Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Ek/1887/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119410770
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6119410770.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO 45 684 618, v konaní zast. Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti povinnému A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt
C. XXXX/XX, XXX XX C. - D., o vymoženie pohľadávky vo výške 175,44 Eur s príslušenstvom, vedenej
u súdnej exekútorky E. F. G. H., I., so sídlom exekútorského úradu Blahova 13, 909 01 Skalica, pod sp.

zn. XXXX XXXXX/XX, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 60Ek/1887/2019 zo dňa 23. 12. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/1887/2019
zo dňa 23. 12. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/1887/2019 zo dňa 23. 12. 2025 vyšší

súdny úradník zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vedenej pod
sp. zn. 26EX 50647/19.

2. Svoje rozhodnutie vyšší súdny úradník odôvodnil tým, že pre nemajetnosť povinného bolo potrebné
exekúciu zastaviť. Vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o námietkach oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie vydanému súdnym exekútorom, po oboznámení sa s vyjadrením súdneho

exekútora dospel k záveru, že v priebehu exekúcie súdny exekútor zisťoval majetok, resp. príjmy
povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku, pričom po uvedenej činnosti nebol u
povinného zistený žiadny majetok.

3. Vyšší súdny úradník pri svojom rozhodovaní o námietkach vychádzal z toho, že nevyhnutným
predpokladom pre úspešné vymoženie pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie je zistenie

zexekvovateľného majetku povinnej osoby, teda existencia takého majetku povinného, ktorý podlieha
(môžepodliehať)exekúcii.Pokiaľbysúdnyexekútorvrámcisvojejčinnostiajzistil,že povinnýdisponuje
istým majetkom, ktorý však exekúcii nepodlieha, nebolo by z jeho strany možné prijať iný záver ako ten,
že povinný je v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku osobou nemajetnou, a tým je, za
situácie, že od začatia exekúcie uplynula doba piatich rokov, počas ktorej nedošlo ani len k čiastočnému
vymoženiu pohľadávky oprávneného, daný dôvod na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom. Na

uvedenom nič nemení ani presvedčenie oprávneného, že povinný disponuje majetkom, z ktorého by
nárok oprávneného mohol byť uspokojený.

4. K námietke oprávneného týkajúcej sa použitia donucovacieho opatrenia súd, konajúc vyšším súdnym
úradníkom, uviedol, že v zmysle ustanovení Exekučného poriadku nie je možné prostredníctvom
donucovacích opatrení vymáhať (vynucovať) splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom znejúcim

na peňažné plnenie.5. Pokiaľ ide o pokyn oprávneného daný súdnemu exekútorovi spočívajúci vo vykonaní spísania
hnuteľného majetku povinného vyšší súdny úradník uviedol, že pokyn na vykonanie súpisu hnuteľných
vecí, resp. zisťovanie majetku v mieste bydliska (sídla) povinného alebo na inom mieste nemožno

považovaťzapokyn,ktorýbybolpresúdnehoexekútorazáväzný,nakoľkotentozasahujedooprávnenia
exekútora určovať spôsob vykonania exekúcie.

6. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že oprávnený v podaných námietkach namietal nesprávnosť vydania

Upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu nesprávnych a neúplných zistení súdneho exekútora
ohľadom majetku povinného a neúčelnosti zastavenia exekučného konania. Oprávnený uviedol, že
súdny exekútor vykonal iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány
a inštitúcie ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku povinného
podliehajúceho exekúcii. Oprávnený tiež uviedol, že výsledky zisťovaní a lustrácií vykonaných súdnym
exekútorom nepreukazujú trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného, ale len stav k určitému časovému

okamihu, za ktorej situácie nemožno skutkový stav považovať za dostatočne zistený. Oprávnený
poznamenal, že náklady exekúcie si exekútor uplatňuje v prípade zastavenia exekúcie od oprávneného.
Oprávnený tiež uviedol, že nie je zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu
exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých je povinný vlastníkom alebo spoluvlastníkom, pričom
nepredpokladal, že povinný nevlastnil žiadny hnuteľný majetok, ktorý by sa v nehnuteľnostiach

kde povinný žije, resp. v domácnosti povinného, nachádzal. Oprávnený tiež uviedol, že v konaní
o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydanému súdnym exekútorom je povinnosťou
súdneho exekútora reagovať na námietky oprávneného smerujúce voči ním vydanému upovedomeniu
a preukázať súdu skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť záver o správnosti postupu súdneho
exekútora.

7. Oprávnený tiež s poukazom na niektoré rozhodnutia vydané Okresným súdom Banská Bystrica,
pracoviskom upomínacieho a exekučného konania, uviedol, že súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom,
sa odklonil od zaužívanej rozhodovacej praxe, v ktorej súd vo veciach s rovnakým skutkovým základom
rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácií v registroch. Podľa

oprávnenéhonebolpostupsúdnehoexekútoraspočívajúcivovykonanílustráciíelektronickyprístupných
registrov a dopytov na orgány a inštitúcie, bez vykonania fyzického zisťovania na mieste samom
a spísania hnuteľného majetku povinného podliehajúceho exekúcii dostatočným. S poukazom na nízku
vymožiteľnosť práva oprávnený uviedol, že sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávania exekúcie len
formálnym spôsobom, v rámci ktorého súdy exekútor rozhoduje „od stola“ s tým, že dožiada orgány

a inštitúcie a pri negatívnom výsledku exekúciu zastaví a zinkasuje náhrady podľa vyhlášky.

8. Súdny exekútor sa k podanej sťažnosti nevyjadril.

9. Podľa § 202 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.15. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

16. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou
osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť

má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods.
1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná, preto je potrebné
ju zamietnuť.

17. Odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považoval

za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie veci relevantnými, tvrdeniami a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.
Sťažnosťou oprávneného napadnuté uznesenie o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie preto súd rozhodujúci o sťažnosti považoval za vecne správne.

18. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka nemusí obsahovať odôvodnenie v prípade, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v napadnutom rozhodnutí. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd dopĺňa,
že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor dospel pri rozhodovaní

o sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie k záveru,
že v posudzovanej veci neboli dané žiadne dôvody na rozhodnutie o zrušení upovedomenia o zastavení
exekúcie vydaného súdnym exekútorom.

19. Pokiaľ ide o dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,

nezistenie zexekvovateľného majetku povinného neznamená, že povinný nemá akýkoľvek majetok, ale
znamená, že u neho nebol zistený taký majetok, ktorý by bolo v exekučnom konaní možné zexekvovať.
Jedná sa teda o tzv. relatívnu nemajetnosť povinného a nie o nemajetnosť absolútnu.

20. Spôsob vykonávania exekúcie určuje súdny exekútor, a to aj na základe preskúmania majetkových

pomerov povinného, pričom objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie
zistených skutočností písomnými podkladmi a vyvodenie záverov o možnosti alebo nemožnosti
vykonania exekúcie prináleží práve súdnemu exekútorovi (nie súdu, či už konajúcemu prostredníctvom
vyššieho súdneho úradníka alebo prostredníctvom sudcu). Ak súdny exekútor po uplynutí doby 5
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného dospeje k záveru, že

u neho nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť, ako vydať
upovedomenie o zastavení exekúcie. Vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie nespočíva na vôli
či rozhodnutí konkrétneho súdneho exekútora, ale je postupom, ktorý každému súdnemu exekútorovi
predpisuje priamo zákon. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať činnosť podľa Exekučného
poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.

21. S poukazom na vyššie uvedené bolo v posudzovanej veci úlohou súdneho exekútora, aby
vykonanými lustráciami zistil majetkové pomery povinného a zvolil primeraný spôsob uspokojenia
vymáhanej povinnosti. Súd, po oboznámení sa s obsahom celého súdneho spisu dospel k záveru,
že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného

dostatočne preskúmal a rozhodnutie o vydaní upovedomenia o zastavení exekúcie nebolo excesom či
predčasne vydaným rozhodnutím ale bolo riadne odôvodneným rozhodnutím, ktorého vydanie súdnemu
exekútorovi prináleží.

22. Súd sa nestotožnil s argumentáciou oprávneného spočívajúcou v ním tvrdenej existencii majetku

povinného, nakoľko ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej (oprávneným
tvrdenej) existencii majetku povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal
všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súdny
exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonaniaexekúcie súdny exekútor zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa
budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti,
účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci,

ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie akýkoľvek a každý majetok povinného
(oprávneným príkladmo uvádzaný televízny prijímač, mobilný telefón) je možné speňažiť. Navyše,
domnienka oprávneného, že na mieste bydliska povinného by sa mohli nachádzať hodnotné hnuteľné
vecinebolazostranyoprávnenéhopodloženážiadnymikonkrétnymiskutočnosťami(tvrdeniami),pričom
oprávneným podanú sťažnosť súd zhodnotil ako sťažnosť všeobecnú, pričom súdu je z jeho úradnej

činnosti známe, že oprávnený rovnako znejúcu sťažnosť podáva opakovane, v rôznych konaniach
vedených na exekučnom súde.

23. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sťažovateľa nie je možné považovať za porušenie práva či porušenie a nerešpektovanie práv
sťažovateľa.

24. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym
úradníkom dňa 23. 12. 2025 pod sp. zn. 60Ek/1887/2019 považoval za nedôvodnú, preto o nej rozhodol
tak, že ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).