Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/2208/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125369401
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gálfyová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125369401.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko
C. D. XXX, XXX XX C., v právnom zastúpení: JUDr. Jaroslava Balážiová, PhD., advokát so sídlom
Paulínska 17, 917 01 Trnava, IČO: 42 157 668, proti povinnému: B. E., nar. X.XX.XXXX, trvalé bydlisko
B. F. XXX/XXX, XXX XX C., v zastúpení: Vincent Vojtech, nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko B. F. XXX/
XXX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 817,44 Eur, vedenej pod sp. zn. 310EX 364/25 u

súdneho exekútora: JUDr. Tomáš Peltzner so sídlom Exekútorského úradu Jakubovo námestie č. 15,
811 09 Bratislava, o návrhu na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 8.8.2025 domáhal od povinného
vymoženia pohľadávky vo výške 817,44 Eur s príslušenstvom, a to na základe uznesenia o trovách

konania Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-12C/71/2021 zo dňa 20.12.2024, vykonateľného dňa
19.2.2025, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-12C/71/2021
zo dňa 27.2.2025.

2. Poverením zo dňa 18.8.2025 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Tomáš Peltzner so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, ktorý ju vedie pod

spisovou značkou 310EX 364/25.

3. Súdny exekútor predložil dňa 30.10.2025 Okresnému súdu Banská Bystrica Návrh povinného na
zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený na exekútorský úrad dňa 1.10.2025, pričom povinný prevzal
Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 16.9.2025, t. j. návrh bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z uvedeného je zrejmé,
že tento návrh mal odkladný účinok na výkon exekúcie.

4. Povinný v návrhu uviedol, že výkon danej exekúcie považuje za pokračovanie denegatio iustitiae,
(odopieranie práva na spravodlivosť), a to zasahovaním do majetku rodiny E., do ich osobného
a rodinného života, zasahovaním do nestrannosti a nezávislosti súdov zo strany vlády SR, parlamentu,

Slovenskej informačnej služby aj katolíckej cirkvi a KDH, ktoré rozvádza do podrobností a dopĺňa
množstvom úvah. Povinný sa odvoláva na znenie Návrhu na zastavenie z 10. marca 2025, ktorý je
riešený v inom exekučnom konaní, vo fáze podanej sťažnosti. Vznik exekúcie uvádza do širšieho
kontextu,vzásadevšakpoukazujenavadyzákladnéhokonania,ktorépredchádzalovznikuexekučného
titulu, a to ohľadom nezákonného pridelenia veci súdu, resp. sudcovi, nezákonného vstupu vtedajšieho
československého štátu v roku 1974 do podielového spoluvlastníctva rodiny E. v katastrálnom zemí C.,

resp. znemožnenia zastupovania povinného (žalovaného) advokátom v dovolacom konaní.5. Oprávnený na výzvu exekútora vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27.10.2025
uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekučného konania. Návrh na zastavenie exekúcie pokladá za
nedôvodný a zmätočný a z toho dôvodu na výkone rozhodnutia podľa exekučného titulu trvá.

6. Podľa § 61k odseku 1 Exekučného poriadku exekučný súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods.5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak
povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k
návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9.Podľa§61lodseku3Exekučnéhoporiadkuakjetudôvodzastaveniaexekúcie,súdexekúciuzastavía

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky,inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je,
povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný

vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia
exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.

11. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže
prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods.

1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez
ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného
ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť
odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu
uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik

vymáhanéhonároku,zrušenieexekučnéhotitulualeboinéskutočnosti,ktoréjehovymáhateľnostibránia.

12. V danej veci súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a zistil, že
exekučné konanie sa začalo dňa 8.8.2025 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, samotná
exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 18.8.2025 na základe

právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Exekučné konanie ako aj exekúcia sa teda začali
dôvodne.13. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť
vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými
prostriedkami,resp.žežiadneopravnéprostriedkyužnemajúodkladnýúčinok.Materiálnaprávoplatnosť

rozhodnutiavyjadruje,žemedziúčastníkmi,naktorýchsaprávoplatnosťvzťahuje,sanastolilkvalitatívne
nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný
medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.

14. Povinný vo svojom návrhu namieta, že exekučný titul je nezákonný a tvrdí, že ním boli porušené

práva povinného na spravodlivý proces. Súd má za to, že uvedené tvrdenia mal povinný uplatniť
(resp. uplatnil) ako obranu v základnom konaní na Mestskom súde Bratislava IV. Konanie o návrhu
na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť sa po doručení
predmetného rozhodnutia podaním riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku. Vzhľadom na
uvedené možno konštatovať, že povinný neuniesol v danom prípade dôkazné bremeno, nakoľko ak by
exekučný súd akokoľvek hodnotil obdobie pred vznikom exekučného titulu, prekročil by svoju právomoc

vymedzenú v citovanom ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku (viď bod 11. tohto uznesenia).

15. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny
konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Exekučný súd
už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu

Povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku a ani mu nebol známy žiadny dôvod uvedený v § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku,prektorýbymalabyťexekúciazastavená.Povinnýtaktiežneuviedolžiadneďalšieskutočnosti,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili
jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Skutočnosťou

naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu. Povinný dobrovoľne
nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, preto oprávnený v súlade so zákonom podal návrh
na vykonanie exekúcie.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu

na zastavenie exekúcie nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie podľa
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods.
3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.