Rozsudok – Vyživovacie povinnosti – Ústavná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625200353
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1625200353.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú A. B., nar.

XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, t. č. dočasne umiestnená v Centre pre deti a rodiny C. – D., so sídlom C.,
D. X, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava,
Vazovova 7/A, dieťa rodičov E. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom B., F. B. XXXX/XX a G.
H., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom Mesto G. B., o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka 2942/60A, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky,
so sídlom Malacky, Sasinkova 3, v konaní na nariadenie ústavnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje nad maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX, ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať

v Centre pre deti a rodiny C. – D., so sídlom D. X, C..

Súd určuje rodičom lehotu jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia na úpravu svojich
rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloletú A..

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 50 Eur mesačne počnúc
právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o zverení maloletej A. do ústavnej starostlivosti, ktoré bude

zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny C. – D., so sídlom D. X, C..

Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 30% z sumy životného
minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona v danom čase mesačne, počnúc
právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o zverení maloletej A. do ústavnej starostlivosti, ktoré bude
zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny C. – D. , so sídlom D. X, C..

Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu č.k. 8PPOm/4/2024- 95 zo

dňa 04.09.2024.

Súd mení rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 28P/155/2012-50 zo dňa
26.02.2013 v časti výroku o nariadení dohľadu nad výchovou maloletej A..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.02.2025 sa navrhovateľ - Úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka 2942/60A (ďalej len „UPSVaR Malacky) domáhal nariadenia
ústavnej starostlivosti nad maloletou A..
2. Ako dôvod podania svojho návrhu uviedol skutočnosť, že matka dlhodobo nezvláda starostlivosť
o maloletú, resp. o všetky jej deti, tejto skutočnosti si je vedomá aj matka. Navrhovateľ uviedol, žematka opakovane zavádza UPSVaR Malacky, je dlhodobo práceneschopná, následne pracuje bez
zmluvy, odchádza pravidelne do I. so svojím novým partnerom, nemá vytvorené vhodné podmienky pre
adekvátnu starostlivosť o maloletú A.. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť že matka nemá financie,

nemá vlastné bývanie (od narodenia maloletej A. sa matka presťahovala 23 x), neprispieva na výživu
maloletej, má na seba vedené exekúcie v dôsledku neplatenia výživného na deti, nemá žiadnu finančnú
rezervu, pričom maloletá A. matku toho času odmieta vidieť a neprejavuje o osobné stretnutie s matkou
záujem.Navrhovateľuviedol,žerodinamaloletejzlyhávavovšetkýchsvojichprimárnychisekundárnych
funkciách vo vzťahu k maloletej (ako aj k jej súrodencom), čo vážne ohrozuje nielen jej optimálny

psychický, fyzický a sociálny vývin, ale je vážnym rizikom, ktoré ohrozuje aktuálne i život a zdravie
maloletej a jej práva a právom chránené záujmy. S rodinou dlhodobo spolupracuje aj Občianske
združenie Návrat ako akreditovaný subjekt, ktorý aktuálne hodnotí, že spolupráca s matkou maloletej
i samotná snaha o sanačný proces sa javia ako neefektívne a akékoľvek snahy o stabilizáciu rodiny,
podporu matky v jej rodičovských zručnostiach, či optimalizáciu rodinného systému a jeho fungovania
vo vzťahu k maloletej a jej súrodencom zlyhávajú. Matka má značné limity a obmedzené rodičovské

schopnosti, zručnosti a kompetencie, ktoré v rámci výchovy zo strany svojej rodiny nenadobudla, a
teda ich v rámci výchovy svojich maloletých detí ani nemohla rozvíjať, posilňovať a upevňovať. Zároveň
však matka odmieta svojím postojom čokoľvek vo svojom živote zmeniť, nakoľko jej tento spôsob
života z jej pohľadu vyhovuje. Sama matka dáva svojím správaním najavo, že maloleté deti jej sú
len na príťaž, čo mala aj priamo pred nimi verbalizovať (používa slová „satani“ a „ odpad“), problémy

rodiny nerieši, ale uniká pred nimi a hľadá iracionálne východiská, ktorými svojim maloletým deťom
ubližuje a ohrozuje ich na živote a zdraví. Matka ohrozuje optimálny psychický, fyzický a sociálny vývin
maloletej a jej súrodencov, ako aj ich život a zdravie nielen samotným zanedbávaním starostlivosti o
nich, ale tiež svojím výchovným štýlom, ktorý hraničí s psychickým i fyzickým týraním. Pri akomkoľvek
sprísnení výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo vzťahu k maloletej a k jej

súrodencom matka uniká pred orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sťahuje sa do
iného služobného obvodu a tak znemožňuje výkon opatrení, ktorý by smeroval k ochrane jej maloletých
detí, nakoľko si je vedomá, že ako matka vo svojej role zlyháva, čo aj sama priznala. Matka nie len že
často mení pobyt, ale rovnako často mení aj partnerov, ktorí nepredstavujú pre maloletú a jej súrodencov
vzťahové osoby, nakoľko matka inklinuje len k dočasným partnerským vzťahom, nevytvára pre svoje

deti stabilné rodinné prostredie, v rámci ktorého by bolo možné vytvárať optimálne, konštruktívne a
pevné vzťahové väzby, nakoľko sa jedná o partnerstvá orientované prioritne na napĺňanie potrieb matky
a potrieb súvisiacich s jej materiálnym zabezpečením a bývaním. Vzťahové väzby v rámci rodinného
systému a medzi jednotlivými členmi rodiny zo strany matky i otca maloletej sú v dôsledku správania
a konania matky tak vážne a trvalo rozvrátené, že aktuálne nie je v rodine nikto, kto by vedel, mohol,

či chcel zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Sama maloletá verbalizovala túžbu odísť zo svojej
biologickej rodiny. Navrhovateľ uviedol, že matka sa pred odovzdaním maloletej do CDR zdržiavala
s maloletou vo J. A. u svojho predchádzajúceho partnera K. B., na ktorého mala v minulosti podať
trestné oznámenie nielen za fyzické a psychické týranie jej ako matky, ale aj maloletej A., pričom
maloletá A. sa doteraz bývalého partnera matky bojí. UPSVaR E. zistil, že napriek tomu, že maloletá a

jej súrodenci opakovane verbalizovali strach z pána B., matka ich nechávala v jeho domácnosti, kým
ona odchádza aj na niekoľko dní do A. k svojmu novému priateľovi. V súčasnosti má matka nového
priateľa v A., s ktorým býva v byte jeho matky. UPSVaR Levice dňa 11.11.2024 vykonal šetrenie, počas
ktorého bola prítomná matka a nový partner matky. Zo šetrenia vyplynulo, že matka nájomnú zmluvu
nemá, partner matky bol desať rokov vo výkone trestu odňatia slobody, vykonáva montážne práce v I.,

matka s ním taktiež vycestovala za účelom nájsť si prácu, to sa jej nepodarilo. Matke finančne pomáha
partner, hradí nájomné, zabezpečuje potreby domácnosti. UPSVaR E. uviedol, že matka opakovane
zavádza (o mieste jej pobytu na Slovensku, o výkone práce, o nájomnej zmluve), poskytuje rôzne
informácie (o platových podmienkach jej partnera, o dôvodoch odchodu z práce, o psychologických
vyšetreniach). Dňa 12.11.224 matka počas telefonického rozhovoru s UPSVaR Malacky opakovanie

uviedla, že aktuálne je jej lepšie bez detí, pretože si je vedomá, že si musí liečiť svoj psychický stav
a toho času si nedokáže predstaviť, ako by zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti a priznala, že
aktuálne by to nezvládla. Z návrhu vyplynulo, že biologický otec maloletej prejavil záujem o maloletú,
kontaktoval UPSVaR Malacky a kontaktuje aj CDR - D., avšak s maloletou sa nevidel približne dva roky.
3. Navrhovateľ k svojmu návrhu pripojil rodný list maloletej, úradné záznamy zo dňa 11.10.2024,

29.10.2024, 30.10.2024, 11.11.2024, 11.11.2024, 12.11.2024, 20.11.2024, 28.11.2024 a záznam zo
šetrenia v domácnosti matky zo dňa 11.11.2024.
4. Navrhovateľ na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 21.10.2025 uviedol, že návrh podávali z dôvodu,
že maloletá A. dlhodobo vyrastala v nepriaznivom rodinnom prostredí, kde bola vystavená jednaksexuálnemu obťažovaniu zo strany vtedajšieho partnera matky K. B. a jednak aj fyzickým a psychickým
útokom na ňu, ktoré sa podpísali na psychickom aj fyzickom prežívaní A., prejavujúcich sa aktuálne
tak, že sa toho času odmieta stretávať ako s matkou, tak aj so svojou mladšiu sestrou B., nakoľko

maloletá A. bola dlhodobo utláčaná zo strany nielen matky, ale aj sestier, neboli naplnené jej potreby,
resp. bežné potreby dieťaťa. Uviedol, že maloletá A. je v súčasnosti žiačkou 5. triedy ZŠ L., ťažšie
sa učí, vyžaduje pomoc. Navrhovateľ zároveň uviedol, že s maloletou A. pracuje v rámci CDR klinický
psychológ. UPSVaR E. uviedol, že zorganizovali stretnutie rodinného kruhu, hľadali možnosť aj iného
riešenia, nielen ústavnej starostlivosti, tohto stretnutia sa zúčastnila biologická matka, resp. oslovili

širšiu rodinu oboch rodičov - biologickú starú matku, pestúnsku matku matky, takisto rodinu zo strany
otca, pričom však nezaznamenali žiaden záujem o náhradnú rodinnú, resp. pestúnsku starostlivosť,
jednak z dôvodu veku príbuzných alebo nevhodnosti podmienok. Záverom navrhovateľ uviedol, že čo
sa týka výživného zo strany matky, navrhuje určiť výživné v minimálnej výške a u otca, vzhľadom na
jeho sociálne podmienky a skutočnosť, že poskytuje výživu plnoletému M., ktorý je študentom vysokej
školy, vo výške 50 Eur.

5. Matka na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 21.10.2025 uviedla, že súhlasí s nariadením ústavnej
starostlivosti nad maloletou A. z tých dôvodov, ktoré uviedol navrhovateľ. Vyjadrila sa, že s úradom práce
spolupracuje a chodí na návštevy do CDR – D. za maloletými deťmi, pričom s maloletými B. a G.
komunikuje častejšie. Matka sa vyjadrila, že je toho času evidovaná na úrade práce od 08.08.2025,
má nárok na podporu zo sociálnej poisťovne, na D. a G. by mala platiť zákonom stanovené minimálne

výživné - na výživnom má dlh, na maloletú G. má určené výživné vo výške 50 Eur. Zároveň uviedla,
že by mala platiť výživné aj na M., avšak M. si už následne po dosiahnutí plnoletosti voči matke
návrh nepodával. Matka záverom uviedla, že býva v podnájme s partnerom, partner je zamestnaný, je
gravidná, pôrod očakáva 03.02.2026.
6. Otec na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 21.10.2025 uviedol že, súhlasí s nariadením ústavnej

starostlivosti nad maloletou A., on sám začal kontaktovať CDR - D., ktoré mu s A. sprostredkovalo
stretnutie, má záujem, aby sa Lenka stretla aj so svojím najstarším bratom M.. Uviedol, že v súčasnosti
plnoletý M. bol pôvodne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jeho rodičom, vo veci rozhodoval
Okresný súd Dunajská Streda; v súčasnosti je M. študentom vysokej školy, stále býva u svojich starých
rodičov, on sám mu prispieva výživným vo výške 100 Eur mesačne. Záverom otec uviedol, že býva

v sociálnom byte, v jednej izbe, hľadá si už vlastné bývanie a je ochotný prispievať na výživu A. sumou
50 Eur mesačne.
7. Matka sa na pojednávanie nariadené na deň 04.12.2025 nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila
na predošlom pojednávaní, o odročenie pojednávania nepožiadala. Vzhľadom k tomu súd v zmysle
ustanovenia § 180 CSP s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len

„CMP“)vecprejednalarozhodolvjejneprítomnostizasúčasnéhorešpektovaniaústavnegarantovaných
práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
8. Zástupca CDR - D. na pojednávaní dňa 04.12.2025 uviedol, že maloletá A. sa v zariadení
nachádza od 04.09.2024, je v starostlivosti profesionálnej rodiny v L., navštevuje tam základnú školu,
jedná sa o druhú profesionálnu rodinu, ktorá zabezpečuje starostlivosť o A. (pôvodná profesionálna

matka ukončila pracovný pomer s CDR), v rodine je umiestnená spolu so sestrou G.. Maloletá A. je
v terapeutickom procese, zatiaľ sa terapia javí ako vhodná a prospešná. Zástupca CDR uviedol, že
maloletá A. má so sestrou G. dobré vzťahy, sestra B. ich navštevuje, s touto sestrou má A. komplikovaný
vzťah, stretnutia prebiehajú pod dozorom odborného tímu, ktorý zároveň pracuje aj na vzťahoch
medzi G. a B.. Záverom zástupca CDR uviedol, že rodičia s CDR spolupracujú, matka telefonuje,

píše dievčatám dopisy, pričom stretnutia s matkou sa snažia naplánovať tak, aby neboli pre dievčatá
zaťažujúce. Maloletá A. sa okrem toho stretáva aj s otcom. Od septembra 2025 navštevuje maloletá A.
novú školu, táto je pre ich prácu s maloletou A. veľmi nápomocná, pretože Lenka vzhľadom k tomu, že
je zaradená do terapeutického procesu, vyžaduje aj veľkú podporu pri príprave na vyučovanie. Situácii
pomáha aj skutočnosť, že manželka profesionálneho rodiča je špeciálna pedagogička, zároveň bol

maloletej A. v škole pridelený asistent a majú dohodu, že pokiaľ sa Lenka účastní psychoterapeutického
sedenia, tak ju škola na druhý deň neskúša.
9. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 04.12.2025
uviedol, že nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou A. je v jej najlepšom záujme a konštatoval, že
dôvody, pre ktoré bola maloletá A. vyňatá z osobnej starostlivosti matky naďalej pretrvávajú, tieto zatiaľ

neboli eliminované. Vyjadril sa, že keď bola maloletá v starostlivosti matky, zažívala rôzne traumatické
zážitky a jej základné potreby neboli saturované, to sa aktuálne premietlo aj do jej frustrácie a deprivácie,
pričom skonštatovali, že práve prostredie CDR a spolupráca s odborným tímom CDR zabezpečila
to, že u maloletej A. je zaznamenaný aktuálny progres v rámci aktuálneho psychického, sociálnehoa fyzického vývinu. Záverom dodal, že sama maloletá prezentovala, že si nevie návrat do domácnosti
matkypredstaviť;poukázalzároveňajnavyjadreniematky,ktorátaktiežprezentovala,že aktuálnenemá
podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú. Uviedol, že vzťahová väzba s otcom sa aktuálne

rozvíja, táto bola dlhodobo zanedbaná v dôsledku rodičovského konfliktu. Z tohto dôvodu konštatoval,
že nariadenie ústavnej starostlivosti a zotrvanie v prostredí CDR je v najlepšom záujme maloletej A..
10. Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky na pojednávaní dňa 04.12.2025 uviedol, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje s vyjadrením a názorom kolízneho opatrovníka, poukázal na to, že podľa neho sú
splnené hmotnoprávne podmienky na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou. Zároveň súhlasil

s určením výživného pre matku vo výške 30% zo životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa
a pre otca vo výške 50 Eur, ktoré je otec ochotný platiť.
11. Otec na danom pojednávaní zotrval na svojom prednese z minulého pojednávania.
12. Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, z dôvodu
aktuálneho psychického stavu maloletej a z dôvodu nenarušenia procesu terapie maloletej upustil od
jej vypočutia, vypočul zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletá Lenka umiestnená, oboznámil sa

s kompletným spisovým materiálom, vedeným ohľadne maloletej A. na tunajšom súde a zistil, že
maloletá A. pochádza zo vzťahu svojich rodičov, ktorí neboli manželia, pričom z ich vzťahu pochádza
jedno ďalšie dieťa – v súčasnosti plnoletý M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 6P/17/2010-23 zo dňa 20.05.2010 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
09.06.2010 zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti rodičov otca, pričom jeho rodičom

bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na
neplnoleténezaopatrenédieťapočnúcprávoplatnosťourozsudku.Výkonrodičovskýchprávapovinností
k maloletej A. nebol doposiaľ súdnym rozhodnutím upravený.
Okrem týchto detí má matka vyživovaciu povinnosť k ďalším štyrom deťom – maloleté deti B.
– D. a G., obaja narodení XX.XX.XXXX boli rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava II

v Bratislave č. k. 27P/230/2010-36 zo dňa 25.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2010,
zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom L., matka sa zaviazala prispievať na výživu
maloletých detí po 50 eur mesačne na každé z detí počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom toto
výživné bolo rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 15P/214/2013-92 zo dňa 04.10.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2013, s účinnosťou od 01.07.2013 znížené na sumu 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.
k. B3-39P/59/2023-199 zo dňa 13.02.2024, právoplatným dňa 05.04.2024, bola schválená rodičovská
dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti matky B., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX, B.
zverené do osobnej starostlivosti matky a otec maloletých (K. B.) bol zaviazaný prispievať na výživu
každého z maloletých detí výživným vo výške 100 Eur mesačne. Rozsudkom tunajšieho súdu č.

k. 9P/165/2024-135 zo dňa 20.05.2025 súd nad maloletou G. nariadil ústavnú starostlivosť, táto sa
vykonáva v Centre pre deti a rodiny C. - D., pričom matka bola zaviazaná prispievať na maloletú G.
výživným vo výške 50 Eur mesačne a otec výživným vo výške 100 Eur mesačne. Rozsudkom tunajšieho
súdu č. k. 9P/91/2025-153 zo dňa 06.11.2025 bola ústavná stgarostlivosť nariadená aj nad maloletou
B., táto sa takisto vykonáva v Centre pre deti a rodiny C. – D. (avšak v inej profesionálnej rodine), pričom

matka bola zaviazaná prispievať na maloletú G. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima a
otec výživným vo výške 100 Eur mesačne.
Uznesením č. k. 8PPOm/4/2024 zo dňa 04.09.2024 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
okamžite zveril maloletú A. B. do starostlivosti Centra pre deti a rodiny C. - D. , so sídlom D. X, C..
13. Zo správy UPSVaR doručenej tunajšiemu súdu dňa 21.10.2025 súd zistil, že maloletá bola na

základne uznesenia tunajšieho súdu 8PPOm/4/2024 dňa 04.09.2024 prijatá do starostlivosti CDR - D.
aj so svojom mladšou sestrou G., nar. XX.XX.XXXX, obe sú umiestnené v rovnakej profesionálnej
rodine. Od umiestnenia maloletej do CDR prebehli s matkou iba dve stretnutia, nakoľko maloletá sa
s ňou dlhodobo odmietala stretnúť. UPSVaR Malacky uviedol, že s maloletou A. pracuje odborný tím,
ktorému sa maloletá A. opakovane vyjadrila, že nemá záujem o stretnutie s matkou. Navrhovateľ sa

vyjadril,žeprvéstretnutiesarealizovalopošiestichmesiacoch-dňa10.03.2025.Zostretnutiavyplynulo,
že maloletá aj jej sestra opakovane verbalizovali, že sa s matkou nechcú stretnúť, ale na poslednom
terapeutickom stretnutí však o stretnutie obe prejavili záujem; po hodine bola návšteva matky ukončená
z dôvodu psychického preťaženia maloletej. Druhé stretnutie sa realizovalo po piatich mesiacoch od
poslednej návštevy, dňa 26.08.2025, pričom asi po štvrť hodine maloletá A. vyslala signál, že chce

opustiť miestnosť, odišla s liečebnou pedagogičkou, s ktorou ostala po zvyšok stretnutia, prejavila však
záujem o rozlúčku s matkou. V porovnaní s prvou návštevou bolo toto stretnutie pokojnejšie. Dňa
08.10.2025 UPSVaR Malacky vykonal ohlásené sociálne šetrenie v domácnosti matky. V domácnosti
žije matka so svojím terajším partnerom, s ktorým tvorí pár približne od februára 2025 a s ktorým čakajúspoločné dieťa, zoznámili sa cez sociálne siete. Spolu žijú v jednoizbovom byte. Termín pôrodu má
matka dňa XX.XX.XXXX, pričom táto od 30.06.2025 nepracuje, dala výpoveď - skočila kvôli tehotenstvu,
pretože nevládala a od 08.08.2025 je evidovaná ako nezamestnaná na ÚPSVaR Senec, poberá dávku v

hmotnej núdzi. Matka toho času súhlasí s tým, aby maloletá A. a jej sestry aj naďalej ostali v CDR. Matka
chcela ísť na interrupciu, čo uviedla aj dňa 04.07.2025 na prípadovej konferencii, nakoľko s partnerom
nemali dobré obdobie, dokonca sa aj rozišli, ale vrátili sa k sebe naspäť, na základe čoho si interrupciu
rozmyslela. Toho istého dňa UPSVaR Malacky vykonal neohlásené sociálne šetrenie aj u otca maloletej
A., kedy zistili že otec už tri roky býva na ubytovni v C. a so svojím spolubývajúcim si prenajímajú

bytovú bunku, v ktorej majú spoločnú kuchyňu, WC a kúpeľňu - izbu má každý samostatne. Otec počas
šetrenia uviedol, že za prenájom izby platí 380 Eur mesačne a ak by mal záujem o celú bytovú bunku,
tak by platil 620 Eur mesačne. Otec sa vyjadril, že toho času ešte svojmu kolegovi spláca auto, ktoré
si od neho kúpil a ešte mu chýbajú dve splátky - spolu 500 Eur. Potom by bol rád, ak by si našiel
druhé bývanie, najlepšie prenájom. Otec 30 rokov pracuje v SBS, jeho príjem je približne 1200-1300
Eur a závisí od toho, na akom mieste pracuje a koľko hodín odpracuje. Uviedol, že na deň 22.10.2025

má naplánované stretnutie s maloletou A. v CDR, uvedomuje si, že boli od seba dlho odlúčení a je
potrebné, aby si s maloletou postupne vytváral vzťah otca a dcéry. S A. sa stretli dňa 19.08.2025,
stretnutie prebehlo pokojne a bez problémov. Otec aj maloletá A. prejavili záujem o ďalšie stretnutie a
maloletá zároveň prejavila iniciatívu stretnúť sa so svojím bratom M.. Matka na základe odporúčania
spolupracovala s akreditovaným subjektom TENENET, pričom zo vypracovanej občianskym združením

TENENET zo dňa 26.06.2025 vyplýva, že spolupráca s rodinou trvala od decembra 2024 do júna
2025, pričom matka počas spolupráce preukazovala ochotu reflektovať svoju situáciu a pracovať na
sebe, avšak zároveň bolo zrejmé, že jej psychická stabilita je kolísavá a ovplyvňovaná viacerými
externými faktormi; matke bolo odporúčané pokračovať v odbornom psychologickom poradenstve,
bezodkladne absolvovať psychiatrické vyšetrenie, venovať pozornosť stabilizácii životných podmienok

a rozvíjať zdravé rodičovské kompetencie s dôrazom na rešpektovanie emocionálnych potrieb detí.
Podľa vyjadrenia UPSVaR Malacky matka v psychologickom poradenstve nemá záujem pokračovať,
neabsolvovala psychiatrické vyšetrenie v čase, keď jej to bolo odporúčané a kedy bolo potrebné
vzhľadom na jej suicidálne myšlienky; matka síce prejavovala motiváciu zmeniť svoj spôsob života,
avšak opätovne neúspešne, vzhľadom k tomu, že si našla partnera, s ktorým sa presťahovala do Levíc

a plánovala s ním budúcnosť a ktorý ju finančne vydržiaval, tento vzťah v priebehu 8-9 mesiacov
ukončila a našla si nového partnera, s ktorým si vytvorila nový vzťah, avšak popri tomto udržiavala
vzťah aj s predošlým partnerom. Matka maloletej avizovala, že s terajším partnerom majú problémy
a nezhody, nevidí v danom vzťahu perspektívu a partnera chcela opustiť, a to i v čase, keď bola
už opäť tehotná. Rovnaké problémy matka avizovala aj v predošlom vzťahu, kde bol problém aj s

užívaním alkoholických nápojov, no i napriek jej problémom a nevhodným výberom životných partnerov,
ktorých už bolo z pohľadu ÚPSVaR Malacky viacero, nevníma matka potrebu zmeniť spôsob svojho
života a nevníma potrebu pokračovať v psychologickom poradenstve s ohľadom na svoje tri maloleté
dcéry, ktoré s ňou žili, a perspektívu ohľadom ich návratu do jej starostlivosti. Na základe vyššie
uvádzaných skutočností ÚPSVaR Malacky konštatuje, že matka maloletej toho času nie je schopná

zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletú, nedokáže jej poskytnúť stabilné a bezpečné prostredie, v
životevyhľadávaznámostikrátkodobéhocharakteruzaúčelomfinančnéhozabezpečenia,másuicidálne
sklony a do dnešného dňa nemajú vedomosť, že by matka vyhľadala psychiatrickú pomoc a svoj
psychický stav aktívne riešila. Matka nedokáže vnímať potreby maloletej A., aby dokázala naplniť jej
plnohodnotný zdravý vývin, maloletá si pri kontakte s matkou vyžaduje prítomnosť odborného tímu

z CDR – teda istotu, že sa v tom čase nenachádza v žiadnom ohrození. S biologickým otcom nebola
maloletá dlhé roky v žiadnom kontakte. ÚPSVaR Malacky zotrvával na svojom návrhu na nariadenie
ústavnej starostlivosti nad maloletou.
14. Z hodnotiacej správy CDR - D. zo dňa 17.10.2025 vypracovanej psychológom CDR vyplynulo, že
maloletá je poznamenaná opakovaným zrútením vzťahového systému v rodine. Napriek tomu, že matka

o ňu od umiestnenia prejavuje záujem formou listov a dožaduje sa aj osobného stretnutia, v CDR
vnímajú, že matka nedokázala naplniť potreby dieťaťa tak, aby podporila jeho plnohodnotný zdravý
vývin. O biologickej matke hovorí A. málo, dlho odmietala osobný kontakt s ňou. O A. sa zaujíma aj jej
biologický otec. Od augusta 2025 je A. umiestnená v novej profesionálnej rodine spolu so svojou sestrou
G. z dôvodu personálnych zmien. Adaptácia na novú rodinu prebiehala pozvoľne, A. sa v súčasnosti

adaptuje na nové osoby v jej živote, na zmenu prostredia, školy, kamarátov. Profesionálna rodina ju
opätovnými zmenami citlivo sprevádza, reflektuje jej prežívanie a rešpektuje jej tempo, ktoré je aktuálne
pre ňu prirodzené. V popredí je akcentovaná túžba po pozornosti a po prijatí. Temperamentom je
skôr introvertovaná. V kontakte je opatrná, testuje situáciu. Prežívanie drží skôr v sebe. Následkyrannej vývinovej traumy sa masívne prejavujú v jej správaní najmä vo forme emočnej dysregulácie a
neobratnosti v interpersonálnych kontaktoch. Emočný vek A. je vo veľkom nepomere k jej fyzickému
veku. Správanie dieťaťa je situačne závislé. Neustále skenuje okolie a vyhodnocuje jeho bezpečnosť –

ochranu dospelých sa snaží dosiahnuť ústretovým správaním, úsmevom. Vývin kognitívnych schopností
(myslenie, pamäť, plánovanie, rozhodovanie, pozornosť...) je ovplyvnený prežitou traumou, A. preto
nie je schopná dostatočne sa sústrediť na proces učenia. Na prípravu na vyučovanie potrebuje viac
času a pomoc dospelého, nevie sa učiť sama. Celkový zdravotný stav A. je dobrý. Keďže ide o
traumatizované dieťa s nepriaznivými detskými skúsenosťami a problémovým vytváraním citovej väzby,

bola A. zaradená do terapeutického procesu. Je v starostlivosti psychológa a liečeného pedagóga,
frekvencia terapeutických stretnutí je 2x do mesiaca.
15. Zo správy Centra sociálnych služieb z Krupiny zo dňa 02.06.2025 vyplýva, že psychologická pomoc
matkebolazameranánaspracovanietraumatickýchudalostízminulosti,ktorésúvisiasrôznymiformami
domáceho a rodovo podmieneného násilia a ich dôsledkov v podobe dysfunkčných spôsobov myslenia
a správania matky.

16. Zo správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 06.11.2025 tunajší súd zistil, že v trestnej
veci podozrenia zo zločinu sexuálneho zneužívania poškodenej maloletej A. B. bolo dňa 19.08.2025
vydané uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia podľa § 197/1d Trestného poriadku, ČVS:
ORP-129/1-VYS-MA-2025 Zi, právoplatné dňa 03.09.2025.
17. Zo správy CDR - Röntgenova zo dňa 12.11.2025 vyplýva, že psychológ CDR odporúča zvážiť

účasť maloletej A. na súdnom pojednávaní, nakoľko sa domnievajú, že takáto skúsenosť môže byť
stresujúca natoľko, že môže prehĺbiť traumatické zranenia a spôsobiť opakovanú retraumatizáciu,
navyše maloletá nedokáže rozprávať o ťažkých veciach za predpokladu, keď ich má v terapeutickom
procese spracované.
18. Zo správy Základnej školy N. F. L. L. zo dňa 12.11.2025 vyplýva, že správanie maloletej je

slušné, nekonfliktné a priateľské. Maloletá sa postupom času osmelila, triedny kolektív ju dobre
prijal, vybudovala si kamarátske vzťahy, komunikácia je bezproblémová, žiačka sa na vyučovacie
hodiny pripravuje a zodpovedne si nosí školské pomôcky. Od začiatku novembra maloletá pracuje na
hodinách samostatne, pričom spočiatku bola do výchovno-vzdelávacieho procesu zapájaná s podporou
prideleného asistenta. Maloletá navštevuje krúžok varenia, zapája sa, je nápomocná, po skončení

vyučovania navštevuje školskú družinu, kde trávi čas aj so svojou sestrou G.. Profesionálny rodičia sa
o maloletú zaujímajú, spolupracujú, maloletá A. biologických rodičov vôbec nespomína, do školy chodí
upravená a čistá.
19. Matka má šesť detí (z toho päť maloletých) a začiatkom roka 2026 očakáva príchod ďalšieho
dieťaťa. Žije s aktuálnych partnerom, s ktorým čaká dieťa, je evidovaná ako nezamestnaná na ÚPSVaR

Senec, poberá dávku v hmotnej núdzi. Ani jedno z maloletých detí sa nenachádza v jej starostlivosti.
Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 9P/91/2025-153 zo dňa 06.11.2025 súd zistil, že z potvrdenia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 01.10.2025 a Sociálnej poisťovne zo dňa 01.10.2025
je preukázané, že matka je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 08.08.2025 a v súčasnosti jej
je vyplácaná dávka v nezamestnanosti v dennej výške 15,2609 Eur, t. j. cca 460 Eur mesačne; matke

boli vyplácané aj prídavky na maloleté deti, naposledy na maloleté A. a B. do augusta 2024 a na G.
do 31.01.2025. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplýva, že matke bolo v
roku 2024 vyplatené nemocenské a ošetrovné spolu vo výške 1 638,50 Eur. Podľa potvrdenia bývalého
zamestnávateľa matky zo dňa 10.09.2025 - Ministerstva obrany SR, matka v období od februára 2023 do
septembra 2024 dosiahla hrubý priemerný mesačný príjem vrátane daňového bonusu vo výške 922,98

Eur, pričom podľa hodnotenia zamestnávateľa matka bola nezodpovedná, nespoľahlivá, vymýšľala si,
klamala a ostatní zamestnanci ju trpeli iba kvôli jej deťom. Pracovný pomer bol ukončený dohodou bez
uvedenia dôvodu. Matka podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni dosiahla na základe dohody o vykonaní
práce u zamestnávateľa O. s.r.o. vymeriavací základ za mesiace 02/2025-03/2025 v priemere 31,72
Eur mesačne. Podľa potvrdenia posledného zamestnávateľa matky P. s.r.o. za obdobie od 04/2025 do

06/2025 matka dosiahla u tohto zamestnávateľa príjem spolu vo výške 149 Eur a pracovný pomer bol
ukončený výpoveďou matky ku dňu 30.06.2025.
20. Otec maloletého dieťaťa žije na ubytovni v Bratislave, pracuje v spoločnosti
Q.B.spol.s.r.o.,zarok2024jehopriemernýčistýmesačnýpríjempredstavovalsumu770,93Eur(pričom
sú vykonávané zrážky zo mzdy v dôsledku exekúcie – 20 Eur mesačne). Jeho priemerný mesačný

čistý príjem za obdobie od januára 2025 do júla 2025 predstavoval sumu vo výške 803,06 Eur, pričom
zrážky zo mzdy sú naďalej vykonávané a to v rovnakej hodnote. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je
otec u predmetného zamestnávateľa zamestnaný od 01.05.2019. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni
otec pracoval v mesiacoch november a december 2024 v spoločnosti R. s.r.o. s príjmom za mesiacnovember vo výške 77,60 Eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému M., na výživu
ktorého prispieva mesačne vo výške 100 Eur.
21. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a

dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu

zabezpečiť.
23. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
24. Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b)

pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
25. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej
starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujme maloletého dieťaťa.
26. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú
prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy

skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do
pestúnskej starostlivosti.
27. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova
dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a

a)dieťajeosvojiteľnéaniejemožnéhozveriťdostarostlivostibudúcichosvojiteľovalebodostarostlivosti
fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,
c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo
d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.

28. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého
dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého
dieťaťa.
29. Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú

rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
30. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí
presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti
a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a
iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných

a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
31. Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a
najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
32. Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadi ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane

rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a
sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloletého dieťa. Ak rodičia úpravu
svojich rovinných a sociálnych pomerov určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak
rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez
návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverenie dieťaťa

do pestúnskej starostlivosti.
33. Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa
možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli
dôvody, pre ktoré bola nariadená.
34. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
35. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.36. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.
37. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
38. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
39. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
40. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.
41. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa.

42. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
43. Podľa § 78 ods. 1 veta, prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh.

44. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
45. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,

súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť,
aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety
neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať
úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto
nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

46. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.
47. Podľa § 217 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno
uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
48. Podľa § 231 Civilného sporového poriadku, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné

dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď
nastala podstatná zmena pomerov.
49. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a

povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.
50. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že rozdelenie rodiny predstavuje veľmi závažný zásah do
základných ľudských práv, a preto sa musí opierať o dostatočne pádne argumenty motivované
záujmom dieťaťa. Za takéto možno považovať vystavenie detí násiliu alebo zlému zaobchádzaniu,

pohlavnému zneužívaniu, či "aspoň" nedostatok citového zázemia, znepokojivý zdravotný stav alebo
psychická nerovnováha na strane rodičov, prípadne nevyhovujúce životné podmienky alebo materiálny
nedostatok v spojení s ďalšími okolnosťami. Týmto požiadavkám zodpovedá zákonná úprava vykonaná
ustanovením § 46 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého súd môže nariadiť ústavnú výchovu alebo dieťa
zveriť do starostlivosti zariadeniu pre deti vyžadujúce okamžitú pomoc, ak je výchova dieťaťa vážne

ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak z iných závažných
dôvodov rodičia nemôžu zabezpečiť výchovu dieťaťa (rozhodnutie L ÚS 31/96 /ÚS ČR/).
51. Zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti inej osoby než rodiča (či už fyzickej alebo právnickej)
je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov; musí byťvždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z
rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu starostlivosť o dieťa. V prípade nariadenia
ústavnej starostlivosti musí byť tiež splnená podmienka, že nie je možné zverenie maloletého

dieťaťa do pestúnskej alebo náhradnej osobnej starostlivosti a u dieťaťa, ktoré je osvojiteľné, ani do
predosvojiteľskej starostlivosti. Dôvody na strane rodičov, pre ktoré nie sú spôsobilí poskytovať dieťaťu
osobnú starostlivosť, môžu mať subjektívny i objektívny charakter. Môžu byť spôsobené zavineným
zanedbávaním starostlivosti alebo aktuálnou nezavinenou neschopnosťou rodičov postarať sa o svoje
maloleté dieťa. Ústavná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti a má voči iným formám

náhradnej starostlivosti subsidiárny charakter. Ústavná starostlivosť predstavuje vždy krajné riešenie,
keďže práve zdravé rodinné prostredie je najvhodnejším prostredím pre riadnu výchovu detí.
52. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
ako „Dohovor“), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia
a korešpondencie.
53. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou

prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.
54. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy
prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl.

5 Zákona o rodine). Medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri
hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu
prevažovať nad záujmami rodiča (Uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 379/2010).
55. Pri takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nariadenie ústavnej starostlivosti nad
maloletým dieťaťom je dôvodné. Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že vzhľadom na

špecifiká prípadu bude takéto zverenie v záujme maloletého dieťaťa a v súlade so zákonom. Súd
po vykonanom dokazovaní konštatuje, že zásah do rodičovských práv a povinností odňatím maloletej
A. z rodičovskej starostlivosti je v súlade so zákonom, sledovaným legitímnym cieľom ochrany práv
a záujmov dieťaťa a je primeraný, nevyhnutný a najmiernejší možný v zmysle čl. 8 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a relevantnej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka dlhodobo nezabezpečuje pre maloletú
primerané podmienky jej zdravého psychického, fyzického a sociálneho vývinu: starostlivosť matky,
keď táto dlhodobo nežije s otcom maloletej v jednej domácnosti, je nestabilná, charakterizovaná
častýmsťahovaním,častouzmenoupartnerov,narastajúcimpočtomdetí,absencioustabilnéhobývania,
finančných prostriedkov a pracovného zaradenia. V čase, keď bola maloletá v starostlivosti matky,

maloletá mala problematické správanie a javila známky zanedbania starostlivosti (anonymné ohlásenia,
správy z pôvodnej základnej školy). Matka si ani po dlhodobej spolupráci s akreditovanými subjektami
nenapravila svoje pomery, nedodržiavala navrhované kroky zo strany či už psychológov alebo
navrhovateľa. Matka nie je ochotná a schopná zmeniť svoje nastavenie tak, aby začala vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté deti, naopak kopíruje pre ňu zaužívané vzorce správania sa. Aktuálne

matka poberá dávku v hmotnej núdzi a je znovu tehotná, pričom svoje bytové a sociálne pomery
neupravila ani napriek tomu, že od septembra 2024 bolo nariadené okamžité odňatie dieťaťa z
jej starostlivosti; sama v konaní uviedla, že si uvedomuje, že nie je schopná dieťaťu zabezpečiť
stabilné a vhodné podmienky a súhlasí s jeho umiestnením do ústavnej starostlivosti. Otec dieťaťa
sa s maloletou A. dlhodobo nestretával, no v súčasnosti prejavuje reálnu vôľu obnoviť vzťah a

opakovane sa zúčastňuje organizovaných kontaktov s dieťaťom. Deklaruje zároveň snahu o nájdenie
vhodnejšieho bytu. Otec sa o maloletú začal zaujímať, je preto nutné postupne zaradiť otca do života
maloletej A., spracovať dlhoročné nezhody medzi jej rodičmi a naučiť sa v spolupráci s CDR vykonávať
starostlivosť o maloleté dieťa tak, aby to bolo v jeho najlepšom záujme, nakoľko maloletá bola dlhé
roky traumatizovaná. Možnosť zveriť dieťa do starostlivosti širšej rodiny bola posúdená — avšak kvôli

dlhodobýmkonfliktommatkyspríbuznýmianeochote(resp.nespôsobilosti)starýchrodičovstarostlivosť
prevziať, táto alternatíva sa javí ako nepriechodná. Maloletá je v súčasnosti umiestnená v profesionálnej
náhradnej rodine – spolu so svojou sestrou — čo umožňuje zachovanie rodinných väzieb. Dostáva
primeranú odbornú psychoterapeutickú starostlivosť, ktorú, vzhľadom na predchádzajúce zanedbávanie
apsychickúzáťaž,biologickírodičiavsúčasnostinemôžuzabezpečiť.Jejškolskévýsledkysúprimerane

dobré, učí sa samostatnosti, netrpí výchovnými problémami. Zlepšenie jej psychického a sociálneho
stavu súd vyhodnotil ako dôkaz, že jej aktuálne prostredie prispieva k stabilnému rastu a rozvoju.
MaloletásamasaprirozhovorochspracovníkmiUPSVaRMalackyakoajCDR–D. opakovanevyjadrila,že si neželá návrat do biologickej rodiny, chce zostať v ústavnej starostlivosti. Preto súd konštatuje, že
v súčasnosti je pre maloletú A. zotrvanie v ústavnej starostlivosti v jej najlepšom záujme.
56. Nakoľko odňatie dieťaťa z rodinného prostredia rodičov je závažným zásahom do základných

ľudských práv dieťaťa a jeho rodičov, súd preskúmal a zhodnotil všetky rozhodujúce okolnosti,
podkladom ktorých je rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti. Pri posudzovaní zákonnosti,
legitímneho cieľa, nevyhnutnosti a primeranosti zásahu súd zvážil všetky alternatívy — medzi ne patrili
starostlivosť matky, možnosť zveriť dieťa otcovi, širšej rodine — a dospel k záveru, že žiadna z týchto
alternatív v aktuálnych pomeroch nespĺňa podmienky stabilnej, bezpečnej a odbornou starostlivosťou

zabezpečenej starostlivosti. Súčasne uprednostnil riešenie s dočasným charakterom a poskytnutím
rodičom lehoty (jedného roka) na stabilizáciu ich pomerov a rozhodol, že dočasné umiestnenie
maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti je primeraným, nevyhnutným a najmiernejším možným
opatrením, ktoré rešpektuje požiadavky čl. 8 Dohovoru a najlepší záujem maloletého dieťaťa. Zverenie
maloletej do ústavnej starostlivosti je aktuálne jedinou možnosťou ako zabezpečiť po každej stránke
riadnu starostlivosť o maloletú tak, aby bol zabezpečený jej zdravý psychický a fyzický vývin

57. Súd súčasne konštatuje, že nariadením ústavnej starostlivosti nie sú dotknuté rodičovské práva
a povinnosti k maloletému dieťaťu, pričom ich výkon je obmedzený vo vzťahu k umiestneniu dieťaťa
v ústavnom zariadení. Rodičia majú právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati, ako
aj stretávanie sa s ním za podmienok stanovených vnútornými predpismi zariadenia, pričom ich
vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu zostáva zachovaná.

58. Nariadením ústavnej starostlivosti vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká. Rodičia maloletej sú
pretopovinníprispievaťnamaloletúvýživným,atozariadeniu,vktoromjemaloletáumiestnená.Maloletá
je v súčasnosti žiačkou 5. ročníka, je zdravá. Matka maloletej je od augusta 2025 nezamestnaná, poberá
dávku v nezamestnanosti cca 460 Eur mesačne. Matka má okrem maloletej ďalších 5 vyživovacích
povinnosť,pričomaktuálnejeopäťtehotnástermínompôroduvofebruári2026anemožnotakočakávať,

že by sa v blízkej dobe opäť zamestnala. Vzhľadom k zisteným majetkovým pomerom na strane matky
maloletej súd vzhliadol ako dôvodné určiť matke vyživovaciu povinnosť v zákonnej minimálnej výške,
ktorú je povinný každý rodič jednotlivo platiť bez ohľadu na jeho schopnosti a možnosti, teda vo výške
30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne.
Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti zohľadnil počet vyživovacích povinností matky, prihliadol na jej

celkovú majetkovú a sociálnu situáciu - matka poberá dávku v nezamestnanosti, so zabezpečovaním
živobytia je odkázaná na partnera.
59. Súd poznamenáva, že suma životného minima na nezaopatrené dieťa je stanovená zákonom č.
601/2003 Z. z. o životnom minime. Výška súm životného minima je potom každý rok s účinnosťou
od 01. júla daného roka stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Keďže sa

sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa k 01. júlu každoročne menia, súd do výroku
rozhodnutia dal percentuálne určenie výšky výživného. Toho času (od 01.07.2025 do 30.06.2026) je
suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určená vo výške 129,74 Eur mesačne, z toho
30 % činí sumu 38,92 Eur.
60. Čo sa týka výšky výživného zo strany otca, súd zaviazal otca platením výživného vo výške 50 Eur

mesačne, teda sumou totožnom s návrhom otca, kedy súd vzal do úvahy ďalšiu vyživovaciu povinnosť
otca voči plnoletému M., jeho príjem, zrážky zo mzdy. Otec je naďalej zamestnaný u toho istého
zamestnávateľa. Súd dospel k záveru, že výška výživného 50 Eur mesačne od otca je vzhľadom na
zistené skutočnosti primeraným výživným a je v možnostiach a schopnostiach otca takto stanovené
výživné platiť.

61. Čo sa týka počiatku určenia zákonnej povinnosti platiť na výživu maloletého dieťaťa, súd rozhodol
o plnení tejto povinnosti ku dňu právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že úhrady na výživnom budú
poukazované na účet zariadenia, v ktorom je, resp. bude maloleté dieťaťa umiestnené, keďže výkon
starostlivosti bude v plnej miere zabezpečovať toto ústavné zariadenie.
62. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.
63. Súd vzhľadom k tomu, že zveril maloletú A. do ústavnej starostlivosti, zrušil neodkladné opatrenie
tunajšieho súdu č. k. 8PPOm/4/2024- 95 zo dňa 04.09.2024 a zmenil rozsudok bývalého Okresného
súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 28P/155/2012-50 zo dňa 26.02.2013 v časti výroku o nariadení
dohľadu nad výchovou maloletej A..

64. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodľa§355ods.1CSPpodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia
na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.