Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Ek/1591/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125317887
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125317887.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Business Legal s.r.o., so sídlom Župné
námestie 7, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 352 566, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 276/46, 911 40 Trenčín, IČO:
36 837 857, proti povinnému: A. B., nar.: 17.02.1982, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne
zastúpenému: HARŠÁNY advokáti, s.r.o., so sídlom Hlavná 31/15, 917 01 Trnava, IČO: 50 481 355, o

vymoženie 10 000 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, so
sídlom exekútorského úradu Ružová 63/5, 909 01 Skalica, sp. zn. 166EX 487/25, o sťažnosti povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1591/2025 zo dňa 03.02.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1591/2025
zo dňa 03.02.2026 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1591/2025 zo dňa 03.02.2026 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.05.2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 10 000 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- Rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 24Co/134/2023 - 400 zo dňa 14.01.2025, ktorý nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.01.2025 (ďalej aj len ako „Exekučný titul“). Exekučný súd
poverením zo dňa 19.06.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajáneka,
so sídlom exekútorského úradu Ružová 63/5, 909 01 Skalica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 166EX 487/25.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 19.06.2025.

2. Uznesením sp. zn. 52Ek/1591/2025 zo dňa 03.02.2026 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie

zamietol. Súd priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 184,63 eur vrátane DPH. Pokiaľ ide o námietky
povinného týkajúce sa skutočností, že exekučný titul bol založený na skutkových a právnych záveroch,
ktoré sa líšili od tých, ktoré boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, čím odvolací súd porušil
právo povinného na spravodlivý proces, resp. právo sa k takým skutočnostiam vyjadriť, predmetné
uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil, že procesné postupy súdu v základnom

konaní exekučný súd nie je oprávnený skúmať a zisťovať ich akúkoľvek správnosť, resp. nesprávnosť.
Povinný v návrhu argumentoval skutočnosťou, že voči exekučnému titulu podal dovolanie a spolu s
ním aj návrh na odloženie vykonateľnosti exekučného titulu. K danej skutočnosti exekučný súd uviedol,
že vzhľadom na zákonnú dikciu, kedy v zmysle ust. § 444 ods. 1 CSP podanie dovolania nevyvoláva
priamo ex lege odkladný účinok, teda dovolanie odkladný účinok nemá, pokiaľ dovolací súd o ňom na
návrh nerozhodne a v spojení so skutočnosťou, že príslušný dovolací súd o odložení vykonateľnosti

exekučného titulu nerozhodol, potom podanie dovolania voči exekučnému titulu ani v tomto prípade
nemôže bez ďalšieho len samo o sebe vyvolať odkladný účinok, a teda nemôže mať a ani nemá vplyvna vymáhanie nároku priznaného exekučným titulom. Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie
a následnom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súd vychádzal z vtedy jemu známych právnych
a skutkových okolností, pričom aj samotný exekučný titul bol a stále je vykonateľným, z čoho vyplýva,

že oprávnený mal právo sa domáhať núteného uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému. Súd
pritom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, cit.:
„Exekučný súd nie je spravidla oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať
sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Rozsah prieskumnej činnosti
exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný

orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú
oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.“ (ďalej aj len ako „uznesenie
ústavného súdu“). Na základe uvedeného, preto návrh na zastavenie exekúcie nie je možné využiť ako
opravný prostriedok proti exekučnému titulu vydanému v základnom konaní, nakoľko základné konanie
a konanie o výkon rozhodnutia (exekučného titulu) sú dve samostatné konania.
K časti návrhu týkajúcej sa skutočnosti, že podpis konateľa oprávneného na plnomocenstve zo dňa

23.05.2025 (ďalej aj len ako „plnomocenstvo“), ktorým oprávnený splnomocnil Advokátsku kanceláriu
JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 276/46, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, aby
ho zastupovala vo veci exekučného konania voči povinnému nie je totožný s podpisom konateľa
oprávneného na zakladateľskej listine oprávneného zo dňa 26.10.2018, na ktorej bola pravosť podpisu
konateľa oprávneného osvedčená notárom, exekučný súd uviedol: V zmysle ust. § 48 ods. 3 písm.

c) Exekučného poriadku musí byť v návrhu na vykonanie exekúcie označený právny zástupca
oprávneného, čo je možné preukázať najmä predložením splnomocnenia (plnomocenstva), ktoré musí
byť zároveň ako listina prikladajúca sa k takémuto návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 48
ods. 6 Exekučného poriadku priložené buď ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný,
alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou z listinnej podoby. Z uvedeného

v žiadnom smere nevyplýva, že takéto plnomocenstvo, resp. pravosť podpisov na ňom, musí byť pre
exekučné konanie úradne osvedčené. Nakoľko oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie
súdu predložil aj plnomocenstvo spolu s osvedčovacou doložkou zaručenej konverzie z listinnej podoby
do novovzniknutého elektronického dokumentu, súd porovnal zápis osoby konateľa oprávneného z
Obchodného registra s osobou konateľa, ktorý plnomocenstvo udelil a tieto sa zhodovali, potom

povinnosť v zmysle ust. § 48 ods. 3 písm. c) v spojení s ust. § 48 ods. 6 Exekučného poriadku bola
oprávneným splnená a súd pravosť akýchkoľvek podpisov už ďalej nie je oprávnený ani povinný skúmať.
Preskúmaním návrhu a s ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že povinný v rámci podaného
návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol také okolnosti, ktoré by podľa jeho argumentácie bránili
vymáhateľnosti exekučného titulu, rovnako tiež ani také, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré

spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani také, na základe ktorých bol exekučný titul zrušený, prípadne
pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Vzhľadom na uvedené súd návrh povinného na zastavenie
exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil

tým, že vyšší súdny úradník vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav potrebný
na rozhodnutie, čím došlo k porušeniu práva povinného na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v
bode 11 odôvodnenia napadnutého uznesenia odmietol argumentáciu povinného o nepravosti podpisu
konateľa oprávneného s tým, že nakoľko bolo plnomocenstvo predložené s osvedčovacou doložkou
o zaručenej konverzii, nie je oprávnený ani povinný ďalej skúmať pravosť podpisov. Tento záver

považuje povinný za zásadne chybný a neudržateľný. Zaručená konverzia neosvedčuje pravosť
podpisu. Súd si nesprávne vysvetľuje inštitút zaručenej konverzie, konverzia osvedčuje len zhodu
obsahu elektronického dokumentu s listinou predlohou. Neosvedčuje pravosť podpisu na pôvodnej
listine, ani to, že ho podpísala oprávnená osoba. Ak je podpis na pôvodnej listine falzifikátom,
konverzia z tohto falzifikátu neurobí platný právny úkon. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie

predložil jasné indície, ktoré nasvedčujú tomu, že návrh na vykonanie exekúcie podala osoba bez
platného oprávnenia. Ak plnomocenstvo nebolo podpísané konateľom, ide o neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, ktorý spôsobuje neprípustnosť exekúcie. Súd sa odmietol zaoberať dôkazmi
o falšovaní len s formálnym odkazom na elektronickú konverziu. Týmto postupom súd de facto
legalizuje potencionálny podvod a odopiera povinnému ochranu proti neoprávnenému vymáhaniu.

Súd v napadnutom uznesení bod 10 konštatuje, že podanie dovolania nemá automaticky odkladný
účinok a že exekučný súd nemôže preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Hoci povinný
rešpektuje, že exekučný súd nie je dovolacím súdom, súd v tomto prípade ignoroval špecifické okolnosti,
ktoré podraďujú tento prípad pod tzv. „iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti“: 1/ existenciarizika nevymožiteľnosti spätného plnenia: povinný v návrhu preukázal, že oprávnený je spoločnosťou
s nejasnou vlastníckou štruktúrou, klesajúcimi tržbami a nezverejnenými účtovnými závierkami za
posledné obdobia 2/ Prekvapivé rozhodnutie ako exekučný titul: Exekučný titul rozsudok Krajského

súdu Trnava zmenil právnu kvalifikáciu bez toho, aby stranám umožnil sa vyjadriť, čím došlo k odňatiu
možnosti konať pred súdom, ide o zjavný zásah do ústavných práv, ktorý je predmetom dovolania 3/
Dvojité plnenie: povinný už raz plnil sumu 10.000 eur (osobe, ktorá reálne plnila – p. E.) v dobrej viere.
Vykonanie exekúcie v prospech pochybnej spoločnosti predtým, ako najvyšší súd rozhodne o odklade
vykonateľnosti, spôsobí povinnému nezvratnú ujmu.

Súd sa mal zaoberať tým, či v kontexte týchto skutočností nie je výkon exekúcie v rozpore s princípmi
spravodlivej ochrany práv a exekúciu minimálne odložiť alebo zastaviť pre rozpor s dobrými mravmi,
keďže hrozí, že povinný zaplatí dvakrát a peniaze vymožené v prospech oprávneného nikdy neuvidí.
S poukazom na nesprávnosť I. výroku napadnutého uznesenia povinný napáda aj II. výrok rozhodnutia
o priznaní trov exekúcie oprávnenému. So zreteľom na uvedené povinný žiadal, aby súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo

aby zákonný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví.

4. Predmetnú sťažnosť povinného súd z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov exekúcie)
na vyjadrenie oprávnenému nezasielal, nakoľko povinný v podanej sťažnosti uvádzal rovnaké
skutočnosti ako v návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorým skutočnostiam sa oprávnený vyjadril v rámci

svojho podania – vyjadrenia sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 249 CSP) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

12.Súdmázato,ževyššísúdnyúradníkrozhodolsprávne,keďnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcie

zamietol.Napodporuvecnejsprávnostirozhodnutiaspoukazomnanesúhlasaargumentáciupovinného
v podanej sťažnosti súd udáva:

13. Samotná skutočnosť, že povinný podal návrh na odklad vykonateľnosti a ani že napadol
rozhodnutie krajského súdu mimoriadnym opravným prostriedkom (dovolaním), nie je (bez ďalšieho)

pre vedenie exekučného konania nijako významná. Skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je
taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného
titulu. Samotné podanie návrhu na odklad vykonateľnosti takou okolnosťou nie je, keďže súd môže
takýto návrh aj zamietnuť, prípadne odmietnuť. To isté platí aj pre podané dovolanie, ktoré samoosebe nemá žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu. Samotné dovolanie,
ako správne konštatoval vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, nemá suspenzívny účinok a
teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia ex offo (až na

výnimku uvedenú v § 444 ods. 4 CSP nedopadajúcu na tento prípad, keďže v tomto exekučnom konaní
sa nevymáha nárok zo zmenky). Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh
odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Kým dovolací
súd právoplatne nerozhodne o odklade vykonateľnosti exekučného titulu (príp. o zrušení exekučného
titulu), exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Obsahom tohto

rozhodnutia je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania
(aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu
by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Pokiaľ teda súd rozhodujúci
o návrhu povinného na odklad vykonateľnosti bude tento pokladať za dôvodný, vykonateľnosť (prípadne
právoplatnosť) dotknutého rozhodnutia odloží. Ak bude mať exekútor za preukázané, že po začatí
exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu (viď § 444 CSP, § 61h ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku), vydá upovedomenie o odklade exekúcie. Zákonodarca tak osobitne poskytuje
povinnému dostatočnú ochranu v podobe odkladu exekúcie až v prípade odkladu vykonateľnosti
exekučného titulu.

14. Z platného právneho poriadku zároveň vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí

mimoriadnym opravným prostriedkom (dovolaním) môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi,
ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide o Najvyšší súd SR,
ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň môže odložiť vykonateľnosť, čo povinný navrhol.

15. Rozhodnutie, ktoré sa v exekúcii vykonáva, je právoplatné a vykonateľné. Ako správne skonštatoval

vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť
exekučného titulu (či išlo o prekvapivé rozhodnutie, dvojité plnenie zo strany povinného) teda zaoberať
sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa
nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res
iudicata). Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá

oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu
neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať. Argumentácia povinného
ohľadom extrémneho rizika nevymožiteľnosti spätného plnenia s poukazom na nejasnú vlastnícku
štruktúru, klesajúce tržby a nezverejnené účtovné závierky je hypotetická a pre účely exekučného
konania právne irelevantná.

16. Zastavením exekúcie (prípadne prerušením exekúcie) z dôvodu podania návrhu na odklad
vykonateľnosti exekučného titulu by došlo k neprimeranému zásahu do práva oprávneného na
súdnu ochranu, pretože oprávnený, ktorý disponuje vykonateľným exekučným titulom má oprávnené
a legitímne očakávanie, že jeho pohľadávka, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil, bude môcť byť

uspokojená prostredníctvom výkonu exekúcie. Súd pre úplnosť dodáva, že upovedomenie o odklade
exekúcie vydá súdny exekútor (bez ingerencie súdu) len v prípadoch taxatívne uvedených v § 61h ods.
1 Exekučného poriadku, medzi ktoré dôvody však samotné podanie návrhu na odklad vykonateľnosti
alebo podanie dovolania nepatrí.

16. Pokiaľ ide o povinným namietanú pravosť podpisu oprávneného (resp. jeho konateľa) na udelenom
plnomocenstve,vtejtosúvislostisúdpoukazujenavyjadrenievyššiehosúdnehoúradníkavnapadnutom
uznesení. Pre účely exekučného konania a konania pred súdom sa nevyžaduje úradne overená pravosť
podpisu. Exekučné konanie sa začína len na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený,
pričom v mene oprávneného môže podať návrh na vykonanie exekúcie aj ním splnomocnená osoba,

t.j. osoba, ktorá sa preukáže oprávnením konať v mene a na účet oprávneného (v danom prípade
na základe plnomocenstva zo dňa 23.05.2025 opatreného pečiatkou a podpisom oprávneného, jeho
právny zástupca). V tomto prípade nie je dôvodné sa domnievať, že by nešlo o prejav vôle oprávneného
(udeliť splnomocnenie na zastupovanie v exekučnom konaní advokátskou kanceláriu JUDr. Danica
Birošová s.r.o.) a to najmä za situácie, keď uvedená advokátska kancelária zastupovala oprávneného

aj v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, ktorý exekučný titul vydal, pričom na
plnomocenstve okrem samotného podpisu konateľa spoločnosti F. A., oprávneného konať v mene
spoločnosti v zmysle výpisu z obchodného registra je aj odtlačok pečiatky spoločnosti Business Legal
s.r.o.. Uvedená argumentácia povinného je v tomto smere podľa názoru súdu iba účelová v snaheoddialiť výkon exekúcie, keď povinným uvádzané dôvody zastavenia exekúcie nijako neriešia jemu
uloženú povinnosť. Naviac posúdenie platnosti a legitimity plnej moci bolo exekučným súdom riadne
vykonané a to ešte v období pred zašatím exekúcie t.j. v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie

exekúcie. Povinný nepreukázal tvrdené pochybnosti vo vzťahu k udelenej plnej moci a ani v prípade
ich preukázania by neboli spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie. Oprávnená osoba je v návrhu na
vykonanie exekúcie uvedená a označená správne a prípadné prekročenie oprávnení splnomocnenca je
vzťahom medzi oprávneným a jeho zástupcom a nie vzťahom medzi povinnou a oprávneným.

17. Pokiaľ ide o II. výrok napadnutého uznesenia, v tomto smere súd poukazuje na vyjadrenie vyššieho
súdneho úradníka v napadnutom uznesení, s ktorým sa stotožňuje. Výška priznaných trov konania
oprávneného v súvislosti s právnym úkonom – vyjadrením sa k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie je vyčíslená v zákonnej výške, pričom s poukazom na ust. § § 199d a ust. § 199e Exekučného
poriadku je uložená povinnosť tieto trovy konania nahradiť oprávnenému správna.

18. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že sťažnosti povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1591/2025 zo dňa 03.02.2026 nie je možné
vyhovieť a túto ako nedôvodnú zamietol.

19. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.

1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť
povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému
ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy
v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (tomuto sťažnosť na vyjadrenie zaslaná nebola),
súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak,

že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).