Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 15, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/102/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125326906
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:6125326906.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/102/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 35724803, právne zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému:A.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomB.XX,XXXXXC.,vsporeozaplatenie1307,18Eursprísl.,
takto

r o z h o d o l :

7Csp/102/2025

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

7Csp/102/2025

1.ŽalobcanávrhomdoručenýmOkresnémusúduBanskáBystricavrámciupomínaciehokonaniažiadal,
aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu istiny vo výške 1.307,5 18
eur, úrok 520,76 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy 1.307,18 eur odo dňa
22.04.2023 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.12.2024 uzatvorenej medzi postupcom spoločnosťou Ahoj, a.s. a žalobcom
bola pohľadávka uplatnená v tomto spore postúpená na žalobcu. Postupca uzatvoril so žalovaným
dňa 25.11.2019 Zmluvu číslo 1911014628, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Žalovaný úver nesplácal. V dôsledku toho došlo zo strany postupcu k zosplatneniu úveru. Žalovaný
čerpalpeňažnéprostriedkyvovýške2.500eur,zktorýchzaplatilsumu2.160eur,zktorejbolazapočítaná
na istinu suma 1.192,82 eur, na zmluvný úrok suma 967,18 eur. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku
dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1.757,79 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške
1.307,18 eur a z úroku 450,61 eur.

2. Platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní

18Up/787/2025 zo dňa 12.06.2025 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.307,18
eur, úrok 520,76 eur a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.307,18 eur odo dňa 22.04.2023
do zaplatenia, ako aj trovy konania.3. Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanému do vlastných rúk a návrhu žalobcu, bola
vec postúpená Okresnému súdu Prešov na ďalší procesný postup.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav :

5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.12.2024, ktorá bola uzatvorená medzi postupcom
spoločnosťou Ahoj, a.s. a spoločnosťou žalobcu, bola pohľadávka uplatnená v spore postúpená na

žalobcu.

6. Pokusom o zmier zo dňa 06.05.2025 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
2.035,11 eur. Súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok bola príloha k zmluve o postúpení pohľadávok,
z ktorej vyplýva zostatok neuhradenej istiny 1.307,18 eur.

7. Medzi spoločnosťou Ahoj Finance a.s. a žalovaným bola dňa 25.11.2019 podpísaná Zmluva o
viazanom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.500 eur,
ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur, s dátumom splatnosti prvej splátky
20.12.2019, s dátumom splatnosti poslednej splátky 20.07.2026, v počte splátok 80. Neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy boli aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informácie o

informačnom sprostredkovaní.

8.Treťouupomienkou-výzvounazaplateniezodňa27.03.2023bolžalovanýupozornenýnaskutočnosť,
že ak nezaplatí splátku splatnú dňom 20.01.2023 vo výške 50 eur v termíne do 20.04.2023, veriteľ
pristúpi k zosplatneniu úveru. Listom zo dňa 25.04.2023 veriteľ spoločnosť Ahoj a.s. úver zosplatnila ku

dňu 21.04.2023 a vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.658,02 eur. Žalobca súdu
predložil prehľad splátok a úhrad k úverovej zmluve, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný poukázal
žalobcovi sumu vo výške 2.160 eur.

9. Z dôvodu, že v tomto spore sa vykonaným šetrením súdu nepodarilo zistiť adresu pobytu žalovaného,

súd postupom podľa § 116 ods. 1 až 3 C.s.p. zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke súdu dňa 20.10.2025 s tým, že všetky listiny sú považované za doručené a to
aj v prípade, ak sa adresát písomnosti o tom nedozvie.

10. Žalobca v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 24.11.2025 uviedol, že zo strany veriteľa bol

dodržaný postup spojený so skúmaním bonity dlžníka - žalovaného pri poskytovaní úveru. Uviedol,
že z úverového registra vyplynuli záväzky žalovaného s výškou mesačnej splátky 70 eur, 30 eur a
315 eur a novoposkytnutý úver predstavoval mesačnú splátku vo výške 50 eur. Výdavky na peňažné
záväzky spotrebiteľa tak predstavovali sumu 465 eur. Zároveň rátali s priemerným mesačným čistým
príjmom žalovaného vo výške 1.992 eur. Pokiaľ ide o ostatné výdavky, veriteľ bral do úvahy životné

minimum v sume 210,20 eur. Z tohto dôvodu je žalobca toho názoru, že bol dodržaný postup veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou. Súdu boli predložené výpis z registra klientskych informácií, z ktorých
vyplývajú tri splátkové úvery žalovaného s výškou mesačnej splátky 30 eur, 30 eur a 315 eur. Zároveň
predložil žalobca súdu výplatné pásky žalovaného za obdobie október 2019, z ktorých vyplýva príjem
žalovaného 3.123,70 eur, za mesiac september 2019 suma 1.373,86 eur, za mesiac august 2019 suma

1.480,58 eur, za mesiac júl 2019 suma vo výške 1.562,75 eur, z čoho vyplýva, že veriteľ rátal s výškou
čistého príjmu žalovaného 1.992,71 eur.

11. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 15.12.2025 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní zo dňa 11.12.2025, ktorom súhlasili

s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Na súdom nariadené pojednávanie sa neustanovil žalovaný,
u ktorého súd mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie cestou fikcie doručenia. Svoju
neprítomnosť neospravedlnil včas a závažnými okolnosťami.

12. Podľa takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 25.11.2019 ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvyo spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len
bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet

stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver

podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa§7ods.1Zákonač.129/2010Z.z.,veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebo

pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 19 Zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

Podľa § 7 ods. 20 Zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a)
čistý príjem spotrebiteľa,
b)
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť,17ta)
c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a
d)
peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom

tvare.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a)

druh spotrebiteľského úveru,
b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné
číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d)

dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i)
výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

j)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k)

súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných

prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n)
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p)

výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t)

informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

v)
názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c)
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d)
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e)
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f)
veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g)
ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

13. Z ustanovenia § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
nesporne vyplýva, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové
použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. Vychádzajúc z cit. zák. ust. (§ 7 zák. č. 129/2010
Z. z.) je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom.
Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť,

či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy
kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného
náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z. z. Odborná
starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil

minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejnedostupnéinformácie,akýmisúnapr.štátompublikovanéúdajeoživotnomaexistenčnomminime
podľa zák. č. 110/2006 Z. z. a o priemerných výdajoch obyvateľstva a tieto porovnávať so známymi
alebo od spotrebiteľa zistenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (Najvyšší súd ČR pod sp.zn. 33Cdo/2178/2018). Veriteľ v zmysle ust. § 7 a 11 zák. č. 129/2010 Z. z. je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou

mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer
medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení
bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní
budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho
zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie 100% istoty, že úver bude v budúcnosti splatený,

pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr. dostane výpoveď z pracovného pomeru
alebo dlhodobo ochorie. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so
žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti
spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj

preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch,
z ktorých je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje

veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať

splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný
a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje (rozhodnutie KS v Prešove pod sp. zn. 22Co/107/2018).

14. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/2018, zo záverov ktorého vyplýva,
že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES, sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdy ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom

práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23
smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa
ktorej sa sankcia za porušenie povinností veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu
spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť
veriteľovi poskytnutú sumu istiny, v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že

daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne.

15. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20). 16. Z článku 8

ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do príslušnej databázy.
Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu úveru nebonitným
spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer Finance, C-449/13,
EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod 40, a z 5. marca 2020,

OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že má chrániť spotrebiteľov pred
rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich zásadný význam (pozri v tomto
zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod 41, a z 5. marca 2020, OPR-
Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

16. Poskytovanie úverov a pôžičiek je vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto
nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo sa môže
dlžníkovi po uzavretí zmluvy stať. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov,
ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnostikonaťsodbornoustarostlivosťouavyhodnotiťbonituspotrebiteľa,keďženarozdielodneistýchokolností
po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase
uzavretiazmluvyzistiteľný.Hodnoteniebonityklientajevpodstateskúškouúverovejspôsobilostidlžníka

a na jej zistení si veriteľ musí dať záležať.

17. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/2178/2018-77
z 25.07.201 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého

před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a
osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při

posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.
Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým

výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny
informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,
ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. F., E. G. H., J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele

využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož

závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“

18. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022 cit.: „Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný

splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny
obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.
Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších

výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako
spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá
veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si
na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď

síce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a
pod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu (bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne,
keď akceptáciou výdavku 20,- Eur mesačne uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia
skutočných výdavkov žalobcu, nemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti
žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“

19. Žalobca teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by konal s vynaložením odbornej starostlivosti
pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie tejto zásady bybolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice
2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali
preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice a jednak neoveril

jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje
vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správny
výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto
rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces.
Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomí

nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti
poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13). 28. Súd
majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti vychádzal súd zo záveru o nemožnosti predčasného
zosplatnenia úveru a keďže považoval porušenie povinnosti žalobcu v intenzite hrubého porušenia
povinnosti v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovaného splácať úver, úver posúdil
ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Zosplatnenie je preto neplatným právnym úkonom.

20. Podľa rozhodnutia NSS ČR - 9 As 127/2024 – 34 z 13.08.2024: ,,Věřitel by měl úvěruschopnost
dlužníka aktivně zjišťovat a prověřovat, nikoliv se spokojit pouze s jeho ničím nedoloženými
prohlášeními. Informaci o výši příjmu spotřebitele může věřitel ověřit zejména doklady vydanými
spotřebiteli třetí stranou, které budou objektivně a věrohodně vypovídat o spotřebitelově schopnosti

dostát svým závazkům ze smlouvy o úvěru. Pokud by i v případě doložení těchto dokladů přetrvávaly
pochybnosti o bonitě dlužníka, bylo by možné jeho situaci ověřit nahlédnutím do databází umožňujících
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele (rozsudek NSS č. j. 1 As 30/2015-39, body 27 a 29).Pokud jde
o námitku, že městský soud bez adekvátního odůvodnění odmítl použití částky životního minima jakožto
referenční hodnoty výdajů vynaložených spotřebiteli, tak stěžovatelka argumentaci městského soudu

zkresluje. Městský soud v bodě 39 napadeného rozsudku upřesnil, že správní orgány stěžovatelce
vytýkaly skutečnost, že z částky životního minima vycházela paušálně. Tuto částku je dle nich třeba
považovat za výchozí bod minimálních nákladů, ke kterému je zásadně nutné přičíst náklady další.
Správní orgány tak učinily mimo jiné s odkazem na komentářovou literaturu, dle níž je třeba zohlednit i
ostatní očekávatelné výdaje (bod 123 prvostupňového rozhodnutí). Následně městský soud konstatoval,

že proti těmto závěrům a jejich aplikaci stěžovatelka žádné konkrétní námitky nevznesla. Konečně pak
připomněl, že správní orgány nezpochybnily, že by životní minimum nemohlo být nikdy považováno
za relevantní ukazatel. Nejvyšší správní soud se s argumentací správních orgánů ztotožňuje. Částka
životního minima, jež představuje státem uznanou minimální hranici peněžních příjmů fyzických osob
k zajištění výživy a ostatních základních osobních potřeb, nutně nereflektuje konkrétní částku, kterou

k zajištění svých individuálních základních životních potřeb musí vynaložit potenciální žadatel o
úvěr. Nepokrývá zejména výdaje na bydlení, které ji mnohdy několikanásobně převyšují. Rovněž
nereflektuje další nutné výdaje, jako například srážky ze mzdy, náklady vyvolané zdravotním stavem,
či výživné. Z tohoto důvodu je třeba bezvýhradně trvat na požadavku individualizovaného posuzování
úvěruschopnosti, při kterém poskytovatel musí brát zřetel na konkrétní situaci konkrétního spotřebitele.

V tomto ohledu kasační soud nerozumí tvrzení stěžovatelky, že toliko z částky životního minima lze
vycházet v případech, kdy neexistují důvodné pochybnosti o schopnosti klienta splácet poskytnuté
úvěry. Na jednu stranu ona „neexistence důvodných pochybností“ jednak musí vycházet již z určité
formy posouzení úvěruschopnosti. Na straně druhé je jen stěží představitelné, že by spotřebitelé,
kteří jsou schopni své úvěry splácet, byli právě těmi, jejichž výdaje se rovnají částce životního

minima. Nejvyšší správní soud se s argumentací správních orgánů ztotožňuje. Částka životního
minima, jež představuje státem uznanou minimální hranici peněžních příjmů fyzických osob k zajištění
výživy a ostatních základních osobních potřeb, nutně nereflektuje konkrétní částku, kterou k zajištění
svých individuálních základních životních potřeb musí vynaložit potenciální žadatel o úvěr. Nepokrývá
zejména výdaje na bydlení, které ji mnohdy několikanásobně převyšují. Rovněž nereflektuje další nutné

výdaje, jako například srážky ze mzdy, náklady vyvolané zdravotním stavem, či výživné. Z tohoto
důvodu je třeba bezvýhradně trvat na požadavku individualizovaného posuzování úvěruschopnosti,
při kterém poskytovatel musí brát zřetel na konkrétní situaci konkrétního spotřebitele. V tomto ohledu
kasační soud nerozumí tvrzení stěžovatelky, že toliko z částky životního minima lze vycházet v
případech, kdy neexistují důvodné pochybnosti o schopnosti klienta splácet poskytnuté úvěry. Na jednu

stranu ona „neexistence důvodných pochybností“ jednak musí vycházet již z určité formy posouzení
úvěruschopnosti. Na straně druhé je jen stěží představitelné, že by spotřebitelé, kteří jsou schopni své
úvěry splácet, byli právě těmi, jejichž výdaje se rovnají částce životního minima.“21. Súd je toho názoru, že zo strany veriteľa nebola dostatočným spôsobom skúmaná bonita žalovaného
ako dlžníka pri poskytovaní úveru. Síce žalobca predložil súdu doklady o príjme dlžníka, a to za
posledné 3 mesiace predchádzajúce uzatvoreniu zmluvného vzťahu, nahliadol do úverového registra,

aby overil zadlženosť dlžníka, avšak pokiaľ ide o výdavky dlžníka, uspokojil sa iba s paušálnou výškou
životného minima. Životné minimum nezohľadňuje podľa názoru súdu individuálne životné situácie toho-
ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny. Nie je dostačujúce, keď veriteľ nepozná celkový objem nevyhnutných
výdavkov spotrebiteľa a jeho rodiny. Životné minimum nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie
toho- ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny. Postup dodávateľa, ktorý nekriticky akceptuje a nahrádza

ich paušálnym údajom o životnom minime, podľa názoru súdu nie je správnym. Uvedené vyplýva
aj z rozhodnutia Krajského súdu Trnava spisová značka 10CoCsp/6/2022, ktorý sa vyjadril, že nie
je dostačujúce, ak veriteľ nepozná celkový objem výdavkov spotrebiteľa a nedopytuje ho na ďalšie
nevyhnutné mesačné výdavky, ale uspokojí sa iba s paušálnou sumou životného minima, čo bol postup
veriteľa aj v tomto prípade. Súd teda konštatuje, že sa jedná o hrubé porušenie povinností veriteľa a
zároveň podľa § 11 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. nebol veriteľ oprávnený pristúpiť k zosplatneniu

úveru. Konečná splatnosť úveru podľa úverovej zmluvy tak nenastala, zosplatnenie úveru je neplatným
právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Neboli tak splnené podmienky podľa § 17 zákona
číslo 129/2010 Z.z. pre postúpenie pohľadávky, keďže konečná splatnosť úveru je až dňom 20.07.2026.
Podľa tohto zákonného ustanovenia je totiž možné postúpiť iba splatnú pohľadávku. Pre absenciu
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu tak súd jeho žalobu zamietol.

22. Keďže predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky boli nároky vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, po tom v zmysle ust. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; iba za
predpokladu, že ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver

podľa tohto zákona na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku
zahraničnejbankyasúčasneprechádzaalebopostupujesapohľadávkapokonečnomtermínesplatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
úveru. Pre platnosť postúpenia sa však vyžaduje preukázanie splnenia ďalšej podmienky v zmysle
ust. § 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z., teda že predmetom postúpenia bola pohľadávka zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere po termíne jeho konečnej splatnosti, resp. že sa pohľadávka stala
splatnou pred uvedeným termínom. Keďže právny predchodca žalobcu si nesplnil zákonnú povinnosť
predpokladanú ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z., potom v zmysle ust. § 11 ods. 2 citovaného zákona,
nemohol predmetný úver ani predčasne zosplatniť v súlade s ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka a potom žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je

predmetnom konania v zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. a bez platného postúpenia
záväzku nie je na strane žalobcu ani dostatok aktívnej vecnej legitimácie uplatňovať pohľadávku. Na
základe uvedených skutočností, preto súd I. inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si predmetnej pohľadávky z dôvodu nepreukázania platného
postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z.z.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku
na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol neúspešný, nemá nárok

na náhradu trov konania a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu z obsahu spisu
žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

7Csp/102/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.