Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200290
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200290.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z

členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: Service Creativ
s.r.o., so sídlom: Jarmočná 2, 040 11 Košice, IČO: 44 459 581, právne zastúpeného JUDr. Petrom
Majerníkom, advokátom, so sídlom: Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100570949/2022 zo dňa 23.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100570949/2022
zo dňa 23.03.2022, ako aj rozhodnutie správcu dane, Daňového úradu Košice, pobočky Spišská Nová

Ves, č.: 102208194/2021 zo dňa 09.11.2021 a vec vracia Daňovému úradu Košice, pobočka Spišská
Nová Ves, na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová ves (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový

správny orgán“), vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za
zdaňovacie obdobie január až december 2017, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 102004577/2020
zo dňa 17.12.2020, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 05.01.2021, spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
zisteniam v ňom uvedeným, a teda daňová kontrola bola týmto dňom ukončená a dňom 06.01.2021
začal správca dane vyrubovacie konanie. Daňový subjekt sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole
v písomnosti zo dňa 06.02.2021, kde navrhol aj vypočuť svedkov, ktorých správca dane následne aj
vypočul. Dňa 02.11.2021 spísal správca dane s daňovým subjektom zápisnicu o ústnom pojednávaní

č. 102060348/2021 zo dňa 02.11.2021, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok podaných
vo vyjadrení k protokolu, a taktiež aj oboznámenie s výsledkami dokazovania. Správca dane vo
vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 102208194/2021 zo dňa 09.11.2021 podľa § 68 ods. 5 Zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „daňový poriadok“)
vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 41.987,67,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017.
2. Rozdiel dane bol žalobcovi vyrubený v dôsledku nepriznania práva na odpočítanie DPH zo
zdaniteľných obchodov za dodanie reklamných služieb - monitoring televíznej, rozhlasovej, printovej,

outdoorovej, indoorovej, internetovej reklamy, vyhodnotenie sledovanosti reklamy, účinnosti zásahu
reklamy, reklamný priestor v médiách (odvysielanie spotov v TV, rádiách, internete, uverejnenie reklamy
v printových médiách), výroba reklamy (grafický a kreatívny návrh, výroba, realizácia, servis, tlač,
dynamická reklama a pod.) pre reklamnú kampaň - ženský basketbal Good Angels Košice a Zober loptu,nie drogy, vystavených dodávateľmi ADAM'S Consulting, s.r.o., Cino s.r.o., In Vestito, s.r.o., Kovdras
s.r.o.(od od 22.11.2000 do 13.06.2017 CHÁRON KE, s.r.o., od 14.06.2017 do 06.06.2018 KERES
SLOVAKIA, s.r.o.), 3pple s.r.o., ktoré boli odvysielané v televíziach, rádiach a periodikách. Z písomností,

ktoré na základe výziev zaslali jednotlivé média, správca dane zistil, že objednávateľom reklamných
kampaní v roku 2017 (v tomto prípade jún 2017) bola predovšetkým spoločnosť PARTNER BARTER
NET, s.r.o., iba v troch prípadoch spoločnosť UNIMEDA, s.r.o. a regioNet, spol. s r.o., ale pre konečného
odberateľa PARTNER BARTER NET s.r.o. Z predložených dokladov správca dane zistil, že spoločnosť
PARTNER BARTER NET s.r.o. vystavila faktúry za odvysielanie a uverejnenie ňou objednaných reklám

svojim odberateľom s mierne navýšenou cenou o niekoľko sto eur. Následne títo odberatelia fakturovali
toistéodvysielaniereklám(TVarádiá)auverejnenieinzercie(denníkyatýždenníky)žalobcovi(prípadne
ešte ďalšiemu článku v reťazci) s niekoľkonásobne vyššou cenou napriek tomu, že išlo o fakturáciu
tých istých služieb, ktoré objednala a uhradila spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o. Dodávatelia
kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) však už nemohli na odvysielanej a uverejnenej reklame nič
zmeniť, resp. doplniť, teda pridať k reklame akúkoľvek hodnotu, ktorou by zdôvodnili svoje oprávnenie na

takéto navýšenie fakturovanej ceny. Teda kým spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o. odvysielanie
reklamného spotu spoločnosti In Vestito vyfakturovala s cenou navýšenou o 7,14 %, spoločnosť In
Vestito tú istú službu bez akejkoľvek pridanej hodnoty vyfakturoval žalobcovi s cenou navýšenou o 300
%.
3. Dôvody neuznania odpočítania dane v celej fakturovanej sume z faktúr vystavených daňovými

subjektami ADAM'S Consulting, s.r.o., Cino s.r.o., KERES SLOVAKIA s.r.o. a In Vestito s.r.o., ale len vo
výške, akú vyčíslil daňový subjekt PARTNER BARTER NET s.r.o. na faktúrach pre tieto daňové subjekty
a v prípade monitoringov fakturovaných daňovým subjektom 3pple s.r.o. iba vo výške dane, akú uviedli
na faktúrach jej dodávatelia TNS Slovakia s.r.o., A4 Promo s.r.o. a HANDSHAKE s.r.o. správca dane
zdôvodňoval nasledovne:

- správca dane preukázal, že všetky reklamy odvysielané v TV a v rádiách a uverejnené v printových
médiách v reklamnej kampani „Good Angels" a „Zober loptu, nie drogy" boli realizované na základe
objednávok spoločnosti PARTNER BARTER NET s.r.o. V niektorých prípadoch bola reklama objedna-
ná spoločnosťou regioNet spol. s r.o. a UNIMEDIA, s.r.o., ale klientom bola stále spoločnosť PARTNER
BARTER NET s.r.o.;

- reklamu uverejnenú v médiách vytvorila na základe zmluvného vzťahu so žalobcom spoločnosť
CERUM s.r.o., priami dodávatelia žalobcu preverované zdaniteľné plnenie nezmenili, neupravili ani
nerozšírili. Svedkovia potvrdili, že spoločnosti PARTNER BARTER NET s.r.o. všetko odovzdali na CD
(spoty pre TV a rozhlasovú reklamu, grafiku pre printovú a interaetovú reklamu...). CD im poskytol
konateľ žalobcu;

- svedkovia vypočutí na návrh daňového subjektu vo svojich výpovediach uviedli, že v cene zohľadnili
vypracované mediálne plány, audity sledovanosti, monitoringy ale zároveň vypovedali, že všetky údaje
sa nachádzali servery, ku ktorému mali prístup;

-naserverisanachádzalikompletnéauditysledovanostiačítanosti(monitoringy),ktoréžalobcovidodala

spoločnosť 3pple s.r.o. na základe dodaných podkladov od dodávateľov TNS Slovakia s.r.o. (štatistické
údaje), A4 Promo s.r.o. (grafika) a HANDSHAKE s.r.o. (tlač), z tohto dôvodu spoločnosti, ktoré fakturovali
žalobcovi reklamu odvysielanú v TV a v rádiách a uverejnenú v printových médiách už nepotrebovali
dať vypracovávať samostatné monitoringy a navyšovať cenu reklamy o 100 - 1 000 %;

- fakturácia medzi priamymi dodávateľmi a žalobcom nemala žiadne ekonomické opodstatnenie len
daňové a priami dodávatelia si na základe zistení správcu dane, svoju daňovú povinnosť upravovali
zaúčtovaním faktúr od nekontaktných spoločností, na viaceré ich nakontaktoval práve konateľ žalobcu;
- vedomosť, že objednávky v reklamných kampaniach do médií zadáva spoločnosť PARTNER BAR-
TER NET s.r.o. konateľ žalobcu mal. Už od roku 2011 Daňový úrad Košice vykonal daňové kontroly u

viacerých jeho dodávateľov a preveroval skutočnosti súvisiace s reklamnými službami od
spoločnosti PARTNER BARTER NET s.r.o. Spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o., Nová Ľubovňa
669, mala v roku 2017 prevádzku na ulici Werferova 3, Košice, na viacerých jej preverovaných faktúrach
je uvedená táto adresa na doručenie a spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o. bola aj obchodným
partnerom žalobcu. Žalobca s.r.o. v roku 2017 fakturovala spoločnosti PARTNER BARTER NET s.r.o.

mesačný prenájom motorového vozidla A. XXXXX. Na adrese B. X, A., vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť aj spoločnosť HANDSHAKE s.r.o. (tlač monitoringov).
4. Správca dane na základe vykonaného preverovania počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
nepriznáva kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr od priamychdodávateľov In Vestito s.r.o., ADAM'S Consulting, s.r.o., Cino s.r.o. a KERES SLOVAKIA, s.r.o., v plnej
výške, ale len v sume, ktorú týmto spoločnostiam vyfakturovala spoločnosť PARTNER BARTER NET
s.r.o. a nárok na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou 3pple s.r.o. len v sume,

ktorú jej fakturovali jej dodávatelia TNS Slovakia s.r.o., A4 Promo s.r.o. a HANDSHAKE s.r.o. a vyčísľuje
rozdiel dane v zdaňovacom období jún 2017 spolu vo výške 41 987,67 59 EUR tak, ako to uviedol vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal právo na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal:
- odôvodnenie rozhodnutia správcu dane považuje za zmätočné a nezrozumiteľné, pokiaľ ide o druh
a rozsah reklamných služieb vyúčtovaných dodávateľmi ADAM'S Consulting, s.r.o., Cino s.r.o., In
Vestito s.r.o. a KERES SLOVAKIA s.r.o.), poukázal na to, že tieto neboli správcom dane spochybnené,
ba práve naopak, vykonaným dokazovaním bolo dodanie služieb jednoznačne preukázané, preto sa
javí nezrozumiteľné odôvodnenie správcu dane, ktorý neuznal náklady na dodané reklamné služby s

poukazom na údajné nedodanie reklamných služieb deklarovanými dodávateľmi, pričom za dodávateľa
daňového subjektu označil spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o., s ktorou však daňový subjekt
nemal uzatvorený zmluvný vzťah; správca dane vôbec v rozhodnutí neuvádza, ktoré z deklarovaných
reklamných služieb neboli dodávateľskými spoločnosťami riadne dodané, teda nedodanie ktorých
služieb má odôvodňovať záver o nepriznaní nároku na odpočítanie dane v celom rozsahu;

- odôvodnenie rozhodnutia správcu dane je zmätočné a nezrozumiteľné pokiaľ ide o druh a
rozsah služieb vyúčtovaných spoločnosťou 3pple s.r.o., tieto neboli správcom dane spochybnené, ba
práve naopak, dokazovaním bolo dodanie jednoznačne preukázané, preto sa javí nezrozumiteľným
odôvodnenie správcu dane, ktoré neuznal daňovému subjektu náklady na dodané reklamné služby s
poukazom na údajné neodôvodnené náklady na strane spoločnosti 3pple s.r.o., pokiaľ správca dane

neuznal daňovému subjektu dodanie reklamných služieb jeho dodávateľom spoločnosťou 3pple s.r.o.
pre takýto záver chýba logické odôvodnenie, správca dane vôbec neuvádza, ktoré z deklarovaných
reklamných služieb neboli dodávateľskou spoločnosťou riadne dodané, teda nedodanie ktorých služieb
má odôvodňovať záver o nepriznaní nárok na DPH v plnom rozsahu;
- poukazuje na to, že v prípade uplatňovania si nároku daňového subjektu na odpočet DPH spočíva

dôkazné bremeno na daňovom subjekte, avšak v prípade preukazovania zneužitia práva alebo
podvodného konania je dôkazné bremeno na správcovi dane; správca dane až v zápisnici o
ústnompojednávanízodňa01.12.2020oboznámildaňovýsubjektsozisteniamivdaňovejkontrole,kedy
uviedol,ženároknaDPHnepriznávcelomrozsahuzdôvodunepreukázaniatýchtoslužiebdodávateľom
daňového subjektu jeho deklarovanými dodávateľmi, správca dane vôbec neuvádza, žeby považoval

službyzanedodanésamotnémudaňovémusubjektujehododávateľmialebožebyvkonanížalobcuvidel
zneužitie práva alebo podvodné konanie, správca dane tak znemožnil žalobcovi efektívne uplatnenie
jeho práv v daňovej kontrole, ale aj v nasledujúcom vyrubovacom konaní;
- ani zo zápisnice z prerokovania pripomienok daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly
nevyplýva zdôvodnenie nepriznania nárok na odpočet DPH;

- namieta, že z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmá jeho správna úvaha; -
- v odôvodnení rozhodnutia správca dane opakovane uvádza ním vykonštruované závery bez
akejkoľvek opory vo vykonaných dôkazoch;
- rozhodnutie správcu dane považuje za neodôvodnené.

6. Žalovaný rozhodnutím č. 100570949/2022 zo dňa 23.03.2022 potvrdil rozhodnutie správcu dane č.
102208194/2021 zo dňa 09.11.2021, a teda nevyhovel odvolaniu žalobcu. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaný:
- popísal správcom dane zistený skutkový stav;
- popísal to, ako vidí reálnosť dodania služieb od jednotlivých dodávateľov žalobcu ADAM'S Consulting,

s.r.o., Cino s.r.o. a In Vestito s.r.o., KERES SLOVAKIA s.r.o. a 3pple s.r.o.;
- taktiež uviedol priebeh daňového konania a vyrubovacieho konania s popisom jednotlivých
dôkazov, ktoré vykonal v priebehu konania a popisom toho, čo z nich zistil;
- vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam majúc za to, že správca dane zistil dostatočne skutkový
stav a ten sa stal následne základom pre právne posúdenie veci, zistenia správcu dane vychádzali

z preverovania priameho dodávateľa žalobcu a ich deklarovaných subdodávateľov a ich možností a
schopnostírealizovaťobchodsožalobcomanazákladetýchtozistenívyslovilsprávcadanepochybností
o reálnom základe uplatnených faktúr a daňový subjekt tieto pochybnosti nevyvrátil;- k námietke nedostatočne odôvodneného rozhodnutia správcu dane žalovaný uviedol, že z
predloženého spisového materiálu a z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia žalovaný zistil,
že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane obsahuje v súlade s ustanovením § 63 Daňového

poriadku všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, odôvodnenie zodpovedá
obsahu spisu sú v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, dôkazy, ktoré
boli vykonané, obsahuje spôsob ako boli zhodnotené vykonané dôkazy a ostatné podklady, všetky
úkony, ktoré vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejdnávanú vec a na základe ktorých sa

rozhodovalo. Taktiež sa v rozhodnutí venoval správca dane vyrubovaciemu konaniu, v ktorom realizoval
výsluchy svedkov, poukazoval na rozpory a nezrovnalosti v ich vyjadreniach a v závere konštatoval, že
výsluchysvedkovpotvrdilisprávnosťzáverusprávcudane.Skonštatoval,žesprávcadanezistilskutkový
stav dostatočne a tento sa stal základom pre následné právne posúdenie veci a jednoznačné závery o
nesplnení podmienok pre odpočítanie dane.

II.
Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov konania

7. Správnou žalobou zo dňa 08.06.2022, doručenou toho istého dňa pôvodne Krajskému súdu v

Košiciach (ďalej aj „krajský súd"), žalobca navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.
100570949/2022 zo dňa 23.03.2022 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na
ďalšie konanie.
8.Vžalobežalobcanamietal,ženapadnutérozhodnutievychádzaloznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu

orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca sa
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c),

d), e), f) a g) Zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP").
9. Žalobca namietal nezákonnosť daňovej kontroly, namietal porušenie ustanovení v konaní pred
daňovými orgánmi, ktoré v rozpore so zásadou proporcionality podľa žalobcu vykonávali celé daňové
konanie vrátane daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neúmerne dlho, a napriek tomu že daňová
kontrola bola vykonaná v zákonom stanovej lehote jedného roka, avšak vyrubovacie konanie následne

považoval za príliš dlhé, keďže správca dane nevykonáva ďalšie dokazovanie v rámci vyrubovacieho
konania. Z dôvodu umelého predĺženia zákonom stanovenej lehoty na ukončenie daňovej kontroly
správcom dane, a to formou presunu dokazovania do vyrubovacieho konania, a teda jej faktickým
pokračovaním, avšak formálne už ako vyrubovacieho konania, považoval daňovú kontrolu na dani z
pridanej hodnoty vykonanú u žalobcu za nezákonnú.

10. Žalobca k jednotlivým dodávateľským vzťahom, a to k ADAM'S Consulting, s.r.o., Cino s.r.o., In
Vestito s.r.o a KERES SLOVAKIA s.r.o., uviedol, že správca dane svoj postup odôvodňuje tým, že
odvysielanie reklamných spotov, prenájom reklamných plôch a ich vylepovanie reálne neobjednala a
nezabezpečila spoločnosť ADAM'S Consulting, s.r.o., ale spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o.
Správca dane tak nespochybňuje dodávku služieb fakturovaných spoločnosťou ADAM'S Consulting,

s.r.o. daňovému subjektu, ale spochybňuje dodanie týchto služieb spoločnosťou ADAM'S Consulting,
s.r.o. Svoje závery však správca dane neodôvodňuje tým, žeby služby objednané daňovým subjektom
u spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. neboli dodané, čo do druhu a rozsahu podľa realizovanej
fakturácie, ale tým, že na strane spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o. došlo podľa názoru správcu
dane k neodôvodnenému navýšeniu ceny týchto služieb, preto v rozpore s akoukoľvek logikou a

zabezpečenými dôkazmi dospel k záveru, že dodávateľom služieb pre daňový subjekt bola spoločnosť
PARTNER BARTER NET s.r.o. Pokiaľ teda správca dane dospel k záveru, že reklamné služby (reklamný
priestor v printových médiách a prenájom outdoor reklamných plôch) boli dodané spoločnosťou ADAM'S
Consulting, s.r.o., pričom tieto uznal v sumách, aké boli vyúčtované spoločnosťou PARTNER BARTER
NET s.r.o. spoločnosti ADAM'S Consulting, s.r.o., potom nie je správny záver správcu dane, že dodanie

reklamných služieb nebolo preukázané. Dôvodom nepriznania celej uplatnenej DPH je podľa správcu
dane nedôvodne navýšená suma týchto reklamných služieb. Záver o nedôvodnom navýšení ceny
reklamných služieb však nezodpovedá dôvodu nepreukázania splnenia podmienok na uplatnenie právana odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona 222/2004 Z. z. Obdobná argumentácia tak platí
aj vo vzťahu k dodávateľským spoločnostiam Cino s.r.o., In Vestito s.r.o. a KERES SLOVAKIA s.r.o.
11. K dodávateľovi 3apple s.r.o. žalobca uviedol, že druh a rozsah služieb vyúčtovaných týmto

dodávateľom, neboli správcom dane spochybnené, práve naopak, rozsiahlym dokazovaním, na ktoré
správca dane poukazuje bolo dodanie reklamných služieb jednoznačne preukázané. Správca dane
nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa 3pple s.r.o. v plnej
výške, ale iba v sume, ktorú vyfakturovala spoločnosť TNS Slovakia s.r.o., HANDSHAKE s.r.o. a A4
Promo s.r.o. spoločnosti 3pple s.r.o. Správca dane svoj postup odôvodňuje tým, že v konaní bolo

preukázané, že skompletizované a vytlačené monitoringy za všetkých reklamných partnerov prevzal
daňový subjekt od spoločnosti HANDSHAKE s.r.o. Správca dane uvádza, že tieto monitoringy mali byť
vyhotovené spoločnosťami Malcolm stav s.r.o. a AGRO TRADER s.r.o. Správca dane však absolútne
nerozlišuje medzi samotnými činnosťami, teda realizovaním monitoringov, ktoré dodali spoločnosti
Malcolm stav s.r.o. a AGRO TRADER s.r.o. a ich skompletizovaním a vytlačením, čo realizovala
spoločnosť HANDSHAKE s.r.o.

12. Záver správcu dane považuje žalobca za nesprávny a zavádzajúci. Žalobca si neobjednal
dodanie služieb v subdodávkach od spoločností TNS Slovakia s.r.o., HANDSHAKE s.r.o., Malcolm
stav s.r.o., AGRO TRADER SLOVAKIA, s.r.o. a BRAVA RECOURSES s.r.o. Žalobca si objednal
dodanie konkrétnych služieb priamo spoločnosťou 3pple s.r.o. a tieto boli žalobcovi dodané. Žalovaný
spochybňuje dodávky medzi 3pple s.r.o. na jednej strane a Malcolm stav s.r.o. a AGRO TRADER

SLOVAKI ako jeho dodávateľmi z dôvodu duplicity so službami dodanými spoločnosťou TNS
Slovakia s.r.o., ktorých dodanie uznáva. Potom však nie je správny záver správcu dane, že dodanie
reklamných služieb nebolo preukázané. Dôvodom nepriznania celej uplatnenej DPH je podľa správcu
dane nedôvodne navýšená suma týchto reklamných služieb. Záver o nedôvodnom navýšení ceny
reklamných služieb však nezodpovedá dôvodu nepreukázania splnenia podmienok na uplatnenie práva

na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona 222/2004 Z. z.
13. Žalobca namietal, že správca dane až v zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 01.12.2020 oboznámil
žalobcu so zisteniami v daňovej kontrole, kedy uviedol, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z dodaných služieb neprizná v celom rozsahu z dôvodu neprimeraného navýšenia ceny týchto služieb.
Správca dane však vôbec neuvádzal, že by služby považoval za nedodané, prípadne či v konaní

žalobcu vidí zneužitie práva alebo podvodné konanie. Správca dane tak znemožnil žalobcovi efektívne
uplatnenie jeho práv v daňovej kontrole, ale aj v nasledujúcom vyrubovacom konaní. Ani zo zápisnice
o ústnom pojednávaní z prerokovania pripomienok žalobcu k protokolu z daňovej kontroly nevyplýva
zdôvodnenie nepriznania nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ani v tejto zápisnici nie je
žiadna zmienka o tom, aby správca dane považoval niektoré služby za nedodané dodávateľmi žalobcu v

celom deklarovanom rozsahu. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti o oprávnenosti odpočítania dane u
dodávateľov žalobcu, tieto pochybnosti mal správca dane vyhodnotiť vo vzťahu k týmto dodávateľským
spoločnostiam a neprenášať ich na žalobcu. Vytýkané nedostatky neodstránil ani žalovaný vo svojom
rozhodnutí, z ktorého opätovne vyplýva, že dôvodom odmietnutia nároku na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty je nepreukázanie dodania služieb podľa § 49 Zákona dani z pridanej hodnoty, avšak samotné

odôvodnenie rozhodnutia tomuto záveru nezodpovedá a svojím obsahom zodpovedá skôr zneužitiu
práva.
14. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov, a to jednak preto, že správca dane, aj žalovaný založili svoje rozhodnutia
len na svojich úvahách a nie na konkrétnych dôkazoch. Vo vzťahu k tvrdenému nedostatočnému

odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného žalobca namietal, že odôvodnenie rozhodnutia
je formulované tým spôsobom, že jeho obsah sa výlučne venuje dôkazom týkajúcim sa dodávateľa
žalobcu, a nie samotnému daňovému subjektu, pričom správca dane dôkazy predložené žalobcom
vôbec nevyhodnotil. Podľa žalobcu sa z rozhodnutia nedozvedáme, prečo správca dane považuje
objektívne zadokumentované dodanie služieb za nedostatočné. Ak sa preukáže uskutočnenie

zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať žalobcovi právo
na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na
daňovom podvode.
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.12.2022 k správnej žalobe uvádza:
- že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril k námietkam žalobcu, ktoré korešpondujú s

odvolacími námietkami;
-zotrvalnatom,žekontrolnézisteniaspochybnilidodaniefakturovanýchslužiebspoločnosťouuvedenou
na faktúre a skutočným dodávateľom služieb - odvysielanie reklamných spotov v rádiách, v televíziách
a uverejnenie reklám v tlačovinách na produkty GOOD ANGELS a Zober loptu, nie drogy bolouskutočnené spoločnosťou PARTNER BARTER NET s.r.o., táto spoločnosť svoje služby fakturovala
ďalej spoločnostiam - ADAM'S Consulting, s.r.o.; Cino s.r.o., In Vestito, s.r.o.; KERES SLOVAKIA s.r.o.
a 3pple, s.r.o. a následne títo odberatelia reklám v TV a v rádiách a uverejnenie inzercie fakturovali

daňovému subjektu s niekoľkonásobne vyššou cenou, napriek tomu, že išlo o fakturáciu tých istých
služieb bez pridanej hodnoty, preto správca dane priznal žalobcovi odpočet z faktúr, pri ktorých
bola subdodávateľom spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o., v rovnakej sume, akú fakturovala
spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o., svojim priamym odberateľom;
- spoločnosti: ADAM'S Consulting, s.r.o.; Cino s.r.o., In Vestito, s.r.o.; KERES SLOVAKIA s.r.o. a 3pple,

s.r.o nepreukázali skutočnosť, na základe ktorej reálne navýšili cenu dodaných služieb, prečo navýšili
cenu;
- k uneseniu dôkazného bremena žalobcom žalovaný uviedol, že bolo preukázané, že správca dane
nespochybnil odvysielanie reklamných spotov v rádiách, televíziách a uverejnenie reklám v tlačovinách
na produkty GOOD ANGELS a Zober loptu, nie drogy, ktoré boli uskutočnené spoločnosťou PARTNER
BARTER NET, s.r.o.;

- poukázal na to, že v prípade spoločnosti Cino s.r.o., správca dane čiastočne priznal žalobcovi
odpočítanie dane od tejto spoločnosti, a to napriek tomu, že táto spoločnosť bola počas daňovej kontroly
nekontaktná a ex offo vymazaná z obchodného registra a správcovi dane žiadne doklady nepredložil,
nepreukázala, že skutočne dodala žalobcovi odvysielanie reklamy;
- má za to, že nepreniesol dôkazné bremeno len na žalobcu;

- poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-154/20 Kemwater ProChemie, ktorým došlo
k judikatórnemu posunu v tom smere, že pre preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku
nároku na odpočet dane KE-8S/51/2022 9 z pridanej hodnoty pre prípad nepreukázania konkrétneho
dodávateľa môže byť relevantná tiež otázka, či vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu nie sú
k dispozícii údaje potrebné k overeniu toho, či mal skutočný dodávateľ postavenie platcu

dane z pridanej hodnoty, pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt;
- má za to, že žalobca počas daňovej kontroly ani následne vo vyrubovacom konaní nepredložil doklady
ani listinné či vecné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktorými by preukázal oprávnenosť uplatnenia
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a odstránil pochybnosti správcu dane;
- k žalobnej námietke týkajúcej sa nezákonnej dĺžky daňovej kontroly žalovaný uviedol, že zo

spisového materiálu vyplýva, že daňová kontrola začala dňa 20.08.2019 a bola prerušená na žiadosť
žalobcu zo dňa 05.04.2020 v zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 odo dňa
nasledujúceho po dni podania žiadosti, t.j. od 06.05.2020 do skončenia obdobia pandémie, t.j. do
30.09.2020; protokol z daňovej kontroly bol vyhotovený dňa 17.12.2020 a dňa 05.01.2021 - doručením

protokolu bola podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku daňová kontrola ukončená; z uvedeného tak podľa
žalobcu vyplýva, že sa jedná o zákonné dôvody na prerušenie daňovej kontroly a navyše na
žiadosť žalobcu, a preto nedošlo k nedodržaniu zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly; daňová
kontrola trvala menej ako jeden rok, čo je v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku,
a teda správca dane dodržal zákonnú jednoročnú lehotu na výkon daňovej kontroly a protokol z nej

nadobudol povahu zákonne získaného dôkazu; následne po doručení protokolu začalo podľa § 46 ods.
8 Daňového poriadku vyrubovacie konanie;
- nie je podľa neho pravdou, že bol 5 mesiacov nečinný, tak ako to tvrdí žalobca, k tomuto poukázal
na úkony ktoré vykonal;
- má za to, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s ustanovením § 63 Daňového poriadku a žalovaný

sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami.

16. Následne žalobca v replike zo dňa 27.01.2023 naďalej zotrval na svojej právnej argumentácii
uvedenej v správnej žalobe a k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v ňom žalovaný neuviedol žiadne
nové skutočnosti ani argumenty.

17. Replika žalobcu bola zaslaná žalovanému dňa 13.02.2023, na ktorú už žalovaný nereagoval.

III.
Konanie na správnom súde

18. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť Zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach.
Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajskéhosúdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov.

19. Konanie bolo pôvodne vedené na Krajskom súde v Košiciach pod spisovou značkou 8S/49/2022 a
po prechode výkonu súdnictva z Krajského súdu v Košiciach v zmysle vyššie uvedeného je vedené na
Správnom súde v Košiciach pod spisovou značkou KE - 8S/49/2022. Správny súd v Košiciach rozhodol
meritórne vo veci formou verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 107 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku za súčasného splnenia podmienok podľa 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku.

IV.
Relevantná právna úprava
20. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „Daňový poriadok"). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych

predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.
21. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

22. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.
23. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
24. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v

daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
25. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
26. Podľa § 65 ods. 3 Daňového poriadku, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže
vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový
subjekt.
27. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote

určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca

nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty
určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca

dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.
28. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „Zákon o dani
z pridanej hodnoty"), predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby") za protihodnotu
v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
29. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je

dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu, poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
b) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,c) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom
alebo na základe zákona.
30. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania

tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru

nájomcovi.
31. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
32. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
33.Podľa § 49 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo
majú byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa §
11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona čo dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.

35. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
36. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

37. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 100570949/2022 zo
dňa 23.03.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.
102208194/2021 zo dňa 09.11.2021 o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 41.987,67
eur za zdaňovacie obdobie jún 2017 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku.
38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
39. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a po preskúmaní rozhodnutí správcu dane

a žalovaného dospel správny súd k záveru, že námietky žalobcu sú dôvodné a tak rozhodnutie správcu
dane, ako aj rozhodnutie žalovaného sú nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov, a to z dôvodu absencie správnej úvahy správnych orgánov vo vzťahu k ustáleniu si svojich
právnych záverov o tom, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na
ustanovenie § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti na platnú judikatúru Súdneho dvora

EÚ vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty a zároveň má správny súd za to, že žalovaný
vecvzhľadomnaplatnújudikatúruSúdnehodvoraajnesprávneprávneposúdil.Zuvedenéhodôvodutak
mal správny súd za to, že námietky žalobcu sú dôvodné a je namieste zrušiť tak rozhodnutie žalovaného
ako aj rozhodnutie správcu dane z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písmeno c) a d) Správneho súdnehoporiadku a vec vrátiť podľa § 191 ods. 4 veta prvá Správneho súdneho poriadku správnemu orgánu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
40. Jedným zo žalobných dôvodov uplatnených žalobcom v správnej žalobe bola námietka

nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd sa v
prvom rade zaoberal týmto žalobným dôvodom žalobcu, nakoľko v prípade jeho preukázania by bolo
žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čo by bránilo ďalšiemu súdnemu prieskumu. Pre
efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je
zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou

prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27.
júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov
zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,

prípadnesvojerozhodnutieneodôvodní.Zvyššiecitovanéhoustanovenia§63ods.5daňovéhoporiadku
vyplýva,žezodôvodneniamusíbyťzrejmé,žesasprávnyorgánposudzovanouvecounáležitezaoberal,
neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a
závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia
musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej

strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v
dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné
alebo protirečivé.
41. Ako už správny súd uviedol vyššie (bod 39 odôvodnenia tohto rozsudku) dospel k záveru, že tak

rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného sú nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov, a to z dôvodu absencie správnej úvahy správnych orgánov vo vzťahu k
ustáleniu si svojich právnych záverov o tom, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 v
nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti na platnú judikatúru
Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty.

42. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania
správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za
najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť túto
svoju správnu úvahu náležite vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom
tak, aby predovšetkým samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov

a vzhľadom, na ktoré okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho
rozhodnutia.
43. V danom prípade však ani správca dane, ani žalovaný nepostupoval dôsledne v
týchto intenciách a súd konštatuje, že jeho správna úvaha prezentovaná v napadnutom preskúmavanom
rozhodnutí nemá požadovanú kvalitu, nakoľko dostatočným spôsobom žalobcovi ako účastníkovi

konania, z neho nemohlo byť objektívne zrejmé, prečo v súlade s platnou judikatúrou Súdneho
dvora EÚ o nepriznaní odpočtu dane z pridanej hodnoty konštatoval v danom prípade však žalovaný
nepostupoval dôsledne v týchto intenciách a súd konštatuje, že jeho správna úvaha prezentovaná v
napadnutom preskúmavanom rozhodnutí nemá požadovanú kvalitu, nakoľko dostatočným spôsobom
žalobcovi, ako účastníkovi konania, z neho nemohlo byť objektívne zrejmé, prečo v súlade s platnou

judikatúrou Súdneho dvora EÚ o nepriznaní odpočtu DPH konštatoval žalobcom porušenie ustanovení
§ 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 Zákona o dani z pridanej hodnoty. V
dôsledku tohto pochybenia žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou nielen v tom, že
jeho rozhodnutie je ohľadom tohto posúdenia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale zároveň
za takejto situácie aj trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia.

44. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia správny súd uvádza, že ani správca dane,
ani žalovaný neposúdili správne po právnej stránke podmienky pre priznanie odpočtu
dane z pridanej hodnoty v súlade s platnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
45. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady

2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície
do právneho poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) status osoby
deklarovaného dodávateľa - teda to že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná
osoba registrovaná pre daň, 2.) materiálna existencia plnenia - teda to, že predmetné plnenie faktickyexistuje a nejde o fiktívne plnenie a 3.) to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým
subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie

dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.
46. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z
pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň: I.
dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty), II. daňová povinnosť vznikla
dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo

nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty), III. daň, ktorej odpočet si
platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré
majúbyťplatiteľovidodané(§49ods.2písmenoa)zákonaodanizpridanejhodnoty),IV.azároveňmusí
disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písmeno a) zákona o
dani z pridanej hodnoty), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
47. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä

v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k
daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.
48. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt
nepreukázal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v neskorších predpisov a nepriznal mu právo na odpočítanie dane z

pridanej hodnoty od priamych dodávateľov - spoločnosti In Vestito s.r.o., ADAM'S Consulting, s.r.o.,
Cino s.r.o. a KERES SLOVAKIA, s.r.o. v plnej výške, ale len v sume, ktorú týmto spoločnostiam
vyfakturovala spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o. a nárok na odpočítanie dane z faktúr
vystavených spoločnosťou 3pple s.r.o. len v sume, ktorú jej fakturovali jej dodávatelia TNS Slovakia
s.r.o., A4 Promo s.r.o. a HANDSHAKE s.r.o. a vyčíslil žalobcovi rozdiel dane v zdaňovacom období jún

2017 spolu vo výške 41 987,67 59 EUR. Správca dane mal za to, že jeho zistenia spochybnili reálne
dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou uvedenou na faktúre (teda priamymi dodávateľmi žalobcu
- spoločnosťami: ADAM'S Consulting, s.r.o.; Cino s.r.o., In Vestito, s.r.o., KERES SLOVAKIA, s.r.o. a
3pple, s.r.o.) a uzavrel, že dodávateľom daňového subjektu bola spoločnosť spoločnosť PARTNER
BARTER NET s.r.o., aj keď s ňou žalobca nemal uzavretú žiadnu zmluvu a z uvedeného dôvodu preto

žalobcovi priznal odpočet dane z pridanej hodnoty len vo výške sumy, ktorú táto spoločnosť fakturovala
priamym dodávateľom žalobcu. V rámci dokazovania správca dane pri priamych dodávateľoch žalobcu,
ktorých označil samotný žalobca (ADAM'S Consulting, s.r.o.; Cino s.r.o., In Vestito, s.r.o., KERES
SLOVAKIA, s.r.o. a 3pple, s.r.o.) preveroval ako to vyplýva z administratívneho
spisu a je to zhrnuté aj v odôvodnení, tak rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného, reálnosť

dodania služieb týmito spoločnosťami a jeho závery o nesplnení podmienok pre priznanie odpočtu dane
z pridanej hodnoty podľa § 49 ods.1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty sú založené na skutočnostiach
týkajúcich sa subdodávateľov v obchodných reťazcoch s účasťou žalobcu. Podľa názoru správneho
súdu však pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa subdodávateľov, tieto v zásade nemajú priamy súvis
so spornými obchodmi medzi žalobcom a jeho deklarovanými dodávateľmi v zmysle vyššie uvedených

hmotnoprávnych podmienok (bod 45 a 46 odôvodnenia tohto rozsudku) na uplatnenie práva žalobcom
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právne posúdenie zo strany správcu dane a žalovaného, keď
nepriznal žalobcovi nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty v celom rozsahu z dôvodu neprimeraného
navýšenia cien na strane jeho priamych dodávateľov hoc neuvádza, že služby nepovažuje za nedodané
a ani to, či v konaní vidí zneužitie práva alebo podvodné konanie, nebolo v konaní správne a ani súladné

s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky.
49. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.:
5Sfk/24/2023 zo dňa 26.03.2025, týkajúci sa rovnakého žalobcu, avšak rozdielneho zdaňovacieho
obdobia (júl 2014), a hoci nešlo o úplne identickú vec závery Najvyššieho správneho súdu sú
aplikovateľné aj na prejednávanú vec, kde súd v bodoch 79. až 84. konštatoval: „79. Vo vzťahu

k obchodným prípadom sťažovateľky so spoločnosťou 3pple, s.r.o. kasačný sú konštatuje, že ich
podstatou bolo dodanie monitoringu reklamy v médiách pre kampaň - ZOBER LOPTU, NIE DROGY.
Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach nespochybnili preukázanie dodania služby, poukázali
však na jedného zo subdodávateľov, obchodných partnerov spoločnosti 3pple, s.r.o., spoločnosť
MAEDA, s.r.o., ktorá dodávala jedno z čiastkových plnení (údaje o účelnosti a účinnosti reklamy). V

rozsahu hodnoty - ceny tohto obchodu tiež správca dane a žalovaný neuznali sťažovateľke uplatnené
právo na odpočítanie dane z jej obchodov so spoločnosťou 3pple, s.r.o. 80. Kasačný súd aj v
tejto súvislosti musí konštatovať, že pochybnosti správcu dane a žalovaného sa opätovne týkajú
subdodávateľov, ktorí boli spoločnosťou 3pple, s.r.o. zakontrahovaní pre potreby jej obchodov sosťažovateľkou (bod 22 tohto rozsudku). Správny súd, žalovaný a ani správca dane nepomenúvajú
žiadnu skutočnosť, ktorá by sa mala týkať obchodného vzťahu medzi spoločnosťou 3pple, s.r.o. a
sťažovateľkou, a ktorá by súčasne vyvolávala relevantnú pochybnosť, že sťažovateľke nebolo plnenie

od spoločnosti 3pple, s.r.o. aj dodané. 81. Pokiaľ správca dane a žalovaný poukazovali na fakt, že v
rámci konečného plnenia, ktoré bolo poskytnuté sťažovateľke (monitoring reklamy), boli zahrnuté aj
čiastkové plnenia od spoločnosti MAEDA, s.r.o. (údaje o účelnosti a účinnosti reklamy), ktoré podľa
názoru správcu dane a žalovaného mohli byť nahradené bezplatnými údajmi obsiahnutými na webovom
sídle B. (body 22 a 18 tohto rozsudku), ani táto úvaha nebola v kontexte identifikovaného dôvodu

pre nepriznanie daňových oprávnení sťažovateľke relevantná. Žiadnym spôsobom totiž nespochybňuje
skutočnosť, že spoločnosť 3pple, s.r.o. v komplexnej spracovanej forme odovzdala monitoring reklamy,
ktorý si sťažovateľka u nej objednala. To, akým spôsobom spoločnosť 3pple, s.r.o., resp. jej dodávatelia
(subdodávatelia) získali niektoré čiastkové údaje potrebné pre vyhotovenie monitoringu reklamy, v
zásade nie je relevantné, pokiaľ správca dane a žalovaný nespochybnili skutočnosť, že služby
boli spoločnosťou 3pple, s.r.o. dodané, boli hmotne zachytené na papierovom výsledku monitoringu

reklamy a najmä orgány finančnej správy nepomenúvajú žiadne pochybnosti týkajúce sa obchodného
vzťahu spoločnosti 3pple, s.r.o. a sťažovateľky (napr. absenciu relevantných informácií na strane
konateľov dotknutých spoločností; vykonanie služby iným subjektom odlišným od obchodného reťazca
subdodávateľov a pod.). 82. Kasačný súd tak musí konštatovať, v rozpore so závermi správneho súdu,
že správca dane a žalovaný nepomenovali žiadne také skutočnosti, týkajúce sa priamych vzťahov medzi

spoločnosťou 3pple, s.r.o. a sťažovateľkou, ktoré by mohli spochybniť dodanie služieb deklarovaným
dodávateľom. Pochybnosti správcu dane sa týkajú výlučne vzťahov medzi spoločnosťou 3pple, s.r.o. a
jej subdodávateľmi, ktoré správca dane a žalovaný prenášajú na sťažovateľku. V tomto kontexte ju aj
neprimerane zaťažili dôkazným bremenom pri preukazovaní hmotnoprávnych/materiálnych podmienok
uplatneného práva na odpočítanie dane. 83. V prípade obchodov sťažovateľky so spoločnosťou

CERUM s.r.o. išlo najmä o dodanie grafických návrhov reklamných kampaní a výrobu reklamy.
Správca dane a žalovaný nespochybnili dodanie a uskutočnenie služby. Vo svojej podstate postavili
svoje pochybnosti o predmetnom obchodnom vzťahu sťažovateľky so spoločnosťou CERUM s.r.o.
na tom skutkovom základe, že dodávateľská spoločnosť sťažovateľky zakontrahovala subdodávateľov
(VAXYL s.r.o. a ProReflex, s.r.o.) prostredníctvom zmlúv o sprostredkovaní, pričom úlohou týchto

subdodávateľov bolo nachádzať ďalších subdodávateľov pre dodávky služieb sťažovateľke. Spoločnosti
VAXYL s.r.o., ProReflex, s.r.o. a ani CERUM, s.r.o. však podľa správcu dane nepreukázali vykonanie
sprostredkovateľských služieb. 84. Aj v tejto časti sa kasačný súd nemohol stotožniť s právnym
názorov správcu dane, žalovaného a správneho súdu. Dáva pritom do pozornosti, že sťažovateľka
si u spoločnosti CERUM, s.r.o. neobjednala žiadne sprostredkovateľské služby a tieto jej ani neboli

fakturované. Vzťah spoločnosti CERUM, s.r.o. a spoločností VAXYL s.r.o. a ProReflex, s.r.o. nemožno
prenášať na obchodný vzťah spoločnosti CERUM, s.r.o. a sťažovateľky, rovnako zodpovednosť za
prípadné nezrovnalosti obchodov medzi spoločnosťami CERUM, s.r.o. a VAXYL s.r.o. a ProReflex,
s.r.o. nemožno prenášať na sťažovateľku. Opätovne ide o neprípustnú situáciu, keď správca dane,
žalovaný a správny súd vyvodzujú záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie

DPH len na spochybnení subdodávateľských spoločností (ZNSS 23/2022), navyše takých, ktoré ani na
základeobchodnýchvzťahovsospoločnosťouCERUM,s.r.o.priamonerealizovaliobchodnéplneniapre
sťažovateľku.Správcadane,žalovanýaanisprávnysúdvosvojichrozhodnutiachnepomenúvajúžiadne
okolnosti týkajúce sa priamo obchodného vzťahu medzi spoločnosťou CERUM, s.r.o. a sťažovateľkou,
ktoré by spochybnili dodanie deklarovaných služieb spoločnosťou CERUM, s.r.o. Kasačný súd preto aj

v tejto časti konštatuje, že správny súd, žalovaný a správca dane zaťažili sťažovateľku neprimeraným
dôkazným bremenom na vyvrátení pochybností pomenovaných správcom dane (o splnení materiálnych
podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane), za ktoré sťažovateľka nezodpovedá."
50. Z uvedeného je možné prijať záver o tom, že na to, aby správca dane uzavrel, že žalobca nesplnil
hmotnoprávne podmienky, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného

dodávateľa žalobcu a takýto záver nie je a ani nemôže byť podmienený cenou samotného plnenia medzi
obchodnými spoločnosťami, ani personálnym prepojením spoločností v obchodnom reťazci alebo miery
ich obozretnosti, materiálno-technickým vybavením na realizáciu dodania služieb alebo či disponovali
nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených
subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane žalobcovi, ak bolo

v konaní právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na
daňovom podvode alebo vedela alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového
podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci
v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca.51. V tomto prípade ani správca dane, ani žalobca nezaujali v rámci správnej úvahy v zmysle platnej
judikatúry postoj k tomu, či k nepriznaniu odpočtu dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr došlo
preto, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela alebo mohla vedieť,

že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca. A predčasne tak prijali záver o tom, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 v
nadväznostinaustanovenie§51Zákonaodanizpridanejhodnoty.Súdpretokonštatuje,žezuvedených
dôvodov je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň aj došlo k

nesprávnej aplikácii príslušných právnych noriem v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ na predmetnú
vec, čím zaťažili svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci podľa §
191 ods. 1 písm. d) a c) SSP.
52. Keďže žalobca v správnej žalobe poukazoval aj na dôkazné bremeno, k tomuto správny súd
len považuje za potrebné uviesť a poukázať na to, že samotnému prenosu dôkazného bremena v
daňovom konaní sa vo svojom rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 venoval aj

Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení tohto rozhodnutia rozobral prenos dôkazného
bremena nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový

subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto

spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ Správny súd poukazuje na to, že je povinnosťou správcu
dane v procese daňového dokazovania rešpektovať tento právny názor a v jeho zmysle aj postupovať.
53. Záverom ešte správny súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca namietal, že neúmernú dĺžku

celého daňového konania - tak daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania neúmerne dlho s tým,
že vyrubovacie konanie následne považoval za príliš dlhé, keďže správca dane nevykonával ďalšie
dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania, správny súd uvádza, že po preskúmaní administratívneho
spisu celková dĺžka daňovej kontroly neprekročila zákonnú lehotu (čo však ani žalobca nenamietal). V
tomto smere nedošlo k porušeniu zásady proporcionality pri celkovej dĺžke trvania daňového konania,

keďže táto bola ovplyvnená prerušením daňového konania na žiadosť žalobcu z dôvodu COVID-19.
Správny súd dáva do pozornosti, že samotná dĺžka vyrubovacieho konania (rešpektovanie procesnej
lehoty) nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Takýto záver
totiž nevyplýva z príslušných právnych predpisov (daňový poriadok alebo zákon o dani z pridanej
hodnoty) a ani z judikatúry najvyšších súdnych autorít.

54. Správny súd teda s ohľadom na vyššie uvedené dospel ku konečnému záveru, že správna žaloba
je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane
nie sú nedostatočne odôvodnené a teda sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň aj
trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia. čím boli splnené podmienky na zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. d) a c) Správneho súdneho

poriadku, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
55. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom
správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku tak, ako to súd uviedol vyššie, pri posúdení zisteného
skutkového stavu dôsledne rešpektovať platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania
odpočtu dane z pridanej hodnoty, dôsledne sa zároveň vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými

v odvolaní a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bola z neho zrejmá správna úvaha, ktorou sa
riadil pri rozhodovaní o námietkach a taktiež aj právna úprava, ktorou sa riadil pri svojom rozhodovaní a
aby bolo zrejmé, prečo podľa neho žalobcovi nepatrí právo na odpočet dane z pridanej hodnoty z
predmetných faktúr, aby bolo odôvodnené rozhodnutie jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s platnou
právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.

56. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý
vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán
verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny
súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z týchistých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy
pokutu.
57. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému

žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2
SSP).
58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e
SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).