Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122201752
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7122201752.11

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX D., zast. JUDr.
Richardom Kovalčíkom, advokátom, so sídlom: Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 35 536 781 proti
žalovanej: eurobus, a.s., so sídlom: Staničné námestie 9, 040 01 Košice, IČO: 36 211 079, zast. MM
law firm s.r.o., so sídlom: Jánošíkova 7, 040 01 Košice, IČO: 52 844 765, za účasti intervenienta na
strane žalovanej: Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom: Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO:

00 151 700, o náhradu škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II.Priznávažalovanejaintervenientovinastranežalovanejnároknanáhradutrovkonaniaprotižalobkyni
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 25.2.2022 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
8.364,87 EUR titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia.

2. V priebehu konania, po nariadení znaleckého dokazovania a vyhotovení znaleckého posudku
žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť.

3. Žalovaná a intervenient na strane žalovanej vyslovili súhlas so zastavením konania.

4. Podľa ust. § 144 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca
môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ust. § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Na základe dispozičného úkonu žalobkyne (späťvzatie žaloby) a súhlasu žalovanej súd v zmysle

vyššie cit.ust.CSP konanie zastavil.

8. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa ust. § 256 ods.1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.10. O náhrade trov konania v prípade zastavenia konania, vrátane prípadu, ak je dôvodom zastavenia
konania späťvzatie žaloby, súd rozhoduje podľa vyššie citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP.

11. Súd konštatuje, že z procesného hľadiska zastavenie konania privodila resp. zavinila žalobkyňa
späťvzatím žaloby. Žalobu totiž nevzala späť z dôvodu, že by žalovaná splnila jej žalobnú požiadavku,
ale na základe výsledku znaleckého dokazovania.

12. V konaní nebolo sporné, že v súvislosti s dopravnou nehodou, zavinenou zamestnancom právneho
predchodcu žalovaného, ktorá sa stala v r.1999, vznikla škoda na zdraví žalobkyne, ako aj, že jej
bola priznaná náhrada za škodu na zdraví, vrátane sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyni bolo
v minulosti súdom priznané odškodnenie SSU v rozsahu 690 bodov, pri hodnote 30,- Sk za 1 bod a
zároveň 20-násobné zvýšenie SSU, spolu vo výške 414.000,- Sk.

13. Žalobkyňa v tejto novej žalobe tvrdila, že došlo k ďalšiemu zhoršeniu jej zdravotného stavu a novým
následkom na jej zdraví, ktoré neboli predmetom ohodnotenia v pôvodných lekárskych posudkoch alebo
znaleckých posudkoch, ktoré boli vyhotovené v rámci pôvodného súdneho konania a teda, že došlo
jednak k novému poškodeniu jej zdravia, resp. k zhoršeniu pôvodných následkov na zdraví.

14. Žalobkyňa si nárok na náhradu škody na zdraví uplatnila na základe lekárskych posudkov,
vystavených D. E. F., úrazovým chirurgom zo dňa 30.10.2020 a zo dňa 18.8.2021, ktorými bolo
ohodnotené žalobkyňou tvrdené (nové) sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu nastavšieho
zhoršenia poškodenia na zdraví, ktoré sa stalo v dôsledku úrazu zo dňa 25.1.1999 a ktoré už bolo
pôvodne (pred 15-20 rokmi) ohodnotené lekárskymi posudkami zo dňa 26.1.2000 a dňa 5.11.2004 (a

ktoré bolo žalovanou aj riadne odškodnené).

15. Závery znaleckého posudku vyhotoveného v tomto konaní nepotvrdili skutkové tvrdenia žalobkyne,
ktorými odôvodňovala právny základ a výšku žalobou uplatneného nároku. Súdny znalec jednoznačne
vylúčil existenciu následkov na zdraví žalobkyne, ktoré boli v týchto lekárskych posudkoch ohodnotené

a ktoré by boli v príčinnej súvislosti s pôvodným úrazom, ktorý sa stal 25.1.1999.

16. Žalobkyňa je preto v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok sporu povinná nahradiť trovy, ktoré
vznikli žalovanej a intervenientovi ako úspešnej strane sporu.

17. Žalobkyňa navrhovala, aby súd žalovanej a intervenientovi nárok na náhradu trov nepriznal
s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázala pritom na svoje osobné sociálne
a majetkové pomery, pre ktoré jej bolo priznané aj oslobodenie od súdnych poplatkov. Okrem toho
poukázala aj na dôvody podania žaloby, t.j. že ako laik na základe lekárskych posudkov nadobudla
presvedčenie, že jej nárok je dôvodný. To, že znalecký posudok tieto lekárske posudky nepotvrdil, vníma

ako uvedenie do omylu zo strany lekárov.

18. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Potreba použitia tohto ustanovenia je odôvodnená tým, že by
strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla viesť v konkrétnom prípade k nežiaducej

tvrdosti. Musí však ísť o výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

20. Čo sa týka sociálnych aspektov, súd konštatuje, že aplikácia ust. § 257 CSP nie je na mieste a to

ani s prihliadnutím na to, že žalobkyni súd v tomto konaní priznal oslobodenie od súdnych poplatkov
vzhľadom na jej osobné sociálne a majetkové pomery.21. Právo na reálny prístup k súdu v podobe oslobodenia od súdnych poplatkov nemôže automaticky
znamenaťajprávonabezplatnýprístupksúdu,čomárelevanciuvcivilnomsporovomkonaníaprejavuje
sa v povinnosti nahradiť trovy konania ako sankcie za vyvolanie zbytočného alebo prehratého sporu.

22.Vtejtosúvislosti,reagujúcajnaargumentáciužalobkyne,žeakolaiknazákladelekárskychposudkov
nadobudla presvedčenie, že jej nárok je dôvodný, súd uvádza:

23. Strany, ktoré vedú spor, konajú na vlastné „nebezpečenstvo“ a teda, nesú zodpovednosť za výsledok

sporu. To znamená, že žalobca si musí byť vedomý, že ak v spore nezvíťazí, bude ho stíhať povinnosť
nahradiť druhej strane trovy, ktoré musela znášať.

24. V tejto súvislosti súd poukazuje na predmet tohto sporu – nárok na náhradu škody na zdraví. Podľa
ustálenej súdnej judikatúry zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia
závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného

žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej
činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné
(právny základ nároku) a čo je sprevádzajúce (výška nároku).

25. Pri nároku na náhradu škody na zdraví je daný právny základ nároku vtedy, ak sú splnené tri
základné podmienky – 1) existencia protiprávneho úkonu žalovaného, 2) existencia škody na zdraví
žalobcu a 3) príčinná súvislosť medzi týmito prvými dvomi podmienkami. Až keď je daný právny základ
nároku (existencia následkov na zdraví v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom) môže nasledovať
posúdenie výšky nároku.

26. Žalobkyňa v predmetnom spore nepreukázala ani len dôvodnosť základu uplatneného nároku,
takže výškou uplatneného nároku sa súd už ani nemusel zaoberať. Súdny znalec jednoznačne vylúčil
existenciu nových následkov na zdraví žalobkyne, ktoré by vznikli v príčinnej súvislosti s úrazom a ktoré
by neboli predpokladané resp. zahrnuté v pôvodne priznanom odškodnení.

27. Žalobkyňa bola povinná pred iniciovaním tohto sporu zvážiť, či bude v spore úspešná, napríklad
aj zabezpečením vlastného súkromného znaleckého posudku a to aj s prihliadnutím na to, že vo
všeobecnosti sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje jednorazovo a žalobkyňa
už bola za SSU odškodnená, ďalej tiež s prihliadnutím na časový aspekt, t.j. že od úrazu uplynulo

viac ako 20 rokov, ako aj s prihliadnutím na vlastné skúsenosti z predchádzajúceho súdneho
konania, v ktorom bola rovnako znaleckými posudkami overovaná správnosť žalobkyňou predložených
lekárskych posudkov.

28. Na záver súd dodáva, že ak lekárske posudky žalobkyňa vníma ako uvedenie do omylu zo strany

lekárov, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu protistrany.

29. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že považuje za spravodlivé, aby žalobkyňa v súlade s princípom
zodpovednosti za úspech v spore nahradila trovy, ktoré žalovanej strane vznikli.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).