Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-14C/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520204950
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7520204950.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdvKošiciachsudcomJUDr.LukášomBeňákomvsporežalobcov:1.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX, 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, 3. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
4. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 5. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., B. XXX, 6. A. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, všetci zastúpení JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom, so sídlom
v Košiciach, Kuzmányho 29, proti žalovaným: 1. I. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., H. XX, 2. E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., L. XX/X, 3. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 4. D. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v K., F. XXXX/XX, 5. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., H. XXX/XX, 6. E. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytomvK.,G.XXX/X,7.H.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomvK.,O.F.XXXX/XX,8.N.N.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom v K., O. XXXX/XX, 9. I. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., B. XXXX/XX, 10. G. F. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v K., B. XXXX/XX, 11. G. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L., P. XXXX/X, 12.
A. D. G., H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., G. XXXX/XX, 13. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., K.
XXX/XX, 14. Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., N. XXXX/XX, 15. A. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v K., R. XXXX/XX, 16. I. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., P. X, 17. Q. P. K., XX.XX.XXXX, bytom
v K., A. XXXX/X, 18. I. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., S. XXXX/XX, 19. D. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v H., S. XXXX/XX, žalovaní v 1., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 11., 12., 13., 14., 15. rade zast.: JUDr. Irena

Sopková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 7529/E, pracovisko Košice, Hlavná 25, o
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. až 19. rade majú nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu proti žalobcom
v 1. až 6. rade s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej
inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa po zmene žaloby a čiastočnom späťvzatí žaloby domáhali, aby súd určil, že

žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640, žalobca
v 2. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640, žalobca v 3.
rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640, žalobkyňa v 4. rade je
výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 140/8640, žalobca v 5. rade je výlučným
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640 a žalobkyňa v 6. rade je výlučnou vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640, na nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., T. K. – T.,
evidovaných na LV č. XXXX ako:

- parcela reg. „C“ č. 809/18 o výmere 522 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela reg. „C“ č. 809/47 o výmere 145 m2 - druh pozemku: ostatná plocha,
- parcela reg. „C“ č. 809/67 o výmere 206 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na
nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., T. K. – T.,evidovaných na LV č. XXXX ako:
- parcela reg. „C“ č. 809/21 o výmere 752 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela reg. „C“ č. 809/44 o výmere 145 m2 - druh pozemku: ostatná plocha,

- parcela reg. „C“ č. 809/50 o výmere 132 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na
nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., T. K. – T.,
U. 3 na LV č. XXXX ako:
- parcela reg. „C“ č. 809/22 o výmere 789 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela reg. „C“ č. 809/42 o výmere 84 m2 - druh pozemku: ostatná plocha,

- parcela reg. „C“ č. 809/68 o výmere 164 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na
nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., okres Košice – okolie,
evidovaných na LV č. XXX ako:
- parcela reg. „C“ č. 809/17 o výmere 488 m2 - druh pozemku: ostatná plocha,
- parcela reg. „C“ č. 809/41 o výmere 104 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na
nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., T. K. – T.,

evidovaných na LV č. XXXX ako:
- parcela reg. „C“ č. 809/25 o výmere 686 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela reg. „C“ č. 809/40 o výmere 45 m2 - druh pozemku: ostatná plocha - parcela reg. „C“ č. 809/45
o výmere 204 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec
C., T. K. – T.,

evidovaných na LV č. XXXX ako:
- parcela reg. „C“ č. 809/24 o výmere 673 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela reg. „C“ č. 809/39 o výmere 35 m2 - druh pozemku: ostatná plocha,
- parcela reg. „C“ č. 809/43 o výmere 214m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na
nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., T. K. – T.,

evidovaných na LV č. XXXX ako:
- parcela reg. „C“ č. 809/23 o výmere 514 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela reg. „C“ č. 809/66 o výmere 188 m2 - druh pozemku: ostatná plocha,
- parcela reg. „C“ č. 809/71 o výmere 204 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na
nehnuteľnosti v kat. úz. C., obec C., T. K. – T.,

evidovanej na LV č. XXXX ako:
- parcela reg. „C“ č. 809/26 o výmere 264 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast, dôsledkom čoho sa
znižujú evidované spoluvlastnícke podiely žalovaných a to tak, že:
-žalovanýv14.radeažalovanáv15.radesúbezpodielovýmispoluvlastníkmispoluvlastníckehopodielu
o veľkosti 397/432 na nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., T. K. – T., evidovaných na LV č. XXXX ako:

- parcela reg. „C“ č. 809/18 o výmere 522 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela reg. „C“ č. 809/47 o výmere 145 m2 - druh pozemku: ostatná plocha,
- parcela reg. „C“ č. 809/67 o výmere 206 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- žalovaný v 11. rade a žalovaná v 12. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 397/432 na nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., T. K. – T.,

evidovaných na LV č. XXXX ako:
- parcela registra reg. „C“ č. 809/21, o výmere 752 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela registra reg. „C“ č. 809/44 o výmere 145 m2 - druh pozemku: ostatná plocha,
- parcela registra reg. „C“ č. 809/50 o výmere 132 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
zapísané na LV,

- žalovaný v 9. rade a žalovaná v 10. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 397/432, na nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., T. K. – T.,
evidovaných na LV č. XXXX ako:
- parcela reg. „C“ č. 809/22 o výmere 789 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela reg. „C“ č. 809/42 o výmere 84 m2 - druh pozemku: ostatná plocha,

- parcela reg. „C“ č. 809/68 o výmere 164 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané
na LV č. XXXX,
- žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 397/432, na
nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., T. K. – T.,
evidovaných na LV č. XXX ako:

- parcela reg. „C“ č. 809/17 o výmere 488 m2 - druh pozemku: ostatná plocha,
- parcela reg. „C“ č. 809/41 o výmere 104 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- žalovaný v 7. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 397/864,- žalovaná v 8. rade je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 397/864 na
nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., okres Košice – okolie,
evidovaných na LV č. XXXX ako:

- parcela reg. „C“ č. 809/25 o výmere 686 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela reg. „C“ č. 809/40 o výmere 45 m2 - druh pozemku: ostatná plocha,
- parcela reg. „C“ č. 809/45 o výmere 204 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- žalovaný v 5. rade a žalovaná v 6. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 397/432 na nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., T. K. – T.,

evidovaných na LV č. XXXX ako:
- parcela reg. „C“ č. 809/24 o výmere 673 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela reg. „C“ č. 809/39 o výmere 35 m2 - druh pozemku: ostatná plocha,
- parcela reg. „C“ č. 809/43 o výmere 214 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- žalovaný v 13. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 397/432 na
nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., T. K. – T.,

evidovaných na LV č. XXXX ako:
- parcela reg. „C“ č. 809/23 o výmere 514 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela reg. „C“ č. 809/66 o výmere 188 m2 - druh pozemku: ostatná plocha,
- parcele reg. „C“ č. 809/71 o výmere 204 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- žalovaný v 4. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 397/432 na

nehnuteľnosti v kat. úz. C., obec C., T. K. – T.,
evidovanej na LV č. XXXX ako:
- parcela reg. „C“ č. 809/26 o výmere 264 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast.
Súd určil že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 89/12096,
žalobca v 2. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 89/12096, žalobca v

3. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 89/12096, žalobkyňa v 4. rade
je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 89/6048, žalobca v 5. rade je výlučným
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 445/24192, žalobkyňa v 6. rade je výlučnou vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 445/24192, na nehnuteľnosti v kat. úz. C., obec C., T. K. – T.,
evidovanej na LV č. XXXX ako:

- parcela reg. „C“ č. 809/16 o výmere 933 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, dôsledkom
čoho sa znižujú evidované spoluvlastnícke podiely žalovaných a to tak, že:
- žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 397/3024,
- žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 397/12096,
- žalovaný v 3. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 397/12096,

- žalovaný v 4. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 397/36288,
- žalovaný v 5. rade a žalovaná v 6. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 397/3024,
- žalovaný v 7. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 397/6048,
- žalovaná v 8. rade je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 397/6048,

- žalovaný v 9. rade a žalovaná v 10. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 397/3024,
- žalovaný v 11. rade a žalovaná v 12. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 397/3024,
- žalovaný v 13. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 397/6048,

-žalovanýv14.radeažalovanáv15.radesúbezpodielovýmispoluvlastníkmispoluvlastníckehopodielu
o veľkosti 397/12096,
- žalovaná v 16. rade je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 397/508032,
- žalovaný v 17. rade je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 397/508032,
-žalovanýv18.radeažalovanáv19.radesúbezpodielovýmispoluvlastníkmispoluvlastníckehopodielu

o veľkosti 397/254016, na nehnuteľnosti v kat. úz. C., obec C., T. K. – T.,
evidovanej na LV č. XXXX ako:
- parcela reg. „C“ č. 809/16 o výmere 933 m2 - druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie.
Žalobcovia v 1. až 6 rade majú proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobu odôvodnili tým, že pôvodnú parcelu reg. „E“ O.XXX vo výmere 7.502 m2 v kat. úz. C.
v súčasnosti tvoria parcely reg. „C“, a to parc. č. 809/16, zapísaná na LV č.XXXX, parc.reg. „C“
č. 809/18 a parc.reg. „C“ č.809/47, zapísané na LV č.XXXX, parcely reg. „C“ č.809/21 a parc.
č.809/44, parc.č.809/50, zapísané na LV č.XXXX, parc. č. 809/22 a č. 809/42, zapísané na LV č.XXXX,parc.č.809/17 a 809/41, zapísané na LV č.XXX, parc. č. 809/25, č. 809/40 a č. 809/45, zapísané
na LV č.XXXX parc. č. 809/24, č. 809/39 a č. 809/43, zapísané na LV č.XXXX parc. č. 809/23 a č.
809/66, zapísané na LV č.XXXX, parc. č. 809/26, zapísaná na LV č.XXXX a to v podieloch uvedených

na príslušných LV v prospech toho ktorého žalovaného. Za účelom preukázania vlastníckeho práva
žalobcov predložili žalobcovia znalecký posudok č.9/2019 znalca Ing. Jozefa Bujňáka. Zo záverov
znaleckého posudku vyplynuli nasledovné zistenia: parc. reg. „E“KN č. 128 vo výmere 7.502 m2 v kat.
úz. C., zapísaná na LV č. XXXX, bola pôvodne evidovaná v PK zápisnici č.XX v kat. úz. C., kde bola
zapísaná ako parc. MPČ 128. Právny predchodca žalobcov A. B. bol v pozemno-knižnej zápisnici č.XX

kat. úz. C. evidovaný ako vlastník zapísaný pod B51, B55 C a B59D v podiele 5/36, čo predstavuje
výmeru 1055 m2.
Rozhodnutím Štátneho notárstva Košice-vidiek č. D 5421/72 zo dňa 09.06.1972 ideálne podiely 5/36 A.
B. zapísané bod B51, B55 C a B 59 zdedil E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. O.XX. E. B., nar. XX.X.XXXX
zdedil parcely evidované v pozemno-knižnej zápisnici č.XX, bez náhrady s tým, že ak v budúcnosti bude
niečo z týchto nehnuteľnosti vykúpené, vyvlastnené, ináč scudzené alebo daná náhrada z hocijakého

titulu, táto bude patriť všetkým dedičom, okrem F. B., Q. A., t.j. A. B., E. B. a F. D., Q. B., všetkým v
rovnakých podieloch.
Následne notárskou zápisnicou č. N 98/97, Nz 98/97 zo dňa 25.03.1997 osvedčením boli vyrovnané
znížené dedičské podiely k nehnuteľnostiam evidovaným v PK zápisniciach č.11,72,73 a 267. Podľa tejto
dohody E. B., nar. XX.X.XXXX každému zo zákonných dedičov uznal jeho zákonný dedičský podiel, v

zmysle ktorého, majetok po poručiteľovi nadobudli takto: E. B., nar. XX.X.XXXX nadobudol podiel 10/30
z podielu poručiteľa, čo pri pozemkovo-knižnej parcele č.128 predstavuje výmeru 352 m2, žalobca v
1.rade A. B. nadobudol podiel 2/30 z podielu poručiteľa, čo v rámci celej PK zápisnice č.XX predstavuje
výmeru 70 m2, žalobca v 2.rade D. B. nadobudol podiel 2/30 z podielu poručiteľa, čo predstavuje výmeru
70 m2, žalobca v 3.rade E. B. nadobudol podiel 2/30 z podielu poručiteľa, čo predstavuje výmeru 70

m2, žalobkyňa v 4.rade F. G. nadobudla podiel 4/30 z podielu poručiteľa, čo predstavuje výmeru 140
m2, žalobca v 5.rade E. D. nadobudol podiel 5/30 z podielu poručiteľa, čo predstavuje výmeru 176 m2
a žalobkyňa v 6.rade A. D. nadobudla podiel 5/30, čo predstavuje výmeru 176 m2.
V roku 2008 žalobcovia v 1., 2., 3., 5. a 6. rade ako vlastníci zapísaní na LV č. XXX pod B74 b, c, d, f, g
darovali svoje ideálne podiely na parc. reg. „E“ č.128 spoluvlastníčke, žalobkyni v 4.rade F. G., zapísanej

na LV č. XXX bod B74 E.
Na LV č. XXX však nebola uvedená správna výška ideálnych podielov žalobcov, a teda žalobcovia
v 1.,2.,3.,5. a 6.rade darovacou zmluvou v roku 2008 darovali žalobkyni v 4.rade iba časť zo svojich
skutočných ideálnych podielov, a to: žalobca v 1.rade mal zapísaný podiel 10/8640 vo výmere 9 m2,
žalobca v 2.rade zapísaný podiel 10/8640 vo výmere 9 m2, žalobca v 3.rade zapísaný podiel 10/8640 vo

výmere 9 m2, žalobca v 5.rade zapísaný podiel 25/8640 vo výmere 22 m2 a žalobkyňa v 6.rade zapísaný
podiel 25/8640 vo výmere 22 m2. To znamená, že žalobcovia v roku 2008 darovali iba 13 % svojich
ideálnych podielov na parc. EKN č.128, ktoré nadobudli na základe notárskej zápisnice č. N 98/97 zo
dňa 25.3.1997 o vyrovnaní znížených dedičských podielov.
Dňa 21.12.2012 žalobkyňa v 4.rade na základe kúpnej zmluvy previedla časť zo svojho skutočného

ideálneho spoluvlastníckeho podielu na parc. reg. „E“ č.128 zapísanou na LV č.XXXX, a to
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/108 pod por.č.75 a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
20/8640 pod por.č.78, čo v súčte predstavuje výmeru 86,82 m2 do vlastníctva žalovaného v 4.rade.
Podľa tvrdenia žalobcov, títo boli uvedení do omylu, a preto majú za to, že žalobkyňa v 4.rade uzavrela
kúpnu zmluvu v omyle, nevediac o tom, že výška jej spoluvlastníckeho podielu je podstatne vyššia ako

bola evidovaná na LV. Žalobcovia mali v úmysle už uvedenou darovacou zmluvou previesť na žalobkyňu
v 4.rade všetky svoje ideálne podiely na parc.č.128 a nielen 13 % svojich ideálnych podielov. Ak by
žalobkyňa v 4.rade mala vedomosť o jej skutočnej výške ideálneho podielu, nikdy by neuzavrela kúpnu
zmluvu zo dňa 21.12.2020.
Po darovaní časti ideálnych podielov v roku 2008 a po prevode spoluvlastníckeho podielu žalobkyne

v 4.rade, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2012 oprávnené osoby podľa notárskej zápisnice
č. N 98/97 zo dňa 25.3.1997 by mali byť naďalej evidovaní ako spoluvlastníci pôvodnej parcely reg.
EKN č.128 vo výmere 7502 m2, zapísanej na LV č.XXXX, kat.úz. C., a to žalobcovia v 1.,2.,3.rade v
podiele 70/8640, žalobkyňa v 4.rade v podiele 140/8640, žalobca v 5.rade a žalobkyňa v 6.rade v podiele
175/8640.

Pôvodná parcela reg. EKN č.128 vo výmere 7.502 m2 v kat. úz. C. zapísaná na LV č.XXXX v kat. úz. C.
bola zrušená v konaní Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 15C/78/2014 a na základe geometrického
plánu bola prevedená do parciel reg. „C“. V súčasnosti parc.reg. „E“ č.128 tvoria vyššie uvedené
parcely reg. „C“ v kat.úz. C.. V znaleckom posudku je podrobne uvedené, prečo došlo k nesprávnymzápisom výšky ideálnych spoluvlastníckych podielov žalobcov na pôvodnej parcele reg. „E“ č.128. Z
tohto vyplýva, že v 3 dedičských konaniach boli nadobudnuté podiely skoro 3-násobne prevyšujúce
podiely poručiteľa. Preto žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k

predmetným nehnuteľnostiam za tým účelom, aby sa dosiahla zhoda medzi skutočným právnym stavom
a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti.

3. Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení uviedli, že sa nestotožňujú
s vyjadreniami žalobcov, pokladajú ich za účelové tvrdenia v snahe nadobudnúť vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam zhodnotenými žalovanými. Žalovaní poukázali na to, že ak žalobkyňa v 4. rade
nemala vedomosť o skutočnej výške ideálneho podielu na prevádzanej nehnuteľnosti z dôvodu, že sa
vychádzalo z údajov evidovaných na LV, vylučuje sa tým možnosť žalovaného v 4.rade uviesť žalobkyňu
v 4.rade do omylu ohľadne predmetu kúpnej zmluvy. Kupujúci nemal žiadnu možnosť ovplyvniť
zapisované údaje na LV a tým uviesť predávajúceho do omylu ohľadne predmetu kúpnej zmluvy. Preto
nemožno považovať uzavretú kúpnu zmluvu za neplatnú. Taktiež poukázali na rozhodnutie Štátneho

notárstva Košice-vidiek vo veci prejednania dedičstva po A. B. sp. zn. D 524/72, z ktorého vyplýva,
že predmetom dedičstva bola okrem iného aj nehnuteľnosť v kat. úz. obce C., zapísaná v pozemno-
knižnej zápisnici č.XX, a to parc.č.128, roľa vo výmere 1 kj.512 s.štv. Zo zápisu však nie je čitateľné, v
akom podiele sa dedením nadobúda vlastnícke právo k tomuto pozemku. Z LV č.XXX, ktorý je prílohou
na str.6 znaleckého posudku vyplýva, že pod por.č.16 je zapísaný A. B. ako vlastník v podiele 5/288,

nie však 5/128, ako uvádzajú žalobcovia. Ďalej uviedli, že v dedičskej veci D 293/99 po poručiteľovi
F. A., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX bolo dňa 11.5.1999 vydané osvedčenie o dedičstve,
na základe ktorého nadobudol žalovaný v 2.rade okrem iného aj vlastnícke právo v nehnuteľnosti v
kat.úz. C., parc. č. 128 v podiele 5/128. Následne v tom istom roku dňa 23.08.1999 v dedičskej veci D
693/99 po poručiteľke A. A., Q. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX bolo vydané osvedčenie

o dedičstve, na základe ktorého nadobudli žalovaný v 2.rade, ako aj žalovaný v 3.rade vlastnícke právo
k nehnuteľnosti v kat.úz. C., parc.č.128, obaja v podiele po l/4 k podielu dedičstva (5/128), teda obaja
nadobudli ideálny podiel 5/512. Z uvedeného je zrejmá nesprávnosť tvrdenia žalobcov o nadobudnutí
podielov,ktoré3-násobneprevyšujúpodielyporučiteľa,keďžeporučiteľmivtýchtodedičskýchkonaniach
boli rôzne osoby a nejednalo sa o spoluvlastnícke podiely neb. E. B., nar. XX.XX.XXXX.

Žalobcovia ďalej poukázali na chybný zápis spoluvlastníckych podielov na LV č. XXX, ku ktorému došlo
po založení tohto LV na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie č.98/00218 o schválení
registra obnovenej evidencie pozemkov na nehnuteľnosti zapísané v pozemkovo-knižnej zápisnici č.XX.
LV č.XXX pre kat. úz. C. bol založený po schválení ROEP v roku 1998 na základe zák.č.180/1995
Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Konanie o obnove evidencie

niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim poskytuje účastníkom konania dostatočný priestor na
uplatnenie námietok k návrhu ROEP. Napriek tejto skutočnosti neboli zo strany žalobcov uplatnené
námietky tak v tomto konaní ani v nasledujúcich rokoch, až do podania tejto žaloby. Žalobcovia uvádzajú,
že v roku 2008 došlo k darovaniu spoluvlastníckych podielov žalobcov na žalobkyňu v 4.rade znovu
bez domáhania sa nápravy žalobou namietaných nesprávnosti výšky spoluvlastníckych podielov na

dotknutej parcele. Následne v konaní Okresného súdu Košice -okolie sp. zn. 15C/78/2014 došlo na
podklade vypracovaného geometrického plánu k zrušeniu parc. reg. EKN č.128 vo výmere 7502 m2,
zapísanej na LV č.XXXX pre kat. úz. C. a k jej prevedeniu do parciel reg. CKN, a to opätovne
bez spochybnenia správnosti zapísaných údajov žalobcami. Teda žalobcovia žiadnym spôsobom
nespochybňovali vlastnícke oprávnenia žalovaného v 2.rade, viac ako 20 rokov schválený ROEP sa stal

verejnou listinou a spôsobilým prostriedkom na vykonanie zápisov do katastra nehnuteľností. Z týchto
údajov žalobcovia nepochybne vychádzali aj pri určovaní predmetu darovania v darovacej zmluve v roku
2008.Žalovaníďalejuviedli,žeajvprípade,akbysažalobounamietanéskutočnostizakladalinapravde,
zo strany žalovaných došlo k vydržaniu spoluvlastníckych podielov žalobcov z dôvodu, že títo a ani iné
osoby túto držbu nenamietali, čím žalovaní dobromyseľne a nepretržite vykonávali právo držby dlhšie

ako 10 rokov (so započítaním držby právnych predchodcov). Poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu
ČR, v zmysle ktorej je zrejmá vôľa priznávať možnosť vydržania nehnuteľnosti aj v prípade, ak takáto
držba vznikla v dôsledku nesprávneho zápisu vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností (22Cdo
1824/2004 Najvyšší súd ČR). „Vydržanie a oprávnenú držbu pozemku, ak sa držitelia nepresvedčili o
jeho hranici, nemôže sama o sebe vylúčiť skutočnosť, že sa držitelia pri nadobudnutí nehnuteľnosti

nepresvedčili o hranici nimi nadobúdaných pozemkov podľa operátov vtedajšej evidencie nehnuteľností.
Keby tomu tak nebolo, bolo by prakticky nemožné, aby držiteľ nehnuteľnej veci nadobudnutej do držby
na základe právneho omylu, v rozpore s údajmi v katastri nehnuteľností, mohol túto vec vydržať.“ (22Cdo
4166/2008 Najvyšší súd ČR). Z toho dôvodu žalovaní odmietajú žalobcami tvrdené skutočnosti, tietopokladajú za účelové a majú za to, že pokojnou držbou trvajúcou vyše 20 rokov došlo k vydržaniu
spoluvlastníckych podielov na pôvodnej parcele reg. EKN č.128 vo výmere 7502 m2 v kat. úz. C.,
zapísaných na LV č.XXXX vo vzťahu, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia ich vlastníckeho práva.

4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že svoj nárok založili
na legitímnych listinných dôkazoch, ktoré boli spracované v znaleckom posudku a žalovaní ich ničím
nespochybnili, a teda neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia, nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by
závery znaleckého posudku spochybnil. Žalobcovia odmietli, že by na strane žalovaných, resp. ich

právnych predchodcov boli splnené podmienky pre vydržanie predmetných nehnuteľností. Konanie
žalovaných, resp. ich právnych predchodcov nebolo nikdy dobromyseľné, nakoľko si museli byť dobre
vedomí toho, že oproti ostatným spoluvlastníkom nadobúdajú dedičským konaním neprimerane veľké
ideálne podiely na sporných nehnuteľnostiach. Prostredníctvom dedičského konania si prisvojili podiely
na nehnuteľnostiach, ktoré im nikdy nepatrili. Žalovaní ani ich právni predchodcovia nikdy sporné
nehnuteľnosti neužívali. Poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 129/2017 zo dňa

31.10.2017, v zmysle ktorého, ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým
v stanoviskách alebo rozhodnutiach Najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, príp.
Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu

ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú.

5. Žalovaní zotrvali na svojich vyjadreniach a prostredníctvom právnej zástupkyne uviedli, že nemôže
obstáť tvrdenie právneho zástupcu žalobcov, že ak právni predchodcovia žalobcov nadobudli sporné
nehnuteľnosti na základe dedičských rozhodnutí, ktoré podľa znaleckého posudku sa po uplynutí

niekoľkých rokov ukázali ako nesprávne, žalobcovia majú právny záujem na tom, aby konali o určenie
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, aby sa dosiahla zhoda medzi skutočným právnym
stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. To znamená, že žalobcovia sa dožadujú zrušenia
predchádzajúcich dedičských rozhodnutí, ktoré boli vydané v predchádzajúcich rokoch. Žalovaní
prostredníctvom právnej zástupkyne poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo

2/2020 zo dňa 27.4.2021 (82.3.3), kde veľký senát tohto obchodno-právneho kolégia uviedol, že
dobrá viera nadobúdateľa má právny význam len vtedy, ak to uvádza zákon. Uvedené znamená, že
v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa významná v prípade
vydržania podľa § 134 OZ, prípadne nadobudnutia veci z dedičstva od dediča, ktorému bolo dedičstvo
potvrdené podľa § 486 OZ. Taktiež poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 12.8.2021

sp. zn. 5Cdo 210/2019, v zmysle ktorého: „Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať
také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi.“ Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za
držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, príp. poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo
o dar ako bezodplatné plnenie. Takto judikoval aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. II. 484/2015
zo dňa 14.11.2018. Na základe toho žalovaní predmetnú parcelu nadobudli dobromyseľne, poctivým

spôsobom, tak ako to majú na zreteli rozhodnutia Najvyššieho súdu SR alebo Ústavného súdu. Ďalej
poukázali aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je právne záväzná pre všetky
orgány verejnej moci SR, kde sa celkom jednoznačne poskytuje súdna ochrana dobromyseľnému
nadobúdateľovi vlastníckeho práva aj pred pôvodným vlastníkom. Taktiež uviedli, že v spore medzi
pôvodným - skutočným vlastníkom a dobromyseľným nadobúdateľom vlastníckeho práva prichádza do

úvahy aj prípadná aplikácia všeobecne uznávanej právnej zásady, ktorá platila už v rímskom práve,
„práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne
zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s
dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môže strácať

svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.

6. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že pokiaľ ide o inštitút vydržania, v konaní
nebolo preukázané, že by boli právni predchodcovia žalovaných oprávnenými držiteľmi sporných
pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania. Preto odmietajú dobromyseľnosť právnych predchodcov

žalovaných. Taktiež odmietajú, že by boli vo veci ochrany svojho vlastníckeho práva pasívni, resp. že
nekonajú v súlade s dobrými mravmi. Podľa žalobcov, ide o ničím nepodložené účelové tvrdenia zo
strany žalovaných.7. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 05.05.2022 prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že
medzi stranami sporu dochádza k rozdielnym interpretáciám rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021. Podľa tvrdenia žalovaných, ide o prelomové

rozhodnutie, čo sa týka uplatňovania zásady nemo+iuris. Poukázali na to, že zo znaleckého posudku
predloženého žalobcami vyplýva, že celkový problém nastal pri uzatváraní dohody o vyrovnaní
dedičských podielov N 98/97 dňa 25.3.1997. A. B. ako úplne pôvodný poručiteľ bol spoluvlastníkom
nehnuteľnosti M.p.č.128 v podiele 5/36. V dedičskom konaní po A. B. zdedil uvedený spoluvlastnícky
podiel E. B. (nar.XXXX) v podiele 5/36. Od E. B. (nar. XXXX) odvodzujú svoje vlastnícke právo žalovaní.

E. B. bol vlastníkom uvedeného podielu až do roku 1997, kedy došlo k podpisu dohody o vyrovnaní
dedičských podielov N 98/97. V zmysle tejto dohody boli následne chybne zapísané podiely dedičov,
pričom takýto chybný podiel následne prededil žalovaný E. B. (nar. XXXX). Poukázali na ust. § 486 Obč.
zák.,vzmyslektorého,ktodobromyseľneniečonadobudolodnepravéhodediča,ktorémubolodedičstvo
potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. Teda podľa tvrdenia
žalovaných, domnienka § 486 Obč. zák. pri dedení po A. B. naplnená bola, keďže E. B. (nar. XXXX)

zdedil po A. B. v rámci dedičského konania D 542/72 najskôr to čo mal, teda celý podiel poručiteľa 5/36,
následne dohodou o vyrovnaní dedičských podielov N 98/97 viac než mal a tak tomu bolo dedičstvo
potvrdené osvedčením N 98/97 a následne po E. B. (nar. XXXX) dedil žalovaný E. B., nar. XXXX. E. B.
(nar. XXXX) bol tak nepravým dedičom, keďže nadobudol majetok poručiteľa podľa dedičského práva
vo väčšom rozsahu než mal nadobudnúť, a to osvedčením N 98/97. Teda hovoríme o poručiteľovi A.

B., ak hovoríme o nepravom dedičovi, hovoríme o E. B., nar. XXXX. Ak hovoríme o dobromyseľných
nadobúdateľoch, hovoríme o E. B., nar. XXXX a všetkých ďalších žalovaných. Opätovne poukázali na
rozhodnutie veľkého senátu a na prelomenie zásady „nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má
sám“ takto pri uplatňovaní tejto zásady musí logicky nastať stav, v ktorom niekto nie je vlastníkom a
toto vlastníctvo, ktoré nemá prevádza na iného. Tento nadobúdateľ je v určitých prípadoch uvedených

v zákone chránený dobromyseľnosťou, jedným z týchto prípadov je nadobúdanie od nepravého dediča.
V zmysle znaleckého posudku E. B., nar. XXXX zdedil po A. B. viac než zdediť mal a následne po ňom
dedič E. B., nar. XXXX zdedil aj to, čo E. B. pôvodne patriť nemalo v takom rozsahu ako patrilo. Z toho
dôvodu je E. B. chránený dobromyseľnosťou, tak ako aj ďalší žalovaní.

8. Vypočutý žalobca v 2. rade uviedol, že žalobu podali žalobcovia z toho dôvodu, že zistili na LV, že
im chýbajú podiely na nehnuteľnostiach. Spoločne so žalobkyňou v 4.rade navštívili žalovaného v 2.
rade, keďže zistili, že podiely žalobcov sú prevedené naňho. Žalovaný v 2. rade im uviedol, že neurobili
žiadnu chybu a že nech sa obrátia na notára, resp. na súd. Žalobca ďalej uviedol, že si myslí, že niekto
zmanipuloval, teda že ich podiely sa stratili na LV. Prvýkrát to zistili v januári 2015, kedy aj navštívili

prvého advokáta, ktorý vypracoval žalobu a táto bola podaná na súd 29.12.2015. Došlo k pochybeniu
zo strany právneho zástupcu a skončilo to tým, že žalobcovia zobrali žalobu späť. Predmetné podiely
žalobcovia zdedili v roku 1997. Predmetné pozemky neužívali, keďže ich užívalo poľnohospodárske
družstvo, avšak žiadny doklad o užívaní predmetných nehnuteľností družstvom predložiť nevedia.
Taktiež vrátenie predmetných nehnuteľností od družstva žalobcovia nežiadali.

9. Žalovaná v 1. rade I. I. J. uviedla, že o predmetný pozemok prejavila záujem v roku 2016
prostredníctvom portálu Bazos.sk, kde to ponúkala realitná kancelária. Po prehliadke pozemku prejavila
vážny záujem a neskôr priamo jednala s vlastníčkou predmetných nehnuteľností s p. V. K.. Na všetky
jednania sa dostavovala s I. A., ktorý bol stavebným dozorom a k predaju došlo 27.5.2016. Vklad

vlastníctva do katastra nadobudol právoplatnosť 22.6.2016. Poukázala na to, že pôvodná parcela č.128
sa nachádzala v extraviláne obce na úplne jej začiatku a miestnymi obyvateľmi bola využívaná ako
nelegálnaskládkaodpadu.Týmpoukázalanaskutočnosť,žežalobcoviapredmetnúparcelunevyužívali,
pretože bola to skládka odpadu. V roku 2015 bol vyvesený územný plán obce, kedy sa aj prejednávala
daná lokalita a žalobcovia mali právo podať námietku voči tomuto, aby došlo k stavebnému povoleniu,

resp. k tomu, aby sa tam stavali rodinné domy. Poukázala na to, že najskôr všetci žalovaní kúpili
predmetné pozemky v roku 2016.

10. Žalovaný v 2. rade E. B. uviedol, že nikdy nezisťoval, či sa im stratili nejaké podiely, pretože on to
zdedil po otcovi, po starých rodičoch, po dedovi a babke. Predmetné pozemky upravili a predali. Uviedol,

že bol na dedičskom konaní, kde získal jeden pozemok a tento aj predal. Potvrdil, že žalobca v 2.rade bol
aj so žalobkyňou v 4.rade za ním, avšak on uviedol, že predmetné spoluvlastnícke podiely zdedil. Bolo
to aj uvedené na LV a nikto ich neupozorňoval, že predmetné nehnuteľnosti im nepatria. S pozemkomnič nerobili, bola tam lúka a tráva, zdedili to v roku 1999 a žalobcovia prišli za ním až v roku 2015, resp.
neskôr, presne uviesť nevedel, pričom on im uviedol, že je to jeho pozemok, ktorý zdedil.

11. Žalovaný v 3. rade E. B. uviedol, že v dedičskom konaní po otcovi a následne po ňom zdedil všetko čo
mal otec uvedené na LV, potom sa pridružil k bratovi E. B., dali to dokopy a spoločne odpredali pozemok.
Taktiež uviedol, že pozemok zdedili po otcovi aj po starých rodičoch, neužívali predmetnú parcelu, ale
potvrdil, že vlastne na tejto parcele bolo obecné smetisko. O tom, že nastali problémy sa dozvedel až
po doručení žaloby zo súdu. Od roku 1999, odkedy zdedili s bratom predmetné nehnuteľnosti, nikto

nezasahoval do ich vlastníctva, nikto ich neupozorňoval, že je tam nejaký problém. Preto nemali nikdy
pochybnosti o tom, že sú vlastníkmi predmetného pozemku, keďže bol urobený aj geometrický plán, na
ktorom boli uvedení všetci vlastníci.

12. Žalovaný v 4. rade C. B. uviedol, že tak ako uviedla žalovaná v 1. rade, pozemok odkupoval cez
realitnú kanceláriu. V katastri nehnuteľnosti boli zapísaní majitelia, neviedol sa žiadny súdny spor, a teda

pozemok bol na predaj a keďže to išlo cez realitnú kanceláriu a ešte aj kataster potvrdil, že tam nie je
žiadny spor, tak pozemok kupoval na to, aby si tam vystaval dom. Kúpil ho v roku 2017 a v roku 2021
bol jeho dom skolaudovaný.

13. Žalovaný v 7. rade I. H. N. taktiež uviedol, že odkupoval pozemok od realitnej kancelárie, ktorá

vlastne sprostredkovala predaj od p. M., zaplatil za pozemok primeranú kúpnu cenu a bol ubezpečený,
že p. M. je výlučným vlastníkom. Zmluvu podpísal s realitnou kanceláriou, aj s p. M..

14. Žalovaný v 9. rade I. A. G. uviedol, že v roku 2017 kúpil pozemok prostredníctvom realitnej kancelárie
a zároveň sa stretával aj s p. M., s ktorým sa urobila kúpno-predajná zmluva. Celý úkon si preveroval,

počnúc od katastra cez katastrálny portál, všetku chronológiu výlučných vlastníkov a zistil, že výlučným
vlastníkom je p. M.. Poukázal na to, že kupoval pozemok v dobrej viere, za účelom výstavby rodinných
domov. Poukázal na to, že prebiehali aj konania na úrade obce, teda územný plán sa viackrát menil.
V roku 2017 podpísal kúpno-predajnú zmluvu. Nikto zo strany žalobcov nepodnikol žiadne kroky ani
na strane obecného úradu kde mohli svoje nároky prejaviť, resp. spochybniť a tým pádom kroky obce

prebiehali plynulo, aby sme mohli stavať. O probléme sa dozvedel až po doručení žaloby zo súdu.
Predmetnú parcelu kúpil za 55,00 eur/m2.

15. Vypočutý žalovaný v 11. rade D. G. uviedol, že v priebehu roka 2017 našiel ponuku, ktorú
sprostredkovala realitná kancelária, ktorú oslovil a počas celého procesu jednal s p. K., ako aj s p. M.

o podmienkach. H. M. a realitná kancelária ho ubezpečila, že pozemky sú v poriadku. Následne v roku
2018 začal stavať, žiadne informácie, až do začiatku tohto sporu nemal o tom, že je nejaký problém s
predmetným pozemkom. Až po doručení žaloby sa dozvedel, že je tam problém.

16. Žalovaný v 13. rade H. D. v podstate uviedol to isté, že kúpil parcelu v roku 2017 prostredníctvom

realitnej kancelárie a že jednal aj s p. M., pričom bol ubezpečený, že je všetko v poriadku. Pozemok
kupoval za 52,00 eur/m2. O skutočnosti, že je problém s predmetnou parcelou sa dozvedel až po
doručení žaloby.

17. Žalovaný v 14. rade Q. G. uviedol, že žalobcu v 2.rade vidí dnes na pojednávaní prvýkrát. Nikdy s

ním nebol v kontakte a nikdy sa s ním nevidel. Uviedol, že predmetnú parcelu získal sprostredkovaním
cez p. G., ktorý ho zastupoval a kupoval tiež cez realitnú kanceláriu, ale od majiteľov E. B. a E. B.,
žalovaných v 2. a 3.rade. O probléme s pozemkom sa dozvedel až po doručení žaloby.

18. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.07.2023 žalobu zamietol a stranám náhradu trov konania

nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaní nehnuteľnosť nadobudli v rámci dedičských
rozhodnutí. Mal ta zo, že žalovaní nehnuteľnosti vydržali, boli dobromyseľní.

19. Žalobcovia podali včas vecne odôvodnené odvolanie, na základe ktorého KS KE uznesením zo dňa
30.12.2024 v spojení s opravným uznesením zo dňa pripustil späťvzatie žaloby voči pôvodne žalovaným

v 14. až 19. a 26. rade a konanie voči nim zastavil, v právnom vzťahu medzi žalobcami a žalovaným
v 14. až 19. a 26. rade stranám náhradu trov konania nepriznal a v právnom vzťahu medzi žalobcami
a zvyšnými žalovanými rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svojerozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie je predčasné a je potrebné ho zrušiť. Odvolací súd vytkol
súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, rozhodnutie je tak nepreskúmateľné.

20. Súd prvej inštancie doručil rozsudok odvolacieho súdu na vyjadrenie, vyzval žalobcov, aby
aktualizovali petit žaloby po rozhodnutí odvolacieho súdu, pripojil do konania rozhodnutia tunajšieho
súdu sp. zn. 15C/78/2014 (býv. OS KE – okolie), sp. zn. K3-20C/36/2023, pripojil dedičský spis
sp. zn. D1623/97 OS KE - okolie. Žalobcovia sa k rozhodnutiu odvolacieho súdu vyjadrili podaním
doručeným súdu dňa 12.06.2025 a tiež aktualizovali petit žaloby. Právna zástupkyňa časti žalovaných sa

krozhodnutiuvyjadrilapodanímdoručenýmsúdudňa02.07.2025.Vyjadreniaboliprotistranámdoručené
na vedomie. Súd nato vyzval žalobcov na doplnenie skutkových okolností, aby uviedli, ktoré terajšie LV
vychádzajú z dedičského konania D1623/97, ktoré z D293/99 a ktoré z D693/99. Žalobca sa k výzve
vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.10.2025, poukázal na predložený znalecký posudok ako aj
na petit žaloby. Právna zástupkyňa časti žalovaných sa ešte do konania vyjadrila podaním doručeným
súdu dňa 04.12.2025, pripojila rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/58/2025 a zotrvala na

svojej procesnej obrane.

21. Súd nariadil v spore pojednávanie dňa 11.12.2025, ktorého sa zúčastnili žalobcovia v 2. a 4. rade
a právny zástupca žalobcov. Dostavili sa žalovaní v 1., 4., 7., 9, 10. a 11., nedostavila sa právna
zástupkyňa žalovaných v 1., 5. až 15. a ani ostatní žalovaní. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal

a rozhodol v neprítomnosti žalobcov v 1., 3., 5. a 6. rade a žalovaných v 2., 3., 5., 6., 8, 12. až 19. rade.
Súd na pojednávaní zhrnul doterajší priebeh konania, uviedol predbežné právne posúdenie, dal stranám
možnosť sa vyjadriť, zazneli záverečné reči, ukončil dokazovanie a vo veci rozhodol.

22. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. č.

D1623/97, D693/99, 293/99, rozhodnutiami tunajšieho súdu sp. zn. 15C/78/2014 (býv. OS KE – okolie),
sp. zn. K3-20C/36/2023 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 6Co/58/2025, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a zistil tento skutkový stav:

23. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva k pozemkom pôvodne

evidovaných v PK č. XX, toho času vedených na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, k. ú C. z dôvodu, že toho času nie sú evidovaní na LV, keďže došlo k nesprávnym zápisom
ideálnych spoluvlast. podielov žalobcov k pozemkom pôvodne evidovanými v PK a to tak, že došlo
k zníženiu ich podielov, resp. nedošlo vôbec k zápisom do LV. Z týchto dôvodov časť žalovaných v
dedičských konaniach zdedili viac (aj cudzie podiely). Za týmto účelom dali vypracovať ZP č. 9/2019

vyhotovený znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, ktorý tvorí prílohu žaloby. Žalovaní s podanou žalobou
nesúhlasia, poukázali na rozhodnutie Štátneho notárstva Košice-vidiek vo veci prejednania dedičstva
po A. B. sp. zn. B 524/72, z ktorého vyplýva, že predmetom dedičstva bola okrem iného aj nehnuteľnosť
v kat. úz. obce C., zapísaná v pozemno-knižnej zápisnici č.XX, a to parc.č.128. Zo zápisu však nie
je čitateľné, v akom podiele sa dedením nadobúda vlastnícke právo k tomuto pozemku. Z LV č.XXX

vyplýva, že pod por.č.16 je zapísaný A. B. ako vlastník v podiele 5/288, nie však 5/128, ako uvádzajú
žalobcovia. Ďalej uviedli, že v dedičskej veci D 293/99 po poručiteľovi F. A., nadobudol žalovaný v 2. rade
okrem iného aj vlastnícke právo k nehnuteľnosti v kat. úz. C., parc. č. 128 v podiele 5/128. Následne
v tom istom roku v dedičskej veci D 693/99 po poručiteľke A. A., nadobudli žalovaný v 2. rade, ako
aj žalovaný v 3. rade vlastnícke právo k nehnuteľnosti, parc. č. 128, obaja v podiele po l/4 k podielu

dedičstva (5/128), teda obaja nadobudli ideálny podiel 5/512. Z uvedeného je zrejmá nesprávnosť
tvrdenia žalobcov o nadobudnutí podielov, ktoré prevyšujú podiely poručiteľa, keďže poručiteľmi v
týchto dedičských konaniach boli rôzne osoby a nejednalo sa o spoluvlastnícke podiely neb. E. B., nar.
XX.X.XXXX. Poukázali na rozhodnutie veľkého senátu NS SR 1VObdo/2/2020, tvrdia, že žalobcovia boli
viac ako 17 rokov nečinní, poukázali na vydržanie.

24. Súd prvej inštancie má za nesporné, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, ktoré
bolo pôvodne evidované na PK. č. XX ako parc. č. 128 o výmere 7.502 m2. V roku 1998 v rámci ROEP
bol založený LV č. XXX, na ktorý bola vyššie uvedené parcela vložená. Táto sa v rámci troch dedičských
konaní D 1623/97, D293/99, D693/99 zdedila tak, že žalovaný v 2. rade E. B. v rámci dedičského

konania D 1623/97 po svojom otcovi E. B. zdedil podiely na tejto parcele 5/96, 50/8640, 25/432. V rámci
dedičského konania D293/99 po F. A. zdedil žalovaný v 2. rade E. B. podiel 5/128 na tejto parcele č.
128 a v rámci dedičského konania D693/99 po A. A. zdedil podiel 5/128 na tejto parcele č. 128 žalovaný
v 2. rade E. B. 1 v pomere k dedičstvu. V rámci dedičského konania D693/99 po A. A. žalovaný v 3.rade E. B. zdedil podiel 5/128 na tejto parcele č. 128 1 v pomere k dedičstvu, žalovaný v 4. rade D. M.
1/6 v pomere k dedičstvu. Nato v roku 2008 bolo z LV č. XXX odpísaná parc. č. 128 a vložená do LV č.
XXXX. Všetky zvyšné okolnosti sú sporné a to otázka vydržania a dobromyseľnosti žalovaných.

25. V konaní vedenom na OS KE – okolie pod sp. zn. 15C/78/2014 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva k par. č. 128, vedenej na LV č. XXXX, k. ú. C. tak, že z nej vznikli
novovytvorené parcely č. 809/16, č. 809/17, č. 809/18, pričom par. č. 809/16 nadobudol do svojho
výlučného vlastníctva žalovaný v 4. rade, par. č. 809/17 nadobudla do svojho výlučného vlastníctva I.

V. K., par. č. 809/18 nadobudli do podielového spoluvlastníctva žalovaní v 2. a 3. rade.

26.Súdprvejinštanciezrozhodnutiatunajšiehosúdusp.zn.K3-20C/36/2023zistil,žetotožnížalobcovia
sa voči žalovaným v 2. a 3. rade domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pôvodne
evidovaných na PK č. XX, XX, XX v kat. úz. C. na rovnakom skutkovom základe, že došlo k nesprávnym
zápisom ideálnych spoluvlast. podielov žalobcov k pozemkom pôvodne evidovanými v PK a to tak,

že došlo k zníženiu ich podielov, resp. nedošlo vôbec k zápisom do LV. Z týchto dôvodov žalovaní
v dedičských konaniach prededili viac (aj cudzie podiely). Za týmto účelom dali vypracovať ZP č.
31/2022 vyhotovený znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, ktorý tvoril prílohu žaloby. Súd žalobu zamietol
z dôvodu, že aplikoval ust. § 486 Obč. zák., rozhodnutie Veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia
NS SR, 1VObdo 2/2020 zo dňa 27.04.2021 a mal za to, že nepravým dedičom bol E. B. (nár. XXXX),

jeho právni nástupcovia v dedičskom konaní D1623/97 nadobudli viac ako mali, avšak považoval ich
za dobromyseľných (žalovaný v 2. rade E. B. a žalovaný v 3. rade E. B.), teda títo nadobudli vlastnícke
právo dobromyseľne. Súčasne skonštatoval, že boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním. Toto rozhodnutie prešlo aj odvolacím súdom, ktorý rozhodnutie potvrdil rozsudkom
zo dňa 26.08.2025, sp. zn. 6Co/58/2025. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí pritom poukázal, že

žalobcovia neboli aktívne vecne legitimovanými v tej časti, v ktorej žalovaní nadobudli svoje podiely
v rámci dedičských konaní D293/99 a D693/99, nakoľko žalovaní dedili právom svojej nebohej matky, ku
ktorej žalobcovia nemajú žiaden právny vzťah. Súčasne záver súdu o nepravom dedičovi E. B. (XXXX)
považoval za nesprávny. Mal za to, že notárska zápisnica N98/97 zo dňa 25.03.1997 bola ďalším titulom
pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov od E. B. a ak teda na E. B. bolo zapísaných viac ako

malo byť, pretože nebola zohľadnená správne vyššie uvedená notárska zápisnica, žalovaných nemožno
považovať za právoplatných vlastníkov sporných nehnuteľností titulom dedenia v konaní D1623/97
v celom rozsahu a títo nemohli v takomto rozsahu (iba menšom) nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do
svojho vlastníctva titulom dedenia. Avšak mal za preukázané, žalovaní nehnuteľnosti vydržali a boli teda
dobromyseľní. Tento spor je právoplatne skončený.

27. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Košice-vidiek sp. zn. D524/72 zo dňa 09.06.1972 vyplýva, že
dedičstvopoA.B.PKVč.XXX,XX,XX,XX,XXXpreberáE.B.,nar.XX.XX.XXXXtohočasubeznáhrady,
s tým, že ak v budúcnosti bude z týchto nehnuteľností niečo vykúpené, vyvlastnené, ináč scudzené,
alebo daná náhrada z hocakého titulu, toto bude patriť všetkým dedičom okrem F. B., t.j. A. B., E. B.

a F. D., všetkým v rovnakých podieloch.

28. Notárskou zápisnicou č. N 98/97, Nz 98/97 zo dňa 25.03.1997 osvedčením boli vyrovnané znížené
dedičské podiely k nehnuteľnostiam evidovaným v PKV zápisniciach č.XX, XX, XX a XXX. Podľa tejto
dohody E. B., nar. XX.X.XXXX každému zo zákonných dedičov uznal jeho zákonný dedičský podiel,

v zmysle ktorého, majetok po poručiteľovi nadobudli takto: E. B., nar. XX.X.XXXX nadobudol podiel
10/30 z podielu poručiteľa, A. B. nadobudol podiel 2/30 z podielu poručiteľa, D. B. nadobudol podiel
2/30 z podielu poručiteľa, E. B. nadobudol podiel 2/30 z podielu poručiteľa, F. G. nadobudla podiel 4/30
z podielu poručiteľa, E. D. nadobudol podiel 5/30 z podielu poručiteľa, A. D. nadobudla podiel 5/30 z
podielu poručiteľa.

29. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. D1623/97 je zrejmé, že dedičstvo
po poručiteľovi E. B. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX) na nehnuteľnostiach v k. ú. C. na LV č.
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, nadobudli žalovaný v 3. rade
na LV č. XXX v podiele 2/4 k celku, žalovaný v 3. rade na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,

XXX v celosti, žalovaný v 2. rade na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX v celosti.

30. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. D693/99 je zrejmé, že dedičstvo
po poručiteľke A. A., Q. A. na nehnuteľnostiach v k. ú. C. okrem iných aj na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX,XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX okrem iných nadobudli i žalovaný v 2. rade
v podiele 1 , žalovaný v 3. rade v podiele 1 a žalovaný v 4. rade v podiele 1/6.

31. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. D293/99 je zrejmé, že dedičstvo
po poručiteľovi F. A. na nehnuteľnostiach v k. ú. C. na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX nadobudli žalovaný
v 2. rade na LV č. XXX, XXX, XXX, v celosti a žalovaný v 3. rade na LV č. XXX v celosti.

32. Zo znaleckého posudku č. 9/2019 zo dňa 02.12.2019 znalca I. E. G. vyplýva, že jeho úlohou

bolo spracovať lustráciou vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam zapísaných v PKV zápisnici č. XX
v k. ú. C. a na základe úplnej lustrácie vypočítať výšku ideálneho podielu A. B., nar. XX.XX.XXXX
aztohovyplývajúciideálnypodiel,ktorývdedičskomkonaníD524/72nadobudolE.B.,nar.XX.XX.XXXX
a vypočítať veľkosť podielov podľa Notárskej zápisnice č. N 98/97 zo dňa 25.03.1997 o vyrovnaní
znížených dedičských podielov, ktorá by mala zostať vo vlastníctve oprávnených osôb po darovaní
časti ideálnych podielov v roku 2008. Znalec zistil, že z PKV č. XX vyplýva, že A. B. mal evidované

vlastnícke právo v celkovom ideálnom podiele 5/36, čo pri pozemnoknižnej parcele č. 128 predstavuje
výmeru 1.055m2. Tento podiel zdelil rozhodnutím Štátneho notárstva D542/72 zo dňa 09.06.1972
E. B., nar. XX.XX.XXXX. Notárskou zápisnicou N 98/97 boli vyrovnané znížené dedičské podiely
k nehnuteľnostiam evidovaných v PKV č. XX, XX, XX F. XXX. V roku 1998 bol spracovaný ROEP, pričom
konštatoval, že po spracovaní ROEP, zhotoviteľ registra nepostupoval dôsledne a došlo k pochybeniam

pri zápisoch výšky podielov. Žalovaný v 2. rade v rámci troch dedičských rozhodnutí nadobudol výmeru
800m2, žalovaný v 3. rade nadobudol výmeru 73m2, pričom ich predchodca E. B., nar. XX.XX.XXXX,
mal výmeru 347 m2. Takto žalovaní v 2. a 3. rade nadobudli podiely skoro trojnásobne prevyšujúce
podiely poručiteľa. Preto žalovaní v 2. a 3. rade v dôsledku duplicitných dedičských konaní mali zapísané
vlastnícke právo navyše.

33. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

34. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje

35. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou

zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

36. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

37. Podľa § 129 ods. 1 Obč. zák., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

38. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,

že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

39. Podľa § 486 Obč. zák. kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo
dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.

40. Súd vyzval žalobcov na doplnenie skutkových okolností, aby uviedli, ktoré terajšie LV vychádzajú
z dedičského konania D1623/97, ktoré z D293/99 a ktoré z D693/99. Žalobcovia tieto okolnosti súdu
neuviedli. Znalec v znaleckom posudku spochybnil nadobúdací titul právnych predchodcov žalovaných
vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaní nadobudli v dedičskom konaní D 293/99 po poručiteľovi F.

A. a D 693/99 po poručiteľke A. A.. Ktoré to presne sú, nevedno.

41. Vlastníctvo pôvodných vlastníkov rieši súd ako predbežnú otázku. Súd je viazaný právoplatne
skončeným rozhodnutím tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. K3-20C/36/2023, ktorý žalobu zamietola odvolací súd rozhodnutie potvrdil, jeho zisteným skutkovým stavom, ktorý je v istom smere totožný
s prejednávaným prípadnom, keďže vychádza z rovnakých premenných, keďže žalobcovia odvodzujú
svoje vlastnícke právo na základe rovnakej notárskej zápisnice N98/97 a chybných zápisov ako

v prejednávanom prípade len s tým rozdielom, že pri tejto prejednávanej veci sa týka aj inej pôvodnej
PK (nielen č. XX, ale aj č. XX F. XX) a tiež sa tu riešila otázka dobromyseľnosti žalovaných v 2. a 3. rade.
V prejednávanom prípade si treba uvedomiť (na strane žalovaných), že vlastníkmi pôvodnej parc. č.
128, resp. jej časti v rámci ich podielov, sa titulom dedenia stali tu žalovaní v 2., 3. a 4. rade, na základe
dedičských rozhodnutí D1623/97, D293/99, D693/99 v roku 1999. Až následne dochádzalo k ďalším

zmenám na uvedenej parcele, či už predmetom darovania zo strany žalobcov v roku 2008 na žalobkyňu
v 4. rade a následne až zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva (medzi žalovanými v 2.,
3., 4. rade a V. K.) v roku 2015 týkajúceho sa parc. č. 128. Zvyšní žalovaní až následne nadobudli
vlastnícke právo k tej ktorej parcele.

42. Súd konštatuje, že v prípade spoluvlastníckych podielov žalovaných, ktoré žalovaní v 2. a 3. rade

nadobudli v dedičských konaniach D293/99 a D693/99 (v tomto konaní dedil aj žalovaný v 4. rade), boli
poručiteľmi F. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX (N.) a A. A. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá
XX.XX.XXXX (D693/99).

43. V uvedených dedičských konaniach žalovaní v 2. a 3. rade dedili právom svojej nebohej matky, t.j.

dcéry poručiteľov F. B. Q. A. (zomrela XX.XX.XXXX, jej manžel E. B. zomrel XX.XX.XXXX) i žalovaný
v 4. rade tiež právom svojej nebohej matky A. M. v dedičskom konaní po svojom dedovi F. A..

44. Existuje ešte jedna F. B. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorá bola matkou A. B., zomr.
XXXX, F. D., zomr. XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX zomr. XX.XX.XXXX.

45. Nejedná sa teda o totožné osoby, pričom F. B. Q. A. (zomrela XX.XX.XXXX, jej manžel E. B. zomrel
XX.XX.XXXX)bolamatkoužalovanýchv2.a3.rade,tedažalovanív2.a3.radevdedičskýchkonaniach
D 293/99 a D 693/99 (aj žalovaný v 4. rade) dedili po svojej matke (žalovaný v 2. a 3. rade) a žalovaný
v 4. rade právom svojej nebohej matky (A. M.), ku ktorým žalobcovia nemajú žiaden právny vzťah.

46. Žalobcovia nepreukázali, aký právny vzťah by mali k F. B. Q. A. (zomrela XX.XX.XXXX, jej manžel
E. B. zomrel XX.XX.XXXX), matke žalovaných v 2. a 3. rade, a k A. M., matke žalovaného v 4. rade,
teda aký hmotnoprávny vzťah ich viaže k nehnuteľnostiam zdedeným žalovanými v 2., 3. a 4. rade
po menovaných. V tomto smere bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu neuniesli, v dôsledku čoho

nepreukázali, že sú subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, t. j. že sú v tomto
spore (v tejto časti), pričom nevedno presne v ktorej, vo vzťahu ku ktorým nehnuteľnostiam, sú aktívne
vecne legitimovaní.

47. Žalobcovia si tak uplatnili nárok aj na podiely žalovaných (ktoré pôvodne zdedili žalovaní v 2., 3. a 4.

rade a až následne ich odpredali ostatným žalovaným), ku ktorým im nesvedčí aktívna vecná legitimácia
a v dôsledku toho sú aj podiely na nich pripadajúce (ktoré si uplatnili), nevedno presne ktoré, zmätočné.

48. V tejto časti absentuje aj naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení a to z dôvodu
neexistencieakéhokoľvekprávnehovzťahukprávnympredchodcomžalovanýchv2.,3.a4.rade,keďže

sa domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva k podielom po cudzích osobách, teda s ktorými neboli
v žiadnom právnom vzťahu.

49. Žalobcovia sú aktívne vecne legitimovanými a majú naliehavý právny záujem len k parcelám, ktoré
vychádzajú z dedičského rozhodnutia D1623/97, ktoré to konkrétne sú v prejednávanom spore, však

nevedia určiť ani samotní žalobcovia.

50. V dedičskom konaní D524/72 po poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, dedil
nehnuteľnostivk.ú.C.zapísanévpzkn.zápisnicič.XX,XX,XXF.XXXE.B.,nar.XX.XX.XXXXtohočasu
bez náhrady, ale s tým, že ak v budúcnosti bude z týchto nehnuteľností niečo vykúpené, vyvlastnené,

inak scudzené alebo daná náhrada z hocijakého titulu, táto bude patriť všetkým dedičom okrem F. B. Q.
A. (manželka - poznámka súdu), t.j. A. B., E. B. a F. D. Q. B. všetkým v rovnakých podieloch.51. Predmetné dedičské konanie bolo právoplatne ukončené, a teda nadobúdateľ E. B. nadobudol
v dedičskom konaní presne to a v takom rozsahu, čo bolo vo vlastníctve poručiteľa A. B. zomr.
XX.XX.XXXX ku dňu jeho smrti. Následne boli predmetné nehnuteľnosti v zdedených podieloch

zapísané na príslušných pzkn. vl.. E. B. teda od svojho otca A. B. nenadobudol viac ako mal, a preto
aplikácia ustanovení o nadobudnutí vlastníctva od nepravého dediča nie je na mieste, keďže E. B. bol
pravýmdedičom,anadobudolnehnuteľnostivdedičskomkonanívtakomrozsahu,čobolovovlastníctve
poručiteľa A. B., zomr. XX.XX.XXXX ku dňu jeho smrti.

52. Notárska zápisnica N 98/97 zo dňa 25.03.1997 bola vyhotovená podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č.
293/92 Zb. o vyrovnaní znížených dedičských podielov uznaním vlastníckeho práva na základe dohody
povinnej osoby a oprávnených osôb. N. E. B. ako povinná osoba uznal dedičské podiely spoludedičov
ako oprávnených osôb a uzavrel dňa 30.06.1993 dohodu s oprávnenými osobami v zmysle § 15 zák. č.
293/92 Zb. tak, že každému zo zákonných dedičov uznal jeho zákonný dedičský podiel.

53. Notárskou zápisnicou N 98/97 zo dňa 25.03.1997 bolo iba osvedčené, že na základe dohody
účastníkov (zo dňa 30.06.1993) nehnuteľnosti uvedené v bode I. tohto osvedčenia nadobúdajú povinná
a oprávnené osoby v tam uvedených podieloch. Táto notárska zápisnica bola podkladom pre zápis
zmeny vlastníkov nehnuteľností v prospech osôb uvedených v osvedčení.

54. Predmetná notárska zápisnica bola teda ďalším titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva
žalobcov od E. B., na jeho podnet ako držiteľa nehnuteľností, nakoľko osvedčenie mohlo byť vydané iba
na návrh držiteľa nehnuteľnosti. Uvedená notárska zápisnica bola zároveň podkladom pre vykonanie
záznamu v katastri nehnuteľností k uvedeným nehnuteľnostiam.

55. Ako bolo uvedené vyššie, notárska zápisnica N 98/97 mala byť podkladom pre vykonanie záznamu
v katastri nehnuteľností k uvedeným nehnuteľnostiam. V akom rozsahu bol daný záznam konkrétne
vykonaný, z obsahu spisu nevyplýva a neuviedli to ani samotní žalobcovia. Tí iba tvrdili, vychádzajúc z
údajov znaleckého posudku, že v roku 1998 bol spracovaný ROEP a zhotoviteľ registra nepostupoval
dôsledne a v súlade s predpismi na úseku katastra nehnuteľností, v dôsledku čoho boli vykonané chybné

zápisy.PrizápisenotárskejzápisniceN98/97došlokďalšiemupochybeniuakráteniupodielovžalobcov.
Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu (a či vôbec) žalobcovia zohľadnili podiely, ktoré im boli zapísané
na základe notárskej zápisnice N 98/97 a ktoré darovali žalobkyni 4. pri špecifikácii žalobného petitu,
nakoľko znalec vychádzal iba z toho, čo nadobudli (a mali nadobudnúť) žalovaní.

56. K dedičskému konaniu po poručiteľovi E. B. D1623/97 súd konštatuje, že poručiteľ síce zomrel dňa
XX.XX.XXXX, avšak dedičské konanie prebehlo až s časovým odstupom dvoch rokov, čo vyplýva z
čísla zápisu 210/99 (Osvedčenie o dedičstve z 23.02.1999). Ak v uvedenom konaní notár vychádzal z
údajov katastra nehnuteľností platných v tom čase, ktoré nemuseli (ale mohli) byť správne, teda že na
mene poručiteľa E. B. bolo zapísané viac ako malo byť, pretože nebola správne zohľadnená notárska

zápisnica N 98/97 a jeho podiely mali byť na základe tejto zápisnice ponížené, E. B. nebol v čase svojej
smrti vlastníkom sporných nehnuteľností v takom rozsahu ako to bolo zapísané, a teda žalovaní v 2. a 3.
rade nemohli v takomto rozsahu (iba menšom) nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva
titulom dedenia.

57. Súd tak skúmal otázku vydržania a dobromyseľnosť žalovaných v 2. a 3. rade, keďže vlastníctvo
pôvodných vlastníkov súd rieši ako predbežnú otázku.

58. Súd v tomto smere poukazuje na Veľký senát Najvyššieho súdu SR, ktorý interpretoval ustanovenia
§ 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že držba je historicky chápaná

ako faktický stav, ktorý spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci nad vecou s úmyslom mať vec
pre seba. Držba preto predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou je corpus possesionis, ako faktická
moc nad vecou, ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorý vyjadruje vôľu držiteľa mať vec
(právo) pre seba a nakladať s ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníctva
nemusí de lege lata nutne opierať o existujúci právny dôvod. Inak povedané, na vznik oprávnenej

držby postačí naplnenie zákonných predpokladov držby, medzi ktorými sa existencia právneho dôvodu
nenachádza. Držiteľ je dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že
svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda, že svojou držbou nerobí inému zle, že nezasahuje do
práva iného, že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom naprávny poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi,
ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda, či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodné,
čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej

držbe. Súd sa v rámci skúmania otázky dobromyseľnosti zameriava na skúmanie poctivosti konania
držiteľa z objektívneho hľadiska a nie na skúmanie (ne)existencie právneho titulu. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že na vznik držby nie je nevyhnutná existencia právneho dôvodu jej uchopenia a právny
dôvod jej uchopenia je/môže byť len jedným z dôkazných prostriedkov, osvedčujúcich oprávnenosť
držby. Pokiaľ platnosť právneho dôvodu uchopenia držby nie je rozhodujúcim kritériom pre skúmanie

dobromyseľnosti držiteľa o oprávnenosti jeho držby, potom ani právny omyl nie je z hľadiska platnosti
a existencie právneho dôvodu uchopenia držby rozhodujúci bez ohľadu na to, či je ospravedlniteľný
alebo neospravedlniteľný. Neexistencia alebo neplatnosť právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje
poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo právo patrí, a teda, že
vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej viere, t.j. v ospravedlniteľnom omyle
o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe uvedeného je možné aj naďalej zotrvať na názore, že na

rozdiel od preukazovania vlastníctva, nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod
nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. V tom
je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Poctivosť konajúceho
účastníka občianskoprávneho vzťahu má pri skúmaní dobromyseľnosti držiteľa nepochybne zásadnejší
význam, ako neexistencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad vydržania zákon de lege lata

nestanovuje.

59. Veľký senát sa takto priklonil k tým súdnym rozhodnutiam, ktoré reflektujú staršiu judikatúru,
vychádzajúc pritom z interpretácie § 134 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 Obč. zák., z ktorých ustanovení
platný právny titul ako predpoklad pre dobromyseľnosť držiteľa resp. oprávnenosť držby nevyplýva.

Zároveň pritom rešpektoval účel vydržania, ktorým je uvedenie do súladu dlhodobého faktického stavu
nepretržitej držby oprávneným držiteľom so stavom vlastníckym. Nedostatok právneho titulu (napríklad
ústna kúpna zmluva ohľadne nehnuteľnosti) preto pre účely vydržania nemôže zapríčiniť neoprávnenosť
držby resp. nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť iba jedným z dôkazov preukazujúcich
oprávnenosť držby resp. dobromyseľnosť držiteľa. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti

držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým
spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý
spôsob nadobudnutia treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla
je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

60. Predpokladom vydržania je aj skutočnosť, že držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.
Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní

náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
právny dôvod (titulus putatívus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/287/2006). Pri ústavne

konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pri tom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je
v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, či držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú
sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar alebo bezodplatné

plnenie (viď nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS 484/2015 zo 14.11.2018). K rovnakému záveru dospel Najvyšší
súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/210/2019 zo dňa 21.08.2021.

61. V prípade žalovaných v 2. a 3. rade (právnych predchodcov ostatných žalovaných) vstup do ich
oprávnenej držby bol odvodený od dedičského rozhodnutia D 1623/97 vydaného v dedičskom konaní

po otcovi E. B., v ktorom nadobudli sporné nehnuteľnosti v rozsahu, aký vyplýval z údajov zapísaných
v katastri nehnuteľností a bol prejednaný v dedičskom konaní.62. Z uvedeného vyplýva, že sporný majetok, ktorý bol prejednaný v dedičskom konaní bol zapísaný
v KN, t. j. v štátom zriadenom a spravovanom registri vlastníkov nehnuteľností, následne osoba
poverená štátom - notár v rámci svojej štátom zverenej kompetencii takýto majetok poručiteľa prejednal

v dedičskom konaní, a to na základe poverenia udeleného mu súdom, súd v zastúpení notára vydal
dedičské rozhodnutie, ktorým určil žalovaných za vlastníkov zdedeného majetku poručiteľa v určenom
rozsahu, všetko to v súhrne sú skutočnosti, ktoré mohli dôvodne vyvolať u žalovaných presvedčenie, že
konajú v dobrej viere, ak si takýto majetok prisvojujú a uchopia sa držby. Z ničoho nevyplynulo žiadne
konanie žalovaných, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, preto súd považoval dobromyseľnosť

držby u žalovaných za dostatočne preukázanú. Preto ak žalovaní nadobudli sporné nehnuteľnosti v
dedičskom konaní D1623/97 možno vyvodiť, že (domnelým) titulom oprávnenej držby žalovaných je
rozhodnutie o nadobudnutí dedičstva, a to aj vtedy, ak poručiteľ v skutočnosti nebol vlastníkom veci v
tam uvedenom rozsahu.

63. Skutočnosť, že údaje z notárskej zápisnice N 98/97 neboli zapísané v KN správne, nemôže byť

podľa názoru súdu na ťarchu žalovaných v 2. a 3. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade ani neboli účastníkmi
tohto úkonu (dohody), účastníkom dohody bol ich otec a všetci žalobcovia nepreukázali bez akýchkoľvek
pochybností, že žalovaní o obsahu uvedenej dohody mali vedomosť.

64. Žalovaní v 2. a 3. rade tak po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve v roku 1999 začali užívať sporné

zdedené nehnuteľnosti, preto podľa súdu tak vstúpili do oprávnenej dobromyseľnej držby nehnuteľností
v spornom rozsahu. Pod pojmom uchopenie sa držby nemožno chápať iba fyzické uchopenie daných
nehnuteľností, jedná sa o fiktívny pojem nadobudnutia vedomosti o možnosti držať a nakladať s
predmetom držby. Držba veci predpokladá vôľu a faktické ovládanie veci. Držobná vôľa je vôľa držať
vec pre seba a svojim menom, teda nakladať s ňou ako s vlastnou a faktické ovládanie veci predstavuje

nakladanie s vecou. Podstata tohto nakladania nie je len v jej fyzickom ovládaní. Faktické ovládanie veci
má ten, kto vstupuje ohľadne veci do takých spoločenských vzťahov, ktoré sú všeobecne považované
za prejav právnej moci nad vecou, teda za nakladanie s vecou. Fyzické ovládanie je však len jedným z
možnýchspôsobovnakladaniasvecou,atoužpreto,ženiektorévecijednoduchofyzickydržaťnemožno
(nehnuteľnosti). Záleží teda na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto - s ohľadom na zvyklosti,

skúsenostiavšeobecnénázory-nakladásvecou.Tojezjavnénajmäpripozemkoch;držiteľnapozemok
nemusí celé roky vstúpiť, môže ho nechať ladom, a napriek tomu pokiaľ sa jeho držby nechopí niekto
iný, zostáva držiteľom nehnuteľností (R NS ČR sp. zn. 22Cdo 2302/2000 z 12.09.2002).

65. Súd konštatuje, že je aj splnená podmienka uplynutia desaťročnej vydržacej doby, pričom súd

vydržaciu dobu počíta od právoplatnosti dedičského rozhodnutia od roku 1999 až do roku 2015, kedy boli
žalovaní v 2. a 3. rade kontaktovaní zo strany žalobcov, čo v konaní nebolo sporné, pričom sa žalobcom
nepodarilo preukázať, že by žalobcovia spochybnili spoluvlastnícke právo žalovaných v 2. a 3. rade v
celom zdedenom rozsahu skôr, než v roku 2015. Súd tu poukazuje tak na výpovede žalobcu v 2. rade
akoajžalovanýchv2.a3.radeakoajnaichvýpovedevkonanítunajšiehosúdusp.zn.K3-20C/36/2023.

66. Súd dáva do pozornosti, že sám žalobca v 2. rade tvrdil, že až v januári 2015 zistili (žalobcovia), že
ich podiely na LV sa zmenili, pričom si treba uvedomiť, že všetci žalobcovia boli účastníkmi dohody o
znížení podielov N 98/97, a teda po jej uzavretí si mohli ustrážiť a overiť, či zmeny na príslušných LV
boli vykonané správne. Navyše tiež v roku 2008 svoje podiely darovali žalobkyni v 4. rade a aj vtedy

mohli zistiť nesprávnosť zápisu a namietať uvedené skutočnosti na katastrálnom odbore, resp. začať
riešiť zistené nezrovnalosti. To sa však nestalo.

67. K tvrdeniam žalobcov týkajúcich sa ich presvedčenia, že je vylúčené, že by žalovaní v 2. a 3.
rade nemali žiadnu pochybnosť o tom, že v dedičskom konaní po svojom otcovi zdedili aj podiely,

ktoré nevlastnil ich otec, súd uvádza, že dané presvedčenie žalobcov nebolo žiadnym spôsobom
preukázané a možno ho považovať iba za ich domnienku. Žalobcovia síce tvrdili, že žalovaní v roku
1999 niekoľkonásobne dedili spoluvlastnícke podiely, avšak neuviedli už, že žalovaní dedili právom aj
svojej neb. matky a nie len otca.

68. Čo sa týka ostatných žalovaných, títo následne až potom, ako v roku 2015 dochádza k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva danej parcely, dochádza k jej rozpredaju ostatným
žalovaným. Preto aj zvyšní žalovaní nadobudli pozemky do svojho vlastníctva platne od zákonných
vlastníkov.69. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

70. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

72. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

73. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150
OSP) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu
trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú

rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený
predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku),
nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257
Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z
účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba

použiť § 257 Civilného sporového poriadku.

74. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty
konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže
uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len

s veľkými ťažkosťami.

75. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa.

76. O nároku na náhradu trov celého (vrátane odvolacieho) konania tak súd rozhodol podľa § 255 ods.

1 CSP tak, že úspešní žalovaní v 1. až 19. rade majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
voči neúspešným žalobcom v 1. až 6. rade. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžepodaťstrana,vneprospechktorejbolorozhodnutievydané,podaťodvolanie
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Košice. Lehota na podanie odvolania začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd

vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.