Rozsudok – Ostatné Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205755
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8122205755.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1.) A. B., C. B., nar.
XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E. F., 2.) G. H. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXXX, bytom J. XX, XXX XX A., obaja pr. zast.: Mgr. Oto Saloky, advokát, so sídlom Hlavná
94, 080 01 Prešov, IČO: 42 419 174, proti žalovaným: 1.) C. A., C. A., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX,
bytom D. XXX, XXX XX E. F., zast.: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, XXX XX A., 2.) L. K., C.

K., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E. F., zast.: K. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. F. XXX, XXX XX A., 3.) H. A., C. I., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom D. XXX,
XXX XX E. F., zast.: H. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F., D. XXX, XXX XX A., 4.) H. A., C. M., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom E. F. XXX, XXX XX E. F., zast.: G. H. N., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. XXX, XXX XX A., 5.) Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15
Bratislava, 6.) H. M., C. A., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom E. F. XXX, XXX XX E. F., 7.) I. M.,
C. O., nar.X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom D. XXX, XXX XX E. F., zast. opatrovníkom: K. E., nar.

XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E. F. X.) L. I., C. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale
bytom XXX XX A. XX, 9.) H. Q. R., C. R., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX
XX I. H., 10.) H. A., C. K., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E. F., zast.: G.
H. N., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F., D. XXX, XXX XX A., 11.) A. F., C. F., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/
XXX, bytom S. X, XXX XX T., 12.) R. A., C. P., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom M. XX, XXX
XX M., 14.) H. B., C. M., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom B. XX, XXX XX A., 15.) H. R., C.

K., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom R. X, XXX XX N., zast.: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. F. XXX, XXX XX A., 16.) H. A., C. A., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom D. XXX, XXX XX
E. F., 17.) H. A., C. A., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., 18.) H. D. I., C.
D., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. I. XXXX/X, XXX XX A., zast.: H. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. I. XXXX/X, XXX XX A., 19.) K. H., C. K., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom V. W., H.
I. H., V. Q., XXX XX H., 20.) A. K., C. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XX, XXX XX I.,
21.) B. M., C. M., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom E. F. XX, XXX XX E. F., 22.) A. F., C. F., nar.

XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX T., 23.) G. J. N., C. A., nar. X.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E. F., zast.: G. H. N., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX
XX A., 24.) K. M. M., C. M., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom U. E. XXXX/XX, XXX XX D.
T., pr. zastúpený: Mgr. Michal Dlugolinský, advokát so sídlom Levočská 335/1, 064 01 Stará Ľubovňa,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k parcele EKN č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 108 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. E. F., obec: Vyšná Šebastovaá, okres: Prešov zrušuje
a vyporiadava ho tak, že do výlučného vlastníctva
Ř žalobcu 1. prikazuje novovytvorenú parcelu CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
46 m2 v podiele 1/1,
Ř žalobcu 2. prikazuje novovytvorenú parcelu CKN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
62 m2 v podiele 1/1,vytvorené Geometrickým plánom č. 349/2018, vyhotoveným dňa 02.10.2018 geodetom G. T. I. – X.,
M. X, XXX XX A., úradne overeným dňa 05.10.2018 Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom,
pod č. G1-1966/18, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalobca 1. je povinný v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku vyplatiť vyporiadací
podiel v nasledujúcej výške
Ř žalovanému 1. - 23,10 €,
Ř žalovanému 2. – 11,60 €,
Ř žalovanej 3. – 23,10 €,

Ř žalovanej 4. – 69,30 €,
Ř žalovanej 5. – 23,10 €,
Ř žalovanej 7. – 57,80 €,
Ř žalovanému 8. – 83,10 €,
Ř žalovanej 9. – 11,60 €,
Ř žalovanej 10. – 23,10 €,

Ř žalovanému 11. – 11,60 €
Ř žalovanej 12. – 27,70 €,
Ř žalovanej 14. – 23,10 €,
Ř žalovanej 15. – 11,60 €,
Ř žalovanej 16. – 23,10 €,

Ř žalovanému 17. – 23,10 €,
Ř žalovanej 18. – 11,60 €,
Ř žalovanej 19. – 05,80 €,
Ř žalovanému 20. – 05,80 €,
Ř žalovanému 21. – 138,50 €,

Ř žalovanému 22. – 34,70 €,
Ř žalovanej 23. – 23,10 €,
Ř žalovanému 24. – 23,10 €.

III. Žalobca 2. je povinný v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku vyplatiť vyporiadací

podiel v nasledujúcej výške
Ř žalovanému 1. – 42,70 €
Ř žalovanému 2. – 21,40 €
Ř žalovanej 3. – 42,70 €
Ř žalovanej 4. – 128,00 €

Ř žalovanej 5. – 42,70 €
Ř žalovanej 7. – 106,80 €
Ř žalovanému 8. – 153,70 €
Ř žalovanej 9. – 21,40 €
Ř žalovanej 10. – 42,70 €

Ř žalovanému 11. - 21,40 €
Ř žalovanej 12. – 51,20 €
Ř žalovanej 14. – 42,70 €
Ř žalovanej 15. – 21,40 €
Ř žalovanej 16. – 42,70 €

Ř žalovanému 17. – 42,70 €
Ř žalovanej 18. – 21,40 €
Ř žalovanej 19. – 10,60 €
Ř žalovanému 20. – 10,60 €
Ř žalovanému 21. – 256,10 €

Ř žalovanému 22. – 64,10 €
Ř žalovanej 23. – 42,70 €
Ř žalovanému 24. – 42,70 €

IV. Žalovaní 1.,2.,3.,4.,8.,10.,14.,15.,16.,17.,23. sú povinní zaplatiť žalobcom 1. a 2. ako oprávneným

spoločne a nerozdielne náhradu trov znaleckého dokazovania a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov v nasledujúcom rozsahu.
Ř žalovaný 1. v rozsahu 2,08%
Ř žalovaný 2. v rozsahu 1,05%Ř žalovaný 3. v rozsahu 2,08%
Ř žalovaný 4. v rozsahu 6,28%
Ř žalovaný 5. v rozsahu 7,53%

Ř žalovaný 10. v rozsahu 2,08%
Ř žalovaný 14. v rozsahu 2,08%
Ř žalovaný 15. v rozsahu 1,05%
Ř žalovaný 16. v rozsahu 2,08%
Ř žalovaný 17. v rozsahu 2,08%

Ř žalovaný 23. v rozsahu 2,08%

V. Vo vzťahu medzi žalobcami 1. a 2. a žalovanými 5.,6.,7.,9.,11.,12.,18.,19.,20.,21.,22.,24. sa nárok
na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 21.06.2022 sa žalobcovia domáhali zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k parcele EKN č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 108 m2 zapísanej
na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. F., obec Vyšná F. O. A., ktorej sú spoluvlastníkmi spolu so
žalovanými.
1.1. V žalobe uviedli, že vyššie uvedená parcela sa nachádza medzi nehnuteľnosťami vo výlučnom
vlastníctve žalobcov a verejnou komunikáciou na parcele CKN č. XXX/X a slúži obom žalobcom

na prístup k ich nehnuteľnostiam. Vzhľadom na polohu a tvar je predmetná parcela pre žalovaných
racionálnym spôsobom nevyužiteľná. Nakoľko medzi žalobcami a niektorými žalovanými sú dlhodobo
narušenémedziľudskévzťahy,žalobcovianemajúzáujemzotrvaťvovyššieuvedenomspoluvlastníckom
vzťahu a preto chcú podielové spoluvlastníctvo k spoločnej parcele zrušiť a vyporiadať. Vzhľadom na
existujúce pomery majú za to, že je možné reálne rozdelenie veci a z hľadiska povahy veci je funkčne

opodstatnené riešenie, aby novoutvorené nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva toho
ktorého zo žalobcov. Vzhľadom na to, že k vyriešeniu tejto záležitosti nedošlo mimosúdne, boli nútení
na vyriešenie existujúceho stavu podať túto žalobu.
1.2. Podaním došlým súdu dňa 28.07.2022 bola žaloba späťvzatá proti žalovanej 13. z dôvodu, že táto
odpredala svoj podiel žalobcovi 1. Uznesením č.k. 9C/49/2022-47 zo dňa 19.08.2022 súd teda konanie

voči žalovanej 13. zastavil. Podaním došlým súdu dňa 15.02.2023 žalobcovia oznámili, že berú žalobu
späť proti žalovanej 6. nakoľko jej spoluvlastnícky podiel odkúpil žalobca 1. Na základe uvedeného teda
súd postupom podľa § 145 ods. 2 C.s.p. (Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.) konanie voči tejto žalovanej
zastavil.

2. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaných, žalovaný 24. (č.l. 54) uviedol, že so zrušením podielového
spoluvlastníctva v znení petitu žaloby súhlasí a prípadných nariadených pojednávaní sa zúčastňovať
nebude.
2.1. Žalovaní 1, 2, 3, 4, 8, 10, 14, 15, 16 ,17, 21 a 23 sa vyjadrili podaním doručeným súdu

dňa 21.09.2022 (č.l. 55-57), v ktorom uviedli že uplatnený nárok neuznávajú a trvajú na zamietnutí
žaloby. Žalobcovia mali spoluvlastnícke podiely na spoločnej parcele nadobudnúť za porušenia
zákonného podkupného práva ostatných spoluvlastníkov a uplatnený nárok žalobcov považujú za
hrubý zásah do ich vlastníckeho práva. Dotknutá parcela má susediť s ďalšou parcelou registra
EKN č. XXXX/X, ktorá je v spoluvlastníctve žalovaných a dotknutá parcela tak slúži spoluvlastníkom

v súvislosti s prístupom k tejto parcele a parkovaním vozidiel. Narušenie medziľudských vzťahov
medzi žalobcami a niektorými žalovanými spoluvlastníkmi dotknutej parcely spočíva v tom, že
žalobcovia dlhodobo porušovali práva a oprávnené záujmy spoluvlastníkov parcely EKN č. XXXX/
X. Ešte pred nadobudnutím spoluvlastníckych podielov si cez túto nehnuteľnosť realizovali prístup
ksvojímnehnuteľnostiambezakéhokoľveksúhlasuspoluvlastníkovavrozporesostavebnýmzákonom.

Zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva navrhnutým žalobcami by tak došlo bez súhlasu
spoluvlastníkov k precedentnému zlegalizovaniu porušenia právnych predpisov zo strany žalobcov
ako stavebníkov, ale aj zo strany konajúceho stavebného úradu. 2.2. Žalovaný 5. sa ku konaniu
vyjadril podaním zo dňa 16.11.2022 (č.l.62-65), v ktorom uviedol, že sporná parcela sa nachádza
v zastavanom území obce E. F., v časti D.. Táto parcela nadväzuje na parcely žalobcov uvedených

na LV č. XXX – XXX, k.ú. E. F. a tvorí prístup k rodinným domom žalobcov z parciel, ktoré sú vovlastníctve obce. Žalovaný 5. ďalej uvádza, že vzhľadom na veľkosť parcely, jej umiestnenie, využitie
ako aj výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícke podiely žalovaných javí sa ako najúčelnejší spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva jej rozdelenie v zmysle predloženého geometrického plánu

č. 349/2018 a prikázanie novovytvorených parciel do vlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. Pokiaľ
ide o primeranú náhradu, poukazuje na to, že je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty spornej parcely,
tak ako to vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa žalovaného 5. je potrebné
posúdiť, či navrhovaná suma vo výške 26,60 € za m2 zodpovedá všeobecnej trhovej hodnote parciel
v danom mieste.

Na návrh žalovaného 5. súd z katastra nehnuteľností vyžiadal ním špecifikované kúpne zmluvy. Pokiaľ
ide o dôkazný návrh, aby súd vyžiadal z obce E. F. vyjadrenia k funkčnému využitiu spornej parcely
podľa územného plánu obce a k všeobecnej trhovej hodnote spornej parcely, tieto súd nerealizoval,
pretožesúdmázabezpečovaťibalistiny,ktorénemôžezabezpečiťstranasporu,ktoráchcenimivykonať
dôkazy. Žalovaný 5. nepreukázal, že požadované vyjadrenia mu obec E. F. poskytnúť nechcela a svoju
dôkaznú povinnosť nemôže prenášať na súd. Tiež je potrebné zdôrazniť, že po oboznámení zmlúv, ktoré

súd zabezpečil na pojednávanie na žiadosť žalovaného 5, tento vykonanie ďalšieho dokazovania už
nepožadoval.

3. Relevantná právna úprava podľa Občianskeho zákonníka.
Podľa § 142 ods.1 - Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

4. Relevantná judikatúra vrátane judikatúry NS ČR, ktorá je vzhľadom na totožnosť právnej úpravy
z hľadiska právnej komparatistiky inšpiratívna.
Podľa Stanoviska NS SR zn. Cpj 30/97 - "Primeranou náhradou" pri vyporiadaní zrušeného podielového
spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Primeranú

náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na
znalca, pretože tu nejde o postup podľa § 127 O.s.p., kde treba odborne posudzovať napr. obstarávacie
náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj
keď odborná znalecká mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším
podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktoré sa

sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti zaoberajú. Tiež sú tu poznatky a informácie samotných
účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období.
Porovnateľnosť ceny nehnuteľnosti musí vychádzať ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú
približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu istému účelu. Všeobecná cena môže byť vyššia, ale
aj nižšia ako iná cena (napr. ako vyhlášková, alebo oznámená realitnou kanceláriou). Tomuto spôsobu

určenia ceny nemusí vždy zodpovedať ani individuálne ponúknutá cena, zvlášť keď ide o tzv. cenu
osobnej záľuby, keď vec solventný subjekt je ochotný cenove ju akokoľvek nadhodnotiť a poskytnúť takto
nadhodnotenú kúpnu cenu, len aby ju získal alebo aspoň dosiahol jej zvýšenie na prospech jedného
zo spoluvlastníkov.
Podľa NS SR sp. zn. MCdo 6/2003 - Primeranú náhradu pri vyporiadaní zrušeného podielového

spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 tretia veta OZ treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v
peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná
podielmi spoluvlastníkov, ktoré boli prisúdené jednému zo spoluvlastníkov.
Podľa KS v Nitre sp. zn. 11Co/184/2015 - Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent
vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola

predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. To, aby náhrada
bola primeraná, závisí nielen od konštrukcie a vybavenia, veľkosti a veku stavby, ale aj od záujmu o ňu,
t.j. od dopytu a ponuky v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu,
za ktorú by vec bolo možné predať. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu,
využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ

čo iné možno predať za vyššiu cenu.
Podľa NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2746/2009 - Určení výše přiměřené náhrady v řízení o zrušení a vypořádání
podílového spoluvlastnictví je otázkou právní. Stanovení obvyklé ceny věci tvořící základ pro určenívýše přiměřené náhrady v řízení o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví představuje otázku
skutkovou.
Podľa NS ČR sp. zn. 22Cdo/2636/2007 - Výkladem pojmu „přiměřená náhrada“ se dovolací soud ve

své judikatuře již zabýval a konstatoval, že přiměřenou náhradu ve smyslu § 142 odst. 1 ObčZ je
nutno chápat jako hodnotový ekvivalent, vyjádřený v penězích, umožňující podle místních podmínek
obstarání obdobné věci, jakou představoval podíl spoluvlastníka, přisouzený ostatním spoluvlastníkům.
Přiměřená náhrada musí vyjadřovat cenu, závislou na poptávce a nabídce v daném čase. Stanovení
takové obvyklé ceny je úkolem k tomu povolaného soudního znalce. Znalec oceňující nemovitost musí

ve znaleckém posudku stanovit obvyklou cenu nemovitostí, přitom musí zvážit všechny okolnosti, které
mají na cenu vliv; do její výše se však nepromítají osobní poměry vlastníka ani vliv zvláštní obliby. Při
zjištění obvyklé ceny se vychází z úrovně skutečně dosahovaných sjednaných cen na tuzemském trhu
při standardním chování většiny subjektů na trhu při nákupu a prodeji. Z toho vyplývá, že mimořádná
nabídka spoluvlastníka na poskytnutí takové náhrady za podíl, která podstatně převyšuje obvyklou cenu
nemovitosti, nemůže být brána jako základ pro stanovení výše náhrady, kterou by měla poskytnout

strana, které bylo takové plnění nabídnuto (avšak nepřijala jej).

5. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne
umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho
predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych

vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci.
Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto
má menšinový podiel. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie
je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium" vyplývajúcej z

ustanovenia § 216 ods.2 C.s.p., avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia.
Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu
časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo
spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne
neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd

podielovéspoluvlastníctvoakoceloknajskôrzrušíapotomvtomistomkonanívykonájehovyporiadanie.
Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom

môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri
reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom
zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl.
zákona č. 162/1995 Z.z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu
nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný

plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie
a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č.
162/1995 Z.z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa
môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielovýchspoluvlastníkovzaprimeranúnáhradu,zákonv§142ods.1druháatretiavetasúzakotvené
tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Vychádzajúc zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že
to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne
uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone.Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových
strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po
jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú

do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným.
Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou
sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a pod.).
Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do
vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento

spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú
vec záujem.
Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala
byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť
mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena
určená podľa ponuky a dopytu.

6. V prejednávanej veci je zrejmé, že spoločná nehnuteľnosť (nezastavaný pozemok) sa nachádza pred
parcelami(naktorýchsústavby)vovýlučnomvlastníctvežalobcovatvorípriestormedzitýmitoparcelami
a obecnou komunikáciou. Ani jeden zo žalovaných netvrdil, že spoločný pozemok je potrebný pre vstup
na nehnuteľnosti v ich výlučnom (prípadne spoločnom) vlastníctve alebo je pre nich inak hospodársky

potrebný a využiteľný. Naopak, pozemok je predmetom sporov medzi žalobcami a časťou žalovaných,
pričom príčinou sporov nie spoločná nehnuteľnosť sama osebe. Uvedené potvrdil aj p. A. ako zástupca
niektorých žalovaných, keď uviedol, že pre nich by bolo prijatelnejšie pozemok darovať obci. Parkovanie
na tejto nehnuteľnosti z dôvodu prístupu na iné pozemky žalovaných spoluvlastníkov (bez špecifikácie)
sa javí ako účelové tvrdenie a robenie “naschvál” žalobcom.

Prípadné neoprávnené užívanie teraz spoločnej parcely žalobcami nad rozsah ich spoluvlastníckeho
podielu alebo jej užívanie pred staním sa spoluvlastníkmi bolo riešiteľné inými právnymi prostriedkami
a nie nezrušenením spoluvlastníctva.
6.1. Keďže išlo o nezastavaný pozemok, dospel súd k záveru o možnosti jeho reálneho rozdelenia ale
nie medzi všetkých spoluvlastníkov, ktorých podiely jednotlivo majú zanedbateľnú výmeru, ale medzi

žalobcov. Súd tak nemal za sporné, že podielové spoluvlastníctvo zruší a vyporiada ho prikázaním
novovzniknutých parciel žalobcom v zmysle nimi predloženého geometrického plánu. Iba pre žalobcov
je totižto sporná nehnuteľnosť reálne účelne využiteľná a žalobcovia sú zároveň spoluvlastníkmi s
najväčšími podielmi.
6.2. Sporným tak bola najmä výška vyporiadacieho podielu pre jednotlivých zo spoluvlastníctva

vylučovaných spoluvlastníkov. Ako vyplýva z vyššie citovanej judikatúry výška vyporiadacieho podielu
vyplýva zo všeobecnej hodnoty predmetu spoluvlastníctva a predstavuje jeho alikvótnu časť. Stanovenie
všeobecnej hodnoty je otázkou na riešenie, ktorej sú potrebné odborné znalosti. Žalobcovia predložili
“Ocenenie nehnuteľnosti – Odborné vyjadrenie realitnej kancelárie k trhovej cene nehnuteľnosti”, podľa
ktorej cena nehnuteľnosti je 2872,71 €, čo predstavuje 26,60 €/m2.

Voči všeobecnej hodnote nehnuteľnosti vzniesla námietky žalovaná SR – SPF, avšak bez podpory
svojichnámietokodbornýmvyjadrenímpreukazujúcimnesprávnosťodbornéhovyjadreniapredloženého
žalobcami. Nikto zo žalovaných a ani spoločne nenavrhli vypracovanie odborného vyjadrenia a preto
ich námietky voči predloženému oceneniu považuje súd za irelevantné, neumožňujúce bez odborného
podkladu považovať žalobcami predložené odborné vyjadrenie za nesprávne.

6.3. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že žalobcovia kúpili podiely na spoločnej nehnuteľnosti za sumy
100 €/m2, 500 €/m2, 30 €/m2, 300 €/m2, 50 €/m2. Žalobcovia vysvetlili, že išlo o kúpu od rodinných
príslušníkov, resp. o kúpu, ktorou chceli z dôvodu nadobudnutia spoluvlastníckeho práva získať z
obecnej komunikácie cez parcelu EKN č. XXXX/X prístup na parcely vo svojom výlučnom vlastníctve.
V zmysle vyššie uvedeného tak išlo o cenu “osobnej obľuby” a zároveň cenu vyplývajúcu z “osobných

pomerov (nutnosti) žalobcov”, ktorá však všeobecnú cenu nehnuteľnosti nepredstavuje. Nemožno tak
súhlasiť s názorom SPF, že cena spoločnej nehnuteľnosti má byť rovnaká ako cena stavebného
pozemku, na ktorý sa cez ňu prechádza, lebo sa tým neberie do úvahy, že cena nemôže byť stanovená
cenou “osobnej obľuby” a “osobnými pomermi” vykupujúcich žalobcov a zároveň nezohľadňuje samotné
umiestnenie parcely (pri obecnej komunikácii), jej veľkosť (108 m2), tvar (podlhovastý) a možnosť

hospodárskeho (ne)využitia pre priemerného kupujúceho vo veci nezainteresovaného. Naopak tento
názor podporuje postup, že inak “bezvýznamný” pozemok sa môže stať predmetom nátlaku voči tomu,
kto ho nutne potrebuje. Aj pre predchádzanie takémuto postupu zákonodarca prijal ustanovenie § 151o
ods.3 OZ o práve na nevyhnutnú cestu k stavbe.8.4. Rovnako ďalšie kúpne zmluvy, ktoré navrhla SR využiť na porovnanie, relevanciu nemajú. Týkajú
sa iných parciel a to CKN 847/1 – 713 m2, CKN 847/30 – 713 m2, CKN 847/40 – 216 m2 (spoločná cena
20 €/m2); CKN 849/4 – 571 m2, CKN 847/46 – 145 m2 (spoločná cena 19 €/m2); KNE 2523 – 1479 m2

(kúpna cena 700 €), KNE 2517 – 1587 m2 (kúpna cena 401 €); CKN 848/16 – 208m2, CKN 849/5 –
713 m2, CKN 849/18 – 143 m2 (spoločná cena 13,40 €/m2); CKN 999/64 – 24 m2 (ZP na 15,69 €/m2,
predané za 36,71 €/m2), iných výmer a nebolo predložené odborné porovnanie z hľadiska ich polohy,
tvaru, využiteľnosti, funkčného využitia podľa územného plánu obce a pod.

9. Na základe odvolania niektorých žalovaných vo veci rozhodoval KS v Prešove, ktorý uznesením
3Co/54/2023 prvý rozsudok OS PO vo veci samej zrušil, pričom v odôvodnení uviedol:
”25. Žalovaní namietali, že súd prihliadol len na odborné vyjadrenie realitnej kancelárie o cene spornej
nehnuteľnosti, hoci k dispozícii mal iné listinné dôkazy v podobe napr. kúpnych zmlúv, na základe
ktorýchžalobcovianadobudlispoluvlastníckepodielynanehnuteľnosti.Tietokúpnezmluvyjednoznačne
preukazujú vyššiu cenu predmetnej nehnuteľnosti. V naznačených súvislostiach potom neobstojí záver

súdu o tom, že žalovaní do konania nepredložili žiaden iný dôkaz a nenavrhli znalecké dokazovanie,
ktoré by mohlo byť podkladom pre určenie výšky primeranej náhrady. Určenie výšky primeranej náhrady
bolo na sude prvej inštancie, ktorý nepresvedčivo zdôvodnil, prečo nevychádzal aj komplexne z ceny
vyplývajúcej z kúpnych zmlúv, ktoré sa týkali žalobcov a spornej nehnuteľnosti. Poznatky a informácie
samotných strán sporu o kúpe a predaji porovnateľných nehnuteľností v danom mieste a čase, v

približne rovnakom období, je významným dôkazom, na ktorý súd prvej inštancie vôbec neprihliadol.
Navyše predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v intraviláne obce Vyšná Šebastová, a preto vzhľadom na
uvedené skutočnosti nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vychádzať nekriticky len z odhadu ceny
nehnuteľnosti realitnou kanceláriou a pritom vôbec neprihliadať na v konaní predložené kúpne zmluvy,
ktoré odzrkadľujú predajnú cenu, ktorú možno dosiahnuť na voľnom trhu, keď predávajúci a kupujúci

konajú s patričnou opatrnosťou a informovanosťou bez vedľajších pohnútok. Na všeobecnú cenu pritom
vplývajú mnohé faktory, napr. technický stav nehnuteľnosti, vybavenie nehnuteľnosti, aktuálny stav na
trhu s nehnuteľnosťami. Všeobecná cena pritom nezahŕňa stav špecifiká vyplývajúci napr. z predaja
pozemkov medzi príbuznými, osobný záujem kupujúceho, ktorý je ochotný zaplatiť vyššiu cenu alebo
predaj v tiesni. Neobstojí preto ani argument žalobcov o tom, že niektorým žalovaným by neboli ochotní

zaplatiť viac. Ak aj súd argumentoval cenou „osobnej obľuby“, jej konfrontácia so súdom určenou výškou
primeranej náhrady je celkom zjavne neprimeraná a nedostatočná.“
10. OS Prešov vec znovu prejednal a okrem záverov uvedených vyššie, ďalej k veci uvádza -
nemožno súhlasiť s názorom KS v PO (ktorý neuviedol, prečo súdom 1. inštancie citované súdne
rozhodnutia sú v prejednávanej veci nepoužiteľné), že do úvahy pre určenie výšky vyporiadacieho

podielu mali byť brané bez ďalšieho zmluvy, ktorými žalobcovia nadobúdali spoluvlastnícke podiely
a z dôvodov nimi uvedených zaplatili vyššiu ako trhovú cenu. Tvrdenie KS v PO – „pritom vôbec
neprihliadať na v konaní predložené kúpne zmluvy, ktoré odzrkadľujú predajnú cenu, ktorú možno
dosiahnuťnavoľnomtrhu,keďpredávajúciakupujúcikonajúspatričnouopatrnosťouainformovanosťou
bez vedľajších pohnútok. Na všeobecnú cenu pritom vplývajú mnohé faktory, napr. technický stav

nehnuteľnosti, vybavenie nehnuteľnosti, aktuálny stav na trhu s nehnuteľnosťami. Všeobecná cena
pritom nezahŕňa stav špecifiká vyplývajúci napr. z predaja pozemkov medzi príbuznými, osobný záujem
kupujúceho, ktorý je ochotný zaplatiť vyššiu cenu alebo predaj v tiesni. Neobstojí preto ani argument
žalobcov o tom, že niektorým žalovaným by neboli ochotní zaplatiť viac. Ak aj súd argumentoval cenou
„osobnej obľuby“, jej konfrontácia so súdom určenou výškou primeranej náhrady je celkom zjavne

neprimeraná a nedostatočná.“ je nesprávne a priamo odporuje Vyhláške MS SR č. 492/2024 Z.z.
o Stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa ktorej všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná
hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu
ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,

že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Všeobecná hodnota tak nemôže byť výsledkom
ceny osobnej obľuby alebo vydierania.
Nesprávnosť záveru krajského súdu je ďalej potvrdzovaná aj tým, že právne normy sa majú vykladať
generálne a výklad sa nemôže líšiť od prípadu k prípadu a byť robený v prospech niektorej zo strán
sporu. V inej veci zákonného sudcu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola cena za m2

určená odborným vyjadrením 20 € ale podielový spoluvlastník odkupoval podiely iných spoluvlastníkov
(rodinných príslušníkov) za 1€/m2. Prijmúc logiku názoru krajského súdu, mal súd 1. inštancie pri
vyporiadaní uvedeného podielového spoluvlastníctva vychádzať zo sumy 1€/m2, čo je zjavne nesprávne
a samozrejme podieloví spoluvlastníci s tým nesúhlasili.11. Za účelom zistenia čo najobjektívnejšej všeobecnej hodnoty spoločnej nehnuteľnosti nevyhnutnej
pre určenie vyporiadacieho podielu ustupujúcich spoluvlastníkov pribral súd do konania znalca G. J.
O. (odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností). V Znaleckom posudku č. 145/2024

dospel znalec k nasledujúcim záverom:
- všeobecná hodnota pozemku na parcele číslo E p 2415/1 v k.ú. E. F. obec E. F., okres A. evidovaného
na liste vlastníctva číslo XXXX je 3 160,00 €.
- takto stanovenú všeobecnú hodnotu predmetného pozemku som stanovila ako znalecký odhad jeho
najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by mal dosiahnuť na trhu v

podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
- na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku som použila metódu polohovej diferenciácie, pretože
použitie ďalších metód nebolo možné z dôvodu nedostatku porovnateľných pozemkov pri porovnávacej
metóde a taktiež nebolo možné získať informácie k dosahovaniu výnosu z nájmu predmetného pozemku
resp. porovnateľných pozemkov v danej lokalite pre použitie kombinovanej metódy.

- vzhľadom na to, že pozemok na parcele číslo J. M. XXXX/X svojím tvarom, výmerou a polohou nie je
vhodný na žiadnu zástavbu a je v podielovom vlastníctve viacerých vlastníkov, je relevantný predpoklad
nezáujmu zo strany kupujúcich resp. záujemcov pri jeho „voľnom predaji" (napr. inzercii, prostredníctvom
realitných spoločnosti) na trhu nehnuteľností. V skutkovom stave aj v zmysle info z doručeného súdneho
spisu je tento pozemok záujmový pre dvoch susedných vlastníkov na parcelách číslo C KN 762/1 a C KN

763/1 z dôvodu priameho prístupu k svojim nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie a na plnohodnotné
využívanie tohto pozemku.
- sumy za pozemok vo výške 50 €/m2, 100 €/m2, 300 €/m2 a 500 €/m2 nepovažujem za primerané a
zodpovedajúce jednotkovej všeobecnej hodnote pozemku na A. Y. J. M. XXXX/X. Zo súdneho spisu str.
261 vyplýva, že jednotkové kúpne ceny v uvedenej výške boli vyplatené rodinným príslušníkom, ktorí

mali taktiež určitý spoluvlastnícky podiel na pozemku p.č. E KN 2415/1 a pohnútkou k zaplateniu týchto
jednotkových kúpnych cien bolo zo strany vlastníkov susedných nehnuteľností (žalobcov)~ získanie
predmetného pozemku do výlučného
vlastníctva. V zmysle definície všeobecnej hodnoty nehnuteľností nepovažujem uvedené kúpne ceny
za primerané všeobecné hodnoty, pretože neboli dosiahnuté resp. zaplatené v podmienkach voľnej

súťaže na trhu nehnuteľnosti. V zmysle informácií z kúpnych zmlúv v súdnom spise sp. zn. 9C/49/2022
(od str. 112) boli vyplatené predmetné jednotkové kúpne ceny (50,-,100,-300,- a 500,-) za odkúpené
podiely spoluvlastníkov s výmerami od 1,125 m2 do 13,5 m , pričom aj pri prevode vlastníctva rovnakého
podielu napr. s výmerou 4,5 m2 boli zaplatené diametrálne odlišné jednotkové kúpne ceny, a to 500
€/m2 ale aj 6,67 €/m2 (KZ V 3565/2019). Aj v prípade rovnakej jednotkovej kúpnej ceny vo výške

100 €/m2 bol realizovaný predaj spoluvlastníckych podielov s rôznou výmerou - 13,5 m2 a 1,125 m2.
Z uvedeného vyplýva, že jednotlivé prevody vlastníckych práv neboli realizované na základe nejakej
jednotkovej všeobecnej hodnoty, ktorá by kopírovala trh nehnuteľností v danej lokalite, ale s najväčšou
pravdepodobnosťou boli tieto kúpne ceny realizované buď na základe ponuky zo strany kupujúceho
alebo na základe žiadanej výšky kúpnej ceny zo strany predávajúceho a zrejme neboli stanovené na

základe jednotkovej všeobecnej hodnoty za porovnateľné pozemky v danej lokalite.
Pozn.: Suma 30 € bola zaplatená v zmysle kúpnej zmluvy V 3565/2019 ako celková kúpna cena za
spoluvlastnicky podiel s výmerou 4,5 m2, z čoho vyplýva jednotková kúpna cena vo výške 6,67 €/m2.
- v zmysle Rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.04.2023 (str. 257) sú kúpne zmluvy ku kúpe
pozemkov uvedených v bode 8.4. v súdnom spise od str. 140. Predmetom uvedených kúpnych zmlúv SÚ

všetky pozemky na parcelách číslo C KN 847/1,847/30,847/40,849/4,847/46, E KN 2523, 2517, C KN
848/16, 849/5, 849/18 a 999/64, mimo zastavaného územia obce a v zmysle platného územného plánu
sú určené na výstavbu rodinných alebo bytových domov so zeleňou, resp. ide o plochy potencionálne
vhodné na zástavbu alebo plochy rekreácie. Okrem parcely číslo C KN 999/64 sú výmery ostatných
parciel vhodné na zástavbu rodinnými domami s priľahlými pozemkami a zeleňou. Pozemok na parcele

číslo C KN XXX/XX má výmeru 24 m2, avšak s najväčšou pravdepodobnosťou bol predmetom kúpy z
dôvodu ~ prepojenia dvoch pozemkov (parcely číslo J. M. 1181 a 1182), ktorých vlastníčka je totožná
s kupujúcou predmetného pozemku C KN 999/64 (LV XXXX). Uvedený pozemok na všetkých troch
predmetných parcelách je územným plánom obce určený na výstavbu bytových domov so zeleňou.
Na severnej hranici pozemkov E KN 2523 a 2517 je plánovaná v zmysle UPN cyklotrasa. V zmysle

uvedeného nepovažujem predmetné pozemky relevantným porovnávacím kritériom, a to z hľadiska
tvaru a výmery predmetných pozemkov. Pozemky uvedené v bode 8.4. Rozsudku Okresného súdu
Prešov sú podľa platného územného plánu obce vhodné na zástavbu rodinnými domami so záhradamiresp. na iné investičné účely vrátane pozemku na parcele číslo C KN XXX/XX, ktorý má výmeru len 24
m2, avšak tento pozemok je súčasťou plochy na výstavbu
bytových domov so zázemím. Okrem uvedeného všetky tieto pozemky sú vo výlučnom vlastníctve.

12. Je tak zrejmé, že ZP dal za pravdu úvahám okresného súdu uvedeným v už prvom (zrušenom)
rozsudku. Podľa ZP je jednotková cena 29,26 €/m2, čo vzhľadom na posun času potvrdzuje správnosť
posudku realitnej kancelárie o cene 26,60 €/m2, ktorú súd použil v prvom rozsudku. Námietky niektorých
žalovaných voči ZP boli zase laického charakteru, preto na nich súd nemohol prihliadať.

13. Podieloví spoluvlastníci, ich podiel, alikvótna výmera v m2, výška vyporiadacieho podielu počítaná
podľa veľkosti pozemkov nadobúdaných žalobcami nad ich spoluvlastnícky podiel:
Žalobca 1. A. B. - podiel 1200/5760, alikvótna výmera 22,50 m2
Žalobca 2. G. H. I. - podiel 984/5760, alikvótna výmera 18,45 m2
Žalovaný 1. C. A. - podiel 120/5760, alikvótna výmera 2,25 m2, výplata 59,85 €, žalobca 1. vyplatí –
21,00 €, žalobca 2. vyplatí – 38,85 €

Žalovaný 2. L. K. - podiel 60/5760, alikvótna výmera 1,13 m2, výplata 30,00 €, žalobca 1. vyplatí – 10,50
€ €, žalobca 2. vyplatí – 19,50 €
Žalovaná 3. H. A. - podiel 120/5760, alikvótna výmera 2,25 m2, výplata 59,85 €, žalobca 1. vyplatí –
21,00 €, žalobca 2. vyplatí – 38,85 €
Žalovaná 4. H. A. - podiel 360/5760, alikvótna výmera 6,75 m2, výplata 179,60 €, žalobca 1. vyplatí –

63,00 €, žalobca 2. vyplatí – 116,60 €
Žalovaná 5. SR zastúpená SPF - podiel 120/5760, alikvótna výmera 2,25 m2, výplata 59,85 €, žalobca
1. vyplatí – 21,00 €, žalobca 2. vyplatí – 38,85 €
Žalovaná 7. M. I. - podiel 300/5760, alikvótna výmera 5,63 m2, výplata 149,80 €, žalobca 1. vyplatí –
52,60 €, žalobca 2. vyplatí – 97,20 €

Žalovaný 8. E. P. - podiel 432/5760, alikvótna výmera 8,10 m2, výplata 215,50 €, žalobca 1. vyplatí –
75,60 €, žalobca 2. vyplatí – 139,90 €
Žalovaná 9. H. Q. R. - podiel 60/5760, alikvótna výmera 1,13 m2, výplata 30,00 €, žalobca 1. vyplatí –
10,50 € €, žalobca 2. vyplatí – 19,50 €
Žalovaná 10. H. A. - podiel 120/5760, alikvótna výmera 2,25 m2, výplata 59,85 €, žalobca 1. vyplatí –

21,00 €, žalobca 2. vyplatí – 38,85 €
Žalovaný 11. A. F. - podiel 60/5760, alikvótna výmera 1,13 m2, výplata 30,00 €, žalobca 1. vyplatí –
10,50 € €, žalobca 2. vyplatí – 19,50 €
Žalovaná 12. R. A. - podiel 144/5760, alikvótna výmera 2,70 m2, výplata 71,80 €, žalobca 1. vyplatí –
25,20 €, žalobca 2. vyplatí – 46,60 €

Žalovaná 14. H. B. - podiel 120/5760, alikvótna výmera 2,25 m2, výplata 59,85 €, žalobca 1. vyplatí –
21,00 €, žalobca 2. vyplatí – 38,85 €
Žalovaná 15. H. R. - podiel 60/5760, alikvótna výmera 1,13 m2, výplata 30,00 €, žalobca 1. vyplatí –
10,50 € €, žalobca 2. vyplatí – 19,50 €
Žalovaná 16. H. A. - podiel 120/5760, alikvótna výmera 2,25 m2, výplata 59,85 €, žalobca 1. vyplatí –

21,00 €, žalobca 2. vyplatí – 38,85 €
Žalovaný 17. H. A. - podiel 120/5760, alikvótna výmera 2,25 m2, výplata 59,85 €, žalobca 1. vyplatí –
21,00 €, žalobca 2. vyplatí – 38,85 €
Žalovaná 18. H. D. I. - podiel 60/5760, alikvótna výmera 1,13 m2, výplata 30,00 €, žalobca 1. vyplatí –
10,50 € €, žalobca 2. vyplatí – 19,50 €

Žalovaná 19. K. H. - podiel 30/5760, alikvótna výmera 0,56 m2, výplata 14,90 €, žalobca 1. vyplatí –
05,20 €, žalobca 2. vyplatí – 09,70 €
Žalovaný 20. A. K. - podiel 30/5760, alikvótna výmera 0,56 m2, výplata 14,90 €, žalobca 1. vyplatí –
05,20 €, žalobca 2. vyplatí – 09,70 €
Žalovaný 21. B. M. - podiel 720/5760, alikvótna výmera 13,50 m2, výplata 359,10 €, žalobca 1. vyplatí

– 126,00 €, žalobca 2. vyplatí – 233,10 €
Žalovaný 22. A. F. - podiel 180/5760, alikvótna výmera 3,38 m2, výplata 89,90 €, žalobca 1. vyplatí –
31,60 €, žalobca 2. vyplatí – 58,30 €
Žalovaná 23. G. J. N. - podiel 120/5760, alikvótna výmera 2,25 m2, výplata 59,85 €, žalobca 1. vyplatí
– 21,00 €, žalobca 2. vyplatí – 38,85 €

Žalovaný 24. K. M. M. - podiel 120/5760, alikvótna výmera 2,25 m2, výplata 59,85 €, žalobca 1. vyplatí
– 21,00 €, žalobca 2. vyplatí – 38,85 €14. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14.1. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa súd inšpiroval rozhodnutím ÚS ČR sp. zn. I. ÚS
262/2020, ktorý pri obdobnej právnej úprave uviedol, že - Vyhoví-li návrhu na zrušení spoluvlastnictví a
rozhoduje-li dále o způsobu jeho vypořádání, je na procesní úspěch jednotlivých účastníků, majících v

řízení s povahou iudicii duplicis totožné postavení žalobce i žalovaného, třeba pohlížet jako na částečný
(stejný) a zásadně nepřiznat náhradu nákladů řízení žádnému z účastníků podle § 142 odst. 2 o.s.ř.,
ledaže konkrétní okolnosti věci výjimečně odůvodňují postup podle § 142 odst. 3 o.s.ř.
14.2. V prejednávanej veci súd priznal žalobcom voči označeným žalovaným náhradu trov znaleckého
dokazovania (vyvolaného postojom niektorých žalovaných ale nimi neplatených), pričom súhlasil aj
s výškou týchto trov v sume zodpovedajúcej percentuálnemu podielu spoluvlastnického podielu totho-

ktorého spoluvlastníka na celej výmere predmetu spoluvlastníctva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.