:F.I.XXX/X,XXXXXA.J.A.,6/E.K.,nar.XX.XX.XXXX,bydliskom:
C. E. XXXX/XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trnava, Odbor
výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-TT-OVBP2-2023/042150-002 zo
dňa 08.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Okresného úradu Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky,
Oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-TT-OVBP2-2023/042150-002 zo dňa 08.09.2023 z r u š u j

e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 6/ súd voči žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Obec C. ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj „prvostupňový orgán“) podľa § 117 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Stavebný zákon“) rozhodnutím č. j. SOÚ-522/2023-PEA zo dňa 13.03.2023 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 88 ods. 3, § 90 Stavebného zákona povolil odstránenie stavby „Rodinný dom č.
XXX“ na pozemku parc. L. M. XXX/X v katastrálnom území C., obec C. (ďalej len „odstraňovaná stavba“,
„stavba“ alebo „predmetná stavba“) na základe žiadosti o vydanie povolenia na odstránenie stavby,

podanej zo strany ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ ako vlastníkov predmetnej stavby v podiele
1/1. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí zároveň určil podmienky realizácie odstránenia stavby
a vznesené námietky žalobkyne zamietol. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na
výsledky ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, uskutočneného dňa 09.12.2022,a uviedol, že odstránením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani práva účastníkov konania.
Poukázal na nevyhovujúci stav odstraňovanej stavby a nehospodárnosť jej prípadných opráv s tým, že
pozemok bude zo strany ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ ďalej využitý na výstavbu nového

rodinného domu.

2. Na základe odvolania žalobkyne podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresný úrad
Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej len „pôvodný
žalovaný“) rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2023/042150-002 zo dňa 08.09.2023 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného
úradu a odvolanie žalobkyne zamietol. Stotožnil sa s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia, ktoré
považoval za vecne správne, a odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil ako neopodstatnené.

II.
Žaloba

3. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) podanou dňa 31.10.2023 na Správny súd
v Bratislave sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia

pôvodného žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu (ďalej spolu aj
„preskúmavané rozhodnutia“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. f) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda s poukazom na
nedostatočné zistenie skutkového stavu a absenciu jeho opory v administratívnom spise, a z obsahu
žaloby správny súd zistil aj žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda námietku

nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

4. V bližšom odôvodnení žaloby žalobkyňa uviedla, že je vlastníčkou susedného rodinného domu súp.
č. XXX postaveného na pozemku parc. L. M. XXX/X, v katastrálnom území C., obec C., okres D.,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXX. Uviedla, že rodinný dom je jej obydlím, ako aj jej rodiny, kde

majú prihlásený trvalý pobyt a bývajú v ňom. Za dôležitú označila skutočnosť, že odstraňovaná stavba
je konštrukčne vzájomne previazaná s jej rodinným domom, s ktorým tvorí stavebne a konštrukčne
previazaný celok. Na odôvodnenie existencie žalobných dôvodov poukázala na § 3 ods. 5, § 32 ods.
1 Správneho poriadku a v nadväznosti na ne uviedla, že správny orgán má povinnosť vykonať všetky
dôkazy, aby zistil skutkový stav čo najpresnejšie. Zdôraznila zásadu materiálnej pravdy, presné a úplné

zistenie skutkového stavu, ktorý zodpovedá skutočnosti, a upriamila pozornosť na Technický popis,
ktorý bol priložený k žiadosti o vydanie povolenia na odstránenie stavby prvostupňovému orgánu.
Podľa žalobkyne je v Technickom popise uvedené, že strop odstraňovanej stavby tvoria „drevené
trámové stropy“, ktoré sa však v asanovanom objekte nenachádzajú. Stropy oboch rodinných domov
v skutočnosti tvoria keramické valené klenby. Podľa žalobkyne výsledky miestneho zisťovania nie sú

presné. Podľa napadnutého rozhodnutia má stavba valbovú strechu, stropy sú drevené, v skutočnosti
sú však tvorené valenými klenbami. Žalobkyňa zdôraznila, že účelom miestneho zisťovania je overenie
skutočného stavu veci, k čomu však podľa nej v tomto prípade nedošlo. Stavebný úrad tak uskutočnil
úkon, ktorý mal viesť k riadnemu zisteniu skutkového stavu, avšak úkon neviedol k očakávanému
výsledku. Nesprávny záver bol prevzatý do prvostupňového rozhodnutia a následne do napadnutého

rozhodnutia. Uvedené je zrejme ovplyvnené vadou v Technickom popise, odkiaľ bola táto vada bez
kontroly prevzatá do oboch preskúmavaných rozhodnutí. Zistený skutkový stav, ktorý bol použitý ako
podklad napadnutého rozhodnutia, teda nebol zistený presne, nezodpovedá reálnej skutočnosti, a preto
preskúmavané rozhodnutia nie sú zákonné. Zo strany prvostupňového orgánu a pôvodného žalovaného
(ďalej spolu aj „správne orgány“) tak došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci, čo podľa

žalobkyne zakladá žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

5. Žalobkyňa ďalej poukázala na § 32 ods. 2 Správneho poriadku a § 24 ods. 2 písm. c) vyhlášky
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona, v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.

z.“) a vysvetlila, že aj keď rozsah zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, štátne
orgány môžu konať iba na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Pokiaľ teda vyhláška č. 453/2000 Z. z. ako vykonávacia vyhláška k Stavebnému
zákonu určuje potrebu statického posúdenia a toto v konaní absentuje, nezabezpečil si správny orgándostatočnýpodkladprerozhodnutie.Obarodinnédomysúkonštrukčnevzájomnepreviazanéapôvodne
tvorili jeden celok. Napriek povinnosti, vyplývajúcej pre správny orgán z vyhlášky č. 453/2000 Z.
z., a to vyhotoviť statický posudok v prípade búrania stavby v radovej zástavbe, kam sa radia aj

prípady dvojdomov, tento v danom prípade vyhotovený nebol. S absenciou posudku statika sa správne
orgány nijako nevysporiadali, napriek tomu vydali preskúmavané rozhodnutia, ktoré sú podľa žalobkyne
arbitrárne, čo z obsahu žaloby správny súd vyhodnotil ako žalobnú námietku podľa § 191 ods. 1 písm. d)
SSP.Vprípadeobochrodinnýchdomovideodvojdom,naktorýsamávzťahovaťrežimradovejzástavby,
napriek tomu nebol vyžiadaný statický posudok a o žiadosti o vydanie povolenia na odstránenie stavby

sa rozhodlo bez relevantnej opory v administratívnom spise. Preskúmavané rozhodnutia boli vydané
v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a sú arbitrárne a nezákonné. Podľa žalobkyne
tak došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP.
6. K žalobe žalobkyňa priložila Stanovisko statika N. E. J. k prebiehajúcim asanačným prácam objektu č.
XXX v obci C. na parcele č. XXX/X, vyhotovené dňa 13.10.2023, ktorého záverom bolo, že je potrebné,
aby stavebný úrad asanačné práce zastavil až do doby, kým stavebník nepredloží statický posudok ich

vplyvu na statickú bezpečnosť a stabilitu susediaceho domu č. XXX, vypracovaný odborne spôsobilou
osobou – statikom.

7. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla zrušiť obe preskúmavané rozhodnutia, ktoré podľa nej trpia
namietanými vadami, a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pri súčasnom priznaní

náhrady trov konania v rozsahu 100 %.

III.
Vyjadrenie pôvodného žalovaného

8. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným
Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) dňa 12.02.2024. Zhrnul priebeh
administratívneho konania, zopakoval obsah preskúmavaných rozhodnutí a nimi stanovené podmienky
odstránenia stavby, vrátane zachovania spoločnej steny a zákazu použitia trhacích látok, a zdôraznil,
že za škodu vzniknutú na susedných stavbách alebo pozemkoch v zmysle § 89 ods. 2 Stavebného

zákona zodpovedá vlastník odstraňovanej stavby. Dodal, že tým, že odstraňovaná stavba je v zlom
technickom stave, ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ si plnia svoju zákonnú povinnosť a ich konanie
nie je v rozpore so zákonom.

9. Na základe uvedeného pôvodný žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.

10. V zmysle § 1 ods. 1 písm. b), § 2, § 7 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné
plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od
01.04.2024 a v súlade s § 6 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení

neskorších predpisov prešli kompetencie orgánov na úsekoch územného plánovania a stavebného
poriadku na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a jeho regionálne úrady. Súd
preto v súlade s § 180 ods. 3 SSP ďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky, ktorý v ďalšom konaní vystupoval ako žalovaný orgán verejnej správy.

IV.
Replika žalobkyne, duplika žalovaného

11. K vyjadreniu pôvodného žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa
09.04.2024 (replika). Nesúhlasila s postojom pôvodného žalovaného, že keď je nejaká stavba v zlom

technickom stave, je nutné ju odstrániť bez ohľadu na ostatné s ňou súvisiace stavebno-technicky
prepojené stavby, resp. ich stabilitu. Podľa pôvodného žalovaného vlastník stavby postupoval správne,
keď nedbal na skutočnosť, že domy sú prepojené a rodinný dom žalobkyne sa môže zrútiť, pričom nebol
v rozpore s právnymi predpismi zaobstaraný statický posudok. Takýto postup pôvodného žalovaného je
v rozpore s právnymi predpismi a je z hľadiska možných následkov pre žalobkyňu nesprávny.

12. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na aktuálny stav svojho rodinného domu,
na ktorom v dôsledku búracích prác vznikajú praskliny, spoločná stena vplyvom snehu a dažďa vlhne,
pričom sa na nej vo veľkom rozsahu tvoria plesne a hrozí jej zrútenie. Existencia plesní na spoločnejstene vo veľkom rozsahu, ktoré sa ďalej šíria aj na susedné steny, je škodlivá zdraviu obyvateľov
rodinného domu. Žalobkyňa nad rámec včas uplatnených žalobných dôvodov v zmysle § 183 SSP
ďalej namietala, že jej nebolo riadne doručené prvostupňové rozhodnutie. Na dôvažok dodala, že

odstraňovaná stavba nebola v takom zlom stave, aby bolo nutné jej odstránenie, len jej vlastník ju
neudržiaval. Zároveň k replike pripojila aj fotodokumentáciu aktuálneho stavu domu, ktorú podaním
doručeným súdu dňa 24.04.2024 doplnila o ďalšie fotografie.

13. Žalovaný sa k replike žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.04.2024 (duplika). Zotrval

na obsahu vyjadrenia pôvodného žalovaného k žalobe, preskúmavané rozhodnutia označil za plne
komfortnésoznenímpríslušnýchprávnychpredpisov,vychádzajúcezospoľahlivozistenéhoskutkového
stavu veci a náležité odôvodnené. Poukázal na to, že žalobkyňa argumentuje možnými, avšak toho
času nie existujúcimi eventualitami vývoja stavu nehnuteľností v jej vlastníctve, ku ktorým by mohlo dôjsť
v dôsledku odstránenia stavby. Zdôraznil, že preskúmavanými rozhodnutiami správne orgány stanovili
podmienky odstránenia stavby, ktorých naplnením má dôjsť k ochrane záujmov žalobkyne. Naplnenie

podmienok je však zodpovednosťou vlastníka odstraňovanej stavby, ktorý nesie zodpovednosť aj za
prípadné škody. Tvrdené nežiaduce následky odstránenia stavby však nemajú spôsobilosť odôvodniť
nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

14. Vzhľadom na uvedené žalovaný označil žalobu za nedôvodnú, navrhol ju zamietnuť a žalobkyňu

zaviazať na náhradu trov konania žalovanému.

V.
Ďalší účastníci konania a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

15. Uznesením Správneho súdu v Bratislave č. k. 5S/71/2023-118 zo dňa 08.08.2025, právoplatným dňa
03.09.2025, súd pribral do konania ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 6/ ako vlastníkov ďalších
susedných nehnuteľností, ktorí sa však k veci nevyjadrili.

16. Podaním doručeným súdu dňa 14.10.2024 žalobkyňa požiadala o čo najrýchlejšie rozhodnutie vo
veci s poukazom na to, že stav nehnuteľnosti sa naďalej zhoršuje, čo spôsobuje, že bývanie žalobkyne
a jej rodiny v jej vlastnom dome je nielen nepríjemné, ale aj život ohrozujúce. Súdu predložila Statický
posudok N. E. A. z mája 2024, v ktorom statik uviedol, že z hľadiska statiky a stability nosných
konštrukcií hrozí degradácia konštrukcií v mieste novovzniknutej štítovej steny a následná strata stability

v tomto mieste, pretože búracími prácami došlo k nešetrnému zákroku. Odstránením stavby došlo
k narušeniu funkčného využívania obytných priestorov druhého rodinného domu a bol znehodnotený
majetok vlastníka.
17.Opakovanéurgenciežalobkynespopisomaktuálnehostavudomuaspriloženoufotodokumentáciou
boli súdu doručené dňa 25.04.2025, 02.06.2025.

18. K veci sa dodatočne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 29.09.2025, v ktorom
v podstate zopakoval argumentáciu zo svojich predchádzajúcich podaní, najmä absenciu nezákonnosti
preskúmavaných rozhodnutí v dôsledku vzniku škody, a zdôraznil oneskorenosť niektorých skutkových
tvrdení žalobkyne. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.

VI.
Relevantná právna úprava

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

20. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

21. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže
aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanierozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

22. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

23. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri

zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

24. Podľa § 88 ods. 3 Stavebného zákona na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné

povolenie stavebného úradu, ak tento zákon neustanovuje inak. O povolenie môže žiadať vlastník
stavby. V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody
odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne
alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia
sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb.

25. Podľa § 89 ods. 2 Stavebného zákona vlastník odstraňovanej stavby zodpovedá za škodu vzniknutú
na susedných stavbách alebo pozemku, pokiaľ ju nevyvolal ich závadný stav. Náklady zabezpečovacích
prác, ktoré treba súbežne urobiť pre závadný stav susednej stavby, znáša vlastník tejto stavby.

26. Podľa § 90 ods. 1 Stavebného zákona konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý
by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie.

27. Podľa § 90 ods. 2 Stavebného zákona v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie
stavby, určí stavebný úrad podmienky pre zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej

stavby, pre odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce
zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie.

28. Podľa § 90 ods. 3 Stavebného zákona podmienkami rozhodnutia o odstránení stavby stavebný úrad
zabezpečí najmä

a) dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu,
b) dodržanie požiadaviek dotknutých orgánov,
c) ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania,
d) vykonanie prác pri odstránení stavby na to oprávnenou právnickou osobou alebo fyzickou osobou;
pri stavbách, ktoré nebude odstraňovať takáto osoba, určí osobu, ktorá bude zabezpečovať odborný

dozor nad prácami.

29. Podľa § 90 ods. 4 Stavebného zákona stavebný úrad môže v podmienkach rozhodnutia o odstránení
stavby
a) uložiť povinnosť oznámiť určité štádium prác na zabezpečenie výkonu štátneho stavebného dohľadu,

b) uložiť vlastníkom susedných pozemkov, aby po určený čas znášali vykonávanie niektorých prác zo
svojich pozemkov alebo stavieb,
c) určiť podrobnejšie podmienky postupu a spôsobu prác, najmä na zabezpečenie stability susedných
stavieb, na zaručenie bezpečného užívania susedných stavieb, premávky na priľahlých komunikáciách
a pod.,

d) uložiť povinnosť po odstránení stavby upraviť pozemok, zabezpečiť odvádzanie povrchových vôd a
vysadiť zeleň,
e) uložiť povinnosť odovzdať dokumentáciu stavby na účely evidencie a archivovania.

30. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použilsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

32. Podľa § 24 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. k žiadosti o povolenie na odstránenie stavby sa
pripojí v prípade radovej zástavby statické posúdenie, ktorým sa preukazuje zabezpečenie mechanickej
odolnosti a stability nosných konštrukcií susedných stavieb a ich bezpečného užívania.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP
v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP uskutočnil dňa 11.12.2025 verejné ústne pojednávanie v danej veci,
naktorériadnepredvolalvšetkýchúčastníkovkonania,prizachovanílehotynaprípravunapojednávanie

v zmysle § 108 ods. 3 SSP. Pojednávania sa zúčastnila len žalobkyňa. Právny zástupca žalobkyne,
žalovaný, ani ďalší účastníci konania v rade 1/ až 6/ svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.

34. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bolo
podľa § 88 ods. 3 Stavebného zákona povolené odstránenie predmetnej stavby, teda rodinného domu

č. XXX na pozemku parc. L. M. XXX/X v obci C., ktorý je susednou nehnuteľnosťou k nehnuteľnosti
žalobkyne, a to rodinného domu č. XXX na pozemku parc. L. M. XXX/X v obci C..

35. Správny súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu pôvodného
žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného

úradu, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom sa v prvom rade zameral na posúdenie
existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe,
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť s poukazom na
jeho nepreskúmateľnosť.

36. Správny poriadok v ustanovení § 47 ods. 3 stanovuje požiadavky, ktorými sa zabezpečuje
riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. V zmysle označeného ustanovenia je esenciálnou
náležitosťou rozhodnutia uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, uvedenie úvah,
ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri aplikácii
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a tiež to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami

účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozpore so zákonom je také
rozhodnutie, ktoré neobsahuje niektorú z uvedených náležitostí. Za nepreskúmateľné sa považuje
také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je
nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu
viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil,

vrátane úvah týkajúcich sa podstatných námietok vznesených účastníkmi konania v konkrétnej veci.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané
v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť
účastníkovi konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané a pre ktoré prípadne nebolo vyhovené
jeho námietkam, a následne uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i riadny prieskum

takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní.
Správny súd zdôrazňuje, že pre zachovanie práv účastníkov konania nie je zo strany orgánov verejnej
správy potrebné dať odpoveď na všetky otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (m. m. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07, ako i

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach O. proti P., O. A. proti Španielsku, Georgiadis
proti Grécku).

37. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa bola v čase podania žiadosti
ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ o vydanie povolenia na odstránenie stavby výlučnou

vlastníčkou nehnuteľnosti – rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom
území C., obec C., okres D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, a ďalší účastníci konania
v rade 1/ a 2/ boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – rodinného domu súp. č. XXX na
pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území C., obec C., okres D., zapísaného na liste vlastníctvač. XXXX. Z charakteru rodinných domov č. XXX a XXX, ktorý vyplýva z obsahu administratívneho
spisu a z prvostupňového rozhodnutia, je zrejmé, že boli susedné, resp. prepojené spoločnou stenou,
ktorá v zmysle podmienok stanovených prvostupňovým rozhodnutím mala po odstránení stavby zostať

zachovaná, pričom v susednej nehnuteľnosti (rodinný dom žalobkyne č. XXX) mala zároveň zostať
otvorená povala. Z uvedených skutočností je zrejmé, že označené rodinné domy, teda odstraňovaná
stavba a rodinný dom žalobkyne, sú určitým spôsobom konštrukčne prepojené, čo ani nebolo medzi
účastníkmi konania sporné.

38. Správny súd ďalej z administratívneho spisu zistil, že po začatí administratívneho konania o vydanie
povolenia o odstránenie stavby žalobkyňa podaním doručeným stavebnému úradu dňa 13.03.2023
vzniesla námietky, v rámci ktorých okrem iného uviedla, že nesúhlasí s búraním spoločných stien
rodinných domov bez prítomnosti statika. Následne po vydaní prvostupňového rozhodnutia podala
žalobkyňa dňa 27.03.2023 odvolanie, v rámci ktorého s poukazom na spoločné steny oboch rodinných
domov a charakter stavby opakovane namietala absenciu statika a jeho ingerencie v danom konaní.

39. Prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu vychádzalo zo žiadosti ďalších účastníkov konania
v rade 1/ a 2/ o vydanie povolenia na odstránenie stavby, adresovanej prvostupňovému orgánu.
K žiadosti boli pripojené nasledujúce listiny: výpis z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého mal stavebný
úrad za preukázané, že rodinný dom č. XXX s pozemkom parc. L. M. XXX/X v katastrálnom území C.

sú v bezpodielovom spoluvlastníctve ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ ako manželov; kópia
zmapykatastranehnuteľností,Technickásprávakpostupupriodstraňovanístavbysfotodokumentáciou
(projektová dokumentácia); Prehlásenie stavebného dozoru; vyjadrenie Okresného úradu v Senici,
Odboru starostlivosti o životné prostredie, odpadové hospodárstvo z 01.08.2022. Stavebný úrad
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že spoločná stena rodinného domu č. XXX (t. j. odstraňovanej

stavby) a rodinného domu č. XXX (t. j. rodinného domu žalobkyne) zostane zachovaná, čo vyplýva
aj z projektovej dokumentácie, asanovaná stavba slúžila na bývanie, no je roky neobývaná, bola
nadobudnutá ďalšími účastníkmi konania v rade 1/ a 2/ v júli 2022 už v zlom stavebno-technickom
stave, na čo poukázala aj žalobkyňa vo svojom podnete, na základe ktorého bol vykonaný štátny
stavebný dohľad. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí ďalej konštatoval, že oba rodinné domy

sú jednopodlažné a bez obytného podkrovia, prípojky na predmetnej stavbe sú roky odpojené, múry
pôvodného objektu nie sú nijako zabezpečené proti vzlínaniu zemnej vlhkosti a vlhkosť do múrov už
vzlína, čo je zrejmé už z bežnej obhliadky. Objekt je založený na kamenných základoch. Odstraňovacie
práce budú prebiehať postupným ručným rozoberaním od strechy k základom tak, aby nenastali
dynamické účinky na zostávajúce konštrukcie s požiadavkou na minimalizovanie prachu a hluku, ktoré

sa však nedajú úplne vylúčiť. Podľa stavebného úradu odstránením predmetnej stavby nie sú ohrozené
záujmy spoločnosti, ani práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Stavebný úrad konštatoval, že
stavba je v nevyhovujúcom stavebno-technickom stave a jej opravy by boli nehospodárne a neúčelné,
pričom pozemok má byť využitý na výstavbu nového rodinného domu. Vzhľadom na uvedené vydal
rozhodnutie, ktorým povolil odstránenie stavby. Námietku žalobkyne v znení „Nesúhlasím, aby pán D.

búral spoločné steny, ktoré sú staré a mokré, bez môjho súhlasu a prítomnosti statika. Má plán, o ktorom
som nič nevedela, ani nebola informovaná, aj z dôvodu, že z nášho dvora neni možné hluk, prach.“
zamietol.

40. Napadnutým rozhodnutím pôvodný žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové

rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetná stavba je
jednopodlažná, nepodpivničená, obdĺžnikového tvaru s rozmermi 12 m x 8 m, so zastavanou plochou 96
m2, má valbovú strechu. Nosné konštrukcie sú z pálenej tehly, stropy sú drevené, krytina je keramická
- skladaná, konštrukcia krovu drevená, výplne otvorov sú drevené, objekt nie je napojený na inžinierske
siete, oplotenie nie je súčasťou búracích prác. Ďalej pôvodný žalovaný zhrnul odvolacie námietky

žalobkyne a vyjadrenia účastníkov konania. Poukázal na § 88 ods. 3 Stavebného zákona, na vyhlášku
č. 453/2000 Z. z., ako aj na žiadosť ďalších účastníkov konania v rade 1/a 2/ o vydanie povolenia
na odstránenie stavby z dôvodu havarijného stavu a konštatoval, že boli splnené zákonné podmienky
na vydanie povolenia v zmysle § 88 ods. 3 Stavebného zákona. Zhrnul priebeh administratívneho
konania a citoval ustanovenie § 90 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Stavebného zákona a § 47 ods. 2 Správneho

poriadku a konštatoval, že výrok prvostupňového rozhodnutia je v súlade so zákonom. S poukazom na
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku ďalej dodal, že stavebný úrad sa vysporiadal s námietkami žalobkyne
vznesenýmivprvostupňovomkonaní,acitovalčasťprvostupňovéhorozhodnutia.Spôsobvysporiadania
sa s námietkami žalobkyne považoval za dostatočný a poukázal na § 89 ods. 2 Stavebného zákona,týkajúci sa zodpovednosti za škodu na susedných nehnuteľnostiach v dôsledku odstraňovania stavby.
Pôvodný žalovaný mal za to, že odvolanie žalobkyne je obsahovo totožné s jej predchádzajúcimi
námietkami, s ktorými sa vysporiadal už stavebný úrad ako prvostupňový orgán. Žalobkyňa podľa neho

neuviedla žiadne nové okolnosti alebo dôvody, pre ktoré by pôvodný žalovaný dospel k záveru, že
odstránením stavby sa ohrozí jej stavba. Dodal, že búracie práce prebehnú na základe projektovej
dokumentácie vypracovanej odborne spôsobilou osobou, ktorá zároveň bude vykonávať stavebný dozor
a bude zodpovedná za riešenie búracích prác, s tým, že každý vlastník stavby je zo zákona povinný
starať sa o technický stav svojej stavby. Doplnil, že s ohľadom na zlý technický stav stavby si ďalší

účastníci konania v rade 1/ a 2/ plnia svoju zákonnú povinnosť a ich konanie nie je v rozpore so
zákonom. Žalobkyňa podľa pôvodného žalovaného mala možnosť počas celého konania komunikovať
so stavebným úradom, nahliadať do spisu, uplatniť svoje námietky, preto pôvodný žalovaný odvolacie
námietky zamietol ako neopodstatnené. Na dôvažok konštatoval, že nedošlo k porušeniu zákona
a prvostupňové rozhodnutie nie je potrebné zmeniť ani zrušiť.

41. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa
požiadavky ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku (v spojení s § 140 Stavebného zákona)
vo vzťahu k tým jeho náležitostiam, ktoré zahŕňajú úvahy správneho orgánu, ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, konkrétne
vo vzťahu k námietke žalobkyne ohľadom potreby zabezpečenia statického posúdenia ako podkladu

pre vydanie rozhodnutia povoľujúceho odstránenie stavby, ktorá námietka bola žalobkyňou opakovane
vznesená v priebehu administratívneho konania - v rámci prvostupňového aj odvolacieho konania (viď
bod 38. rozsudku). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 88 ods. 3 Stavebného
zákona v spojení s § 24 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktoré stanovujú náležitosti žiadosti o vydanie
takéhoto povolenia a dokumenty, ktoré je potrebné k žiadosti pripojiť, pričom § 24 ods. 2 písm.

c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. v prípade radovej zástavby vyžaduje statické posúdenie, ktorým sa
preukazuje zabezpečenie mechanickej odolnosti a stability nosných konštrukcií susedných stavieb a
ich bezpečného užívania. Pôvodný žalovaný, ani stavebný úrad, sa s touto námietkou žalobkyne,
ktorá mala podstatný charakter pre vydanie rozhodnutia v danej veci, nezaoberali a riadne sa s ňou
nevysporiadali. Ignorovali skutočnosť, že oba rodinné domy sú konštrukčne prepojené (spoločná

stena, povala), a teda zásah do odstraňovanej stavby znamená aj zásah do obydlia žalobkyne.
Vzhľadom na vzájomnú konštrukčnú prepojenosť nehnuteľností pritom bolo potrebné sa zaoberať tým,
či sa v danom prípade jedná o radovú zástavbu rodinných domov (radová zástavba sa vyznačuje
okrem iného aj tým, že rodinné domy sa nachádzajú vedľa seba, susedia, a majú spoločné steny,
aby sa minimalizovala strata priestoru), prípadne jej podobnú zástavbu, ktorá vyžaduje ingerenciu

statika, resp. statického posúdenia, za účelom zhodnotenia mechanickej odolnosti a stability konštrukcií
rodinného domu žalobkyne a jeho ďalšieho bezpečného užívania. Absencia týchto úvah v odôvodnení
napadnutéhorozhodnutiaspôsobujerozpors§47ods.3Správnehoporiadkuavzhľadomnanedostatok
dôvodov, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, aj jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia tak nie je možné považovať za postačujúce nielen s ohľadom na zachovanie

procesných práv žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania, medzi ktoré patrí aj právo
dozvedieť sa dôvody napadnutého rozhodnutia, vrátane poskytnutia relevantných odpovedí na ňou
vznesené námietky, ktoré právo jej takýmto odôvodnením bolo odňaté, ale najmä s ohľadom na právne
následky napadnutého rozhodnutia, ktorým došlo k zásahu do jej vlastníckeho práva k rodinnému domu,
ktorý je podľa jej vyjadrenia obydlím jej samotnej, ako aj jej rodiny, a ktoré má ako vlastník právo riadne

užívať.

42. Pôvodný žalovaný bol povinný zaujať relevantné stanovisko k záverom a spôsobu vysporiadania
sa s námietkami žalobkyne zo strany stavebného úradu v súlade s § 59 Správneho poriadku, a to
aj v kontexte uplatnených odvolacích námietok, k čomu však v danej veci nedošlo. Napriek tomu, že

žalobkyňa opakovane vznášala námietku absencie statického posúdenia (absenciu prítomnosti statika
v konaní), stavebný úrad ani pôvodný žalovaný sa k tejto námietke nevyjadrili. Namiesto tohto sa
pôvodný žalovaný obmedzil len na opakovanie argumentácie z prvostupňového rozhodnutia a na strohé
konštatovania, ktoré sú nedostatočné a nedávajú relevantné odpovede na zásadnú námietku potreby
statického posúdenia v danej veci. Správny súd podotýka, že uvedená námietka žalobkyne mala o to

podstatnejší charakter, že rozdiel medzi zabezpečením statického posúdenia a jeho absenciou by mohol
znamenať ohrozenie riadneho užívania obydlia, zdravia a bezpečnosti žalobkyne a jej rodiny.43. Správny súd pre úplnosť dodáva, že žalobkyňou v správnom súdnom konaní predložené nové
dôkazy (viď body 6., 12., 16., 17. rozsudku) nevykonal s poukazom na § 120 písm. a) SSP, keďže ich
vykonanie nepovažoval za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Predmetné dôkazy podľa správneho

súdu neboli spôsobilé ovplyvniť výsledok konania, keďže podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, navyše pre vydanie rozhodnutia v danej veci bol
postačujúci obsah administratívneho spisu.

44. Správny súd vzhľadom na uvedené rezultuje, že je potrebné prisvedčiť námietke žalobkyne, zistenej
z obsahu správnej žaloby, o existencii vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 191
ods. 1 písm. d) SSP a jeho arbitrárnosti pre nedostatok jeho dôvodov. Nedostatok dôvodov správny
súd identifikoval vo vzťahu k námietke žalobkyne ohľadom potreby zabezpečenia statického posúdenia
ako podkladu pre vydanie povolenia na odstránenie stavby v zmysle § 24 ods. 2 písm. c) vyhlášky
č. 453/2000 Z. z., ktorá námietka bola žalobkyňou opakovane vznesená v priebehu administratívneho

konania. Pôvodný žalovaný, ani stavebný úrad, sa s touto námietkou riadne nevysporiadali a nedali
odpoveď ani na súvisiacu otázku, či vzhľadom na charakter odstraňovanej stavby ide o tzv. radovú
zástavbu alebo nie. Posúdenie týchto skutočností má podľa správneho súdu podstatný vplyv pre vydanie
rozhodnutia o odstránení stavby.

45. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je ako
nepreskúmateľné potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátiť na
ďalšie konanie žalovanému, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný v ďalšom
konaní zákonným postupom odstrániť vytýkané nedostatky.

46. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

47. Správny súd pre úplnosť dodáva, že žalobnými dôvodmi podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. f)
SSP sa už nezaoberal, keďže ich hodnotenie je s ohľadom na vytýkané vady napadnutého rozhodnutia
vpodobejehonepreskúmateľnostivtomtokonanípredčasné.Ažpotom,akožalovanýodstránivytýkané
nedostatky a vysporiada sa s otázkami podstatnými pre konanie v danej veci tak, ako bolo naznačené

v predchádzajúcich častiach rozsudku, v nadväznosti na ktoré vysloví svoje závery, tieto dostatočným,
zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom odôvodní, bude možné tieto závery v prípadnom novom
konaní podrobiť aj testu zákonnosti v zmysle § 191 ods. 1 písm. e), písm. f) SSP. V prípade, že konajúce
orgány dôjdu k záveru, že skutkové okolnosti danej veci nie sú dostatočné na to, aby umožňovali dospieť
k jednoznačným záverom, bude ich úlohou dokazovanie doplniť, prípadne zopakovať a tento postup

zrealizovať v súlade so zákonom, pri zachovaní práv účastníkov konania. Žalovaný sa v ďalšom konaní
bude musieť vysporiadať so všetkými podstatnými skutočnosťami jasným a zrozumiteľným spôsobom,
osobitne so zreteľom na žalobkyňu, na ktorej práva majú preskúmavané rozhodnutia zásadný vplyv.

48. Na dôvažok je potrebné dodať, že súd nepostupoval podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, teda

nepristúpil spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia
v zmysle žalobného petitu, a to s poukazom na potrebu minimalizácie zásahov do právoplatne vydaných
rozhodnutí a právnu istotu účastníkov konania, a so zreteľom na to, že rozhodovanie orgánov verejnej
správy v ich inštančnom postupe tvorí jeden celok a vytknuté nedostatky je možné zhojiť ďalším vhodne
zvoleným zákonným postupom žalovaného.

49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania, o výške
ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, vydaným súdnym úradníkom podľa § 175 ods. 2 SSP.

50. Vo vzťahu k ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 6/ súd rozhodol podľa § 169 SSP a náhradu
trov konania im nepriznal, keďže z obsahu súdneho spisu nezistil, že by im v súvislosti s plnením súdom
uloženej povinnosti trovy vznikli (por. uznesenie NSS SR sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).51. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.