Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Ek/1742/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119391425
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kvašňovský
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6119391425.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, právne zast.: Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A.
B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX/XX, XXX XX C., o vymoženie 50,50 eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Zuzana Papcunová, so sídlom exekútorského úradu Hlavná č. 68,

040 01 Košice, pod sp. zn. 256EX 620/19, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie
v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 3.10.2019, domáhal

od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 50,50 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného
titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa
10.9.2009, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 6.10.2009 (ďalej len ,,exekučný titul“). Oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZOUNEK“).
2. Poverením zo dňa 16.12.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Zuzanu

Papcunovú, so sídlom exekútorského úradu Hlavná č. 68, 040 01 Košice (ďalej len „súdny exekútor“),
ktorý ju vedie pod spisovou značkou 256EX 620/19.
3. Súdny exekútor vydal dňa 17.7.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie, súčasťou ktorého bola aj
výzva na zaplatenie náhrady výdavkov, ktorou na náhradu výdavkov súdneho exekútora vo výške 73,80
eur zaviazal oprávneného. Súdny exekútor zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a

doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri
exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného
zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou
a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
4. Proti tomuto upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie súdneho
exekútora podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej 15 – dňovej lehote v

zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky, v ktorých uviedol, že namieta
nesprávnosť vydania napadnutého upovedomenia najmä z dôvodu nesprávnych/neúplných zistení
súdneho exekútora ohľadom majetku povinného a neúčelnosti zastavenia exekučného konania.
Súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického elektronického
zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojho
exekútorského úradu. Oprávnený má za to, že z uvedených správ o majetku povinného vyplýva, že

súdny exekútor nedostatočne preveril a zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková
situácia môže neopodstatňovať zastavenie exekúcie pre nemajetnosť (najmä môže vylučovať fatálnenásledky, viazané na uplynutie piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku povinného). Zároveň má oprávnený za to, že z uvedených správ o majetku povinného
nevyplýva, že by povinný súdnemu exekútorovi poskytol súčinnosť v zmysle § 40 Exekučného poriadku,

ani že by predložil vyhlásenie o svojom majetku v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Rovnako
v správach o majetku povinného súdny exekútor neuvádza, že použil donucovacie opatrenia v zmysle
§ 43a a nasl. Exekučného poriadku, pričom oprávnený má za to, že by v danom prípade nebolo
uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s Exekučným poriadkom. Oprávnenému
nie je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných

vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj
nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije, resp. v jeho domácnosti
nachádza. Z predložených správ o majetku povinného nijakým spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor
za účelom zistenia hnuteľného majetku povinného: vykonal osobné zisťovania hnuteľného majetku
povinného na adrese trvalého pobytu povinného; požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to vlastníka
nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt; požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby žijúce

v spoločnej domácnosti s povinným; vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré
umožňujú ustanovenia Exekučného poriadku. Zároveň je zrejmé, že povinný uspokojuje svoje životné
potreby. Zákonným predpokladom na postup podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je
vykonanie takého zisťovania majetkových pomerov povinného, na základe ktorého možno nepochybne
vysloviť záver o tom, že sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť

postihnutéexekúciouaktorébystačiliaspoňnaúhradutrovexekútora.Vzhľadomnavyššieuvedenémá
oprávnenýzato,žesúdnyexekútorvdostatočnomrozsahunepreukázalsplneniezákonnýchpodmienok
ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, na základe ktorého bolo toto exekučné
konanie zastavené z dôvodu, že pri exekúcii na majetok povinného sa do 5 rokov nepodarilo zistiť
majetok. Oprávnený tiež považuje zastavenie tohto exekučného konania za neúčelné, nakoľko síce

uplynula „doba bezúspešnosti“ konania (t. j. v stanovenej lehote 5 rokov nebol zistený nový majetok ani
dosiahnutý výťažok), ale v blízkej dobe môže (na základe predchádzajúceho zistenia a zablokovania
majetku) dochádzať k uspokojeniu predmetnej pohľadávky, pretože pohľadávka oprávneného získa
poradie uspokojovanej pohľadávky (najmä po vykonaní zistení, ktoré uvádza oprávnený vyššie, alebo
aj zrážkami zo mzdy, účtu v banke atď.) a naopak, uspokojenie pohľadávky oprávneného bude

pravdepodobne bezúspešné práve v prípade zastavenia exekúcie a nutnosti iniciovania nového
exekučného konania. Taktiež oprávnený má za to, vzhľadom na vek povinného, že majetkové pomery
povinného nie sú také, resp. nebudú také, že by exekúciu bolo možné a nutné zastaviť. S poukazom
na vyššie uvedené oprávnený žiada, aby súd podaným námietkam vyhovel, upovedomenie o zastavení
exekúcie, sp. zn. 256EX 620/19 zo dňa 17.7.2025 zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči

povinnému.
5. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
okrem iného uviedol, cit.: „Banka Revolut Bank UAB so sídlom v Litovskej republike nespadá pod
definíciu bánk podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Na to, aby sa daná inštitúcia dala považovať za banku musí splniť zákonné

podmienky a to byť právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová
spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje. Okrem toho, že danú spoločnosť nemožno považovať za banku, tak
ako to tvrdí oprávnený, príkazy na začatie a vykonanie exekúcie sú vymožiteľné len v rámci územia
Slovenskej republiky. Situáciu, ktorú oprávnený načrtáva, nie je legislatívne upravená a ide o právne

vzťahy s medzinárodným prvkom. Na dôvažok netreba ani opomenúť fakt, že prakticky nie je možné
zistiť, či povinný má založený účet v danej inštitúcii, nie je možné postihnúť takýto účet a hlavne nie
je možné preukázať, či povinný disponuje takýmto účtom. Oprávnený namieta, že súdna exekútorka
nevykonala osobné zisťovania hnuteľného majetku povinného na adrese trvalého pobytu povinného.
Povinný má evidovaný trvalý pobyt v nehnuteľnosti, ktorý nie je v jeho vlastníctve, preto nemožno

predpokladať, že sa na danej adrese trvalo zdržiava. Predpoklad oprávneného, že na adrese, kde
má povinný evidovaný trvalý pobyt, sa budú nachádzať aj veci vo vlastníctve povinného je ničím
nepodložený a ide len o subjektívnu domnienku oprávneného. Exekúcia môže smerovať výlučne a len
voči majetku povinného, pričom by malo existovať určité dôvodné presvedčenie, že vec, ktorú súdna
exekútorka spíše za účelom následného predaja hnuteľných vecí patrí povinnému. Súdna exekútorka

nemá ako zistiť, či veci, nachádzajúce sa v nehnuteľnosti, kde ma povinný evidovaný trvalý pobyt, sú vo
vlastníctvepovinného.Uvedenéplatízvlášťvprípade,akpovinnýniejevlastníkomnehnuteľnostivktorej
má evidovaný trvalý pobyt. Rozsah exekúcie je daný poverením na vykonanie exekúcie a tiež § 61q ods.
1 Exekučného poriadku. Oprávnený argumentuje, že súdna exekútorka nepožiadala o súčinnosť tretieosoby – a to vlastníka nehnuteľnosti, na základe akého zmluvného vzťahu užíva danú nehnuteľnosť.
K tomuto tvrdeniu oprávneného uvádzam, že podľa katastrálnej mapy nie je evidovaný žiadny vlastník
k nehnuteľnosti, kde má povinný trvalý pobyt určený. Ide o rómsku osadu, kde sú nehnuteľnosti

postavené očividne bez stavebného povolenia a v katastri nehnuteľností je výslovne uvedené, že list
vlastníctva nie je založený. Na základe tejto skutočnosti je argument oprávneného neopodstatnený,
keďže absentuje vlastník nehnuteľnosti. Čo sa týka zmluvných vzťahov na užívanie danej nehnuteľnosti,
vo väčšine prípadov ide o partnerské či iné rodinné spolužitie, nie nevyhnutne o zmluvné vzťahy,
zvlášť v rómskych osadách, kde je nepravdepodobné uzatváranie akýchsi nájomných zmlúv medzi

obyvateľmipríbytkov.Oprávnenýtiežspomínasúčinnosťsprípadnýmizamestnávateľmipovinného,hoci
neuvádza v čom konkrétne má spočívať súčinnosť. Okrem iného, ako som už vyššie uviedla, povinný
bol naposledy zamestnaný v mesiacoch október 2022 až november 2022 u zamestnávateľa C. D.. O
iných zamestnávateľoch súdna exekútorka nemá vedomosť, pričom boli v exekučnom spise pravidelne
vykonávané súčinnosti so Sociálnou poisťovňou. Zisťovanie, či je povinný nelegálne zamestnávaný je
prakticky veľmi obtiažne a zároveň, na tieto zisťovania sú príslušné iné inštitúcie napr. inšpektoráty

práce. K argumentu oprávneného na zisťovanie peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného
v sídle prípadného zamestnávateľa sa vyjadrovať nebudem, nakoľko ako vyššie uvádzam, o žiadnom
zamestnávateľovi nemám vedomosť a ide o neopodstatnenú domnienku oprávneného. Oprávnený
opätovne neuvádza v čom má spočívať súčinnosť s tretími osobami žijúcimi v spoločnej domácnosti
s povinným. Napriek tomu, súdna exekútorka nemá vedomosť o tom, s akými osobami žije povinný

v spoločnej domácnosti, prekračuje to medze rozsahu zisťovania majetku povinného a pre exekučné
konanie je táto skutočnosť irelevantná. Taktiež si dovolím opätovne zdôrazniť, že exekúcia má smerovať
výlučne voči povinnému a má čo najmenej zasahovať do rodinnej sféry povinného. Obec, v ktorej má
povinný uvedený trvalý pobyt má podľa webových stránok obce cez 4 825 obyvateľov (údaj je uvedený
k roku 2024). Súčinnosť s obcou plní význam vtedy, ak ide o obec s nižším počtom obyvateľov, pretože

možno predpokladať, že starosta obce a jeho zamestnanci disponujú širším spektrom informácii o
povinnom. Keďže ale v danom exekučnom konaní ide o obec s vyšším počtom obyvateľov, nemožno
predpokladať, že starosta obce a jej zamestnanci vedú evidencie o každom jednom obyvateľovi. K
poslednému bodu námietok oprávneného nemôžem zaujať žiadne stanovisko, nakoľko oprávnený
opomenul uviesť, čo má na mysli pod pojmom „ďalšie úkony“. Mám za to, že vykonané lustrácie a

zisťovania boli vykonané v súlade s Exekučným poriadkom a každý negatívny výsledok týchto lustrácii
vyústil v záver, že povinný je nemajetný a preto bolo v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku vydané Upovedomenie o zastavení exekúcie. Pre celkové ozrejmenie zistených majetkových
pomerov povinnej konštatujem, že povinný podľa výsledku súčinnosti so Sociálnou poisťovňou nie
je zamestnaný. Povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo.

Povinný taktiež nie je vlastníkom žiadneho bankového účtu. Povinný nekomunikuje s exekútorským
úradom, nemá žiadnu snahu o znižovanie svojich záväzkov. Z lustrácie s Centrálnym registrom exekúcií
zo dňa 20.08.2025 povinný figuruje v ďalších piatich exekučných konaniach. Nakoľko sa do piatich rokov
od začatia exekúcie nepodarili zistiť žiadne príjmy ani majetok, ktoré by mohli byť postihnuté alebo stačili
aspoň na úhradu trov exekútora, vydala som Upovedomenie o zastavení exekúcie.“

6. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie
exekútorovi sa začína exekúcia.
7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.10. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý
v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie
a výzvu na úhradu trov exekútora. Napriek tomu má oprávnený, v niektorých prípadoch, možnosť

použiť procesnú obranu proti takémuto rozhodnutiu súdneho exekútora v podobe podania námietok,
ktoré súdny exekútor predloží na rozhodnutie súdu. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym
exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia
exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by
mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

11. Súdny exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného či tretích osôb. Objektívne
zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a
vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov
povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným
na skúmanie majetkových pomerov povinného, toto preskúmavanie má prebehnúť pred súdnym

exekútorom. S poukazom na uvedené je teda úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou
zistil majetkové pomery povinného a zvolil primeraný spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, a
aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, pričom
nie je vylúčené, aby súdny exekútor vykonal exekúciu niekoľkými spôsobmi uvedenými v Exekučnom
poriadku.

12. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za
dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu
nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu
vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov

exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo päť rokov od začatia zisťovania majetku
(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku.
Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku formuluje relatívnu nemajetnosť,
tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť

absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech,
by nebola efektívna a neúmerne dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne
nemajetní, ale u ktorých nebude v dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok.
13. Súd po oboznámení sa s námietkami oprávneného konštatuje, že tieto nie sú právne významné.
Súdny exekútor postupoval v zmysle zákona keď podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku

zastavil exekúciu, nakoľko súdny exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona s
odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon
exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora, pričom súdu nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, že by súdny exekútor pri výkone svojej činnosti svoje povinnosti porušil. Spôsob vykonania
exekúcie určí exekútor, ak zákon neustanovuje inak, a to tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti

a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Súdny
exekútor uviedol, že v zmysle vykonaných lustrácií neeviduje zexekvovateľný majetok povinného aj
s poukazom na skutočnosť, že povinný má evidovaný trvalý pobyt v nehnuteľnosti, ktorý nie je v
jeho vlastníctve, preto nemožno predpokladať, že sa na danej adrese trvalo zdržiava. Predpoklad
oprávneného, že na adrese, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt, sa budú nachádzať aj veci vo

vlastníctve povinného je ničím nepodložený a ide len o subjektívnu domnienku oprávneného. Na základe
ním zistených skutočností po uplynutí zákonom stanoveného času pristúpil k použitiu ustanovenia §
61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do
piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,

a exekúciu zastavil. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor k využitiu
uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nedôvodne. Zároveň ani skutočnosti uvedené oprávneným,
ktorými namieta nemajetnosť povinného a len predpokladá, že povinný má zexekvovateľný majetok,
nemožno považovať za také skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom predlžovali dobu ustanovenú
v ustanovení § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, resp. by vylučovali aplikáciu tohto ustanovenia

súdnym exekútorom.
14. Keďže exekúcia začala dňa 16.12.2019 doručením poverenia na vykonanie exekúcie poverenému
súdnemu exekútorovi, a upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 17.7.2025, súd mal tiežza preukázané, že ubehlo viac ako päť rokov, počas ktorých súdny exekútor aktívne zisťoval majetok
povinného, pričom žiadny majetok postihnuteľný exekúciou nezistil.
15. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že námietky oprávneného neboli podané dôvodne, keďže

súdu bola preukázaná náležitá činnosť súdneho exekútora pri zisťovaní zexekvovateľného majetku
povinného, pričom takýto majetok povinného zo strany povereného súdneho exekútora zistený nebol, a
preto s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, námietky oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.