Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoKR/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124206766
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:2124206766.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu
JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: BENCONT FINANCE, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. F. XXX, o

zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č.k. 36Odi/5/2024-145 zo dňa 09.04.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 36Odi/5/2024-145 zo dňa 09.04.2025
zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zrušil oddlženie žalovanej Y. F.,

narodenejXX.XX.XXXX,trvalebytomXXXXXU.F.XXX,nazákladeUzneseniaOkresnéhosúduTrnava
č.k. 25Odk/196/2019-12 zo dňa 08.07.2019, ktorým súd zbavil žalovanú všetkých dlhov v rozsahu v
akom neboli uspokojené v konkurze. Zároveň vo výroku II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 3 ods. 2, § 166f ods. 1, 2, §
166 ods. 2, § 166g ods. 1, 2, 4, 5. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“),
č.l. 8, § 185 ods. 1, § 191 ods. 1, § 217 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2. zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2024 sa žalobca domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil oddlženie žalovanej pre nepoctivý zámer. Žalovaná nebola
v čase podania návrhu platobne schopná, keď mala dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich
záväzkov a zo správania sa žalovanej pred podaním návrhu možno usudzovať, že úmyselne naplnila

formálne znaky platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh. Uviedol, že žalovaná nemala
pri oddlžení poctivý zámer, keď nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností
a schopností. Žalobca ako veriteľ pohľadávky nebol v konkurze uspokojený ani v časti svojho nároku.
Žalovaná zo svojho príjmu mohla v malých mesačných dávkach vo výške 20-30 eur uspokojovať
pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoj dlh a preukázať svoj
poctivýzámer.Žalovanávšaknamiestotohovyužilainštitútoddlženiaazbavilasavšetkýchsvojichdlhov.

3. Žalovaná návrh žiadala zamietnuť. Uviedla, že do problémov so splácaním svojich záväzkov sa
dostala potom, ako stratila prácu v spoločnosti Lagos mobil s.r.o., kde pracovala ako vedúca predajne.
Následne bola síce zamestnaná, avšak jej príjem nepostačoval na splácanie dlhov. V čase podania
návrhu na vyhlásenie osobného bankrotu formou konkurzu bola nezamestnaná, nebola evidovaná ako
uchádzač o zamestnanie. Rovnako v tomto čase sa starala o matku po prekonaní mozgovej príhody,

pričom jediný príjem domácnosti, v ktorej žila, bol dôchodok jej matky vo výške 229 eur. Z ohľadom na jej
zdravotný stav a finančnú situáciu nebola schopná naďalej hradiť svoje záväzky. Akonáhle to okolnostia jej zdravotný stav umožňovali, v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, resp. po vyhlásení
konkurzu sa od 01.07.2019 zamestnala vo firme XLSK nábytok (Möbelix) a pracuje tam doposiaľ.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a
to predovšetkým s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25Odk/196/2019, lustráciou
sociálnej poisťovne o príjme žalovanej, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci
skutkový a právny stav:

5. Žalovaná pred návrhom na oddlženie pracovala v spoločnosti Študentský servis s.r.o. ako operátorka.
Prácu tak vykonávala cca 20 hod. do týždňa. Vždy mala uzatvorený prac. pomer iba na jeden mesiac,
následne sa vzťah podľa potreby formálne opakovane predlžoval. Je preto možné, že v mesiaci marec
2019 je z tohto dôvodu v lustrácii Sociálnej poisťovne uvádzaný vymeriavací základ 0. Pracovnú
zmluvu na toto obdobie síce s touto spoločnosťou formálne podpísala no prácu nevykonávala, preto
ani nemala zaplatenú žiadnu odmenu. Odmenu dostávala nie fixnou mesačnou mzdou, ale od výšky

predaja produktov. Žalovaná uviedla, že sa v apríli 2019 na pár dní zamestnala v spoločnosti EleŠi,
s.r.o., kde išlo o podobný druh práce. Teda predaj po telefóne s províziou cca 1,50 eura za predaný
produkt. Vymeriavací základ v lustrácii SP za obdobie 15.05.2019-25.05.2019 je 24 eur. V období
od 03.06.2019-30.06.2019 pracovala pre spoločnosť IN Indrustry, s.r.o., ako brigádnička pokladníčka
v obchode Möbelix s vymeriavacím základom 743,09 eur. Nakoľko sa v zamestnaní osvedčila tak

spoločnosť s ňou uzavrela pracovnú zmluvu od 01.07.2019, kde pracuje doposiaľ. Návrh na oddlženie
bol podaný dňa 21.06.2019, pričom sama potvrdila, že sa zamestnala 10 dní potom. Uviedla, že až v tom
čase otvorili v jej blízkosti obchodný dom, do tej doby nemala veľkú šancu sa zamestnať. Má dosiahnuté
najvyššie vzdelanie stredoškolské s maturitou obchodnú akadémiu. Žalovaná má dvoch súrodencov
brata invalidného a sestru na materskej dovolenke. Býva v dvojizbovom rodinnom dome v obci Veľké

Blahovospolusmatkou.Domniejevovlastníctveanimatkyaniotcaprebiehasporopozemok.Mesačné
náklady na bývanie sú v sume 400 eur. Žiadne iné úspory či hodnotný majetok nevlastní. V čase podania
návrhu mala 7 veriteľov, spolu mala dlhy vo výške nad 10.000,- eur. V čase riadneho splácania dlhov
uhrádzala na dlhy sumu cca 250 eur. Bola spoludlžník úveru z Poštovej banky, a.s. vo výške 20.000
eur, túto sumu však spotreboval jej priateľ a ona nespotrebovala absolútne nič. Na otázku súdu akým

spôsobom prejavila úprimnú snahu riešiť svoj dlh po podaní návrhu na oddlženie keďže bezprostredne
po podaní návrhu sa trvalo zamestnala s priemerným stabilným príjmom 1.200-1.300 eur, žalovaná
odpovedala, že sa riadila radou Centra právnej pomoci, že nemôže uprednostniť žiadneho veriteľa po
oddlžení už nesmie nikomu nič platiť.

6. Advokát žalovanej v konaní uviedol, že pri rozhodovaní by mal súd zohľadniť, že žalovaná sa objektíve
dostala do nepriaznivého stavu, a to aj vzhľadom na zdravotné problémy rodinných príslušníkov. a preto
by súd mal miernejšie prihliadať na skutočnosti ovplyvňujúce zámer dlžníka pri podávaní návrhu na
oddlženie v zmysle § 166g ods. 4 ZKR.

7.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduTrnavasp.zn.25OdK/196/2019súdzistil,žezistil,žeuznesením
zo dňa 08.07.2019 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Y. F. a oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené
v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Žalovaná v prílohe „Životopis dlžníka, aktuálna
životná situácia a zoznam spriaznených osôb“ zo dňa 29.04.2019 pri opise aktuálne životnej (najmä

finančnej) situácie uviedla, že je nezamestnaná, bez príjmu, žije spolu s mamou, ktorá je vážne chorá,
mala porážku a musí sa o ňu starať. Mama má dôchodok 229 eur. Nedokázala platiť pôžičky voči
rôznym spoločnostiam. V roku 2018 bola operovaná, nemá vyživovacie povinnosti, najvyššie dosiahnuté
vzdelanie má stredoškolské s maturitou. V prehľade zamestnaní uviedla viacerých zamestnávateľov
v období od 2009-2019. Má mamu, otca, sestru a brata. Návrh na vyhlásenie konkurzu je datovaný

dňom 20.06.2019, pričom o nároku na priznanie právnej pomoci a zastúpenia Centrom právnej pomoci
bolo rozhodnuté dňa 27.05.2019, a to na základe žiadosti žalovanej zo dňa 17.05.2019. V zozname
veriteľov žalovaná uviedla spolu 24 veriteľov medzi ktorých patrí: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., O2
Slovensko, s.r.o. Poštová banka, a.s., POHOTOVOSŤ, s.r.o., Home Credit Slovakia, a.s., CETELEM
SLOVENSKO, s.r.o., EOS KSI Slovensko, s.r.o., PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., QUATRO, a.s., Union

zdravotná poisťovňa, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a ďalších.

8. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd prvej inštancie zistil, že žalovaná mala vymeriavací základ u
zamestnávateľa Študentský servis, s.r.o. v 11/2018 vo výške 582,07 eur, 12/2018 vo výške 294 eur,03/2019 vo výške 0 eur, u zamestnávateľa EleŠi, s.r.o. od 15.05.2019-25.05.2019 vo výške 24 eur, u
zamestnávateľa IN Industry, s.r.o. od 03.06.2019-30.06.2019 vo výške 743,09 eur, u zamestnávateľa
MöbelixSK,s.r.o.od1.7.2019-30.11.2022malapriemernýpríjemccaod1.100-1.400eur,za07/2019vo

výške 944,82 eur, 08/2019 vo výške 1.168 eur atď. u zamestnávateľa XLSK Nábytok, s.r.o., od 12/2022
do 02/2025 príjem od 1.545 eur do 3.205 eur (10/2024), priemerne cca 2.000 eur.

9. Žalobca v konaní predovšetkým tvrdil, že žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer z tých dôvodov,
že v čase podania návrhu nebola platobne neschopná, nakoľko bola zamestnaná s príjmom, ktorý jej

postačoval čo i len na čiastočnú úhradu dlhov a pred podaním návrhu sa priviedla úmyselne do stavu,
ktorým chcela navodiť dojem svojej fiktívnej platobnej neschopnosti.

10. V súvislosti s touto argumentáciou súd prvej inštancie konštatoval, že platobná neschopnosť fyzickej
osoby je stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok.
Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno

považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Na platobnú neschopnosť dlžníka nemožno nazerať
len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia zákonných znakov platobnej neschopnosti
v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie týchto formálnych znakov môže dlžník sám svojím aj
možnýmúmyselnýmkonanímnavodiť,ajkeďskutočnýstavplatobnejneschopnostidlžníkavďakapríjmu
dlžníka, nezodpovedá. Je nesprávne len na základe nepreukázaného vyhlásenia dlžníka v návrhu na

oddlženie hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak je nevyhnutné preskúmať a dostatočným spôsobom
preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho
majetok.

11. Súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalovaná nebola v čase podania návrhu platobné neschopná,

nakoľko v konaní bolo preukázané, že bola objektívne schopná plniť svoje záväzky či už tým, že v
dobe rozhodnej nebola bez akéhokoľvek príjmu ako aj tým, že jej schopnosti a možnosti boli v tejto
dobe také, že si mohla nájsť vhodné zamestnania s ešte vyšším príjmom aký v tej dobe dosahovala,
čo nakoniec preukázala aj samotná žalovaná, keď bezprostredne po podaní formálneho návrhu na
oddlženie a ešte pred vyhlásením konkurzu sa zamestnala u zamestnávateľa u ktorého je trvalo a

sústavne zamestnaná doposiaľ. Žalovaná pred podaním návrhu na oddlženie dňa bola pravidelne
zamestnaná ako je to preukázané z lustrácie v Sociálnej poisťovni a ňou samou priznané v tlačive
pripojenom k návrhu na oddlženie - „Životopis dlžníka, aktuálna životná situácia a zoznam spriaznených
osôb“, kde v prehľade zamestnaní uviedla viacerých zamestnávateľov v období od roku 2009-2019. Z
lustrácie vyplýva a potvrdila to aj sama žalovaná, že pred podaním návrhu bola zamestnaná, aj keď iba

príležitostne. Žalovaná mala vymeriavací základ u zamestnávateľa Študentský servis, s.r.o. v 11/2018
vo výške 582,07 eur, 12/2018 vo výške 294 eur. V čase podania návrhu bola žalovaná už zamestnaná
u zamestnávateľa IN Industry, s.r.o. od 03.06.2019-30.06.2019 s vymeriavacím základom vo výške
743,09 eur, pričom bezprostredne po podaní návrhu a ešte pred vyhlásením konkurzu a oddlženia dňa
08.07.2019 sa zamestnala od 01.07.2019-30.11.2022 u ďalšieho zamestnávateľa Möbelix SK, s.r.o.,

kde mala priemerný príjem cca od 1.100-1.400 eur, za 07/2019 vo výške 944,82 eur, 08/2019 vo výške
1.168 eur, od 12/2022 do 02/2025 príjem od 1.545 eur do 3.205 eur (10/2024), priemerne cca 2.000
eur. Žalovaná je tak od 01.07.2019, t.j. ešte pred samotným oddlžením (08.07.2019) trvalo a sústavne
zamestnanáaždoterazsnemalýmpríjmomzostabilnéhozamestnania.Včasepísaniatlačivaživotopisu
dňa 29.04.2019 bola nezamestná, ale preukázateľne ide o stav nie trvalý ale prechodný, nakoľko je

preukázané, že žalovaná dlhodobo pracovala aj pred týmto dátum aj po ňom. Žalovaná je osobou v
najproduktívnejšom veku (35 rokov), je trvale zamestnaná so stabilným príjmom, ktorý podľa názoru
súdu postačuje na uhrádzanie základných životných potrieb, nákladov na primerané bývanie a zároveň
uhrádzanie jej záväzkov. Napriek tomu žalovaná žalobcovi nepoukázala žiadne ani čiastočne úhrady.
Okrem nákladov na bývanie a osobnú potrebu, výživu, iné nevyhnutné výdavky nemá. Nemá najmä

náklady napr. na výživu maloletých detí na ich základné životné potreby (strava, oblečenie, hygiena...)
a pod. Býva síce v spoločnej domácnosti s matkou so zdravotnými problémami, ale matka má sama
nárok na sociálnu pomoc v prípade potreby (je riadnou poberateľkou priznaného dôchodku) a žalovaná
má minimálne sestru (ak opomenieme brata, ktorý podľa jej vyjadrenia pre svoje zdravotné problémy -
psychické ochorenie nie je schopný opatery matky), ktorá aj napriek rodičovstvu vlastných detí by mala

byť rovnako nápomocná pri opatere svojej matky spolu so žalovanou. Nie je tak prípadná starostlivosť
o matku len výlučnou záležitosťou žalovanej. Naviac žalovaná má stredoškolské vzdelanie s maturitou
so znalosťou cudzích jazykov, čo opäť zvyšuje jej uplatnenie na trhu práce.12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a preukázané majetkové, sociálne, rodinné, zdravotné a
vzdelanostné pomery žalovanej dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná bola schopná plniť,
a to aspoň čiastočne svoje dlhy, čo bolo v jej reálnych objektívnych schopnostiach a možnostiach.

Podľa názoru súdu prvej inštancie nebola preto naplnená definícia platobnej neschopnosti žalovanej
obsiahnutá v § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko žalovaná bola schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň
jeden peňažný záväzok - a to záväzok voči žalobcovi.

13. Súd prvej inštancie poukázal zároveň na to, že žalovaná v konaní neuviedla, k akej zásadnej zmene

majetkových, finančných pomerov došlo v dobe, keď sa rozhodla požiadať o oddlženie. Mal za to, že
na základe správania sa žalovanej nemožno dospieť k inému záveru, že žalovaná účelovo prestala
uhrádzať jeden prípade viac svojich záväzkov len z dôvodu, aby splnila formálne predpoklady platobnej
neschopnosti a tým aj oddlženia. Všetky tieto okolnosti navodzujú len úvahy o účelnosti konania
žalovanej, ktorá sa účelovo chcela oddlžením zbaviť dlhov a bezprostredne, ihneď po podaní návrhu
na oddlženie sa už aj riadne zamestnala s pravidelným príjmom. Podľa názoru súdu prvej inštancie v

danom prípade jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva. Ak žalovaná disponuje
stálym príjmom z pracovnej činnosti, je jej prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov a len v
prípade, ak by bolo uspokojovanie jej záväzkov objektívne nemožné, malo jej byť umožnené oddlženie
a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov.

14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná mala pri oddlžení
nepoctivý zámer, a preto súd žalobe ako dôvodnej v zmysle § 166f ods. 1 v spojení s § 166g ods. 2
písm. f) ZKR vyhovel a zrušil oddlženie žalovanej na základe uznesenia Okresného súdu Trnava č.k.
25Odk/196/2019-12 zo dňa 08.07.2019.

15. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že s
napadnutým rozsudkom v celom rozsahu nesúhlasí, pričom rozhodnutie považuje za vydané v rozpore
so zákonom a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie odôvodňuje
rozhodnutie o zrušení oddlženia predovšetkým nepoctivým zámerom žalovanej, keď mal za to, že v
čase vyhlásenia konkurzu nemala byť žalovaná platobne neschopnou a mala možnosť záväzok voči

žalobcovi čo i len čiastočne plniť. S uvedenou argumentáciou sa žalovaná nestotožňuje a namieta,
že súd prvej inštancie nijakým spôsobom nezohľadnil ňou uvádzané skutočnosti. Žalovaná uviedla, že
v čase vyhlásenia konkurzu spĺňala všetky zákonom stanovené predpoklady pre jeho vyhlásenie na
účely oddlženia, pričom táto skutočnosť podliehala prieskumu príslušného správcu konkurznej podstaty,
ktorý aj v danom prípade legitimizoval splnenie podmienok. Poukázala na skutočnosť, že sa dlhov

snažila zbaviť ich splácaním, no dlh sa natoľko navýšil, že sa stala platobne neschopnou. Samotná
skutočnosť, že bola žalovaná zamestnaná, resp. dosahovala nejaký príjem počas vyhlásenia konkurzu
podľa jej názoru nemôže byť dostatočným dôvodom na konštatovanie nepoctivého zámeru. Zdôraznila,
že vždy sa snažila svoje dlhy riešiť, avšak ani pred a ani po podaní návrhu nedosahovala taký príjem,
ktorým by bola schopná uspokojiť dlhy voči jej veriteľom. Poukázala na skutočnosť, že je nemajetná,

žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá trpí vážnymi zdravotnými problémami, a ktorá vyžaduje jej
opateru. V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nemala dostatočný príjem na uspokojovanie
pohľadávok veriteľov ako aj na zabezpečovanie nielen jej vlastných základných životných potrieb, ale aj
životných potrieb jej chorej matky. Skutočnosť, že matka poberá invalidný dôchodok, pritom nemôže byť
jedným z argumentov, o ktorý by sa mal súd pri riadnom a zákonnom odôvodnení rozhodnutia opierať.

Poukazuje na to, že invalidný dôchodok jej matky v danom čase nedosahoval ani sumy životného
minima, pričom v čase vyhlásenia konkurzu išlo o ich jediný stály spoločný príjem. Žalovaná nerozporuje
skutočnosť, že v 06/2019 sa jej podarilo zamestnať v spoločnosti Möbelix s priemernou mzdou 743,09
eur, avšak tento príjem nepokrýval ani náklady na bývanie a životné potreby pre žalovanú a jej chorú
matku. Žalovaná uvádza, že jej konanie nemožno posudzovať ako nepoctivý zámer, pričom poukazuje

nasamotnéustanovenie§166gods.1ZKR.Žalovanájetohonázoru,žesúdprvejinštanciesijejkonanie
vykladá v priamom rozpore s predmetným ustanovením. Žalovaná uvádza, že objektívne nedosahovala
žiaden neobvykle vysoký príjem, ktorý by odôvodňoval možnosť konštatovania jej nepoctivého zámeru
pri vyhlásení konkurzu. Naopak ňou dosahovaný príjem postačoval len na pokrytie jej základných
výdavkovarodiny.Niejezrozumiteľné,nazákladeakejskutočnostisasúddomnieva,žemalaobjektívnu

možnosť čiastočného plnenia hoci aj jednému z veriteľov. Takáto skutočnosť nebola ani preukazovaná.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti žalovaná poukazuje na dôvodovú správu zákonodarcu, ktorým
sa zaviedlo oddlženie: „Zámerom zákonodarcu úpravou oddlženia fyzických osôb v IV. časti ZKR bolo
priaznivé riešenie sociálno-ekonomických problémov dlžníkov, ktorí majú málo majetku, nízke príjmya hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku.“ Žalovaná poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Obdo/18/2022 zo dňa 31.01.2023. V tejto súvislosti namieta, že
súd prvej inštancie vôbec neskúmal skutočnú možnosť splácať jednotlivé pohľadávky, resp. pohľadávku

žalobcu a nezohľadnil ani starostlivosť o jej chorú matku a sťažené životné podmienky. Žalovaná má
za to, že dôkazné bremeno preukázať jej nepoctivý zámer bolo na žalobcovi a ten bol povinný uniesť
dôkazné bremeno o tom, že bola žalovaná platobne schopná v čase podania návrhu na oddlženie. V
ostatnej časti odvolania sa žalovaní pridržiava svojich predchádzajúcich tvrdení a má za to, že Rozsudok
Okresného súdu Trnava zo dňa 09.04.2025 je v celom rozsahu nesprávny. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti, navrhujem aby odvolací súd Rozsudok Okresného súdu Trnava sp.z: 36 Odi/5/2024 zo dňa
09.04.2025 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením
napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne
rozhodujúce argumenty, ktorými by dokázal z právneho hľadiska napadnúť a namietnuť správnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovaná v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré deklarovala v rámci
písomných podaní, pričom žalobca podotýka, že žalovaná nepreukázala svoj poctivý zámer, keď
nepredložila žiaden relevantný dôkaz o jej nepriaznivej majetkovej situácií, ktorá by odôvodnila
nevyhnutnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jej majetok. Žalobca podotkol, že na platobnú
neschopnosť dlžníka nemožno nazerať len z čisto z hľadiska naplnenia formálnych znakov v zmysle

§ 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie týchto podmienok môže navodiť samotný dlžník, stačí len vedenie
exekúcie a dlh splatný viac ako 180 dní po lehote splatnosti. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Žalovaná v následnom vyjadrení zotrvala na svojom podanom odvolaní.

18. K veci sa opätovne vyjadril žalobca a uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 196a ZKR a § 34 CSP, po preskúmaní

obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379 a § 380 CSP), vyjadreniami v odvolacom konaní, po oboznámení sa s procesným postupom súdu
prvej inštancie, obsahom súdneho spisu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Podľa § 389 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

21. Zmyslom a účelom návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je dosiahnutie účinkov podľa
§ 166f ods. 4 ZKR, t.j. aby sa oddlženie stalo voči veriteľom neúčinným a aby došlo v plnom rozsahu,
v ktorom nebolo uspokojené k vymáhateľnosti a splatnosti pohľadávok. Účinok zrušenia oddlženia pre
nepoctivý zámer nie je samoúčelný, ale spočíva v tom, že pohľadávky, v ktorých bol dlžník zbavený

rozhodnutím o oddlžení v zmysle § 166e s použitím § 166a ZKR, a ktoré nie sú veriteľmi vymáhateľné
voči dlžníkovi, sa zrušením oddlženia pre nepoctivý zámer obnovujú. Zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer znamená obnovenie pohľadávok a možnosť uspokojenia veriteľov, ktorí túto možnosť po oddlžení
dlžníka stratili (Rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/8/2022).

22. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 5Obdo/18/2022 z 31.01.2023: Predpokladom možnosti fyzických
osôb uchádzať sa o oddlženie je ich platobná neschopnosť. Táto sa predpokladá a je vyvrátiteľnou
domnienkou, pričom môže byť vyvrátená buď na začiatku konania samotným súdom alebo v rámci
skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa. Poctivý zámer dlžníkana oddlžení sa vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Vymedzenia poctivého zámeru sú
postavené na demonštratívnych príkladoch podľa toho, či dlžník poctivý zámer má, alebo poctivý
zámer nemá. Ustanovenia o poctivom zámere dlžníka majú viesť súd k tomu, aby poctivý zámer

neposudzoval mechanicky, ale aby bol vedený pomocnými kritériami jeho prísnejšieho a miernejšieho
posudzovania, od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životnú situáciu.
Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov, aby ho dlhy neuspokojené
v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok života, t.j. aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok.
42. Predpokladom úspešnosti žaloby o zrušenie oddlženia je, že veriteľ v zmysle § 166f ods. 1 ZKR

preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Dôkazné bremeno spočíva na veriteľovi, ktorý
v spore o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka tento musí preukázať, pričom kritériá pre
určenie nepoctivého zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania dlžníka pred podaním návrhu
na oddlženie a po jeho podaní. Skutočnosť, že v spore o zrušenie oddlženia má dôkazné bremeno
veriteľ, vyplýva aj z obsahu zákonného ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, v ktorom zákonodarca výslovne
uviedol: „Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na

zrušenie oddlženia... ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.“ 43. Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii definuje v § 166g ods. 1 poctivý zámer s ohľadom na správanie sa dlžníka po tom,
ako podal na súd návrh na oddlženie konkurzom. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii obmedzuje
povolenie oddlženia podmienkou zistenia poctivosti zámeru. Táto podmienka je vyjadrením snahy
eliminovať možnosti dlžníka o zneužitie tohto inštitútu, čo však súd zisťuje len na základe návrhového

konania dotknutého veriteľa potom, ako k oddlženiu dlžníka došlo. Záver konkurzného súdu o tom, že
návrhom na povolenie oddlženia nesledoval dlžník poctivý zámer, je tak výsledkom hodnotenia konania
a správania sa dlžníka súdom, kedy práve táto podmienka poskytuje konkurznému súdu pomerne široký
priestor na zohľadnenie najrôznejších okolností, ktoré musia byť v súvislosti s vyhodnotením poctivosti,
či nepoctivosti zámeru dlžníka, nielen pred podaním návrhu na jeho oddlženie ním samotným, ale aj

pri jeho podaní a aj následne v každej jednej prejednávanej veci posudzované súdom s individuálnym
prístupom. Poctivý zámer súdy skúmajú v rovine správania sa dlžníka po podaní návrhu na konkurz
a oddlženie, posudzujúc ekonomické, osobné pomery dlžníka. Súdy zvažujú celkové správanie sa
dlžníka, pričom sa skúma naplnenie konkrétnej skutkovej podstaty nepoctivého zámeru v zmysle §
166g ods. 2 ZKR. 44. Kritériá pre určenie nepoctivého zámeru sú príkladným spôsobom uvedené v

ustanovení § 166g ods. 2 ZKR a sú sústredené predovšetkým na ekonomické správanie dlžníka pred
podaním návrhu na oddlženie a po jeho podaní. Konanie žalovaného je teda nevyhnutné posudzovať
komplexne, nič to však nemení na skutočnosti, že súd rozhoduje o návrhu na zrušenie oddlženia len na
základe žalobcom uvedených tvrdení a unesenie dôkazného bremena žalobcom posúdi len v rozsahu,
či vykonané dôkazy preukazujú žalobcom uvedené tvrdenia. 49. Dovolací súd má za to, že z definície

platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 ZKR vyplývajú znaky, ktoré sú predpokladom
vzniku platobnej neschopnosti dlžníka fyzickej osoby, ktorými sú existencia aspoň jedného peňažného
záväzku po lehote splatnosti 180 dní a objektívna neschopnosť dlžníka tento záväzok plniť. Objektívnou
neschopnosťou dlžníka plniť je pritom nutné rozumieť stav, kedy dlžník nemá dostatok objektívnych
prostriedkov, aby splatný peňažný záväzok uhradil. Výklad pojmu „nie je schopný plniť“ možno chápať

tak, že tento znak úpadku je daný vtedy, ak u dlžníka objektívne nastala situácia, ktorá bráni uspokojiť
pohľadávky veriteľov v stanovenej lehote splatnosti, aj keby to dlžník chcel. Platobná neschopnosť musí
byťvšeobecná,tedamusíbyťzrejmé,žeplneniezáväzkujepredlžníkanemožné.Rovnakotiežsamotná
existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu žalovaného ešte neznamená, že tento spĺňa podmienku
platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov a existencie finančného

majetku žalovaného. Ide o komplexné posúdenie konkrétnej životnej situácie, teda nielen jednotlivej
pohľadávky a schopnosti túto (hoci aj dlhodobo) uhrádzať, použitím len matematického výpočtu, bez
zohľadneniaostatnýchsociálnychaekonomickýchsúvislostítak,akotozozákonajednoznačnevyplýva.
53. Dovolací súd uzatvára, že preukázanie nepoctivého zámeru, v danom prípade z dôvodov tvrdenia
zo strany žalobcu o existencii platobnej schopnosti, je na strane žalobcu. Dôkazné bremeno preukázať

nepoctivý zámer bolo na žalobcovi, a pokiaľ žalobca ako dôvod nepoctivého zámeru uvádzal výlučne
existenciu platobnej schopnosti, ktorá mala brániť povoleniu oddlženia, bol povinný preukázať svoje
tvrdenie a uniesť dôkazné bremeno o tom, že žalobca bol platobne schopný v čase podania návrhu na
oddlženie. Samotné tvrdenie o čiastočných úhradách pohľadávky v rámci exekúcie ešte nepreukazuje
existenciu platobnej schopnosti žalovaného v čase podania návrhu na oddlženie, ale naopak tento

stav preukazuje len tú skutočnosť, že žalovaný nedisponoval žiadnym finančným majetkom, ktorý by
bol spôsobilý na úhradu celej pohľadávky žalobcu. 54. Pri hodnotení poctivosti zámeru dlžníka je
preto potrebné zohľadniť všetky okolnosti spočívajúce v majetkových aj osobných pomeroch dlžníka,
a v tomto konkrétnom prípade s prihliadnutím na samotnú výšku pohľadávky vo vzťahu k ostatnýmnákladom dlžníka najmä na zabezpečenie výživného pre maloleté dieťa ako aj nákladov potrebných na
prežitie. Súdy nižšej inštancie postupovali správne, keď v súlade s uvedeným zákonným ustanovením
považovali argumentáciu žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného za nedôvodnú. Podľa dovolacieho

súdu o nepoctivom zámere žalovaného nesvedčí ani samotná skutočnosť, že návrh na vyhlásenie
konkurzu podal v krátkej dobe potom, ako mu začali byť vykonávané zrážky zo mzdy. Žalovaný podaním
tohto návrhu využil zákonnú možnosť a ustanovenie ZKR takéto konanie ako nepoctivý zámer dlžníka
nedefinuje.

23. Podľa § 166g ods. 5 ZKR: Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.

24. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,

najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti

opätovne zaradil.

25. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak:
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,

b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o

dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,

f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho

veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu

poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

26. Žalobca v žalobe tvrdil naplnenie skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2, písm.
c), f), h) ZKR ako aj rozpor s § 166g ods. 1 ZKR. Uviedol, že žalovaná v čase podania návrhu na
oddlženie nebola platobne neschopná (§ 166g ods. 2 písm. f) ZKR), nakoľko bola zamestnaná s príjmom
postačujúcim hoci len na čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne ostatných veriteľov.

27. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná mala pri oddlžení
nepoctivý zámer v zmysle § 166f ods. 1 v spojení s § 166g ods. 2 písm. f) ZKR a preto súd žalobe ako
dôvodnej vyhovel.28. Odvolací súd sa nestotožňuje so skutkovými ani právnymi závermi súdu prvej inštancie, podľa
ktorých žalovaná v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebola platobne neschopná. Súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzal zo záveru, že žalovaná bola v

rozhodnom období objektívne schopná plniť svoje záväzky, keďže nebola bez akéhokoľvek príjmu.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná v čase podania návrhu
bola už zamestnaná u zamestnávateľa IN Industry, s.r.o. od 03.06.2019 do 30.06.2019 s vymeriavacím
základom 743,09 eur, pričom bezprostredne po podaní návrhu a ešte pred vyhlásením konkurzu
a oddlženia dňa 08.07.2019 sa zamestnala od 01.07.2019-30.11.2022 u ďalšieho zamestnávateľa

Möbelix SK, s.r.o., kde mala priemerný príjem cca od 1.100-1.400 eur. Žalovaná je tak od 01.07.2019
trvalo a sústavne zamestnaná až doteraz s nemalým príjmom zo stabilného zamestnania. V ods.
28 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná bola schopná plniť,
a to aspoň čiastočne svoje dlhy a nie je preto naplnená definícia platobnej neschopnosti žalovanej
obsiahnutá v § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko bola schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden
peňažný záväzok - a to záväzok voči žalobcovi. Žalovaná v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu

mala možnosť disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami na čo i len čiastočné plnenie svojho
záväzku voči žalobcovi.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že žalovaná v čase podania návrhu na
oddlženie dosahovala príjem, automaticky neznamená, že nebola platobne neschopná. Nepoctivý

zámer dlžníka v kontexte posudzovania platobnej neschopnosti nemožno vyvodzovať výlučne z jeho
schopnosti uhrádzať svoje záväzky aspoň čiastočne, resp. v minimálnych splátkach. V tejto súvislosti
odvolací súd okrem vyššie citovanej judikatúry, na ktorú odkázala aj žalovaná, poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/37/2022 zo dňa 14.06.2023, uverejnený v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR vo veciach obchodnoprávnych 1/2024, pod číslom 13

(R13/2024), v ktorom sa uvádza, že: „K samotnému zodpovedaniu dovolateľkou vymedzenej právnej
otázky,najvyššísúduvádza,žeodvolacísúdvychádzalzozáveru,ženepoctivýzámerdlžníkavkontexte
platobnej neschopnosti nie je možné posudzovať len na základe toho, či je schopný čo i len malú
časť zo svojho príjmu uhrádzať na dlžný úver. Podľa odvolacieho súdu aj pokiaľ by takéto zrážky
zo mzdy žalovaného trvali niekoľko rokov, nedávali by záruku toho, že celá pohľadávka žalobkyne

bude uspokojená vrátane narastajúcich úrokov z omeškania. Odvolací súd teda uzavrel, že samotná
skutočnosť, že od žalovaného bola v exekúcii vymožená časť pohľadávky žalobkyne, neznamená, že
žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný.“

30. Existencia pracovnoprávneho vzťahu a dosahovanie príjmu zo strany žalovanej samo osebe

nepostačuje na záver o jej platobnej schopnosti, pokiaľ nie je súčasne posúdená vo vzťahu k výške
pohľadávokveriteľov,rozsahuostatnýchzáväzkovaexistencii,resp.absenciifinančnéhomajetku.Záver
o platobnej schopnosti žalovanej v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu musí byť založený
na posúdení, či jej splatné záväzky boli v tomto období kryté finančným majetkom, a nie na úvahe,
či by žalovaná bola schopná svoje záväzky v budúcnosti plniť aspoň čiastočne v malých splátkach,

čo je v rozpore so samotným účelom oddlženia. V tomto smere je odvolacia námietka žalovanej o
nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti záveru súd prvej inštancie o jej platobnej schopnosti v čase
podania návrhu na oddlženie, dôvodná. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav na právne
posúdenie skutkovej podstaty nepoctivého zámeru § 166g ods. 2 písm. f) ZKR. Platobnú schopnosť je
potrebné vyhodnotiť v kontexte celkových záväzkov dlžníka vo vzťahu k finančnému majetku.

31. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil
a napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti v rozsahu, ktorý neumožňuje jeho vecné
preskúmanie. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné opätovne sa zaoberať skutkovým stavom veci a tento
následne správne právne posúdiť vo vzťahu k žalobcom uplatneným dôvodom na zrušenie oddlženia,

osobitne vo vzťahu k platobnej schopnosti žalovanej v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu s
tým, že posúdi stav záväzkov žalovanej a finančný majetok v čase podania návrhu na oddlženie.

32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP
a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. O náhrade trov konania vrátane odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodne v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).34. Toto rozhodnutie bolo členkami senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu

môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).