Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 7Sf/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200267
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200267.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michal Davalau, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor,
v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399
835, zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, mestská
časť Ružinov, IČO: 47 256 443, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101921031/2022 zo dňa 07.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101921031/2022 zo dňa

07.07.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda (ďalej len „správca dane“) oznámil žalobcovi výkon

daňovejkontroly,o.i.ajvýkondaňovejkontrolynadanizpridanejhodnoty(ďalejaj„DPH“)zazdaňovacie
obdobie apríl 2019.
2. Správca dane vykonal dňa 08.12.2020 miestne zisťovanie u spoločnosti Megsys s. r. o., naposledy
sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, Slovenská republika, IČO: 50 336 274 (ďalej len „spoločnosť
Megsys“). O uvedenom miestnom zisťovaní správca dane spísal úradný záznam zo dňa 08.12.2020,
v ktorom správca dane uviedol, že na mieste sídla spoločnosti Megsys sa nenachádza označenie tejto
spoločnosti. Za účelom preverovania spoločnosti Megsys správca dane požiadal relevantné subjekty

(banky) o súčinnosť, na čo bolo správcovi dane oznámené, že (i) spoločnosť UniCredit Bank eviduje
klienta – spoločnosť Megsys, k čomu UniCredit Bank predložila správcovi dane aj výpisy z účtu
spoločnosti Megsys, (ii) spoločnosť Tatra banka, a.s. eviduje klienta – spoločnosť Megsys, k čomu Tatra
banka, a.s. predložila správcovi dane relevantné informácie a výpisy z účtu spoločnosti Megsys, (iii)
spoločnosť Poštová banka, a.s. eviduje klienta – spoločnosť Megsys a zároveň (iv) spoločnosť Poštová
banka, a.s. predložila správcovi dane výpis účtu spoločnosti Megsys od založenia účtu.
3. Dňa 09.03.2021 vykonal správca dane vypočutie svedka – A. B. C., bývalého konateľa spoločnosti

Megsys. Svedok konštatoval, že bol konateľom spoločnosti Megsys, ako aj to, že spoločnosť Megsys
podnikala so žalobcom – podľa slov svedka mali tieto dve spoločnosti dlhodobý obchodný styk.
4. Oznámením zistení z daňovej kontroly číslo 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021 (ďalej len
„oznámenie 1“) správca dane žalobcovi zosumarizoval úkony správcu dane vykonané do časuvydania oznámenia 1 a na strane 4 konštatoval, že „na základe vyššie uvedených skutočností nebolo
preukázané, že služby fakturované dodávateľskými faktúrami, na ktorej je ako dodávateľ uvedená
spoločnosť Megsys s.r.o., boli daňovému subjektu X-NET spol. s r.o. v zdaňovacom období december

2017-december 2019 skutočne dodané.“ Správca dane tak na základe zistení dospel k tomu, že nebolo
preukázané, že spoločnosť Megsys dodala žalobcovi služby, deklarované na predložených faktúrach
v danom období. K uvedenému konštatovaniu správca dane dospel aj z dôvodu, že správca dane
mal za to, že spoločnosť Megsys s odkazom na počet zamestnancov nevedela dodať deklarované
služby. S odkazom na prezentované zistenia správca dane uviedol, že právo na odpočítanie dane

žalobcovi nepriznáva. Žalobca sa k oznámeniu 1 vyjadril, pričom namietol spôsob získania dôkazu –
výsluch svedka A. B. C. a zároveň sa žalobca vyjadril k jednotlivým zisteným skutočnostiam správcu
dane. Žalobca namietol závery správcu dane, prezentované v oznámení 1, pretože skutočnosti, ktoré
správca dane zistil, nemôžu podľa žalobcu formulovať závery správcu dane. Žalobca o. i. uviedol, že je
nesporné, že žalobca predložil správcovi dane listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že činnosti vykonala
spoločnosť Megsys, čím žalobca ako kontrolovaný subjekt vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno.

Žalobca namietol, či správca dane vôbec preveroval, či sporné služby boli použité na zdaniteľné plnenia
pre zákazníkov žalobcu, pričom ide o podstatnú skutočnosť pre posúdenie nároku na odpočítanie dane.
Správca dane sa podľa žalobcu naproti tomu zameral len na dodávateľa služieb, resp. na skutočnosti,
ktoré sú relevantné pre dodávateľa, a nie pre žalobcu. S odkazom na uvedené žalobca nesúhlasil
so závermi správcu dane. Žalobca zároveň predložil správcovi dane zoznam servisných zásahov za

obdobie december 2017 až december 2019 v počte strán 106, spolu s preberacími protokolmi za dané
obdobie.
5. Oznámením výsledkov z daňovej kontroly číslo: 101300031/2021 zo dňa 22.07.2021 (ďalej len
„oznámenie 2“) správca dane oboznámil žalobcu s úkonmi správcu dane vykonanými po vydaní
oznámenia 1. V oznámení 2 sa správca dane vyjadril k vyjadreniu žalobcu k oznámeniu 1. Ako aj

v oznámení 1, tak aj v oznámení 2 správca konštatoval, že nebolo preukázané, že služby fakturované
dodávateľskými faktúrami, na ktorej je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys boli žalobcovi
skutočne dodané, a preto správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane. K oznámeniu 2
sa žalobca vyjadril, pričom namietol závery správcu dane. Žalobca uviedol, že vyčerpal svoje dôkazné
bremeno a uviedol, že správca dane sa relevantne žiadnym spôsobom nevyjadril k námietkam žalobcu.

Žalobca zároveň navrhoval, aby správca dane vypočul ďalších svedkov.
6. Správca dane následne vypracoval zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 11.08.2021, ktorá
zachytávala vypočutie svedka – A. B. C., bývalého konateľa spoločnosti Megsys. Svedok v rámci
ústneho pojednávania zodpovedal na otázky správcu dane a uviedol, že bol konateľom spoločnosti
Megsys a zároveň uviedol, že žalobca a spoločnosť Megsys mala dlhodobý obchodný vzťah.

7. Správca dane vydal dňa 16.08.2021 protokol z daňovej kontroly číslo 101500129/2021 (ďalej len
„protokol“). Žalobca sa k protokolu vyjadril, pričom namietol závery správcu dane. Žalobca uviedol, že
správca dane sa v protokole nevysporiadal s väčšinou námietok žalobcu.

8. Správca dane vydal rozhodnutie číslo: 102555527/2021 zo dňa 13.12.2021 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie“), ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 7.940,- eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2019. Správca dane nemal na základe vykonaného dokazovania
za preukázané, že služby fakturované dodávateľskými faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ uvedená
spoločnosť Megsys boli žalobcovi v zdaňovacích obdobiach december 2017- december 2019 skutočne
dodané. Správca dane dané závery odôvodnil tým, že (i) spoločnosť Megsys nemohla poskytnúť

deklarované služby vlastnými zamestnancami, pretože to nebolo kapacitne možné, (ii) žalobca si
nepreveroval spoločnosť Megsys a (iii) žalobca len všeobecne opísal, na aký účel boli objednané služby,
a teda služby fakturované dodávateľom, spoločnosťou Megsys neboli žalobcovi ako daňovému subjektu
v zdaňovacom období apríl 2019 skutočne dodané. Uvedené závery správca dane podporil aj tým,
že dodávatelia spoločnosti Megsys boli nekontaktní a z uvedeného dôvodu nebolo možné preveriť

dodanie ich služieb spoločnosti Megsys. Záverom správca dane konštatoval, že na základe svojich
zistení spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúceho z predloženej faktúry. Uviedol, že daň
uvedená na faktúre dodávateľa sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade faktúre,
nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu.

9. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie doručené dňa 01.02.2022, pričom
odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu. Po podaní odvolania žalovaný
uložil správcovi dane doplniť dokazovanie a vyhodnotiť zistené skutočnosti vo vzťahu k záverom
prezentovaným v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný uložil správcovi dane vykonať výsluchynavrhovaných svedkov a preverenie dodávky sporných služieb u žalobcu. S odkazom na pokyn
žalovaného správca dane doplnil dokazovanie. V rámci doplnenia dokazovania bola správcovi dane
doručená odpoveď zo strany spoločnosti SWAN, a.s., v rámci ktorej spoločnosti SWAN, a.s. predložila

správcovi dane dokumenty, ktoré preukazovali odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom.
Zároveň spoločnosť SWAN, a.s. uviedla, že v období rokov 2017 až 2019 boli žalobcom poskytované
služby, ktoré sú bližšie špecifikované v tejto odpovedi. Spoločnosť SWAN, a.s. uviedla, že pri uvedených
službách sa jednalo o poskytnutie telekomunikačných služieb formou vzdialeného prepojenia pre
konkrétnych koncových užívateľov – zákazníkov spoločnosti SWAN, a.s. Správcovi dane bolo uvedené,

že pre spoločnosť SWAN, a.s. je dôležitá kvalita služby a nie spôsob, resp. forma zabezpečenia.
Spoločnosť SWAN, a.s. tak potvrdila dodanie služieb zo strany žalobcu.

10. Správcovi dane boli doručené odpovede (i) zo strany mesta Svätý Jur, ktoré potvrdilo odberateľsko-
dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach, (ii) zo strany spoločnosti KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných

obdobiach,(iii)zostranyspoločnostiRackscale,s.r.o.,ktorápotvrdilaodberateľsko-dodávateľskévzťahy
so žalobcom v preverovaných obdobiach, (iv) spoločnosti SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., ktorá
potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach, (v) spoločnosti
Slovak Telekom, a.s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných
obdobiach, (vi) spoločnosti Tatra banka, a.s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so

žalobcom v preverovaných obdobiach.

11. V rámci doplnenia dokazovania správca dane vykonal dňa 16.05.2022 výsluch bývalého
zamestnanca spoločnosti Megsys – A. B. C., ktorý uviedol, že pre žalobcu vykonávali servisné zásahy,
poradenskú činnosť ohľadom bezpečnosti počítačových sietí, inštalácie hardvéru, softvéru, s tým, že

mali zmluvu na údržbu zariadení, monitorovanie, diagnostiku, konfiguráciu, servisné zásahy routerov,
switchov atď. Práca spočívala v prihlásení sa do hotline žalobcu, tam do systému C-desk, mali interný
login do všetkých zariadení, ktoré spravoval žalobca. Zariadení, prevažne bankomatov a platobných
terminálov, ktoré servisovali, bolo okolo 2000 – 2300. V ďalšom obsahu výpovede svedok konkrétne
opísal, akým spôsobom boli jednotlivé druhy služieb poskytované. Materiálne zabezpečenie poskytoval

tak žalobca (server), rovnako mali aj vlastný server na Košickej ulici v Trnave, notebooky, internet,
externé dátové pripojenie, telefóny. Práce boli vykonávané cez vzdialené prístupy žalobcu cez C-desk,
do ktorého sa prihlásili, jedine servisné zásahy sa vykonávali osobne, žalobca mohol vidieť v systéme
vybavenie a priebeh zásahov, technik pri preberacích protokoloch to videl v systéme a odsúhlasil iba
hodiny. Služby vykonával osobne on, p. D. a konateľ spoločnosti.

12. Správca dane dňa 18.05.2022 vykonal aj výsluch pána E. F., bývalého zamestnanca žalobcu,
ktorý o. i. uviedol, že spoločnosť Megsys dodávala komplexné servisné úlohy a helpdesk služby
v zmysle platných zmlúv, ktoré žalobca uzavrel so svojimi zákazníkmi, s tým, že medzi tieto služby patrili
konfiguračné, inštalačné, diagnostické úkony a servisné zásahy. Služby boli vykonávané vzdialeným

prístupom, až na servisné zásahy, ktoré mohli byť vykonávané na mieste a zariadeniach u zákazníkov.
Predmetné aktivity boli fakturované v rovnakej hodnote, svedok primárne na preberacích protokoloch
kontroloval súhrnný čas za mesiac, nie konkrétne počty hodín jednotlivých kategórií. Potvrdzovanie
dodania konkrétnych služieb bolo vykonané v systéme C-desk, a to zmenou statusu incidentu na
vyriešené. Svedok sa vyjadril aj k identifikácii kategórií jednotlivých tiketov, kde vysvetlil spôsob

zatrieďovania jednotlivých úkonov, kedy pod určitú kategóriu spadalo viacero druhov úkonov, pri
zákazníckych emailoch nebolo možné na 100% určiť kategóriu tiketu. Z uvedeného dôvodu nevedel
jednotlivé služby poskytnuté spoločnosťou Megsys napárovať so službami uvedenými v preberacom
protokole. Svedok uviedol aj zoznam zákazníkov žalobcu a to, že zákazníci nepoznajú interných
zamestnancov žalobcu a zamestnanci spoločnosti Megsys vystupovali pod hlavičkou žalobcu.

13. Správca dane aj napriek doplnenému dokazovaniu zotrval na tom, že nebolo potvrdené, že služby
uvedené na predmetných faktúrach vykonala pre žalobcu spoločnosť Megsys, keď výpovede p. B.
C. a p. E. F. vyhodnotil ako nedôveryhodné a odpovede zákazníkov žalobcu ako nepreukazujúce
dodanie služieb, pretože nebolo možné napárovanie faktúr so službami poskytnutými zákazníkom

žalobcu, z odpovedí nevyplýva poskytnutie služieb spoločnosťou Megsys, prípadne z dôvodu, že
žalobca nedisponoval súhlasom s postúpením objednávok subdodávateľovi.14.Napodkladepodanéhoodvolaniavydalžalovanýrozhodnutieč.101921031/2022zodňa07.07.2022
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

15. Vo vzťahu k svedkovi – A. B. C. žalovaný uviedol, že z jeho výpovede vyplynulo, že sporné služby
mal vykonávať on a ním uvedené osoby. Žalovaný uviedol, že z danej odpovede vyšlo najavo, že boli
jednoznačne identifikované len dve osoby, ktoré mohli vykonávať sporné služby a z toho dôvodu mohol
byť výkon služieb pre spoločnosť Megsys obmedzený. Žalovaný poukázal na to, že nebolo možné
správcom dane preveriť účtovné a daňové doklady spoločnosti Megsys, a preto bolo na žalobcovi

ako daňovom subjekte, aby hodnovernými dôkazmi preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov.
Žalovaný zároveň vyvodil záver o účelovosti predaja obchodného podielu v spoločnosti Megsys.

16.Knámietkežalobcuotom,žeodpovedeaodkladyposkytnutébankovýmiinštitúciamiUniCreditBank,
a.s. a Tatra banka, a.s. potvrdzujú to, čo o obchodných transakciách tvrdil žalobca a bývalý konateľ
spoločnosti Megsys, a preto nie je dôvod na spochybnenie zdaniteľných obchodov, žalovaný uviedol,

že splnenie formálnej podmienky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené dokladmi je síce
jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však
musia byť odrazom reálneho plnenia. Ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne
plnenie, nemôže byť daňovému subjektu na základe týchto faktúr bez ďalších hodnoverných dôkazov
priznané právo na odpočet.

17. Žalovaný zotrval na pochybnostiach správcu dane o tom, že spoločnosť Megsys nedodala
deklarované služby, a to z dôvodu, že personálne zabezpečenie spoločnosti Megsys vo vzťahu
k deklarovanému rozsahu sporných služieb na sporných faktúrach a preberacích protokol k nim bolo
nedostatočné.

18. Žalobca ďalej namietol, že svedkovia, ktorí boli vypočutí v rámci doplneného konania, potvrdili
dodanie sporných služieb spoločnosťou Megsys. Žalobca uviedol, že v prípade, ak mal správca dane
naďalej pochybnosti, mal špecifikovať, ku ktorých skutočnostiam sa mali svedkovia ďalej vyjadriť.
S danou námietkou žalovaný nesúhlasil, pretože (i) správca dane položil svedkom otázky za účelom

čo najširšieho objasnenia všetkých okolností sporného zdaniteľného obchodu daňového subjektu
a spoločnosti Megsys a (ii) zároveň žalovaný nepovažoval výpoveď A. B. C. za dôveryhodnú,
a preto tento dôkaz nie je postačujúcim dôkazom na preukázanie uskutočnenia sporných zdaniteľných
obchodov.

19. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane neprihliadol na ním predložený zoznam jeho
odberateľov, ktorí by realizáciu servisných zásahov potvrdili, žalovaný uviedol, že v odpovediach ani
jedna z vyzvaných odberateľských spoločností neuviedla, resp. z predložených dokladov nevyplynulo,
že by služby jej poskytované žalobcovi boli vykonané v subdodávke, resp. v subdodávke spoločnosťou
Megsys a ani nebolo uvedené, že technikmi osobne vykonávajúcimi servisné zásahy boli A. B. C., resp.

A. B. C., príp. p. D.. Žalovaný uviedol, že preverovaním u dodávateľov bolo potvrdené, že daňový subjekt
im dodával služby, avšak nebolo preukázané, že tieto služby daňový subjekt nadobudol od spoločnosti
Megsys.

20. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane nemôže odoprieť daňovému subjektu právo na

odpočítanie dane z dôvodu nedostatkov vo formálnom vyhotovení sporných faktúr od spoločnosti
Megsys, žalovaný poukázal na to, že správca dane prijal záver, že zdaniteľné plnenie uvedené
na predloženej spornej faktúre od spoločnosti Megsys nebolo uskutočnené dodávateľom na nej
uvedeným. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva
odpočítať daň, uvedených v príslušnom právnom predpise, a teda dôvodom na neuznanie odpočítania

práva na odpočítanie dane neboli nedostatky v náležitostiach sporných faktúr. Záverom tak žalovaný
konštatoval, že sa stotožňuje so závermi správcu dane, že žalobca ako daňový subjekt hodnovernými
a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo realizované tak ako
deklaruje sporná faktúra, vystavená spoločnosťou Megsys, a preto správca dane nepriznal žalobcovi
právo na odpočítanie DPH.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu21. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 22.09.2022 (ďalej
len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového

rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

22. Žalobca namietol (i) nesprávne právne posúdenie veci, (ii) nesprávne vyhodnotenie zisteného
skutkového stavu, (iii) nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov a (iv) procesné pochybenia orgánov verejnej správy v priebehu daňového

konania.

23. Vo vzťahu k prvému okruhu žalobných námietok žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí nesprávne interpretoval právne normy, konal v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít a princípom daňovej neutrality, a preto zo skutkových záverov relevantných pre konanie
vyvodil nesprávne právne závery. Žalobca mal za to, že žalovaný nesprávne interpretoval § 49 ods.

1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Žalobca uviedol, že vzhľadom na
to, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť dňom dodania služby, vzniklo mu aj právo na odpočítanie
DPH zo služieb vyplývajúcich z faktúr vystavených osobou konajúcou v pozícii zdaniteľnej osoby –
spoločnosti Megsys. Žalobca uviedol, že za poskytnutie služieb preukázateľne zaplatil a dodané služby

použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol DPH na výstupe. Z uvedených obchodov žalobca
zároveň dosahoval zisk, takže obchodný vzťah s dodávateľom – spoločnosťou Megsys bol pre žalobcu,
aj vzhľadom na zmluvné vzťahy so svojimi zákazníkmi, plne ekonomicky opodstatnený. K danému
žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a vyvodil, že primárne
materiálne podmienky boli v prípade poskytnutých služieb a faktúr od dodávateľa – spoločnosti Megsys

pre žalobcu splnené. Žalobca súčasne odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
G. H. a s odkazom na uvedené žalobca odôvodňuje, že splnil všetky podmienky na odpočítanie dane
z prijatých faktúr od spoločnosti Megsys. Žalobca súčasne poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C., a zosumarizoval, že „vzhľadom na špecifikované podmienky abstrahované
z judikatúry Súdneho dvora EÚ sú preto úvahy správcov dane ohľadom údajne nedostatočných

materiálnych a personálnych kapacít dodávateľa Megsys nesprávne, a preto na nich nie je možné
prihliadať.“

24. V rámci prvého okruhu žalobných námietok žalobca poukázal aj na nesprávnu interpretáciu § 24 a
§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Žalobca má za to, že
v zmysle § 24 daňového poriadku uniesol dôkazné bremeno, a to vzhľadom na obsah, objem a význam
predložených dôkazov a iniciatívu žalobcu počas daňovej kontroly. Žalobca súčasne uviedol, že zo
strany správcu dane došlo k absencii postupu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Žalobca tak
zosumarizoval, že správca dane a žalovaný v rozpore s § 24 daňového poriadku a judikatúrou najvyšších

súdnych autorít nezákonným spôsobom rozširujú dôkazné bremeno žalobcu, čím sú dané dôvody na
zrušenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia.

25. K nesprávnemu hodnoteniu skutkového stavu žalobca poukázal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil
personálne kapacity dodávateľa – spoločnosti Megsys, kedy bolo preukázané, že spoločnosť Megsys

disponovala dostatočným počtom kvalifikovaného personálu, žalovaný tiež nesprávne vyhodnotil
evidenciu služieb (človekohodiny) v zmysle preberacích protokolov a uzatvorenej zmluvy medzi
žalobcom a spoločnosťou Megsys a nesprávne vyhodnotil obsah odpovedí odberateľov žalobcu.

26. Ďalej žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a

nedostatok dôvodov, keďže správca dane vykonal daňovú kontrolu za všetkých 25 zdaňovacích období,
avšak skutkový stav sa v jednotlivých obdobiach menil (postavenie B. C. ako zamestnanca len do
30.06.2018, skutočnosti týkajúce sa subdodávateľa BOLIX s.r.o.), čo správca dane ani žalovaný
nevzali na zreteľ a s konkrétnymi zmenami skutkového stavu sa žiadnym spôsobom nevysporiadali.
Žalobca namietal nedostatok dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia,

keď sa orgány verejnej správy len povrchne zaoberali argumentmi žalobcu prednesenými v priebehu
daňového konania, resp. daňovej kontroly. Žalobca zdôraznil, že nedostatok dôvodov sa vzťahoval
najmä na argumentáciu k personálnym kapacitám spoločnosti Megsys, evidencii poskytnutých služieb
(človekohodiny), povahe a špecifikácii poskytnutých služieb, k výsluchom svedkov B. C. a E. F. a kodberateľom žalobcu. Správca dane a žalovaný sa nevyjadrili k skutočnostiam namietaným žalobcom,
ani nezdôvodnili, prečo ich nevzali do úvahy alebo prečo neboli pre vec relevantné. Uvedené argumenty
mali nepochybný dopad na vyhodnotenie služieb poskytnutých dodávateľov – spoločnosťou Megsys pre

žalobcu.

27. K procesným pochybeniam orgánov verejnej správy v priebehu daňového konania žalobca namietal,
že zo strany správcu dane došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore s § 46 ods. 5 daňového poriadku, čoho
následkom bolo, že žalobca bol pripravený o možnosť efektívne sa brániť voči pochybnostiam správcu

dane, resp. tieto pochybnosti efektívne odstrániť. Súčasne došlo k porušeniu § 3 ods. 2 daňového
poriadku, pretože zo strany žalovaného nedošlo k vybaveniu veci bez zbytočných prieťahov.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

28.Žalovanýsakžalobevyjadrilpodanímzodňa12.12.2022,pričomzotrvalnazákonnostinapadnutého
rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť.

29. K prvému okruhu žalobných námietok žalovaný uviedol, že počas daňovej kontroly, ako aj

počas doplneného dokazovania bola hodnovernosť spornej faktúry spochybnená. Žalovaný uviedol,
že výpovede svedkov síce formálne potvrdili dodanie sporných služieb, tieto výpovede však neboli
považované za jednoznačné a hodnoverné dôkazy o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Žalovaný
zotrval na tom, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by vzniknuté rozpory medzi zisteným
skutkovým stavom a medzi obsahom dokladov odstránil, neoznačil skutočného dodávateľa a ani

z dokazovania správcu dane existencia iného platiteľa nevyplynula. Žalovaný uviedol, že správca dane a
žalovaný spochybnením skutočnej identity dodávateľa (spoločnosti Megsys) spochybnili aj preukázanie
hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane – statusu platiteľa dane skutočného dodávateľa.
Bolo úlohou žalobcu ako toho, kto sa domáhal odpočítania dane, aby preukázal splnenie podmienok na
jeho priznanie, s tým, že v prípade kvalifikovaného spochybnenia predloženej faktúry prešlo dôkazné

bremeno na žalobcu. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že je úlohou toho, kto sa domáha odpočítania
dane, aby preukázal splnenie podmienok na jeho zistenie a v prípade kvalifikovaného spochybnenia
predloženej faktúry prechádza dôkazné bremeno na žalobcu.

30. Vo vzťahu k ďalšiemu okruhu žalobných námietok žalovaný uviedol, že ako žalovaný, tak ani správca

dane dodanie služieb žalobcom odberateľom nespochybnili, avšak ani uvedené neznamená, že tieto
služby boli dodané v subdodávke práve spoločnosťou Megsys. Ďalej žalovaný zopakoval argumentáciu,
ktorú uviedol v obsahu napadnutého rozhodnutia, a to vo vzťahu k subdodávateľom žalobcu, k pánovi A.
B. C. ako bývalému konateľovi spoločnosti Megsys a zároveň aj k počtu zamestnancov, ktoré je potrebné
mať na výkon sporných služieb.

31. Žalovaný zdôraznil, že správca dane postupoval pri výkone dokazovania v úzkej súčinnosti so
žalobcom, ktorý nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uznanie ním uplatneného
odpočítania dane. Žalovaný mal za to, že žalobcovi boli oznámené dôvodné pochybnosti o oprávnenosti
uplatneného nároku a bol mu vytvorený priestor, aby tieto pochybnosti odstránil. Z uvedených dôvodov

považoval námietky žalobcu týkajúce sa procesných pochybení za nedôvodné.

32. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 08.02.2023, pričom zotrval na svojej žalobnej
argumentácii.

33. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

34. Krajský súd v Trnave, uznesením č. k. 14S/121/2022-176 zo dňa 16.01.2023 priznal správnej žalobe
odkladný účinok.35. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského

súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave a bola vedená pod sp. zn.
TT-14S/121/2022.

36. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. TT-14S/121/2022-202 zo dňa 26.07.2023 napadnuté
rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci
podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Voči
uvedenému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť.

37.OkasačnejsťažnostižalovanéhorozhodolNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyrozsudkomsp.
zn. 3Sfk/16/2024 zo dňa 29.04.2025, ktorým rozsudok Správneho súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Kasačný súd dospel k záveru, že správny súd pochybil, pokiaľ uložil správcovi dane
povinnosť v ďalšom konaní dopytovať zvyšné odberateľské spoločnosti. Dospel tiež k nesprávnemu
záveru, keď vyhovel námietke žalobcu, že správca dane neoznámil pochybnosti vo vzťahu k zisteným

skutočnostiam žalobcovi tak, ako to ukladá § 46 ods. 5 daňového poriadku. Taktiež dospel k nesprávnym
záverom, keď uviedol, že hodnovernosť výpovedí svedkov C. a F. bola spochybnená výučne na
základe domnienok, že mohli mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu svedka C. a výpoveď svedka F.
mohla byť dopredu dohodnutá. Taktiež pochybil pokiaľ nariadil ďalšie dokazovanie smerom k zisteniu
konkrétnych zamestnancov deklarovaného dodávateľa. Kasačný súd uviedol, že je úlohou správneho

súdu vyhodnotiť, či žalovaný riadne spochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH
zo strany žalobcu.

38. Po vrátení veci na Správny súd v Bratislave po konaní na kasačnom súde je daná vec vedená pod
sp. zn. 7Sf/25/2025.

39. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 17.12.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

40. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

41. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

42. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

43. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

44. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

46. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.V.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

47. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s §

493e SSP), vec prejednal na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a viazaný právnym názorom
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

48. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej
správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2019 v sume 7.940,-

eur. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok, viazaný právnym názorom
kasačného súdu vyhodnotiť, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH,
ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa vyrubenia dane má oporu v administratívnom spise.

49. Správny súd z vlastnej činnosti zistil, že kasačný súd už viackrát rozhodol vo veciach žalobcu – iba v

iných zdaňovacích obdobiach, pričom skutkový a právny stav veci bol v daných veciach obdobný (napr.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/13/2024 zo dňa 21.07.2025,
sp. zn. 5Sfk/13/2024 zo dňa 30.01.2025, sp. zn. 3Sfk/2/2024 zo dňa 27.03.2025, sp. zn. 1Sfk/1/2024 zo
dňa 25.04.2025, sp. zn. 2Sfk/4/2024 zo dňa 30.04.2025, sp. zn. 2Sfk/3/2024 zo dňa 30.04.2025, sp. zn.
2Sfk/11/2024 zo dňa 30.04.2025 a sp. zn. 1Sfk/2/2024 zo dňa 22.05.2025). Správny súd tak s odkazom

na uvedené uvádza nasledovné (s prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sfk/13/2024 zo dňa 21.07.2025):

„41. Na úvod kasačný súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať
medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie

DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii)
odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv)
odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

42. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový

subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci F. I.,
C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci C. J. G., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod

43; vo veci G. H. F., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva
na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci
C. J. G., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci G. H. F., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako

zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky
formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci G. H. F., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021, bod 25; vo veci J. F., C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

43. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva

na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí
vo faktúre (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo
veci H. K. z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci J., bod 33; vo veci F., bod 38; vo veci G. H.,
bod 29).

44.Kasačný súd sa stotožnil so záverom správneho súdu, že žalobcom predložené dôkazy daňové
orgány dostatočne nevyhodnotili a bez bližšej úvahy a vysvetlenia dospeli k záveru o nemožnosti
poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období
obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o., a to z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacitydodávateľa. K týmto záverom kasačný súd dodáva, že spochybnenie personálnych kapacít dodávateľa
nepostačuje bez ďalšieho pre prijatie záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH.

45. Kasačný súd poukazuje aj na body 41 a 42 rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
5Sfk/13/2024 z 30. januára 2025 vo veci totožných účastníkov (zdaňovacie obdobie február 2019),
s ktorými sa kasačný súd stotožňuje, a preto ich zacituje v plnom znení: „41. Uvedený právny
názor je pritom plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho správneho súdu SR,
ktorá vychádza z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ktorý ustálil, že okolnosťou spôsobilou

vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok, ktoré by
mohli viesť k následnému odmietnutiu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, nie je nedostatok
potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa
či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C. J. G., C-610/19 zo dňa 3.
septembra 2020, bod 47, vo veci B. H. EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci
I. E., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49). 42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakovane

uvádza argumentáciu známu z rozhodnutia žalovaného, pričom takto uvádza aj dôvody, na základe
ktorýchnepriznalprávožalobcovinaodpočetDPH.Akoužkasačnýsúdnačrtol,nedostatokmateriálnych
a personálnych kapacít sám o sebe nemôže založiť dôvodnú pochybnosť sťažovateľa o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok zo strany žalobcu. Rovnako argumentácia, že odberatelia žalobcu nemali
vedomosť o postúpení prístupových práv subdodávateľom nemá potenciál založiť dôvodnú pochybnosť

o nedodaní fakturovaných služieb spoločnosťou Megsys, s.r.o., keďže prípadné porušenie zmluvných
podmienok medzi žalobcom a odberateľmi je pri súdnom prieskume v danej veci irelevantné. Obdobné
stanovisko je možno zaujať pritom aj k nefakturovaniu dopravných nákladov pri vybavovaní servisných
zásahov.“

46. Navyše kasačný súd uvádza, že samotné dokazovanie zamerané na odberateľov môže preukázať
existenciu služieb poskytnutých žalobcom jeho odberateľom, nie je však schopné bez ďalšieho
preukázať existenciu služieb medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom.

47. Aj podľa kasačného súdu tak rozhodnutie žalovaného nenapĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie

rozhodnutia a neposkytuje ani odpovede na otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam. Žalovaný
sa v intenciách právneho názoru správneho súdu (ktorým je v ďalšom konaní viazaný) bude musieť
bližšie vysporiadať a jasne zodpovedať otázky ohľadne náležitostí faktúry, existencie materiálneho
plnenia a osoby dodávateľa – teda otázok, ktoré z rozhodnutia žalovaného vyznievali zmätočne.

48. V tomto smere správny súd špecificky a s ohľadom na preskúmavané zdaňovacie obdobie poukázal
na zistenie z administratívneho spisu, že preberací protokol z 31. augusta 2018 s rozpisom počtu hodín
výkonu na jednotlivé fakturované služby bol totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe,
žalobcom označenej ako 1B (obsahujúcej rozpis ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu).
Aj podľa kasačného súdu sťažovateľ uvedené dôkazy nijako v rozhodnutí nevyhodnotil, čo podporuje

vyššie uvedený záver o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného s ohľadom na konkrétny
skutkový stav veci.

49. K námietke ohľadne vyhodnotenia otázok z výziev ako všeobecných (bod 84 citovaného rozhodnutia
v rámci bodu 48 napadnutého rozsudku) kasačný súd poukazuje na bod 45 už vyššie uvedeného

rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/13/2024 z 30. januára 2025, s ktorým sa
kasačný súd stotožňuje: „45. Ďalej sťažovateľ namietal konštatovanie správneho súdu, že dokazovanie
prostredníctvom výziev obsahovalo otázky, ktoré boli kladené všeobecne, bez ich zamerania na
preverenie aspoň vybraných druhov služieb, dodaných v kontrolovanom zdaňovacom období. Kasačný
súd dáva za pravdu sťažovateľovi, že otázky uvedené vo výzvach odberateľom žalobcu neboli

všeobecné a obsahovali aj zameranie na vybrané druhy služieb. Uvedené je zrejmé z rozhodnutia
žalovaného, ako aj z vlastného obsahu výziev, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Správca
dane v uvedených výzvach položil jednotlivým odberateľom žalobcu otázku, či im žalobca dodal
služby: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, kontrola komunikácie, hot-line, spracovanie dokumentácie,
servisný zásah, analýza a meranie, teda služby, ktoré mali byť predmetom faktúry č. 1902001 vystavenej

dodávateľom Megsys, s.r.o. Je však potrebné podotknúť, že uvedená konštatácia správneho súdu nie
je zásadnou skutočnosťou, na ktorej založil správny súd svoje rozhodnutie, a teda nemá potenciál
spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia tak, ako namieta sťažovateľ.“50.Zatohtoskutkovéhostavusakasačnýsúdstotožnilsargumentáciousprávnehosúdu,žerozhodnutie
žalovaného neobsahuje také dôvody, ktoré by odôvodňovali neuznanie práva na odpočítanie dane
žalobcovi a sťažovateľ v konaní nepredložil takú relevantnú argumentáciu, na základe ktorej by

bolo možné spochybniť správnosť záveru správneho súdu. Uvedený záver kasačného súdu však
neznamená, že žalobcovi má byť v konečnom dôsledku právo na odpočet DPH priznané; je však úlohou
sťažovateľa, aby po zohľadnení vyššie uvedených záverov opätovne vyhodnotil či žalobca splnil/nesplnil
zákonné podmienky pre odpočítanie DPH.“

50. K úvahám uvedeným v bode 48 citovaného rozhodnutia kasačného súdu správny súd vo vzťahu
k prejednávanému zdaňovaciemu obdobiu apríl 2019 uvádza, že z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že žalobca na výzvu správcu dane na podporu svojich tvrdení predložil k preverovanému
zdaňovaciemu obdobiu preberací protokol zo dňa 30.04.2019 s rozpisom počtu hodín výkonu na
jednotlivé fakturované služby, ktorý je až na jednu hodinu v zásade totožný s počtom človekohodín
uvádzaných v prílohe za dané zdaňovacie obdobie, žalobcom označenej ako 1B s rozpisom ID

požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu (ktorí klienti boli ku konkrétnym úlohám a požiadavkám
presne špecifikovaní); v preberacom protokole sa uvádza spolu 745 hodín a v rozpise človekohodín
v prílohe 1B je spolu 744 človekohodín. Tieto skutočnosti daňové orgány nevyhodnotili a bez bližšieho
odôvodnenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb
v kontrolovanom zdaňovacom období obchodnou spoločnosťou Megsys.

51. Žalobou napadnuté rozhodnutie tak vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačného záveru o
nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a spôsobu jeho prijatia neposkytuje odpovede
na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre
odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane

vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.
Nedostatky rozhodnutia žalovaného súčasne odôvodňujú jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d)
SSP ako nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie,
v ktorom daňový orgán druhého stupňa po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne

nerelevantnej argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke náležitostí faktúry a k existencie
materiálneho plnenia, ako aj k osobe dodávateľa jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený
záver. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4
daňového poriadku) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť
prvostupňové rozhodnutie.

52. Na podklade vyššie uvedeného tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, a preto
s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný postupovať v súlade so závermi uvedenými v tomto
rozsudku, ako aj v súlade so závermi kasačného súdu a opätovne vyhodnotí, či žalobca splnil / nesplnil

zákonné podmienky pre odpočítanie DPH.

53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

54. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).