Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 12, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125210489
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125210489.1

Uznesenie

OkresnýsúdPrešovvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.X.X.XXXX,r.č.XXXXXX/XXXX,bytomB.XX,XXX
XX C., D. E. F., pr. zastúpený advokátskou kanceláriou soukeník – štrpka s.r.o., so sídlom Strážnická
8141/5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: G. A., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXXX/
XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanému sa zakazuje nakladať so spoluvlastníckym podielom 1 k nehnuteľnostiam, zapísaným

na LV č. XXXX, pre katastrálne územie I., okres Prešov a to: stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX
postavený na parcele reg. „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 a pozemok
parcela reg. „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 .

II. Žalobcovi u k l a d á povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia podať na príslušnom súde žalobu vo veci samej - o určenie, že nehnuteľnosti

evidované na LV č. XXXX, pre katastrálne územie I., okres Prešov ako: stavba - rodinný dom so súp. č.
XXXX postavený na parcele reg. „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 a pozemok
parcela reg. „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1 patria do dedičstva po poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom B. XXXX/XX, XXX XX I..

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.12.2025 bol zo strany žalobcu na tunajší súd podaný návrh na vydanie neodkladného
opatrenia, ktorým žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa prevodu, zaťaženia
právamitretíchosôbnehnuteľnostíaleboodstráneniastavby(súp.č.XXXX)evidovanýchnaLVč.XXXX,

vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, pre okres: I., obec: I., k. ú. I., ako: stavba
- rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele reg. „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 130 m2 a pozemok parcela reg. „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1.

2. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je syn a jediný možný dedič po poručiteľovi A. B., nar.

XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie po poručiteľovi nie je ukončené. A. B. st. bol
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Prešov, katastrálnym odborom, pre okres: I., obec: I., k. ú. I. a to pozemku parcela reg. „C“ č. XXX –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 a stavby – rodinný dom so súp. č. XXXX postavený
na danej parcele reg. ,,C“ č. XXX, v podiele 1. Druhým spoluvlastníkom nehnuteľností na LV č. XXXX,
taktiež o veľkosti podielu 1 bol H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX I..

2.1. Dňa 3.2.2020 uzatvorili A. B. E. a H. B. ako predávajúci a Dávid Mathia, t.j. žalovaný ako kupujúci,
kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena formou notárskej zápisnice (N 45/2020, NZ 3329/2020,NCRIs 3409/2020) predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, pričom kúpna
cena bola uvedená v sume 10 000 Eur (5 000 Eur pre každého z predávajúcich). Dňa 02.12.2025
došlo k účinkom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na LV XXXX do výlučného vlastníctva

žalovaného a to napriek skutočnosti, že A. B. st. od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpil odstúpením
zo dňa 10.2.2020 z dôvodu podľa § 49 OZ, t.j. zmluvu podpísal v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok (odhadovaná suma daných nehnuteľností je cca 65 000 Eur), pričom zároveň popieral, že
by k úhrade kúpnej ceny vôbec došlo.
2.2. Žalobca ďalej uvádza, že dňa 5.5.2020 bola Okresnému súdu Prešov doručená žaloba o určenie

neplatnosti odstúpenia od zmluvy (konanie vedené pod sp.zn. 13C/34/2020). Súd prvého stupňa žalobe
vyhovel (rozsudok sp.zn. 13C/34/2020-112 zo dňa 27.6.2023), avšak odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa tak, že žalobu zamietol (rozsudok sp.zn. 11Co/24/2025-218 zo dňa 14.10.2025).
2.3.Žalobcamázato,žeA.B.st.nezamýšľalsvojspoluvlastníckypodielkpredmetnýmnehnuteľnostiam
previesť, vôľa uzatvoriť kúpnu zmluvu nenastala, resp. podpísanie dokumentov nebolo výsledkom jeho
slobodnej vôle a k podpisu ho zrejme viedla tieseň, vzhľadom na jeho vtedajšiu nepriaznivú hospodársku

a ekonomickú situáciu. Z poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že predmetná kúpna zmluva,
v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu A. B. st., nie je platná.
2.3.1. Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 11Co/24/2025, rozhodnutie o tom, či
predmetná kúpna zmluva je platná a účinná, do dnešného dňa nie je. Avšak napriek tomu Okresný úrad
Prešov, katastrálny odbor dňa 02.12.2025 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech

žalovaného, čo žalobca považuje za nesprávne.
2.4. Žalobca, ako jediný dedič po poručiteľovi, A. B. E., má dôvodné obavy, že predmetné nehnuteľnosti
môžu byť v blízkej dobe prevedená zo žalovaného na tretiu osobu a môže byť tak sťažené jeho
postavenie ako možného dediča predmetných nehnuteľností, podáva toto neodkladné opatrenie a
zároveň, je pripravený následne podať na príslušný súd žalobu o určenie, že vec (nehnuteľnosti) patrí

do dedičstva po poručiteľovi A. B. st., za účelom rozhodnutia o tom, že kúpna zmluva nie je platná a
účinná a nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1.
2.4.1. Zároveň k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dodáva, že je potrebné zamedziť
akémukoľvek vzniku škôd do budúcnosti, ktoré mu môžu reálne vzniknúť ak by k prevodu nehnuteľností
na tretiu osobu medzičasom došlo, pričom má za to, že postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na

to, aby bolo vyhovené jeho návrhu, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len
predložený dôkaz o snahe žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako ,,CSP"), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
Podľa § 329 ods.1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 336 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia
uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží
najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerovmedzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci
samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí

ustanovenie § 335 primerane.
Podľa § 337 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá
povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na
podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania

vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Podľa ust. článku 20 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v účinnom
znení (ďalej len „Ústava SR“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa ust. článku 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.
Podľa ust. § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

4. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za
splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2
CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného

hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje
priamo § 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom
zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebuneodkladnejúpravypomerovaleboobavu,žeexekúciabudeohrozená.Splnenieaspoňjedného
zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť

na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti
bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.

5. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To
predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom

aprobovanýatypickýibaprezisťovanierelevantnýchskutočnostívrámcikonaniaonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP).

6. Súd o neodkladnom opatrení rozhoduje bez pojednávania a účasti strán sporu. O to viac je potrebný
úplný a presvedčivý návrh podporený listinami alebo inými dôkaznými prostriedkami, z ktorých prima

facie (na prvý pohľad) vyplýva potreba bezprostrednej ochrany žalobcov.

7. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

b) navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti),
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.8. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle
ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť

nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane konania, ktorá je tvrdeným nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej
faktickej alebo právnej dispozícii.
8.1.Spoločnýmznakomneodkladnýchopatrenívydanýchpredzačatímkonaniavovecisamejarovnako
aj v priebehu takéhoto konania je ich predbežný - dočasný charakter, t.j. že sa nimi upravujú právne

(nielen faktické) pomery strán sporu alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby, než súd vydá
konečné rozhodnutie vo veci samej, a neodkladné opatrenie preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu,
ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe.

9. Týmto neodkladným opatrením sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu
k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Základným predpokladom je

reálna držba spornej veci alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť. Ako vyplýva z § 123 OZ, právo
nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení
vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov,
či už dvojstranných (kúpna zmluva, darovacia zmluva, nájomná zmluva, záložná zmluva, zmluva o
zriadení vecného bremena, atď.), alebo jednostranných (napr. závet). Oprávnenie nakladať s vecami

alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt iným spôsobom než užívaním
a spotrebou.
9.1. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne
k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl.
20 Ústavy SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1

Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod.
Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom
proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na
dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to,
aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú

navrhovateľ získa. V praxi sa preto súd zvyčajne vyhýba všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia,
ktorou by súd bez ďalšieho zakázal povinnej osobe nakladať s vecou alebo právom, a uprednostňuje
konkretizované vymedzenie povinností a obmedzení ad hoc (zákaz vec previesť, resp. scudziť, prenajať,
založiť alebo zaťažiť inými právami tretích osôb a pod.).
9.2. V tomto individuálnom prípade však existujúce špecifické okolnosti (spôsob a podmienky

uzatvorenia kúpnej zmluvy; aktivita žalovaného odkúpiť spoluvlastnícky podielu za neprimeranú cenu a
pod.)svedčiaokonanížalovanéhovneprospechporučiteľaakonieckoncovžalobcuprizískaníaužívaní
daných nehnuteľností spôsobom porušujúcim dobré mravy v úmysle získať pre seba neoprávnený zisk.
9.3. Existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je existencia bezprostredne
hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán

sporu, mal súd za osvedčenú žalobcom, majúc za postačujúce preukázanie odôvodnenej obavy.
9.4. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadnil aj princíp
proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho nariadením. Ak nie je úmyslom
žalovaného spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti scudziť, zásah do jeho vlastníckeho práva
spočívajúci v zákaze nakladania nebude mať na neho žiaden (teda ani negatívny) dopad. Ak by naopak

úmyslom žalovaného bolo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná
bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
je dôvodný a to v plnom rozsahu požadovaného zákazu nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami v

spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku (bez uvedenia demonštratívneho výpočtu žalobcu, ktorý je možno
subsumovať pod zákaz nakladať), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto uznesenia
a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

11. Súd zároveň pristúpil k uloženiu povinnosti žalobcovi v zmysle § 336 CSP, pričom uvádza, že

žalobcom navrhovanou lehotou 60 dní nie je viazaný. Súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto
uznesenia, majúc lehotu 30 dní na podanie žaloby vo veci samej za postačujúcu.12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. Nakoľko ide o vydanie neodkladného opatrenia mimo konania, ktoré nasledovať nemusí, súd
rozhodol zároveň o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení podľa § 255 CSP. Nakoľko

žalobca mal plný úspech vo veci, súd mu priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).