Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200538
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8021200538.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov

senátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu:
WIN-POL s. r. o., so sídlom Tolstého 5 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská
republika, IČO: 36 482 978, (pôvodne žalobca označený obchodným menom IMPOL, s.r.o.), právne
zastúpený: JUDr. Adriána Kmecová, advokátka, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, IČO: 53 369 751,
Slovenská republika, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, Slovenská republika o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 01331824/2021 zo dňa 27.07.2021, vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie február 2015 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101331824/2021 zo dňa
27.07.2021, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov, č.
100419267/2021 zo dňa 11.03.2021 a vec vracia Daňovému úradu Prešov, na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 01.10.2021, doručenej dňa 18.10.2021 pôvodne Krajskému súdu
v Prešove (ďalej aj „pôvodný správny súd“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného

č. 101331824/2021 zo dňa 27.07.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Prešov (ďalej aj „správca dane“) č. 100419267/2021 zo dňa 11.03.2021 (ďalej
aj „prvostupňové rozhodnutie“), vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za
zdaňovacie obdobie február 2015 v sume 88 386,82 EUR, bolo toto rozhodnutie v spojení s rozhodnutím
správcu dane zrušené a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Žalobca sa zároveň domáhal,
aby bolo rozhodnuté aj o jeho nároku na náhradu trov konania.

2. Súčinnosťouod01.06.2023začalsvojučinnosťSprávnysúdvKošiciach(ďalejaj„správnysúd“alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho
znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“

a rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle platného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach.

Administratívne konanie3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na správnosť vyrubenia dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2015 až október 2015, ktorú
začal na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100529494/2017 zo dňa 24.03.2017. Súdom

preskúmavané rozhodnutie sa týka zdaňovacieho obdobia február 2015. Žalobca v zdaňovacom období
deklaroval dodanie syra s oslobodením od DPH pre odberateľa Zöld Aranypatkó 2006 K.S. kft. a to
na základe faktúr č. 150200077, 150200082, 150200097, 150200108. Rovnako deklaroval dodanie
syru s oslobodením od DPH pre odberateľa Schneider-Rot Handels Kft. na základe faktúr 150200064,
150200063, 150200069, 150200075, 150200094, 150200095, 150200107, 150200105, 150200104.

4. V priebehu daňovej kontroly správca dane zisťoval skutočnosti podstatné pre rozhodnutie,
podklady pre vykonanie kontroly žiadal od žalobcu, preveroval odberateľov žalobcu, vykonal výsluchy
svedkov, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane zisťoval skutočnosti v rámci
medzinárodnej výmeny informácií od maďarského správcu dane, pričom zistil, že faktúry od odberateľa
žalobcu spoločnosti Zöld Aranypatkó 2006 K.S. kft. sa u neho nenachádzali a konateľ spoločnosti

Zöld Aranypatkó 2006 K.S. kft. odmietol podať vyjadrenie k veci. Žalobca nepredložil podklady vo
vzťahu k odberateľovi žalobcu, v rámci návrhov na doplnenie dokazovania požadoval prostredníctvom
medzinárodnejvýmenyinformácií príslušnéhosprávcudanevMaďarskuoprevereniejednotlivýchčísiel
EKAER v súvislosti s prepravou v rámci Maďarskej republiky. Správca dane v rámci medzinárodnej
výmeny informácií požiadal aj o informácie k spoločnosti Schneider-Rot Handels Kft., pričom zistil,

že jej bola zrušená registrácia na DPH v roku 2017, na adrese sídla spoločnosti nebola evidovaná
a štatutár odberateľa žalobcu spoločnosti Schneider-Rot Handels Kft. zomrel v roku 2015. Žalobca
zároveň v konaní na výzvu správcu dane predložil vo vzťahu k spoločnosti Schneider-Rot Handels
Kft. listiny týkajúce sa obchodovania, teda e-mailové objednávky, výpis z obchodného registra, kúpne
zmluvy s prílohami, zálohové faktúry, dodacie listy, potvrdenie o prevzatí a prijatí tovaru v inom členskom

štáte, vyhlásenie o preprave, CMR, VIES-kontrola platnosti DPH, faktúry zasielané poštou a doklady
o vykonaní platby.

5. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 101389788/2018 zo dňa 19.07.2018,
ku ktorému sa žalobca vyjadril dňa 27.08.2018. Žalobca v rámci vyjadrenia k protokolu namietal

nedostatočné zistenie skutkového stavu, namietal nesprávne posúdenie nepriznania práva odoprieť
DPH, poukázal na prenesenie dôkaznej povinnosti v prípade zneužitia práva na priznanie DPH,
požadoval vypočutie svedkov, vodičov, ktorí boli uvedení na prepravných dokladoch, ako aj predložil
identifikačné údaje skladníkov žalobcu, ktorých navrhoval vypočuť. V rámci ústneho pojednávania
bol vypočutý svedok A. B., ktorý potvrdil podpisy na prepravných dokladoch, rovnako podpisy

na predložených CMR dokladov, ktoré podpisoval on. Žalobca zároveň doplnil vyjadrenie svedka svojím
písomným podaním vo vzťahu k ďalším skutočnostiam. Rovnako bol vypočutý svedok C. A. a taktiež
bolo zo strany žalobcu predložené doplnenie vyjadrenia svedka C. A.. Žalobca v rámci doplnenia
dokazovania doplnil k údajom na CMR dokladoch, jednotlivých odberateľov a k jednotlivým číslam
faktúr v období január 2015 až október 2015 priradil faktúry prepravnej spoločnosti, evidenčné čísla

vozidiel, EKAER čísla, mená a priezviská vodičov vykonávajúcich prepravu. Správca dane sa opätovne
pokúsil vypočuť konateľa spoločnosti Zöld Aranypatkó 2006 K.S. kft., uvedené bolo neúspešné.
Žalobca požadoval predloženie EKAER čísiel z Maďarska z dôvodu, že od 01.01.2015 musia byť
všetky pohyby tovaru cestnými prostriedkami v Maďarsku registrované elektronicky pred začatím
prepravy prostredníctvom elektronického registračného kódu EAKER kódu. Správca dane tento dôkaz

nezabezpečil, pretože podľa názoru správcu dane by nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov.

6. Správca dane následne vydal v poradí prvé rozhodnutie č. 102036816/2019 zo dňa 27.08.2019,
vočiktorémužalobcapodaldňa15.10.2019odvolanie.Žalovanýrozhodnutímč.100156588/2020zodňa
15.01.2020zrušilavrátilvecsprávcovidane,pričommuuložilpovinnosťsprávcovidanevďalšomkonaní

sa vysporiadať so všetkými návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania.

7. Správca dane po zrušení rozhodnutia doplnil dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania, konkrétne
preveril vozidlá, ktoré mali byť použité na prepravu, či evidenčné čísla vozidiel boli zaznamenané
v informačnom systéme Národnej diaľničnej spoločnosti.

8. Správca dane vydal v poradí druhé rozhodnutie číslo 100420106/2020 zo dňa 11.03.2021
(prvostupňové rozhodnutie), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 88 386,82 EUR. Svoje rozhodnutiezdôvodnil tým, že žalobca nepreukázal splnenie dodania tovaru do iného členského štátu, žalobca podľa
názoru správcu dane neuniesol dôkazné bremeno na oslobodenie od DPH.

9. Žalobca voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré dôvodil tým, že správca dane
nerešpektoval záväzný právny názor žalovaného, ktorý bol uvedený v prvom zrušujúcom rozhodnutí.
V podanom odvolaní sa odvolal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sž 65/2001, podľa
ktorého nebol dodržaný riadne procesný postup na uplatnenie svojho práva preukázať(navrhnúť
dôkazy) a žalobca sa nestotožnil so záverom správcu dane, že žalobca ak mal nadobudnúť tovar,

mal s ním aj fyzicky disponovať. V tomto smere poukázal na rozhodnutia súdneho dvora, podľa
ktorého postačovalo, aby žalobca mohol fakticky nakladať s tovarom ako vlastník, pričom uvedené bolo
v konaní preukázané tým, že žalobca tovar naskladnil, prepravil (zabezpečil prepravu) uhradil za tovar
kúpnu cenu a tovar následne predal ďalšiemu subjektu, z čoho malo vyplývať, že nakladal s tovarom
ako vlastník. Skutočnosť, že tovar prepravoval prostredníctvom motorových vozidiel, tieto vozidlá mali
prostredníctvom potvrdení zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti prekročiť slovensko-maďarskú

hranicu a ďalej pokračovať v Maďarsku, pričom na preukázanie svojich tvrdení požadoval zabezpečenie
podporných dôkazov v podobe EKAER čísiel. Rozhodnutie správcu dane považoval žalobca rovnako
za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné vo vzťahu k záverom správcu dane získaných z informačných
systémoch Národnej diaľničnej spoločnosti, pretože nebolo vo výstupoch vymedzené, ktoré vozidlá
skutočne mali vykonať prepravu a ktoré nie, požadoval doplnenie dokazovania aj zo strany prepravy

na území Maďarskej republiky. Žalobca sa domáhal aj vykonania dôkazov a doplnenia dokazovania,
ktorému však zo strany správcu dane nebolo vyhotovené. Nedostatok rovnako vzhliadol, že nemohol
byť súčinný pri použití odpovedí z medzinárodnej výmeny informácií a vykonanie medzinárodnej
výmeny informácií nebolo vykonané za jeho účasti. Žalobca poukazoval aj na zásadu neutrality dane,
podľa ktorej dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých

skutočností, teda aj tých, kde povinnosť sa týka iného subjektu, ktorý nie je v dispozičnej sfére žalobcu.
Žalobca namietal, že správca dane sa nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami a dospel
k nesprávnym zisteniam, neuznal žalobcom deklarované obchody s ním prislúchajúce právo na odpočet
DPH, navrhol doplniť dokazovanie ako i navrhol zmeniť rozhodnutie, tak aby bol priznaný rozdiel dane
vo výške 0 € na DPH eventuálne, aby bolo rozhodnutie zrušené.

10. Žalovaný žalovaným rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V žalovanom rozhodnutí sa
žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že deklarovaní odberatelia žalobcu - nadobúdatelia tovaru,
sa nestali vlastníkmi tovaru, žalobca toto nepreukázal a odberatelia nepriznali za zdaňovacie obdobie
prijaté zdaniteľné obchody, ani nedeklarovali nadobudnutie tovaru a rovnako tovar, ktorý žalobca

odpredal svojím odberateľom nebol zdanený v štáte jeho určenia. Žalovaný mal za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tak, ako to uviedol aj správca dane, dodanie tovaru v inom
členskom štáte, a vzhľadom k tomu, že prechod tovaru cez hranice nebol monitorovaný, mohol správca
dane požadovať, aby žalobca prijal všetky opatrenia, ktoré rozumne od neho možno očakávať, aby sa
uistil, že plnenie, ktoré uskutočňuje ho nevedie k účasti na daňovom podvode. Žalovaný uviedol,

že z predložených dokladov nebolo možné ustáliť záver, že tovar bol dodaný dodávateľovi (odberateľovi
žalobcu) a poukázal, že žalobcom navrhované doplnenie dokazovania by neviedlo a nepreukazovalo
by vykonanie prepravy, ani keby zabezpečil EKAER potvrdenia, pretože tieto by nepreukázali dodanie
tovaru do iného členského štátu. Žalovaný poukázal na odpoveď z medzinárodnej výmeny informácií,
kedy odberateľ žalobcu nepotvrdil dodanie tovaru a z ďalšej odpovede vyplynulo, že ďalší odberateľ

žalobcu Schneider-Rot Handels Kft. v preverovanom období nevykonával ekonomickú činnosť.
Žalovaný mal za to, že správca dane sa vysporiadal so všetkými námietkami, dostatočne odôvodnil
svoje úvahy a považoval rozhodnutie správcu dane za správne a zákonné.

Konanie pred správny súdom

11. Žalobca podal voči žalovanému rozhodnutiu správnu žalobu zo dňa 01.10.2021 ktorá bola doručená
pôvodnému správnemu súdu dňa 18.10.2021. Rozhodnutie žalovaného podľa názoru žalobcu trpelo
vadami, ktoré odôvodnil nasledujúcimi žalobnými bodmi a to :
- rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,

- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci,
- rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
V podanej správnej žalobe namietal, že žalovaný vo veci rozhodoval už opakovane, pričom žalované
rozhodnutiebolovydanévrozporesjehovporadíprvýmrozhodnutím,ktorýmbolozrušenévporadíprvé

rozhodnutie správcu dane, čo je podľa názoru žalobcu, v rozpore so svojím vlastným predchádzajúcim
rozhodnutím. Žalobca namietal, že žalovaný, ani správca dane nespochybnili vierohodnosť CMR
dokladov - t.j. dokladov o preprave tovaru do iného členského štátu. V žalobe poukázal žalobca aj
na to, že správca dane nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, a to najmä dôkazy na preverenie
prepravy sporného tovaru od žalobcu k jeho odberateľom. Nevykonanie týchto dôkazov správca

dane neodôvodnil a žalovaný iba všeobecne konštatoval, že preverenie prepravy nebolo potrebné,
navyše žalobca neposkytol potrebné údaje o vodičoch, aby ich mohol správca dane vypočuť, pričom
žalobca uviedol, že on ako súkromná osoba nemá vo svojej dispozičnej sfére údaje o vodičoch, aj s
ohľadom na ochranu osobných údajov nemá ani možnosť sa k nim dostať. Žalobca rovnako namietal, že
žalovaný nevykonal dožiadania informácií ohľadom EKAER čísiel z Maďarskej republiky. Podľa názoru
žalobcu nevykonaním navrhovaných dôkazov nepostupoval správne, nedostatočne zistil skutkový stav

a žalovaný spôsobil, že neboli vykonané dôkazné prostriedky, čím vlastne celé rozhodnutie trpelo
nezákonnosťou. Žalovaný poukázal na to, že zásada voľného hodnotenia dôkazov nedávala správcovi
dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo
daňového konania. Za podstatnú skutočnosť, ktorú žalovaný ani správca dane nevzali do úvahy označil
žalobca to, že na žalobcu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, pričom v zmysle rozhodnutia

Súdneho dvora EÚ C-159/14 a čl.14 ods. 1 Smernice 2006/12 sa nevyžaduje, aby strana na ktorú
bol tento hmotný majetok prevedený tento majetok fyzicky vlastnila, ani aby bol tento hmotný majetok
k nej fyzicky transportovaný a/alebo, aby ho fyzicky obdržala. Obdobne z rozsudku Súdneho dvora
EÚ C494/12 zo dňa 21.11.2013 vyplýva, že k dodaniu tovaru dôjde v momente, keď kupujúci má
právo fakticky nakladať s tovarom ako vlastník, napr. môže tento tovar previesť na iného. Žalobca

mal za to, že preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok, správca dane mu však napriek
tomu právo na odpočet nepriznal z dôvodu, že žalobca podľa neho nenadobudol vlastnícke právo
ku kontrolovanému tovaru, teda nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Z vykonaného
dokazovania však podľa žalobcu nespochybniteľne vyplynulo, že u žalobcu došlo k nadobudnutiu práva
nakladať s tovarom ako vlastníkom, keďže preukázateľne došlo k fyzickému naskladneniu tovaru,

fyzickému prepraveniu tovaru (čo potvrdil aj žalovaný a správca dane v napadnutých rozhodnutiach)
a za tovar boli aj uhradené faktúry. V konaní bolo tiež podľa žalobcu preukázané, že tovar bol fyzicky
prepravený do iného členského štátu, čo potvrdil správca dane prostredníctvom Národnej diaľničnej
spoločnosti. Žalovaný tiež predložil správcovi dane všetky faktúry spolu s dodacími listami, CMR
doklady, VIES, doklady o vykonaných platbách za tovar, pričom z týchto dokladov vyplývajú jednotlivé

miesta nakládky a vykládky, názvy prepravných spoločností aj mená vodičoch, ktorí prepravu realizovali.
V ďalšej časti správnej žaloby žalobca namietal, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom.
Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2018 zo dňa 30.01.2019 a poukázal na to,
že v rámci dokazovania preukázal splnenie všetkých formálnych povinností, ktoré podložil aj množstvom
ďalších dôkazov, ktoré dal správcovi dane k dispozícii. Požiadavky správcu dane na plnenie dôkaznej

povinnosti daňového subjektu musia byť praktické, reálne a realizovateľné, čo už nezahŕňa predkladanie
dôkazov a vysvetlení za iný daňový subjekt. Žalovaný aj správca dane pripísali na ťarchu žalobcu
nesplnenie si povinností iným subjektom, a to v rozpore s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na
ktorú žalobca poukázal (napr. C-439/04, C-440/04, C-277/14, C-80/11 a C-142/11, C354/03, C-439/04).
Poukázal na to, že spoločnosť žalobcu má všetky obchodné transakcie riadne zaevidované, tieto boli

potvrdené tak na vstupe ako aj na výstupe, preukázal reálne plnenie a naplnil podmienky vyplývajúce
zo zákona o dani z pridanej hodnoty pre uplatnenie si práva na odpočet dane. Samotná skutočnosť,
že konateľ dodávateľskej spoločnosti Zöld Aranypatkó 2006 K.S. kft. nepotvrdil realizáciu obchodu
so spoločnosťou žalobcu, hoci v inej daňovej kontrole toho istého daňového subjektu svoje tvrdenia
korigoval a realizáciu obchodov potvrdil, neznamená, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. Žalobca

tiež namietal, že žalovaný nekontaktnosť dodávateľa žalobcu pripísal na ťarchu žalobcu, pričom aj v
zmysle záverov Súdneho dvora EÚ v rozsudku č. 277/14 nie je možné na žalobcu za žiadnych okolností
preniesť povinnosti a záväzky jeho obchodných partnerov. Žalovaný podľa žalobcu nerozhodol v súlade
so zásadou neutrality, nezachoval nestrannosť a nepoužil všetky prostriedky k tomu, aby čo najúplnejšie
zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, čím porušil práva žalobcu a zásady správy daní vyplývajúce z § 3

ods.1až9daňovéhoporiadku.V spravenejžalobetaktiežnamietalajpoužitiedôkazovzmedzinárodnej
výmenný informácii, kedy pri ich realizácií nekontaktoval žalobcu a nepostupoval v zmysle zásady
úzkej súčinnosti. Poukázal na nesprávne vyhodnotenie svedeckých výpovedí, ktoré potvrdili realizáciuzdaniteľných obchodov. Žalobca žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok a nežiadal nariadenie
pojednávania.

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.01.2022 žalobné body hodnotil ako nedôvodné,
s poukazom a zhrnutím dôvodov svojho rozhodnutia, pričom zdôraznil, že zistenie a posúdenie
skutkového stavu a prijaté závery o nepriznaní práva na odpočet DPH z dôvodu účasti žalobcu na
daňovom podvode sú vecne správne a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ aj ustanoveniami
daňového poriadku. K jednotlivým žalovaným bodom sa vyjadril ako v žalovanom rozhodnutí. Žalovaný

nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie, s návrhom na priznanie odkladného účinku nesúhlasil a navrhol
správnu žalobu zamietnuť

13. Pôvodný správny súd uznesením sp.zn. PO-6S/53/2021 zo dňa 10.02.2022 zamietol návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. Vyjadrenie žalovaného bolo spolu s výzvou na vyjadrenie (podanie repliky) žalobcovi preukázateľne
doručené dňa 22.03.2022, žalobca sa v konaní už ďalej nevyjadril.

15. Správny súd v rámci zisťovania podmienok konania zistil z verejne dostupnej časti obchodného
registra skutočnosť, že žalobca, ktorý je v súčasnosti zapísaný v Obchodnom registri Mestského súdu

Bratislava III, vo vložke 160091/B, oddiel: Sro, zmenil obchodné meno z pôvodného mena IMPOL, s.r.o.
na WIN-POL s. r. o. od 23.03.2022, ako i zmenil sídlo z pôvodného sídla spoločnosti v čase podania
správnej žaloby Ľubochnianska 2, Ľubotice 080 06 na aktuálne sídlo Tolstého 5 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto 811 06.

16. Správnysúdvovecinariadilpojednávanienadeň26.11.2025.Natomtopojednávanínebolprítomný
žalobca a právny zástupca žalobcu, ktorí neúčasť ospravedlnil telefonicky so súhlasom pojednávať
v jeho neprítomnosti, o čom bol spísaný úradný záznam. Žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, svoju
neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 25.11.2025 so súhlasom pojednávať v jeho neprítomnosti.
Keďže na pojednávaní nebola prítomná ani verejnosť, správny súd mohol konštatovať splnenie

zákonných predpokladov (§ 137 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2023 ďalej len „SSP“) na vyhlásenie rozsudku vyvesením jeho skráteného písomného
vyhotovenia bez odôvodnenia na svojej úradnej tabuli.

Relevantné právne predpisy

17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté“.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy“.

19. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku v znení účinnom k dátumu začatia daňovej kontroly (ďalej

len „v znení v rozhodnom čase“)
„(1) Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. (2) Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby“.

20 . Podľa § 24 ods.1, 2, 3, 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase

„(1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehudaňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3)Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim“.

21. Podľa § 46 ods.1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Daňová kontrola začína

dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí
obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a
kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí
aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o
následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu

začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane
do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však
nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole“.

22. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Rozhodnutie obsahuje

odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo“.

23. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej

len „zákon o DPH“) „Dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak
tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné
veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa
predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako
je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným

Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň predchádzajúci dňu predaja
bankoviek a mincí.

24. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania
deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi“.

25. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH „Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba,
ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je

zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte
a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi“.

26. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71“.

27. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH „Na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo
elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáteupravujúceho vyhotovenie faktúry,
b) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru
alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

28. Podľa § 191 ods. 1 SSP písm c./ v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci“.

Právny názor správneho súdu

29. SprávnysúdvKošiciachkonajúcprimárnepodľaust.§177anasl.SSP,pozistení,žesprávnažaloba
bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

30. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si
mohlauplatniťprávonaodpočítanieDPHsplatnejalebozaplatenejvtomtočlenskomštátezatovar,ktorý

jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),

b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
Podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ
dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),

b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane
z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),

d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).

31. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia

zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte

správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný
nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva

iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť,
že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné
bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania. Pre
daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia
dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Na podporu svojho tvrdenia správny súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.
I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, z ktorého vplýva, že dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos
dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá: „Daňový subjektmá v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych

predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov

vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednávacej.“

32. Správnysúdnadoplneniepoznamenáva,žejehoúlohoujecezžalobnénámietkyposúdiťzákonnosť

žalobou napadnutých rozhodnutí z hľadiska zákonnej udržateľnosti v nich orgánmi verejnej moci
prezentovaných názorov, t.j. skúmať, ako a či sa orgán verejnej moci v rozsahu svojej kompetencie
vysporiadal s už pred ním žalobcom prednesenými odvolacími námietkami v napadnutom rozhodnutí, a
teda úlohou správneho súdu nie je svojou argumentačnou činnosťou nahrádzať rozhodovaciu činnosť
orgánov verejnej moci.

33. Správny súd za potrebné považoval uviesť, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať
medzi požiadavkou na preukázanie a) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty (alternatívne oslobodenia od dane), b) formálnych podmienok priznania práva na
odpočítanie, c) odopretím nároku na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového
podvodu a d) odopretím nároku na odpočítanie dane alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia

práva. Nepriznanie práva na odpočet DPH (resp. oslobodenie od DPH) z dôvodu nesplnenia, či už
hmotnoprávnych podmienok alebo z dôvodu účasti na podvodnom reťazci alebo z dôvodu zneužitia
práva sú v zásade tri odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú.
Právo na odpočet DPH dane môže byť obmedzené iba, ak nastane niektorá z týchto alternatív a to, že
zdaniteľná osoba buď nesplnila hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane alebo ak bola zapojená

do daňového podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva.

34. Z predloženého žalovaného rozhodnutia správny súd z rozhodnutí správcu dane a žalovaného
ustálil, že pre prijatie záveru nepriznania práva na oslobodenie od DPH z odberateľskej faktúry
bola rozhodujúca spornosť materiálnej existencie fakturovaných plnení. Vo vzťahu k odberateľskej

spoločnosti správca dane konštatoval, že k intrakomunitárnym dodaniam medzi žalobcom a
odberateľskou spoločnosťou nedošlo, nakoľko nebolo preukázané nadobudnutie tovaru odberateľskou
spoločnosťou a teda neprešlo na ňu právo nakladať s tovarom ako vlastník. Zároveň však žalovaný
uvádzal neprijatie opatrení zo strany žalobcu na predchádzanie jeho účasti na daňovom podvode.

35. Správny súd však uvádza, že s poukazom na judikatúru, žalovaný bol povinný vyhodnocovať
všetky zadovážené dôkazy aj spôsobom, ktorý by bol na prospech daňového subjektu (napr. Kemwater
ProChemie, C-154/220) a teda žalovaný by mal prijať záver kladný pre daňový subjekt, ak vie taký
záver získať aj z iných dôkazov, než len z tých, ktoré tento subjekt predložil. Pochybnosti o identite
dodávateľa, či o presnom priebehu dodávateľského reťazca však samé osebe nestačia na prijatie

záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať. Samo o sebe a bez ďalšieho nie je možné
sa stotožniť so záverom správcu dane s poukazom aj na záver rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-610/19 cit.: „Smernica 2006/112 v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality
sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne
zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný,

z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé
osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a
ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej
totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva,
po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a

po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského
reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným
spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela,
alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba,ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného
dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci
samej nevyrobila ani nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, najmä z dôvodu,

že tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje, však nepostačuje na vyvodenie záveru, že
k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť spoločnosti Vikingo odopreté právo
na odpočítanie, keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov,
ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov“.

36. Tak ako je uvedené vyššie, v prípade spochybnených odberateľov je možné nepriznať odpočítanie
dane v prípade, kedy by bola preukázaná účasť daňového subjektu na podvodnom konaní niektorého
zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. V danom prípade, navyše žalovaný (aj správca dane)
vytýkali žalobcovi nesplnenie podmienok na oslobodenie pri intrakomunitárnom dodaní tovaru (strana
17. žalovaného rozhodnutia) a zároveň na rovnakom mieste vytýkali aj neprijatie opatrení vo vzťahu
k zapojeniu sa do daňového podvodu zo strany žalobcu, bez vykonania celého Axel Kittel testu v zmysle

záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-439/04 (strana 17. žalovaného rozhodnutia). Uvedené je
z pohľadu správneho súdu neprípustné.

37. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcom nebolo preukázané, že tovary (syr)
podľa predmetných faktúr boli skutočne dodané a že boli dodané spoločnosťou žalobcu odberateľskej

spoločnosti v Maďarskej republike, pretože správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil okrem
identityodberateľovajskutočnosť,čiboltovarreálnedodaný,žalobcapritomnavrhovalvykonaťvýsluchy
jednak vodičov, konateľov odberateľských spoločností, ako aj iné dôkazy, ktorému vykonaniu správca
dane ani následne žalovaný nevyhoveli. Žalovaný v žalovanom rozhodnutí k odvolacím námietkam
žalobcu o nevykonaní navrhovaných dôkazov v podobe výsluchu, v podobe preukázania jednotlivých

prepráv tovaru, ako aj k vypočutiu vodičov a konateľov odberateľskej spoločnosti, uviedol, že takéto
dôkazy by neboli hospodárne a relevantné pre danú vec, a nezavážili by pri samotnom rozhodnutí o
vyhodnotení skutočností, ktoré správca dane mal k dispozícii na základe MVI získaných od maďarskej
daňovej správy ohľadom odberateľskej spoločnosti. Uvedený záver žalovaného považuje správny súd
za nedostatočný pre ustálenie dôvodov, za ktorých dospel žalovaný k záveru o nesplnení materiálnych

podmienok pre odpočet dane. Z uvedeného vyplýva, že samotné spochybnenie odberateľov uvedených
na faktúrach nepostačuje pre záver správcu dane o tom, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane, pokiaľ nebolo preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom
podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným
daňovým podvodom.

38. Žalovaný, ani správca dane správne nevyhodnotili konanie žalobcu ako dodávateľa, ako aj
postavenie odberateľskej spoločnosti Zöld Aranypatkó 2006 K.S. kft. , ani ako daňový podvod, ani
ako zneužívajúce konanie, pričom sa touto otázkou vôbec nezaoberali. V tomto smere teda ani
neprodukovali žiadne dôkazy, z ktorých by mala vyplývať účasť žalobcu na daňovom podvode, resp.

to, že o takomto konaní vedel alebo mal vedieť a to napriek tomu, že podľa Súdneho dvora EÚ môže
byť jedným zo znakov účasti alebo vedomosti daňového subjektu na daňovom podvode. Ak žalovaný
chcel nepriznať právo na oslobodenie od DPH, je potrebné vyhodnotiť aj splnenie ďalších bodov v rámci
Axel Kittel testu a preukázať objektívne jeho účasť na daňovom podvode. Správny súd však pripomína,
že v takom prípade však je dôkazné bremeno prenesené na správcu dane, ktorý existenciu takéhoto

konania musí dostatočne preukázať inak, než len na základe svojich domnienok.

39. Záver o tom, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od
DPH iba na základe existencie pochybností o tom, či odberateľ uvedený na sporných faktúrach - Zöld
Aranypatkó 2006 K.S. kft. bol skutočne odberateľom tovaru, ktorého dodanie a zároveň aj použitie

žalobcom ako zdaniteľnou osobou na účely jeho vlastných zdaniteľných plnení nepovažovali správca
dane a žalovaný za sporné, preto záver daňových orgánov nie je v súlade s judikatúrou a z nej plynúcim
výkladom Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 a je právne neudržateľný.

40. Knámietkežalobcu,žeskutkovýstavzistenýsprávcomdaneneboldostačujúcinariadneposúdenie

veci, nakoľko správca dane nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom vo vzťahu k odberateľskej
spoločnosti správny súd uvádza, že je pravdou, že žalobca navrhol vykonať dôkazy na overenie
podkladov z EKAER čísiel, výsluch vodičov, výsluch skladníkov žalobcu, resp. iných zainteresovaných
osôb,overeniebezhotovostnýchplatiebprostredníctvompeňažnýchústavov,avšakneuviedolkonkrétneinformácie nevyhnutné pre vykonanie navrhovaných dôkazov (EČV vozidiel použitých na prepravu
výrobkov, mená a priezviská osôb s kontaktnými údajmi, ktorých výsluch navrhoval). Na strane druhej,
však správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného minimálne vo vzťahu k návrhu na vykonanie

dôkazov - výsluchu vodičov, ktorí neboli dostatočne identifikovaní a tento dôkaz nebolo možné vykonať
z dôvodu, že návrh na jeho vykonanie neobsahoval dostatok informácií a podkladov, ktoré by vykonanie
navrhovaných dôkazov umožnilo (presná identifikácia osôb).

41. K námietke zákonnosti získaných dôkazov získaných z medzinárodnej výmeny informácií správny

súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 607/2021 zo dňa
30.11.2021, v zmysle ktorého cit.: „Poznatky získané z medzinárodnej výmeny informácií možno
považovať za zákonne získaný a procesne použiteľný dôkaz. To, akú relevanciu prizná správca dane
konkrétnemudôkazu,jeužvecouhodnoteniadôkazov.Samozrejme,nemožnoopomenúťústavnéprávo
vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 ústavy).“, z uvedeného dôvodu túto
námietku posúdil ako nedôvodnú.

42. Pokiaľ žalobca namietal neposkytnutie súčinnosti pri medzinárodnej výmene informácií zo strany
žalovaného, správny súd uvádza, že je práve na správcovi dane, akým spôsobom zabezpečí dôkazy.
Je povinnosťou správcu dane oboznámiť žalobcu so zistenými skutočnosťami a oznámiť mu relevantné
pochybnosti (ak predtým bola zo strany žalobcu predložená iniciatíva preukázať svoje tvrdenia).

Následne je na žalobcovi, aké podnikne kroky k preukázaniu svojich tvrdení a vyvrátení pochybností
správcu dane. Správny súd uvádza, že práve prioritná úloha správcu dane je preverovania správnosti
odvedenej dane a to napríklad aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, na druhej strane
je povinnosťou správcu dane vykonávať úkony efektívne, tak aby neprimerane nezaťažovali žalobcu
a správca dane nepredlžoval neúmerne napríklad výkon daňovej kontroly neefektívnymi a neúčelnými

žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií. Uvedená skutočnosť je teda závislá od konkrétneho
prípadu, ale v danom prípade, správny súd nevzhliadol túto námietku žalobcu ako dôvodnú s poukazom,
že v kontexte celého nevidel dôvod na aplikáciu zásady úzkej súčinnosti len pri základnom overovaní
faktov vyplývajúcich správcovi dane z doposiaľ predložených podkladov žalobcu.

43. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že žalobca na
preukázanie svojich tvrdení o skutočnom dodaní tovaru a jeho použití na vlastné zdaniteľné plnenie
predložil listinné dôkazy, medzi ktorými boli aj evidenčné čísla motorových vozidiel, mená vodičov a
kódy EKAER pridelené posudzovaným dodávkam, ako aj identifikácia jednotlivých prepráv. Správny
súd konštatuje, že v tomto štádiu , v akom žalovaný uzatvoril existujúci skutkový stav a svoj záver,

sa žalovaný ani správca dane týmito dôkazmi dostatočne nezaoberali, pretože sa žalobca práve
prostredníctvom týchto dôkazov snažil uniesť dôkazné bremeno jednak o skutočnom dodaní tovaru
uvedeného na sporných faktúrach, ale aj o splnení materiálnej podmienky cezhraničného dodania, teda
splnenia podmienky oslobodenia od DPH. Správca dane ani žalovaný dostatočne nevenovali náležitú
pozornosť a odmietli tiež vykonať dôkazy ohľadom prepravy tovaru, ako aj výsluchov navrhovaných

svedkov. Za týchto okolností sa záver o spoľahlivom preukázaní nedodania tovarov spoločnosti Zöld
Aranypatkó 2006 K.S. kft. sa javí správnemu súdu ako nedôvodný a nemajúci oporu vo vykonanom
dokazovaní. Čo však nezakladá ďalší dôvod zrušenia rozhodnutia s poukazom na dôvod nesprávneho
právneho posúdenia. Správny súd dôvodí aj tým, že správca dane a žalovaný v konaní žiadnym
spôsobom nespochybnili vierohodnosť žalobcom predložených podkladov, napr. CMR, preto je na

zvážení žalovaného a správcu dane v ďalšom konaní po vrátení veci udržateľnosť existujúceho stavu
dokazovania vo vzťahu k prezentovanému záveru o nesplnení (nepreukázaní ) podmienok oslobodenia
od DPH.

44. Nebolo možné sa zo strany správneho súdu nestotožniť s námietkou žalobcu, v rámci

ktorej vytýkal rôzne nedostatky vo vzťahu k dôkazu - odpovedi Národnej diaľničnej spoločnosti
v otázke vyhodnotenia záverov o pohybe vozidiel, pričom správny súd uvádza, že samotné
vyhodnotenie záverov vyplývajúcich z dôkazu je len v časti nepreskúmateľne, čo vo svojej podstate
taktiež odôvodňuje nepreskúmateľnosť samotného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako aj
napadnutého rozhodnutia, avšak nemožno prisvedčiť tej časti námietky žalobcu, že nie je možné

určiť, čo bolo obsahom žiadosti, resp. ktoré konkrétne motorové vozidlá boli predmetom preverenia,
nakoľko príloha odpovede obsahuje presné vymedzenie preverovaných evidenčných čísiel, ako aj
obdobie, v ktorom boli vozidlá preverované. Inak povedané, interpretácia dôkazu a jeho odôvodneniev rámci rozhodnutia správcu dane nebola v dostatočnej forme prevzatá do rozhodnutia správcu dane
a žalovaného v zrozumiteľnej forme.

45. Správny súd odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Sfk/69/2022
zo dňa 30.05.2024, ktoré sa síce týka rovnakého žalobcu, ale predmetom bolo iné zdaňovacie
obdobie (júl 2014), ale je možné čiastočne záver kasačného súdu aplikovať aj na súdom preskúmavaný
prípad, pričom na podporu svojho záveru dáva do pozornosti stranám sporu bod 44 cit.: „ Zo strany
správneho súdu v ďalšom konaní preto bude potrebné posúdiť i realizáciu tzv. Axel Kittel testu zo

strany správcu dane a žalovaného, a to v rozsahu príslušného sťažnostného bodu sťažovateľa. Rovnako
tak bude úlohou správneho súdu ustáliť svoje závery zrejmým spôsobom a riadnym odôvodnením, či
dôvodom pre nepriznanie odpočtu DPH bola dostatočne preukázaná vedomosť žalobcu na daňovom
podvode, nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH alebo či rozhodnutie správcu dane
a žalovaného vykazovalo znaky zmätočnosti s poukazom na konkrétne ich vymedzenie, pričom takto
prijatý záver musí byť správnym súdom riadne otestovaný skrz žalobné body ktoré sú obsiahnuté v

správnej žalobe“.

46. Na doplnenie správny súd považoval za nevyhnuté sa vyjadriť aj k otázke dokazovania vo
vzťahu k odberateľovi obchodnej spoločnosti Schneider-Rot Handels Kft.. Žalovaný žalobcovi vytýkal
nenavrhnutie dôkazov, na strane druhej však zo strany žalobcu boli predložené dôkazy, s ktorými sa

podľa názoru správneho súdu žalovaný riadne nevysporiadal. Výsluch konateľa spoločnosti Schneider-
Rot Handels Kft. nebolo možné ani navrhovať, nakoľko konateľ spoločnosti Schneider-Rot Handels Kft.
zomrel, na druhej strane relevantné doklady (výsluch svedkov, CMR doklady) neboli v dostatočnom
rozsahu spochybnené (ich vierohodnosť) zo strany žalovaného. Taktiež vytýkaný nedostatok zo strany
žalovaného a to neprijatie opatrení, bez vykonania ďalších bodov Axel Kittel testu nebolo možné

považovať za správne právne posúdenie.

47. Správny súd vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a právneho posúdenia veci dospel k
záveru, že správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutia daňových orgánov je potrebné zrušiť z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Správny súd vzhliadol

nedostatky nielen v žalovanom rozhodnutí, ale i v rámci konania pred správnym orgánom prvého stupňa,
preto rozhodol podľa § 191 ods. 3 písm. a.) SSP a vrátil vec správcovi dane.

48. Úlohou žalovaného po vrátení veci na ďalšie konanie bude vec opätovne právne posúdiť vo svetle
právnych názorov vyslovených a citovaných v tomto rozhodnutí, ako aj ustálenej judikatúry a dôkladne

sa vysporiadať s otázkou, či je na základe takto zisteného skutkového stavu možné udržať právny záver
o nesplnení podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu.

49. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva

na správnom súde.“

50. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

51.Podľa§175ods.1SSPvzneníúčinnomdo30.06.2023„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodne
aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

52. Podľa § 175 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „O výške náhrady trov konania rozhodne

správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. “

53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP keďže žalobca mal v konaní plný
úspech, správny súd mu priznal voči neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených

trov súdneho konania.

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e

SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).