Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 73Ek/499/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125418413
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125418413.3
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so
sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému
A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt XXX XX Nové Mesto nad Váhom, v konaní zast. A. C., nar. XX.
XX. XXXX, trvalý pobyt D. E. F. XXX/XX, XXX XX G., o vymoženie 486,32 Eur s príslušenstvom, vedenej
u súdneho exekútora JUDr. Petra Hadinu, so sídlom exekútorského úradu Poľná 42 940 02 Nové Zámky,
IČO 42 124 646, pod sp. zn. 334EX 987/25, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica vydanému dňa 10. 12. 2025 pod sp. zn. 73Ek/499/2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/499/2025
zo dňa 10. 12. 2025 vydané vyšším súdnym úradníkom zamieta.
II. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania v súvislosti so sťažnosťou oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/499/2025 zo dňa 10. 12. 2025
nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/499/2025 zo dňa 10. 12. 2025 vyšší súdny
úradník zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie vyšší súdny úradník odôvodnil tým, že Exekučný poriadok oprávňuje súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie a na výzvu oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov spojených
s exekúciou. Zároveň súd uviedol, že zrušiť upovedomenie súdneho exekútora o zastavení exekúcie
považoval za nehospodárne zrušiť, keď dôvod zastavenia exekúcie uvedený v ňom súdnym exekútorom
ostal, aj po podaní námietok, zachovaný a upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vecne správne
a boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 16. 12. 2025 sťažnosť a súd žiadal, aby sťažnosťou
napadnuté uznesenie zrušil a aby exekúciu súd v celom rozsahu zastavil a súdnemu exekútorovi
nárok na náhradu trov nepriznal. Oprávnený poukázal na to, že nakoľko k vyhláseniu konkurzu na
majetok povinného došlo ešte pred začatím exekúcie a dôvod zastavenia exekúcie mu nemožno
pričítať oprávnenému, súdnemu exekútorovi by náhrada trov exekučného konania priznaná byť nemala.
Oprávnený v sťažnosti uviedol, že súd mal v čase posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie a v čase
vydávania poverenia zohľadniť skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, z ktorého
dôvodu malo byť konanie bez zbytočného odkladu súdom zastavené.
4. Sťažnosť oprávneného súd na vyjadrenie povinnému z procesných dôvodov (nenavyšovanie trov
exekučného konania) na vyjadrenie nezasielal.5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nutné zamietnuť.
12. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 30. 10. 2025 s tým, že súd poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 17. 11. 2025. Vydaniu poverenia súdneho exekútora
predchádzalo vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, a to uznesením Okresného súdu Trenčín sp.
zn40Odk/282/2025, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku dňa 06. 11. 2025, ktorého účinky
nastali nasledujúci deň po zverejnení, t. j. dňa 07. 11. 2025.
13. Exekučné konanie je civilným súdnym konaním, ktoré sa začína na návrh oprávneného. Rovnako
tak, ako v konaní základom (nachádzacom) riziko neúspechu konania je rizikom žalobcu (oprávneného)
a pokiaľ bude oprávnený v exekučnom konaní neúspešný, musí znášať s týmto neúspechom spojené
nepriaznivé následky spočívajúce v znášaní trov exekúcie. Náhrada trov v exekučnom konaní je,
rovnako ako náhrada trov v konaní civilnom sporovom, koncipovaná ako zodpovednosť za konečný
výsledok konania (otázka procesného úspechu a neúspechu). Ak je tento výsledok pre oprávneného
negatívny, je povinný trovy, vrátane trov súdneho exekútora, znášať (nahradiť). Oprávnený pri podávaní
návrhu na vykonanie exekúcie musí počítať s rôznymi procesnými situáciami, napr. aj s tým, že exekúcia
bude zastavená napr. z dôvodu zrušenia exekučného titulu, z dôvodu existencie skutočnosti brániacej
vymáhateľnosti exekučného titulu a pod.
14. Inak povedané, v situácii, kedy je exekúcia nedôvodná, je to práve oprávnený, kto je povinný
znášať trovy exekúcie, keď Exekučný poriadok, ako procesná norma pri rozhodovaní o náhrade trov
konania neumožňuje súdu zohľadniť zjavnú nesprávnosť postupu iného subjektu ako oprávneného,
povinného a súdneho exekútora. Zákonodarca v súvislosti s náhradou trov exekúcie nezaviedol inštitút
subjektívnejprávnejzodpovednosti,ktorásaviaženainštitútzavineniasubjektupráva,takakotomubolo
v predchádzajúcej právnej úprave exekučného konania do 31.03.2017, ale používa systém objektívnej
zodpovednosti, t. j. zodpovednosti za výsledok a používa v § 199c ods. 1, resp. § 199d ods. 2
Exekučného poriadku slovné spojenie „zastavenie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať“. V
tomto smere totiž nie je rozhodujúci subjektívny vzťah (vedomostná či vôľová zložka) účastníka konania,
t. j. konkrétne správanie sa účastníka exekúcie, resp. iného subjektu či orgánu k výsledku konania ako
takému, ale je potrebné prihliadať na dôvod zastavenie exekúcie ako taký, z neho vyvodiť, kto nesie
objektívnu zodpovednosť a toto preniesť do záveru o náhrade trov exekúcie.
15. Vzhľadom na uvedené musel súd aj za vyššie popísaného skutkového stavu pričítať zavinenie za
zastavenie konania oprávnenému, hoci je zrejmé, že prvotnou príčinou bolo vydanie poverenia pre
súdnehoexekútoraužvčasevyhlásenéhokonkurzunamajetokpovinného.Takútonesprávnosťpostupusúdu však nemožno preniesť, či už na povinného alebo na exekútora, ktorým v takto márne vedenej
exekúcii vznikli trovy a bolo by voči nim nespravodlivé, aby znášali trovy zastavanej exekúcie.
16. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu (ktoré analogicky možno
použiť aj na daný prípad). „V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení
Exekučného poriadku o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať
procesné zavinenie zastavenia exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol
splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď
na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. IV. ÚS 278/2014-10). Oprávnenému môže byť uložená povinnosť
znášať trovy exekúcie ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v
rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozsudok súdu
opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti), ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako
sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. Rozhodnutie
súdu, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, ale musí byť
odôvodnené ústavne konformným spôsobom ( I. ÚS 411/2012, IV. ÚS 138/2011, IV. ÚS 79/2011).
17. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 73Ek/499/2025 zo dňa 10. 12. 2025 zamietol (I. výrok uznesenia)
18. V súvislosti s trovami sťažnostného konania súd konštatoval, že v súvislosti s podanou sťažnosťou
oprávneného žiadne trovy preukázateľne oprávnenému ani povinnému nevznikli (oprávnený si náhradu
trov konania ani neuplatnil a povinný o podanej sťažnosti ani nemal vedomosť), z ktorého dôvodu
o trovách súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na ich náhradu nepriznal (II. výrok
uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.