Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106263
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: Unique Medical s.
r. o., so sídlom Stará Vajnorská 1367/4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 729 429,
práv. zast. Mgr. Martina Koková, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 52 516 580,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101864556/2023 zo
dňa 24.07.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

101864556/2023 zo dňa 24.07.2023 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u daňového subjektu Unique Medical s. r. o., Stará Vajnorská
1367/4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 46729429, DIČ: 2023571220, IČ DPH:

SK2023571220daňovúkontrolunadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiemáj2021,ovýsledku
ktorej vyhotovil protokol č. 102809237/2022 zo dňa 17.10.2022. Protokol z daňovej kontroly, ktorého
súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, bol daňovému subjektu doručený
dňa 07.11.2022. Daňový subjekt sa k zisteniam správcu dane vyjadril a v lehote 30 pracovných dní
podal elektronicky vyjadrenie, zaevidované pod č. 616117309/2022 zo dňa 16.12.2022. Správca dane
pripomienky a dôkazy daňového subjektu k protokolu prerokoval s daňovým subjektom dňa 08.03.2023,
o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100744745/2023 zo dňa 08.03.2023.

2. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutím č. 100799311/2023 zo dňa
16.03.2023 rozhodol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ,,Daňový
poriadok“) v znení neskorších predpisov tak, že vyrubil daňovému subjektu Unique Medical s. r. o., Stará
Vajnorská 1367/4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 46729429, DIČ: 2023571220, IČ
DPH: SK2023571220 rozdiel dane v sume 15 200,00 EUR, slovom pätnásťtisícdvesto EUR na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa
22.06.2021vo výške 133 736,38 EUR. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní vo výške

148 936,38 EUR. Rozdiel dane v sume 15 200,00 EUR.
3. V odôvodnení rozhodnutia správca dane k spornej faktúre č. 2021/053103 od dodávateľa spoločnosti
Stavby a koordinácie, s. r. o. uviedol, že viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov
deklarovaných faktúrami, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy, snažil sa úplne apresne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady
a dôkazy. Na základe vyššie uvedeného kontrolovaný platiteľ ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal,
že mu vzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa

ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Správca dane k spornej
faktúre č. 202105001 od dodávateľa spoločnosti HBSE, s. r. o. uviedol, že preukázal, že kontrolovaný
platiteľ tým, že neprijal žiadne rozumné opatrenia na zabránenie svojej účasti na prípadnom daňovom
podvode, sa stal účastníkom daňového podvodu v zmysle bodu 48. Rozsudku ESD č. C-277/14 vo veci

PPUH Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jarosław Stefanek. Správca dane na základe
vykonaných zisťovaní prijal záver, že kontrolovaný daňový subjekt sa stal súčasťou reťazca a realizácia
obchodných aktivít mala známky neštandardného konania, a že pri zdaniteľných obchodoch, ktorých
súčasťou sa vedome alebo z nedbanlivosti stala aj spoločnosť Unique Medical s. r. o. vznikol daňový
únik.
4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal daňový subjekt – žalobca včas odvolanie.

5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.
101864556/2023zodňa24.07.2023,takžepodľa§74ods.4zákonač.563/2009Z.zvzneníneskorších
predpisov rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 100799311/2023 zo dňa 16.03.2023,
ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona číslo 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ,,Daňový
poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil za zdaňovacie

obdobie máj 2021 rozdiel dane v sume 15 200,00 EUR, slovom: pätnásťtisícdvesto EUR na dani z
pridanej hodnoty, daňovému subjektu Unique Medical s. r. o. , DIČ 2023571220, IČO 46729429, IČ DPH
SK2023571220, Stará Vajnorská 1367/4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto potvrdil.
6. V odôvodnení sa stotožnil so záverom správcu dane, pričom uviedol, že ako odvolací orgán, po
oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po

preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane v súlade s § 74 ods. 2 Daňového
poriadku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu má za to, že závery správcu
dane v prípade nepriznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou
Stavby a koordinácie s. r. o. a spoločnosťou HBSE, s. r. o. vytvárajú dostatočné právne východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Správcom dane boli v rámci daňovej kontroly a

vyrubovacieho konania zistené také objektívne skutočnosti, ktoré ho logicky viedli k záveru, ktorý
prijal. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia správcu dane, daňový subjekt v prípade uplatneného
odpočítania dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Stavby a koordinácie s. r. o. neuniesol vlastné
dôkazné bremeno, keď vierohodne nepreukázal a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo
dodanie fakturovaných zdaniteľných plnení a to, že sa reálne uskutočnili tak, ako bolo deklarované

na dodávateľských faktúrach od dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. , čím sa
nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 51 ods. 1 písm. a)
v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Ďalej z dokazovania vykonaným správcom dane
vyplynulo, že daňový subjekt sa v prípade uplatneného odpočítania dane z dodávateľskej faktúry od
dodávateľa HBSE, s. r. o. stal súčasťou reťazca, kde realizácia obchodných aktivít mala známky

neštandardného konania, kedy v zmysle uvedeného správca dane nepriznal daňovému subjektu
uplatnené odpočítanie dane v zmysle dodávateľskej faktúry od spoločnosti HBSE, s. r. o.

Správna žaloba a žalobné body
7. Včas podanou správnou žalobou žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

zo dňa 24.07.2023, pričom žiadal toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
8. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné a zmätočné. Žalobca má za to, že žalovaný
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konaní neboli vykonané
navrhované dôkazy, ktoré bolo potrebné vykonať na bližšie objasnenie skutočností. Rozhodnutie
žalovaného je v rozpore s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: I. ÚS 259/2022-37.

Konaním správcu dane a žalovaného došlo k neúmernému presunu dôkazného bremena na žalobcu.
9. Pokiaľ ide o preukázanie dodania služby konkrétnym dodávateľom — Stavby a koordinácie s. r. o ,
ktorý je uvedený na prijatej faktúre č. 2021/053103 žalobca opakovane uvádza nasledovné skutočnosti:
10. V mesiaci január 2021 žalobca obdržal od spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. cenovú
ponuku zo dňa 12.01.2021 na nasledovné služby — inštalácia a prevádzkovanie zabezpečovacieho

systému v objektovej skladbe — Pult centrálnej ochrany (PCO) a Elektronický protipožiarny systém
(EPS). Ponúkané služby zahŕňajú: dodanie a montáž káblových kamier, senzorov a modulov;
sprevádzkovanie zabezpečovacieho systému do užívania; prevádzkovanie zabezpečovacieho systému;
školiacu, servisnú a revíznu činnosť.vyjadrením zo dňa 14.01.2022, t. j. cenová ponuka zo dňa12.01.2021 ako listinný dôkaz je súčasťou administratívneho spisu príslušného správcu dane. Z tohto
listinného dôkazu je zrejmé, že cenovú ponuku vystavila spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o.
(dodávateľ uvedený na prijatej faktúre č. 2021/053103), cenová ponuka je podpísaná a opatrená

odtlačkompečiatkyspoločnostiStavbyakoordinácies.r.o.Vystavovateľomcenovejponukyjedodávateľ
služby uvedený na prijatej faktúre č. 2021/053103 - spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o. Vo
vystavenej cenovej ponuke sú špecifikované ponúkané služby, cena ponúkaných služieb a podmienky
pre objednanie ponúkaných služieb. Z výsluchu svedka - p. Robin Popelka vykonaného dňa 28.06.2022
aj tento svedok potvrdil na strane 4 Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28.06.2022, číslo:

101852300/2022, že „začiatkom roku 2021 bol vyhotovený cenník mnou a na základe toho si objednávali
tieto služby. ” Vypočutý svedok - p. Robin Popelka sa vyjadril, že cenník, t. j. cenovú ponuku vystavil
on osobne, v čase vystavenia cenovej ponuky bol p. Robin Popelka štatutárnym orgánom - konateľom
spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. , t. j. bol oprávnený konať za túto spoločnosť, t. j. za konkrétneho
dodávateľa služby, a teda bol oprávnený aj vyšťaviť predmetnú cenovú ponuku v mene spoločnosti,
ktorá je ako konkrétny dodávateľ' služby uvedená na prijatej faktúre č. 2021/053103. Skutočnosť,

že svedok - p. Robin Popelka v čase jeho výsluchu (28.06.2022) nevlastnil cenník správca dane
bez logického zdôvodnenia v administratívnom konaní vyhodnotil tak, že svedok nevie, či cenník
existoval, a to aj s prihliadnutím na ostatnú výpoveď tohto svedka, čo je absolútne neprípustné a
v rozpore s § 3 odsek 3 a s § 24 odsek 2 Daňového poriadku. Keďže sa žalovaný v odvolaním
napadnutom rozhodnutí stotožnil s dokazovaním vykonaným príslušným správcom dane, stotožnil sa

tak s dokazovaním, ktoré bolo vykonané v rozpore s citovanými ustanoveniami Daňového poriadku. V
administratívnom konaní bola spochybňovaná existencia cenníka len z dôvodu, že tento cenník nebol
doručený zo strany svedka - p. Robina Popelku, a to bez ohľadu na to, že cenník bol predložený zo
strany žalobcu (teda žalovaný má tento cenník k dispozícii a je súčasťou administratívneho spisu),
zároveň vystavenie a doručenie tohto cenníka osobne potvrdil svedok - p. Robin Popelka pri svojom

výsluchu. Žalobca má zato, že počas dokazovania vykonávaného v administratívnom konaní sa viackrát
preukázalo (minimálne pri objasňovaní existencie a vystavenia cenovej ponuky na ponúkané služby),
že správca dane a rovnako žalovaný vyhodnocuje zistené skutočnosti veľmi účelovo iba v neprospech
žalobcu a pokiaľ' sa táto skutočnosť preukáže a žalobca výslovne poukáže na tieto nedostatky, príslušný
správca dane a následne aj samotný žalovaný na tieto svoje pochybenia a nedostatky reaguje len veľmi

všeobecne, bez ďalšieho logického zdôvodnenia, pričom však žalobca opakovane poukazuje na to že
kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných žalobcom ako daňovým subjektom musí spĺňať určité
parametre. Spochybnenie zo strany správcu dane a následne žalovaného musí byť preukázateľné vo
formerelevantnéhodôkazuktovyvraciadôkaznýpotenciáldôkazovpredkladanýchdaňovýmsubjektom.
Žalobca nemôže byť postihnutý zato, že dodávateľ služby nepredložil správcovi dane cenník, žalobca

správcovi dane cenník predložil a existencia tohto cenníka ako i jeho vystavenie bolo zároveň potvrdené
výpoveďou svedka — p. Robina Popelku, ktorý v čase vystavovania cenníka bol štatutárnym zástupcom
— konateľom u dodávateľa služby. Následne v zmysle podmienok uvedených v doručenej cenovej
ponuke (v doručenom cenníku ktorého existenciu potvrdzuje jednak jeho písomné vyhotovenie a
jednak výpovede svedka a žalobcu) žalobca vystavil konkrétnemu dodávateľovi zaslal objednávky na

ponúkané služby, a to: dňa 21.01.202 vystavil prvú písomnú objednávku na ponúkané služby na mesiac
02/2021, ktorú dňa 22.01.202 zaslal spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. poštou; dňa 19.02.202
kontrolovaný daňový subjekt vystavil písomnú objednávku na ponúkané služby na mesiac 03/202 , ktorú
dňa 24.02.2021 zaslal spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. poštou; dňa 22.03.202 kontrolovaný
daňový subjekt vystavil písomnú objednávku na ponúkané služby na mesiac 04/202 , ktorú dňa

23.03.2021 zaslal spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. poštou; dňa 19.04.202 kontrolovaný daňový
subjekt vystavil písomnú objednávku na ponúkané služby na mesiac 05/202 , ktorú dňa 19.04.2021
zaslal spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. poštou; dňa 24.05.2021 kontrolovaný daňový subjekt
vystavil písomnú objednávku na ponúkané služby na mesiac 06/202 i, ktorú v mesiaci máj 2021 zaslal
spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. poštou. Uvedené objednávky spolu s dokladom o ich podaní

na poštovú prepravu žalobca ako listinné dôkaz zaslal správcovi dane, tieto listinné dôkazy sú súčasťou
administratívneho spisu. Pri ich vyhodnocovaní správca dane len stroho konštatoval, že z dokladov o
podaní na poštovú prepravu nie je možné vyhodnotiť, čo bolo predmetom zásielky podanej na poštovej
preprave. Správca dane vyhodnotil tieto listinné dôkazy v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 odsek 3
Daňového poriadku, nakoľko správca dane tieto predložené listinné dôkazy, čo do obsahu ako i do formy

vôbec nevyhodnocoval v vzájomnej súvislosti s vyjadreniami svedka — p. Robin Popelka, s vyjadreniami
žalobcu a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými predloženými listinnými dôkazmi. Rovnaký postoj vo
veci zaujal aj žalovaný ako odvolací orgán. Z predložených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu vyplýva, že žalobca písomné objednávky vystavoval pravidelne mesačne vzmysle podmienok uvedených v Cenovej ponuke zo dňa 12.012021 a tieto písomné objednávky boli
poštou zasielané na adresu konkrétneho dodávateľa objednaných služieb, t. j. na adresu spoločnosti
Stavby a koordinácie s. r. o. Okrem predložených listinných dôkazov tieto skutočnosti potvrdzujú

aj vyjadrenia vypočutých osôb. Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré vyšli počas dokazovania najavo vo
vzťahu k cenníku a k objednávkam nie sú rozporné, práve naopak. A tieto skutočnosti nevyplývajú len
z listinných dokladov, ale aj z výpovedí, či už svedka alebo zástupcov samotného žalobcu, t. j. majú
povahu faktu. Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný bez ďalšieho logického zdôvodnenia
tvrdí, že svedok — p. Robin Popelka síce potvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení (uskutočnenie

zdaniteľných plnení je preukázané aj listinnými dokladmi, ktoré predložil do administratívneho konania
žalobca), ale zo strany spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o. neboli žiadnymi listinnými dokladmi
a dôkazmi tieto tvrdenia potvrdené a preukázané. V tejto súvislosti žalobca v podanom odvolaní
poukazoval na Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011. Skutočnosť,
že spoločnosti Pannon Slovakia s. r. o. bola od 31.05.2022 zrušená registrácia pre DPH z úradnej
moci, nie je dôkazom o tom, že by táto spoločnosť v roku 2021 nemohla subdodávateľsky objednanú

službu poskytnúť. Práve naopak je dôkazom o tom, že ku dňu 31.05.2022 bola táto spoločnosť riadne
registrovaná pre DPH. Žalobca opakovane počas administratívneho konania uvádzal, že cudzinci-
pracovníci prišli na miesto Stará Vajnorská 13 7/4, Bratislava, boli vybavení pracovným náradím a
technikou, ktorú bolo potrebné inštalovať a následne v mesiaci jún 2021 demontovať, a teda na
strane žalobcu neboli pochybnosti o tom, že služby sú vykonávané dodávateľom, ktorý má dostatočné

technické a personálne vybavenie a informácie k tomu, aby objednané služby zrealizoval.Žalobca má za
to, že počas administratívneho konania bolo preukázané, že senzory, čidlá a kamery, prostredníctvom
ktorých bola časť služby realizovaná boli inštalované priamo v priestoroch, ktoré užíva žalobca, t. j.
na adrese Stará Vajnorská, v Bratislave a samotný pult centrálnej ochrany, ktorý tiež slúži na plnenie
tejto služby bol inštalovaný v priestoroch dodávateľa. Uvedené jednak vyplýva z vyjadrení žalobcu a

jednak z výsluchu svedka — p. Robin Popelka, ktorý bol v čase poskytnutia deklarovaného plnenia
štatutárnym zástupcom konkrétneho dodávateľa služby - spoločnosti Stavby a koordinácie s. r. o.
Žalobca má za to, že žalovaný mohol nahliadnuť do administratívneho spisu z daňovej kontroly na DPH
za zdaňovacie obdobie máj 2021 u daňového subjektu ULTRAMED s. r. o. a zistil by, že spoločnosť
Stavby a koordinácie s. r. o. , v rozhodnom období, teda od začiatku roka 2021 užívala priestory, ktoré

mala v nájme od spoločnosti AUTOVERO s. r. o. Z uvedeného je zrejmé, že teda naozaj časť služby bola
poskytovaná z týchto priestorov, do ktorých sa vchádzalo cez priestory užívané samotným majiteľom
teda spoločnosťou AUTOVERO s. r. o. a teda vstup do týchto priestorov nebol kontrolovaný, ako
uvádza svedok — p. Robin Popelka. Tieto skutočnosti samozrejme nevylučujú, že ďalšia časť toho
deklarovaného plnenia bola realizovaná v priestoroch na adrese Stará Vajnorská, ktoré užíva žalobca a

vstupdoktorýchjemožnékontrolovať'prostredníctvomzamestnancovžalobcu,ktorísatamnachádzajú.
Žalobca má naďalej za to, že z účelom spoľahlivého a presného objasnenia týchto skutočností bolo v
reálnych možnostiach žalovaného nahliadnuť' do administratívneho spisu z daňovej kontroly na DPH za
zdaňovacie obdobie máj 2021 iného kontrolovaného daňového subjektu, t. j. u spoločnosti ULTRAMED
s. r. o. nakoľko je preukázané, že v prípade správcu dane ide o bežne zaužívaný a obvyklý postup

pri výkone kontroly, keďže tak robil aj pri nahliadnutí do administratívneho spisu z daňovej kontroly
na DPH u daňového subjektu HGM s. r. o. o Čom bol spísaný úradný záznam dňa 25.08.2022
pod číslom 102375026/2022. Žalobca opakovane poukazuje na skutočnosť, že vo svojom vyjadrení k
protokolu zo dňa 11.12.2022 navrhoval správcovi dane vykonať dokazovanie aj obhliadkou priestorov,
ktoré užíva a ktoré sa nachádzajú na ulici Stará Vajnorská v Bratislave. Tento dôkaz navrhoval žalobca

vykonať už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.09.2022. Správca dane navrhovaný dôkaz však
nevykonal, a to aj napriek tomu, že u neho naďalej pretrvávali pochybnosti ohľadne inštalácie kamier,
čidiel a senzorov, ktoré bolo reálne možné odstrániť vykonaním obhliadky priestorov a kladením otázok
zamestnancom kontrolovaného daňového subjektu ktorí by sa na mieste obhliadky nachádzali, najmä
pokiaľ ide o inštaláciu kamier čidiel a senzorov na adrese Stará Vajnorská v Bratislave. Správca dane

sa v prípade tohto návrhu na vykonanie dokazovanie obmedzil iba na jednoduché konštatovanie, že
vykonanie tohto navrhovaného dôkazu nepovažuje za potrebné nakoľko naďalej nespochybňuje reálne
sídlo žalobcu na tejto adrese. Žalobca opakovane poukazuje na skutočnosť, že musel prostredníctvom
svojich písomných vyjadrení, ktoré boli doplnené prílohy (fotografie v administratívnych a skladových
priestorochnaadreseStaráVajnorskáakoajfotografioupočítačovejobrazovky,zktorejjezrejmé,žekeď

len do samotného vyhľadávača www.google.sk zadáte spoločnosť Unique Medical s. r. o. zobrazia sa
automaticky priestory, budova, ulica, parkovacie plochy, ktoré spoločnosť Unique Medical reálne užíva)
vyvracaťsprávcovidanejehoabsolútneneopodstatnené,neodôvodnenéapredovšetkýmnepreukázané
závery vo vzťahu k reálnemu sídlu kontrolovaného daňového subjektu. Zároveň správca dane si vrámcisvojejkontrolnejčinnostinedokázalvyhľadaťanisprávnylistvlastníctvacezwww.katasterportal.sk
vzťahujúci sa k priestorom užívaným žalobcom. Na nesprávny výpis listu vlastníctva musel správcu
dane upozorniť až žalobca prostredníctvom konateľa spoločnosti p. Ing. Ronalda Necpála na ústnom

pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo počas výkonu daňovej kontroly, keď správca dane obvinil žalobcu z
fiktívneho sídla. Pokiaľ by žalobca nepoukázal na pochybenia a nedostatky správcu dane pri výkone
dokazovania v rámci administratívneho konania, do dnešného dňa by bol žalobca posudzovaný ako
subjekt bez reálneho sídla. Žalobca má zato, že rovnako bolo počas administratívneho konania
preukázané, že k ukončeniu spolupráce medzi žalobcom a konkrétnym dodávateľom — spoločnosťou

Stavby a koordinácie s. r. o. došlo z dôvodu opakovaných reklamácií. Žalobca doručil správcovi
dane fotografiu preukazujúcu vady poskytovaného plnenia, a teda je súčasťou administratívneho spisu.
Reklamácie vadného plnenia potvrdil aj svedok — p. Robin Popelka. V dôsledku ukončenia spolupráce
na základe Oznámenia o ukončení spolupráce zo dňa 21.06.2021 dodávateľ dňa 29.06.2021 vykonal
demontáž zabezpečovacieho systému. O demontáži bol dňa 29.06.2021 vypracovaný písomný Protokol
o demontáži zabezpečovacieho systému, z ktorého vyplýva že: preberajúcim subjektom bol dodávateľ

služby spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o. , odovzdávajúcim subjektom bol žalobca, demontáž
sa vykonala dňa 29.06.2021 na mieste demontáže: Unique Medical s. r. o. , Stará Vajnorská 1367/4,
Bratislava, a predmetom demontáže bolo — demontáž káblových kamier 4ks, demontáž senzorov
4ks, demontáž modulov — modul PCO a modul EPS, odpojenie systémov z prevádzky. Zároveň
má žalobca zato, že je v rozpore s logikou, aby žalobca pokiaľ mu nebolo poskytnuté deklarované

plnenie: aby toto plnenie opakovane reklamoval u konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúre, aby
konkrétnemu dodávateľovi uvedenému na faktúre uhrádzal faktúry vystavené za toto plnenie; aby toto
plnenie pravidelne objednával u konkrétneho dodávateľa v zmysle predloženej cenovej ponuky; aby
podpisoval resp. potvrdzoval dokumenty a doklady vystavené v súvislosti s poskytnutým daňovým
plnením ako napr.: pravidelná písomná objednávka, inštalačný protokol, protokol o demontáži.

11. Pokiaľ ide o nepreukázanie účasti žalobcu na podvodnom konaní, resp. nepreukázanie účasti
na podvodnom reťazci obchodných spoločností prostredníctvom obchodnej transakcie, predmetom
ktorej bolo dodanie diagnostických staníc od spoločnosti HBSE, s. r. o. fakturovaných faktúrou č.
202105001, žalobca má za to, že počas administratívneho konania nebolo preukázané, že žalobca
sa mal zúčastniť podvodného konania, resp. že sa mal zúčastniť na podvodnom reťazci obchodných

spoločností prostredníctvom obchodnej transakcie, predmetom ktorej bolo dodanie diagnostických
staníc od spoločnosti HBSE s. r. o. fakturované faktúrou č. 202105001.
12. Žalobca počas administratívneho konania opakovane odôvodňoval ekonomické opodstatnenie
posudzovanej obchodnej transakcie a opakovane uvádzal, že uvedená posudzovaná obchodná
transakcia bola pre žalobcu zisková, dosiahla ziskovosť 23,14%, pričom celkové výnosy tohto

posudzovaného obchodného prípadu (zákazky) predstavujú sumu vo Výške 383 000,00 EUR bez DPH
a celkové náklady predstavujú sumu vo Výške 294 383,71 EUR bez DPH. O tvrdených skutočnostiach
žalobca predložil žalovanému aj listinné doklady ako dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho
spisu. Napriek skutočnosti, že správca dane počas výkonu kontroly vyslovene požadoval od žalobcu
vysvetliť ekonomické opodstatnenie uvedenej obchodnej transakcie, žalovaný v odvolaním napadnutom

rozhodnutí už uvádza, že ho dosiahnutá ziskovosť zákazky vôbec nezaujíma a nie je podstatná. Zrejme
preto, že ide o skutočnosť v prospech žalobcu a tieto skutočnosti v prospech žalobcu žalovaný vôbec
nevyhodnocoval.Žalobcavysvetlilobjektívnedôvody,prektorétovar(RDGstanice)spolusostavebnými
prácami dodala práve spoločnosť HB SE, s. r. o. Žalobca opakovane uvádza, že tovar (RDG stanice)
mal byt' inštalovaný v priestoroch, ktoré neboli stavebne pripravené a dodávateľ spoločnosť HBSE, s. r.

o. vykonávala stavebné práce v nemocniciach. Uvedené viedol aj konateľ žalobcu dňa 07.09.2022 na
ústnom pojednávaní. V prípade, že v budúcnosti bude potrebné uplatňovať reklamácie z poskytnutého
plnenia, bolo v úmysle žalobcu zabezpečiť, aby tieto reklamácie si m hol uplatňovať len voči jednému
zodpovednostnémusubjektu,nakoľkoužmáskúsenostizpredchádzajúcejpraxe,ževprípadeviacerých
dodávateľov, títo dodávatelia odmietajú prevziať' zodpovednosť, prenášajú túto zodpovednosť jeden na

druhého,čománegatívnydopadnacelýpriebehreklamačnéhokonaniazdĺhavékonanie,ďalšienáklady
spojené s reklamáciou a predovšetkým nespokojného zákazníka. Spoločnosť' FUJIFILM Slovakia s. r.
o. aj keď' s ňou žalobca obchoduje pochopiteľne nemohla byt' jediným dodávateľom kontrolovaného
plnenia, nakoľko táto spoločnosť nerealizuje stavebnú pripravenosť priestorov v nemocniciach a v
súvislosti so zazmluvnenou zákazkou bolo potrebné zrealizovať aj stavebnú pripravenosť priestorov

v nemocnici. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že žalobca sa vedome zapojil do preverovaného
obchodného reťazca, pričom osobne poznal konateľov subdodávateľských spoločností RUN Pro, s. r.
o. , Stavby a koordinácie s. r. o. a zamestnanca spoločnosti FUJIFILM Slovakia, s. r. o. Z odôvodnenia
rozhodnutia nie je ani zrejmé vykonaním akých dôkazov dospel správca dane k takýmto nepreukázanýmzáverom. Iba skutočnosť, že sa niektoré fyzické osoby medzi sebou osobne vzájomne poznajú predsa
nemôže zakladať a ani nezakladá zodpovednosť za vedomé sa zapojenie do akéhokoľvek obchodného
reťazca. Z dokazovania vykonaného správcom dane/žalovaným je preukázané, že Ing. Ronald Necpál

— konateľ žalobcu iba odporučil dodávateľovi — spoločnosti HBSE, s. r. o. spoločnosť' RUN Pro, s. r. o.
ako možného dodávateľa diagnostických staníc. Z výpovede zástupcu spoločnosti HBSE, s. r. o. však
nie je vylúčené, že pri tomto odporučení p. Ing. Ronald Necpál uviedol a označil aj iných dodávateľov.
Odporúčanie ešte neznamená, že spoločnosť' HBSE, s. r. o. si podľa špecifikácie nemôže/nemohla
vybrať akéhokoľvek dodávateľa dostupného na trhu, ale že si musela vybrať' spoločnosť RUN Pro, s. r.

o. , ako sa to snaží účelovo prezentovať' správca dane.
13. Ing. Ronald Necpál vôbec aktívne nezasahoval do výberu dodávateľa diagnostických staníc, ako
sa to účelovo snaží prezentovať správca dane, jeho rada adresovaná iba konateľovi spoločnosti HBSE,
s. r. o. mala čisto iba odporúčací charakter a žalovaným nebol preukázaný opak. Žalovaný v odvolaní
napadnutom rozhodnutí uvádza, že z celého dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že
žalobca inštruoval (čo vôbec nie je pravda) konateľa spoločnosti HBSE, s. r. o. pána Kaciana, od koho

má nakúpiť predmetné diagnostické stanice. Žalovaný však v rozhodnutí neuvádza vykonaním akých
dôkazov dospel k takýmto záverom. Dokonca žalovaný uvádza, že Ing. Ronald Necpál mal dokonca
usmerňovať už celý obchodný reťazec, čo je iba vykonštruovanou domnienkou žalovaného. Čo by malo
viest' Ing. Ronalda Necpála k tomu, aby celý fakturačný reťazec usmerňoval, resp. odporúčal obchody
medzi jednotlivými spoločnost'ami. Ing. Ronald Necpál nie je spoločníkom (nevlastní obchodný podiel) a

nie je ani tichým spoločníkom ani v jednej z obchodných spoločností, ktorá vystupuje v posudzovanom
obchodnom reťazci, t. j. Ing. Ronald Necpál nemá právo na hospodársky prospech z podnikania ani
jednej spoločnosti, ktorá vystupuje v posudzovanom obchodnom reťazci a nezíska žiadne výhody z
posudzovanej obchodnej transakcie. Zároveň žalobca uvádza, že p. Ing. Ronald Necpál nepoznal
podmienky obchodných transakcií v rámci preverovaného reťazca, nemal vedomosť o cenách tovarov v

rámci obchodného reťazca a ani o subjektoch, ktoré mali byt' zapojené do obchodného reťazca, iné ani
nebolo správcom dane preukázané. Pokiaľ ide o nezrovnalosti uvedené v odovzdávacích a preberacích
protokoloch, týkajúcich sa dátumov žalobca má naďalej za to, že tovar fakturovaný dodávateľom
spoločnosťou HBSE s. r. o. žalobca odovzdal svojmu konečnému odberateľovi dňa 03.05.2021 0 Čom
svedčí aj písomná dokumentácia, ktorú žalobca predložil a je súčasťou administratívneho spisu. Žalobca

aj zaškolil konečného užívateľa dodaného tovaru a teda má za to, že dňa 03.05.2021 žalobca umožnil
konečnému odberateľovi nakladať s týmto dodaným tovarom. Pokiaľ ide o výsluch Ing. Petra Stolárika,
je pravdou, že mu bola predložená k nahliadnutiu faktúra, ako i odovzdávací a preberací protokol s
neskorším dátumom, ako je deň 03.05.2021, avšak menovaný svedok sa vydaril že on túto faktúru
nevystavoval, vystavoval ju iný zástupca ich spoločnosti a uviedol, že údaje na tejto faktúre, resp. na

odovzdávacomprotokolebymalibyt'správne.Zuvedenéhojepreukázané,žesvedoksvojousvedeckou
výpoveďou ani nepotvrdil avšak ani nevyvrátil, že termínom dodania tovaru mohol byt' aj iný dát m, a
teda aj dátum 03.05.2021.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žiada správnu žalobu žalobcu zamietnuť v zmysle
§ 190 SSP. V odôvodnení svojho písomného vyjadrenia uviedol, že považuje žalobné námietky
žalobcu uvedené za nedôvodné. Žalovaný k uvedeným námietkam žalobcu uvádza, že tieto sú
identické s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí
napadnutom touto žalobou. Žalovaný v plnom rozsahu trvá na odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj napadnuté rozhodnutie správcu dane
je zákonné, netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a je dostatočne odôvodnené.
Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane v rozsahu požadovanom žalobcom v
odvolaní. Podľa názoru žalovaného, správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne a dostatočne
vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutie, pričom postupoval v súlade s

ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z dôkazov a zistení, ktoré správca dane
zaobstaral v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistenia o dodávateľskej spoločnosti
Stavby a koordinácie s. r. o. vyvracajú vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na jej meno

a odôvodňujú správcom dane vyjadrenú pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich
uvedených. Žalobca sa pred správcom dane vyjadril, že spolupráca s dodávateľskou spoločnosťou
Stavby a koordinácie s. r. o. vznikla na základe odporúčania známych, na základe čoho si žalobca
spoločnosť vybral za svojho dodávateľa z dôvodu, že táto spoločnosť ponúkala prenájom skladovýchpriestorov a aj službu zabezpečenia (beta testing, fine tuning a skúšobnú prevádzku systémov pultu
centrálnej ochrany). Za spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o. vystupoval pán Popelka a pán Matter,
ktorého funkciu v dodávateľskej spoločnosti splnomocnená zástupkyňa žalobcu nevedela identifikovať,

žalobca nedisponoval podkladmi a informáciami, či bola spoločnosť schopná zabezpečiť v požadovanej
kvalite a v požadovanom rozsahu dodanie tovarov a služieb, žalobca nevedel stotožniť osoby, ktoré
predmetné práce vykonávali, ani aký vzťah mali k dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s. r.
o. (žalobca nepredložil ani napr. evidenciu dochádzky pracovníkov ani menný zoznam pracovníkov),
žalobca si nepreveroval a nevedel ani uviesť, či mali odborné znalosti na výkon požadovaných prác,

a zmluvu s uvedenou spoločnosťou nemal uzatvorenú. Za spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o. ,
Robin Popelka, so správcom dane komunikoval sporadicky - telefonicky, na dohodnuté a opakovane
presúvané termíny konania ústneho pojednávania sa nedostavil, pričom ako dôvody nedostavenia sa
uvádzal rôzne subjektívne dôvody (zo zdravotných dôvodov; z dôvodu pomýlenia si termínu konania
ústneho pojednávania; z dôvodu zrážky so zverov), tieto subjektívne dôvody však správcovi dane
nepreukázal,apožadovanéúčtovníctvoaevidenciespoločnostizapreverovanéobdobiesprávcovidane

nepredložil. Pred správcom dane Robin Popelka vo svojej výpovedi síce tvrdil, že spoločnosť Stavby a
koordinácie s. r. o. mala ponuku z Rakúska, kde sa rušila ambulancia, vyraďovali sa zariadenia, tieto
práce mal vykonávať prostredníctvom subdodávateľskej spoločnosti Pannon Slovakia s.r.o, kde bol v
predmetnom zdaňovacom období konateľom Dušan Šutovský, a na niektoré práce mali prísť ľudia zo
spoločnosti SHJ bau invest GmbH, tieto tvrdenia však správcovi dane nepreukázal a ani hodnoverne

nepotvrdil. Podľa evidencií správcu dane, ktoré vedie pri správe daní vyplynulo, že spoločnosť Stavby
a koordinácie s. r. o. za jednotlivé zdaňovacie obdobia január až máj 2021 nedeklarovala v podaných
daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty žiadne nadobudnutie tovaru z iných členských krajín
EÚ, teda ani z Rakúska. Svedok, Robin Popelka, nevedel konkretizovať zamestnancov ani osoby,
ktoré mali práce vykonávať, nevedel uviesť priestory, v ktorých mali byť práce vykonávané, vedel

len, že išlo o priestory na adrese Stará Vajnorská a že malo ísť o dodanie služieb protipožiarnej
ochrany. Tým všeobecné a neurčité vyjadrenie svedka, Robina Popelku, nemožno považovať za dôkaz
preukazujúci reálne uskutočnenie v jeho mene fakturovaného plnenia pre žalobcu, ani ako hodnoverné
potvrdenie dodania fakturovaného tovaru a služieb pre žalobcu. Čo sa týka žalobcom predloženého
protokolu o demontáži zabezpečovacieho systému správcom dane bolo zistené, že podpis Robina

Popelku (za spoločnosť Stavby a koordinácie s. r. o. ) sa ani nezhoduje s podpisom Robina Popelku
uvedeným v zápisnici o ústnom pojednávaní, ktorú správca dane spísal s menovaným pri výsluchu
svedka. Správcovi dane sa takisto nepodarilo získať dôkazy ani v spoločnosti Pannon Slovakia, s. r. o. ,
nakoľko táto spoločnosť so správcom dane nekomunikuje a Dušan Šutovský sa na ústne pojednávanie
nedostavil, a ani svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil. Z daňovej kontroly nesporne vyplýva,

že správca dane svojím dokazovaním nezískal žiadne relevantné dôkazy o uskutočnených zdaniteľných
plneniach dodávateľskou spoločnosťou Stavby a koordinácie s. r. o. a preniesol dôkazné bremeno na
žalobcu zaslaním Oznámenia č. 102539558/2022 zo dňa 13.09.2022 v zmysle § 46 ods. 5 daňového
poriadku. Dôkazné bremeno na preukázaní dodávateľa predmetného tovaru a služieb alebo postavenia
dodávateľa ako zdaniteľnej osoby a platiteľa dane, ako hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva

na odpočítanie dane bolo prenesené na samotného žalobcu, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol.
15. Žalovaný ďalej uviedol, že zo zistení od dodávateľských spoloční HBSE, s. r. o. , ktoré správca
dane posúdil vo vzájomnej súvislosti vyplynulo, že žalobca si odpočítal daň z preverovanej faktúry od
spoločnosti HBSE, s. r. o. , pri ktorom došlo k podvodnému konaniu na dani z pridanej hodnoty, a
tým odpočítaním dane z plnení získal žalobca neoprávnené daňové zvýhodnenie. Na základe všetkých

skutočností, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly správca dane zistil, že vo fakturačnom reťazci spoločností
FUJIFILM Europe GmbH, organizačná zložka a Stavby a koordinácie s. r. o. – RUN Pro, s. r. o. –
HBSE, s. r. o. – žalobca a Nemocnica AGEL Levice, s. r. o. došlo k daňovému úniku, tým, že si
žalobca uplatnil vyššie odpočítanie dane, keď došlo k neúmernému navýšeniu ceny, personálneho
prepojenia, kedy priamo konateľ žalobcu osobne poznal pána Stolárika, zamestnanca spoločnosti

FUJIFILM Europe GmbH, s ktorým dojednával obchodné záležitosti, uvedené pán Stolárik potvrdil aj
v zápisnici o ústnom pojednávaní, s konateľom žalobcu sa pozná osobne a spolupracoval s ním aj v
minulosti. Správca dane dokazovaním zistil, že priamo konateľ žalobcu odporučil konateľovi spoločnosti
HBSE s. r. o. , aby predmetný tovar nakúpil od spoločnosti RUN Pro, s. r. o. , kde konateľkou
spoločnostijematkakonateľažalobcu,ktorátiežpotvrdila,žejejvoblastinákupuapredajazdravotníckej

techniky pomáhal Ing. Necpál, jej syn. Celý fakturačný reťazec usmerňoval žalobca, resp. odporúčal
obchody medzi jednotlivými spoločnosťami, z čoho je zrejmé, že žalobca mohol nadobudnúť predmetné
zdaniteľné plnenie priamo od spoločnosti FUJIFILM Europe GmbH, ktorú pozná a s ktorou aj bežne
obchoduje. Neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu, že nevedel, nepoznal a ani sa nezaujímal od kohododávateľ zakúpi diagnostické stanice, keďže z dokazovania vyplynul práve fakt, že tieto obchody sa
vykonávali na základe jeho odporúčaní a teda toto tvrdenie žalobcu bolo vykonaným dokazovaním
správcu dane vyvrátené. Doplnením niekoľkých dodávateľských spoločností do fakturačného reťazca

došlo k neúmernému navýšeniu ceny predmetných diagnostických staníc. V prípade, ak by žalobca
sám zaobstaral a nakúpil tovar priamo od spoločnosti FUJIFILM Europe GmbH, bola by cena aj napriek
pomerne drahému a robustnému softvéru DICOM (cena za jeden softvér 10 000,00 EUR) nižšia, ako
obstarávacia cena, za ktorú predmetné plnenie dodala spoločnosť HBSE s. r. o. žalobcovi. Z celého
dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že žalobca inštruoval konateľa spoločnosti HBSE,

s. r. o. , pána Kaciana, od koho má nakúpiť predmetné diagnostické stanice. Spoločnosť HBSE, s. r.
o. tak následne uskutočnila tento nákup od spoločnosti RUN Pro, s.r. o., ktorej konateľkou je matka
konateľa žalobcu, ktorý jej pomáhal v danej oblasti. Zo strany žalobcu došlo k účasti na tvorbe a
uskutočnení obchodnej schémy, ktorá viedla k uvedeným nákupom, nebola ekonomicky opodstatnená a
jejvýsledkombolozískanieekonomickýchvýhodprežalobcudanevpodobevyššiehoodpočítaniadane.
Čo sa týka žalobných námietok ohľadne nezrovnalostí v odovzdávajúcich a preberacích protokoloch

týkajúcich sa dátumov na nich uvedených žalovaný uvádza, že v priebehu konania vyplynulo, že
spoločnosť FUJIFILM Europe GmbH vystavila faktúru pre spoločnosť RUN Pro s. r. o. s dátumom
15.05.2021 a predložila správcovi dane preberací protokol vystavený spoločnosťou FUJIFILM Europe
GmbH pre spoločnosť RUN Pro s. r. o. , v ktorom bol uvedený dátum 14.05.2021 a tento protokol bol
podpísaný, na základe osobného prevzatia pracovných staníc konateľkou spoločnosti RUN Pro s. r. o. ,

pani Miroslavou Rudincovou. Ďalej spoločnosť RUN Pro s. r. o. vystavila faktúry pre spoločnosť HBSE,
s. r. o. s dátumom dňa 28.05.2021, avšak spoločnosť HBSE, s. r. o. vystavila faktúru pre žalobcu
s dátumom už 03.05.2021. Kedy ďalej žalobca deklaroval, že tovar bol ďalej dodaný a nainštalovaný
v spoločnosti Nemocnica AGEL Levice s. r. o. dňa 03.05.2021 v zmysle inštalačného, preberacieho
a zaškolovacieho protokolu podpísaný dňa 03.05.2021. Uvedené zistenia správcu dane potvrdzuje

aj skutočnosť, že spoločnosť FUJIFILM Europe GmbH zaslala správcovi dane informáciu termínu
odovzdania diagnostických staníc pre spoločnosť RUN Pro s. r. o. a to dňa 14.05.2021. Túto informáciu
potvrdil aj svedok, Ing. Stolárik v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100524150/2023. Žalobca tvrdí, že
predmetné diagnostické stanice mali byť namontované dňa 03.05.2021, avšak uvedené zistenia správcu
danesúvrozporestvrdeniamižalobcu.Žalovanýmázato,žesprávcadanenáležitevyhodnotilskutkový

stav v kontexte judikatúry ESD podľa Rozsudku NS SR č. 1Sžf/31/2016 a rozhodnutia Súdneho dvora vo
veci účastníkov Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL sp. zn. C-439/04 a C440-04. Žalovaný ďalej uvádza,
že námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie sú dôvodné. Tieto žalobné námietky sú identické
s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Ani v tejto žalobe
žalobca nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v

daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil správca dane. V podanej žalobe a takisto
aj v podanom odvolaní žalobca uvádzal len skutočnosti, ktoré už uvádzal v rámci daňovej kontroly, a
s ktorými sa správca dane ako aj žalovaný vysporiadal. Žalovaný dodáva, že sám žalobca si je plne
zodpovedný za preukázanie svojho dôkazného bremena jednoznačným a vierohodným spôsobom, a že
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje v daňovom priznaní sú úplné a pravdivé.

Posúdenie podstatných skutkových dôvodov a právnych argumentov správnym súdom
16. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako vecne a miestne príslušný správny
súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane,

vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134
SSP) pričom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil pojednávaní a po prejednaní veci dospel
k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1
písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

17. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí

byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané
rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívnehokonania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho

spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods.
2 SSP.

18. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z priadnej hodnoty v znení účinnom v čase
relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri

dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi.

19. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

23. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

24. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

25. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

27.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

28. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.29.Správnysúduvádza,žedaňzpridanejhodnotyjetzv.nepriamoudaňou,ktorájezároveňpredmetom
harmonizácie v rámci práva Európskej únie. Konkrétne je DPH predmetom úpravy smernice Rady

2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, predtým Šiesta
smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní
z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty, ktorá bola následne transponovaná členskými
štátmi. Výklad práva Európskej únie podáva Súdny dvor EÚ, ktorého judikatúra je pre členské štáty
záväzná. Pre túto daň je charakteristická zásada neutrality, čo znamená, že cieľom systému odpočítania

dane je v plnom rozsahu zbaviť podnikateľa záťaže, ktorú predstavuje DPH splatná alebo zaplatená
v rámci výkonu všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty má
zabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel alebo
výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samy o sebe v zásade podliehajú DPH (rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-268/83 zo dňa 14.02.1985 Rompelman).

30. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že Súdny dvor rozlišuje 3 dôvody, pre ktoré je správca
dane oprávnený nepriznať odpočítanie DPH daňovým subjektom, a to nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok pre odpočet DPH, ktoré sú transponované do vnútroštátnej právnej úpravy na základe vyššie
uvedených smerníc o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ďalej z dôvodu, že správca dane
zistí, že obchodné transakcie sú poznačené podvodom (obchodné transakcie, v súvislosti s ktorými sa

uplatňuje nárok na odpočet DPH) alebo že došlo k zneužitiu práva. Od dôvodu, pre ktorý sa nepriznáva
právo na odpočítanie DPH, sa potom odvíja aj rozsah dôkazného bremena na strane daňového subjektu
alebo správcu dane, resp. od tohto dôvodu sa odvíja zodpovedanie otázky koho zaťažuje dôkazné
bremeno – či daňový subjekt alebo správcu dane.

31. Keďže účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ide o fiškálne záujmy štátu
a Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt a správca dane vykonáva a vedie

dokazovanie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daní. Správca
dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňového subjektu a je povinný zistiť skutkový stav vo
veci čo najúplnejšie. Daňové konanie ale nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane pri preverovaní
splnenia podmienok na odpočet DPH verifikuje skutočnosti tvrdené a preukazované daňovým subjektom
a ak tieto skutočnosti spochybní, dôkazné bremeno sa presúva na daňový subjekt. Povinnosťou správcu

dane nie je viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Správca dane je
oprávnenýrozhodnúť,ktorédôkazyvykoná,akýmspôsobom,čidokazovaniedoplní,aakézáveryvyvodí
zjednotlivýchdôkazov.Uvedenézáveryopresunutídôkaznébremenaaleneplatiavprípade,žesprávca
dane pri preverovaní skutočností tvrdených a preukazovaných daňovým subjektom zistí, že došlo
k podvodu alebo k zneužitiu práva v súvislosti s obchodnými transakciami, na základe ktorých si daňový

subjekt uplatňuje právo na odpočítanie DPH. V takomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje správcu
dane. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“ ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou
povinnosťou preukazovania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik
nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak formálnej ako aj materiálnej podmienky, teda daňový
subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane,

skutočne odrážajú deklarované plnenia.

32. Správny súd poukazuje na princíp neutrality DPH, ktorý patrí k základným princípom výberu DPH
ako všeobecnej nepriamej dane. DPH je vyberaná na každom hospodárskom stupni a na zamedzenie
kumulácie dane v rámci podnikateľského reťazca je umožnené odpočítanie dane, vďaka ktorému sa

platiteľ dane môže zbaviť dane uplatnenej na predchádzajúcom stupni reťazca. Toto zodpovedá zásade
neutrálneho dopadu dane na podnikateľa, ktorá je jednou z hlavných zásad systému DPH.

33. Predmetom prieskumu v súdenej veci je rozhodnutie žalovaného č. 100799311/2023 zo dňa
16.03.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100799311/2023 zo dňa 16.03.2023, ktorým

správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 15 200,00 EUR.
34. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, pričom
uviedol, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s
obsahom pripojeného spisového materiálu má za to, že závery správcu dane v prípade nepriznaniaodpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou: Stavby a koordinácie s. r. o. a
spoločnosťouHBSE,s.r.o. vytvárajúdostatočnéprávnevýchodiskáprevyslovenievýrokunapadnutého
rozhodnutia. Uviedol, že správcom dane boli v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistené

také objektívne skutočnosti, ktoré ho logicky viedli k záveru, ktorý prijal.
35.VprípadeuplatnenéhoodpočítaniadanezdodávateľskejfaktúryoddodávateľaStavbyakoordinácie
s. r. o. žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno, keď vierohodne nepreukázal a ani preverovaním
správcu dane sa nepreukázalo dodanie fakturovaných zdaniteľných plnení a to, že sa reálne uskutočnili
tak, ako bolo deklarované na dodávateľských faktúrach od dodávateľskej spoločnosti Stavby a

koordinácie s. r. o., čím sa nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení
§ 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
36. V prípade uplatneného odpočítania dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa HBSE, s. r. o.
sa žalobca podľa finančných orgánov stal súčasťou reťazca, kde realizácia obchodných aktivít mala
známkyneštandardnéhokonania,kedyvzmysleuvedenéhosprávcadanenepriznaldaňovémusubjektu
uplatnené odpočítanie dane v zmysle dodávateľskej faktúry od spoločnosti HBSE, s. r. o.

Nepriznanie uplatneného odpočítania dane v zmysle dodávateľskej faktúry č. 2021/053103 od
dodávateľa žalobcu: spoločnosti Stavby a koordinácie, s. r. o.
37. Na úvod správny súd upriamuje pozornosť na fakt, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného
mohlo evokovať určitú nejasnosť rozhodnutia spočívajúcu v tom, že žalovaný spochybnil dodanie

fakturovaných služieb ako takých a súčasne spochybnil ich dodanie dodávateľom Stavby a koordinácie
s.r.o. Avšak žalovaný (a napokon aj správca dane) v odôvodnení svojho rozhodnutia podmienku
existencie materiálneho plnenia (druhú hmotnoprávnu podmienku) ako takého výslovne argumentačne
nespochybňoval, no svoje úvahy rozvíjal predovšetkým v tom smere, že bola spochybnená oprávnenosť
žalobcom uplatneného odpočítania DPH s poukazom na prvú hmotnoprávnu podmienku - spochybnenie

postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Správny súd vzhľadom na uvedené tak ustálil,
že dôvodom nepriznania odpočítania dane žalobcovi bolo spochybnenie splnenia hmotnoprávnej
podmienky - statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby.
38. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len
z dôvodu, že žalobca nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ Stavby a koordinácie s.r.o.

zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť.
Správny súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami
daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa
týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,
uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani
dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,
po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský

reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila

faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Správny súd tiež poukazuje na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie, podľa ktorého uvedenie osoby deklarovaného
dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status
osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno ohľadom statusu

osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca).
39. Správny súd zameriava pozornosť aj na recentnú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej
„27 ... Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích
procesov svojich dodávateľov. ... 28 ... Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt
štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia, od následného forenzného dokazovania. V

prípade, ak správca dane pričíta daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze týkajúcu sa skutočností,
ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, ide o postup v rozpore so zákonom. ... 30. Zo základnej premisy
chápania a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť
za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a mociaprobovanej právom. Každý nesie zodpovednosť za vlastné správanie, pričom výnimky z tohto pravidla
môže stanoviť iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné
prípady objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek

inej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez
opory v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-
odberateľskom vzťahu. Zároveň je potrebné uviesť, že tieto nedostatky na strane tretích subjektov
nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za
predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré

preukazujú opak.“ (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12.10.2022).
40. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť
svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za
splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje
dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti,
ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami

správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy
nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového
subjektujednoznačnevyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednú
schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného
súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 7.2.2023).

41. V danej veci bola oprávnenosť uplatneného odpočítania dane v súvislosti s deklarovaným
prijatím zdaniteľného plnenia od dodávateľa Stavby a koordinácie s.r.o. žalobcom preukazovaná
nielen predložením spornej faktúry vystavenej od dodávateľa Stavby a koordinácie s.r.o., ale išlo aj o
objednávky, cenovú ponuku, inštalačný protokol fotografie, reklamácie, protokol o demontáži. Správca
danevšaknároknaodpočítaniedanespochybnil,keďvyslovil,žedodaniezdaniteľnéhoplneniavzmysle

spornej faktúry spoločnosťou Stavby a koordinácie s.r.o. prostredníctvom dodávateľov spoločnosti
Pannon Slovakia s.r.o. a SHJ bauinvest GmbH nepreukazujú dodanie služieb.
42. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca - daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane od
dodávateľskej spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. na základe prijatej faktúry č. 2021/053103, interné
číslo DFS210219 zo dňa 31.05.2021 s predmetom fakturácie ,,Fakturujem vám beta testing, fine tuning

a skúšobnú prevádzku systémov Pultu Centrálnej ochrany a elektronického protipožiarneho systému
za mesiac Máj 2021“. Na základe všetkých zistených skutočností finančné orgány uviedli, že uniesli
svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k spochybneniu splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky, že
zdaniteľné plnenie (beta testing, fine tuning a skúšobnú prevádzku systémov Pultu Centrálnej ochrany
a elektronického protipožiarneho systému za mesiac máj 2021), bolo skutočne daňovému subjektu

dodané spoločnosťou Stavby a koordinácie s.r.o. Správca dane fakturované plnenia preveroval aj na
strane deklarovaného dodávateľa Stavby a koordinácie s.r.o., u ktorého počas daňovej kontroly u
daňového subjektu došlo k zmene údajov v OR SR - od 03.08.2022 zmena názvu na AS Fenster
und Türen e.K. s.r.o; od 02.08.2022 zmena sídla na ul. Rázusova 12, Nitra a od 02.02.2022 sa
jediným spoločníkom a konateľom stal Vidas Skeria, Garliaval (93g), Kaunas, Litovská republika.

Daňový subjekt sa pred správcom dane vyjadril, že spolupráca s dodávateľskou spoločnosťou Stavby
a koordinácie s.r.o. vznikla na základe odporúčania známych, konateľ daňového subjektu, pán Necpál,
dostal kontakt od kolegu z Bratislavy, ktorého meno splnomocnená zástupkyňa, Ing. Ingrid Nemcová,
nevedela uviesť. Dodávateľskú spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. si daňový subjekt vybral za
svojho dodávateľa z dôvodu, že táto spoločnosť ponúkala prenájom skladových priestorov a aj službu

zabezpečenia (beta testing, fine tuning a skúšobnú prevádzku systémov pultu centrálnej ochrany).
Za spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. vystupoval pán Popelka a pán Matter. Pán Robin Popelka,
vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. mala ponuku z Rakúska, rušila
sa tam ambulancia, vyraďovali sa zariadenia – monitory, sondy a CT – stanice, pričom na základe
svojich tvrdení (v zmysle Zápisnice o ústnom pojednávaní 101852300/2022), mal vykonávať predmetné

práce prostredníctvom subdodávateľskej spoločnosti Pannon Slovakia s.r.o, kde bol v predmetnom
zdaňovacom období konateľom pán Dušan Šutovský, a na niektoré práce mali prísť ľudia zo spoločnosti
SHJ bauinvest GmbH, no tieto tvrdenia podľa správcu dane svedok, Robin Popelka nepreukázal ani
hodnoverne nepotvrdil. Na margo tvrdení však žalovaný uviedol, že podľa evidencií správcu dane nie
je zrejmé, že spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o. za jednotlivé zdaňovacie obdobia január až máj

2021 by deklarovala v podaných daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty nadobudnutie tovaru
z iných členských krajín EÚ, teda ani z Rakúska. Tým všeobecné a neurčité vyjadrenie svedka, Robina
Popelku, podľa žalovaného nemožno považovať za dôkaz preukazujúci reálne uskutočnenie v jeho
mene fakturovaného plnenia pre daňový subjekt, ani ako hodnoverné potvrdenie dodania fakturovanéhotovaruaslužiebpredaňovýsubjekt.Podľafinančnýchorgánovsvedok,RobinPopelka,nevedelzosobniť
zamestnancov ani osoby, ktoré mali práce vykonávať, nevedel uviesť priestory, v ktorých mali byť práce
vykonávané, vedel len že išlo o priestory na adrese Stará Vajnorská a že malo ísť o dodanie služieb

protipožiarnej ochrany. Ďalej svedok pred správcom dane uviedol, že vstup osôb do priestorov, kde mali
byť predmetné práce vykonávané mal byť cez autoservis AUTOVERO a vstup bol voľný, naopak daňový
subjekt pred správcom dane uviedol, že vstup bol zabezpečený zamestnancami daňového subjektu,
ktorítietoosobyvpustilidoprevádzkovýchpriestorov.Ďalejzvykonanejvýpovedesvedkapočasdaňovej
kontroly u daňového subjektu nevyplynulo, že samotný pult centrálnej ochrany, ktorý slúžil na plnenie

služby bol inštalovaný v priestoroch dodávateľa tak, ako to tvrdí daňový subjekt v podanom odvolaní.
Svedok sa pred správcom dane vyjadril že sa jednalo o adresu Stará Vajnorská, Bratislava, čo v spísanej
zápisnici o ústnom pojednávaní aj potvrdil. Správca dane zaslal Dušanovi Šutovskému Predvolanie
na výsluch svedka č. 101933110/2022 zo dňa 08.07.2022, avšak svedok sa na ústne pojednávanie
nedostavil ani svoju účasť správcovi dane nijakým spôsobom neospravedlnil. V tejto súvislosti žalovaný
uviedol, že, spoločnosť Pannon Slovakia s.r.o. v iných konaniach nereaguje ani na správcom dane

zaslané výzvy na vydanie písomností, listín a iných vecí, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní).
Spoločnosť je pre správcu dane nekontaktná a od 31.02.2022 jej bola zrušená registrácia DPH z úradnej
moci. Spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o. a Pannon Slovakia s.r.o. tak nepredložili správcovi dane
žiadne účtovné ani daňové doklady, ani dôkazy preukazujúce zahrnutie preverovaných faktúr vo svojej
účtovnej a daňovej evidencii, rovnako ako nepredložila žiadne účtovné ani daňové doklady na výzvu

správcu dane dodávateľská spoločnosť Stavby a koordinácie s.r.o.
43. Správny súd opätovne poznamenáva, že zo zmieneného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo
veci Vikingo vyplýva, že v prípade spochybneného plnenia zo strany subdodávateľov v reťazci je
možné nepriznať odpočítanie dane iba v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň
vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených

do dodávateľského reťazca. Dokazovanie nesplnenia hmotnoprávnych podmienok zo strany orgánov
finančnej správy bolo smerované najmä k subdodávateľom a ich (ne)spôsobilosti poskytnúť služby
dodávateľovi fakturovaných IT prác pre žalobcu. To považoval správny súd za nedostatočné pre
odopretie priznania práva na odpočítanie dane u žalobcu, ak žalovaný v podstate svoje závery postavil
na tom, že nebolo preukázané dodanie služieb dodávateľskou spoločnosťou uvedenou na faktúre (a

teda argumentáciu v zásade nerozvíjal smerom k spochybneniu toho, že materiálne plnenie vo výsledku
existovalo a že žalobca použil fakturované služby na svoje zdaniteľné plnenia).
44. Taktiež je potrebné dodať, že v konaní nebolo spochybnené, že žalobca o zdaniteľnom plnení
komunikoval s dodávateľskou spoločnosťou Stavby a koordinácie s.r.o., od ktorej si službu objednal a
od ktorej ju mal i formálne prevziať, a ktorej aj uhradil vystavenú faktúru. Žalobca netvrdil, že objednané

služby mali/museli byť nutne vykonané touto dodávateľskou spoločnosťou, ani že by v skutočnosti
zadal práce iným subjektom. V rámci konania bolo zistené, že dodávateľ mal služby poskytnúť
subdodávateľsky, pričom ako jeho subdodávateľ mala vystupovať spoločnosť Pannon Slovakia s.r.o.
SHJ bauinvest GmbH. V zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je odpočet DPH na vstupe viazaný
na dodávku tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané iným platiteľom v tuzemsku. Z

predmetného ustanovenia nevyplýva, že by tovary alebo služby, z ktorých sa uplatňuje daň, nemohli byť
platiteľovi dodané subdodávateľsky. Práve naopak, zákon o DPH s takouto situáciou počíta, keď pre
dodávky služieb ustanovuje, že ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie
služby platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala (§ 9 ods. 4). Z hľadiska
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane teda nie je relevantné, prostredníctvom koho

dodávateľská spoločnosť poskytla žalobcovi objednané služby, ale či mu ich reálne dodala.
45. V nadväznosti vyššie uvedené správny súd dodáva, že v prípade daňovým subjektom uplatneného
odpočítania dane na vstupe z faktúr za dodávky služieb od iného platiteľa sa za dodávateľa
považuje ten, u koho si daňový subjekt služby objednal, kto mu zabezpečil ich dodanie a vystavil
mu faktúru. Ak dodávateľ použije na reálny výkon prác spojených s poskytnutím služby tretiu osobu

(subdodávateľa), nestráca voči daňovému subjektu (objednávateľovi) uplatňujúcemu daňový odpočet
postavenie priameho (skutočného) dodávateľa služby. To znamená, že z hľadiska DPH sa zadaním
zákazky subdodávateľovi nemení postavenie deklarovaného dodávateľa vo vzťahu k objednávateľovi
a subdodávateľ sa nestáva priamym (skutočným) dodávateľom objednávateľa. Za poskytnutie služby
daňovému subjektu ako objednávateľovi v takejto situácii naďalej zodpovedá dodávateľ, pričom medzi

dodávateľom a subdodávateľom je samostatný kontrakt, z ktorého vznikajú týmto subjektom z hľadiska
DPH samostatné práva a povinnosti, vrátane prípadných nárokov na odpočítanie dane.
46. Okrem uvedeného správny súd podotýka, že daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane
z protihodnoty za službu, preukazuje, že službu skutočne prijal (plnenie skutočne existuje), že muju poskytol dodávateľ v tom zmysle, že sa o jej poskytnutie reálne pričinil (zabezpečil ju sám alebo
prostredníctvom iného subjektu) a zároveň že má dodávateľ status platiteľa dane. Daňový subjekt tiež
preukazuje, že službu použije na vlastné zdaniteľné plnenia a že disponuje faktúrou od dodávateľa.

47. V intenciách prípadu Kemwater možno konštatovať, že ak sa počas daňového konania alebo aj
v konaní pred súdom zistí, že dodávateľ uvedený na faktúre službu daňovému subjektu neposkytol
(osobitne ak jej poskytnutie sám popiera či nepotvrdzuje), ale ju poskytol niekto iný, bez pričinenia
deklarovaného dodávateľa (a prípadného subdodávateľského kontraktu), možno v takej situácii priznať
daňovému subjektu uplatnené odpočítanie dane na vstupe len za predpokladu, že daňový subjekt upraví

svoje tvrdenia a označí skutočného dodávateľa so statusom platiteľa dane, prípadne ak je z informácií
dostupných finančnej správe zrejmé, že dodávateľom je iný platiteľ dane, čo jednoznačne nevyplývalo z
posudzovanej veci. Ani zo zistení správcu dane jasne nevyplýva, že by skutočným zmluvným partnerom
žalobcu bol namiesto dodávateľa Stavby a koordinácie s.r.o iný subjekt so statusom platiteľa dane.
Rozlišovanie medzi skutočným a deklarovaným dodávateľom v prípade nespochybnenej existencie
predmetu služby je namieste len za situácie, keď sa dodávateľ uvedený na faktúre nijakým spôsobom

nepričinil (sám alebo prostredníctvom subdodávateľov) o dodanie deklarovanej služby (príp. tovaru), ale
túto dodal iný subjekt namiesto deklarovaného dodávateľa. Toto rozlišovanie zaiste nenachádza oporu
ani opodstatnenie (ako už bolo uvedené vyššie) v prípade, ak dodávateľ uvedený na faktúre zabezpečil
(aktívnesapričinilo)poskytnutieslužbysubdodávateľsky,apráveajedineonjetýmsubjektom,ktorýako
dodávateľ a zmluvný partner zodpovedá za poskytnuté služby daňovému subjektu (objednávateľovi).

Ako už bolo naznačené, dôkazné bremeno objednávateľa služieb, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane
z prijatej faktúry od dodávateľa, na preukázanie zákonných podmienok vzniku tohto nároku, nie je
neobmedzené a netýka sa skutočností, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť (ak nejde o účasť na
daňovom podvode).
48. Ako už správny súd vyššie podotkol, je potrebné brať na zreteľ, že akékoľvek dodanie

služby formou subdodávky (bez potrebných kapacít poskytnúť plnenie u zmluvného dodávateľa)
automaticky neindikuje, že do vzťahu s objednávateľom uplatňujúcim odpočítanie dane vstupuje ako
skutočný dodávateľ namiesto zmluvného dodávateľa (tzv. deklarovaného dodávateľa) vykonávateľ
objednaných prác a služieb, ktorého na splnenie zákazky od objednávateľa dojednal zmluvný dodávateľ.
Pokiaľ skutočným poskytovateľom plnenia bol na základe zadania dodávateľa iný subjekt, potom je

zodpovedanie otázky, či tento subjekt mal alebo nemal status platiteľa dane, relevantné pre posúdenie
zákonných podmienok pre odpočítanie dane uplatnenej týmto subjektom voči dodávateľovi. Na nárok
objednávateľa (tu žalobcu) na odpočítanie dane uplatnenej dodávateľom (Stavby a koordinácie s.r.o.)
odpoveď na uvedenú otázku nemá vplyv.
49. Správny súd pripomína, že tvrdenia žalobcu o dodaní/poskytnutí služieb v zmysle faktúry od

Stavby a koordinácie s.r.o.) boli podporené ďalšími listinným dôkazmi, ale i svedeckými výpoveďami
(predovšetkým konateľa spoločnosti Stavby a koordinácie s.r.o.). Tieto zistenia nespochybňujú
ani pochybnosti správcu dane postavené na zistenej nemožnosti dodania služieb spočívajúcich
napr. v nedostatočnom personálnom substráte a iných prostriedkov na strane dodávateľa a jeho
subdodávateľov, či ďalšími skutočnosťami už popísanými vyššie, na ktoré žalobca nemal dosah. Ak

nie je hodnoverne spochybnené poskytnutie služby u žalobcu, sú prítomné tvrdenia zúčastnených
a im zodpovedajúce doklady a skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť mala v rozhodnom čase
status platiteľa dane, potom je v prípade spochybňujúcich zistení správcu dane viažucich sa len
na subdodávateľské subjekty na mieste jedine aplikácia záverov prijatých Súdnym dvorom EÚ v
prípade Vikingo. Správny súd konštatuje, že na prenos dôkazného bremena na žalobcu nepostačuje

správcovi dane preukázať (akékoľvek) pochybnosti, ktoré nezohľadňujú obsah všetkých vykonaných
dôkazov. Musí ísť o vážne, dôvodné a preukázateľné pochybnosti, ktoré sú objektívne podložené, a
to dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať
minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom.
Je potrebné uviesť, že zistenia, resp. pochybnosti finančných orgánov týkajúce sa absencie osobného,

či materiálneho substrátu subdodávateľov, ako i zistenia viažuce k časovému nesúladu odhliadnuc od
skutočností/zistení, ktoré nebolo možné pričítať na ťarchu žalobcovi, nepovažoval správny súd za také,
ktoré by (aj s ohľadom na dôkazy podporujúce tvrdenia žalobcu) dôvodným spôsobom spochybňovali
dodanie služieb žalobcom deklarovaným spôsobom.
50. V súvislosti so žalobcom deklarovaným nadobudnutím plnení od dodávateľa Stavby a koordinácie

s.r.o. preto dospel správny súd k záveru, že finančné orgány vec nesprávne právne posúdili v otázke,
že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania splnenia hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočet dane. V tejto súvislosti je však nutné poznamenať, že závery
prezentované v tomto rozsudku automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo naodpočet dane z predmetného dodania služieb. Úlohou finančných orgánov však bude buď relevantne
spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú
za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie (napríklad pri spochybnení

existencie plnenia výsluchom odberateľov) alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na
daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného
reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou.

Nepriznanie uplatneného odpočítania dane v zmysle dodávateľskej faktúry č. 202105001 od dodávateľa

žalobcu: spoločnosti HBSE, s. r. o.
51. Podľa záverov finančných orgánov bola spoľahlivo preukázaná skutočnosť, že žalobca vedel, resp.
mal vedieť, že sa svojim konaním zapojil do reťazca plnení poznačených podvodom.
52. Podvodné konanie je vymedzené v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (napr. vo veciach
C439/04 Kittel a C-440/04 Recolta Recycling).
53. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované

na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový
subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet) mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo
nemal o tejto účasti vedomosť, avšak o daňovom podvode vedieť mal alebo mohol, a to v dôsledku toho,
že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou.
54. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo)

požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(rozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvoveciSCPaperConsultSRL,C-101/16zodňa19.10.2017,bod52;vo
veciVikingoFővállalkozóKft.,C-610/19zodňa03.09.2020,body54,55;voveciMahagébenKft,C-80/11
a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie

Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 59). Ani pri tejto
požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť
uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na
neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa

3.09.2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 57). Na druhej
strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského
subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na
daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový
subjekt vedel, mal alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho

dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, body 53, 54, 56 a 58).
55. Jednoducho povedané, pri úvahe, či možno daňovému subjektu odoprieť nárok na odpočítanie DPH
alebo na oslobodenie od DPH z dôvodu jeho zapojenia do podvodného reťazca na DPH, treba skúmať
naplnenie podmienok, ktorými sú (i) existencia podvodu, (ii) existencia skutkových okolností svedčiacich
o možnej vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode a (iii) neexistencia

dostatočných rozumných opatrení, ktorými by daňový subjekt svojej účasti na podvode zabránil.
56. V prípade dokazovania existencie podvodu na DPH a vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na
daňovom podvode leží dôkazné bremeno na správcovi dane, pričom ho nemožno prenášať na daňový
subjekt. Daňový subjekt má možnosť sa brániť tým, že preukáže, že prijal dostatočné opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti

na daňovom podvode.
57.VzmysleustálenejjudikatúrySúdnehodvoraEÚoddaňovéhosubjektujemožnéočakávať,abyprijal
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Teleos
z 27.09.2007, C-409/04).

58. V prejednávanej veci správca dane Axel Kittel test na vec aplikoval. Posúdenie štvrtej otázky,
ktorá bola medzi účastníkmi sporná, správny súd vyhodnotil čiastočne ako nedostatočné, ale
predovšetkým ako nesprávne právne posúdené. Finančné orgány v súvislosti so štvrtou otázkou Axel
Kittel testu v značnej miere uviedli, že žalobca bol priamo účastný na daňovom podvode, o ktorom vedel.
Správca dane in concreto v odpovedi na poslednú štvrtú otázku Axel Kittel testu viac-menej iba citoval

z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pričom uzavrel, že správcom dane vyhodnotené vyjadrenia
dodávateľa fakturovaných plnení ako aj ďalšie skutočnosti zistené vykonaným preverovaním od
subdodávateľov v daňovej kontrole, svedčia o tom, že bol to žalobca, ktorý ignoroval zrejmé odchýlky od
dodržiavania bežného štandardu podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika a nedodržal v prípadepreverovanýchtransakciinevyhnutnúavyžadovanúnáležitústarostlivosť,pretobolinamiestevyjadrené
pochybnosti správcu dane o jeho obozretnom konaní. V danom prípade ide o subjektívnu stránku, ktorá
pri takomto konštatovaní a intenzite tohto konštatovania nemôže byť preukázaná len indíciami. Indície

musia byť predložené presnými dôkazmi, čo v danom prípade finančné orgány neurobili, ale iba uviedli
indície a opis možnej situácie obchodného modelu.

59. Správny súd konštatuje, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ust. § 24 ods. 1
daňového poriadku. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH

tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné
bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov.
Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností
daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03
(Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že

v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom,
o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a
charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

60. V kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane len v prípade, kedy by bola

preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého
zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Obdobné závery prijal aj Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022, publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022.

61. Správny súd síce akceptuje, že pokiaľ správca dane šetrením zistí, že dodávateľ či
subdodávateľ sú spoločnosťami bez personálneho a majetkového substrátu, že sú nekontaktnými
alebo nedôveryhodnými subjektmi, je namieste od žalobcu žiadať, aby deklarované zdaniteľné plnenie
preukázal, okrem formálne vystavených faktúr, i inými relevantnými dôkazmi, avšak v predmetnej
veci nebolo sporné, že žalobca fakturované plnenia listinnými dôkazmi preukázal a daňové orgány

konštatovali, že všetky formálne aj vecné podmienky pre odpočítanie dane žalobca splnil a žiadne
porušenia zákona o dani z pridanej hodnoty uňho neboli zistené, dokonca výslovne uviedli, že
nespochybnili ani existenciu fakturovaných plnení.

62. Hoci viaceré skutočnosti uvádzané daňovými orgánmi možno vnímať ako indície smerujúce

k preverovaniu obchodného reťazca, prípadne aj ku konštatovaniu podvodného konania, avšak v danej
veci išlo o skutočnosti na strane iných subjektov než samotného žalobcu a teda daňové orgány nemôžu
zamietnuť žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bez náležitého preukázania, že by
žalobca o prípadnom podvodom konaní vedel alebo vedieť mal a mohol.

63. Ku skutočnosti, že si subdodávateľské spoločnosti zapojené do obchodného reťazca neplnili riadne
svoje povinnosti voči správcovi dane, správny súd poukazuje na to, že daňový subjekt spravidla nemá
možnosť kontrolovať plnenie povinností iných daňových subjektov voči správcovi dane, nakoľko ide
o obsah daňového tajomstva. Aj Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.
zn. 1Vs 1/2020 judikoval, že: „Skutočnosť, že dodávateľ si v rozhodnom čase neplnil svoje zákonné

povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. napríklad nepodal daňové priznania a neodviedol do štátneho rozpočtu
DPH,jelendôkazomoprotiprávnostikonaniatohtododávateľa,alenemožnotopovažovaťzaobjektívny
dôkaz protiprávnosti konania odberateľa. Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený
naokolnostinajehostrane,pričomtentonezodpovedázaporušeniapovinnostísvojhododávateľa,ibaže
sa vedome zúčastňuje podvodného konania v snahe získať pre seba (alebo pre iného) daňovú výhodu.“

64. Tiež je potrebné vziať do úvahy, že daňové subjekty nemajú prístup k interným daňovým
dokumentom svojich dodávateľov a už vôbec nie ich subdodávateľov a preto ich možnosti preveriť
si plnenie povinností týchto tretích subjektov voči daňovým orgánom sú značne obmedzené. To, že
fakturované práce boli v tu posudzovanom prípade vykonávané subdodávateľsky, resp. tovar bol

nadobudnutý subdodávateľsky, je tiež bežnou podnikateľskou praxou a automaticky to nevedie k záveru
o vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na podvodnom konaní.65. V posudzovanom prípade tak možno zhrnúť, že vzhľadom na určité nezrovnalosti či indície, prípadne
porušenia zákona na stupni subdodávateľov žalobcu, bolo dôvodné preverovanie obchodného reťazca
za účelom zisťovania možného daňového úniku. Avšak aj v prípade zistenia takéhoto daňového úniku,

na zamietnutie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcovi je nevyhnutné aj preukázanie
vedomosti žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode (t. j. že vedel, že sa podvodu zúčastňuje) alebo
zanedbanie náležitej starostlivosti a opatrnosti, ktorá viedla k takejto účasti žalobcu na podvodnom
konaní (t. j. že žalobca o podvode vedieť mal alebo mohol) a to nie len na základe indícii finančných
orgánov, ale ich podloženia konkrétnymi dôkazmi.

66. Správny súd považuje za potrebné dodať, že jeho závery neznamenajú automaticky, že žalobcovi
má byť (nevyhnutne) priznané právo na odpočet dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov, je však
na správcovi dane, resp. žalovanom, aby pri svojom rozhodovaní, pokiaľ zakladajú svoje rozhodnutia
na daňovom podvodnom konaní, aplikovali tzv. Axel Kittel test a jeho jednotlivé čiastkové otázky
zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom aj dostatočne odôvodnili. Uvedené bude úlohou správnych

orgánov po vrátení veci.

67. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené preto pristúpil k zrušeniu žalobou napadnutého
rozhodnutia ako a k vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm.
c) S.s.p.

68.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSP.Žalobcabolvkonanípredsprávnym
súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

69. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísali členovia senátu JUDr. Peter Kvietok a JUDr. Lukáš Kolibáb
z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.