Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/19/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125201303
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:4125201303.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a
členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku,
vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., narodený XX. XX. XXXX, C. D. B., narodená XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom:

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, deti rodičov:
matka E. B., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX, zastúpená:
JUDr. Marián Maholányi, advokát so sídlom Priemyselná 1/A, Bratislava, a
otec G. B., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX, zastúpený:
BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 4, Bratislava, IČO: 36 833 533,
o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností,

v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/134/2025 - 515 zo dňa
10.12.2025,
na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/134/2025 - 528 zo dňa
15.12.2025, G.

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 7P/134/2025 – 515 zo dňa 10.12.2025 p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 7P/134/2025 – 528 zo dňa 15.12.2025 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č. k. 7P/134/2025 – 515 zo dňa 10.12.2025 Okresný súd Námestovo (ďalej
aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal dočasného rozšírenia jeho styku s maloletými deťmi A. B. a C. D. B. tak,

že styk by sa realizoval v nepárnom týždni od nedele 15:00 do nasledujúcej nedele 15:00, pričom by
si maloleté deti preberal v mieste bydliska matky a po skončení styku by ich matka preberala v mieste
bydliska otca.
Súd prvej inštancie vyhodnotil, že návrh otca nesmeroval k ochrane dieťaťa pred bezprostrednou ujmou,
ale k dočasnému rozšíreniu existujúcej úpravy styku, ktorá bola právoplatne upravená rozsudkom
Okresného súdu Nitra č. k. 24P/97/2024 - 33 zo dňa 09.07.2024. Podľa jeho názoru z vykonaného

zisťovania a z obsahu spisu nevyplývalo, že by bola realizácia tohto styku marená či ohrozená, alebo
že by maloletým hrozila ujma na zdraví či priaznivom psychickom vývine. Zdôraznil, že konfliktné
situácie pri odovzdávaní detí síce boli zistené, avšak tie samy osebe nezakladajú dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia; právny poriadok poskytuje v takých prípadoch prostriedky výkonu rozhodnutia.
Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že otázky presťahovania matky, predškolskej dochádzky
maloletých a odborných potrieb maloletého A. boli predmetom predchádzajúcich konaní a už boli

právoplatne posúdené Krajským súdom v Trnave uznesením sp. zn. 14CoP/174/2025, pričom tieto
okolnosti nebolo možné vyhodnotiť ako dôvod pre rozšírenie styku v rámci neodkladného opatrenia.Keďže otec neosvedčil naliehavú potrebu podľa § 325 ods. 1 CSP, uzavrel, že nebol preukázaný dôvod
bezodkladne meniť existujúcu doterajšiu úpravu styku.

2. Proti tomuto uzneseniu podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že
súd prvej inštancie úplne podcenil a deformoval skutkové zistenia týkajúce sa zdravotného stavu a
osobitných potrieb maloletého A., u ktorého boli identifikované závažné deficity v oblasti rečového
vývinu, porozumenia, pozornosti a adaptácie a preukázaná narušená komunikačná schopnosť a
potreba systematickej, každodennej odbornej stimulačnej starostlivosti. Zdôraznil, že v období, keď

zabezpečovalpreA.špecializovanúmaterskúškoluvE.spolusnadväzujúcouodbornoustarostlivosťou,
sa jeho vývin stabilne zlepšoval. Po tom, čo matka deti jednostranne presunula do D., sa podľa
otca situácia výrazne zhoršila. To potvrdzovalo aj stanovisko materskej školy v D., podľa ktorého bez
odborných podkladov táto nevie zabezpečiť primerané podmienky.
Otec namietal, že súd prvej inštancie tieto skutočnosti pri rozhodovaní úplne ignoroval, nehodnotil
ich vo vzájomných súvislostiach a namiesto toho zúžil problém len na konflikty pri odovzdávaní detí,

ktoré odkazoval riešiť výkonom rozhodnutia, hoci tento nástroj nevie zabezpečiť pokračovanie potrebnej
odbornej starostlivosti ani stabilizáciu prostredia pre dieťa so špeciálnymi vývinovými potrebami. Mal za
to, že súd prvej inštancie nehodnotil skutočné pomery v D., ktoré podľa neho neboli stabilné ani vhodné;
matka mala iba ročnú pracovnú zmluvu bez istoty príjmu, nemala právne zabezpečené bývanie, a deti
nemali zabezpečenú riadnu predškolskú dochádzku, keďže ich umiestnenie do MŠ D. bolo realizované

bez jeho súhlasu a škola následne sama ukončila ich dochádzku. Podľa H. I. J. D. fungovali len v
improvizovanom režime opatrovania matkou a jej rodinou, čo nezodpovedalo ich vývinovým potrebám.
Súdu prvej inštancie vytýkal, že tieto skutočnosti nesprávne bagatelizoval a vytvoril obraz stabilného
prostredia, ktorý nie je podporený dôkazmi v spise. Tvrdil, že kolízna opatrovníčka vychádzala pri šetrení
výlučne z informácií od matky; poukázal aj na rozpory v jej tvrdeniach o výdavkoch a opatrovaní.

Pripomenul aj závery obsiahnuté v uznesení Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/174/2025 zo dňa
30.10.2025, podľa ktorých svojvoľná zmena materskej školy bez súhlasu otca je vážnym zásahom
do rodičovských práv otca, pričom kroky matky smerujúce k presunu detí do D. sa javili účelové
(najmä vzhľadom na načasovanie po podaní návrhu otca na zmenu úpravy práv). Podľa názoru otca
prvostupňový súd k týmto záverom neprihliadol dostatočne.

Vo veci namietal aj nesprávnu právnu aplikáciu zásady najlepšieho záujmu dieťaťa, keďže prvostupňový
súd podľa neho hodnotil situáciu len formálne, nezohľadnil potrebu stability, kontinuity starostlivosti,
odborného vedenia ani riziká vyplývajúce z presunu detí. Otec tiež poukázal na opakované
nedodržiavanie času a miesta odovzdávania detí zo strany matky. Napokon uviedol, že o návrhu
rozhodoval miestne nepríslušný súd, keďže jednostranným presťahovaním matky nemožno založiť

miestnu príslušnosť Okresného súdu Námestovo. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.

3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7P/134/2025 – 528 zo dňa 15.12.2025 zamietol aj návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby bol nahradený súhlas otca s umiestnením

maloletých detí do Základnej školy s materskou školou D., so sídlom D. K. L. XXX/X, D. (ďalej „MŠ
D.“) a zároveň, aby upravil dočasne styk tak, že otec by bol oprávnený stretávať sa s deťmi od stredy
17:00 hod. do nedele 18:00 hod. v nepárnom týždni, s odovzdávaním a preberaním v mieste aktuálneho
bydliska detí v D.. Matka v návrhu tvrdila, že po presťahovaní na Oravu už deti od septembra 2025
danú materskú školu navštevovali, postupne sa adaptovali a vybudovali si rutinu, takže nahradenie

súhlasu otca je nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity predškolskej dochádzky. Poukazovala aj na
nelogickosť stavu, keď presťahovanie súdy de facto akceptovali, no zápis do materskej školy v mieste
nového bydliska nebol umožnený pre chýbajúci súhlas otca. Ako dôvod uviedla aj komplikovanú logistiku
styku bez úpravy jeho režimu vo vzťahu k novej vzdialenosti a rozvrhu detí.
Súd prvej inštancie však konštatoval, že otázka zmeny predškolského zariadenia je meritórna a patrí

do konania vo veci samej, nie do konania o neodkladnom opatrení, keďže ide o podstatné rozhodnutia
týkajúce sa výkonu rodičovských práv, ktoré vyžadujú riadne dokazovanie. Podľa neho rozhodujúce
otázky o zmene predškolského zariadenia už boli právoplatne posúdené Krajským súdom v Trnave
uznesenímč.k.14CoP/174/2025-427zodňa30.10.2025,ktorývýslovneuviedol,ženahradeniesúhlasu
rodiča pri zmene materskej školy nie je možné riešiť neodkladným opatrením, ale výlučne v meritórnom

konaní. Prvostupňový súd uviedol, že tak nemal právny priestor rozhodnúť odlišne, keďže otázka
umiestnenia maloletých do MŠ D. už bola právoplatne vyriešená v neprospech matky. Ďalej poukázal
na to, že v čase rozhodovania maloleté deti nenavštevovali žiadne predškolské zariadenie, keďže MŠ
D. ukončila ich dochádzku pre chýbajúci súhlas otca a neexistovalo rozhodnutie súdu o jeho nahradení.Podľa okresného súdu však samotná absencia predškolskej dochádzky nepredstavovala bezprostrednú
ujmu, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebolo osvedčené ohrozenie
zdravia ani priaznivého psychického vývinu detí. Zdôraznil, že podľa § 325 CSP a § 329 CSP musí byť

návrh na neodkladné opatrenie podložený akútnou potrebou zásahu, ktorá „neznesie odklad“, čo matka
neosvedčila.
Pokiaľ ide o návrh matky na dočasnú úpravu styku, uviedol, že samotná existencia konfliktov medzi
rodičmi nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ je styk otca s deťmi reálne
vykonávaný, nedochádza k jeho mareniu ani k ohrozeniu detí pri jeho realizácii. V prípade, ak dochádza

k porušovaniu povinností rodiča pri odovzdávaní detí, odkázal na nástroje výkonu rozhodnutia.
Na základe všetkých uvedených skutočností prvostupňový súd uzavrel, že matka neosvedčila
naliehavosť potrebnú na nariadenie neodkladného opatrenia, nebolo preukázané žiadne bezprostredné
riziko pre maloleté deti, ani neexistoval taký stav pomerov, ktorý by nezniesol odklad do rozhodnutia
vo veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu podala matka v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietala, že súd
prvej inštancie podcenil naliehavosť situácie, keďže deti po zrušení zápisu do MŠ D. (pre nesúhlas
otca) reálne nemali zabezpečenú predškolskú dochádzku, hoci v mieste bydliska už boli adaptačne
ukotvené. Tvrdila, že po presťahovaní do D. už deti do uvedenej materskej školy nastúpili a niekoľko
mesiacov ju navštevovali, pričom sa postupne adaptovali. Konštatovala, že pôvodne jej bol súhlas

namiesto otca udelený Okresným súdom Nitra uznesením č. k. 24P/16/2025 - 315 zo dňa 10.07.2025,
no Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 14CoP/174/2025 - 427 zo dňa 30.10.2025 tento výrok po
šiestich mesiacoch zmenil a návrh zamietol. Podľa matky tým vznikol stav právnej neistoty, keďže
presťahovanie detí do D. bolo Krajským súdom v Trnave považované za legitímne, avšak súčasne
sa zmena predškolského zariadenia v mieste ich bydliska považovala za otázku, ktorá nemá byť

riešená neodkladným opatrením. Matka zdôraznila, že táto situácia je pre deti nepraktická a z hľadiska
každodennej starostlivosti nerealizovateľná, keďže predchádzajúca materská škola je vzdialená viac
ako 200 km a deti tam reálne nemôžu dochádzať.
V odvolaní ďalej uviedla, že zotrvanie v pôvodnom prostredí nebolo dlhodobo udržateľné pre opakované
konflikty s otcom, jeho nevhodné správanie a nedodržiavanie dohôd, ktoré podľa nej ohrozovalo rodinnú

atmosféru a stabilitu detí. Tvrdila, že presťahovanie vykonala z objektívnych dôvodov, aby zabezpečila
pokojnejšie prostredie, rodinné zázemie, stabilnejšie bývanie a dostupnosť zamestnania. Vyjadrila
presvedčenie, že ak už súdy akceptovali, že zmena bydliska bola legitímna, mali by umožniť aj to,
aby deti navštevovali predškolské zariadenie v mieste svojho aktuálneho života. Matka poukázala na
to, že deti sú v dôsledku nesúhlasu otca a absencie rozhodnutia súdu bez akejkoľvek predškolskej

dochádzky, hoci ju predtým dva mesiace riadne absolvovali. Podľa M. ide o stav, ktorý v ich veku
predstavuje objektívne riziko stagnácie vývinu, narušenia sociálnych väzieb a obmedzenia prirodzeného
komunikačného a emocionálneho rozvoja.
Osobitne uviedla, že aj maloletý A. potrebuje návštevu bežnej materskej školy, čo podľa nej vyplýva z
odbornej správy detskej psychologičky. Tvrdila, že práve pravidelný kontakt s prostredím rovesníkov je

dôležitý pre jeho adaptáciu a ďalší rozvoj rečových schopností. Zároveň však konštatovala, že otcom
blokovaný zápis do MŠ D. bráni tomu, aby mu túto odborníkmi odporúčanú formu stimulácie poskytla.
Podľa matky je obdobie predškolského veku časovo citlivé a jeho zanedbanie nie je možné neskôr
nahradiť, a preto bolo podľa nej nevyhnutné, aby súd neodkladným opatrením dočasne stabilizoval
pomery maloletých až do meritórneho rozhodnutia. Matka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotilskutkovýstav,podcenilnaliehavosťsituácie,nesprávneprávneposúdilpodmienky§325CSP
a nevzal do úvahy najlepší záujem detí, keďže bez nariadeného neodkladného opatrenia zostávajú deti
mimo predškolského vzdelávania a v stave právnej neistoty, ktorú sama matka nemá možnosť odstrániť
bez súhlasu druhého rodiča alebo rozhodnutia súdu. Žiadala zmeniť uznesenie tak, aby sa neodkladné
opatrenie nariadilo v súlade s jej návrhom.

5. Otec vo svojom vyjadrení z 22.01.2026 uviedol, že predmetom konania nie je spor medzi rodičmi, ale
zásadný zásah do práv maloletých detí a jeho rodičovských práv, ku ktorému malo dôjsť jednostranným
presťahovaním detí matkou na veľkú vzdialenosť bez jeho súhlasu a bez rozhodnutia súdu. Tvrdil,
že matka presunula maloleté deti do nového prostredia spôsobom, ktorý už bol v predchádzajúcom

odvolacom konaní vyhodnotený ako účelový, spôsobilý narušiť stabilitu detí, ich väzby a obmedzil jeho
možnosti kontaktu s nimi.
Otec zdôraznil, že podľa jeho presvedčenia matka nerešpektovala právoplatné uznesenie Krajského
súdu v Trnave, ktoré už raz konštatovalo neprípustnosť jednostrannej zmeny materskej školy bezsúhlasu druhého rodiča, a pokračovala v správaní, ktoré podľa neho ešte výraznejšie zasiahlo do
života detí. Ďalej poukázal na to, že maloletý A. má preukázané špeciálne vývinové potreby, vyžaduje
stabilné prostredie a odbornú starostlivosť, ktorú mal zabezpečenú v E., avšak po presťahovaní bola

táto kontinuita prerušená. Podľa otca deti po presune nenavštevovali žiadne predškolské zariadenie,
trávili dni doma v starostlivosti matky alebo iných osôb, čo považoval za vývinovo nevhodné. Namietal,
že matka konala bez akejkoľvek koordinácie a bez dohody s ním, pričom jej rozhodnutia podľa neho
nezodpovedali najlepšiemu záujmu detí.
V závere vyjadril názor, že miestne príslušným súdom mal zostať Okresný súd Nitra, keďže príslušnosť

nemožno založiť jednostranným presunom detí jedným rodičom, a žiadal, aby odvolací súd posúdil vec
so zreteľom na vývinové potreby maloletých detí a na právne účinky skorších rozhodnutí odvolacieho
súdu.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal napadnuté
uznesenia súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 a § 66 CMP a postupom podľa § 385 CSP

a contrario dospel k záveru, podľa ktorého v prejednávaných veciach nebola osvedčená naliehavosť
takého charakteru, ktorá by si vyžadovala okamžitú procesnú intervenciu formou neodkladného
opatrenia. Obe napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie preto podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie primerane vyhodnotil skutkový stav tak, ako vyplýval
z dovtedy vykonaného dokazovania, a dospel k správnemu záveru, keď navrhované procesné zásahy
formou neodkladného opatrenia - či už smerujúce k dočasnej zmene styku alebo k nahradeniu súhlasu
v podstatnej veci - nespĺňajú zákonné predpoklady podľa § 325 CSP. S týmito závermi súdu prvej
inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Skutočnosti

uvádzané v odvolaní odvolateľmi vzhľadom na ich obsah nemohli mať za následok zmenu napadnutého
rozhodnutia, nakoľko ničím neosvedčili nesprávnosť kľúčových skutkových zistení súdu prvej inštancie.
Návrhy rodičov boli prejavom pretrvávajúcej absencie rodičovskej spolupráce v základných otázkach
starostlivosti o deti, nie reakciou na novú naliehavú okolnosť, ktorá by odôvodňovala zásah formou
neodkladného opatrenia.

8. V prejednávaných veciach odvolací súd musel brať na zreteľ, že rozhodnutím č. k. 24P/16/2025 -
315 zo dňa 10.07.2025 Okresného súdu Nitra pôvodne udelil matke súhlas namiesto otca s prestupom
maloletých detí do MŠ v D. a súčasne zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
smerujúceho k obmedzeniu presunu maloletých z jeho obvodu. Vychádzal pritom najmä z tvrdení matky

o potrebe adaptácie maloletých v mieste jej nového bydliska a nehodnotil osobitné vývinové potreby
maloletého A. ani dopady presťahovania na realizáciu styku otca s maloletými.
Následne Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 14CoP/174/2025 - 427 zo dňa 30.10.2025 zmenil
uvedené rozhodnutie tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom
dôvodil, že zmena predškolského zariadenia maloletých predstavuje vec, ktorá si vyžaduje riadne

dokazovanie v konaní vo veci samej. Zdôraznil, že z krokov matky smerujúcich k presunu maloletých do
D. bolo možné usudzovať na účelovosť jej konania vzhľadom na časový sled udalostí po podaní návrhu
otca na zmenu úpravy rodičovských práv. Zároveň poukázal na to, že nebolo preukázané, či je nové
predškolské zariadenie schopné zabezpečiť porovnateľnú odbornú starostlivosť vzhľadom na osobitné
potreby maloletého A..

9. Odvolací súd vo väzbe k odvolacím námietkam otca uvádza, že jeho návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeroval výlučne k rozšíreniu existujúceho osobného styku, ktorý bol upravený
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/97/2024 - 33 zo dňa 09.07.2024. Samotný
otec sa v konaní nedomáhal zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, ani zverenia do
striedavej starostlivosti v rámci neodkladného opatrenia; autoritatívneho zásahu do bydliska detí sa

domáha v osobitnom konaní. Jeho návrh bol teda svojou povahou obmedzený na dočasnú úpravu
výkonu práva styku, ktoré - na rozdiel od rodičovských práv spojených so zverením - predstavuje právo,
nie povinnosť a jeho realizácia závisí aj od rozhodnutia samotného otca, či styk v upravenom rozsahu
využije.

10. Z obsahu spisu však vyplývalo, že argumentácia otca smerovala prevažne k výhradám voči
presťahovaniu matky, k nedostatku predškolskej dochádzky v D. a k špeciálnym vývinovým potrebám
maloletého A., teda k témam, ktoré svojou povahou patria skôr do rozhodovania o osobnej starostlivosti
a zabezpečení odborných potrieb detí. Tieto tvrdenia sa týkali predovšetkým otázky, či je pobyt detí umatky stabilný, či má matka zabezpečené bývanie a príjem a či maloletý A. po presťahovaní nestratil
odbornú starostlivosť. Uvedené výhrady však nemajú priamy súvis s naliehavou potrebou bezodkladne
upraviť styk, a už vôbec nie s jeho rozšírením na týždňový blok, ktorý by podstatne prekročil rámec

bežnej úpravy styku a znamenal by zásah do pomerov s účinkami blížiacimi sa striedavej starostlivosti -
hoci takýto petit otec vôbec neuplatnil. Odvolací súd preto vyhodnotil, že samotný obsah odvolania otca
vybočoval z rámca predmetu podaného návrhu: otec nepreukazoval naliehavosť zhoršenia realizácie
existujúceho styku, ale spochybňoval skôr celkové usporiadanie života detí po presťahovaní matky, čo
už by malo byť predmetom iného návrhu.

11. Odvolací súd pripomína, že práve otázky súvisiace s presťahovaním matky, s predškolskou
dochádzkou detí v D. a s odbornými potrebami maloletého A. boli už riešené v paralelnom návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol uznesením
č. k. 7P/134/2025 – 528 zo dňa 15.12.2025, pričom neodkladná potreba úpravy pomerov nebola
ani v tom prípade osvedčená. To znamená, že žiadnemu z maloletých, v súvislosti so škôlkou či

odbornou starostlivosťou, nebola preukázaná taká bezprostredná ujma, ktorá by odôvodňovala zásah
prostredníctvom neodkladného opatrenia. Tým skôr nebolo možné na rovnakých okolnostiach založiť
neodkladnú potrebu rozšírenia práva styku pre otca.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo styku nemožno zamieňať s právom rodiča usporiadať si pomery

detí podľa vlastnej predstavy o vhodnosti životného režimu alebo miesta bývania druhého rodiča.
Stretávanie s dieťaťom je právom, ktoré rodič môže, ale nemusí využiť, pričom jeho režim sa v konaní o
neodkladnom opatrení upravuje len vtedy, ak existuje reálna hrozba, že by bol styk znemožnený, maril
sa, alebo by maloletému hrozila v súvislosti so stretávaním bezprostredná ujma, ktorú nemožno odvrátiť
iným prostriedkom.

13. Z obsahu spisu však nevyplývalo, že by bol styk v zmysle právoplatného rozsudku nerealizovaný,
marený alebo blokovaný konaním matky. Naopak, kolízna opatrovníčka vo svojej správe zo dňa
03.12.2025 uviedla, že styk prebiehal a rodičia ho zabezpečovali aj pri zväčšenej vzdialenosti ich
domácností. Konflikt pri odovzdávaní detí, na ktorý otec poukazoval, bol skôr sporom medzi rodičmi

než prejavom nepripravenosti alebo ohrozenia maloletých, pričom správne súd prvej inštancie poukázal
v tejto súvislosti na inštitút výkonu rozhodnutia, ak by k mareniu styku dochádzalo.

14. Odvolací súd preto nemohol akceptovať argumentáciu, podľa ktorej malo byť rozšírenie styku
jediným spôsobom ochrany maloletých pred následkami presťahovania matky. Rozšírenie rozsahu

osobného styku rodiča s maloletými nemožno chápať ako mechanizmus, ktorým sa rieši nesúhlas
jedného rodiča s osobnými pomermi druhého rodiča, logistikou dochádzky či odbornou starostlivosťou
dieťaťa. Tieto otázky sú - rovnako ako súd prvej inštancie správne uviedol pri návrhu matky - vecou
meritórneho konania, v ktorom sa vykoná riadne dokazovanie.

15. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že primárnou povinnosťou oboch rodičov je zabezpečiť
pokojné prostredie, spolupracovať pri organizácii styku a riešiť konflikty komunikáciou, nie návrhmi
na neodkladné opatrenia, ktoré právny poriadok vyhradil pre situácie bezprostredného ohrozenia.
Zásada najlepšieho záujmu maloletých predpokladá, že rodičia dokážu riešiť otázky bežnej dennej
logistiky bez potreby súdnych zásahov, najmä v otázkach, ktoré majú len dočasný alebo prevádzkový

charakter. Odvolací súd pripomína, že aj v tomto kontexte bude vo veci samej hodnotená ich rodičovská
spôsobilosť.

16. K námietke otca o miestnej príslušnosti odvolací súd uvádza, že hoci sa otec s prenesením
miestnej príslušnosti nestotožňuje, Okresný súd Námestovo bol viazaný právoplatným uznesením o

prenesení príslušnosti a bol povinný konať a rozhodnúť vo veci návrhu na neodkladné opatrenie. V
štádiu rozhodovania o odvolaní proti neodkladnému opatreniu preto nemôže obstáť námietka, že súd
prvej inštancie rozhodoval ako nepríslušný súd - ten konal v medziach právomoci založenej procesným
rozhodnutím, ktoré bolo treba rešpektovať až do jeho prípadnej zmeny postupom podľa zákona.

17. Odvolací súd preto uzatvára, že tvrdenia otca smerujúce proti presťahovaniu, odbornej starostlivosti
či školskej dochádzke detí neboli vhodné na preukázanie naliehavosti potrebnej pre rozšírenie styku, a
súd prvej inštancie postupoval správne, keď jeho návrh zamietol.18. Čo sa týka odvolacích námietok matky, táto v odvolaní opätovne otvorila otázku umiestnenia
maloletého A. a maloletej C. D. do materskej školy v D. a rozsiahlo spochybnila právne dôsledky
uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/174/2025-427 zo dňa 30.10.2025, ktorým bol jej totožný

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je oprávnený
preskúmavať právoplatné rozhodnutia iného odvolacieho súdu ani ich nahrádzať vlastnými závermi;
uvedené uznesenie je pre účastníkov záväzné a súd prvej inštancie bol povinný z neho vychádzať.
Predovšetkým platí, že už v tomto rozhodnutí Krajský súd v Trnave vyslovil jednoznačný právny názor,
podľa ktorého otázka zmeny predškolského zariadenia predstavuje podstatnú vec výkonu rodičovských

práv, ktorá si vyžaduje riadne dokazovanie v konaní vo veci samej, a nie dočasnú úpravu pomerov
formou neodkladného opatrenia. Tento právny názor je záväzný a nemôže byť obchádzaný tým, že
navrhovateľka podá nové, obsahovo totožné návrhy na neodkladné opatrenia. Neodkladné opatrenie
môže byť nariadené len vtedy, ak je osvedčená naliehavá potreba bezodkladného zásahu a zároveň
dôjde k preukázaniu novej, kvalitatívne odlišnej zmeny pomerov, ktorá nastala po predchádzajúcom
rozhodnutí.

19. Matka však v odvolaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by vznikli po vydaní uznesenia
Krajského súdu v Trnave, a ktoré by odôvodňovali odklon od jeho záverov. Naopak, okolnosti, na
ktoré odvolanie poukazuje - jej zamestnanie, bývanie v D., potreba zabezpečiť predškolskú dochádzku,
konflikty s otcom či subjektívna snaha stabilizovať prostredie detí - boli známe už v predchádzajúcom

konaní a nepredstavujú kvalitatívnu zmenu pomerov.
20. Ani tvrdená adaptácia detí v D. nepredstavovala novú okolnosť - deti tam podľa matky navštevovali
materskúškoluužvseptembriaoktóbri2025,tedapredrozhodnutímKrajskéhosúduvTrnave.Odvolací
súd navyše poznamenáva, že v súčasnosti deti materskú školu nenavštevujú vôbec, čo znamená, že
matka nepreukázala ani pokračujúcu adaptáciu, ani existenciu stabilného vzdelávacieho prostredia.

21. Argumentácia matky, že bez súhlasu otca alebo zásahu súdu nemôže zabezpečiť predškolskú
dochádzku, pričom ide o časovo citlivé obdobie, bola v zásade totožná s argumentáciou použitou v
jej predchádzajúcich návrhoch. Odvolací súd vníma, že obaja rodičia poukazujú na potrebu riadneho
vývinu detí, avšak práve ich pretrvávajúci konflikt a neschopnosť spolupracovať spôsobujú, že deti

predškolskú dochádzku reálne nenavštevujú. Neodkladné opatrenie by však v zásade nemalo slúžiť
ako nástroj nahrádzajúci rodičovskú dohodu ani ako mechanizmus na odstránenie následkov nezhody
medzi rodičmi. Pokiaľ jeden rodič odmieta udeliť súhlas s predškolským zariadením, zákon predpokladá
riešenie v konaní vo veci samej, a nie prostredníctvom opakovaných návrhov na neodkladné opatrenie
v totožnej veci.

22. Ohľadne návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými, odvolací súd (rovnako ako pri
návrhu otca) považuje za rozhodujúce to, že styk otca s maloletými sa v praxi realizuje, čo znamená,
že presťahovanie detí nevytvorilo stav, v ktorom by bolo potrebné urgentne upravovať pomery z dôvodu
ohrozenia kontaktu otca s deťmi alebo ich bezpečia. Konflikty medzi rodičmi pritom nemožno riešiť

rozširovaním či zužovaním rozsahu styku formou neodkladného opatrenia; tieto otázky patria do výkonu
rozhodnutia alebo do meritórneho posúdenia úpravy rodičovských práv.

23. Na záver odvolací súd podotýka, že pretrvávajúci konflikt rodičov, nedostatočná komunikácia a
vzájomné spochybňovanie každodenných opatrení druhého rodiča spôsobili, že maloleté deti v čase

rozhodovania reálne nenavštevujú žiadne predškolské zariadenie, hoci obaja rodičia sami zdôrazňujú,
že predškolská dochádzka je pre ich vývin dôležitá. Rodičia predkladali súdu návrhy na nariadenie
neodkladných opatrení, avšak tieto návrhy neviedli k stabilizácii situácie, ale naopak odhaľovali, že
rodičianiesúschopnídohodnúťsaanivzákladnýchotázkachsúvisiacichskaždodennoustarostlivosťou
o deti. Za tejto situácie je zrejmé, že súd môže suplovať len to nevyhnutné, avšak nemôže nahradiť

primárnu rodičovskú povinnosť spolupracovať, keďže práve rodičia sú tí, ktorí majú v každodennom
kontakte najlepšie možnosti zabezpečiť deťom pokojné prostredie a predchádzať napätiu, ktorému sú
vystavené v dôsledku ich vzájomnej nezhody.

24. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, keď návrhy

matky a otca zamietol. Otázky predškolského zariadenia, ako aj prípadná potreba úpravy styku, musia
byť posúdené v konaní vo veci samej, ktoré poskytuje priestor na vykonanie potrebného dokazovania
a komplexné zhodnotenie potrieb detí, pomerov oboch rodičov, ich schopnosti spolupracovať a
organizačných možností reálne zabezpečiť starostlivosť v ich najlepšom záujme. Aktuálne však žiadnabezprostredná ujma vyžadujúca neodkladný zásah nebola osvedčená. Keďže odvolacie námietky neboli
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých uznesení, odvolací súd ich podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

25. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí (§ 58 ods. 1 CMP).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).