Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200043
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200043.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej, členov

senátu JUDr. Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, B., právne zastúpený: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., IČO: 36 857
416, so sídlom Krmanova 6, Košice, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a
výstavbu Prešov, so sídlom Kúpeľná 6663/6, Prešov, za účasti ďalších účastníkov: 1. CP MERCURIUS
TRADE, s.r.o., IČO: 47 379 359, so sídlom Sadová 364/15, Gánovce, právne zastúpený: JUDr. Mária
Dideková, advokátka, so sídlom Zdravotnícka 2, Poprad, 2. Domicilium s.r.o., IČO: 46 529 799, so
sídlom Halatova 85/2, Poprad, 3. Prešovský samosprávny kraj, IČO: 37 870 475, so sídlom Námestie

mieru 5043/2, Prešov, 4. Tatranská galéria v Poprade, IČO: 37 781 481, so sídlom Hviezdoslavova
341/12, Poprad, 5. Mesto B., IČO: 00 326 470, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. XXXX/X, B., o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-
PO-OVBP2-2021/038704-004 zo dňa 30.11.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a žalobu.

II. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v 2. až 4. rade n e p r

i z n á v a právo na náhradu trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania v 1. rade a 5. rade p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov
konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Prešove (ďalej aj „pôvodný správny súd“) sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej

politiky č. OU-PO-OVBP2-2021/038704-004 zo dňa 30.11.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ a
„pôvodný odvolací orgán“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Mesta
Poprad č. 66617/1974/2021 zo dňa 27.07.2021 (ďalej aj „rozhodnutie
o umiestnení stavby“ a „stavebný úrad“) vo veci umiestnenia stavby „Rezidencia Jiřího Wolkera“ na
parcelách KN-C č. 261, 262, 264/1, 278 a KN-E parc. č. XXXX, XXXX, katastrálne územie B. [tak ako
je to zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o umiestnení stavby]
(ďalej aj „stavba“), ktoré bolo vydané pre ďalšieho účastníka v 1. rade.

2. Ďalší účastník v 1. rade požiadal o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, čím vo veci začalo
územné konanie [návrh zo dňa 29.12.2020 doplnený podaním zo dňa 25.01.2021 a podaním zo dňa
01.03.2021; administratívny spis č.l. 1, č.l. 45 a č.l. 63]. Žalobca k návrhu predložil projekt pre vydanieúzemného rozhodnutia „Rekonštrukcia RD na polyfunkčný objekt“ spracovaný D. A. E. a D. F. G.
vrátane príloh (ďalej spoločne aj „projekt stavby“ alebo „projektová dokumentácia“). Stavebný úrad
vydal oznámenie o začatí územného konania a nariadil vo veci ústne pojednávanie na deň 15.06.2021

(oznámenie stavebného úradu č. 15980/1974/2021-OSP-Ch zo dňa 13.05.2021).

3. Žalobca bol účastníkom územného konania ako vlastník budovy [Rodinný dom s ubytovaním na
súkromí, súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X, evidovaný na LV č. XXXX, kat. územie B.;
ďalej aj „budova“ alebo „budova vo vlastníctve žalobcu“], ktorá sa nachádza na susediacom pozemku

k pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba.

4. Na ústnom pojednávaní žalobca: 1. požadoval vykonanie geologického prieskumu; 2. požadoval
vyhotovenie svetelno-technického posudku; 3. požadoval vyhotovenie statického posudku ohľadom
toho, či výstavba nenaruší statiku a stavebno-technický stav budovy vo vlastníctve žalobcu, 4. žiadal
o predloženie všetkých detailov prepojenia stavby na budovu vo vlastníctve žalobcu [popri základovej

konštrukcii; obvodovej stene a strešnej konštrukcii], 5. požadoval vypracovanie projektu protipožiarnej
ochrany, 6. požadoval predloženie plánu organizácie výstavby. V 7. námietke ďalej žalobca uviedol
(doslovne citované): „Výstavbou tohto bytového domu sa výrazne obmedzia súčasné svetelné
parametre v mojom rodinnom dome, a to v obytnej miestnosti slúžiacej na trvalé bývanie.“ (príloha č. 1
zápisnice z ústneho pojednávania č. 1974/2021 zo dňa 15.06.2021, administratívny spis, č.l. 75).

[na vyššie uvedené číslovanie námietok žalobcu bude odkazovať správny súd v texte rozsudku]

5. Na vyššie uvedenom ústnom pojednávaní stavebný úrad uložil žalobcovi priniesť (doslovne citované):
„na stavebný úrad povolenie, prípadné kolaudačné rozhodnutie na byt na 2 NP vo vzťahu ku ktorému

bola vznesená námietka do 22.06.2021“ (zápisnica z ústneho pojednávania č. 1974/2021 zo dňa
15.06.2021, administratívny spis, č.l. 75). Na základe uvedeného predložil žalobca stavebnému úradu
kópie listín, a to: technickú správu „Prístavba a prestavba zdravotného strediska na ulici H. I. XXX/X B.
na rodinný dom s ubytovaním v súkromí“ (ďalej aj „technická správa“); zoznam miestností a pôdorys 2.
NP (ďalej aj „pôdorys“) a zakreslenie budovy zo severného, južného, západného a východného pohľadu

(ďalej aj „výkres stavby“).

6. Stavebný úrad svojim vyššie uvedeným rozhodnutím rozhodol o umiestnení stavby. Vo vzťahu
k námietkam č. 1., 3. a 4. stavebný úrad konštatoval, že tieto „(...) náležitosti budú riešené
v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie, k čomu stavebný úrad zaviazal navrhovateľa

v podmienke č. 3. tohto rozhodnutia. Námietkam týmto bolo vyhovené“ (rozhodnutie o umiestnení
stavby, s. 10). K námietkam žalobcu č. 2., 5. a 6. stavebný úrad uviedol, že tieto „náležitosti sú riešené
v projektovej dokumentácii pre územné konanie. (...) Požiadavky účastníka konania na vykonanie
posúdenia stavby z vyššie uvedených hľadísk a na osobitné predloženie týchto podkladov sú preto
neopodstatnené.“ (rozhodnutie o umiestnení stavby, s. 11). K námietke č. 7. uviedol, že žalobca na

výzvu stavebného úradu predložil doklady, v ktorých sa nenachádzala príslušná miestnosť. Stavebný
úrad poukázal na rozhodnutie o dodatočnom povolení č. 85738/1143/2018-OSP-Vo zo dňa 05.02.2018
a kolaudačné rozhodnutie č. 63854/5705/2018-OSP-Bp zo dňa 04.07.2018 a uviedol, že miestnosť č.
109nachádzajúcasavbudovevovlastníctvežalobcunebolaurčenánatrvalébývanie,alenaprechodné
ubytovanie [takéto číslovanie príslušnej miestnosti zvolil stavený úrad a z tohto dôvodu ho správny súd

bude používať v tomto rozsudku] (rozhodnutie o umiestnení stavby, s. 11).

7. Žalobca podal voči rozhodnutiu o umiestnení stavby odvolanie, o ktorom rozhodol pôvodný odvolací
orgán napadnutým rozhodnutím. K námietkam žalobcu č. 2. a 7. žalovaný uviedol, že „Stavebný
úrad z úradnej činnosti zistil, že miestnosť č. 109 odvolateľa je skolaudovaná ako samostatná izba

s hygienickým zázemím určená na dočasné ubytovanie v súkromí, pričom túto miestnosť možno
využívať v zmysle § 81 ods. 5 stavebného zákona len na tento účel. Vzhľadom k tomu, že z hľadiska
zatienenia sa podľa príslušnej STN posudzujú iba obytné miestnosti, nebolo v danom prípade
potrebné zabezpečovať svetlo-technické posúdenie vplyvu navrhovanej stavby na miestnosť č. 109
(...)“ (napadnuté rozhodnutie s. 6 - 7). V tejto súvislosti pôvodný odvolací orgán uviedol, že „súčasťou

spisovej dokumentácie je svetlo-technický posudok, ktorého predmetom je predikcia parametrov času
preslnenia osvetľovacích otvorov obytných miestností orientovaných do átria navrhovanej stavby a nie
vplyvu navrhovanej stavby na miestnosť č. 109 susednej stavby odvolateľa“ (napadnuté rozhodnutie,
s. 7). K námietkam č. 5. a 6. pôvodný odvolací orgán uviedol, že projekt požiarnej ochrany a plánorganizácievýstavbyjepodľa§9vyhláškyč.453/2000Z.z.MinisterstvaživotnéhoprostrediaSlovenskej
republiky z 11. decembra 2000, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“) potrebné doložiť až v stavebnom konaní.

„Vzhľadomnauvedené,vyjadreniesaktýmtopodkladomrozhodnutiabynemalovplyvnarozhodnutievo
veci.“ (napadnuté rozhodnutie, s. 7). V inom sa pôvodný odvolací orgán stotožnil so závermi stavebného
úradu.

8. Žalobca v správnej žalobe: (i) namietal, že miestnosť č. 109 je toho času využívaná na dlhodobé

ubytovanie, pričom má slúžiť ako detská izba, (ii) namietal, že vo veci mala byť vykonaná ohliadka
na mieste samom, ktorá by preukázala žalobcom deklarované skutočnosti, (iii) namietal, že ním
požadované podklady bolo potrebné zabezpečiť do územného konania a nepostačuje ich vyhotovenie
až v stavebnom konaní [osobitne žalobca uviedol, že prepojenie navrhovanej stavby na budovu vo
vlastníctve žalobcu musí byť známe vopred, a to na základe konštrukcie obvodovej steny], (iv) namietal,
že podklady požadované v námietkach 1., 3. a 4. nie sú súčasťou projektovej dokumentácie, (v) vytýkal,

že mu bolo umožnené nahliadnuť do projektovej dokumentácie iba na niekoľko sekúnd, (vi) namietal,
že stavba zásadným spôsobom obmedzí svetelné parametre budovy vo vlastníctve žalobcu, (vii)
namietal, že stavba povedie k strate súkromia a pohody bývania, (viii) namietal, že stavba nedodržiava
požiadavky na minimálne rozostupy medzi budovami, (ix) poukázal na to, že stavba nezapadá do
pôvodnej architektúry v tejto oblasti, (x) poukázal na to, že vjazd a výjazd k stavbe a kapacita parkovania

nebude u stavby postačovať, a to aj pri porovnaní pomerov vjazdu a výjazdu k 8 parkovacím miestam
patriacim k budove vo vlastníctve žalobcu (xi) namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov týkajúcich sa vyhodnotenia ním uplatnených námietok.

[vyššie uvedené číslovanie žalobných bodov bolo z dôvodu prehľadnosti zvolené správnym súdom, na

toto číslovanie bude odkazovať správny súd v texte rozsudku]

9. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný konštatoval, že žalobné body sú vo veľkej miere totožné
s námietkami žalobcu z územného konania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na svoje závery
uvedené v napadnutom rozhodnutí a navrhol správnu žalobu zamietnuť (vyjadrenie žalovaného zo dňa

30.03.2022). Ďalší účastník v 1. rade uviedol, že žalobca nepodložil žalobné body konkrétnou právnou
argumentáciou a konštatoval, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového
stavu (vyjadrenie ďalšieho účastníka v 1. rade zo dňa 25.05.2022).

10. Vo svojom vyjadrení žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe a poukázal na

kolaudačné rozhodnutie č. 63854/5705/2018-OSP-Bú zo dňa 04.07.2018 týkajúce sa povolenia užívania
stavby „Prestavba a prístavba zdravotného strediska na RD s ubytovaním na súkromí“ [toto kolaudačné
rozhodnutie spoločne so svojim podaním predložil žalobca do súdneho konania] (vyjadrenie žalobcu zo
dňa 04.07.2018).

11. Vo svojom vyjadrení ďalší účastník v 1. rade uviedol, že stavba plne rešpektuje územný plán mesta
B.. Ďalší účastník v 1. rade poukázal na to, že stavba nemá 8 nadzemných podlaží, ale 7, čo je
v súlade s týmto územným plánom. Ďalej uviedol, že z dopravného hľadiska stavba rešpektuje záväzné
stanovisko cestného orgánu. Ďalší účastník v 1. rade taktiež uviedol, že žalobca sa nemôže domáhať
pohody jeho bývania a súkromia pokiaľ sám vo svojom objekte prevádzkuje penzión [v tejto súvislosti

ďalší účastník v 1. rade označil link webovej stránky I., predložil printscreen tejto webovej stránky
a kópiu pomerov budovy zachytených na google maps] (vyjadrenie ďalšieho účastníka v 1. rade zo dňa
22.07.2022).

12. Ďalší účastník v 1. rade oznámil súdu, že na stavbu bolo vydané stavebné povolenie, ktoré predložil

do súdneho konania (podanie ďalšieho účastníka v 1. rade zo dňa 04.04.2025).

13. Ďalší účastník v 5. rade uviedol, že žalovaný a stavebný úrad vyhodnotili všetky stanoviská
dotknutých orgánov, tak ako im to ukladal zákon. Taktiež uviedol, že tieto rozhodnutia považuje za
vecne správne a navrhol žalobu zamietnuť (vyjadrenie ďalšieho účastníka v 5. rade zo dňa 06.06.2025).

Žalobcaktomutovyjadreniuuviedol,žeďalšíúčastníkv5.radebysamalvyjadrovaťkochranevlastných
práv týkajúcich sa pozemku v jeho vlastníctve, pričom nemal dôvod sa vyššie uvedeným spôsobom
vyjadrovať k napadnutému rozhodnutiu. Taktiež žalobca uviedol, že s týmto vyjadrením nesúhlasí
a považuje napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie o umiestnení stavby za vecne nesprávne(vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.07.2025). Ďalší účastník v 5. rade uviedol, že zotrváva na svojom
vyjadrení, pričom považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné (vyjadrenie ďalšieho účastníka v 5. rade
zo dňa 25.07.2025; vyjadrenie ďalšieho účastníka v 5. rade zo dňa 18.09.2025). Žalobca vo svojom

následnom vyjadrení poukázal na svoje predchádzajúce podania a navrhol, aby súd vyhovel žalobe
v plnom rozsahu (vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.10.2025).

14. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

15. Žalovaným vo veci je Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov ako orgán verejnej

správy, na ktorý prešla rozhodovacia právomoc z pôvodného odvolacieho orgánu [§ 180 ods. 3 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) v spojení s §
14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(Stavebný zákon)].

16. Tento rozsudok bol vyhlásený dňa 11.12.2025 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods.
3 druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„SSP“) vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

17. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“) Stavebný úrad oznámi začatie
územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie
spojené spravidla s miestným zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a
pripomienkymôžuuplatniťnajneskoršiepriústnompojednávaní,inakžesananeneprihliadne.Stavebný
úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

18. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie
na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä
súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a
iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a

urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavbysivodôvodnenýchprípadochstavebnýúradmôževyhradiťpredloženiepodrobnejšíchpodkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.

19. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

20. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov(ďalejaj„správnyporiadok“)Správnyorgánjepovinnýdaťúčastníkomkonaniaazúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

21. Podľa § 40a písm. a) až d) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z.z.
o požiarnej prevencii (ďalej aj „vyhláška č. 121/2002 Z.z.“) V územnom konaní sa v projektovej
dokumentácii preveruje najmäa) vhodnosť umiestnenia navrhovanej stavby od okolitej zástavby predovšetkým v závislosti od
pravdepodobných odstupových vzdialeností a bezpečnostných vzdialeností od stavby,
b) určenie predbežného množstva vody na hasenie požiarov, možnosť a spôsob zabezpečenia stavby

vodou na hasenie požiarov,
c) zabezpečenie prístupových komunikácií a nástupných plôch na zásah hasičskou jednotkou,
d) zakreslenie pravdepodobných odstupových vzdialeností, zdrojov vody a odberných miest,
príjazdových komunikácií a nástupných plôch vo výkrese situácie stavby.

22. Podľa § 40b písm. a) až k) vyhlášky č. 121/2002 Z.z. V textovej časti projektovej dokumentácie v
stavebnom konaní sa preveruje riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby podľa jej druhu a účelu, a
to najmä
a) požiarnotechnická charakteristika stavby,
b) určenie požiarneho zaťaženia a požiarneho rizika požiarnych úsekov,
c) technické podmienky protipožiarnej bezpečnosti konštrukcií,

d) obsadenie stavby osobami,
e) riešenie únikových ciest a evakuácie osôb a zvierat,
f) určenie odstupových vzdialeností od stavby,
g) vybavenie stavby požiarnymi zariadeniami,
h) zabezpečenie stavby vodou na hasenie požiarov,

i) riešenie vykurovania a vetrania stavby,
j) určenie požiadaviek na elektroinštaláciu stavby,
k) zhodnotenie zdrojov plynu a rozvodov plynu.

23. Podľa § 3 ods. 4 písm. i) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. K návrhu na vydanie rozhodnutia o

umiestnení stavby sa podľa miesta, druhu, rozsahu a predpokladaných účinkov stavby prikladá
dokumentácia pre územné rozhodnutie v dvoch vyhotoveniach, z ktorej textovej a grafickej časti musia
byť dostatočne zrejmé najmä i) návrh ochrany stavby pred škodlivými vplyvmi a účinkami vrátane údajov
o vhodnosti geologických, inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov v území, vrátane
údajov o vhodnosti z hľadiska požiadaviek na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných

rádionuklidov.

24. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) bod 2. vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Projektová dokumentácia stavby
(projekt stavby), ktorá sa predkladá k stavebnému konaniu, obsahuje podľa druhu a účelu stavby najmä
súhrnnú technickú správu, z ktorej musia byť dostatočne zrejmé požiarno-bezpečnostné riešenie podľa

osobitných predpisov.

25. Podľa § 9 ods. 1 písm. f) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Projektová dokumentácia stavby (projekt stavby),
ktorá sa predkladá k stavebnému konaniu, obsahuje podľa druhu a účelu stavby najmä f) statické
posúdenie stavby, ktoré preukazuje mechanickú odolnosť a stabilitu nosnej konštrukcie.

26. Podľa § 9 ods. 1 písm. i) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Projektová dokumentácia stavby (projekt stavby),
ktorá sa predkladá k stavebnému konaniu, obsahuje podľa druhu a účelu stavby najmä i) ak ide o stavby
s osobitnými nárokmi na uskutočňovanie, projekt organizácie výstavby, ak nepostačujú údaje uvedené
v súhrnnej technickej správe.

27. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky z 8. júla 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách
na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj „vyhláška č. 532/2002 Z.z.“)

(1) Stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie,
prípadne na účelové komunikácie.
(2) Pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom
pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého
prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie

spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky.28. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Stavba musí mať pred svojím vstupom rozptylovú plochu,
ktorá zodpovedá druhu a účelu stavby. Riešenie rozptylovej plochy musí umožňovať plynulý a bezpečný
prístup i odchod a rozptyl osôb vrátane osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu.

III.
Posúdenie správnym súdom

29. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, rozhodnutím o umiestnení stavby, konaním,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle
žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

30. Na úvod správny súd uvádza, že kvalita a adresnosť žalobných bodov determinujú rozsah odpovede,
ktorú na jednotlivé žalobné body dostane žalobca od súdu. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby [§ 134 ods. 1 SSP] a okrem zákonných výnimiek v tomto type súdneho konania žalobné
body nevyhľadáva [a contrario § 134 ods. 2 SSP]. Týmito východiskami boli determinované odpovede
správneho súdu na nižšie uvedené žalobné body.

31. K žalobným bodom (i) a (ii) správny súd uvádza, že žalobca vo svojej námietke č. 7. vytýkal
zhoršenie svetelných pomerov v miestnosti určenej na trvalé bývanie, ktorá sa mala nachádzať
v budove vo vlastníctve žalobcu. Žalobcu teda vo vzťahu k tejto námietke zaťažovala povinnosť
konkrétne vymedziť, o ktorú miestnosť sa má v danom prípade jednať. Vo veci nebolo sporné, že sa

malo jednať o miestnosť, ktorá vznikla stavebnými úpravami pôvodného objektu. Za týchto okolností
teda žalobcu zároveň zaťažovala taktiež dôkazná povinnosť preukázať, že sa jedná o miestnosť
zriadenú v súlade so stavebnými predpismi. Nie každé stavebné úpravy požívajú ochranu z hľadiska
požiadaviek na zachovanie svetelných pomerov [vyhláška č. 259/2008 Z. z. Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky z 18. júna 2008 o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a

o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia], ale iba také, ktoré
boli vykonané v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu bolo povinnosťou žalobcu postupovať v súlade
s výzvou stavebného úradu a do územného konania predložiť súvisiace listinné dôkazy týkajúce sa
príslušnej miestnosti. Podľa názoru správneho súdu listinné dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú
tieto súvisiace skutkové okolnosti týkajúce sa ním označenej miestnosti. Na výkrese umiestnenia

stavby [pohľad západný] sú dve okná preškrtnuté [s poznámkou opravil, ku ktorej je pripojený podpis
pravdepodobne technika, ktorý spracoval príslušný výkres]. Na pôdoryse sú tiež vykonané preškrtnutia
s rovnakou poznámkou. Podľa názoru správneho súdu v týchto podkladov nemožno jednoznačne
identifikovať miestnosť, ktorá mala byť predmetom vznesenej námietky. Zároveň z týchto podkladov
nevyplýva schválené využitie tejto miestnosti. Žalobca do územného konania ďalšie dokumenty týkajúce

sa príslušnej miestnosti nepredložil.

32. Stavebný úrad vykonal ďalšie zisťovanie, podľa ktorého došlo k vydaniu dodatočného povolenia a
vydaniu kolaudačného rozhodnutia okrem iného vo vzťahu k miestnosti č. 109. Príslušné kolaudačné
rozhodnutie predložil sám žalobca k svojmu vyjadreniu v súdnom konaní. Podľa názoru správneho

súdu uvedené len podporuje záver, že žalobca nepredložil do územného konania všetky nadväzujúce
relevantné rozhodnutia, ktoré sa týkali príslušnej miestnosti. Správny súd poukazuje na to, že
uplatnenie námietok v územnom konaní sa riadi koncentračnou zásadou, o čom bol žalobca poučený
(oznámenie stavebného úradu č. 15980/1974/2021-OSP-Ch zo dňa 13.05.2021). Žalobca v stanovenej
lehote dostatočne nevymedzil miestnosť, na ktorú sa má vzťahovať ním uplatnená námietka č. 7

a nepredložil dôkazy preukazujúce jej schválené využitie. Nedostatky tejto námietky žalobca ani
v dodatočnej lehote predloženými dokumentami neodstránil. Za týchto okolností nepovažoval správny
súd za relevantnú nadväzujúcu polemiku ohľadom schváleného využitia miestnosti č. 109, ktorú
z vlastného podnetu inicioval stavebný úrad vo svojom rozhodnutí. Pre podanie relevantnej odpovede
na túto námietku žalobcu [s ohľadom na kvalitu, v ktorej bola uplatnená] postačovalo konštatovanie

o tom, že predložené doklady príslušnú miestnosť dostatočným spôsobom nevymedzujú. Takýto záver
rozhodnutie o umiestnení stavby obsahuje. Tento žalobný bod teda smeruje k tej časti odôvodnenia,
ktorá už nebola z pohľadu správneho súdu kľúčová pre vyhodnotenie príslušnej námietky č. 7. Preto
žalobný bod (i) nepovažoval správny súd za dôvodný.33. Vo vyššie uvedenej súvislosti správny súd dodáva, že pre určenie minimálnej úrovne osvetlenia
vnútorných priestorov budov je rozhodujúce ich schválené určenie a nie faktický spôsob ich užívania.

Preto vykonanie ohliadky na mieste nebolo relevantné pre objasnenie príslušnej otázky týkajúcej sa
schváleného užívania predmetnej miestnosti. Z tohto dôvodu správny súd taktiež nepovažoval za
opodstatnený ani súvisiaci žalobný bod (ii).

34. K žalobnému bodu (iii) správny súd uvádza, že rozhodnutie o umiestnení stavby určilo ako

záväznú podmienku umiestnenia stavby a prípravy projektovej dokumentácie spracovanie žalobcom
požadovanej dokumentácie [v rozsahu námietok č. 1., 3. a 4.]. V odôvodnení rozhodnutia o umiestnení
stavby sa nesprávne uvádza, že sa jedná o záväznú podmienku v bode 3. [jedná sa však iba o chybu
v písaní a počítaní], pričom správne sa jedná o záväznú podmienku uvedenú v bode 2. rozhodnutia
o umiestnení stavby (rozhodnutie o umiestnení stavby, s. 4). K námietke č. 1. správny súd uvádza,
že údaje o vhodnosti geologických, inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov stavby

v území sa predkladajú k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby podľa miesta, druhu,
rozsahu a predpokladaných účinkov stavby [§ 3 ods. 4 písm. i) 453/2000 Z. z.]. Spadalo teda do
diskrečnéhoposúdeniastavebnéhoúradu,čibudetakétodokladyvofázeúzemnéhokonaniavyžadovať.
K námietke 3. správny súd uvádza, že statické posúdenie stavby, ktoré preukazuje mechanickú
odolnosť a stabilitu nosnej konštrukcie je súčasťou projektovej dokumentácie pre stavebné konanie

[§ 9 ods. 1 písm. f) 453/2000 Z. z.]. Taktiež k námietke č. 4. správny súd uvádza, že vymedzenie
konštrukčných prvkov stavby z hľadiska styčných častí stavby sa týka primárne technickej realizácie
stavby, a teda môže byť riešené v rámci stavebného konania. Správny súd ďalej uvádza, že príslušné
dokumenty musia byť v zmysle záväznej podmienky bod 2. územného rozhodnutia spracované pred
začiatkom uskutočňovania stavby. Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek riziká, ktoré by mohli súvisieť s

týmito námietkami, budú konfrontované v uvedených dokumentoch ešte pred tým než by mohlo dôjsť
o ohrozeniu budovy vo vlastníctve žalobcu následnou stavebnou činnosťou. Žalobca bližšie v správnej
žalobe nezdôvodnil, prečo bolo nutné spracovať takéto dokumenty ešte v územnom konaní. Podľa
názoru správneho súdu stavebný úrad nevybočil z účelu a cieľov územného konania [§ 39 ods. 1, § 39a
ods. 1 stavebného zákona] tým, že na spracovanie týchto dokumentov zaviazal ďalšieho účastníka v 1.

rade až v stavebnom konaní. Preto tento žalobný bod nepovažoval správny súd za dôvodný.

35. K žalobnému bodu (iv) správny súd poukazuje na to, že pôvodný odvolací orgán modifikoval
závery stavebného úradu k námietkam č. 2. , 5. a 6. Pôvodný odvolací orgán dospel k záveru, že
príslušné dokumenty sa v tomto územnom konaní nevyžadujú [na rozdiel od stavebného úradu, ktorý

konštatoval, že sa malo jednať o súčasť stavebno-technickej dokumentácie]. Správny súd poukazuje
na to, že samostatným predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie a nie rozhodnutie
o umiestnení stavby. Preto pokiaľ sa pôvodný odvolací orgán odchýlil od predchádzajúcich záverov
stavebného úradu, tak sú to práve tieto závery pôvodného odvolacieho orgánu, ktoré sú relevantné pre
posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd príslušný záver pôvodného odvolacieho

orgánu k námietke 2. vyhodnotil vo svetle vlastného právneho posúdenia, ktoré uviedol k žalobnému
bodu (i). Podľa názoru správneho súdu za situácie, kedy žalobca neuplatnil dostatočne konkrétne
námietku týkajúcu sa ním označenej obytnej miestnosti, tak zároveň nevznikla potreba na vyhotovenie
svetlo-technického posudku týkajúceho sa príslušnej miestnosti. Z tohto dôvodu vyhodnotil ako
vecne správny záver pôvodného odvolacieho orgánu o tom, že nebolo potrebné vyhotoviť svetlo-

technický posudok ohľadom danej miestnosti. Svetlo-technický posudok samotnej stavby stavebná
dokumentácia obsahuje. Projektová dokumentácia má časť venovanú protipožiarnemu zabezpečeniu
stavby (projektová dokumentácia bod 2.10), v ktorej sa okrem iného riešia odstupové vzdialenosti
stavby a požiarna záťaž ako aj prístup k stavbe pre účely prístupových komunikácií a nástupných
plôch na zásah hasičskou jednotkou [§ 40a vyhlášky č. 121/2002 Z.z.]. Súčasťou návrhu boli

teda informácie k otázkam požiarnej prevencie, ktoré majú byť predmetom posúdenia v územnom
konaní. Iné skutočnosti týkajúce sa požiarno-bezpečnostného riešenia [vrátane požiarneho zaťaženia
a konkrétnych odstupových vzdialeností stavby; § 40b ods. 1 vyhlášky č. 121/2002 Z.z.] sú vyžadované
až ako súčasť súhrnnej technickej správy, ktorá sa predkladá do stavebného konania [§ 9 ods. 1 písm.
b) bod 2. vyhlášky č. 453/2000 Z. z.]. V tomto konkrétnom prípade uvedené vyplýva taktiež zo záväznej

podmienky v bode 4. rozhodnutia o umiestnení stavby. Taktiež plán organizácie výstavby je súčasť
projektovej dokumentácie až pre účely stavebného konania [§ 9 ods. 1 písm. i) vyhlášky č. 453/2000
Z. z.]. Preto je možné súhlasiť so žalovaným, že žalobcom požadované dokumenty nebolo potrebnévyhotoviť v žalobcom požadovanom rozsahu pre účely územného konania. Správny súd preto považoval
tento žalobný bod za nedôvodný.

36. K žalobnému bodu (v) správny súd uvádza, že žalobca bol informovaný o možnosti nahliadnuť do
stavebnej dokumentácie taktiež pred dňom ústneho pojednávania na stavebnom úrade (oznámenie
stavebného úradu č. 15980/1974/2021-OSP-Ch zo dňa 13.05.2021). Žalobcovi bol teda poskytnutý
dostatočný čas oboznámiť sa s dokumentáciou stavby ešte pred konaním ústneho pojednávania [čo
žalobca nevyužil]. Zároveň zákon výslovne nešpecifikuje dĺžku časového intervalu, po ktorý má byť

dokumentácia stavby sprístupnená pri ústnom pojednávaní [§ 33 ods. 2 správneho poriadku]. V tejto
súvislosti je nutné zohľadniť, že ústne pojednávanie slúži na prejednanie príslušného návrhu na vydanie
rozhodnutia o umiestnení stavby. Preto môže byť v praktickej rovine obmedzený časový priestor pre
nahliadnutie do súvisiacej dokumentácie stavby pri takomto úkone. Zároveň žalobca sám potvrdil, že
mu táto dokumentácia predložená bola. Vo veci teda nedošlo k porušeniu procesných práv na strane
žalobcu. Na základe uvedeného nepovažoval správny súd tento žalobný bod za dôvodný.

37. K žalobnému bodu (vi) správny súd uvádza, že žalobca v námietke č. 7 výslovne namietal iba
obmedzenie svetelných parametrov v obytnej miestnosti slúžiacej na trvalé bývanie [uvedené vyplýva
zo znenia príslušnej námietky a použitia slovného spojenia „a to“ konkretizujúceho túto námietku na
príslušnú obytnú miestnosť]. Keďže žalobca vytkol iba svetelné pomery v príslušnej miestnosti a nie

v celom objekte vo vlastníctve žalobcu, tak tento žalobný bod nemá bližšiu relevanciu vo vzťahu
k prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia. K tomuto žalobnému bodu preto správny súd iba
poukazuje na svoje závery k žalobnému bodu (i). Zároveň k tomuto žalobnému bodu správny súd bližšie
poukazuje na svoje závery o koncentrácií námietok v územnom konaní, ktoré formuloval k žalobným
bodom (vii) až (ix).

38.Kžalobnýmbodom(vii)až(ix)správnysúdpoukazujenato,žepríslušnénámietky neuplatnilžalobca
v námietkach vznesených najneskôr na ústnom pojednávaní v územnom konaní. Na neskôr uplatnené
námietky sa v územnom konaní neprihliada [§ 36 ods. 1 stavebného zákona], o čom bol žalobca
riadne poučený (oznámenie stavebného úradu č. 15980/1974/2021-OSP-Ch zo dňa 13.05.2021). Na

skutočnosti namietané týmito žalobnými bodmi preto nemohol správny súd prihliadať ako na dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia [keďže neboli včasne uplatnené v rámci námietok žalobcu,
a teda tieto okolnosti nemohol v danom rozsahu zohľadniť žalovaný a ani stavebný úrad pri svojom
rozhodovaní].

39. K žalobnému bodu (x) správny súd uvádza, že ani túto námietku neuplatnil žalobca najneskôr
pri ústnom pojednávaní. Taktiež sa teda jedná o oneskorene podanú námietku, na ktorú sa neskôr
neprihliada. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že správny orgán v záväznej podmienke v
bode 13. uložil ďalšiemu účastníkovi v 1. rade povinnosť dodržať podmienky vyplývajúce zo stanoviska
príslušného cestného orgánu. Týmto teda stavebný úrad vyhodnotil otázku riešenia cestnej bezpečnosti

v rozsahu, ktorým sa mal zaoberať z úradnej moci v územnom konaní [§ 7 a § 8 vyhlášky č. 532/2002
Z.z.].

40. K žalobnému bodu (xi) správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím
o umiestnení stavby sa zaoberalo všetkými námietkami žalobcu a uviedlo dôvody, na základe ktorých

boli tieto námietky vyhodnotené. Žalobca v správnej žalobe konkrétnym spôsobom nenamietal vady
niektorého výroku rozhodnutia o umiestnení stavby [žalobná argumentácia sa koncentrovala do
námietok voči odôvodneniu napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia o umiestnení stavby]. Správny
súd je v tomto type súdneho konania až na zákonné výnimky viazaný žalobnými bodmi. Správny
súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím o umiestnení

stavby obsahuje dostatočné dôvody, aby bolo zrejmé ako sa s jednotlivými námietkami vysporiadal
pôvodný odvolací orgán a stavebný úrad. V tejto súvislosti správny súd bližšie poukazuje na svoje
závery k jednotlivým žalobným bodom. Správny súd preto konštatuje, že napadnuté rozhodnutie
v spojení s rozhodnutím o umiestnením stavby netrpí vadou nepreskúmateľnosti. Na základe uvedeného
nepovažoval správny súd tento žalobný bod za dôvodný.

41. Na základe vyššie uvedeného správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190
SSP.42. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj

povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) [nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39].

43. Správny súd v tomto rozsudku odpovedal na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne
popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Žalobca popri týchto žalobných

bodoch v správnej žalobe taktiež iba všeobecne označil dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 191
ods. 1 SSP. Správny súd k tomuto taktiež len všeobecne uzatvára, že napadnuté rozhodnutie v spojení
s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa takýmito vadami netrpí. Ďalšie dôvody uvádzané
v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie
vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval.

44. Správny súd v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal [a contrario
§ 167 SSP]. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal,keďževovecineboliprítomnétakéokolnosti,abybolomožnénáhradutrovkonaniaodžalobcu
spravodlivo požadovať [§ 168 SSP].

45. Ďalší účastníci konania v 2. až 4. rade nevykonali v súdnom konaní žiadne procesné úkony, a preto
správny súd z administratívneho spisu nemal preukázaný dôvod na to, aby im bolo priznané právo na
náhradu trov súdneho konania.

46. Na výzvy súdu ďalší účastníci konania v 1. a 5 rade. reagovali svojimi písomnými podaniami vo veci
[výzva na vyjadrenie ďalšieho účastníka v 1. rade zo dňa 15.07.2022; výzva na vyjadrenie ďalšieho
účastníka v 5. rade zo dňa 15.07.2025 a výzva na vyjadrenie ďalšieho účastníka v 5. rade zo dňa
05.09.2025]. Preto im správny súd priznal právo na náhradu tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s
plnením povinnosti, ktorú im správny súd takto uložil [§ 169 SSP]. U týchto ďalších účastníkov bude

náhradatýchtotrovvyčíslenávzhľadomnato,naktorévýzvysprávnehosúdutaktoreagovaliateda,čiim
vznikli trovy spojené so súvisiacimi procesnými úkonmi. O takejto výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník [§ 175 ods. 2 SSP].

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.