Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, November 24, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-6T/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219010145
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Juhás

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2023:1219010145.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Pavlom Juhásom, v trestnej veci proti obžalovanému W.

S., pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a/, písmeno e/, odsek 2
písmeno c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.11.2023 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
D.. R.. W. S., R.., Q. XX. Y. XXXX, W. U. N. X, Bratislava, R. U. F. J. XXA, Bratislava, Y. Š. K.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, že

od presne nezisteného dňa roku 2012 do 26.09.2018 pravdepodobne z N. X v U. podstatným spôsobom
zhoršoval kvalitu života, zdravia a spôsoboval narušenie vzťahov v rodine aj zamestnaní poškodeného
R..J..T.X.,D..prostredníctvompodávaniaúčelovýchtrestnýchoznámeníacivilnýchžalôb,rozosielaním
hanlivých listov na rôzne inštitúcie, obviňovaním a očierňovaním v úmysle zdiskreditovať poškodeného
T. X., čím ho obmedzoval v obvyklom spôsobe života v úmysle docieliť vyplatenia sumy 80 000,- € ako
„odškodného za spôsobenú traumu a dlhodobú nezamestnanosť“ , požadoval uzatvorenie pracovného

pomerubezskúšobnejdobynadobu6rokovsvýškouplatu1200,-€mesačnebezmožnostiprepustenia,
požadoval stiahnutie podaných trestných oznámení na jeho osobu, uhradiť exekučné poplatky za
nesplácaný úver, doplatok mzdy vo výške 45 324,90- € a verejné ospravedlnenie za „diskrimináciu“, tieto
požiadavky opakovane zasielal poškodenému aj jeho rodinným príslušníkom prostredníctvom e-mailov,
ďalej od poškodenej J.. W. X. požadoval zaplatenie sumy vo výške 50 000,- € a od Z.. J. X. sumu vo
výške 40 000,- € ako „odškodné za spôsobenú traumu a dlhodobú nezamestnanosť, čím u poškodených
T. X., W. X. G. J. X. vzbudzoval dôvodnú obavu o ich zdravie a podstatným spôsobom zhoršoval kvalitu
ich života, nútil ich k finančnému plneniu a jeho zaplatením podmieňoval, že ďalej nebude poškodených

obmedzovať zasielaním e-mailov a podávaním trestných oznámení, s tým že motívom obžalovaného
bolo pomsta voči poškodenému T. X. za to, že bol prepustený zo zamestnania,

t e d a

iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a
zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že sa mu vyhrážal inou ujmou, inak ho

obmedzoval v jeho obvyklom spôsobe života a čin spáchal z osobitného motívu - z pomsty,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a/, písmeno e/, odsek 2 písmeno
c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140 písmeno b/ Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e :

Podľa § 360a odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia

slobody vo výmere 10 /desať/ mesiacov.

Podľa § 51 odsek 1 v spojení s § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon
uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/
mesiacov.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno f/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá obmedzenie
spočívajúca v zákaze akéhokoľvek kontaktovania poškodenej J.. W. X., Q. XX.XX.XXXX, W. U. Y. XX,

Bratislava prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno h/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť
spočívajúcu v príkaze verejne sa ospravedlniť poškodenej J.. W. X., Q. XX.XX.XXXX, W. U. Y. XX,
Bratislava a poškodenému zomrelému R.. J.. T. X., D..

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie tým, že vypočul obžalovaného, poškodených T.
a J. X., oboznámil čítaním výpoveď poškodenej W. X., vypočul znalca N.. D. X.Z. a znalkyňu J.. P.
J., prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku a to - trestné oznámenie zo dňa
10.03.2018, zápisnica o doplnení trestného oznámenia, listinné dôkazy predložené poškodeným pri

výsluchu zo dňa 02.05.2018 z č. l. 304 - 350, listinné dôkazy predložené splnomocnencom z č. l. 516 -
578, listinné dôkazy predložené splnomocnencom z č. l. 598 - 618, uznesenie vyšetrovateľov PZ z č. l.
625 - 637, výpis z evidencie priestupkov z č. l. 645 /5/2013 - 9/2018/, lustrácia GP SR zo dňa 24.11.2023,
odpis RT zo dňa 24.11.2023, lustrácia sociálnej poisťovne zo dňa 24.11.2023.

Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutkovým okolnostiam

Obžalovaný W. S. vyhlásil, že je nevinný a ku skutku následne vypovedal, že jeho konanie nenaplnilo
žiadne znaky trestného činu a obžalovaný si len uplatňoval ústavné práva vyplývajúce z platnej zmluvy
so zamestnávateľom a z odmeňovacieho poriadku. Nepodával žiadne účelové trestné oznámenia, na
poškodených podal trestné oznámenia z dôvodu, že podávali nepravdivé informácie v trestnom konaní

vedenom na OR PZ Bratislava I pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania, v ktorom
vystupoval v procesnom postavení podozrivého. Podaním trestného oznámenia sa nedopustil žalovanej
trestnej činnosti. Poškodeným neadresoval žiaden výhražný, posmešný alebo urážlivý list.

Na doplňujúce otázky obžalovaný odpovedal, že žiadne hanlivé listy neposielal ani na štátne alebo

medzinárodné inštitúcie. Od poškodených nepožadoval finančné plnenie, jeho žiadosti považoval ako
satisfakciu za prebiehajúce civilné súdne konania a trestné konania o podanom trestnom oznámení.
Pripustil, že poškodeným adresoval ním podpísanú žiadosť o finančné plnenie, vylúčil, že by posielal
viacero takýchto žiadostí. Na žiadnom verejnom portáli, ani na portáli Matice rómskej nezverejňoval
o poškodených hanlivé alebo urážlivé články. S poškodeným T. X. mal profesionálny vzťah, bez toho

aby sa voči sebe chovali posmešne alebo urážlivo. Nemal vedomosť o počte trestných oznámení, ktoré
podal na poškodeného, vylúčil, že by podal na X. trestné oznámenie z dôvodu podozrenia z násilného
konania X.. Kópie trestných oznámení neposielal ani nadriadeným poškodenej X., ani farským úradom.
Na stránke Matice rómskej bolo zverejnené ospravedlnenie poškodenému X., ktoré však nesúviselo
s prejednávaným prípadom. Obžalovaný nemal dôvod ospravedlniť sa poškodeným. Na poškodeného

podal dve civilné žaloby, na jeho manželku žiadnu a na bývalého zamestnávateľ dve žaloby. Jednalosa o diskrimináciu a žalobu na ochranu osobnosti. Obžalovaný pôsobil na Vysokej škole Sv. Alžbety v
období od roku 2008 do 31.01.2013, respektíve do 31.05.2013, kedy svoje pôsobenie na vysokej škole
ukončil z dôvodu, že nemal záujem pokračovať u tohto zamestnávateľa, nežiadal o predĺženie pracovnej

zmluvy. Svojím konaním nikdy nedal dôvod poškodeným, aby mali obavu o svoj život alebo zdravie,
manželku poškodeného resp. jeho syna ani nepoznal. Civilnými žalobami a trestnými oznámeniami si
uplatňoval svoje civilné práva.

Poškodený T. X., po zákonnom poučení, vypovedal, že obžalovaného spoznal ako vysokoškolského
učiteľa na vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, na ktorej poškodený pôsobil ako
rektor. Obžalovaného v roku 2007 habilitovali za docenta v roku 2007, pričom na škole pôsobil do
roku 2012 alebo 2013, kedy mu skončil pracovný pomer na dobu určitú. Skutočnosť, že obžalovanému
nebol predĺžený pracovný pomer odštartovalo jeho 5 - 6 ročné útoky na poškodeného a jeho rodinu.
Začalo sa to výhražnou SMS správou zaslanou z mobilu užívaným obžalovaným v máji 2013, čo bolo

vyhodnotené ako priestupok. Postupne obžalovaný podal viacero žalôb na poškodeného, školu sv.
Alžbety, respektíve trestných oznámení, v ktorých ho obviňoval zo spáchania viacerých trestných činov
- spôsobenie škody veľkého rozsahu, nevyplatenie mzdy, nebezpečného vyhrážania, rasového útoku,
nebezpečného vyhrážania, podvodu a podobne. Poškodený opakovane musel chodiť na výsluchy na
príslušné policajné oddelenia, ktoré boli po jeho výsluchoch odmietnuté. Podávané trestné oznámenia

obžalovaný poštovou prepravou posielal manželke poškodeného, jej zamestnávateľom, na rektorát. V
roku2018svojučinnosťobžalovanývystupňovaltak,žesvojepodozreniaposielalajtlačovýmagentúram
- SITA, TASR, TOPKY, stránka Matice rómskej. Poškodený konanie obžalovaného pociťoval ako zásahy
do môjho rodinného a profesného života, v tom roku bolo podaných niekoľko trestných oznámení, V
tomto období bolo zaslaných zo strany obžalovaného niekoľko listov zverejnených Maticou rómskou,

poslaných úradu vlády, medzinárodným ľudskoprávnym organizáciám asi 10 listov preložených aj do
anglického jazyka, ktoré obsahovali obscénnosti, a v ktorých bol obvinený zo sexuálnych aktivít voči
obžalovanému. Konanie obžalovaného malo následky v súkromnom živote poškodeného, nakoľko
musel zmeniť aj kostol, kde predtým chodil na omše, pretože jeden z týchto listov, bol poslaný aj na
webovú adresu kostola Blumentál. Ľudia odmietali poškodenému podať ruku. V tomto istom období

všetci vedúci zamestnanci vysokej školy dostali mail, ktorého obsahom mali byť skutočnosti ohľadom
fungovania školy resp. majúci vzťah k ich práci. Po otvorení mailu sa však objavila stránka Matice
rómskej, kde boli uvádzané skutočnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Obžalovaný v
tom čase bol predsedom občianskeho združenia Matice rómskej. Poškodený akceptoval ospravedlnenie
obžalovaného, ktoré zverejnil na stránke tohto občianskeho združenia, resp. ospravedlnenie, ktoré

poškodenému poslal keď bol vo väzbe. V dôsledku konania obžalovaného sa poškodenému zhoršil aj
jeho zdravotný stav - zvýšil sa mu krvný tlak s následným infarktom. V snahe vyhnúť sa poškodenému,
sa odsťahoval do zahraničia.

Nadoplňujúceotázkyprocesnýchstránasúdupoškodenýuviedol,ževrokoch2012až2016obžalovaný

posielal jemu aj jeho rodine niekoľko listov s vydieračským obsahom, s tým že žiadal vyplatenie sumy
20 až 50 000,- € a jeho konania prestanú. Obžalovaný kontaktoval rodinných príslušníkov poškodeného
- manželku, ktorej listy zasielal na sekretariát rektora SZU - Slovenskej zdravotníckej univerzity. Jeho
manželka tam pôsobila na mieste prodekanky a vyslovil hypotézu, že sa tým obžalovaný snažil docieliť,
aby sa o obsahu dozvedelo viacej ľudí. V zaslaných listoch bol poškodený obvinený zo sexuálnych

útokov voči obžalovanému, zo zasielania fašistických tlačovín. Poškodený nemal počas života s nikým
problém, nemal žiadnych nepriateľov, nemal pracovnoprávny spor s výnimkou obžalovaného. Na
obžalovaného podal trestné oznámenie pre ohováranie v roku 2012 a v roku 2018 trestné oznámenie,
ktoré je predmetom pojednávania. S obžalovaným sa stretával v rámci rokovania o služobných alebo
pracovných povinnostiach vždy za prítomnosti tretej osoby, na týchto stretnutiach sa obžalovaný priamo

nevyhrážal. Poškodený bol svedkom neprimeraného správania sa obžalovaného vo vzťahu k viacerým
osobám, vystupoval precitlivelo voči svojej osobe a na vecné argumenty reagoval neprimerane až
konfliktne. Na jednom stretnutí obžalovaný sa „vyhrážal“, že ak nebude po jeho, bude sa sťažovať na
akreditačnej komisii. Obžalovaný sledoval jeho súkromné aj pracovné aktivity, listy s hanlivým obsahom
zasielal susedom poškodenému, boli vystavené na nástenke na pracovisku poškodeného, boli zaslané

hanlivé listy medzinárodným organizáciám, keď poškodený vystupoval s prejavom na OSN, mail bol
poslaný len kostolu, do ktorého chodieval poškodený. Na podklade obvinenia z rasizmu vypovedal
na NAKA, na polícii na Štúrovej a Sasinkovej. V týchto trestných oznámeniach bol označený za
podozrivého, na portáli topky.sk bol zverejnený článok, že osoba poškodeného mala súvis s fyzickýmútokom na obžalovaného. Až do roku 2014 nemal žiadne zdravotné problémy, od roku 2014 nastalo
zhoršenie zdravotného stavu zhoršenie hypertenzie, čo vyústilo do prekonania infarktu. Obžalovaný
poslal poškodenému z väzby ospravedlňujúci list. Poškodený poskytol obžalovanému peňažnú pomoc

do 1 000,- €. Po zverejnení hanlivých informácií o poškodenom sa na jeho podporu postavilo niekoľko
tisíc študentov.

Poškodený J. X., po zákonnom poučení, vypovedal, že s obžalovaným sa osobne nestretol, o jeho
existencii vedel z rozprávania svojich rodičov, otcových kolegov a zamestnancov. V októbri 2013 našiel v

schránke rodinného domu, kde v tom čase býval s rodičmi - poškodenými, list obsahujúci obvinenie jeho
otca zo sexuálneho zneužívania pána S.. List odovzdal poškodeným. Následne z rozprávania svojho
otca sa dozvedel, že sa mu mali vyhrážať, dokonca aj likvidáciou. Od obžalovaného dostal žiadosť na
zaplatenie nemajetkovej ujmy za údajné krivé svedectvo, pričom požadoval zaplatenie sumy 40 000,-
€, čo svedok vyhodnotil ako hrozbu voči sebe aj svojej rodine. Od svojho otca mal sprostredkované
informácie,že jehootcovichodilidorobotyanonymnélisty,ktoréotecveľmizleznášal, hlavnepsychicky,

týmto konaním obžalovaného trpela celá rodina.

Na doplňujúce otázky procesných strán svedok uviedol, že požiadavky obžalovaného na 40 tisíc vnímal
jednak ako absurdnú, jednak to potom pociťoval ako ohrozenie nie len jeho ale aj vlastnej rodiny, ktorej
sa to bytostne dotýka. V podstate mal byť sankcionovaný za to, že na polícii vypovedal podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia. Požiadavky obžalovaného pociťoval ako zastrašovanie jeho osoby, v
robote sa svedka dotazovali, že prečo chodí na políciu vypovedať a čo sa to okolo neho deje. Konanie
obžalovaného spočívalo v tom, že vydieral poškodených tým, že od nich žiadal platenie vysokých
súm, jednak to boli zverejnené osočujúce a ohováračské správy na webe Matici rómskej, čo viedlo
k rozhodnutiu poškodených presťahovať sa do zahraničia, nakoľko mali z obžalovaného obavy o ich

životy. Z rozprávania matky - W. X. sa dozvedel, že dostávala takéto žiadosti ako aj anonymné listy
do práce, aj jej nadriadený s rovnakým obsahom, ako dostával poškodený T. X., bola z toho v úplnom
strese. Z obsahu anonymného listu z roku 2013 vyvodil logický záver, že jeho pisateľom bol obžalovaný,
keďže mal byť práve obžalovaný „obeťou“ údajného sexuálneho násilia. V liste, ktorý dostal, mu bolo
oznámené, že bude obvinený z krivej výpovede v prípade, ak nezaplatí finančnú kompenzáciu vo výške

40 tisíc eur. Nevedel sa vyjadriť k oprávnenosti nárokov obžalovaného voči Vysokej škole svätej Alžbety
resp. k jej zriaďovateľom. V dôsledku konania obžalovaného trpela celá rodina. Obvinenia z rasizmu
zo strany Matici rómskej považoval za hlúposť, pretože poškodený spolupracoval s viacerými rómskymi
organizáciami, ktoré vylúčili takúto skutočnosť zo strany poškodeného. Nepravdivé medializované
informácie sa podpísali na zdravotnom stave T. X. a W. X., najmä na ich psychickom zdraví.

Na podklade zdravotných potvrdení o stave W. X. zo dňa 01.06.2021, 20.05.2021, 01.10.2021 a zo dňa
04.07.2022 súd v zmysle §263 odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku oboznámil čítaním svedeckú
výpoveď W. X. zo dňa 26.09.2018 z prípravného konania z č. l. 351 a nasledovné a to z dôvodu, že
zdravotný stav svedkyne poškodenej X. dlhší čas znemožňoval jej výsluch na súde. Z jej výpovede

vyplynulo,žeobžalovanéhopredvýsluchomnikdynestretla,ojehoosobevedela,žepracovalnavysokej
škole sv. Alžbety, kde mu nebol predĺžený pracovný pomer. Jej manžel /pozn. súdu poškodený T.N.
X./ jej niekedy v období mesiacov apríl-máj 2013 povedal, že má s obžalovaným problémy, pretože sa
mu vyhrážal smrťou, ublížením a likvidáciou rodiny. Prakticky následne bola poškodená kontaktovaná
obžalovaný prostredníctvom emailu, ktorého prílohou bolo trestné oznámenie na manžela. V tom istom

období ich viacerí susedia informovali, že mali v schránkach listy s osočujúcimi informáciami o manželovi
o sexuálnom zneužívaní, ľudia sa na to vypytovali, čo sa im nestalo po celý čas 27 rokov, čo tam bývali.
V októbri 2017 jej do zamestnania Slovenskej zdravotníckej univerzity boli poslané viaceré podania, v
ktorých bola obvinená z krivej výpovede. V októbri 2018 je obžalovaný poslal na rektorát zamestnávateľa
predžalobnú výzvu na zaplatenie nemajetkovej ujmy za krivé obvinenie a ohováranie a to vo výške 50

000,-€.Obžalovanýtietomailyposlalnasekretariáty,dekanke,rektorovi,poškodenámuselavysvetľovať
túto situáciu, nakoľko to ohrozovalo jej morálny kredit. Poškodená mala z obžalovaného neustále obavy,
keď išla von z domu, je v permanentnom strese z obžalovaného. Aktivity obžalovaného vo vzťahu k
manželovi vyhodnotila ako intenzívnejšie a nebezpečnejšie, ktoré sa negatívne odrazili tak na zdraví
manžela ako aj na jej zdraví. Konanie obžalovaného sa jej týkalo denne, kazil jej morálny kredit.

Znalec N.. J.. D. X., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých sa vo vzťahu
k posudku obžalovaného č. 6/2019 úplne pridržal svojich záverov, preto bol postupom podľa § 268 odsek
2 Trestného poriadku oboznámený, pričom z oboznámeného obsahu vyplynulo, žepsychologickým vyšetrením obžalovaného nebol zistený významný kognitívny deficit (intelekt, pamäť
myslenie), ktorý by mal forenzný význam vo vzťahu k posudzovanému prípadu. Intelekt orientačne

v pásme širšieho populačného priemeru. Osobnosť zníženej zrelosti s odrazom v emočnej oblasti
bez jednoznačnej preferencie ideačných vs. emočných mechanizmov v rozhodovacích a zvládacích
procesoch. Kvalita spracovávania je obvykle dobrá a komplexná. V značnom psychologickom zmätku sa
stáva spracovávanie chybné a dôsledkom je menej zrelé spracovávanie. Problematické spracovávanie
zakladá potenciál pre problémy v pretlmočení a konceptualizácii nových vstupov.

k forenzne relevantným zisteniam ohľadom kognitívnych mechanizmov znalec uviedol potenciál pre
chybné pretlmočenie prítomných kľúčov, ktorý vedie k menej efektívnym vzorcom správania. Strata
mediačnej efektívnosti, alebo testovania reality je dôsledkom emočných, alebo ideačných interferencií,
alebo problémov v spracovávaní, ktoré vedú k nesprávnym identifikáciám.
obžalovaný má tendenciu ku nekonvenčným mediačným rozhodnutiam, ktoré neberú ohľad na sociálne
požiadavky, alebo očakávania. Takto výsledné správanie imponuje ako sociálne neadaptívne a má

závažnejšiu formu kognitívneho nezvládnutia. Významná je zistená prítomnosť nadmerného zaujatia
(napr. ostražitosť pri pocitoch ohrozenia), ktoré preniká do konceptuálnych operácií a slabá kontrola nad
ideačnými impulzami obžalovaným.
ohľadne osobnosti obžalovaného znalec poukázal na významné zistenia, že
vynakladá značnú energiu, aby si udržal trvalý stav pripravenosti, ktorý súvisí s negatívnym, či

nedôverčivým postojom k prostrediu, čo vedie k pocitu ohrozenia a zraniteľnosti a k tendencii byť stále
opatrnejší, čo sa týka správania,
základný charakteristický rys, zvýšené sebazaujatie a vyšší pocit vlastnej hodnoty vysoko ovplyvňuje
jehorozhodovanieasprávanie,pretožejeprítomnápotrebačastéhopotvrdzovaniaaposilňovaniapocitu
osobnej hodnoty. Niekedy to provokuje k sebaskúmaniu a vtedy môže vzniknúť vnútorný konflikt medzi

vysokýmsebahodnotenímauvedomovaním,ženemusíbytplatné.Vprípade,žeprostrediejezdržanlivé
v podávaní potvrdení, môže to vyvolávať u obžalovaného neprimerané správanie.
agresivita nie je jadrovým zvýrazneným rysom v rozsahu, ktorý by bol rozhodujúci pre formovanie
správania v snahe presadiť uspokojovanie potrieb. Pokiaľ dochádza k agresívnemu správaniu (bez
ohľadu na formu) ide o reakciu na pocit ohrozenia, napr. sebaobrazu.

osobnostný profil obžalovaného je tvorený osobnosťou s nezrelou emotivitou bez jednoznačnej
preferencie rozumových vs. emočných mechanizmov v procesoch rozhodovania a zvládania pri zníženej
kapacite k zvládaniu stresu. Uvedené emočné vplyvy vyvolávané zvýšenými ašpiráciami pri kolísavej
disponibilite zdrojov majú negatívny dopad na kvalitu rozhodnutí. Tieto sú poznamenané i zlyhaniami v
kvalite myslenia na ideačnej úrovni pri vplyve zaujatia tak sebaobrazom, ako aj zvýšenou vzťahovačnou

senzitivitou.
vierohodnosť výpovede obžalovaného je v zmysle psychologických kritérií pre zhodu výpovede s
vnímanou realitou u znalca k veci je znížená.
u obžalovaného je pravdepodobná tendencia skresľovať, zahmlievať a zatajovať ním vnímané a
následné reprodukované skutočnosti a udalosti s ohľadom na charakteristiky myslenia vo vzťahu k

emočným vpádom do tohto procesu, pri nepredvídateľnosti kolísania vstupov emócií. Táto tendencia v
značnej miere súvisí s obrannými mechanizmami slúžiacimi k zachovaniu prijateľnosti sebaobrazu a z
veľkej časti môžu byť nevedomými, čiže nejde o „klamanie“.
pri vyšetrení neboli zistené konfabulácie. Pravdepodobnosť konfabulácií, ako fantazijného vypĺňania
mnestických dyskontinuít je nízka.

obžalovaný nemá sklony k agresívnemu správaniu, ako prevažujúca charakteristika osobnosti. Výskyt
asociálneho správania je málo pravdepodobný, nevykazuje zvýraznenosť disociálnych rysov osobnosti.
Má však tendenciu ku nekonvenčným rozhodnutiam, ktoré neberú ohľad na sociálne požiadavky, alebo
očakávania.
schopnosť obžalovaného ovládať brzdiace mechanizmy, pokiaľ ide o impulzívne konanie je s ohľadom

na nízku kapacitu pre zvládanie stresu a nestabilnú emotivitu znížená. Samotná úroveň agresivity je
nízka.

Na otázky procesných strán znalec ďalej uviedol, že nezistil negatívne nastavenie u obžalovaného
voči poškodeným, zistil však negatívne nastavenie voči konaniu poškodeného X., ktoré obžalovaný

chápal ako príkorie voči jeho osobe. Výsledkom vnímania obžalovaného je jeho následné konanie voči
poškodenému, ktoré je predmetom tohto súdneho procesu. Akékoľvek správanie ktorejkoľvek osoby
je výsledkom spolupôsobenia faktorov, ktorých súčasťou sú ich obranné mechanizmy, to znamená, že
to platí aj pre obžalovaného. Vždy dochádza k obranným mechanizmom, teda k určitému skresleniu,aby „sme tú situáciu lepšie zvládali“. Nekonvenčnosť riešenia obžalovaného spočíva vo zvýšenej
tendencii k individualizmu, môže ísť o riešenia, ktoré sú nápadnejšie svojou prosocialnosťou alebo
zníženou sociálnou adaptáciou. Samotná tendencia k nekonvenčným rozhodnutiam nie je vyjadrením

antisociálneho postoja obžalovaného. „Intenzita fabulácie“ sa spája s intenzitou emócií, ktoré konkrétna
osoba pociťuje vo vzťahu ku konkrétnej osobe alebo konkrétnej situácií. Čím silnejšie emócie vyvoláva
priestor, v ktorom sa skúmaná osoba nachádza, tým budú výraznejšie aj tendencie vnímať túto
situáciu alebo osobu, ako ohrozujúcu, ako zdroj možného zlyhania. Fabulácia je fantazijná produkcia,
má nevedomú a vedomú zložku. Pokiaľ je tam veľa vedomej zložky je to klamanie. Fabulácia je

fantazírovanie motivované nevedomými procesmi.

J.. P. J., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria sa vo vzťahu k posudku
obžalovaného č. 3/2019 sa plne pridržala svojich záverov, preto bol postupom podľa § 268 odsek 2
Trestného poriadku posudok oboznámený, pričom z oboznámeného obsahu vyplynulo, že
na podklade psychiatrického vyšetrenia obžalovaného skonštatovala, že obžalovaný netrpel v minulosti

ani v čase vyšetrenia duševnou poruchou, ktorá by mala forenzný význam na jeho ovládacie a
rozpoznávacie schopnosti,
osobnosť obžalovaného je menej diferencovaná, senzitívne vzťahovačná, so zvýraznením rysov
egocentrizácie, s nižšou frustračnou toleranciou a rysmi emočnej nestability.
u obžalovaného nebola zistená závislosť na návykových látkach, neboli zistené chorobné zmeny v

schopnostiach obžalovaného správne vnímať okolité dianie a rozpoznať objektívnu realitu.
obžalovaný je plne schopný chápať zmysel trestného konania, jeho zdravotný stav je z psychiatrického
hľadiska kompenzovaný, intelekt má v pásme priemeru, kognitívne funkcie nenarušené, znalec nezistil
príznaky duševnej poruchy, ktorej začiatok by bol lokalizovaný na čas po spáchaní skutkov.

Na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že v čase vyšetrenia obžalovaný vykazoval emočnú nestabilitu,
pokleslé ladenie, určitú senzitívnu vzťahovačnosť, ktorá sa prejavovala aj vo väčšom rozsahu. Znalecký
posudok vypracovala až po podrobných zisteniach doktora X.. U obžalovaného nebola zistená
duševná porucha alebo duševná choroba, ktorá by mala vplyv na jeho ovládacie alebo rozpoznávacie
schopnosti,konanieobžalovanéhonebolochorobnemotivované.Zistenéosobnécharakteristikynemajú

charakter choroby, sú podrobne popísané v znaleckom posudku doktora X., obžalovaný je osobne
nevyzretou emočne nestabilnou osobou so zistenou vzťahovačnosťou. Zistené charakteristiky sú iného
nechorobného charakteru. U obžalovaného sa prejavuje dramatickejšie prežitie situácií, bola u neho
zistená znížená frustračná tolerancia a zároveň zistená aj zvýšená mienka o vlastnej osobe. Ak
nedochádzalo k naplneniu jeho predpokladov, jeho osobnosť reagovala precitlivenejšie. Obžalovaný sa

dožadoval svojich práv, o ktorých bol presvedčený, že sú oprávnené, a keď neboli splnené, tak na to
príslušne aj reagoval. Hodnotiť adekvátnosť práv a reakcie obžalovaného však neprislúcha znalcom.
V prípade, ak je osoba dlhodobo vystavená záťažovej situácií, je normálne, že miera únosnosti záťaže
sa znižuje. Vo všeobecnosti uviedla, že ak je osoba emočne nestabilná, tak precitlivelejšie reaguje na
vonkajšie situácie, ak teda situácia prekročí jeho schopnosť zvládať túto situáciu. Ak je osoba vystavená

dlhodobej záťažovej situácie, tak ako to bolo zistené v spise a ako to interpretoval sám obžalovaný,
tak môže dôjsť k stavu výraznej úzkosti, ktorá sa prejaví reakciou vo forme útok, útek alebo paralýza.
Reakcia konkrétnej osoby je individuálna. Vo všeobecnosti osoby alebo páchatelia, ktorí prenasledujú
iné osoby, majú zistenú v osobnostnej charakteristike agresiu a seba zaujatosť, avšak tento predpoklad
nie je možné zovšeobecňovať na konkrétny prípad. Stalking alebo prenasledovanie nie je samé o sebe

duševnou chorobou, duševnou poruchovou, môžu byť zistené osobnostné črty, ktoré sa môžu dať liečiť.
U obžalovaného znalkyňa zistila, že je senzitívny, seba zaujatý ale zároveň plne zodpovedný za svoje
konanie.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 269 Trestného

poriadku je potrebné poukázať najmä na trestné oznámenie zo dňa 10.03.2018 z č. l. 1 - 39, zápisnicu
o doplnení trestného oznámenia z č. l. 40 - 174, listinné dôkazy predložené poškodeným pri výsluchu
zo dňa 02.05.2018 z č. l. 304 - 350, listinné dôkazy predložené splnomocnencom z č. l. 516 - 578,
listinnédôkazypredloženésplnomocnencomdňa02.08.2018zč.l.579-597,listinnédôkazypredložené
splnomocnencom z č. l. 598 - 618, uznesenie vyšetrovateľov PZ z č. l. 625 - 637, výpis z evidencie

priestupkovzč.l.645/5/2013-9/2018/,lustráciaGPSRzodňa24.11.2023,odpisRTzodňa24.11.2023,
lustrácia sociálnej poisťovne zo dňa 24.11.2023.Vo vzťahu k navrhovaným dôkazom obhajobou, ktoré predniesli na hlavnom pojednávaní dňa
24.11.2023 a ktorými požadovali vykonanie dôkazov, ktoré preukazujú, že by obžalovaný svojím
konaním spôsobil zhoršenie kvality života poškodeným, zhoršenie rodinných vzťahov a pracovných

vzťahov u poškodených, aby bol vypočutý splnomocnenec poškodených, poškodená X. a vykonanie
znaleckého preskúmania vybraných zvukových záznamov z hlavného pojednávania, súd predmetné
návrhy vyhodnotil ako nadbytočné /výsluch poškodenej, keďže procesným postupom bola oboznámená
jej výpoveď z prípravného konania/, rovnako ako nadbytočný súd vyhodnotil aj návrh na výsluch
splnomocnenca poškodených, ktorý nebol svedkom konania obžalovaného a zastupoval poškodených

v trestnom konaní. Ďalšie návrhy obžalovaného boli neurčité, obžalovaných nekonkretizoval, ktoré
konkrétne dôkazy má súd vykonať, znalecké skúmanie nahrávok z hlavného pojednávania súd
nevyhodnotil ako dôkaz, ktorý by sa týkal predmetu trestného konania, teda konania ktoré bolo uvedené
v skutkovej časti podanej obžaloby.

K právnej kvalifikácii a k výroku o vine obžalovaného

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného

konania dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému
sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1
písmeno a/, písmeno e/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140
písmeno b/ Trestného zákona, a že sa tohto skutku dopustil práve obžalovaný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na tieto konkrétne skutočnosti a argumenty:

Obžalovaný síce vyhlásil, že je nevinný, vo svojej výpovedi uviedol, že jeho konanie nenaplnilo žiadne
znaky trestného činu a obžalovaný si len uplatňoval ústavné práva vyplývajúce z platnej zmluvy so
zamestnávateľom a z odmeňovacieho poriadku. Nepodával žiadne účelové trestné oznámenia, na

poškodených podal trestné oznámenia z dôvodu, že podávali nepravdivé informácie v trestnom konaní
vedenom na OR PZ Bratislava I pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania, v ktorom
vystupoval v procesnom postavení podozrivého. Podaním trestného oznámenia sa nedopustil žalovanej
trestnej činnosti. Poškodeným neadresoval žiaden výhražný, posmešný alebo urážlivý list. Poprel, že by
posielalrôznyminštitúciámhanlivéalebovulgárnelisty,rovnakopoprel,žebyzverejňovalnainternetovej

stránke Matice rómskej znevažujúce články o poškodenom.

Výpoveď a obranu obžalovaného hodnotím ako rozporuplnú a nepravdepodobnú - v rozpore s
vykonaným dokazovaním a zabezpečenými dôkazmi, pričom verzia obžalovaného, prezentovaná
na hlavnom pojednávaní, podľa názoru súdu predstavuje súbor účelových tvrdení v snahe vyhnúť

vyvodeniu trestnej zodpovednosti voči svojej osobe.

Súdpovažujezanesporné,žekonanímobžalovanéhodošlokuspáchaniutrestnéhočinunebezpečného
prenasledovania tým, že podával účelové trestné oznámenia a civilných žalôb, rozosielal hanlivé listy
na rôzne inštitúcie obsahujúce hrubo osočujúci obsah na poškodeného X. a to jeho obviňovaním zo

sexuálneho násilia, očierňovaním v úmysle zdiskreditovať poškodeného T.N. X., s tým že to bola reakcia
obžalovaného na ukončenie pracovného pomeru s inštitúciou, za ktorú vystupoval a v mene ktorej konal
poškodený T. X..

Záveru o tom, že obžalovaný sa dopustil žalovaného prečinu úmyselne svedčia viaceré dôkazy, pričom

súd poukazuje na tieto rozhodné skutočnosti.

V prvom rade je potrebné poukázať na výpoveď poškodeného T. X., ktorá podrobne popísal skutok a
potvrdil nasledovné skutočnosti, že

obžalovaného spoznal ako učiteľa na vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, na ktorej
poškodený pôsobil ako rektor,obžalovaný pôsobil na vysokej škole do roku 2012 alebo 2013, kedy mu skončil pracovný pomer na
dobu určitú, následne skutočnosť, že obžalovanému nebol predĺžený pracovný pomer, čo odštartovalo
5 - 6 ročné útoky na poškodeného a jeho rodinu zo strany obžalovaného,

obžalovaného protiprávne konanie začalo napísaním výhražnej SMS správy, následne svoje konanie
voči poškodenému stupňoval podávaním žalôb, trestných oznámení, v ktorých poškodeného obviňoval
zo spáchanie viacerých trestných činov - spôsobenie škody veľkého rozsahu, nevyplatenie mzdy,
nebezpečného vyhrážania, rasového útoku, nebezpečného vyhrážania, podvodu, ktoré následne
posielal manželke poškodeného, jej zamestnávateľovi, na rektorát vysokej školy,

obžalovaný protiprávne konanie vystupňoval v roku 2018 tým, že svoje neodôvodnené podozrenia z
trestnej činnosti poškodeného medializoval v printových médiách - SITA, TASR, TOPKY, stránka Matice
rómskej, Úradu vlády SR, medzinárodným ľudsko právnym organizáciám /orgánom OSN/, ktorým zaslal
aj listy obsahujúce obscénnosti a nepotvrdené podozrenia zo sexuálnych aktivít poškodeného voči
obžalovanému,
konanieobžalovanéhomaloprepoškodenéhonepriaznivédôsledkyvrodinnom,osobnomaprofesijnom

živote a to jednak v podobe, že sa ho „ľudia stránili“, musel vymeniť kostol, kde chodil na omše, v
pracovnej oblasti spolupracovníci sa ho dotazovali na obsahy listov, ktoré im boli zasielané, poškodený
v snahe vyhnúť sa obžalovanému odsťahoval do zahraničia,
v dôsledku konania obžalovanému sa poškodenému zhoršil aj jeho zdravotný stav prejavujúci sa
zvýšením krvného tlaku s následným infarktom.

Verziu poškodeného T. X. o priebehu skutku potvrdzuje výpoveď poškodenej W. X., ktorá vo svojej
výpovedi uviedla podstatné okolnosti svedčiace o protiprávnom konaní obžalovaného a to v tom smere,
že

obžalovaný bol zamestnaný na vysokej škole Sv. Alžbety, na ktorej mu nebol predĺžený pracovný pomer,
sajejpoškodenýT.X.,jejmanžel,niekedyvaprílialebomáji2013zveril,žemalsobžalovanýmproblémy,
že sa mu obžalovaný vyhrážal smrťou a likvidáciou rodiny,
bola konfrontovaná susedmi v súvislosti s tým, že susedom boli do schránok distribuované difamujúce
listy s osočujúcimi a nepravdivými informáciami o sexuálnom zneužívaní osôb poškodeným X.,

obžalovaný opakovane v priebehu rokov 2017 a 2018 zasielal prostredníctvom emailu nielen jej ale
aj pracovníkom a vedúcim zamestnancom Slovenskej zdravotníckej univerzity, jej zamestnávateľskej
spoločnosti, podania, v ktorých ju obžalovaný obviňoval z krivej výpovede, podania obsahujúce
predžalobné výzvy na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 50 000,-€, pričom bola opakovane k týmto
skutočnostiam dotazovaná zo strany spolupracovníkov, predmetné nepravdivé informácie ohrozovali jej

morálny kredit,
z konania obžalovaného mala obavy prejavujúce sa strachom a obavami, keď mala vyjsť z domu von,
bolo pre ňu stresujúce, pretože sa opakovalo a trvalo dlhší čas,
konanie obžalovaného sa negatívne prejavilo na zdraví poškodeného T. X..
Ďalším dôkazom o vine obžalovaného je svedectvo J. X., ktorý potvrdil, že

v októbri 2013 našiel v schránke rodinného domu, kde v tom čase býval s rodičmi - poškodenými, list
obsahujúci obvinenie poškodeného T.. X. zo sexuálneho zneužívania W. S.,
sa obžalovaný mal poškodenému vyhrážať likvidáciou /sprostredkovaná informácia od poškodeného/,
od obžalovaného dostal svedok výzvu na zaplatenie nemajetkovej ujmy za údajné krivé svedectvo a

ohováranie v sume 40 000,- €, čo svedok vyhodnocoval ako formu hrozby voči jeho rodine,
má sprostredkované informácie o tom, že obžalovaný posielal T. X. do práce anonymné listy, ktoré mali
zlý vplyv na psychiku T.. X. ako aj na celú jeho rodinu,
v zamestnaní bol opakovane zo strany spolupracovníkov dotazovaný na skutočnosť ohľadne jeho
opakovaných predvolávaní na políciu,

obžalovaný zverejňoval osočujúce a ohováračské správy, respektíve obvinenia z rasizmu na webe
Matice rómskej, konanie obžalovaného sa stupňovalo, čo viedlo k presťahovaniu sa jeho rodičov do
zahraničia z dôvodu obáv o ich život zo strany obžalovaného,
má sprostredkované informácie o tom, že obžalovaný posielal anonymné listy, žiadosti aj do práce W.
X., ktoré mali rovnako zlý vplyv na jej psychický stav, z týchto listov bola v neustálom strese.

Pravdivosť a dôveryhodnosť výpovedí poškodených a svedka J. X. potvrdzujú viaceré oboznámené
listinné doklady svedčiace o cieľavedomom konaní obžalovaného, ktorý cielene zneužíval internetový
priestor, printové média na vytváranie tlaku na poškodených zverejňovaním nepravdivých informácií,k zasielaniu podaní, ktoré mali jednoznačne poškodzovať poškodených v „očiach“ verejnosti ,
spolupracovníkov poškodených, známych. Z množstva zadovážených listinných dôkazov súd poukazuje
na

mail obžalovaného /z adresy W..O. / obsahujúci výzvu pre poškodenú na zaplatenie peňažnej sumy,
pričom tento mail adresoval aj na rektorát Slovenskej zdravotníckej univerzity, respektíve na iné
inštitúcie /č. l. 45 - 46, 314 - 315, 320- 321 /,
pokus o zmier adresovaný poškodenému, ktorý však bol úmyselne obžalovaný mailom doručovaný aj
iným osobám - zamestnancom vysokej školy Sv. Alžbety /č. l. 47 - 48, 140 - 142, 346 - 347, /,

vyhlásenie obžalovaného /č. l. 64/, v ktorom sa zaviazal, že nebude pokračovať v poškodzovaní mena
VŠ Sv. Alžbety a poškodeného,
správu zverejnenú na portáli SITA /č. l. 71/ stanovisko S. A. k obvineniam poškodeného z rasizmu voči
Rómom
stanovisko Úradu vlády SR k tlačovým správam Matice rómskej, o. z. /č. l. 72/, respektíve rôzne
vyhlásenie k medializovaným správam zo strany obžalovaného /č. l. 73 - 77/,

správa hlavného kontrolóra, respektíve vedenia VŠ Sv. Alžbety ohľadne podania Matice rómskej, ktoré
bolo vyhodnotené ako nepravdivé /č. l. 77 - 78, 81, 83/,
podporné a vysvetľujúce stanoviská pracovníkov, študentov VŠ zdravotníctva o sociálnej práce sv.
Alžbety na podporu poškodeného ako reakcie na zverejnené difamujúce informácie od obžalovaného /
č. l. 84, 85, 86, 87, 99, 100 - 132, 173 - 174, 516, 523 - 527, 528 - 529, 530 - 531, 586/

správy v printových médiách obsahujúce podozrenia, že sa poškodený obžalovanému vyhrážal ,
reagujúce na domnelý konflikt medzi poškodeným a obžalovaným a pod. /č. l. 82, 92 - 93, 167, 168, 170/,
články zverejnené na webovej stránke Matica rómska, o. z. /č. l. 90 - 91, 305 - 307, 308 - 311, 538 -
539, 583, 587 - 590, 593 - 597/,
správy, podania maily rozosielané slovenským a j zahraničným inštitúciám a orgánom obsahujúce

nepravdivé a difamujúce informácie o poškodenom /č. l. 164 - 166, 318 - 319, 584, 600 - 604, 606 -
608, 610 - 614 /.

Sklony obžalovaného k protiprávnemu konaniu voči poškodeným dokumentujú aj ďalšie listinné dôkazy
- uznesenia o vznesení obvinenia č. l. 625 - 637, ktorými bolo vznesené obvinenia obžalovanému pre

trestný čin ohovárania, ktorého sa mal dopustiť voči poškodeným.

Vyššie uvedené dôkazy o protiprávnom konaní obžalovaného sú v súlade s osobnostným profilom
obžalovaného zisteným znalcom z odvetvia psychológie, respektíve z odvetvia psychiatrie. Znalci u
obžalovaného skonštatovali, že

sa jedná o osobnosť menej diferencovanú, senzitívne vzťahovačnou, so zvýraznením rysov
egocentrizácie, s nižšou frustračnou toleranciou a rysmi emočnej nestability,
základný charakteristický rys obžalovaného je zvýšené sebazaujatie a vyšší pocit vlastnej hodnoty, ktoré
vysoko ovplyvňuje jeho rozhodovanie a správanie, pretože je prítomná potreba častého potvrdzovania a
posilňovaniapocituosobnejhodnoty,avprípade,žeprostrediejezdržanlivévpodávanítýchtopotvrdení,

môže to vyvolávať u obžalovaného neprimerané správanie,
agresivita nie je u obžalovaného jadrovým zvýrazneným rysom v rozsahu, ktorý by bol rozhodujúci
pre formovanie správania v snahe presadiť uspokojovanie potrieb. Pokiaľ dochádza k agresívnemu
správaniu (bez ohľadu na formu) ide o reakciu na pocit ohrozenia, napr. jeho sebaobrazu,
u obžalovaného nezistil negatívne nadstavenie voči poškodeným, zistili však negatívne nadstavenie voči

konaniu poškodeného X., ktoré obžalovaný chápal ako príkorie voči jeho osobe. Výsledkom vnímania
obžalovaného je jeho následné konanie voči poškodenému, ktoré je predmetom tohto súdneho procesu,
obžalovaný dramatickejšie prejavuje prežitie situácií, bola u neho zistená znížená frustračná tolerancia
zároveň zistená aj zvýšená mienku o vlastnej osobe. Ak nedochádzalo k naplneniu jeho predpokladov,
jeho osobnosť reagovala precitlivenejšie. Obžalovaný sa dožadoval svojich práv, o ktorých bol

presvedčený, že sú oprávnené, a keď by neboli splnené, tak na to príslušne aj reagoval.

Výsledky znaleckého skúmania zapadajú do kontextu ostatných dôkazov, ktoré svedčia záveru o
spáchaní trestného činu nebezpečného prenasledovania obžalovaným voči poškodeným. Je zrejmé,
že obžalovaný nie je a nebol subjektívne spokojný s ukončením pracovného pomeru na vysokej škole,

čo sa prejavilo tým, že poškodených atakoval podávania účelových trestných oznámení a civilných
žalôb, rozosielaním hanlivých listov na rôzne inštitúcie, obviňovaním a očierňovaním a diskreditáciou
poškodeného T. X.. Uvedený záver možno vyvodiť jednak z toho, že svoje žiadosti o peňažné plnenia,
výzvy na zaplatenie nemajetkovej ujmy neposielal len poškodeným, teda osobám voči, ktorým siuplatňoval peňažné plnenia, avšak tieto celkom vedome posielal aj osobám /viď č. l. 45 - 46, 314 -
315, 320- 321/, ktoré boli s poškodenými v pracovnom, priateľskom alebo inom pomere. Uvedeným
konaním obžalovaný neprimeraným a právne neospravedlniteľným spôsobom sa snažil vytvoriť tlak na

poškodených s cieľom, aby mu bolo vyhovené v jeho požiadavkách. Obžalovaný, v súlade so zistenými
rysmi egocentrizácie a nižšej frustračnej tolerancie podporené potrebou častého potvrdzovania pocitu
jeho osobnej slobody, na webových stránkach Matice rómskej zverejňoval dehonestujúce a nepravdivé
informácie o obžalovanom / 90 - 91, 305 - 307, 308 - 311, 538 - 539, 583, 587 - 590, 593 - 597/, čím
dosiahol prenesenie súkromného sporu s poškodeným do verejného priestoru /č. l. 82, 92 - 93, 167, 168,

170/,čomožnovyhodnotiťakoďalšíkroknavytváranietlakunapoškodenýchzaúčelomsplneniasvojich
cieľov. Je potrebné uviesť, že obžalovaný pri naplnení svojich požiadaviek rozosielal rôznym orgánom
a inštitúciám, domácim aj zahraničným, správy, podania maily rozosielané slovenským aj zahraničným
inštitúciám a orgánom obsahujúce nepravdivé a difamujúce informácie o poškodenom /napr. označením
poškodeného za „sexuálneho predátora“, rasistu a pod./ /č. l. 164 - 166, 318 - 319, 584, 600 - 604, 606
- 608, 610 - 614 /. Obžalovaný poškodených vystavil v ich v domácom, voľnočasovom, pracovnom ale

aj aj internetovom priestore prenasledovaniu, ktoré malo podstatný vplyv na ich kvalitu, prejavujúce sa
zdravotnými problémami ako aj potrebou úniku pred obžalovaným odchodom do zahraničia.

Preto sa súd z vyššie uvedených dôvodov nestotožnil s obhajobnou námietkou obžalovaného ohľadne
toho, že sa nemohol dopustiť trestného činu nebezpečného prenasledovania vzhľadom na to, že si len

uplatňoval svoje práva vzniknuté z nezákonne ukončeného pracovného pomeru.

Súd je toho názoru, že výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania jednoznačným spôsobom svedčia
o závere, že obžalovaný je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený obžalobou. V tomto smere
súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili rozhodujúce dôkazy zákonným

spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie skutkového stavu, ktorých
vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú zhodu - vzájomné sa dopĺňanie. Je
potrebné poukázať na to, že aj v prípade, že sa obžalovaný ku skutku nepriznal, tak ostatné zadovážené
dôkazy - výpovede poškodených, svedka J.. X., znalca X.É. G. J. spolu s listinnými dôkazmi sú takej
dôkaznej kvality, že po ich dôkladnom vyhodnotení bolo možné vylúčiť akékoľvek pochybnosti o vine

obžalovaného za žalovaný skutok.

Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky objektívnej stránky prečinu
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno c/, odsek 2 písmeno d/ Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 140 1 písmeno b/ Trestného zákona, nakoľko poškodených

dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo u nich vzbudiť dôvodnú obavu o jej život a
zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu ich života, tým že sa im vyhrážal inou ujmou, inak ich
obmedzoval v ich obvyklom spôsobe života a čin spáchal z osobitného motívu - z pomsty.

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, súd je toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle

v zmysle ustanovenia § 15 písmeno a/ Trestného zákona. V tomto smere súd opakuje, že z okolností
prípadu je úplne evidentné, že obžalovaný úplne cielene dennodenne vykonával niekoľko desiatok
telefonických hovorov poškodenej, napriek tomu, že vedel o tom, že pre poškodenú sú jeho pokusy o
telefonickú komunikáciu stresujúce a obťažujúce .

Vovzťahuknaplneniuosobitnéhomotívuzpomstysúduvádza,žeznenieTrestnéhozákonaneobsahuje
legálnu definíciu pojmu "pomsta". Pomstu možno definovať ako odvetu, resp. odplatu zlom za zlo.
Naplnenie kritéria pomsty v konaní páchateľa trestného činu potom bude spravidla predpokladať
náležité preukázanie predchádzajúceho konania poškodenej osoby voči páchateľovi (skutočného
alebo domnelého), ktoré páchateľ vnímal natoľko negatívne (pričom je irelevantné, či dôvodne, alebo

bezdôvodne), že toto bolo jedným z tzv. spúšťačov jeho konania právne kvalifikovaného ako trestný
čin, ktorý páchateľ spáchal. Pri aplikovaní vyššie uvedených východísk na prejednávaný prípad je súd
toho názoru, že obžalovaný konal z pomsty, nakoľko motívom konania obžalovaného bolo vyplatenie
odškodného za spôsobenú traumu a dlhodobú nezamestnanosť spôsobenú „nezákonným“ ukončením
pracovného pomeru zo strany inštitúcie, ktorú zastupoval poškodený T. X.. Je zrejmé, že ukončenie

pracovnéhopomeruapôsobeniaobžalovanéhonavysokejškolebolojedinýmspúšťačomprotiprávneho
konania obžalovaného prejavujúceho sa v dlhodobom prenasledovaní poškodených.V súvislosti s týmto prečinom súd skúmal aj materiálnu stránku stíhaného trestného činu spočívajúcu v
jeho závažnosti z hľadiska Trestným zákonom vyžadovaného stupňa /závažnosť vyššia než nepatrná/,
vychádzajúc pritom z kritérií upravených v § 10 odsek 2 Trestného zákona. S poukazom na spôsob

vykonania činu a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, následok, ako aj zavinenie vo forme priameho
úmyslu, má súd za to, že závažnosť spáchaného činu je nepochybne značne vyššia než nepatrná a
konanie obžalovaného predstavuje typizované konanie napĺňajúce zákonné znaky stíhaného trestného
činu /konkrétny stupeň závažnosti je zhodný s typovou závažnosťou vyjadrenou samotnou skutkovou
podstatou daného trestného činu/, ktoré je potrebné postihovať aj prostriedkami trestného práva.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti uznal súd obžalovaného za vinného z prečinu nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno c/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 140 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona.

K výroku o treste :

Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinného, a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade
je výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí na šesť mesiacov až na tri roky.

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil výpis z evidencie priestupkov, podľa
ktorej sa obžalovaný dopustil dvakrát priestupku /priestupok proti verejnému poriadku a priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu/, podľa registru trestov bol 1 krát právoplatne odsúdený rozhodnutím
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.03.2000 sp. zn. 3T/53/1999 pre trestný čin ublíženia na zdraví

podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený peňažný trest vo výške 7
000,- Sk.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, rovnako nezistil ani existenciu žiadnej
priťažujúcej okolnosti, čo malo za následok, že trestná sadzba sa individuálne neupravovala ani v

prospech, ani v neprospech obžalovaného.

Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 10 mesiacov,
pričom pri určení výmery trestu vychádzal zo skutočnosti, že jeho posledné a jediné odsúdenie je z roku
2000.

Súd zároveň dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, z hľadiska individuálnej prevencie ako aj
z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude postačovať uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody, ktorým nedôjde k obmedzeniu ani výraznejšiemu zásahu do
bežného života obžalovaného a jeho spoločenských väzieb jeho izoláciou od spoločnosti, pričom v

súlade s ustanovením § 51 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho
správaním sa počas plynutia skúšobnej doby. Súd uložil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18
mesiacov, pri ktorej zohľadnil závažnosť jeho konania pre spoločnosť a poškodených.

Pre posilnenie výchovného účinku trestu, súd ďalej obžalovanému uložil aj povinnosti, ktoré by mali

obžalovaného viesť k vedeniu riadneho života a zároveň sú takého charakteru, aby minimalizovali
možnosť recidívy protiprávneho konania obžalovaného a zároveň, aby ochránil poškodenú. Súd
preto uložil obžalovanému aj ďalšie obmedzenia a povinnosti, ktoré bude musieť obžalovaný strpieť
a dodržiavať vo vzťahu k poškodenej. Jedná sa o zákaz akéhokoľvek kontaktovania poškodenej
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami - rozumej

zákaz telefonovania, zákaz videohovoru, zákaz posielania SMS alebo MMS správ, zákaz posielania e-
mailov a pod. Zároveň vzhľadom na charakter páchanej trestnej činnosti, súd obžalovanému uložil aj
povinnosť verejne sa ospravedlniť poškodenej J.. W. X. a poškodenému zomrelému prof. J.. T. X., D..
ako formu nepeňažnej satisfakcie za jeho protiprávne správanie sa voči nim.

Uložený trest v prípade obžalovaného bude plniť funkciu ochranu spoločnosti, aby zabránil v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, rovnako uložený trest zodpovedá závažnosti stíhaného prečinu, spôsobu jeho
spáchania následku ako aj zavineniu a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam. Súd je toho názoru,
že uloženie podmienečného trestu je pre obžalovaného postačujúcim trestom a to s ohľadom na jehodoterajší spôsob života. Zároveň dĺžka skúšobnej doby s uloženým probačným dohľadom, ktorého
súčasťousúajobmedzeniaapovinnostiobžalovaného,poskytujesúdudostatočnýčasovýpriestornato,
aby posúdil, či obžalovaný bude pokračovať vo svojom zámere naďalej viesť riadny život alebo naopak,

že svojím správaním a najmä porušovaním spoločenských pravidiel a noriem, prípadne nedodržiavaním
uložených zákazov a porušovania povinností dosiahne to, že súd rozhodne o jeho neosvedčení sa v
priebehu trvania skúšobnej doby, a teda rozhodne o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť

a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.