Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 16, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Ek/1501/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125319018
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125319018.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného WeNet SK, s. r. o., IČO 35 859 415, so
sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou M. Kojtalová, s.r.o., so
sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, proti povinnému A. B., IČO 46 628 517, so sídlom Ulica
Podkamenné 121/72, 029 56 Zákamenné, v konaní zast. C. D. E., s. r. o., advokátskou kanceláriou so
sídlom Hviezdoslavova 51/12, 029 01 Námestovo, o vymoženie sumy vo výške 1.229,76 Eur s prísl.,

vedenejusúdnehoexekútoraJUDr.JozefaAugustína,PhD.,sosídlomexekútorskéhoúraduMoyzesova
923/49, 010 01 Žilina, pod sp. zn.: 384EX 371/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/1501/2025 zo dňa 12. 01. 2026, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/1501/2025 zo
dňa 12. 01. 2026 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.UznesenímOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.20Ek/1501/2025zodňa12.01.2026vyššísúdny
úradník o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že tento zamietol a oprávnenému
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie vyšší súdny úradník odôvodnil tým, že súd v konaní o návrhu na zastavenie
exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie posudzuje

v čase začatia exekučného konania. Vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí tiež uviedol, že
dôkazné bremeno v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného,
pričom konštatoval, že povinný nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučných titulov, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu.

3. Proti tomuto rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný dňa 31. 01. 2026 rozsiahlu
sťažnosť, v ktorej v ktorej zopakoval argumentáciu, na ktorej založil návrh na zastavenie exekúcie a
uviedol, že naďalej trvá na tom, že v exekúcii vymáhané pohľadávky nemajú právny titul, resp. že tento
právnytituljeneplatnýaakékoľvekprijatieplneniatýchtopohľadávokbybolobezdôvodnýmobohatením.
Zároveň povinný uviedol, že nevedel, že bolo voči nemu vedené konanie, v ktorom bol exekučný titul
vydaný,atozdôvodu,žemunebolidoručovanénotifikačnéemailyzostránkyB..Povinnýtiežuviedol,že

na príslušnom súde podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. K sťažnosti žalovaný nepripojil
žiadne dôkazy a ani v nej žiadne dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení neoznačil.

4. Podľa § 202 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou
osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť

má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods.
1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného je nedôvodná, preto je potrebné ju
zamietnuť.

11. Odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považoval
za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie veci relevantnými, tvrdeniami a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.
Sťažnosťou povinnej napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie preto súd
rozhodujúci o sťažnosti považoval za vecne správne.

12. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka nemusí obsahovať odôvodnenie v prípade, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v napadnutom rozhodnutí. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd dopĺňa,

že po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli
dané dôvody na rozhodnutie o zrušení uznesenia vydaného súdnym úradníkom ani dôvody na zmenu
predmetného rozhodnutia.

13. Súd sa stotožnil s odôvodnením vyššieho súdneho úradníka spočívajúcim v tvrdení o nemožnosti

preskúmavania správnosti exekučného titulu, resp. prípadnej nápravy chýb a nedostatkov rozhodnutia
vydaného v základnom (nachádzacom) konaní ako aj s jeho záverom o tom, že povinný, ako nositeľ
dôkazného bremena, v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti
odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučných titulov a ani
o skutočnostiach, ktoré by vymáhateľnosti exekučného titulu bránili.

14. Nad rámec už uvedeného sťažnostný súd dodáva, že jednou zo základných procesných povinností
je povinnosť tvrdiť, teda v konaní uvádzať a tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na podklade hmotného práva
spôsobilé privodiť úspech v spore (bremeno tvrdenia). Okrem bremena tvrdenia nesú účastníci konania,
a to aj exekučného, bremeno dôkazu, ktoré v konaní vždy zaťažuje ten subjekt v konaní, ktorý

z existencie skutočností, ktoré sa predloženým dôkazom snaží v konaní preukázať, vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. Povinný tak pri návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj pri podaní sťažnosti
súdunepreukázalžiadneznímtvrdenýchskutkovýchokolností,keďksťažnostiprotiuzneseniuvyššieho
súdneho úradníka nepripojil žiadne dôkazy, ktoré by ním tvrdení skutkové okolnosti preukazovali a ani
v ňom žiadne takéto dôkazy neoznačil.

15. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť povinného proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym
úradníkom dňa 12. 01. 2026 pod sp. zn. 20Ek/1501/2025 považoval za nedôvodnú, preto o nej rozhodol
tak, že ju zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).